hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Hellions

Halloweenska báseň o tehotnej tínedžerke
Keď na Halloween doktor oznámi sedemnásťročnému dievčaťu, že je tehotná, veľmi jej do smiechu nebude. Nepomôžu ani škriatkovské ušká, ktoré má doktor nasadené. Nepoteší ju ani, keď dievčatko v čakárni opätuje pochvalu pre jej kostým. Pretože Dora na sebe kostým nemá. Náladu jej nezdvihne ani matka. Súhlasí, že nie každá môže byť najlepšou žiačkou ročníka. Bola by ale rada, keby ho aspoň ukončila. Celkom vhodné podmienky oznámiť jej, že je tehotná, nie? Keby ešte tak čakala normálne dieťa. Lenže je Halloween, všade sa rozliezajú akísi Hellions.
12. 10. 2015

The Intruder

Nielen duchovia strašia v domoch

V čom má byť film mysteriózny nie je celkom jasné. Nemusíme sa s negatívnou postavou zhodovať vo všetkom, základu jeho rozpoloženia ako ho vidíme sa ale dá rozumieť. Dom postavil jeho dedko, bývali tam jeho predkovia a on sám po celý svoj dovtedajší život. Nech ho predáva z akéhokoľvek dôvodu, je celkom pochopiteľné, že sa mu to nerobí ľahko. Tým, aký je dom krásny. K miestu má silné citové puto, má nutkanie sa tam vracať a bolí ho každý zásah, ktorý do domu noví majitelia vykonajú. Tiež je pochopiteľné, že už pri tomto správaní začne pôsobiť ako Narušiteľ.

7. 4. 2020

The Battery

Jim Jarmusch sa dal na horory?
Prečo by sme sa na svet ovládnutý zombíkmi, kde ľudská spoločnosť prestala existovať, mali pozerať len z negatívnej stránky? Aj poslední dvaja živí ľudia, ktorí sa budú túlať vyprahnutou krajinou, budú stále ľudia. Nie je dôvod, aby sa ich príbeh nedal vyobraziť ľudsky, prihliadajúc aj na ich iné túžby, ako skrátka prežiť. Takto originálny je horor o dvoch postapokalyptických parťákoch, s názvom The Battery.
11. 12. 2013

Posljednji Srbin u Hrvatskoj

Zombíci a balkánsky nacionalizmus

Keďže ide o film v chorvátsko- srbskej koprodukcii, tým pozadím samozrejme musí byť miestny nacionalizmus a národnostné konflikty. Ako vieme z nie tak dávnej histórie, nejde o vôbec až tak nevinnú tému, ktorá ako poznáme miestne povahy ľahko vzplanie ďaleko za hranicu humoru. Podobné témy brané napriek svojej absurdnej podstate príliš vážne sú presne vhodným námetom pre satiru, a s tou sa film snaží pracovať. Okrem nacionalizmu uvidíme aj niečo v zmysle ignorancie veľkých voči malým, a bezohľadnosť zisku. Cieľom satiry teda nie je príliš čo vytknúť, horšie už je to s jej realizáciou ako aj samotnou filmovou podstatou.

1. 4. 2020

Tokyo Gore Police

Penis ako zbraň a aligátor miesto nôh
Napadlo vám niekedy, čo by sa stalo, keby polícia prešla do súkromných rúk? Režisér Yoshihiro Nishimura sa nad tým zamyslel za vás a vytvoril budúcnosť Tokia, v ktorej sa tokijská polícia volá Tokyo Police Corporation. Ako názov filmu Tokyo Gore Police napovedá, nebude to budúcnosť práve ružová, ale skôr krvavočervená. 13. 1. 2011

recenzie.

All Cheerleaders Die

Andrej Gomora | 15. 8. 2014
0
7/10          
žáner:
bizarre, comedy, independent, teen

Smrteľné mučenie absurditou


V živote každého človeka príde deň, keď na neho roztlieskávačky ako hlavné postavy filmu prestanú pôsobiť lákavo. Maximálne si pozrieť kúsok. Bez zvuku. Príjemný vizuál už audio z ich dialógov postupom času skrátka nevyváži. Až kým sa niekomu nepodarí roztlieskávačkám poriadne naložiť. Nie ich vyvraždiť ako v bežných slasheroch, kde sú aj v polohe obetí ešte stále postavy a my musíme trpieť ich reči ako keby boli ľudia. Dať ich do stredu absurdného diela, ktoré ich zomelie a vyvráti a rovno mu dať aj morbídny názov- All Cheerleaders Die.
 

„O pár mesiacov neskôr sa Maddy prihlási na uvoľnené miesto v tíme, vraj z úcty k mŕtvej."

Prvou obeťou je Alexis. V porovnaní s ňou vysoko intelektuálne nadradená hlavná postava Maddy o nej nakrúca dokument. Alexis jej tradične sebavedomo prezentuje svoj život a pohľad na svet. Dočká sa aj chvíle, na ktorú čakala: Maddy chce, aby sa jej predviedla priamo v akcii. Po akrobatickom skoku do výšky asi nie je ideálne dopadnúť na hlavu, hlavne priamo pred kamerou. O pár mesiacov neskôr sa Maddy prihlási na uvoľnené miesto v tíme, vraj z úcty k mŕtvej. Nová šéfka roztlieskavačského tímu Tracy napred pochybuje, no Maddy ju svojimi zručnosťami presvedčí. Čo viac, aj sa skamarátia, vďaka nej sa Tracy dozvie, že chlapec ktorého po mŕtvej Alexis zdedila ju už stihol aj podviesť. Atmosféra pomaly hustne, futbalisti si dajú predsavzatie uprednostniť pred roztlieskávačkami mladé žabky, tie sa zase hodlajú preorientovať na vysokoškolákov. Až na Tracy, tú svojimi bozkami po mužskej zrade utešuje Maddy. Samozrejme na veľkú nevôľu jej bývalej partnerky Leeny, jednej z mála gotičiek ktoré sú svojho imidžu hodné aj skutkami. Sofistikovanejšími ako obesenie mačky.

„Vidíme jej nenávisť a odhodlanie, predpokladáme jej inteligenciu, no nepoznáme jej presné ciele ani príčiny konania."

Už absurdne krutý úvod dáva jasne najavo, že tu sa nemusíme báť, nejdeme sledovať tínedžerskú stupiditu. Aj keď sa nič hrozné nedeje, film je po celý čas badateľne temný. Maddy sa pred svojim videodenníčkom a ani pred divákom netají vedľajšími úmyslami. Vidíme jej nenávisť a odhodlanie, predpokladáme jej inteligenciu, no nepoznáme jej presné ciele ani príčiny konania. Aj keď Maddy nič veľmi zlé nerobí, pôsobí ako smrtiaci ruský agent medzi nevinnými deťmi v škôlke. Leena spočiatku straší len svojím vzhľadom, čo vďaka dobrej práci s ním nie je vôbec málo. Film sa k výrazne hororovej akcii aj tak nedopracuje, len si od začiatku drží príjemne znepokojivý podtón.

Vo chvíli, keď už sa skutočne nepatrí nechať diváka dlhšie čakať na poriadny zvrat, nadobudne dej veľmi zaujímavý smer. Za určitých okolností by mohol vyznieť ako nepodarený vtip, a niektorí diváci ho tak asi aj prijmú. Vstup nadprirodzených prvkov tiež pripomína lacnú zábavu pubertiakov, či dokonca nižších vekových kategórií. Svojou absurdnosťou navyše nemá ďaleko od nie príliš zvládnutého Detention. Tu ale všetky hlúposti bez logiky akosi zapadnú do seba. Smerujú k jedinému zámeru- vytvoriť čo najmorbídnejšie dielo o roztlieskávačkách, kde sa nadhľadu nekladú medze.

„Dej ťahá dopredu kopenie nezmyslov."

Najpodstatnejšie pri sledovaní filmu je prijať režisérovu hru. Podobne ako v The Woman, aj tu vidíme výrazne špecifický rukopis Luckyho McKee. Tomu v žiadnom prípade nejde o strašenie. Aj keď sa nejaké vyskytne, režisér si pri všetkej dramatizácii necháva svoj odstup. Dej ťahá dopredu kopenie nezmyslov. Ich gradácia funguje aby vo chvíli keď divák prestane očakávať zmysluplnú pointu, tá prišla ako blesk z jasného neba. O to väčšie je prekvapenie, keď pointa dáva zmysel a je až realisticky drsná. Nevysvetlí všetko čo sa dialo. Lenže dá význam filmu ako celku a možnosť odpustiť prijať prostriedky, ktoré použil.

All Cheerleaders Die nie je napriek množstvu absurdného humoru komédia, a množstvo morbídností a temnoty z nej nerobí ani čistokrvný horor. Ide o drzý film, ktorý si s divákom robí čo sa mu chce a viditeľne sa baví jeho mätením. Nie je pochybne nakrútený ako iné úlety, tvorcovia zjavne vedeli, čo robia, a remeslo majú obdivuhodne zvládnuté. Divákovi ponúkajú dielo plné prepracovaného pohŕdania a inteligencie prekrývajúcej nenávisť. Rozhodne príjemné spestrenie hororovej scény.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy