hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Black Water: Abyss

Jaskyňa a málo viac

Intro s turistami dosť výrazne naznačí tón celého filmu, ktorému to s napínavými scénami skrátka príliš nejde. Hlavne, aby sme vedeli, že niečo sa tu diať bude, že v jaskyni niečo číha a ešte nech máme dojem, že ide o niečo tajomné. Škoda, že úvod je natoľko nepresvedčivý a kostrbatý. Kiežby ale takým bol len ten. Skupinka priateľov neočarí ale nemá ani zásadné nedostatky. Tie začnú prichádzať skôr postupne, keď sa zložité situácie vytvárajú tam, kde ničomu príliš nepomôžu. Určite nie dielu ako hororu, ako keby chceli len akokoľvek spestriť pozeranie.

23. 9. 2020

Oculus

Zrkadlá nenútia len chudnúť
Myslím, teda som. Ničím iným si nemôžem byť istý. Všetky ostatné poznatky mi sprostredkujú moje zmysly, náchylné sa mýliť ba občas aj klamať. Nemám ako zistiť čo sa skutočne deje, a čo sú len umelé vnemy. Som ja ten čo stojí v vonku na tráve, alebo ten ktorého vidím cez okno čakať v pasci? Má zmysel vyrábať si kotvu v realite, alebo vás nakoniec aj tak oklame Oculus?
27. 6. 2014

Cabin Fever 2: Spring Fever

Nákaza z béčkových vôd pokračuje

John túži po svojej spolužiačke Cassie. Jeho kamarát Alex túži po „školskej štetke" Liz. Zatiaľ čo Alexovi sa jeho túžba sčasti aj naplní, John musí čeliť Cassienmu agresívnemu frajerovi, ktorý je, ako sa zdá, zároveň najväčší idiot na celej škole. A všetci túžia po tom, aby mali s kým ísť na maturitný ples. Ak vám to pripomína stredoškolskú červenú knižnicu, nie ste ďaleko od pravdy. Na „maturiťáku" budú totiž čoskoro striekať prúdy červenej krvi. A to všetko pre nákazu spôsobujúcu rýchly rozklad tela, ktorej je plný, mimochodom tiež červený, punč.

17. 8. 2010

The Visit

Tiež vám tvrdili, že starí rodičia nehryzú?
Pri starých ľuďoch si už človek nemôže byť ničím istý. Nemusia ani mať Alzheimera, všetci ich aj tak berú, že sú skrátka iní. Patrí sa k nim byť tolerantní, oni určitú mieru tolerancie očakávajú, vyžadujú a niekedy si ju zjavne aj užívajú. Priam si z vás s jej pomocou robia žarty. Napríklad ak by pätnásťročné dievča požiadala matka, aby celé vliezlo do rúry, nech ju poriadne vyčistí, asi by mu ani neprišla na rozum možnosť vážnosti tejto požiadavky. To isté spraví babka a dievča ochotne do rúry vlezie. Dokonca sa tam nechá zatvoriť, aby babička zatiaľ zvonka umyla dvierka. U svojich starých rodičov je prvýkrát ako The Visit.
20. 10. 2015

[REC]³ Genesis

Tvárme sa, že sa to nestalo
Smrť hororových sérií býva zvyčajne pomalá a prichádza postupne so žmýkaním poslednej kvapky z nápadu alebo postavy na ktorej stoja. Tvorcovia sa zriedka pokúšajú o radikálne kroky novým smerom. Zväčša sa snažia zopakovať v ďalších filmoch to, čo prinieslo predošlým úspech. A aj keď sa občas na nekonečné opakovanie pozeráme s dešpektom, zdá sa že to nie je to najhoršie, čo môže filmovú sériu postihnúť.
Po podarenej prvej, a ešte podarenejšej druhej časti série [REC] si fanúšikovia od tretieho pokračovania s názvom [REC]³ Genesis nemálo sľubovali. Vopred ohlásený zámer upustiť od nakrúcania v štýle found-footage a premiestnenie sa mimo uzavretého domu prezrádzali sebavedomie tvorcov nakrútiť kvalitný horor aj bez opakovania overeného receptu. Museli sme sa síce zmieriť s tým, že nám roztrasená kamera a afektovaná Angela budú chýbať, snaha o posun ale býva chvályhodná. Kvalita série nás nechala veriť, že tvorcovia vedia čo robia a nech je aj ďalší diel iný, netreba sa báť zmeny. Nuž, iný naozaj je.
29. 11. 2012

recenzie.

Grave Encounters 2

Andrej Gomora | 30. 5. 2013
0
2/10          
žáner:
claustrophobic, found footage/ mockumentary, ghost

Koľkokrát sa dá použiť jedno čajové vrecúško?


Prvý diel Grave Encounters bol tuctový film postavený na prepieraní klišé žánra found footage. Úspech v podobe relatívnej nepopierateľnosti si tvorcovia zjavne vážia natoľko, že sa ho museli pokúsiť zopakovať. S rovnakými hororovými prostriedkami a malou dejovou obmenou vytvorili Grave Encounters 2.
 

Nadviazanie na prvý diel najviac pripomína Human Centipede. Hlavné postavy videli prvý film, a jedna z nich, veľký hororový fanúšik Alex, sa filmom stane mierne posadnutý. Niet sa mu čo čudovať, na svoju video-recenziu dostane tajomné odpovede so súradnicami GPS, až nájde miesto, kde sa Grave Encounters naozaj odohrali. Snaží sa skontaktovať hercov, ktorí v prvom filme hrali, ale na jeho prekvapenie ani jedného nevie vypátrať. Všetko naznačuje jediné. Film nebol fikciou, skutočne sa odohral, a údajní herci v ústave skutočne zomreli. Túto verziu mu viac menej potvrdí aj jeden z producentov filmu. Ako by mal Alex so svojím objavom naložiť? Samozrejme bude najlogickejšie, ak zbalí kamery a pár kamarátov a vydá sa tiež stráviť noc do domu kde niekoľko ľudí našlo hroznú smrť.

„Konanie postáv je nezmyselné a nekonzistentné. Prekračuje už aj hranicu, kedy divák dopraje postave za jej hlúposť trest."

Ťažko povedať, či tvorcovia dúfali, že sa im podarí vytvoriť niečo na spôsob tajomnej atmosféry, alebo priam psychologického napätia. Do samotného domu sa hrdinovia dostanú až niekde v polovici filmu. Dovtedy sa hororového nedeje prakticky nič. Tajomné správy, šialená matka pôvodného filmára ani scény z ich hororových pokusov sa nedajú označiť za nič kvôli čomu by sa oplatilo držať oči otvorené. Dokonca ani scéna rozhovoru s pôvodným producentom, kde príde k zásadnému a prelomovému odhaleniu nedokáže diváka vzrušiť. Keď ho raz film dostane do intenzívneho nezáujmu až znechutenia, potrebuje radikálnejší posun, aby si získal pozornosť späť. V pokojnej časti je problémom asi všetko. Hrozne sú napísané postavy a ich dialógy. Miestami sa presúvame do amatérskeho filmu, kde postavy majú hrať viditeľne zle. Rozdiel je ale len v štýle, nie kvalite, a stvárnenie postáv je po celý čas nepresvedčivé a preafektované. Nakrúcanie z pohľadu postáv už od začiatku je pochopiteľné pre kompozíciu filmu. Mnoho scén ale robí silenými, a obzvlášť pri akože autentických scénach kde vystupujú ľudia s rozmazanou tvárou pre zachovanie anonymity, veľmi zvýrazňuje otrasné herecké výkony aj absurdnosť samotných scén. Absurdný je pritom aj celý samotný priebeh. Konanie postáv je nezmyselné a nekonzistentné. Prekračuje už aj hranicu, kedy divák dopraje postave za jej hlúposť trest. Toto už jednoducho nie sú postavy, len útvary scenára podriadené jeho cieľom.

„Objaví sa vyšinutý Preston z prvého dielu, kamery sa zmocní duch a dom začne prejavovať svoju vôľu."

Je jasné, že od začiatku čakáme kedy sa niekto ocitne v dome, a začne sa tam diať niečo na spôsob jednotky. Alex s kamarátmi skutočne do domu prídu a uvidia tam duchov, dianie je ale až príliš na spôsob prvého dielu. Všetky aspoň náznakom strašidelné scény sú prakticky kópie už videných scén. Duchovia sú variácie tých čo sme už videli, a strašia tým istým spôsobom. Javí sa to až neuveriteľné, ale prvé Grave Encounters zrazu vyznievajú ako veľmi nápaditý a prepracovaný film. Keď sa nedarí normálne strašiť, film sa nakoniec rozhodne skĺznuť do čistého chaosu. Objaví sa vyšinutý Preston z prvého dielu, kamery sa zmocní duch a dom začne prejavovať svoju vôľu. Len aby sa čokoľvek dialo, a divák si nevšimol, že film nevie čo so sebou. Všetko vyústi až do úchvatnej pointy, divákovi v tom čase už úplne ľahostajnej.

Keď sa aj niektorým pokračovaniam slabších filmov podarilo aspoň si udržať kvality svojho predchodcu, Grave Encounters 2 nespravilo ani len to. Jeho lepšia časť je to, čo recykluje z prvého dielu. Nič nové čo by sa dalo hodnotiť pozitívne neprináša. Fanúšikov rodiacej sa série sklame, ostatných rovno znechutí a bezpečne odradí od pozerania svojho predchodcu.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy