hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Tokyo Gore Police

Penis ako zbraň a aligátor miesto nôh
Napadlo vám niekedy, čo by sa stalo, keby polícia prešla do súkromných rúk? Režisér Yoshihiro Nishimura sa nad tým zamyslel za vás a vytvoril budúcnosť Tokia, v ktorej sa tokijská polícia volá Tokyo Police Corporation. Ako názov filmu Tokyo Gore Police napovedá, nebude to budúcnosť práve ružová, ale skôr krvavočervená. 13. 1. 2011

The Human Centipede 2: Full Sequence

Naozaj ešte odpornejšie
Prvý diel série The Human Centipede si vzhľadom na svoj rozpočet vyslúžil skutočne nebývalú pozornosť. Jeho trailer na youtube videlo viac ako 15 miliónov divákov a okrem kultúrnych narážok si vyslúžil paródie ako v porne, tak aj v kreslenom seriáli Mestečko Southpark. Už pri release prvého projektu režisér a scenárista Tom Six ohlásil, že to nie je posledný film, ktorý chce o tejto zvrhlosti nakrútiť. A v ďalšom dieli nemala rásť len stonožka, ale aj úroveň odpornosti, ktorý film dosiahne. Teraz máme možnosť sa presvedčiť, že svoj sľub myslel s plnou vážnosťou.
13. 4. 2012

1922

Milovať pôdu viac ako ženu

Nejde len o jednoduchý rozdiel v záujmoch manželov. Ona chce žiť v meste, on miluje farmu. Problém je v tom, že pre neho je farma a čo najväčší pozemok jedinou životnou hodnotou. Či jednou z dvoch, tou druhou je syn, o ktorého ho chce manželka tiež obrať. Musí vyrastať s matkou, preto by tiež mal ísť do mesta. Svojím spôsobom ide o obmedzený fanatizmus, kde človek na niečom chorobne lipne, a ničomu nedovolí ho o to obrať. Pritom ani sám nevie, prečo mu na tom tak záleží. Šťastie ani bohatstvo mu pôda veru neprinesie. Tak bol skrátka vychovaný, také boli hodnoty ľudí v roku 1922.

25. 1. 2018

Exists

Nabudúce Lochnesska?
Yeti v Himalájach a Bigfoot v Amerike by údajne mohli byť poslední jedinci niektorého z živočíšnych druhov pokladaných za vyhynuté. Napríklad Gigantopitheca alebo Paranthropa. Prvý síce asi nemohol chodiť po zadných a jeho pozostatky v Amerike nikdy nenašli, a druhý sa vyskytoval len v Afrike. Pre ich existenciu nejestvujú ani žiadne vedecké dôkazy. Skôr množstvo dôvodov, prečo by mala byť takmer nemožná. No ľuďom zjavne nestačí množstvo jedincov podobných skôr opiciam ako človeku ktorých zápach cítiť na hony. Treba hľadať vedecké vysvetlenia, pretože je jasné, že niečo také Exists.
22. 1. 2015

Atticus Institute

Kedy konečne veda porazí diabla?
Poznáte to, keď niekto niekoho neustále len zosmiešňuje a ponižuje, robí mu zle. Hovoríte si, čo ten človek môže z podobného vzťahu mať, prečo ho okamžite neukončí, nepreruší všetky kontakty s danou osobou. On by možno aj rád, jednoducho to ale nedokáže. Či je to masochizmus, či akási zvrhlá fascinovanosť. Alebo len obdiv, pocit silnej nadradenosti toho druhého, ktorý vyvoláva dojem vyvolenosti, už len zato, že môžete byť v jeho prítomnosti, byť svedkom jeho vyčíňania. Posledná možnosť sa asi najviac hodí do vedeckého prostredia, ako vo filme Atticus Institute.
25. 6. 2015

recenzie.

I Am Not a Serial Killer

Andrej Gomora | 25. 4. 2017
0
5/10          
žáner:
bizarre, independent, psycho

Variácia čudných obyvateľov malého mesta


John spĺňa všetky predpoklady začať vo veľkom vraždiť ľudí. Vyskytujú sa u neho charakteristiky, ktoré napĺňalo 95% sériových vrahov. Samému mu ani nenapadlo, že by krutosť ku zvieratám mohla byť zlá, až kvôli tomu znepokojivému predpokladu ho začala trápiť. Mame chodí pomáhať do pitevne, tá je mu druhým domovom. A všetky školské práce píše o masových vrahoch, podľa riaditeľa školy sa nimi zaoberá oveľa viac, ako by mal. Má osobného psychoterapeuta, ten sleduje jeho vývoj. Podľa neho napreduje dobre. Ako vhodná otázka sa javí, či pozornosť venovaná jeho potenciálnej nebezpečnosti môže byť pri Johnovi naozaj užitočná. Alebo či ho skôr netlačí k tomu sa so všetkými obavami ohľadne jeho osoby stotožniť. A byť tým, čo od neho všetci očakávajú. Zatiaľ si môže hovoriť I Am Not a Serial Killer, no sledovať toho skutočného, ktorý začal terorizovať malé mestečko, ho nepochybne fascinuje.

„Motív jeho vnútorných rozporov, uvedomovania si zvrhlých fascinácií a boja s nimi zjavne nikam nesmeruje, určite nie hororovo.“

Kto ním je nie je pre diváka žiadne tajomstvo, my len nevieme, čo si o ňom myslieť. John je zložitá postava, je zvláštne sledovať ju len v úlohe pozorovateľa. Napriek všetkému ho vnímame ako neškodného, je naším sprievodcom a spoločníkom, no nanešťastie nie príliš zábavným či príjemným. Motív jeho vnútorných rozporov, uvedomovania si zvrhlých fascinácií a boja s nimi zjavne nikam nesmeruje, určite nie hororovo. Maximálne k tej pitevni, zobrazovaniu krvi a rezania mŕtvol. To môže odradiť diváka so slabším žalúdkom, nič strašidelné na ňom nie je. Je len morbídne, v žiadnom zmysle nie zábavne. Len ako zbytočne explicitný dokument.

„Jediné, čo vo filme skutočne funguje, je atmosféra malého amerického mestečka.“

Jediné, čo vo filme skutočne funguje, je atmosféra malého amerického mestečka. Dobre známe skryté zlo, komunita, kde sa každý s každým pozná a pri každom probléme sa zomknú, čelia mu spolu. Určite ide o príjemné zasadenie a pre horor vhodné, problém je len v tom, ako sa s ním v toto prípade pracuje, či presnejšie, čo sa v ňom odohráva. K tomuto prvku atmosféry sa totiž už nič výrazné nepridá, žiaden skutočný strach či stiesnenosť. Vynikajúco do nej zapadá vrah, jeho pôvod tvorí jej zvyčajný a neodmysliteľný prvok. Horšie už je to s jeho hororovým pôsobením.

„Ako hrozba potenciálna na nás vrah pôsobí neuveriteľne a bizarne, nemá žiadnu nádej vzbudiť trvalejšie napätie, či privodiť atmosféru strachu.“

Vidíme ho v dvoch polohách, oboch značne bizarných. Ako celok je veľmi ťažké pochopiť, čo ním vlastne autori mysleli a nakoniec pôsobí len ako postavička z mysteriózneho seriálu, ktorú sa niekto rozhodol spraviť najčudnejšou, ako sa dalo. Ako hrozba potenciálna na nás pôsobí neuveriteľne a bizarne, nemá žiadnu nádej vzbudiť trvalejšie napätie, či privodiť atmosféru strachu. Samotné skutky a vraždy nás potom vždy takmer prekvapia. Vnímame ich ako niečo, čo sa nejakou náhodou zomlelo, a je zázrak, že to takto vyšlo. Na podobnom zabíjaní ale nič strašidelné nie je.

Ťažko povedať, či je úplne zlý celý príbeh, možno vo svojej literárnej predlohe sa s ním pracovalo lepšie. Scenár ale nevie, čo presne by rád dosiahol, ako by chcel na diváka pôsobiť. Nie je strašidelný, napínavý ani ťaživý. Je značne neurčitý, celý motív chlapca s pochybnosťami o vlastných vražedných vlohách vychádza celkom navnivoč, čo je o to horšie, koľko času mu film venuje. Málo priestoru, ktorý nám zostane pre samotného vraha do značnej miery zodpovedá tomu, nakoľko ten dokáže zaujať a hlavne dáva zmysel. Tak to potom dopadá aj s celým hororom.

I Am Not a Serial Killer je dobre nakrútený film, má výborný vizuál aj atmosféru malého mesta. Tam sa ale jeho klady končia a okrem niekoľkých nechutností a vyberania orgánov je v ňom hororového veľmi málo. Psychologické motívy sa v ňom stratia, tie lacno mysteriózne zostanú v rovine podivných, možno symbolicky myslených náznakov. Rovnako ako celá snaha o horor.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy