hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Boarding School

Nadštandardné služby pre spokojnosť rodičov
Napred si hovoríte, že kde je ten horor. Objaví sa jeden celkom trápny duch, chlapček si zakrýva zrkadlo, zjavne má trocha bujnú fantáziu. Uvidíme aj dôvod, veď číta samé komiksy a pozerá samé horory. Má doma dusno lebo je mierne pošahaný, sú s ním samé problémy. Začne sa dostavovať nepríjemný pocit z pozerania filmu, no nie tak klasicky hororový, maximálne sa tak náznakom blížime exploitationu. Povaha filmu sa celkom nezmení, ani keď ho konečne pošlú na prevýchovu. To príde, až keď divák objaví, čo je to za Boarding School.
12. 11. 2018

Visions

Neviňte dom za jeho obyvateľov
Sú prípady, keď sa hovorí, že herec si film ukradol. Napríklad Orson Welles v Treťom mužovi alebo Marlon Brando v Apokalypse sa objavia len na pár minút, no aj tak ich všetci vnímajú ako hlavné hviezdy týchto diel a spájajú si filmy práve s ich menami. Inokedy sa herec môže stať niečím ako atrakciou. Objaviť sa tiež len na pár minút, no nezaujať svojou charizmou ani výkonom, ale napríklad tým, že ide o notoricky známu seriálovú postavičku. Takže keď sa v obyčajnom horore objaví ako vedľajšia postava Jim Parsons známy ako Sheldon Cooper z Teórie veľkého tresku, diváci si najviac zo všetkého určite zapamätajú jeho. Oplatí sa aj kvôli niečomu inému pozerať horor s názvom Visions?
5. 2. 2016

Masks

Zabudnite na Stanislavského, hrať vás naučí Gdula
Nemecký horor sa vzmáha, a hľadá svoju tvár. Po postapokalyptickom Hell skúša ako mu pristane žltá maska talianskeho Gialla (viac o tomto podžánri nájdete v našom článku). Požičiava si jeho kameru, brutalitu, ženskú obeť, farebnosť aj gýčovitosť. Ako pôjdu dokopy s nemeckom si môžeme pozrieť vo filme Masks.
Už samotný príbeh je odkazom na Suspiriu Daria Argenta. Kým tam prišla Američanka do Nemecka na tanečnú školu, tu ide hlavná postava na hereckú školu založenú poľským učiteľom. Tak ako v Suspirii, aj tu cestou do školy stretne na smrť vyplašenú bývalú žiačku na úteku. A rovnako vidíme, ako ju ten istý večer zabijú. Školu tentokrát neovládajú čarodejnice, aj keď až tak ďaleko od nich nie sme. Jej zakladateľ Matteusz Gdula tu svojho času vyučoval veľmi netradičnou metódou. Študenti zomierali, a on sám nakoniec spáchal samovraždu. Aj keď jeho teória nie je jasne vysvetlená, zdá sa že bral bolesť ako stimulant hereckých výkonov. Film je v tomto smere trochu deravý, keďže napriek všetkému škola stále funguje a hlási sa k svojmu odkazu. Vyučovanie vyzerá viac menej normálne, spolužiaci sú k novoprišelkyni nevrlí, ako sa patrí. Nájde len jednu spriaznenú dušu, ktorá sa ale občas stráca v časti budovy, kam študenti nemajú prístup. Práve tam sa Gdula obesil. Najprv tvrdí, že tam chodí na súkromné hodiny, neskôr prezradí, že tam sa učí Gdulovou metódou. Prejavenú závisť opätuje prosbou o pomoc. Nakoniec sa jediná kamarátka stratí, a naša hlavná hrdinka dostane ponuku byť tou vyvolenou, ktorá sa bude učiť špeciálnou metódou.
5. 3. 2013

Ich seh, ich seh/ Dobrú noc, mami

Čo už mohla vychovať taká matka?
V určitom veku je nenávidieť svojich rodičov normálne, priam súčasť zdravého vývoja. Ani v skorom detstve sa ale určite nedá povedať, že by deti k mame a otcovi pociťovali len lásku. Rodičia sú pre nich predstaviteľmi sveta, v ktorom sú ešte stratené. Dávajú im príkazy a zákazy, karhajú ich a dieťa často nie je ani schopné pochopiť, prečo. Z toho dôvodu nie je možné prežiť detstvo bez zažitia strachu z vlastných rodičov, a bez občasného pocitu chvíľkového odcudzenia. To zväčša prejde, uvedomíme si, že predsa sú to naši rodičia. Ale čo ak nie, čo ak máme dôvod pochybovať, či to naši rodičia skutočne sú? Napríklad kvôli plastickej operácii, ako vo filme Ich seh, ich seh.
6. 10. 2015

The Perfection

V dokonalosti je hrôza

Všetko sa to začína tak nejako milo, pozitívne, so štýlom a leskom. Pravdaže s výnimkou matky, zosnulej po dlhej chorobe. Tá bola len dočasnou komplikáciou, Charlotte sa vracia do sveta virtuozity, ktorý ju víta s otvorenou náručou. A do ktorého okamžite zapadne, ako keby nikdy neodišla. Všetko je tu také krásne, všetci takí úžasní. Ide o svet dokonalosti, mohli by sme čakať, že bude náročný, tu sú ale všetci šťastní, milujú svoju prácu a hlavne seba navzájom. Obávali by sme sa, že medzi zašlou hviezdou a tou súčasnou to bude inak? Ani náhodou, nič nenarúša The Perfection.

13. 8. 2019

recenzie.

I Am Not a Serial Killer

Andrej Gomora | 25. 4. 2017
0
5/10          
žáner:
bizarre, independent, psycho

Variácia čudných obyvateľov malého mesta


John spĺňa všetky predpoklady začať vo veľkom vraždiť ľudí. Vyskytujú sa u neho charakteristiky, ktoré napĺňalo 95% sériových vrahov. Samému mu ani nenapadlo, že by krutosť ku zvieratám mohla byť zlá, až kvôli tomu znepokojivému predpokladu ho začala trápiť. Mame chodí pomáhať do pitevne, tá je mu druhým domovom. A všetky školské práce píše o masových vrahoch, podľa riaditeľa školy sa nimi zaoberá oveľa viac, ako by mal. Má osobného psychoterapeuta, ten sleduje jeho vývoj. Podľa neho napreduje dobre. Ako vhodná otázka sa javí, či pozornosť venovaná jeho potenciálnej nebezpečnosti môže byť pri Johnovi naozaj užitočná. Alebo či ho skôr netlačí k tomu sa so všetkými obavami ohľadne jeho osoby stotožniť. A byť tým, čo od neho všetci očakávajú. Zatiaľ si môže hovoriť I Am Not a Serial Killer, no sledovať toho skutočného, ktorý začal terorizovať malé mestečko, ho nepochybne fascinuje.

„Motív jeho vnútorných rozporov, uvedomovania si zvrhlých fascinácií a boja s nimi zjavne nikam nesmeruje, určite nie hororovo.“

Kto ním je nie je pre diváka žiadne tajomstvo, my len nevieme, čo si o ňom myslieť. John je zložitá postava, je zvláštne sledovať ju len v úlohe pozorovateľa. Napriek všetkému ho vnímame ako neškodného, je naším sprievodcom a spoločníkom, no nanešťastie nie príliš zábavným či príjemným. Motív jeho vnútorných rozporov, uvedomovania si zvrhlých fascinácií a boja s nimi zjavne nikam nesmeruje, určite nie hororovo. Maximálne k tej pitevni, zobrazovaniu krvi a rezania mŕtvol. To môže odradiť diváka so slabším žalúdkom, nič strašidelné na ňom nie je. Je len morbídne, v žiadnom zmysle nie zábavne. Len ako zbytočne explicitný dokument.

„Jediné, čo vo filme skutočne funguje, je atmosféra malého amerického mestečka.“

Jediné, čo vo filme skutočne funguje, je atmosféra malého amerického mestečka. Dobre známe skryté zlo, komunita, kde sa každý s každým pozná a pri každom probléme sa zomknú, čelia mu spolu. Určite ide o príjemné zasadenie a pre horor vhodné, problém je len v tom, ako sa s ním v toto prípade pracuje, či presnejšie, čo sa v ňom odohráva. K tomuto prvku atmosféry sa totiž už nič výrazné nepridá, žiaden skutočný strach či stiesnenosť. Vynikajúco do nej zapadá vrah, jeho pôvod tvorí jej zvyčajný a neodmysliteľný prvok. Horšie už je to s jeho hororovým pôsobením.

„Ako hrozba potenciálna na nás vrah pôsobí neuveriteľne a bizarne, nemá žiadnu nádej vzbudiť trvalejšie napätie, či privodiť atmosféru strachu.“

Vidíme ho v dvoch polohách, oboch značne bizarných. Ako celok je veľmi ťažké pochopiť, čo ním vlastne autori mysleli a nakoniec pôsobí len ako postavička z mysteriózneho seriálu, ktorú sa niekto rozhodol spraviť najčudnejšou, ako sa dalo. Ako hrozba potenciálna na nás pôsobí neuveriteľne a bizarne, nemá žiadnu nádej vzbudiť trvalejšie napätie, či privodiť atmosféru strachu. Samotné skutky a vraždy nás potom vždy takmer prekvapia. Vnímame ich ako niečo, čo sa nejakou náhodou zomlelo, a je zázrak, že to takto vyšlo. Na podobnom zabíjaní ale nič strašidelné nie je.

Ťažko povedať, či je úplne zlý celý príbeh, možno vo svojej literárnej predlohe sa s ním pracovalo lepšie. Scenár ale nevie, čo presne by rád dosiahol, ako by chcel na diváka pôsobiť. Nie je strašidelný, napínavý ani ťaživý. Je značne neurčitý, celý motív chlapca s pochybnosťami o vlastných vražedných vlohách vychádza celkom navnivoč, čo je o to horšie, koľko času mu film venuje. Málo priestoru, ktorý nám zostane pre samotného vraha do značnej miery zodpovedá tomu, nakoľko ten dokáže zaujať a hlavne dáva zmysel. Tak to potom dopadá aj s celým hororom.

I Am Not a Serial Killer je dobre nakrútený film, má výborný vizuál aj atmosféru malého mesta. Tam sa ale jeho klady končia a okrem niekoľkých nechutností a vyberania orgánov je v ňom hororového veľmi málo. Psychologické motívy sa v ňom stratia, tie lacno mysteriózne zostanú v rovine podivných, možno symbolicky myslených náznakov. Rovnako ako celá snaha o horor.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy