hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Mr. Jones

Do divočiny si nezabudnite pribaliť antidepresíva
Zmena prostredia niekedy pomáha. Niekedy ani nie. Aj keď vypadnúť z každodennej rutiny a života v meste môže byť fajn, nečakajme, že sa tak vyriešia všetky problémy. Napríklad keď má niekto vzťah s priateľkou už aj tak naštrbený, nemusí byť najlepší nápad odísť s ňou do divočiny na samotu. Kde budú len oni dvaja a široko ďaleko nič a nikto. Teda, až na Mr. Jonesa.
Ešte tak vedieť, čo je to zač. Celý svet pozná jeho diela, čudné postavičky, ktoré rozposlal náhodným ľuďom. Nikto nevie, ako si adresátov vybral. Všetkým sa začali diať čudné veci, vyhodili ich z práce, opustili manželky alebo oni opustili svoje rodiny. Z postavičiek sa stali známe umelecké diela s obrovskou hodnotou. Existujú rôzne teórie, kto vlastne Mr. Jones je. Nikto nevedel, či ide o jednotlivca alebo skupinu umelcov, ani aký je význam jeho diel. Kým niektorí im pripisujú čisto estetickú hodnotu, pre iných ide o strážcov tohto sveta, ktorí bránia príchodu temných síl. Penny a Scott sú prví, kto Mr. Jones videli na vlastné oči. Navštívili aj jeho ateliér, či skôr pivnicu s množstvom čúd. Radi by o ňom nakrútili dokument. Hoci, rozprávať ani inak s ním komunikovať zjavne nebude veľmi možné.
23. 12. 2014

Boarding School

Nadštandardné služby pre spokojnosť rodičov
Napred si hovoríte, že kde je ten horor. Objaví sa jeden celkom trápny duch, chlapček si zakrýva zrkadlo, zjavne má trocha bujnú fantáziu. Uvidíme aj dôvod, veď číta samé komiksy a pozerá samé horory. Má doma dusno lebo je mierne pošahaný, sú s ním samé problémy. Začne sa dostavovať nepríjemný pocit z pozerania filmu, no nie tak klasicky hororový, maximálne sa tak náznakom blížime exploitationu. Povaha filmu sa celkom nezmení, ani keď ho konečne pošlú na prevýchovu. To príde, až keď divák objaví, čo je to za Boarding School.
12. 11. 2018

Demon

Nečakané nástrahy poľskej svadby

Svadba je vraj vždy tak trochu lotéria. Ak si aj myslíte, že človeka, s ktorým sa idete do konca života spojiť, poznáte, zriedka si beriete len jeho. Určite sa budete snažiť jeho rodinu prijať, byť tolerantný a pokúšať sa nájsť si k sebe navzájom cestu. Sú to síce poľskí burani a ožrani, ale nakoniec sú to predsa určite dobrí ľudia. V zásade by to nakoniec asi aj išlo, keby súčasťou ich rodinného dedičstva nebol aj Demon.

13. 9. 2016

Panna a netvor

Lyrizovaná hrôza

Kto sa so zásadami socialistickej esteticky nestotožnil, snažil sa cez cenzúru čo to prepašovať. Napríklad nevhodné myšlienky. Juraj Herz mal aj tie, navyše mal ale vždy nutkanie vyžívať sa v morbídnostiach a drastických scénach. Jediný film, ktorý podľa vlastných slov nakrútil takmer úplne podľa svojich predstáv, bol Spaľovač mŕtvol. Ten vznikol v začiatkoch jeho kariéry, v roku 1969, a po premiére skončil v trezore. Herz si odvtedy pravidelne vysluhoval zákazy nakrúcať a svoju milovanú hororovosť musel vsúvať do filmov menej nápadne. Vhodnou príležitosťou bolo napríklad nakrúcanie rozprávok, ktoré sa dali v tomto zmysle zaujímavo rozohrať. V roku 1978 sa temne pohral s filmom Panna a netvor.

9. 11. 2016

The Taking of Deborah Logan

Kto ovládne telo, keď ho opustí myseľ?
Využiť starobu a Alzheimera ako námet hororu asi nenapadlo ešte nikomu. Strašidelné nepochybne sú, ale predsa, určité veci do oblasti zábavy nepatria. Preto im treba dať niečo navyše. Staré tajomstvo, ktoré vďaka slabnúcemu mozgu vylezie von. A prečo len tajomstvo, rovno druhá identita s nadprirodzenými schopnosťami. Postupne si vezme starnúcu dámu v The Taking of Deborah Logan.
18. 9. 2015

recenzie.

Grave Encounters 2

Andrej Gomora | 30. 5. 2013
0
2/10          
žáner:
claustrophobic, found footage/ mockumentary, ghost

Koľkokrát sa dá použiť jedno čajové vrecúško?


Prvý diel Grave Encounters bol tuctový film postavený na prepieraní klišé žánra found footage. Úspech v podobe relatívnej nepopierateľnosti si tvorcovia zjavne vážia natoľko, že sa ho museli pokúsiť zopakovať. S rovnakými hororovými prostriedkami a malou dejovou obmenou vytvorili Grave Encounters 2.
 

Nadviazanie na prvý diel najviac pripomína Human Centipede. Hlavné postavy videli prvý film, a jedna z nich, veľký hororový fanúšik Alex, sa filmom stane mierne posadnutý. Niet sa mu čo čudovať, na svoju video-recenziu dostane tajomné odpovede so súradnicami GPS, až nájde miesto, kde sa Grave Encounters naozaj odohrali. Snaží sa skontaktovať hercov, ktorí v prvom filme hrali, ale na jeho prekvapenie ani jedného nevie vypátrať. Všetko naznačuje jediné. Film nebol fikciou, skutočne sa odohral, a údajní herci v ústave skutočne zomreli. Túto verziu mu viac menej potvrdí aj jeden z producentov filmu. Ako by mal Alex so svojím objavom naložiť? Samozrejme bude najlogickejšie, ak zbalí kamery a pár kamarátov a vydá sa tiež stráviť noc do domu kde niekoľko ľudí našlo hroznú smrť.

„Konanie postáv je nezmyselné a nekonzistentné. Prekračuje už aj hranicu, kedy divák dopraje postave za jej hlúposť trest."

Ťažko povedať, či tvorcovia dúfali, že sa im podarí vytvoriť niečo na spôsob tajomnej atmosféry, alebo priam psychologického napätia. Do samotného domu sa hrdinovia dostanú až niekde v polovici filmu. Dovtedy sa hororového nedeje prakticky nič. Tajomné správy, šialená matka pôvodného filmára ani scény z ich hororových pokusov sa nedajú označiť za nič kvôli čomu by sa oplatilo držať oči otvorené. Dokonca ani scéna rozhovoru s pôvodným producentom, kde príde k zásadnému a prelomovému odhaleniu nedokáže diváka vzrušiť. Keď ho raz film dostane do intenzívneho nezáujmu až znechutenia, potrebuje radikálnejší posun, aby si získal pozornosť späť. V pokojnej časti je problémom asi všetko. Hrozne sú napísané postavy a ich dialógy. Miestami sa presúvame do amatérskeho filmu, kde postavy majú hrať viditeľne zle. Rozdiel je ale len v štýle, nie kvalite, a stvárnenie postáv je po celý čas nepresvedčivé a preafektované. Nakrúcanie z pohľadu postáv už od začiatku je pochopiteľné pre kompozíciu filmu. Mnoho scén ale robí silenými, a obzvlášť pri akože autentických scénach kde vystupujú ľudia s rozmazanou tvárou pre zachovanie anonymity, veľmi zvýrazňuje otrasné herecké výkony aj absurdnosť samotných scén. Absurdný je pritom aj celý samotný priebeh. Konanie postáv je nezmyselné a nekonzistentné. Prekračuje už aj hranicu, kedy divák dopraje postave za jej hlúposť trest. Toto už jednoducho nie sú postavy, len útvary scenára podriadené jeho cieľom.

„Objaví sa vyšinutý Preston z prvého dielu, kamery sa zmocní duch a dom začne prejavovať svoju vôľu."

Je jasné, že od začiatku čakáme kedy sa niekto ocitne v dome, a začne sa tam diať niečo na spôsob jednotky. Alex s kamarátmi skutočne do domu prídu a uvidia tam duchov, dianie je ale až príliš na spôsob prvého dielu. Všetky aspoň náznakom strašidelné scény sú prakticky kópie už videných scén. Duchovia sú variácie tých čo sme už videli, a strašia tým istým spôsobom. Javí sa to až neuveriteľné, ale prvé Grave Encounters zrazu vyznievajú ako veľmi nápaditý a prepracovaný film. Keď sa nedarí normálne strašiť, film sa nakoniec rozhodne skĺznuť do čistého chaosu. Objaví sa vyšinutý Preston z prvého dielu, kamery sa zmocní duch a dom začne prejavovať svoju vôľu. Len aby sa čokoľvek dialo, a divák si nevšimol, že film nevie čo so sebou. Všetko vyústi až do úchvatnej pointy, divákovi v tom čase už úplne ľahostajnej.

Keď sa aj niektorým pokračovaniam slabších filmov podarilo aspoň si udržať kvality svojho predchodcu, Grave Encounters 2 nespravilo ani len to. Jeho lepšia časť je to, čo recykluje z prvého dielu. Nič nové čo by sa dalo hodnotiť pozitívne neprináša. Fanúšikov rodiacej sa série sklame, ostatných rovno znechutí a bezpečne odradí od pozerania svojho predchodcu.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy