hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

3 From Hell

Opäť trošku sadizmu

Rob Zombie je nepochybne svojský tvorca, a jeho štýl vám jednoducho musí sadnúť. Konkrétne vás musí baviť vyžívanie sa v pomerne priamočiarej brutalite a intenzívnej akcii. Podobne ako u Eliho Rotha tu cítiť ten cynicko sadistický podtón, môže nám akurát pripadať o niečo hravejší. Ide len o výrazne násilnú zábavku, ktorá od mučenia nie je ďaleko, celkom sa naň ale nesústreďuje. Hrdinami sa tak či onak stávajú postavy, ktoré by inak mali byť negatívne. Keď ale ide o zobrazenie čo najviac smrti, predsa by sme nemohli držať palce obetiam. Tak to bolo v predošlých dieloch série, ktorá dovršuje štatút trilógie filmom 3 From Hell.

17. 10. 2019

Krampus

Trochu drsnejšia vianočná rozprávka
V zime vždy poteší pozrieť si letný, dovolenkový film. Pláže, slnko, žúry, keď vonku zúri chlad vždy zahrejú. Na Vianoce sa tiež všetci tešíme, ale až tak nás v lete neťahá pozerať si niečo, čo nám ich bude evokovať. Nechceme si pripomínať, že leto sa o chvíľu skončí, rovnako ako ďalší rok nášho života. Vianoce sa na nás aj tak o chvíľu budú valiť odvšadiaľ, aj viac, ako by sme si priali. Keď ale predsa zacítite potrebu vidieť sneh, darčeky a dusné rodinné stretnutia, môžete tento zážitok spojiť s pozeraním napríklad hororu. Poslúžiť môže film Krampus.
9. 5. 2016

Polaroid

Konečne primeraný trest za selfie?

Na úvodnej vražde je pozitívne, nakoľko priamo ide na vec. V poslednom čase sme si pri duchárinách zvykli na dlhé obliehanie budúcich obetí. Niečo sa na ne upne, nezmyselne sa to dokola zjavuje v ich okolí, primitívne nás to straší. Aby sme vôbec začali pochybovať, či sa to aj na niečo zmôže. Tentokrát je to hneď od začiatku krátky proces. Sekvencia pritom má všetko, čo by mať mala. Postupne hustne, buduje intenzívny strach, niečo sa zjaví, z nejasnej entity sa to sformuje na priamu a nebezpečnú silu. Ktorá svoj úmysel rovno aj dokoná. Stačilo, že niekto sa tu odfotil aparátom značky Polaroid.

2. 7. 2019

Nevesta na zabitie

Svadobná noc trochu inak

Začiatok je dosť klasický a spĺňa štandardy filmov či komédií o vstupe do rodiny. On je bohatý, ona vyrastala bez rodičov. Snobská rodina ako keby ju nenávidela, hoci sa nevesta tvári nervózne, skôr máme dojem, že jej to je jedno. Ide o obligátny folklór s nedôverujúcimi rodičmi a zazerajúcou tetou. Hlavná je láska, tej cíti od manžela viac než dosť. Zatiaľ. Film si možno na pár výnimiek drží úroveň a vyhýba sa skĺznutiu do uletenosti, aj keď sa tá miestami priam ponúka. Niektoré postavy sú komické, stále ale uveriteľné a zhruba rovnako by mohli vyzerať v nehororovej komédii. Samozrejme, uletená musí byť samotná zápletka.

12. 9. 2019

The Silence

Svet sa konečne ponorí do ticha

Jedna vec je využívať nejaký druh ľudského postihnutia pre zdramatizovanie hororu, videli sme slepých, hluchých aj vozičkárov. Keď sme ale mali v pomerne krátkej dobe Tiché miesto, kde bolo dôležité zostať ticho, a Bird Box, kde bolo zase potrebné zatvárať oči, ďalší horor, kde sa treba ukrývať v tichu pôsobí mierne redundantne. Tu sa totiž nezdá, že by vznikal akýsi nový žáner, špecifickosť je naopak natoľko nápadná, že sa okolo nej musí krútiť celý film. Takže si človek celkom nevie predstaviť niečo v tomto jednom smere podobné, ale pritom stále dostatočne odlišné, aby sa mu nezdalo zbytočné to pozerať. Nový film má originálny ešte aj názov. The Silence.

3. 9. 2019

recenzie.

Grave Encounters 2

Andrej Gomora | 30. 5. 2013
0
2/10          
žáner:
claustrophobic, found footage/ mockumentary, ghost

Koľkokrát sa dá použiť jedno čajové vrecúško?


Prvý diel Grave Encounters bol tuctový film postavený na prepieraní klišé žánra found footage. Úspech v podobe relatívnej nepopierateľnosti si tvorcovia zjavne vážia natoľko, že sa ho museli pokúsiť zopakovať. S rovnakými hororovými prostriedkami a malou dejovou obmenou vytvorili Grave Encounters 2.
 

Nadviazanie na prvý diel najviac pripomína Human Centipede. Hlavné postavy videli prvý film, a jedna z nich, veľký hororový fanúšik Alex, sa filmom stane mierne posadnutý. Niet sa mu čo čudovať, na svoju video-recenziu dostane tajomné odpovede so súradnicami GPS, až nájde miesto, kde sa Grave Encounters naozaj odohrali. Snaží sa skontaktovať hercov, ktorí v prvom filme hrali, ale na jeho prekvapenie ani jedného nevie vypátrať. Všetko naznačuje jediné. Film nebol fikciou, skutočne sa odohral, a údajní herci v ústave skutočne zomreli. Túto verziu mu viac menej potvrdí aj jeden z producentov filmu. Ako by mal Alex so svojím objavom naložiť? Samozrejme bude najlogickejšie, ak zbalí kamery a pár kamarátov a vydá sa tiež stráviť noc do domu kde niekoľko ľudí našlo hroznú smrť.

„Konanie postáv je nezmyselné a nekonzistentné. Prekračuje už aj hranicu, kedy divák dopraje postave za jej hlúposť trest."

Ťažko povedať, či tvorcovia dúfali, že sa im podarí vytvoriť niečo na spôsob tajomnej atmosféry, alebo priam psychologického napätia. Do samotného domu sa hrdinovia dostanú až niekde v polovici filmu. Dovtedy sa hororového nedeje prakticky nič. Tajomné správy, šialená matka pôvodného filmára ani scény z ich hororových pokusov sa nedajú označiť za nič kvôli čomu by sa oplatilo držať oči otvorené. Dokonca ani scéna rozhovoru s pôvodným producentom, kde príde k zásadnému a prelomovému odhaleniu nedokáže diváka vzrušiť. Keď ho raz film dostane do intenzívneho nezáujmu až znechutenia, potrebuje radikálnejší posun, aby si získal pozornosť späť. V pokojnej časti je problémom asi všetko. Hrozne sú napísané postavy a ich dialógy. Miestami sa presúvame do amatérskeho filmu, kde postavy majú hrať viditeľne zle. Rozdiel je ale len v štýle, nie kvalite, a stvárnenie postáv je po celý čas nepresvedčivé a preafektované. Nakrúcanie z pohľadu postáv už od začiatku je pochopiteľné pre kompozíciu filmu. Mnoho scén ale robí silenými, a obzvlášť pri akože autentických scénach kde vystupujú ľudia s rozmazanou tvárou pre zachovanie anonymity, veľmi zvýrazňuje otrasné herecké výkony aj absurdnosť samotných scén. Absurdný je pritom aj celý samotný priebeh. Konanie postáv je nezmyselné a nekonzistentné. Prekračuje už aj hranicu, kedy divák dopraje postave za jej hlúposť trest. Toto už jednoducho nie sú postavy, len útvary scenára podriadené jeho cieľom.

„Objaví sa vyšinutý Preston z prvého dielu, kamery sa zmocní duch a dom začne prejavovať svoju vôľu."

Je jasné, že od začiatku čakáme kedy sa niekto ocitne v dome, a začne sa tam diať niečo na spôsob jednotky. Alex s kamarátmi skutočne do domu prídu a uvidia tam duchov, dianie je ale až príliš na spôsob prvého dielu. Všetky aspoň náznakom strašidelné scény sú prakticky kópie už videných scén. Duchovia sú variácie tých čo sme už videli, a strašia tým istým spôsobom. Javí sa to až neuveriteľné, ale prvé Grave Encounters zrazu vyznievajú ako veľmi nápaditý a prepracovaný film. Keď sa nedarí normálne strašiť, film sa nakoniec rozhodne skĺznuť do čistého chaosu. Objaví sa vyšinutý Preston z prvého dielu, kamery sa zmocní duch a dom začne prejavovať svoju vôľu. Len aby sa čokoľvek dialo, a divák si nevšimol, že film nevie čo so sebou. Všetko vyústi až do úchvatnej pointy, divákovi v tom čase už úplne ľahostajnej.

Keď sa aj niektorým pokračovaniam slabších filmov podarilo aspoň si udržať kvality svojho predchodcu, Grave Encounters 2 nespravilo ani len to. Jeho lepšia časť je to, čo recykluje z prvého dielu. Nič nové čo by sa dalo hodnotiť pozitívne neprináša. Fanúšikov rodiacej sa série sklame, ostatných rovno znechutí a bezpečne odradí od pozerania svojho predchodcu.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy