hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Boarding School

Nadštandardné služby pre spokojnosť rodičov
Napred si hovoríte, že kde je ten horor. Objaví sa jeden celkom trápny duch, chlapček si zakrýva zrkadlo, zjavne má trocha bujnú fantáziu. Uvidíme aj dôvod, veď číta samé komiksy a pozerá samé horory. Má doma dusno lebo je mierne pošahaný, sú s ním samé problémy. Začne sa dostavovať nepríjemný pocit z pozerania filmu, no nie tak klasicky hororový, maximálne sa tak náznakom blížime exploitationu. Povaha filmu sa celkom nezmení, ani keď ho konečne pošlú na prevýchovu. To príde, až keď divák objaví, čo je to za Boarding School.
12. 11. 2018

Raw Meat

Len trochu netradičná detektíva

Klasickým prvkom v ňom je postava inšpektora v podaní Donalda Pleasancea, hororovým fanúšikom nepochybne známeho zo série Halloween. Ten je sucho vtipný, nevrlý, priečny a často vyvoláva dojem, ako keby tu o vyšetrovanie ani až tak nešlo. Pravdou je, že s ním do filmu vniká aj dosť televíznej estetiky, takej tej hlúpej a nelogickej konverzačnej zábavy. Niekedy sa skrátka predvádza, inokedy sú scény napísané tak, aby ich vyvrcholením bolo jeho vtipne nepríjemné správanie. Z televíznej komédie je toho vo vyšetrovaní viac, napríklad chlapík s MI5 a jeho gestikulovanie paličkou a klobúkom. Tieto prvky zjavne nie sú myslené príliš vážne. Zďaleka nie sú vo filme jediné.

15. 4. 2019

Liek na život

Do Švajčiarska chodia bohatí odpočívať. Večne odpočívať.

Generálny riaditeľ veľkej finančnej firmy, pán Pembroke, odišiel na liečenie do švajčiarskych álp. Kolegom poslal zvláštny list. Celkom podľa neho zanevrel na honbu za peniazmi a svoj dovtedajší spôsob života. Asi sa zbláznil. Firma ho potrebuje, musí podpísať jej predaj. A možno by na neho rovno mohli hodiť aj nejaké nezrovnalosti. Pošlú po neho jedného z ich pôvodcov, mladučkého Lockharta. Tomu sa po troche snahy podarí k Pembrokeovi dostať a čiastočne ho aj na návrat presvedčiť. Veci sa ale skomplikujú, Lockhart si pri nehode zlomí nohu a musí v sanatóriu zostať. Na tom mieste je niečo zvláštne. Obyvatelia blízkej dediny ho nenávidia, o bývalom majiteľovi kolujú čudné historky. Vraj chcel mať dieťa s vlastnou sestrou a v ich svadobnú noc ju dedinčania prišli zlynčovať. Všetci pacienti sa správajú zvláštne, nikto nechce odísť. Prečo aj, vysvetľuje Hannah, jediná mladučká pacientka. Neprekážajú jej ani všadeprítomné úhory?

23. 2. 2017

Grave Encounters

Quo vadis, found footage?
Senzácia, ktorú vyvolal v roku 1999 film Záhada Blair Witch si svojou hrou na autentickosť od mnohých puristov vyslúžila nálepku lacnosti až podradnosti. Formát found footage nebol nový, využil ho už v roku 1980 Ruggero Deodato pri svojom otrasnom filme Cannibal Holocaust.
26. 4. 2012

Carrie

Počíta sa znásilnenie mŕtvoly za stratu panenstva?
Asi ešte nikto nedokázal, že remake môže filmu niečo zásadné pridať. Dôkazov ako ho môže pokaziť existuje naopak nespočetne. Znova musíme uvažovať či v nás nádej vidieť film zmodernizovaný a v kine prebije hnev zo znesväcovania klasiky. Ďalšou vykopanou mŕtvolou je Carrie, v predošlej verzii vynikajúco obsadená a zrežírovaná. Šikana je nepochybne večná, takže príbeh by určite mal vedieť čo to ponúknuť aj dnešnému divákovi. Ako bude film fungovať ako celok a koľko prvkov sa v ňom podarí uchrániť sme boli určite všetci zvedaví.
18. 10. 2013

recenzie.

It Stains the Sands Red

Andrej Gomora | 22. 9. 2017
0
6/10          
žáner:
survival, zombie/infection

Ďalšie nezvyčajné priateľstvo


Zombíci by nemali byť schopní myslieť, cítiť, ani nič podobné. Zažitá predstava o ich vedomí je, že žiadne nemajú. Sú to len stroje, ktoré poháňa jediná túžba loviť nenakazených, zjesť ich, vyhrýzť im mozgy, vypiť krv, či premeniť ich na rovnakých, akými sú sami. Polemizovať s týmto názorom sa pokúsil už film Warm Bodies, kde medzi neživým a živou zahorela láska. Teraz prináša niečo ako hlbší pohľad na zombíkov ďalšie dielo, It Stains the Sands Red.

„Žena musí opustiť auto, pešo sa vydáva na cestu púšťou smerom k letisku.“

Jeho hlavnou postavou je mladá žena zjavne nie najlepších mravov. S priateľom smerujú krížom cez púšť na letisko, tam ich majú čakať gangsterskí kumpáni s lietadlom, majú im pomôcť s cestou do bezpečia. Dievčina v aute všeličo požíva, až jej príde zle. Musia zastaviť, aby sa vyvracala, šofér zájde až na piesok, kde uviaznu. V tej chvíli sa k autu pomalým krokom začne blížiť jeden osamotený zombík. Zavrú sa pred ním, on viac menej neškodne zostane búchať na sklo, celý deň až do hlbokej noci. Keď sa zdá, že odišiel, muž vystúpi, a to sa mu stane osudným. Žena musí opustiť auto, pešo sa vydáva na cestu púšťou smerom k letisku. Zombík ju sleduje, síce pomaly, no vytrvalo. Žena mu nadáva do stalkerov, odhaduje, že musí mať veľmi malý penis. Časom si ale uvedomí, ako veľmi by jej jeho spoločnosť chýbala.

Nie, nejde o komédiu. Zombícky funguje úvod aj dlhé a pomalé stíhanie. Pár nedostatkov v uveriteľnosti tam je, inak ale dáva zmysel a je pútavé. Pomalá verzia zombíkov je predsa jedna z klasických, použil ju aj Romero. Tak prečo by takto nemohol vyzerať pochod krížom cez púšť. Hlavná postava nie je zrovna sympatická, zároveň sa nám sem skrátka hodí, a jedným z hlavných cieľov filmu je predstaviť divákovi jej zložitosť. Aby sme videli, že aj mafiánska štetka je vlastne človek, má svoju minulosť a svoje trápenia. Priebeh naháňačky tiež nenudí, sú v ňom chvíle napätia zo zombíka, ako aj z náročného pochodu s neistým cieľom.

„Chápeme, prečo sa s ním začne rozprávať, aj prečo zrazu cíti výčitky, keď by sa ho mala zbaviť.“

Prvé chvíle zbližovania sa ešte dajú brať celkom vážne, a hlavne jedna zo scén, ktoré ich zobrazujú, sa veľmi podarila. Plne nám dáva zmysel, ako si dievča zvyklo na zombíka, rovnako ako by si zvykla na zvieratko či v jej situácii aj na neživý objekt. Chápeme, prečo sa s ním začne rozprávať, aj prečo zrazu cíti výčitky, keď by sa ho mala zbaviť. O niečo zložitejšie už je to s uverením v správanie zombíka, to musíme skrátka prijať. Predsa ide o vymyslené stvorenie, aj keď už má zažitú tradíciu. Nelogickosti by sa možno dali nájsť v konzistentnosti, tu ale nakoniec o podobné detaily vôbec nejde. Hlavná je myšlienka.

„K hlbokej psychológii sme sa možno nedostali, poňatie hlavnej hrdinky je ale aj tak zaujímavé a snaží sa s ňou pracovať.“

Keď sa väčšinu filmu dokopy nič nedialo, v poslednej asi zhruba štvrtine sa nám dej akosi rozbehne. Dovtedajšia zápletka sa korunuje, možno mierne absurdne, ona už ale k niečomu podobnému smerovala. Tak prečo zrazu zaspätkovať. Finále je iné čo sa týka zápletky, vytrváva v ňom hlavná postava, ako keby bolo potrebné nám o tej ešte niečo povedať. Priebeh už je o niečo konvenčnejší na spôsob zombíckeho hororu, s predchádzajúcou časťou ale stále drží pokope. K hlbokej psychológii sme sa možno nedostali, poňatie hlavnej hrdinky je ale aj tak zaujímavé a snaží sa s ňou pracovať. Nie je až také dôležité, nakoľko v nej budete hľadať myšlienky. Hlavné je, že ako tak funguje, a rozhodne neruší.

It Stains the Sands Red nie je poňatý natoľko zaujímavo ako napríklad The Battery, a nie je to ani komédia na spôsob spomínaných Warm Bodies. Je to opäť trocha iný zombícky horor. Zaujme myšlienkou a miernou originalitou, na druhej strane mierne stráca čo sa týka skutočného napätia, a pravej hororovej atmosféry. Je to predovšetkým skrátka niečo iné, ak by ste zrovna po tom túžili. 

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok