hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

3 From Hell

Opäť trošku sadizmu

Rob Zombie je nepochybne svojský tvorca, a jeho štýl vám jednoducho musí sadnúť. Konkrétne vás musí baviť vyžívanie sa v pomerne priamočiarej brutalite a intenzívnej akcii. Podobne ako u Eliho Rotha tu cítiť ten cynicko sadistický podtón, môže nám akurát pripadať o niečo hravejší. Ide len o výrazne násilnú zábavku, ktorá od mučenia nie je ďaleko, celkom sa naň ale nesústreďuje. Hrdinami sa tak či onak stávajú postavy, ktoré by inak mali byť negatívne. Keď ale ide o zobrazenie čo najviac smrti, predsa by sme nemohli držať palce obetiam. Tak to bolo v predošlých dieloch série, ktorá dovršuje štatút trilógie filmom 3 From Hell.

17. 10. 2019

Krampus

Trochu drsnejšia vianočná rozprávka
V zime vždy poteší pozrieť si letný, dovolenkový film. Pláže, slnko, žúry, keď vonku zúri chlad vždy zahrejú. Na Vianoce sa tiež všetci tešíme, ale až tak nás v lete neťahá pozerať si niečo, čo nám ich bude evokovať. Nechceme si pripomínať, že leto sa o chvíľu skončí, rovnako ako ďalší rok nášho života. Vianoce sa na nás aj tak o chvíľu budú valiť odvšadiaľ, aj viac, ako by sme si priali. Keď ale predsa zacítite potrebu vidieť sneh, darčeky a dusné rodinné stretnutia, môžete tento zážitok spojiť s pozeraním napríklad hororu. Poslúžiť môže film Krampus.
9. 5. 2016

We Go On

Jeden duch horor nerobí

Existuje jedna pomerne zrozumiteľná až zjavná teória o tom, čo by sa po smrti mohlo diať. Potom je ale množstvo ďalších, ktoré sa ju snažia za každú cenu spochybniť. Znejú menej racionálne a presvedčivo, často si aj navzájom protirečia. Ľudia im ale aj tak často veria. Veď dôkazy nemá nikto, tak prečo by si nemohli vybrať, v čo uveriť. Práve tá neistota, nemožnosť s určitosťou vedieť, čo bude po smrti, by vraj mohla byť jedným z dôvodov, prečo sa smrti bojíme. Tak sa k strachu rozhodne postaviť hlavná postava filmu We Go On.

11. 7. 2017

Liek na život

Do Švajčiarska chodia bohatí odpočívať. Večne odpočívať.

Generálny riaditeľ veľkej finančnej firmy, pán Pembroke, odišiel na liečenie do švajčiarskych álp. Kolegom poslal zvláštny list. Celkom podľa neho zanevrel na honbu za peniazmi a svoj dovtedajší spôsob života. Asi sa zbláznil. Firma ho potrebuje, musí podpísať jej predaj. A možno by na neho rovno mohli hodiť aj nejaké nezrovnalosti. Pošlú po neho jedného z ich pôvodcov, mladučkého Lockharta. Tomu sa po troche snahy podarí k Pembrokeovi dostať a čiastočne ho aj na návrat presvedčiť. Veci sa ale skomplikujú, Lockhart si pri nehode zlomí nohu a musí v sanatóriu zostať. Na tom mieste je niečo zvláštne. Obyvatelia blízkej dediny ho nenávidia, o bývalom majiteľovi kolujú čudné historky. Vraj chcel mať dieťa s vlastnou sestrou a v ich svadobnú noc ju dedinčania prišli zlynčovať. Všetci pacienti sa správajú zvláštne, nikto nechce odísť. Prečo aj, vysvetľuje Hannah, jediná mladučká pacientka. Neprekážajú jej ani všadeprítomné úhory?

23. 2. 2017

Tokyo Gore Police

Penis ako zbraň a aligátor miesto nôh
Napadlo vám niekedy, čo by sa stalo, keby polícia prešla do súkromných rúk? Režisér Yoshihiro Nishimura sa nad tým zamyslel za vás a vytvoril budúcnosť Tokia, v ktorej sa tokijská polícia volá Tokyo Police Corporation. Ako názov filmu Tokyo Gore Police napovedá, nebude to budúcnosť práve ružová, ale skôr krvavočervená. 13. 1. 2011

recenzie.

Zombeavers

Andrej Gomora | 25. 11. 2014
0
2/10          
žáner:
bizarre, comedy, zombie/infection

Stáva sa každá hlúposť automaticky vtipnou?


Kto má dnes právo nazývať sa zombíkom? Nezačali si už toto oslovenie privlastňovať aj ľudia, ktorým vôbec nepatrí? Podľa Haitskej mytológie malo ísť o oživené mŕtvoly, ktoré ovláda ich vzkriesiteľ. Vznik tejto koncepcie vraj s veľkou pravdepodobnosťou súvisí s rokmi otroctva, ktorým si prešli zakladatelia voodoo na Haiti. V Rommerovskej tradícii ide tiež o oživené mŕtvoly, akurát ich neovláda nikto. Riadia sa len hladom po ľudskom mäse či mozgu. V poslednom čase sa za zombíkov stále častejšie označujú nositelia rôznych nákaz. Že niektoré látky menia správanie ľudí určite nikto nepochybuje. Stačí sa pozrieť v piatok večer do hociktorej krčmy. Lenže dá sa hocikto, kto sa zmenil na krvilačnú beštiu nazvať zombíkom? Hlavne keď sa vôbec nespráva bezmyšlienkovito, ale naopak, výnimočne inteligentne? Nejde tu niekomu náhodou len o tvorenie vtipných slov, ako napríklad Zombeavers?
 

„Zablokujú prístupové cesty a ich cieľ je jasný. Všetkých pohrýzť, aby aj im narástli žlté špicaté zuby a ploské chvosty."

Veru tak, zombíci sú už aj z bobrov. Možno ide skôr o mutantov, keď sa premenia po styku so zelenou tekutinou. V každom prípade, začnú byť agresívni. Zrovna v tom čase si v domčeku pri ich jazere chcú spraviť oddychový víkend tri mladé slečny. Pôvodný plán bol s frajermi, lenže jednu frajer práve podviedol. Druhý plán bol teda bez frajerov, ale ani ten nevyjde. Splní sa len jedno odhodlanie, vďaka absencii mobilnej siete žiadne komunikovanie so svetom nehrozí. Frajeri predsa prídu, vrátane toho už bývalého. Okrem nich robia slečnám spoločnosť miestni burani, nie zrovna nadšení ich pretŕčaním sa v bikinách. Alebo aj bez nich. Bobry začnú útočiť vo vode, na zemi aj v ľudských obydliach. Všetko je z dreva, nikto sa pred nimi neschová. Zablokujú prístupové cesty a ich cieľ je jasný. Všetkých pohrýzť, aby aj im narástli žlté špicaté zuby a ploské chvosty.

„Hoci je hlavná dejová línia neuveriteľne priblblá, bolo by odvážne nazvať ju vtipnou."

Základná otázka samozrejme je- ide tu o paródiu, alebo takú blbosť myslia vážne? Odpoveď by mala byť jednoznačná, no nie je. Pokusov o humor je vo filme neúrekom. Predovšetkým primitívny humor, snaha byť vtipný absurdnou mierou oplzlostí v rečiach. Ak chcete, pobavte sa, nikto vás súdiť nebude. Tento humor by mohol fungovať ako doplnok, keďže človek si ho ani veľmi nevšimne. Hoci je hlavná dejová línia neuveriteľne priblblá, bolo by odvážne nazvať ju vtipnou. Žiadna z hororových scén totiž nevyznie vtipne, len hlúpo. Bobríci s čudnými očami sa vrhajú na ľudí. Aj tu asi zostala snaha byť vtipný v štádiu úmyslu, potenciál tam pokojne byť mohol. Ale je niečo horšie ako paródia bez vtipu?

„Najsmutnejšie na celom filme je pomerne seriózne vyhotovenie."

Keďže záživná nie je ani medziľudská zložka, ani budovanie hororového napätia, divák sa už nevie dočkať prvej serióznej akcie. Tvorcovia sa asi znova spoliehali na fungovanie humoru, keďže žiadna skutočná akcia nepríde. Bobríci nie sú vôbec hroziví, a aj keď sa na niekoho vrhajú, nebojíme sa, ani sa nebavíme. Cítime sa skrátka hlúpo. Efekty najviac inklinujú k nechutnosti, nie ku klasickému gore. Atmosféra tým pádom nehustne, len náš pocit, že toto skutočne nemáme záujem vidieť. Najsmutnejšie na celom filme je pomerne seriózne vyhotovenie. Herci neoslnia ale ani nenahnevajú, rovnako ako réžia či kamera. Mali sme tu neporovnateľne horšie nakrútené záživnejšie filmy. Tu sa celá námaha sústredila na vytvorenia dokonale nezmyselného diela, a zjavne jej nebolo vôbec málo.

Zombeavers chcel asi byť úlet, ale nič uletené na ňom nie je. Skôr ako o paródiu ide o snahu za každú cenu vytvoriť materiál na parodovanie. Teda nakopiť čo najviac hlúpostí a nezmyslov, ktoré sú dostatočne málo vtipné, aby si z nich ešte mohol robiť žarty niekto iný. Na to by ale tento film potreboval niekoho zaujímať, na čo, žiaľ, nie je dôvod.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy