hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Victor Frankenstein

Znova to isté inak, nudnejšie
Frankenstein je krásny príklad postavy, ktorá svojou slávou ďaleko presiahla dielo, z ktorého pochádza. Totiž Frankenstein pôvodne nebola ani oživená príšera, ale jej stvoriteľ. To je už samozrejme všetkým jedno, rovnako ako presný obsah diela, v ktorom sa prvýkrát objavil. Aj to, že ho napísala Mary Shelley a malo ísť o prvý román žánra sci fi aj jeden z prvých hororov. Tá Mary Shelley, o ktorej sa nikdy nemôže nespomenúť, že bola manželkou Percy Bysshe Shelleyho. A znova sa hlavne v našich končinách všetci len tvária, že vedia, o koho ide. Čo už, z Frankensteina je kultúrne dedičstvo s kolektívnym vlastníctvom, takže každý si s ním už robí, čo chce. Teraz nám napríklad film opisuje neznámy príbeh jeho tvorcu a tak sa aj volá, Victor Frankenstein.
4. 12. 2015

Očista: Volebný rok

Priveľa politiky zabije každú myšlienku

Podľa Sigmunda Freuda je existencia božieho prikázania "Nezabiješ" dôkazom, že všetci pochádzame z rodu vrahov. Túžbu vraždiť mali v krvi a niet dôvod predpokladať, že sa stratila. Niekde hlboko v nás stále je, preto si tento zákaz musíme dokola pripomínať a byť pod dozorom zákonov. Už dvakrát sme videli čo sa stane, keď podľa novej tradície v USA prestanú na jednu noc zákony platiť. Tentokrát sa tradičná noc smrti stane súčasťou predvolebného boja, preto Očista: Volebná noc.

15. 7. 2016

Outcast

Kúzelníci prinášajú len rozčarovanie
Čarodejnícke a mysteriózne horory s prvkom rozprávkovosti sú pre mňa výnimočne príťažlivé a vždy vo mne vzbudzujú veľké nádeje. Ich zasadenie do moderného sveta ich robí ešte zaujímavejšími - ako to bolo v krásne poetickom, ale menej hororovom Nech vojde ten pravý (o ňom a ďalších európskych hororoch tu. 18. 3. 2011

Liek na život

Do Švajčiarska chodia bohatí odpočívať. Večne odpočívať.

Generálny riaditeľ veľkej finančnej firmy, pán Pembroke, odišiel na liečenie do švajčiarskych álp. Kolegom poslal zvláštny list. Celkom podľa neho zanevrel na honbu za peniazmi a svoj dovtedajší spôsob života. Asi sa zbláznil. Firma ho potrebuje, musí podpísať jej predaj. A možno by na neho rovno mohli hodiť aj nejaké nezrovnalosti. Pošlú po neho jedného z ich pôvodcov, mladučkého Lockharta. Tomu sa po troche snahy podarí k Pembrokeovi dostať a čiastočne ho aj na návrat presvedčiť. Veci sa ale skomplikujú, Lockhart si pri nehode zlomí nohu a musí v sanatóriu zostať. Na tom mieste je niečo zvláštne. Obyvatelia blízkej dediny ho nenávidia, o bývalom majiteľovi kolujú čudné historky. Vraj chcel mať dieťa s vlastnou sestrou a v ich svadobnú noc ju dedinčania prišli zlynčovať. Všetci pacienti sa správajú zvláštne, nikto nechce odísť. Prečo aj, vysvetľuje Hannah, jediná mladučká pacientka. Neprekážajú jej ani všadeprítomné úhory?

23. 2. 2017

Mara

Niečo na dobrú noc

Toho vsunutie do fázy medzi spánkom a bdením, známej ako spánková paralýza, sa nejaví vôbec ako zlý nápad. Práve preto, že veľa divákov si presne bude vedieť predstaviť, ako by sa cítili na mieste postáv. Podľa titulkov filmu je vídanie démonov v tomto stave bežný jav, ťažko povedať, nakoľko sa dá toto tvrdenie pokladať za hodnoverné. Človek má pocit, že bdie, v skutočnosti sa mu ale realita ešte stále mieša s predstavami. Čo môže byť o to nepríjemnejšie, že sa nedokáže hýbať. Film nám teda predostiera akúsi hypotézu. Aké by to asi mohlo byť, ak by tie čudné veci, ktoré človek v stave spánkovej paralýze zazrie, mohli byť skutočné. Máme si odmyslieť, že vieme, že nimi nie sú. To je trochu ako žiadať diváka, nech pre trvanie filmu uverí, že zem je plochá a môže spadnúť z jej okraja. Ale dajme tomu.

16. 10. 2018

recenzie.

It Stains the Sands Red

Andrej Gomora | 22. 9. 2017
0
6/10          
žáner:
survival, zombie/infection

Ďalšie nezvyčajné priateľstvo


Zombíci by nemali byť schopní myslieť, cítiť, ani nič podobné. Zažitá predstava o ich vedomí je, že žiadne nemajú. Sú to len stroje, ktoré poháňa jediná túžba loviť nenakazených, zjesť ich, vyhrýzť im mozgy, vypiť krv, či premeniť ich na rovnakých, akými sú sami. Polemizovať s týmto názorom sa pokúsil už film Warm Bodies, kde medzi neživým a živou zahorela láska. Teraz prináša niečo ako hlbší pohľad na zombíkov ďalšie dielo, It Stains the Sands Red.

„Žena musí opustiť auto, pešo sa vydáva na cestu púšťou smerom k letisku.“

Jeho hlavnou postavou je mladá žena zjavne nie najlepších mravov. S priateľom smerujú krížom cez púšť na letisko, tam ich majú čakať gangsterskí kumpáni s lietadlom, majú im pomôcť s cestou do bezpečia. Dievčina v aute všeličo požíva, až jej príde zle. Musia zastaviť, aby sa vyvracala, šofér zájde až na piesok, kde uviaznu. V tej chvíli sa k autu pomalým krokom začne blížiť jeden osamotený zombík. Zavrú sa pred ním, on viac menej neškodne zostane búchať na sklo, celý deň až do hlbokej noci. Keď sa zdá, že odišiel, muž vystúpi, a to sa mu stane osudným. Žena musí opustiť auto, pešo sa vydáva na cestu púšťou smerom k letisku. Zombík ju sleduje, síce pomaly, no vytrvalo. Žena mu nadáva do stalkerov, odhaduje, že musí mať veľmi malý penis. Časom si ale uvedomí, ako veľmi by jej jeho spoločnosť chýbala.

Nie, nejde o komédiu. Zombícky funguje úvod aj dlhé a pomalé stíhanie. Pár nedostatkov v uveriteľnosti tam je, inak ale dáva zmysel a je pútavé. Pomalá verzia zombíkov je predsa jedna z klasických, použil ju aj Romero. Tak prečo by takto nemohol vyzerať pochod krížom cez púšť. Hlavná postava nie je zrovna sympatická, zároveň sa nám sem skrátka hodí, a jedným z hlavných cieľov filmu je predstaviť divákovi jej zložitosť. Aby sme videli, že aj mafiánska štetka je vlastne človek, má svoju minulosť a svoje trápenia. Priebeh naháňačky tiež nenudí, sú v ňom chvíle napätia zo zombíka, ako aj z náročného pochodu s neistým cieľom.

„Chápeme, prečo sa s ním začne rozprávať, aj prečo zrazu cíti výčitky, keď by sa ho mala zbaviť.“

Prvé chvíle zbližovania sa ešte dajú brať celkom vážne, a hlavne jedna zo scén, ktoré ich zobrazujú, sa veľmi podarila. Plne nám dáva zmysel, ako si dievča zvyklo na zombíka, rovnako ako by si zvykla na zvieratko či v jej situácii aj na neživý objekt. Chápeme, prečo sa s ním začne rozprávať, aj prečo zrazu cíti výčitky, keď by sa ho mala zbaviť. O niečo zložitejšie už je to s uverením v správanie zombíka, to musíme skrátka prijať. Predsa ide o vymyslené stvorenie, aj keď už má zažitú tradíciu. Nelogickosti by sa možno dali nájsť v konzistentnosti, tu ale nakoniec o podobné detaily vôbec nejde. Hlavná je myšlienka.

„K hlbokej psychológii sme sa možno nedostali, poňatie hlavnej hrdinky je ale aj tak zaujímavé a snaží sa s ňou pracovať.“

Keď sa väčšinu filmu dokopy nič nedialo, v poslednej asi zhruba štvrtine sa nám dej akosi rozbehne. Dovtedajšia zápletka sa korunuje, možno mierne absurdne, ona už ale k niečomu podobnému smerovala. Tak prečo zrazu zaspätkovať. Finále je iné čo sa týka zápletky, vytrváva v ňom hlavná postava, ako keby bolo potrebné nám o tej ešte niečo povedať. Priebeh už je o niečo konvenčnejší na spôsob zombíckeho hororu, s predchádzajúcou časťou ale stále drží pokope. K hlbokej psychológii sme sa možno nedostali, poňatie hlavnej hrdinky je ale aj tak zaujímavé a snaží sa s ňou pracovať. Nie je až také dôležité, nakoľko v nej budete hľadať myšlienky. Hlavné je, že ako tak funguje, a rozhodne neruší.

It Stains the Sands Red nie je poňatý natoľko zaujímavo ako napríklad The Battery, a nie je to ani komédia na spôsob spomínaných Warm Bodies. Je to opäť trocha iný zombícky horor. Zaujme myšlienkou a miernou originalitou, na druhej strane mierne stráca čo sa týka skutočného napätia, a pravej hororovej atmosféry. Je to predovšetkým skrátka niečo iné, ak by ste zrovna po tom túžili. 

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok