hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

47 Meters Down: Uncaged

Bez klietky, s jaskyňou

V čom vlastne ide o sequel k 47 metrom si môžeme len domýšľať. Iste, Čeľuste mali tiež viac pokračovaní, ktoré spájal akurát žralok v úlohe zabijaka. Tak ako nespočet ďalších filmov. Tu máme opäť tematiku potápania, pozorovania podmorského života. A tých istých tvorcov, ktorí skúšajú niečo podobné len trochu inak. Ak si spomenieme, nakoľko minimálny dej malo prvé pokračovanie, určite môžeme byť radi, že v tomto smere sa autori rozhodli príliš sa neopakovať. Názov 47 Meters Down: Uncaged neklame- do žiadnej klietky sa veru nevraciame.

28. 11. 2019

Sinister 2

Mohlo sa to skončiť aj horšie
Prvý Sinister sme sledovali z pohľadu obete. Pátrajúcej, no nevedomej, obete, s ktorou sa priam zahrávali. Stála proti nej neporaziteľná sila fungujúca neomylne a jej vstup do niekoho života mohol mať len jeden koniec. Pochopili sme jej logiku, ako svoje obete nachádza a čo sa im zhruba stane. Čo za silu to je a ako pracuje na dokonaní svojho diela nám ale nenaznačili. Pohľad z druhej strany, či skôr niekde zo stredu nám sprostredkuje až Sinister 2.
21. 9. 2015

Žena v čiernom 2: Anjel smrti

Odetá v klišé, tvár zahalená gýčom
Žene v čiernom zobrali syna, preto ona teraz vykonáva svoju pomstu na cudzích deťoch. Núti ich páchať samovraždy. To sme sa aspoň dozvedeli v prvom diele. Hlavný hrdina so ženou bojoval, a vďaka modernej technike- autu, s pomocou ktorého vytiahol telo jej syna z močiara, chcel upokojiť jej hnev. Čo iné mohla chcieť, ako aby sa jeho pozostatkom dostalo skutočného pohrebu, a oni dvaja sa mohli v smrti spojiť? Nuž, ako sme videli na konci filmu, úplne spokojná asi nebola. Preto sa o pár rokov vracia znova, teraz ako Žena v čiernom 2: Anjel smrti.
11. 2. 2015

Gwen

Horor zvaný život

Keďže ponurá a pomalá atmosféra sa viackrát úspešne kombinovala so skutočne hororovými prvkami, možno je lepšie hneď upozorniť. Zápletka sa príliš nerozvinie a nepríde ani žiadne veľké prekvapenie, radšej naň nečakajte. Tentokrát ideme veľmi jednoduchou a priamočiarou cestou, ktorá čerpá z toho, čo nám hneď predstaví. Matka a dve dcéry v osamelom sídle. Otec bojuje na Kryme, živí v nich nádej, že raz ešte povstanú z biedy. Ostatné domy už skôr nedobrovoľne ako z vlastnej vôle obyvatelia opustili, túžila po nich ťažiarska spoločnosť, tak ako túži aj po tom poslednom obývanom. Matka aj dcéry sú odhodlané nepredať, už len z úcty k otcovi. Ich život je pritom ešte ťažší, než akým by ho robili len objektívne podmienky jeho zložitosti.

12. 11. 2019

Furies

Krásky a zvieratá, pretože na gore iné netreba

Krátky úvod nám predstaví jediné dve postavy diela, ktoré sa snaží nejako rozpracovať aj ako ľudí. Presnejšie len ich vzťah, aká je jedna neschopná, stratená a odkázaná, a ako tá druhá túži, aby sa konečne dala dokopy. Nebude pri nej vždy, čo sa následne aj potvrdí. Kayla sa ocitne celkom sama. Vylezie z drevenej debne niekde uprostred divočiny, a samozrejme jej nenapadne nič lepšie, ako začať kričať na Maddie. Kde trčí? Tá sa zatiaľ neobjaví. Miesto nej začnú okolo Kayly pobehovať akísi čudáci, nejakí Furies.

20. 11. 2019

recenzie.

It Stains the Sands Red

Andrej Gomora | 22. 9. 2017
0
6/10          
žáner:
survival, zombie/infection

Ďalšie nezvyčajné priateľstvo


Zombíci by nemali byť schopní myslieť, cítiť, ani nič podobné. Zažitá predstava o ich vedomí je, že žiadne nemajú. Sú to len stroje, ktoré poháňa jediná túžba loviť nenakazených, zjesť ich, vyhrýzť im mozgy, vypiť krv, či premeniť ich na rovnakých, akými sú sami. Polemizovať s týmto názorom sa pokúsil už film Warm Bodies, kde medzi neživým a živou zahorela láska. Teraz prináša niečo ako hlbší pohľad na zombíkov ďalšie dielo, It Stains the Sands Red.

„Žena musí opustiť auto, pešo sa vydáva na cestu púšťou smerom k letisku.“

Jeho hlavnou postavou je mladá žena zjavne nie najlepších mravov. S priateľom smerujú krížom cez púšť na letisko, tam ich majú čakať gangsterskí kumpáni s lietadlom, majú im pomôcť s cestou do bezpečia. Dievčina v aute všeličo požíva, až jej príde zle. Musia zastaviť, aby sa vyvracala, šofér zájde až na piesok, kde uviaznu. V tej chvíli sa k autu pomalým krokom začne blížiť jeden osamotený zombík. Zavrú sa pred ním, on viac menej neškodne zostane búchať na sklo, celý deň až do hlbokej noci. Keď sa zdá, že odišiel, muž vystúpi, a to sa mu stane osudným. Žena musí opustiť auto, pešo sa vydáva na cestu púšťou smerom k letisku. Zombík ju sleduje, síce pomaly, no vytrvalo. Žena mu nadáva do stalkerov, odhaduje, že musí mať veľmi malý penis. Časom si ale uvedomí, ako veľmi by jej jeho spoločnosť chýbala.

Nie, nejde o komédiu. Zombícky funguje úvod aj dlhé a pomalé stíhanie. Pár nedostatkov v uveriteľnosti tam je, inak ale dáva zmysel a je pútavé. Pomalá verzia zombíkov je predsa jedna z klasických, použil ju aj Romero. Tak prečo by takto nemohol vyzerať pochod krížom cez púšť. Hlavná postava nie je zrovna sympatická, zároveň sa nám sem skrátka hodí, a jedným z hlavných cieľov filmu je predstaviť divákovi jej zložitosť. Aby sme videli, že aj mafiánska štetka je vlastne človek, má svoju minulosť a svoje trápenia. Priebeh naháňačky tiež nenudí, sú v ňom chvíle napätia zo zombíka, ako aj z náročného pochodu s neistým cieľom.

„Chápeme, prečo sa s ním začne rozprávať, aj prečo zrazu cíti výčitky, keď by sa ho mala zbaviť.“

Prvé chvíle zbližovania sa ešte dajú brať celkom vážne, a hlavne jedna zo scén, ktoré ich zobrazujú, sa veľmi podarila. Plne nám dáva zmysel, ako si dievča zvyklo na zombíka, rovnako ako by si zvykla na zvieratko či v jej situácii aj na neživý objekt. Chápeme, prečo sa s ním začne rozprávať, aj prečo zrazu cíti výčitky, keď by sa ho mala zbaviť. O niečo zložitejšie už je to s uverením v správanie zombíka, to musíme skrátka prijať. Predsa ide o vymyslené stvorenie, aj keď už má zažitú tradíciu. Nelogickosti by sa možno dali nájsť v konzistentnosti, tu ale nakoniec o podobné detaily vôbec nejde. Hlavná je myšlienka.

„K hlbokej psychológii sme sa možno nedostali, poňatie hlavnej hrdinky je ale aj tak zaujímavé a snaží sa s ňou pracovať.“

Keď sa väčšinu filmu dokopy nič nedialo, v poslednej asi zhruba štvrtine sa nám dej akosi rozbehne. Dovtedajšia zápletka sa korunuje, možno mierne absurdne, ona už ale k niečomu podobnému smerovala. Tak prečo zrazu zaspätkovať. Finále je iné čo sa týka zápletky, vytrváva v ňom hlavná postava, ako keby bolo potrebné nám o tej ešte niečo povedať. Priebeh už je o niečo konvenčnejší na spôsob zombíckeho hororu, s predchádzajúcou časťou ale stále drží pokope. K hlbokej psychológii sme sa možno nedostali, poňatie hlavnej hrdinky je ale aj tak zaujímavé a snaží sa s ňou pracovať. Nie je až také dôležité, nakoľko v nej budete hľadať myšlienky. Hlavné je, že ako tak funguje, a rozhodne neruší.

It Stains the Sands Red nie je poňatý natoľko zaujímavo ako napríklad The Battery, a nie je to ani komédia na spôsob spomínaných Warm Bodies. Je to opäť trocha iný zombícky horor. Zaujme myšlienkou a miernou originalitou, na druhej strane mierne stráca čo sa týka skutočného napätia, a pravej hororovej atmosféry. Je to predovšetkým skrátka niečo iné, ak by ste zrovna po tom túžili. 

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy