hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

The Intruder

Nielen duchovia strašia v domoch

V čom má byť film mysteriózny nie je celkom jasné. Nemusíme sa s negatívnou postavou zhodovať vo všetkom, základu jeho rozpoloženia ako ho vidíme sa ale dá rozumieť. Dom postavil jeho dedko, bývali tam jeho predkovia a on sám po celý svoj dovtedajší život. Nech ho predáva z akéhokoľvek dôvodu, je celkom pochopiteľné, že sa mu to nerobí ľahko. Tým, aký je dom krásny. K miestu má silné citové puto, má nutkanie sa tam vracať a bolí ho každý zásah, ktorý do domu noví majitelia vykonajú. Tiež je pochopiteľné, že už pri tomto správaní začne pôsobiť ako Narušiteľ.

7. 4. 2020

The Battery

Jim Jarmusch sa dal na horory?
Prečo by sme sa na svet ovládnutý zombíkmi, kde ľudská spoločnosť prestala existovať, mali pozerať len z negatívnej stránky? Aj poslední dvaja živí ľudia, ktorí sa budú túlať vyprahnutou krajinou, budú stále ľudia. Nie je dôvod, aby sa ich príbeh nedal vyobraziť ľudsky, prihliadajúc aj na ich iné túžby, ako skrátka prežiť. Takto originálny je horor o dvoch postapokalyptických parťákoch, s názvom The Battery.
11. 12. 2013

The Spiritual World

Thajský experiment s duchmi
Predstavte si, že máte nadprirodzené schopnosti a vidíte duše mŕtvych ľudí. Žiadnu väčšiu fantáziu si to od vás nevyžaduje. Videli ste to už predsa najmenej v stopäťdesiatich hororoch a nielen v nich. Výnimkou nie je ani The Spiritual World, ktorý sa už názvom tvári ako úplne klasická duchárčina. 11. 3. 2011

Red Riding Hood

Človek človeku vlk(olak)om
Červená čiapočka nám vyrástla. Už to nie je to malé dievčatko, ktoré sa s košíkom plným dobrôt vydá cez les navštíviť svoju babičku. Do 21. storočia vchádza ako mladé príťažlivé dievča, ktoré okrem vlkolaka ohrozujúceho jej rodnú dedinu musí riešiť najmä citové problémy. Áno, pôjde o lásku, pretože po Valerii, ako sa dnes Čiapočka volá, túžia odrazu dvaja muži.
7. 6. 2011

Posljednji Srbin u Hrvatskoj

Zombíci a balkánsky nacionalizmus

Keďže ide o film v chorvátsko- srbskej koprodukcii, tým pozadím samozrejme musí byť miestny nacionalizmus a národnostné konflikty. Ako vieme z nie tak dávnej histórie, nejde o vôbec až tak nevinnú tému, ktorá ako poznáme miestne povahy ľahko vzplanie ďaleko za hranicu humoru. Podobné témy brané napriek svojej absurdnej podstate príliš vážne sú presne vhodným námetom pre satiru, a s tou sa film snaží pracovať. Okrem nacionalizmu uvidíme aj niečo v zmysle ignorancie veľkých voči malým, a bezohľadnosť zisku. Cieľom satiry teda nie je príliš čo vytknúť, horšie už je to s jej realizáciou ako aj samotnou filmovou podstatou.

1. 4. 2020

recenzie.

Grave Encounters 2

Andrej Gomora | 30. 5. 2013
0
2/10          
žáner:
claustrophobic, found footage/ mockumentary, ghost

Koľkokrát sa dá použiť jedno čajové vrecúško?


Prvý diel Grave Encounters bol tuctový film postavený na prepieraní klišé žánra found footage. Úspech v podobe relatívnej nepopierateľnosti si tvorcovia zjavne vážia natoľko, že sa ho museli pokúsiť zopakovať. S rovnakými hororovými prostriedkami a malou dejovou obmenou vytvorili Grave Encounters 2.
 

Nadviazanie na prvý diel najviac pripomína Human Centipede. Hlavné postavy videli prvý film, a jedna z nich, veľký hororový fanúšik Alex, sa filmom stane mierne posadnutý. Niet sa mu čo čudovať, na svoju video-recenziu dostane tajomné odpovede so súradnicami GPS, až nájde miesto, kde sa Grave Encounters naozaj odohrali. Snaží sa skontaktovať hercov, ktorí v prvom filme hrali, ale na jeho prekvapenie ani jedného nevie vypátrať. Všetko naznačuje jediné. Film nebol fikciou, skutočne sa odohral, a údajní herci v ústave skutočne zomreli. Túto verziu mu viac menej potvrdí aj jeden z producentov filmu. Ako by mal Alex so svojím objavom naložiť? Samozrejme bude najlogickejšie, ak zbalí kamery a pár kamarátov a vydá sa tiež stráviť noc do domu kde niekoľko ľudí našlo hroznú smrť.

„Konanie postáv je nezmyselné a nekonzistentné. Prekračuje už aj hranicu, kedy divák dopraje postave za jej hlúposť trest."

Ťažko povedať, či tvorcovia dúfali, že sa im podarí vytvoriť niečo na spôsob tajomnej atmosféry, alebo priam psychologického napätia. Do samotného domu sa hrdinovia dostanú až niekde v polovici filmu. Dovtedy sa hororového nedeje prakticky nič. Tajomné správy, šialená matka pôvodného filmára ani scény z ich hororových pokusov sa nedajú označiť za nič kvôli čomu by sa oplatilo držať oči otvorené. Dokonca ani scéna rozhovoru s pôvodným producentom, kde príde k zásadnému a prelomovému odhaleniu nedokáže diváka vzrušiť. Keď ho raz film dostane do intenzívneho nezáujmu až znechutenia, potrebuje radikálnejší posun, aby si získal pozornosť späť. V pokojnej časti je problémom asi všetko. Hrozne sú napísané postavy a ich dialógy. Miestami sa presúvame do amatérskeho filmu, kde postavy majú hrať viditeľne zle. Rozdiel je ale len v štýle, nie kvalite, a stvárnenie postáv je po celý čas nepresvedčivé a preafektované. Nakrúcanie z pohľadu postáv už od začiatku je pochopiteľné pre kompozíciu filmu. Mnoho scén ale robí silenými, a obzvlášť pri akože autentických scénach kde vystupujú ľudia s rozmazanou tvárou pre zachovanie anonymity, veľmi zvýrazňuje otrasné herecké výkony aj absurdnosť samotných scén. Absurdný je pritom aj celý samotný priebeh. Konanie postáv je nezmyselné a nekonzistentné. Prekračuje už aj hranicu, kedy divák dopraje postave za jej hlúposť trest. Toto už jednoducho nie sú postavy, len útvary scenára podriadené jeho cieľom.

„Objaví sa vyšinutý Preston z prvého dielu, kamery sa zmocní duch a dom začne prejavovať svoju vôľu."

Je jasné, že od začiatku čakáme kedy sa niekto ocitne v dome, a začne sa tam diať niečo na spôsob jednotky. Alex s kamarátmi skutočne do domu prídu a uvidia tam duchov, dianie je ale až príliš na spôsob prvého dielu. Všetky aspoň náznakom strašidelné scény sú prakticky kópie už videných scén. Duchovia sú variácie tých čo sme už videli, a strašia tým istým spôsobom. Javí sa to až neuveriteľné, ale prvé Grave Encounters zrazu vyznievajú ako veľmi nápaditý a prepracovaný film. Keď sa nedarí normálne strašiť, film sa nakoniec rozhodne skĺznuť do čistého chaosu. Objaví sa vyšinutý Preston z prvého dielu, kamery sa zmocní duch a dom začne prejavovať svoju vôľu. Len aby sa čokoľvek dialo, a divák si nevšimol, že film nevie čo so sebou. Všetko vyústi až do úchvatnej pointy, divákovi v tom čase už úplne ľahostajnej.

Keď sa aj niektorým pokračovaniam slabších filmov podarilo aspoň si udržať kvality svojho predchodcu, Grave Encounters 2 nespravilo ani len to. Jeho lepšia časť je to, čo recykluje z prvého dielu. Nič nové čo by sa dalo hodnotiť pozitívne neprináša. Fanúšikov rodiacej sa série sklame, ostatných rovno znechutí a bezpečne odradí od pozerania svojho predchodcu.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy