hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Boarding School

Nadštandardné služby pre spokojnosť rodičov
Napred si hovoríte, že kde je ten horor. Objaví sa jeden celkom trápny duch, chlapček si zakrýva zrkadlo, zjavne má trocha bujnú fantáziu. Uvidíme aj dôvod, veď číta samé komiksy a pozerá samé horory. Má doma dusno lebo je mierne pošahaný, sú s ním samé problémy. Začne sa dostavovať nepríjemný pocit z pozerania filmu, no nie tak klasicky hororový, maximálne sa tak náznakom blížime exploitationu. Povaha filmu sa celkom nezmení, ani keď ho konečne pošlú na prevýchovu. To príde, až keď divák objaví, čo je to za Boarding School.
12. 11. 2018

Visions

Neviňte dom za jeho obyvateľov
Sú prípady, keď sa hovorí, že herec si film ukradol. Napríklad Orson Welles v Treťom mužovi alebo Marlon Brando v Apokalypse sa objavia len na pár minút, no aj tak ich všetci vnímajú ako hlavné hviezdy týchto diel a spájajú si filmy práve s ich menami. Inokedy sa herec môže stať niečím ako atrakciou. Objaviť sa tiež len na pár minút, no nezaujať svojou charizmou ani výkonom, ale napríklad tým, že ide o notoricky známu seriálovú postavičku. Takže keď sa v obyčajnom horore objaví ako vedľajšia postava Jim Parsons známy ako Sheldon Cooper z Teórie veľkého tresku, diváci si najviac zo všetkého určite zapamätajú jeho. Oplatí sa aj kvôli niečomu inému pozerať horor s názvom Visions?
5. 2. 2016

Masks

Zabudnite na Stanislavského, hrať vás naučí Gdula
Nemecký horor sa vzmáha, a hľadá svoju tvár. Po postapokalyptickom Hell skúša ako mu pristane žltá maska talianskeho Gialla (viac o tomto podžánri nájdete v našom článku). Požičiava si jeho kameru, brutalitu, ženskú obeť, farebnosť aj gýčovitosť. Ako pôjdu dokopy s nemeckom si môžeme pozrieť vo filme Masks.
Už samotný príbeh je odkazom na Suspiriu Daria Argenta. Kým tam prišla Američanka do Nemecka na tanečnú školu, tu ide hlavná postava na hereckú školu založenú poľským učiteľom. Tak ako v Suspirii, aj tu cestou do školy stretne na smrť vyplašenú bývalú žiačku na úteku. A rovnako vidíme, ako ju ten istý večer zabijú. Školu tentokrát neovládajú čarodejnice, aj keď až tak ďaleko od nich nie sme. Jej zakladateľ Matteusz Gdula tu svojho času vyučoval veľmi netradičnou metódou. Študenti zomierali, a on sám nakoniec spáchal samovraždu. Aj keď jeho teória nie je jasne vysvetlená, zdá sa že bral bolesť ako stimulant hereckých výkonov. Film je v tomto smere trochu deravý, keďže napriek všetkému škola stále funguje a hlási sa k svojmu odkazu. Vyučovanie vyzerá viac menej normálne, spolužiaci sú k novoprišelkyni nevrlí, ako sa patrí. Nájde len jednu spriaznenú dušu, ktorá sa ale občas stráca v časti budovy, kam študenti nemajú prístup. Práve tam sa Gdula obesil. Najprv tvrdí, že tam chodí na súkromné hodiny, neskôr prezradí, že tam sa učí Gdulovou metódou. Prejavenú závisť opätuje prosbou o pomoc. Nakoniec sa jediná kamarátka stratí, a naša hlavná hrdinka dostane ponuku byť tou vyvolenou, ktorá sa bude učiť špeciálnou metódou.
5. 3. 2013

Ich seh, ich seh/ Dobrú noc, mami

Čo už mohla vychovať taká matka?
V určitom veku je nenávidieť svojich rodičov normálne, priam súčasť zdravého vývoja. Ani v skorom detstve sa ale určite nedá povedať, že by deti k mame a otcovi pociťovali len lásku. Rodičia sú pre nich predstaviteľmi sveta, v ktorom sú ešte stratené. Dávajú im príkazy a zákazy, karhajú ich a dieťa často nie je ani schopné pochopiť, prečo. Z toho dôvodu nie je možné prežiť detstvo bez zažitia strachu z vlastných rodičov, a bez občasného pocitu chvíľkového odcudzenia. To zväčša prejde, uvedomíme si, že predsa sú to naši rodičia. Ale čo ak nie, čo ak máme dôvod pochybovať, či to naši rodičia skutočne sú? Napríklad kvôli plastickej operácii, ako vo filme Ich seh, ich seh.
6. 10. 2015

V zajatí démonov 2

To isté s britským akcentom
Keď sa James Wan pred pár rokmi pustil do duchárskych hororov, dosiahol hlavne jedno. Ukázal, že sa dajú robiť aj dobre. Nepriniesol do žánra nič nové, ničím neprekvapil ani neinovoval zaužívané postupy. V jeho podaní ale skrátka fungovali, výborne zvládal filmárske remeslo, čím sa jeho ducháriny pomerne viditeľne odlíšili od množstva odpadu, na ktorý sme v rámci žánra zvyknutí. On sa rozhodol vo svojom úspechu pokračovať, kým to ide. Na svoj zatiaľ asi najpodarenejší duchársky horor, V zajatí démonov, nadväzuje druhým dielom, V zajatí démonov 2.
13. 6. 2016

recenzie.

Zombeavers

Andrej Gomora | 25. 11. 2014
0
2/10          
žáner:
bizarre, comedy, zombie/infection

Stáva sa každá hlúposť automaticky vtipnou?


Kto má dnes právo nazývať sa zombíkom? Nezačali si už toto oslovenie privlastňovať aj ľudia, ktorým vôbec nepatrí? Podľa Haitskej mytológie malo ísť o oživené mŕtvoly, ktoré ovláda ich vzkriesiteľ. Vznik tejto koncepcie vraj s veľkou pravdepodobnosťou súvisí s rokmi otroctva, ktorým si prešli zakladatelia voodoo na Haiti. V Rommerovskej tradícii ide tiež o oživené mŕtvoly, akurát ich neovláda nikto. Riadia sa len hladom po ľudskom mäse či mozgu. V poslednom čase sa za zombíkov stále častejšie označujú nositelia rôznych nákaz. Že niektoré látky menia správanie ľudí určite nikto nepochybuje. Stačí sa pozrieť v piatok večer do hociktorej krčmy. Lenže dá sa hocikto, kto sa zmenil na krvilačnú beštiu nazvať zombíkom? Hlavne keď sa vôbec nespráva bezmyšlienkovito, ale naopak, výnimočne inteligentne? Nejde tu niekomu náhodou len o tvorenie vtipných slov, ako napríklad Zombeavers?
 

„Zablokujú prístupové cesty a ich cieľ je jasný. Všetkých pohrýzť, aby aj im narástli žlté špicaté zuby a ploské chvosty."

Veru tak, zombíci sú už aj z bobrov. Možno ide skôr o mutantov, keď sa premenia po styku so zelenou tekutinou. V každom prípade, začnú byť agresívni. Zrovna v tom čase si v domčeku pri ich jazere chcú spraviť oddychový víkend tri mladé slečny. Pôvodný plán bol s frajermi, lenže jednu frajer práve podviedol. Druhý plán bol teda bez frajerov, ale ani ten nevyjde. Splní sa len jedno odhodlanie, vďaka absencii mobilnej siete žiadne komunikovanie so svetom nehrozí. Frajeri predsa prídu, vrátane toho už bývalého. Okrem nich robia slečnám spoločnosť miestni burani, nie zrovna nadšení ich pretŕčaním sa v bikinách. Alebo aj bez nich. Bobry začnú útočiť vo vode, na zemi aj v ľudských obydliach. Všetko je z dreva, nikto sa pred nimi neschová. Zablokujú prístupové cesty a ich cieľ je jasný. Všetkých pohrýzť, aby aj im narástli žlté špicaté zuby a ploské chvosty.

„Hoci je hlavná dejová línia neuveriteľne priblblá, bolo by odvážne nazvať ju vtipnou."

Základná otázka samozrejme je- ide tu o paródiu, alebo takú blbosť myslia vážne? Odpoveď by mala byť jednoznačná, no nie je. Pokusov o humor je vo filme neúrekom. Predovšetkým primitívny humor, snaha byť vtipný absurdnou mierou oplzlostí v rečiach. Ak chcete, pobavte sa, nikto vás súdiť nebude. Tento humor by mohol fungovať ako doplnok, keďže človek si ho ani veľmi nevšimne. Hoci je hlavná dejová línia neuveriteľne priblblá, bolo by odvážne nazvať ju vtipnou. Žiadna z hororových scén totiž nevyznie vtipne, len hlúpo. Bobríci s čudnými očami sa vrhajú na ľudí. Aj tu asi zostala snaha byť vtipný v štádiu úmyslu, potenciál tam pokojne byť mohol. Ale je niečo horšie ako paródia bez vtipu?

„Najsmutnejšie na celom filme je pomerne seriózne vyhotovenie."

Keďže záživná nie je ani medziľudská zložka, ani budovanie hororového napätia, divák sa už nevie dočkať prvej serióznej akcie. Tvorcovia sa asi znova spoliehali na fungovanie humoru, keďže žiadna skutočná akcia nepríde. Bobríci nie sú vôbec hroziví, a aj keď sa na niekoho vrhajú, nebojíme sa, ani sa nebavíme. Cítime sa skrátka hlúpo. Efekty najviac inklinujú k nechutnosti, nie ku klasickému gore. Atmosféra tým pádom nehustne, len náš pocit, že toto skutočne nemáme záujem vidieť. Najsmutnejšie na celom filme je pomerne seriózne vyhotovenie. Herci neoslnia ale ani nenahnevajú, rovnako ako réžia či kamera. Mali sme tu neporovnateľne horšie nakrútené záživnejšie filmy. Tu sa celá námaha sústredila na vytvorenia dokonale nezmyselného diela, a zjavne jej nebolo vôbec málo.

Zombeavers chcel asi byť úlet, ale nič uletené na ňom nie je. Skôr ako o paródiu ide o snahu za každú cenu vytvoriť materiál na parodovanie. Teda nakopiť čo najviac hlúpostí a nezmyslov, ktoré sú dostatočne málo vtipné, aby si z nich ešte mohol robiť žarty niekto iný. Na to by ale tento film potreboval niekoho zaujímať, na čo, žiaľ, nie je dôvod.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy