hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Boarding School

Nadštandardné služby pre spokojnosť rodičov
Napred si hovoríte, že kde je ten horor. Objaví sa jeden celkom trápny duch, chlapček si zakrýva zrkadlo, zjavne má trocha bujnú fantáziu. Uvidíme aj dôvod, veď číta samé komiksy a pozerá samé horory. Má doma dusno lebo je mierne pošahaný, sú s ním samé problémy. Začne sa dostavovať nepríjemný pocit z pozerania filmu, no nie tak klasicky hororový, maximálne sa tak náznakom blížime exploitationu. Povaha filmu sa celkom nezmení, ani keď ho konečne pošlú na prevýchovu. To príde, až keď divák objaví, čo je to za Boarding School.
12. 11. 2018

Visions

Neviňte dom za jeho obyvateľov
Sú prípady, keď sa hovorí, že herec si film ukradol. Napríklad Orson Welles v Treťom mužovi alebo Marlon Brando v Apokalypse sa objavia len na pár minút, no aj tak ich všetci vnímajú ako hlavné hviezdy týchto diel a spájajú si filmy práve s ich menami. Inokedy sa herec môže stať niečím ako atrakciou. Objaviť sa tiež len na pár minút, no nezaujať svojou charizmou ani výkonom, ale napríklad tým, že ide o notoricky známu seriálovú postavičku. Takže keď sa v obyčajnom horore objaví ako vedľajšia postava Jim Parsons známy ako Sheldon Cooper z Teórie veľkého tresku, diváci si najviac zo všetkého určite zapamätajú jeho. Oplatí sa aj kvôli niečomu inému pozerať horor s názvom Visions?
5. 2. 2016

Masks

Zabudnite na Stanislavského, hrať vás naučí Gdula
Nemecký horor sa vzmáha, a hľadá svoju tvár. Po postapokalyptickom Hell skúša ako mu pristane žltá maska talianskeho Gialla (viac o tomto podžánri nájdete v našom článku). Požičiava si jeho kameru, brutalitu, ženskú obeť, farebnosť aj gýčovitosť. Ako pôjdu dokopy s nemeckom si môžeme pozrieť vo filme Masks.
Už samotný príbeh je odkazom na Suspiriu Daria Argenta. Kým tam prišla Američanka do Nemecka na tanečnú školu, tu ide hlavná postava na hereckú školu založenú poľským učiteľom. Tak ako v Suspirii, aj tu cestou do školy stretne na smrť vyplašenú bývalú žiačku na úteku. A rovnako vidíme, ako ju ten istý večer zabijú. Školu tentokrát neovládajú čarodejnice, aj keď až tak ďaleko od nich nie sme. Jej zakladateľ Matteusz Gdula tu svojho času vyučoval veľmi netradičnou metódou. Študenti zomierali, a on sám nakoniec spáchal samovraždu. Aj keď jeho teória nie je jasne vysvetlená, zdá sa že bral bolesť ako stimulant hereckých výkonov. Film je v tomto smere trochu deravý, keďže napriek všetkému škola stále funguje a hlási sa k svojmu odkazu. Vyučovanie vyzerá viac menej normálne, spolužiaci sú k novoprišelkyni nevrlí, ako sa patrí. Nájde len jednu spriaznenú dušu, ktorá sa ale občas stráca v časti budovy, kam študenti nemajú prístup. Práve tam sa Gdula obesil. Najprv tvrdí, že tam chodí na súkromné hodiny, neskôr prezradí, že tam sa učí Gdulovou metódou. Prejavenú závisť opätuje prosbou o pomoc. Nakoniec sa jediná kamarátka stratí, a naša hlavná hrdinka dostane ponuku byť tou vyvolenou, ktorá sa bude učiť špeciálnou metódou.
5. 3. 2013

Ich seh, ich seh/ Dobrú noc, mami

Čo už mohla vychovať taká matka?
V určitom veku je nenávidieť svojich rodičov normálne, priam súčasť zdravého vývoja. Ani v skorom detstve sa ale určite nedá povedať, že by deti k mame a otcovi pociťovali len lásku. Rodičia sú pre nich predstaviteľmi sveta, v ktorom sú ešte stratené. Dávajú im príkazy a zákazy, karhajú ich a dieťa často nie je ani schopné pochopiť, prečo. Z toho dôvodu nie je možné prežiť detstvo bez zažitia strachu z vlastných rodičov, a bez občasného pocitu chvíľkového odcudzenia. To zväčša prejde, uvedomíme si, že predsa sú to naši rodičia. Ale čo ak nie, čo ak máme dôvod pochybovať, či to naši rodičia skutočne sú? Napríklad kvôli plastickej operácii, ako vo filme Ich seh, ich seh.
6. 10. 2015

The Perfection

V dokonalosti je hrôza

Všetko sa to začína tak nejako milo, pozitívne, so štýlom a leskom. Pravdaže s výnimkou matky, zosnulej po dlhej chorobe. Tá bola len dočasnou komplikáciou, Charlotte sa vracia do sveta virtuozity, ktorý ju víta s otvorenou náručou. A do ktorého okamžite zapadne, ako keby nikdy neodišla. Všetko je tu také krásne, všetci takí úžasní. Ide o svet dokonalosti, mohli by sme čakať, že bude náročný, tu sú ale všetci šťastní, milujú svoju prácu a hlavne seba navzájom. Obávali by sme sa, že medzi zašlou hviezdou a tou súčasnou to bude inak? Ani náhodou, nič nenarúša The Perfection.

13. 8. 2019

recenzie.

Grave Encounters 2

Andrej Gomora | 30. 5. 2013
0
2/10          
žáner:
claustrophobic, found footage/ mockumentary, ghost

Koľkokrát sa dá použiť jedno čajové vrecúško?


Prvý diel Grave Encounters bol tuctový film postavený na prepieraní klišé žánra found footage. Úspech v podobe relatívnej nepopierateľnosti si tvorcovia zjavne vážia natoľko, že sa ho museli pokúsiť zopakovať. S rovnakými hororovými prostriedkami a malou dejovou obmenou vytvorili Grave Encounters 2.
 

Nadviazanie na prvý diel najviac pripomína Human Centipede. Hlavné postavy videli prvý film, a jedna z nich, veľký hororový fanúšik Alex, sa filmom stane mierne posadnutý. Niet sa mu čo čudovať, na svoju video-recenziu dostane tajomné odpovede so súradnicami GPS, až nájde miesto, kde sa Grave Encounters naozaj odohrali. Snaží sa skontaktovať hercov, ktorí v prvom filme hrali, ale na jeho prekvapenie ani jedného nevie vypátrať. Všetko naznačuje jediné. Film nebol fikciou, skutočne sa odohral, a údajní herci v ústave skutočne zomreli. Túto verziu mu viac menej potvrdí aj jeden z producentov filmu. Ako by mal Alex so svojím objavom naložiť? Samozrejme bude najlogickejšie, ak zbalí kamery a pár kamarátov a vydá sa tiež stráviť noc do domu kde niekoľko ľudí našlo hroznú smrť.

„Konanie postáv je nezmyselné a nekonzistentné. Prekračuje už aj hranicu, kedy divák dopraje postave za jej hlúposť trest."

Ťažko povedať, či tvorcovia dúfali, že sa im podarí vytvoriť niečo na spôsob tajomnej atmosféry, alebo priam psychologického napätia. Do samotného domu sa hrdinovia dostanú až niekde v polovici filmu. Dovtedy sa hororového nedeje prakticky nič. Tajomné správy, šialená matka pôvodného filmára ani scény z ich hororových pokusov sa nedajú označiť za nič kvôli čomu by sa oplatilo držať oči otvorené. Dokonca ani scéna rozhovoru s pôvodným producentom, kde príde k zásadnému a prelomovému odhaleniu nedokáže diváka vzrušiť. Keď ho raz film dostane do intenzívneho nezáujmu až znechutenia, potrebuje radikálnejší posun, aby si získal pozornosť späť. V pokojnej časti je problémom asi všetko. Hrozne sú napísané postavy a ich dialógy. Miestami sa presúvame do amatérskeho filmu, kde postavy majú hrať viditeľne zle. Rozdiel je ale len v štýle, nie kvalite, a stvárnenie postáv je po celý čas nepresvedčivé a preafektované. Nakrúcanie z pohľadu postáv už od začiatku je pochopiteľné pre kompozíciu filmu. Mnoho scén ale robí silenými, a obzvlášť pri akože autentických scénach kde vystupujú ľudia s rozmazanou tvárou pre zachovanie anonymity, veľmi zvýrazňuje otrasné herecké výkony aj absurdnosť samotných scén. Absurdný je pritom aj celý samotný priebeh. Konanie postáv je nezmyselné a nekonzistentné. Prekračuje už aj hranicu, kedy divák dopraje postave za jej hlúposť trest. Toto už jednoducho nie sú postavy, len útvary scenára podriadené jeho cieľom.

„Objaví sa vyšinutý Preston z prvého dielu, kamery sa zmocní duch a dom začne prejavovať svoju vôľu."

Je jasné, že od začiatku čakáme kedy sa niekto ocitne v dome, a začne sa tam diať niečo na spôsob jednotky. Alex s kamarátmi skutočne do domu prídu a uvidia tam duchov, dianie je ale až príliš na spôsob prvého dielu. Všetky aspoň náznakom strašidelné scény sú prakticky kópie už videných scén. Duchovia sú variácie tých čo sme už videli, a strašia tým istým spôsobom. Javí sa to až neuveriteľné, ale prvé Grave Encounters zrazu vyznievajú ako veľmi nápaditý a prepracovaný film. Keď sa nedarí normálne strašiť, film sa nakoniec rozhodne skĺznuť do čistého chaosu. Objaví sa vyšinutý Preston z prvého dielu, kamery sa zmocní duch a dom začne prejavovať svoju vôľu. Len aby sa čokoľvek dialo, a divák si nevšimol, že film nevie čo so sebou. Všetko vyústi až do úchvatnej pointy, divákovi v tom čase už úplne ľahostajnej.

Keď sa aj niektorým pokračovaniam slabších filmov podarilo aspoň si udržať kvality svojho predchodcu, Grave Encounters 2 nespravilo ani len to. Jeho lepšia časť je to, čo recykluje z prvého dielu. Nič nové čo by sa dalo hodnotiť pozitívne neprináša. Fanúšikov rodiacej sa série sklame, ostatných rovno znechutí a bezpečne odradí od pozerania svojho predchodcu.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy