hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Boarding School

Nadštandardné služby pre spokojnosť rodičov
Napred si hovoríte, že kde je ten horor. Objaví sa jeden celkom trápny duch, chlapček si zakrýva zrkadlo, zjavne má trocha bujnú fantáziu. Uvidíme aj dôvod, veď číta samé komiksy a pozerá samé horory. Má doma dusno lebo je mierne pošahaný, sú s ním samé problémy. Začne sa dostavovať nepríjemný pocit z pozerania filmu, no nie tak klasicky hororový, maximálne sa tak náznakom blížime exploitationu. Povaha filmu sa celkom nezmení, ani keď ho konečne pošlú na prevýchovu. To príde, až keď divák objaví, čo je to za Boarding School.
12. 11. 2018

Korisť

Žraločí horor, len s aligátorom

Žraločie horory sme tu mali tri letá po sebe, už ten posledný cítil, že toho začína byť priveľa, musí sa trocha odlíšiť. Bez vodného zvieraťa to nešlo, nech majú ľudia na čo myslieť, keď sa pôjdu kúpať. Aligátory severoamerické majú ročne na svedomí zhruba rovnako zanedbateľný počet obetí ako žraloky, na rozdiel od takého krokodíla nílskeho. Ten ročne zožerie až do tisícky ľudí a medzi predátormi loviacimi ľudí ako korisť sa mu často prisudzuje svetové prvenstvo. Zato aligátor má to šťastie, že žije v privilegovanej Amerike. Preto z neho toho leto spravili hviezdu filmu Korisť.

16. 7. 2019

Sinister 2

Mohlo sa to skončiť aj horšie
Prvý Sinister sme sledovali z pohľadu obete. Pátrajúcej, no nevedomej, obete, s ktorou sa priam zahrávali. Stála proti nej neporaziteľná sila fungujúca neomylne a jej vstup do niekoho života mohol mať len jeden koniec. Pochopili sme jej logiku, ako svoje obete nachádza a čo sa im zhruba stane. Čo za silu to je a ako pracuje na dokonaní svojho diela nám ale nenaznačili. Pohľad z druhej strany, či skôr niekde zo stredu nám sprostredkuje až Sinister 2.
21. 9. 2015

Smrtiaci príliv

Viac o kráske než o žralokovi

V roku 1891 vypísal multimilionár žijúci v New Yorku Hermann Oelrichs odmenu 500 dolárov za dôkaz, že žralok je schopný napadnúť človeka. Keď sa v roku 1916 odohrala v New Jersey séria žraločích útokov, ktorej padli za obeť štyria ľudia, prinajmenšom jedny noviny ich spočiatku pripisovali morským korytnačkám. Natoľko nevinný imidž vtedy ešte žraloky mali. Najzásadnejšiu ranu mu samozrejme zasadil film Čeľuste v roku 1975, odvtedy sa krvilační žraloci stali neodmysliteľnou súčasťou kultúry. Znova raz tak o nich hovorí dielo s názvom Smrtiaci príliv.

5. 9. 2016

Ich seh, ich seh/ Dobrú noc, mami

Čo už mohla vychovať taká matka?
V určitom veku je nenávidieť svojich rodičov normálne, priam súčasť zdravého vývoja. Ani v skorom detstve sa ale určite nedá povedať, že by deti k mame a otcovi pociťovali len lásku. Rodičia sú pre nich predstaviteľmi sveta, v ktorom sú ešte stratené. Dávajú im príkazy a zákazy, karhajú ich a dieťa často nie je ani schopné pochopiť, prečo. Z toho dôvodu nie je možné prežiť detstvo bez zažitia strachu z vlastných rodičov, a bez občasného pocitu chvíľkového odcudzenia. To zväčša prejde, uvedomíme si, že predsa sú to naši rodičia. Ale čo ak nie, čo ak máme dôvod pochybovať, či to naši rodičia skutočne sú? Napríklad kvôli plastickej operácii, ako vo filme Ich seh, ich seh.
6. 10. 2015

recenzie.

Evidence

Andrej Gomora | 6. 2. 2014
0
3/10          
žáner:
found footage/ mockumentary, survival

Dôkaz neschopnosti


Found footage už dávno nie sú len pásky čo niekto niekde našiel a poslal do kina, nech je z nich hit. Napred sa s nimi začali hrať filmári, teraz dokonca aj postavy. Zámienka, prečo obete dostali chuť nahrať posledných pár hodín pred smrťou na kameru, nemusí byť vždy len náhodná. Keď raz všetci vedia, ako podobné nahrávky končia, nebuďme prekvapení, ak to niekto zneužije. Čoho bude nakoniec dôkazom film Evidence?

Leann je stúpajúca herecká hviezda. Jej veľká chvíľa je za rohom, a kamarátka Rachel chce jej príchod zachytiť. Preto nakrúca dokument o jej živote vrátane výletu do Las Vegas. Cestujú dodávkou, do ktorej si postupne prisadajú rôzni zaujímaví ľudia. Ruská tanečnica, šestásťročný kúzelník a škaredá staršia žena s taškou plnou peňazí. Necestujú priamo, musia sa vybrať poľnou cestou, aby vyzdvihli posledného pasažiera. Odľahlé cesty sú zradné a autobus sa zachytí o ostnatý drôt. Nie príliš vľúdny šofér hľadá s partičkou pomoc v neďalekej opustenej dedinke. Nájdu zvyšky telefónu, no kým sa im ho podarí spojazdniť, partičku začne likvidovať tajomný vrah. Ako sa z miesta stalo spálenisko sa potom polícia pokúsi zistiť práve z nájdených pások.

„Nová dimenzia v podobe sledovania ľudí, ktorí nájdené video študujú, by v zásade mohla byť vítaným oživením."

Nová dimenzia v podobe sledovania ľudí, ktorí nájdené video študujú, by v zásade mohla byť vítaným oživením. Akurát by ju bolo treba spraviť trochu poriadne. Policajný tím v podobe energická veliteľka, neistý tučko a černoch dopĺňa vrcholný expert v odbore. Mal si vziať voľno, no potrebuje prácu. Aj práca jeho. Vždy vie, kam zaostriť, čo zväčšiť, čo hľadať. Konvenčne, teda neroztrasene nakrútená časť sa snaží povedať hlavne jedno: tvorcom robí filmová tvorba zásadný problém a potrebujú sa schovávať za menej prehľadné filmárske postupy.

„O strašidelný efekt sa v mnohých chvíľach má postarať len prudké rozšumenie sa obrazu."

Prostredie pár budov niekde v púšti s rôznorodou skupinkou ľudí a tajomným vrahom je veľmi podarený námet. Spolu s jeho obľúbenou zbraňou, zváracím horákom, sú to jediné pozitíva filmu. V prípade dobrého prostredia nie je v žánri found footage problém vykúzliť pár ľakačiek. Tvorcom sa akurát podarilo dosiahnuť nové dno v ich primitívnosti. Strašiť sa už neobťažuje osoba, vec, dokonca ani tieň. O strašidelný efekt sa v mnohých chvíľach má postarať len prudké rozšumenie sa obrazu. Napred vás prinútia poriadne zaostriť a snažiť sa niečo nájsť v tme. Potom zrazu začne nahrávka šumieť a hmýriť sa farbami. Tak vyzerá najnovší filmový zloduch.

Aj keď už vrah skutočne niekoho zabije, žiadneho veľkého gore sa nedočkáme, z vrážd je vždy vidno minimum. Brutalita zváracieho horáka aj tak funguje, a v pár prípadoch je dostatočne efektná len s obrysmi obetí. Účinok násilia sa snažia filmári znásobiť pomocou pozerajúcej skupinky vyšetrovateľov. Oni, ako postavy rovnakej fikcie ako je nahrávka, vnímajú obrazy násilia ako skutočné. Takže sa pozeráme na niekoho, kto sa pozerá na niekoho, koho pre neho skutočne upálili zváracím horákom. Prvýkrát tento stimulant zafunguje. Postupne čím viac času s vyšetrovateľmi strávime, tým menej sa stávajú znesiteľnými.

„Hlavným hrdinkám sa darí byť vrcholne nesympatickými nielen pred kamerou, ale aj za ňou."

Neschopnosť filmárov sa v nahrávkovej časti asi najviac prejavuje na postavách a ich hereckých výkonoch. Darí sa im zmiešať úmyselnú silenosť, s akou sa zvyknú zobrazovať ľudia, ktorých sníma kamera, s hereckou strnulosťou. Hlavným hrdinkám sa darí byť vrcholne nesympatickými nielen pred kamerou, ale aj za ňou. Tento osud ale rozhodne nie je výnimočný, skoro v každom found footage nás somár s kamerou v ruke niekedy začne dráždiť. Komplikované spájanie viacerých nahrávok sme už videli napríklad v The Bay. Rozdiel je akurát, že tam boli všetky nahrávky pre nás zostrihané a pospájané. Teraz sme svedkami ich postupného lúštenia a hľadania toho istého z viacerých pohľadov. Aj keď nejde o úplne márny nápad, tu žiaľ pôsobí ako snaha zakryť nedostatok deja, preto sa na to isté musíme pozerať viackrát.

Znova máme splnené základné podmienky pre žáner found footage. Ak vám stačí roztrasená kamera, ste na správnej adrese. Inak pripomína Evidence v mnohých častiach veľdiela Uweho Bolla a ak sa neradi pozeráte na zlé filmy, radšej sa mu vyhnite.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok