najčítanejšie recenzie.
Boarding School

Burning Bright

13 Sins

Bear

Jeden spoločný výlet dvoch znesvárených bratov a ich partneriek na rodinnú párty prekazí nehoda. Ich auto zíde z cesty a štvorica uviazne v lese, kde stretnú medvediu samicu, zrejme podobne vyplašenú ako oni sami. Jeden z bratov však stratí nervy a medvedicu chladnokrvne zastrelí. Pár nábojov si však mal nechať. Prichádza totiž samec, ktorý je lačný nie ani tak po ľudskom mäse, ako skôr po pomste.
20. 9. 2010Bloody Hell

Na začiatku máme mierne trápneho chlapíka, pri ktorom by bola zásadná chyba očakávať, že jeho podivný vnútorný aj vonkajší život vylučuje prekvapivé bojové zručnosti. Vyzerá, že prišiel len nemotorne baliť pracovníčku banky a možnosť zneškodnenia lúpežníkov je len jeho rovnako od reality odtrhnutý sen. Celkom tak to nie je. Síce sa rozpráva sám so sebou, koná impulzívne, nie vždy rozumne a medzi ľuďmi to príliš nezvláda. Takí hrdinovia tu už predsa boli, a ich svojskosť im len pridávala na šarme či ako zdroji fascinácie. Jediné, na čom záleží sú ich bojové schopnosti, a ideálne ak ich využívajú sympatickým spôsobom, alebo sa o to aspoň snažia. Keď už raz rozpútavajú Bloody Hell.
30. 4. 2021recenzie.
Sinister 2
Mohlo sa to skončiť aj horšie

„Za chlapcami pravidelne chodia mŕtvi kamaráti. Púšťajú im záznamy svojich kúsok, nech jedného z nich pripravia na jeho veľkú chvíľu."
Čo za strašiaka to tu máme sa totiž aj tak veľmi nedozvieme. Ako sme ale zistili minule, do úlohy pomocníkov si bráva malé deti. Preto sa dá očakávať, že v hlavnej úlohe bude opäť rodina. Aby to nebolo také jednoduché, nekompletná, dokonca s detektívmi v pätách. Mamička uteká pred násilníckym mužom, ten jedného z chlapcov pravidelne bíjaval. Tak sa dostanú do stále nepredaného domu poslednej obete, žijú tam so súhlasom majiteľky, ale tajne. Nevie o nich ani realitka, ktorá dom predáva. Tak sa stane, že detektív z prvého dielu dúfa, že dom stihne spáliť skôr, ako sa do neho nasťahujú ďalší chudáci. Už je ale neskoro. Za chlapcami pravidelne chodia mŕtvi kamaráti. Púšťajú im záznamy svojich kúsok, nech jedného z nich pripravia na jeho veľkú chvíľu. Pretože nech sa bývalý policajt snaží ako chce, rodina je v dome len dočasne. A skôr či neskôr, dobrovoľne alebo nie, z neho odíde. Rovnako ako on vieme, čo musí prísť potom.
Keď je pri duchárinách všeobecne lepšie nehrabať sa hlboko v logike nadprirodzených síl, v tomto prípade naozaj cítime, že sa posúvame o úroveň bližšie k záhade. Je to dobrý nápad? Zmena bola nepochybne nevyhnutná, keďže prvý Sinister čerpal z postupného odhaľovania záhady až do úplného záveru. Aj keď si to neuvedomíme hneď, až tak veľa sa vlastne aj tak nedozvedáme. Síce už nie sme pri vraždenej obeti, rozdiel medzi úlohou jej a úlohou vraždiaceho tu nie je až natoľko výrazný. Horšie je, že kým v prípade vraždeného bolo namieste skutočne minimálne zobrazenie ako sa k vražde dopracujeme, v prípade vraždiaceho je nevyhnutný o niečo podrobnejší opis.
„Tak, ako prvý film staval na vykreslení konečnej obete, tento chcel pravdepodobne niečo podobné spraviť s obeťou v strede."
Že ideme s kvalitou minimálne o triedu nižšie si musíme všimnúť už na kvalite samotných vrážd, drobných exploitových filmov. Detských duchov tu máme neúrekom, strašidelní ale nie sú. Predsa sú to kamaráti a my vieme, že oni nikomu neublížia. Tak, ako prvý film staval na vykreslení konečnej obete, tento chcel pravdepodobne niečo podobné spraviť s obeťou v strede. Už samo osebe znie neporovnateľne náročnejšie ísť do hĺbky psychológie chlapca, ktorého mienia duchovia dotlačiť vyvraždiť svoju rodinu. Popri tejto nie príliš úspešnej snahe nás straší aj bubák samotný, i keď vôbec nepochopíme ako a prečo. Niektoré scény s ním na úrovni primitívnych ľakačiek fungujú a nepôsobia ani výrazne hlúpo. Skôr sa nám tu narúša celková koncepcia filmu, tá elegantná jednoduchosť z prvého dielu.
K tomu chýba aj to najdôležitejšie- atmosféra. Hoci párkrát sa naľakáme, ide o osamotené incidenty po ktorých sa vždy opäť upokojíme. Chýba nám jednak presvedčivá obeť, s ktorou by sme strach prežívali. Situácia postáv je totiž celkove chaotická. Okrem milých chlapcov a ich nešťastnej, no silne sympaticky vykreslenej mamičky tu máme len rovnako sympatického policajta. Až neskôr príde démonický otec, tomu by sme mali smrť želať až príliš zjavne. Vieme, že to hlavné musí prísť až na konci. Vieme, čo tomu musí predchádzať. Ale nič z toho, čo k tomu smeruje v nás nevzbudzuje pocit, že by sme sa mali začať báť skôr, ako to bude skutočne nevyhnutné.
„Nič nevygradovalo, nič nás neprekvapilo, nič nás nezaujalo."
Vo finálnej pasáži sa film mierne rozbehne, no tá sa vlastne ako taká do koncepcie celého diela vôbec nehodí a z pohľadu zápletky je rušivá. Pár momentov sa jej možno podarí, už lepšie ale fungovalo tých pár ľakačiek v priebehu filmu. Tie si aspoň držali tajomný nádych. Koniec nás navyše zastihne s pocitom, že sme sa od začiatku vlastne nikam nedostali. Nič nevygradovalo, nič nás neprekvapilo, nič nás nezaujalo. Párkrát sme sa na pár sekúnd nastrašili, takže namiesto celého filmu sme si pokojne mohli pozrieť pár minútových videí.
Sinister 2 mal latku nastavenú nezávideniahodne vysoko, nemusíme mu vyčítať, ak sa ju ani nepokúsil prekonať. Stačilo by čo i len vzdialene sa k nej priblížiť, čo sa ale, žiaľ, tiež nestalo. V zásade ide o znesiteľný film, obyčajnú duchárinu s rezervou nad skutočným odpadom, ale ešte ďalej od vrcholov žánra, medzi ktoré sa prvý Sinister nepochybne radil.