najčítanejšie recenzie.
47 Meters Down: Uncaged
V čom vlastne ide o sequel k 47 metrom si môžeme len domýšľať. Iste, Čeľuste mali tiež viac pokračovaní, ktoré spájal akurát žralok v úlohe zabijaka. Tak ako nespočet ďalších filmov. Tu máme opäť tematiku potápania, pozorovania podmorského života. A tých istých tvorcov, ktorí skúšajú niečo podobné len trochu inak. Ak si spomenieme, nakoľko minimálny dej malo prvé pokračovanie, určite môžeme byť radi, že v tomto smere sa autori rozhodli príliš sa neopakovať. Názov 47 Meters Down: Uncaged neklame- do žiadnej klietky sa veru nevraciame.
Sinister 2
Gwen
Keďže ponurá a pomalá atmosféra sa viackrát úspešne kombinovala so skutočne hororovými prvkami, možno je lepšie hneď upozorniť. Zápletka sa príliš nerozvinie a nepríde ani žiadne veľké prekvapenie, radšej naň nečakajte. Tentokrát ideme veľmi jednoduchou a priamočiarou cestou, ktorá čerpá z toho, čo nám hneď predstaví. Matka a dve dcéry v osamelom sídle. Otec bojuje na Kryme, živí v nich nádej, že raz ešte povstanú z biedy. Ostatné domy už skôr nedobrovoľne ako z vlastnej vôle obyvatelia opustili, túžila po nich ťažiarska spoločnosť, tak ako túži aj po tom poslednom obývanom. Matka aj dcéry sú odhodlané nepredať, už len z úcty k otcovi. Ich život je pritom ešte ťažší, než akým by ho robili len objektívne podmienky jeho zložitosti.
Furies
Krátky úvod nám predstaví jediné dve postavy diela, ktoré sa snaží nejako rozpracovať aj ako ľudí. Presnejšie len ich vzťah, aká je jedna neschopná, stratená a odkázaná, a ako tá druhá túži, aby sa konečne dala dokopy. Nebude pri nej vždy, čo sa následne aj potvrdí. Kayla sa ocitne celkom sama. Vylezie z drevenej debne niekde uprostred divočiny, a samozrejme jej nenapadne nič lepšie, ako začať kričať na Maddie. Kde trčí? Tá sa zatiaľ neobjaví. Miesto nej začnú okolo Kayly pobehovať akísi čudáci, nejakí Furies.
Žena v čiernom 2: Anjel smrti
recenzie.
Nočná mora z Elm Street (2010)
Freddy prišiel o humor aj iskru
Keď si Dean v bare sťažuje svojej priateľke Kris na nočné mory, ktoré sú také reálne, že už tri dni nespí, Kris ho upokojuje a vraví mu, že nočné mory jednoducho nie sú skutočné. Neprejdú však ani dve minúty, Dean upadne do mikrospánku a končí svoj život s nožom v krku. Kris a niekoľko jej spolužiakov majú však nočné mory tiež a čoskoro zisťujú, že v nich vystupuje vždy jeden a ten istý muž: má popálenú tvár, oblečený je v červeno-zelenom svetri, na hlave má klobúk a na rukách rukavice s ostrými britvami miesto prstov. Hovorí si Freddy a jeho cieľom je jediné: vraždiť.
Originálnu Nočnú moru z Elm Street natočil Wes Craven (Vreskot) v roku 1984, teda v čase, keď už bolo na svete niekoľko dielov Halloweenu aj Piatka 13. K Michaelovi Myersovi a Jasonovi Vorheesovi tak pridal ďalšiu hororovú ikonu, ktorá bude znepríjemňovať (a ukončovať) život mnohým teenagerom aj v ďalších siedmich pokračovaniach. Fred Krueger je vo svojej chuti na „mladú krv" rovnaký ako Jason a Michael, no má niekoľko prvenstiev, ktoré z neho robia jedného z najoriginálnejších zabijakov. Predovšetkým vie rozprávať, čo je u slasherových „bubákov" veľmi ojedinelý jav. Je dokonca cynický, oplýva čiernym humorom a bláznivo sa smeje. Má zbraň, ktorú si vyrobil sám (rukavicu s britvami) a žije vo svete, v ktorom si robí, čo sa mu zachce. Oproti Michaelovi a Jasonovi je zároveň bystrejší, nie je to len nádoba plná zla. So svojimi obeťami sa hrá ako mačka s myšou, neseká bezmyšlienkovite mačetou. Navyše, neskrýva sa za masku, jeho maskou je vlastná popálená tvár. Práve preto, že je omnoho viac skutočnou postavou filmu ako proste „zabijakom", ho doteraz stvárňoval stále ten istý herec (Na rozdiel od plejády wrestlerov, ktorí sa vystriedali v rolách Michaela a Jasona, uvádzaných v záverečných titulkoch jednoducho ako „the shape".) Meno určite poznáte: Robert Englund.
Ten už v novej Nočnej more nehrá, čo fanúšikovia nemuseli prijať práve nadšene, no tento krok je viac ako pochopiteľný. Keď už sa má séria reštartovať, nemôže to urobiť s viac ako sedemdesiatročným hercom. Treba o čosi mladšiu krv, ktorú v tomto prípade predstavuje Jackie Earle Haley. Jeho Rorschach z Watchmenov bol geniálny a na papieri vyzerá výber tohto herca ako skvelý nápad. Jeho Freddy však už taký geniálny nie je. Niežeby bol zlý, len nie je taký zaujímavý ako Englundov. Možno je to aj maskou, ktorá pôsobí príliš nerealisticky a „záhrobne": pripomenula mi niektoré masky z Pirátov z Karibiku. Alebo je to tým, že prišiel o humor. Starý Freddy smiešne utekal a už z jeho pohľadu bolo cítiť určitý nadhľad. Nový Freddy sa berie smrteľne vážne. Paradoxne, omnoho viac sa hrá ako v origináli. Straší svoje obete na pomalý ázijský spôsob, necháva ich sledovať svoju minulosť, motať sa po jeho svete ako v bludisku, hrá sa s nimi na schovávačku. Chýba mi však žmurknutie smerom k divákovi, uškrnutie sa do kamery. Ale humor chýba celému filmu, jednoducho nie je prítomný v scenári, takže Haleymu možno jeho stvárnenie sčasti tolerovať.
„Videoklipár" Samuel Bayer sa rozhodol natočiť strašidelný horor. Chcel, aby nám naskočili zimomriavky v každom jednom zábere. Toto tlačenie na pílu však, čuduj sa svete, nevychádza (vyšlo vôbec niekedy?) a väčšinou sa mení na čistú a predvídateľnú nudu. Poteší však prítomnosť niekoľkých kultových scén z originálu (vaňa, „lietanie" po stenách spálne) a stará známa Freddyho kotolňa, v ktorej bol podpálený. Chvíľami si nostalgicky zaspomíname na Cravenov originál, ktorý dokázal byť napínavý, zábavný a kreatívny zároveň. Ani jeden z týchto prívlastkov sa k novej Nočnej more nehodí.
Ak by som musel niečo pochváliť, bola by to technická stránka filmu. Prelínanie sna a reality, ktorým bol známy originál, je aj tu rovnako prirodzené, plynulé a neruší zbytočnými efektmi. Deje sa väčšinou strihovo: postava sa napríklad ponorí do bazéna, a keď sa vynorí, topí sa v nádrži vo Freddyho svete. Jednotlivým scénam však chýba iskra a film neponúka ani jednu, ktorá by utkvela dlhšie v pamäti.
Freddy začína svoju novú sériu už nie ako vrah, ale pedofil. Pátranie po tom, kto to vlastne je, je nosným príbehom filmu. Ale Freddyho už všetci poznáme. S týmto novým sa zoznamuje ťažko.
Videla som film v kine a musím sa priznať, že spočiatku mi ten nový Freddy nerezal. Bol úplne iný a ja som samozrejme vyrastala na klasickom Freddym, ktorého hral Englund. Ku koncu ale nastala obrat, akurát, že ho nepovažujem za strašidelného, ale zlatého. Možno to vyznie blbo, ale ten jeho pyštek :D no nepomôžem si :D Inak neviem no .. neprekonalo to klasickú verziu od Wesa.
