najčítanejšie recenzie.
Boarding School

I Spit on Your Grave (2010)

Bear

Jeden spoločný výlet dvoch znesvárených bratov a ich partneriek na rodinnú párty prekazí nehoda. Ich auto zíde z cesty a štvorica uviazne v lese, kde stretnú medvediu samicu, zrejme podobne vyplašenú ako oni sami. Jeden z bratov však stratí nervy a medvedicu chladnokrvne zastrelí. Pár nábojov si však mal nechať. Prichádza totiž samec, ktorý je lačný nie ani tak po ľudskom mäse, ako skôr po pomste.
20. 9. 2010Smrtiaci príliv

V roku 1891 vypísal multimilionár žijúci v New Yorku Hermann Oelrichs odmenu 500 dolárov za dôkaz, že žralok je schopný napadnúť človeka. Keď sa v roku 1916 odohrala v New Jersey séria žraločích útokov, ktorej padli za obeť štyria ľudia, prinajmenšom jedny noviny ich spočiatku pripisovali morským korytnačkám. Natoľko nevinný imidž vtedy ešte žraloky mali. Najzásadnejšiu ranu mu samozrejme zasadil film Čeľuste v roku 1975, odvtedy sa krvilační žraloci stali neodmysliteľnou súčasťou kultúry. Znova raz tak o nich hovorí dielo s názvom Smrtiaci príliv.
5. 9. 2016Al morir la matinée

Začiatok je mierne pomalý, vyžíva sa hlavne v tom, čoho je v celom filme najviac- kinofilstve. Sme v kine. Všade sú filmové plagáty, dostaneme sa do miestnosti premietačov, priamo k premietaciemu zariadeniu, bavíme sa o jeho obsluhe. Nejde o žiadne intelektuálne debaty, ide tu o vášeň v jej jednoduchej až primitívnej podobe. Milovať kino bez zbytočného premýšľania, milovať krv, akciu, jačanie od hrôzy. A vyznať sa z lásky k talianskemu giallu, syntetizátorovej hudbe, ktorá ho sprevádzala, jeho sýtym farbám a estetickému zobrazovaniu násilia. To zjavne milujú aj v Uruguaji, film nazvali Al morir la matinée.
26. 3. 2021recenzie.
Nočná mora z Elm Street (2010)
Freddy prišiel o humor aj iskru

Keď si Dean v bare sťažuje svojej priateľke Kris na nočné mory, ktoré sú také reálne, že už tri dni nespí, Kris ho upokojuje a vraví mu, že nočné mory jednoducho nie sú skutočné. Neprejdú však ani dve minúty, Dean upadne do mikrospánku a končí svoj život s nožom v krku. Kris a niekoľko jej spolužiakov majú však nočné mory tiež a čoskoro zisťujú, že v nich vystupuje vždy jeden a ten istý muž: má popálenú tvár, oblečený je v červeno-zelenom svetri, na hlave má klobúk a na rukách rukavice s ostrými britvami miesto prstov. Hovorí si Freddy a jeho cieľom je jediné: vraždiť.
Originálnu Nočnú moru z Elm Street natočil Wes Craven (Vreskot) v roku 1984, teda v čase, keď už bolo na svete niekoľko dielov Halloweenu aj Piatka 13. K Michaelovi Myersovi a Jasonovi Vorheesovi tak pridal ďalšiu hororovú ikonu, ktorá bude znepríjemňovať (a ukončovať) život mnohým teenagerom aj v ďalších siedmich pokračovaniach. Fred Krueger je vo svojej chuti na „mladú krv" rovnaký ako Jason a Michael, no má niekoľko prvenstiev, ktoré z neho robia jedného z najoriginálnejších zabijakov. Predovšetkým vie rozprávať, čo je u slasherových „bubákov" veľmi ojedinelý jav. Je dokonca cynický, oplýva čiernym humorom a bláznivo sa smeje. Má zbraň, ktorú si vyrobil sám (rukavicu s britvami) a žije vo svete, v ktorom si robí, čo sa mu zachce. Oproti Michaelovi a Jasonovi je zároveň bystrejší, nie je to len nádoba plná zla. So svojimi obeťami sa hrá ako mačka s myšou, neseká bezmyšlienkovite mačetou. Navyše, neskrýva sa za masku, jeho maskou je vlastná popálená tvár. Práve preto, že je omnoho viac skutočnou postavou filmu ako proste „zabijakom", ho doteraz stvárňoval stále ten istý herec (Na rozdiel od plejády wrestlerov, ktorí sa vystriedali v rolách Michaela a Jasona, uvádzaných v záverečných titulkoch jednoducho ako „the shape".) Meno určite poznáte: Robert Englund.
Ten už v novej Nočnej more nehrá, čo fanúšikovia nemuseli prijať práve nadšene, no tento krok je viac ako pochopiteľný. Keď už sa má séria reštartovať, nemôže to urobiť s viac ako sedemdesiatročným hercom. Treba o čosi mladšiu krv, ktorú v tomto prípade predstavuje Jackie Earle Haley. Jeho Rorschach z Watchmenov bol geniálny a na papieri vyzerá výber tohto herca ako skvelý nápad. Jeho Freddy však už taký geniálny nie je. Niežeby bol zlý, len nie je taký zaujímavý ako Englundov. Možno je to aj maskou, ktorá pôsobí príliš nerealisticky a „záhrobne": pripomenula mi niektoré masky z Pirátov z Karibiku. Alebo je to tým, že prišiel o humor. Starý Freddy smiešne utekal a už z jeho pohľadu bolo cítiť určitý nadhľad. Nový Freddy sa berie smrteľne vážne. Paradoxne, omnoho viac sa hrá ako v origináli. Straší svoje obete na pomalý ázijský spôsob, necháva ich sledovať svoju minulosť, motať sa po jeho svete ako v bludisku, hrá sa s nimi na schovávačku. Chýba mi však žmurknutie smerom k divákovi, uškrnutie sa do kamery. Ale humor chýba celému filmu, jednoducho nie je prítomný v scenári, takže Haleymu možno jeho stvárnenie sčasti tolerovať.
„Videoklipár" Samuel Bayer sa rozhodol natočiť strašidelný horor. Chcel, aby nám naskočili zimomriavky v každom jednom zábere. Toto tlačenie na pílu však, čuduj sa svete, nevychádza (vyšlo vôbec niekedy?) a väčšinou sa mení na čistú a predvídateľnú nudu. Poteší však prítomnosť niekoľkých kultových scén z originálu (vaňa, „lietanie" po stenách spálne) a stará známa Freddyho kotolňa, v ktorej bol podpálený. Chvíľami si nostalgicky zaspomíname na Cravenov originál, ktorý dokázal byť napínavý, zábavný a kreatívny zároveň. Ani jeden z týchto prívlastkov sa k novej Nočnej more nehodí.
Ak by som musel niečo pochváliť, bola by to technická stránka filmu. Prelínanie sna a reality, ktorým bol známy originál, je aj tu rovnako prirodzené, plynulé a neruší zbytočnými efektmi. Deje sa väčšinou strihovo: postava sa napríklad ponorí do bazéna, a keď sa vynorí, topí sa v nádrži vo Freddyho svete. Jednotlivým scénam však chýba iskra a film neponúka ani jednu, ktorá by utkvela dlhšie v pamäti.
Freddy začína svoju novú sériu už nie ako vrah, ale pedofil. Pátranie po tom, kto to vlastne je, je nosným príbehom filmu. Ale Freddyho už všetci poznáme. S týmto novým sa zoznamuje ťažko.
Videla som film v kine a musím sa priznať, že spočiatku mi ten nový Freddy nerezal. Bol úplne iný a ja som samozrejme vyrastala na klasickom Freddym, ktorého hral Englund. Ku koncu ale nastala obrat, akurát, že ho nepovažujem za strašidelného, ale zlatého. Možno to vyznie blbo, ale ten jeho pyštek :D no nepomôžem si :D Inak neviem no .. neprekonalo to klasickú verziu od Wesa.