hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Boarding School

Nadštandardné služby pre spokojnosť rodičov
Napred si hovoríte, že kde je ten horor. Objaví sa jeden celkom trápny duch, chlapček si zakrýva zrkadlo, zjavne má trocha bujnú fantáziu. Uvidíme aj dôvod, veď číta samé komiksy a pozerá samé horory. Má doma dusno lebo je mierne pošahaný, sú s ním samé problémy. Začne sa dostavovať nepríjemný pocit z pozerania filmu, no nie tak klasicky hororový, maximálne sa tak náznakom blížime exploitationu. Povaha filmu sa celkom nezmení, ani keď ho konečne pošlú na prevýchovu. To príde, až keď divák objaví, čo je to za Boarding School.
12. 11. 2018

Suspiria (2018)

Menej farieb, viac tanca

Pôvodná Suspiria si svoj kultový status získala vďaka funkčnej zmesi prvkov pochádzajúcich z inej doby. Naivný scenár, úchvatný vizuál plný sýtych farieb, gotické prostredie, úžasná hudba, no a réžia Daria Argenta v najlepšej forme. Jej atmosféra patrí medzi najosobitejšie zážitky v dejinách hororu, snaha zopakovať ju sa preto spočiatku javila značne šialene. Náznaky dôvery vzbudila až serióznosť, s akou tvorcovia k novému projektu pristupovali. Obsadenie Tildy Swinton, hudba od Thoma Yorkea. Režisér Luca Guadagnino bol vraj možnosťou film nakrútiť posadnutý už od svojich 14 rokov, a hoci ide o jeho prvý horor, ako artový režisér svoje kvality už dokázal. Pochopiteľne tak nejako musí potom vyzerať aj výsledok.

15. 3. 2019

Carrie

Počíta sa znásilnenie mŕtvoly za stratu panenstva?
Asi ešte nikto nedokázal, že remake môže filmu niečo zásadné pridať. Dôkazov ako ho môže pokaziť existuje naopak nespočetne. Znova musíme uvažovať či v nás nádej vidieť film zmodernizovaný a v kine prebije hnev zo znesväcovania klasiky. Ďalšou vykopanou mŕtvolou je Carrie, v predošlej verzii vynikajúco obsadená a zrežírovaná. Šikana je nepochybne večná, takže príbeh by určite mal vedieť čo to ponúknuť aj dnešnému divákovi. Ako bude film fungovať ako celok a koľko prvkov sa v ňom podarí uchrániť sme boli určite všetci zvedaví.
18. 10. 2013

The Visit

Tiež vám tvrdili, že starí rodičia nehryzú?
Pri starých ľuďoch si už človek nemôže byť ničím istý. Nemusia ani mať Alzheimera, všetci ich aj tak berú, že sú skrátka iní. Patrí sa k nim byť tolerantní, oni určitú mieru tolerancie očakávajú, vyžadujú a niekedy si ju zjavne aj užívajú. Priam si z vás s jej pomocou robia žarty. Napríklad ak by pätnásťročné dievča požiadala matka, aby celé vliezlo do rúry, nech ju poriadne vyčistí, asi by mu ani neprišla na rozum možnosť vážnosti tejto požiadavky. To isté spraví babka a dievča ochotne do rúry vlezie. Dokonca sa tam nechá zatvoriť, aby babička zatiaľ zvonka umyla dvierka. U svojich starých rodičov je prvýkrát ako The Visit.
20. 10. 2015

Beneath

Hranica šialenstva a geniality
Prvé leto po strednej škole. Prečo vstúpenie do života neosláviť loďkovým výletom po jazere? Pre piatich kamarátov ho zorganizuje chlapec indiánskeho vzhľadu, jazero pozná vďaka dedkovi. Vie aj, že s ním niečo nie je v poriadku, dedkov sused sa ho od výletu snaží odhovoriť, obzvlášť s partiou nezodpovedných výrastkov. Nič z toho, Johnny chce zapôsobiť na Kitty. Sľúbi, že budú opatrní, no nestane sa. Parťáci sa nenechajú odradiť od skákania do vody, až kým sa o nich niečo neobtrie. Len zázrakom sa vrátia do člna, aby zistili akú majú spoločnosť. Obrovská ryba s ostrými zubami ich oberie o jedno veslo a potom aj o druhé, navyše im do loďky spraví dieru. Aby sa dostali do bezpečia, okrem vyhadzovania vody musia pádlovať vlastnými rukami. Nie vo vode kde môže plávať ryba. Musia spomedzi seba jedného obetovať. Zabaví rybu a ostatní budú môcť dať ruky do vody a pádlovať smerom k brehu. Len keby jeden stačil.
6. 5. 2014

recenzie.

Sinister 2

Andrej Gomora | 21. 9. 2015
0
5/10          
žáner:
ghost, psycho

Mohlo sa to skončiť aj horšie


Prvý Sinister sme sledovali z pohľadu obete. Pátrajúcej, no nevedomej, obete, s ktorou sa priam zahrávali. Stála proti nej neporaziteľná sila fungujúca neomylne a jej vstup do niekoho života mohol mať len jeden koniec. Pochopili sme jej logiku, ako svoje obete nachádza a čo sa im zhruba stane. Čo za silu to je a ako pracuje na dokonaní svojho diela nám ale nenaznačili. Pohľad z druhej strany, či skôr niekde zo stredu nám sprostredkuje až Sinister 2.
 

„Za chlapcami pravidelne chodia mŕtvi kamaráti. Púšťajú im záznamy svojich kúsok, nech jedného z nich pripravia na jeho veľkú chvíľu."

Čo za strašiaka to tu máme sa totiž aj tak veľmi nedozvieme. Ako sme ale zistili minule, do úlohy pomocníkov si bráva malé deti. Preto sa dá očakávať, že v hlavnej úlohe bude opäť rodina. Aby to nebolo také jednoduché, nekompletná, dokonca s detektívmi v pätách. Mamička uteká pred násilníckym mužom, ten jedného z chlapcov pravidelne bíjaval. Tak sa dostanú do stále nepredaného domu poslednej obete, žijú tam so súhlasom majiteľky, ale tajne. Nevie o nich ani realitka, ktorá dom predáva. Tak sa stane, že detektív z prvého dielu dúfa, že dom stihne spáliť skôr, ako sa do neho nasťahujú ďalší chudáci. Už je ale neskoro. Za chlapcami pravidelne chodia mŕtvi kamaráti. Púšťajú im záznamy svojich kúsok, nech jedného z nich pripravia na jeho veľkú chvíľu. Pretože nech sa bývalý policajt snaží ako chce, rodina je v dome len dočasne. A skôr či neskôr, dobrovoľne alebo nie, z neho odíde. Rovnako ako on vieme, čo musí prísť potom.

Keď je pri duchárinách všeobecne lepšie nehrabať sa hlboko v logike nadprirodzených síl, v tomto prípade naozaj cítime, že sa posúvame o úroveň bližšie k záhade. Je to dobrý nápad? Zmena bola nepochybne nevyhnutná, keďže prvý Sinister čerpal z postupného odhaľovania záhady až do úplného záveru. Aj keď si to neuvedomíme hneď, až tak veľa sa vlastne aj tak nedozvedáme. Síce už nie sme pri vraždenej obeti, rozdiel medzi úlohou jej a úlohou vraždiaceho tu nie je až natoľko výrazný. Horšie je, že kým v prípade vraždeného bolo namieste skutočne minimálne zobrazenie ako sa k vražde dopracujeme, v prípade vraždiaceho je nevyhnutný o niečo podrobnejší opis.

„Tak, ako prvý film staval na vykreslení konečnej obete, tento chcel pravdepodobne niečo podobné spraviť s obeťou v strede."

Že ideme s kvalitou minimálne o triedu nižšie si musíme všimnúť už na kvalite samotných vrážd, drobných exploitových filmov. Detských duchov tu máme neúrekom, strašidelní ale nie sú. Predsa sú to kamaráti a my vieme, že oni nikomu neublížia. Tak, ako prvý film staval na vykreslení konečnej obete, tento chcel pravdepodobne niečo podobné spraviť s obeťou v strede. Už samo osebe znie neporovnateľne náročnejšie ísť do hĺbky psychológie chlapca, ktorého mienia duchovia dotlačiť vyvraždiť svoju rodinu. Popri tejto nie príliš úspešnej snahe nás straší aj bubák samotný, i keď vôbec nepochopíme ako a prečo. Niektoré scény s ním na úrovni primitívnych ľakačiek fungujú a nepôsobia ani výrazne hlúpo. Skôr sa nám tu narúša celková koncepcia filmu, tá elegantná jednoduchosť z prvého dielu.

K tomu chýba aj to najdôležitejšie- atmosféra. Hoci párkrát sa naľakáme, ide o osamotené incidenty po ktorých sa vždy opäť upokojíme. Chýba nám jednak presvedčivá obeť, s ktorou by sme strach prežívali. Situácia postáv je totiž celkove chaotická. Okrem milých chlapcov a ich nešťastnej, no silne sympaticky vykreslenej mamičky tu máme len rovnako sympatického policajta. Až neskôr príde démonický otec, tomu by sme mali smrť želať až príliš zjavne. Vieme, že to hlavné musí prísť až na konci. Vieme, čo tomu musí predchádzať. Ale nič z toho, čo k tomu smeruje v nás nevzbudzuje pocit, že by sme sa mali začať báť skôr, ako to bude skutočne nevyhnutné.

„Nič nevygradovalo, nič nás neprekvapilo, nič nás nezaujalo."

Vo finálnej pasáži sa film mierne rozbehne, no tá sa vlastne ako taká do koncepcie celého diela vôbec nehodí a z pohľadu zápletky je rušivá. Pár momentov sa jej možno podarí, už lepšie ale fungovalo tých pár ľakačiek v priebehu filmu. Tie si aspoň držali tajomný nádych. Koniec nás navyše zastihne s pocitom, že sme sa od začiatku vlastne nikam nedostali. Nič nevygradovalo, nič nás neprekvapilo, nič nás nezaujalo. Párkrát sme sa na pár sekúnd nastrašili, takže namiesto celého filmu sme si pokojne mohli pozrieť pár minútových videí.

Sinister 2 mal latku nastavenú nezávideniahodne vysoko, nemusíme mu vyčítať, ak sa ju ani nepokúsil prekonať. Stačilo by čo i len vzdialene sa k nej priblížiť, čo sa ale, žiaľ, tiež nestalo. V zásade ide o znesiteľný film, obyčajnú duchárinu s rezervou nad skutočným odpadom, ale ešte ďalej od vrcholov žánra, medzi ktoré sa prvý Sinister nepochybne radil.

 

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy