najčítanejšie recenzie.
47 Meters Down: Uncaged
V čom vlastne ide o sequel k 47 metrom si môžeme len domýšľať. Iste, Čeľuste mali tiež viac pokračovaní, ktoré spájal akurát žralok v úlohe zabijaka. Tak ako nespočet ďalších filmov. Tu máme opäť tematiku potápania, pozorovania podmorského života. A tých istých tvorcov, ktorí skúšajú niečo podobné len trochu inak. Ak si spomenieme, nakoľko minimálny dej malo prvé pokračovanie, určite môžeme byť radi, že v tomto smere sa autori rozhodli príliš sa neopakovať. Názov 47 Meters Down: Uncaged neklame- do žiadnej klietky sa veru nevraciame.
Sinister 2
Furies
Krátky úvod nám predstaví jediné dve postavy diela, ktoré sa snaží nejako rozpracovať aj ako ľudí. Presnejšie len ich vzťah, aká je jedna neschopná, stratená a odkázaná, a ako tá druhá túži, aby sa konečne dala dokopy. Nebude pri nej vždy, čo sa následne aj potvrdí. Kayla sa ocitne celkom sama. Vylezie z drevenej debne niekde uprostred divočiny, a samozrejme jej nenapadne nič lepšie, ako začať kričať na Maddie. Kde trčí? Tá sa zatiaľ neobjaví. Miesto nej začnú okolo Kayly pobehovať akísi čudáci, nejakí Furies.
Tarantula
Ghoul
recenzie.
I Am Not a Serial Killer
Variácia čudných obyvateľov malého mesta
John spĺňa všetky predpoklady začať vo veľkom vraždiť ľudí. Vyskytujú sa u neho charakteristiky, ktoré napĺňalo 95% sériových vrahov. Samému mu ani nenapadlo, že by krutosť ku zvieratám mohla byť zlá, až kvôli tomu znepokojivému predpokladu ho začala trápiť. Mame chodí pomáhať do pitevne, tá je mu druhým domovom. A všetky školské práce píše o masových vrahoch, podľa riaditeľa školy sa nimi zaoberá oveľa viac, ako by mal. Má osobného psychoterapeuta, ten sleduje jeho vývoj. Podľa neho napreduje dobre. Ako vhodná otázka sa javí, či pozornosť venovaná jeho potenciálnej nebezpečnosti môže byť pri Johnovi naozaj užitočná. Alebo či ho skôr netlačí k tomu sa so všetkými obavami ohľadne jeho osoby stotožniť. A byť tým, čo od neho všetci očakávajú. Zatiaľ si môže hovoriť I Am Not a Serial Killer, no sledovať toho skutočného, ktorý začal terorizovať malé mestečko, ho nepochybne fascinuje.
„Motív jeho vnútorných rozporov, uvedomovania si zvrhlých fascinácií a boja s nimi zjavne nikam nesmeruje, určite nie hororovo.“
Kto ním je nie je pre diváka žiadne tajomstvo, my len nevieme, čo si o ňom myslieť. John je zložitá postava, je zvláštne sledovať ju len v úlohe pozorovateľa. Napriek všetkému ho vnímame ako neškodného, je naším sprievodcom a spoločníkom, no nanešťastie nie príliš zábavným či príjemným. Motív jeho vnútorných rozporov, uvedomovania si zvrhlých fascinácií a boja s nimi zjavne nikam nesmeruje, určite nie hororovo. Maximálne k tej pitevni, zobrazovaniu krvi a rezania mŕtvol. To môže odradiť diváka so slabším žalúdkom, nič strašidelné na ňom nie je. Je len morbídne, v žiadnom zmysle nie zábavne. Len ako zbytočne explicitný dokument.
„Jediné, čo vo filme skutočne funguje, je atmosféra malého amerického mestečka.“
Jediné, čo vo filme skutočne funguje, je atmosféra malého amerického mestečka. Dobre známe skryté zlo, komunita, kde sa každý s každým pozná a pri každom probléme sa zomknú, čelia mu spolu. Určite ide o príjemné zasadenie a pre horor vhodné, problém je len v tom, ako sa s ním v toto prípade pracuje, či presnejšie, čo sa v ňom odohráva. K tomuto prvku atmosféry sa totiž už nič výrazné nepridá, žiaden skutočný strach či stiesnenosť. Vynikajúco do nej zapadá vrah, jeho pôvod tvorí jej zvyčajný a neodmysliteľný prvok. Horšie už je to s jeho hororovým pôsobením.
„Ako hrozba potenciálna na nás vrah pôsobí neuveriteľne a bizarne, nemá žiadnu nádej vzbudiť trvalejšie napätie, či privodiť atmosféru strachu.“
Vidíme ho v dvoch polohách, oboch značne bizarných. Ako celok je veľmi ťažké pochopiť, čo ním vlastne autori mysleli a nakoniec pôsobí len ako postavička z mysteriózneho seriálu, ktorú sa niekto rozhodol spraviť najčudnejšou, ako sa dalo. Ako hrozba potenciálna na nás pôsobí neuveriteľne a bizarne, nemá žiadnu nádej vzbudiť trvalejšie napätie, či privodiť atmosféru strachu. Samotné skutky a vraždy nás potom vždy takmer prekvapia. Vnímame ich ako niečo, čo sa nejakou náhodou zomlelo, a je zázrak, že to takto vyšlo. Na podobnom zabíjaní ale nič strašidelné nie je.
Ťažko povedať, či je úplne zlý celý príbeh, možno vo svojej literárnej predlohe sa s ním pracovalo lepšie. Scenár ale nevie, čo presne by rád dosiahol, ako by chcel na diváka pôsobiť. Nie je strašidelný, napínavý ani ťaživý. Je značne neurčitý, celý motív chlapca s pochybnosťami o vlastných vražedných vlohách vychádza celkom navnivoč, čo je o to horšie, koľko času mu film venuje. Málo priestoru, ktorý nám zostane pre samotného vraha do značnej miery zodpovedá tomu, nakoľko ten dokáže zaujať a hlavne dáva zmysel. Tak to potom dopadá aj s celým hororom.
I Am Not a Serial Killer je dobre nakrútený film, má výborný vizuál aj atmosféru malého mesta. Tam sa ale jeho klady končia a okrem niekoľkých nechutností a vyberania orgánov je v ňom hororového veľmi málo. Psychologické motívy sa v ňom stratia, tie lacno mysteriózne zostanú v rovine podivných, možno symbolicky myslených náznakov. Rovnako ako celá snaha o horor.
