hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Hellions

Halloweenska báseň o tehotnej tínedžerke
Keď na Halloween doktor oznámi sedemnásťročnému dievčaťu, že je tehotná, veľmi jej do smiechu nebude. Nepomôžu ani škriatkovské ušká, ktoré má doktor nasadené. Nepoteší ju ani, keď dievčatko v čakárni opätuje pochvalu pre jej kostým. Pretože Dora na sebe kostým nemá. Náladu jej nezdvihne ani matka. Súhlasí, že nie každá môže byť najlepšou žiačkou ročníka. Bola by ale rada, keby ho aspoň ukončila. Celkom vhodné podmienky oznámiť jej, že je tehotná, nie? Keby ešte tak čakala normálne dieťa. Lenže je Halloween, všade sa rozliezajú akísi Hellions.
12. 10. 2015

Potomok

Túžite po nadanom dieťati?

Krásna jednoduchosť bez vymýšľania zložitých duchárin, a využijúc jeden z najtradičnejších konceptov možno má svoje čaro. Všetci sme počuli o minulých životoch a mnoho ľudí na ne skutočne aj verí. Mierne bizarne pôsobí len scéna, kde o nej doktori hovoria rodičom s veľkou tajomnosťou, ako o čomsi záhadnom a pre nás neznámom. Práve to, že ide o príliš známy koncept môže byť prekážka, aby divák ľahko prijal reinkarnáciu ako dôvod celkom neštandardného a vražedného správania malého dieťaťa. Oproti rôznym duchárskym a podobne mysterióznym zápletkám tu ale určite je výhoda v priamočiarosti.

19. 2. 2019

The Haunter

Veľká Miss Afekt
Každý duchársky horor si musí vytvoriť pravidlá sveta, v ktorom sa odohrá. Čo duchovia môžu, čo chcú a hlavne, ako sa ich dá zbaviť. Všeobecnou zásadou býva, čím jednoduchšie tým lepšie. S komplikovanými konštruktmi sa dá v lepšom prípade dostať k vtipnosti (Drag Me to Hell). Tých horších je neúrekom a zväčša sa končia ako mysteriózny nezmysel bez hlavy a päty (Shelter). Na dorazenie diváckeho zážitku je potom najlepšie nedopriať mu ani možnosť tváriť sa, že si všetky nelogickosti nevšimol. Zložitá myšlienka je aj za filmom The Haunter, ako asi svoju úlohu zvládol?
Lisa prežíva dokola ten istý deň. Budí ju brat s pirátskym pokladom, mama ju posiela prať a otec opravuje auto. A v dome sa ešte objaví aj pár duchov. Hlasov, nočných návštev, snažia sa s Lisou komunikovať. Napred sa bojí, postupne si na nich zvyká a začnú ju zaujímať. S ich pomocou nájde záznamy, koľko dievčat už v okolí zahynulo, a že práve tie k nej prichádzajú. Potom je jedného dňa všetko inak. Je to ten istý deň, lenže všetci sa správajú odlišne. Príde opravár telefónov, všetky predošlé dni nefunkčných. Má v očiach smrť, a povie to Lise jasne. S duchmi nech sa nesnaží komunikovať. Inak bude trpieť. Ukáže jej, že to on ovláda všetko, čo sa deje. Je to jeho dom, on tam vyrastal a vraždil, a mieni pokračovať. Až kým ho Lisa nezastaví.
9. 1. 2014

Carrie

Počíta sa znásilnenie mŕtvoly za stratu panenstva?
Asi ešte nikto nedokázal, že remake môže filmu niečo zásadné pridať. Dôkazov ako ho môže pokaziť existuje naopak nespočetne. Znova musíme uvažovať či v nás nádej vidieť film zmodernizovaný a v kine prebije hnev zo znesväcovania klasiky. Ďalšou vykopanou mŕtvolou je Carrie, v predošlej verzii vynikajúco obsadená a zrežírovaná. Šikana je nepochybne večná, takže príbeh by určite mal vedieť čo to ponúknuť aj dnešnému divákovi. Ako bude film fungovať ako celok a koľko prvkov sa v ňom podarí uchrániť sme boli určite všetci zvedaví.
18. 10. 2013

Honeymoon

Niekto sa zo svadobnej cesty nechce vrátiť. Iný by aj rád...
Ľudia sa počas života nielen menia. Oni sú iní neustále. Ako to do asi najväčších detailov rozobral Luigi Pirandello, v každom človeku sa skrýva nespočetne identít, z ktorých ani jedna sa nedá označiť za skutočnú. Všetci sme len obrazom v očiach seba samého a v očiach každého človeka, ktorého v živote stretneme. Každý z týchto obrazov je iný a jednotlivec nemá nikdy šancu ich všetky spoznať. Teda nemôže spoznať seba samého, pretože nič také ako skutočný on vlastne neexistuje. Takže, kto vlastne môže povedať, že vie komu to prisahá vernosť až do konca života? Nezačínajú niektorí pochybovať už keď odcestujú na svoj Honeymoon?
10. 2. 2015

recenzie.

Sinister 2

Andrej Gomora | 21. 9. 2015
0
5/10          
žáner:
ghost, psycho

Mohlo sa to skončiť aj horšie


Prvý Sinister sme sledovali z pohľadu obete. Pátrajúcej, no nevedomej, obete, s ktorou sa priam zahrávali. Stála proti nej neporaziteľná sila fungujúca neomylne a jej vstup do niekoho života mohol mať len jeden koniec. Pochopili sme jej logiku, ako svoje obete nachádza a čo sa im zhruba stane. Čo za silu to je a ako pracuje na dokonaní svojho diela nám ale nenaznačili. Pohľad z druhej strany, či skôr niekde zo stredu nám sprostredkuje až Sinister 2.
 

„Za chlapcami pravidelne chodia mŕtvi kamaráti. Púšťajú im záznamy svojich kúsok, nech jedného z nich pripravia na jeho veľkú chvíľu."

Čo za strašiaka to tu máme sa totiž aj tak veľmi nedozvieme. Ako sme ale zistili minule, do úlohy pomocníkov si bráva malé deti. Preto sa dá očakávať, že v hlavnej úlohe bude opäť rodina. Aby to nebolo také jednoduché, nekompletná, dokonca s detektívmi v pätách. Mamička uteká pred násilníckym mužom, ten jedného z chlapcov pravidelne bíjaval. Tak sa dostanú do stále nepredaného domu poslednej obete, žijú tam so súhlasom majiteľky, ale tajne. Nevie o nich ani realitka, ktorá dom predáva. Tak sa stane, že detektív z prvého dielu dúfa, že dom stihne spáliť skôr, ako sa do neho nasťahujú ďalší chudáci. Už je ale neskoro. Za chlapcami pravidelne chodia mŕtvi kamaráti. Púšťajú im záznamy svojich kúsok, nech jedného z nich pripravia na jeho veľkú chvíľu. Pretože nech sa bývalý policajt snaží ako chce, rodina je v dome len dočasne. A skôr či neskôr, dobrovoľne alebo nie, z neho odíde. Rovnako ako on vieme, čo musí prísť potom.

Keď je pri duchárinách všeobecne lepšie nehrabať sa hlboko v logike nadprirodzených síl, v tomto prípade naozaj cítime, že sa posúvame o úroveň bližšie k záhade. Je to dobrý nápad? Zmena bola nepochybne nevyhnutná, keďže prvý Sinister čerpal z postupného odhaľovania záhady až do úplného záveru. Aj keď si to neuvedomíme hneď, až tak veľa sa vlastne aj tak nedozvedáme. Síce už nie sme pri vraždenej obeti, rozdiel medzi úlohou jej a úlohou vraždiaceho tu nie je až natoľko výrazný. Horšie je, že kým v prípade vraždeného bolo namieste skutočne minimálne zobrazenie ako sa k vražde dopracujeme, v prípade vraždiaceho je nevyhnutný o niečo podrobnejší opis.

„Tak, ako prvý film staval na vykreslení konečnej obete, tento chcel pravdepodobne niečo podobné spraviť s obeťou v strede."

Že ideme s kvalitou minimálne o triedu nižšie si musíme všimnúť už na kvalite samotných vrážd, drobných exploitových filmov. Detských duchov tu máme neúrekom, strašidelní ale nie sú. Predsa sú to kamaráti a my vieme, že oni nikomu neublížia. Tak, ako prvý film staval na vykreslení konečnej obete, tento chcel pravdepodobne niečo podobné spraviť s obeťou v strede. Už samo osebe znie neporovnateľne náročnejšie ísť do hĺbky psychológie chlapca, ktorého mienia duchovia dotlačiť vyvraždiť svoju rodinu. Popri tejto nie príliš úspešnej snahe nás straší aj bubák samotný, i keď vôbec nepochopíme ako a prečo. Niektoré scény s ním na úrovni primitívnych ľakačiek fungujú a nepôsobia ani výrazne hlúpo. Skôr sa nám tu narúša celková koncepcia filmu, tá elegantná jednoduchosť z prvého dielu.

K tomu chýba aj to najdôležitejšie- atmosféra. Hoci párkrát sa naľakáme, ide o osamotené incidenty po ktorých sa vždy opäť upokojíme. Chýba nám jednak presvedčivá obeť, s ktorou by sme strach prežívali. Situácia postáv je totiž celkove chaotická. Okrem milých chlapcov a ich nešťastnej, no silne sympaticky vykreslenej mamičky tu máme len rovnako sympatického policajta. Až neskôr príde démonický otec, tomu by sme mali smrť želať až príliš zjavne. Vieme, že to hlavné musí prísť až na konci. Vieme, čo tomu musí predchádzať. Ale nič z toho, čo k tomu smeruje v nás nevzbudzuje pocit, že by sme sa mali začať báť skôr, ako to bude skutočne nevyhnutné.

„Nič nevygradovalo, nič nás neprekvapilo, nič nás nezaujalo."

Vo finálnej pasáži sa film mierne rozbehne, no tá sa vlastne ako taká do koncepcie celého diela vôbec nehodí a z pohľadu zápletky je rušivá. Pár momentov sa jej možno podarí, už lepšie ale fungovalo tých pár ľakačiek v priebehu filmu. Tie si aspoň držali tajomný nádych. Koniec nás navyše zastihne s pocitom, že sme sa od začiatku vlastne nikam nedostali. Nič nevygradovalo, nič nás neprekvapilo, nič nás nezaujalo. Párkrát sme sa na pár sekúnd nastrašili, takže namiesto celého filmu sme si pokojne mohli pozrieť pár minútových videí.

Sinister 2 mal latku nastavenú nezávideniahodne vysoko, nemusíme mu vyčítať, ak sa ju ani nepokúsil prekonať. Stačilo by čo i len vzdialene sa k nej priblížiť, čo sa ale, žiaľ, tiež nestalo. V zásade ide o znesiteľný film, obyčajnú duchárinu s rezervou nad skutočným odpadom, ale ešte ďalej od vrcholov žánra, medzi ktoré sa prvý Sinister nepochybne radil.

 

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy