najčítanejšie recenzie.
The Tortured
Zápletkou The Tortured pripomína začiatok Ctihodného občana, v ktorom vrah chladnokrvne odpravil ženu aj dcéru hlavného hrdinu (Gerard Butler) a ten sa pomstil tak, že uniesol vraha a utýral ho na smrť. Manželský pár Elise a Craig sú na tom podobne. 27. 10. 2010
Girl on the Third Floor
Nezačíname so žiadnou idylkou, nie takou skutočnou. Je tu jej zdanie, muž chce vlastnými rukami zrekonštruovať dom pre tehotnú manželku. Postava bude mať muchy, hneď sa ale snaží mať určitú hĺbku. Na pohľad je nesympatická, aspoň v nejakej miere úmyselne. Zistíme, že jeho svedomie nie je ani trochu čisté, ako vo vzťahu k svetu tak k vlastnej tehotnej manželke. Snaží sa presvedčiť ju, svet a hlavne samého seba, že nie je stratený prípad, dokáže sa pozbierať, byť platným členom spoločnosti a dobrým manželom. Kiežby za tým účelom neskončil zrovna v bývalom bordeli, ktorého minulosť nie je tiež celkom ako ľalia, a podobné miesta sa jej odkazu zbaviť nezvyknú. Už naveky v ňom zostala niekdajšia legenda- Girl on the Third Floor.
Color Out of Space
Rodinka balansuje niekde na hrane komickosti, každý má ale predsa vlastný spôsob života. Pubertálna dcéra inklinuje k čarodejníctvu, prečo nie. Matka má uprostred divočiny na povale starého domu kanceláriu, odkiaľ riadi finančné operácie. Otec má miláčikov lamy alpaka, tie pokladá za zvieratá budúcnosti, hýčka si ich, aby naplno rozvil ich potenciál. K tomu tu máme hipisácky ladeného suseda, ďalšieho utečenca z civilizácie. Už len vymyslieť, čo skutočne uletené, absurdné a nepochopiteľné a zároveň hororové by sa im mohlo začať diať. Na to je expert H. P. Lovecraft, film je podľa jeho poviedky Color Out of Space.
Game Over
Takzvané pamiatkové tetovanie skutočne existuje. Popol z kremácie vášho blízkeho zmiešajú s atramentom a ten sa naveky stane vašou súčasťou. Môžeme si o tejto novinke myslieť čokoľvek, objektívne hygienické nedostatky v nej nikto nenašiel. Popol vzniká pri vysokej teplote a pokiaľ sa nestihne znečistiť cestou do tetovacieho štúdia, podľa toho čo zatiaľ vieme by nemal mať ako ohroziť zdravie nositeľa tetovania. Samozrejme, veľa toho ešte nevieme. Mnohým silám nerozumieme, hlavne tým vyskytujúcim sa v hororoch. Napríklad prečo by tetovanie malo pravidelne intenzívne bolieť, a nedovoliť nikomu naň siahnuť. Až neskôr zistíme, že to by bolo Game Over.
Nenávisť (2020)
Američania už jeden remake nakrútili. Preto tentokrát oficiálne nejde o remake, pôvodne to mal byť reboot, nakoniec je z toho sidequel. Presný dej filmu z roku 2004 si už aj tak väčšina ľudí nepamätá, veď ani nebol zásadne dôležitý. Tu ide o myšlienku, princíp, či mytológiu, o koncept toho, ako sa nenávisť zostane niekde držať, šíri sa ďalej a už sa jej nedá zbaviť. Prečo z nápadu dokola nečerpať, nenakrútiť znova to isté, len trochu inak. A nazvať to rovnako, Nenávisť.
recenzie.
Nočná mora z Elm Street (2010)
Freddy prišiel o humor aj iskru
Keď si Dean v bare sťažuje svojej priateľke Kris na nočné mory, ktoré sú také reálne, že už tri dni nespí, Kris ho upokojuje a vraví mu, že nočné mory jednoducho nie sú skutočné. Neprejdú však ani dve minúty, Dean upadne do mikrospánku a končí svoj život s nožom v krku. Kris a niekoľko jej spolužiakov majú však nočné mory tiež a čoskoro zisťujú, že v nich vystupuje vždy jeden a ten istý muž: má popálenú tvár, oblečený je v červeno-zelenom svetri, na hlave má klobúk a na rukách rukavice s ostrými britvami miesto prstov. Hovorí si Freddy a jeho cieľom je jediné: vraždiť.
Originálnu Nočnú moru z Elm Street natočil Wes Craven (Vreskot) v roku 1984, teda v čase, keď už bolo na svete niekoľko dielov Halloweenu aj Piatka 13. K Michaelovi Myersovi a Jasonovi Vorheesovi tak pridal ďalšiu hororovú ikonu, ktorá bude znepríjemňovať (a ukončovať) život mnohým teenagerom aj v ďalších siedmich pokračovaniach. Fred Krueger je vo svojej chuti na „mladú krv" rovnaký ako Jason a Michael, no má niekoľko prvenstiev, ktoré z neho robia jedného z najoriginálnejších zabijakov. Predovšetkým vie rozprávať, čo je u slasherových „bubákov" veľmi ojedinelý jav. Je dokonca cynický, oplýva čiernym humorom a bláznivo sa smeje. Má zbraň, ktorú si vyrobil sám (rukavicu s britvami) a žije vo svete, v ktorom si robí, čo sa mu zachce. Oproti Michaelovi a Jasonovi je zároveň bystrejší, nie je to len nádoba plná zla. So svojimi obeťami sa hrá ako mačka s myšou, neseká bezmyšlienkovite mačetou. Navyše, neskrýva sa za masku, jeho maskou je vlastná popálená tvár. Práve preto, že je omnoho viac skutočnou postavou filmu ako proste „zabijakom", ho doteraz stvárňoval stále ten istý herec (Na rozdiel od plejády wrestlerov, ktorí sa vystriedali v rolách Michaela a Jasona, uvádzaných v záverečných titulkoch jednoducho ako „the shape".) Meno určite poznáte: Robert Englund.
Ten už v novej Nočnej more nehrá, čo fanúšikovia nemuseli prijať práve nadšene, no tento krok je viac ako pochopiteľný. Keď už sa má séria reštartovať, nemôže to urobiť s viac ako sedemdesiatročným hercom. Treba o čosi mladšiu krv, ktorú v tomto prípade predstavuje Jackie Earle Haley. Jeho Rorschach z Watchmenov bol geniálny a na papieri vyzerá výber tohto herca ako skvelý nápad. Jeho Freddy však už taký geniálny nie je. Niežeby bol zlý, len nie je taký zaujímavý ako Englundov. Možno je to aj maskou, ktorá pôsobí príliš nerealisticky a „záhrobne": pripomenula mi niektoré masky z Pirátov z Karibiku. Alebo je to tým, že prišiel o humor. Starý Freddy smiešne utekal a už z jeho pohľadu bolo cítiť určitý nadhľad. Nový Freddy sa berie smrteľne vážne. Paradoxne, omnoho viac sa hrá ako v origináli. Straší svoje obete na pomalý ázijský spôsob, necháva ich sledovať svoju minulosť, motať sa po jeho svete ako v bludisku, hrá sa s nimi na schovávačku. Chýba mi však žmurknutie smerom k divákovi, uškrnutie sa do kamery. Ale humor chýba celému filmu, jednoducho nie je prítomný v scenári, takže Haleymu možno jeho stvárnenie sčasti tolerovať.
„Videoklipár" Samuel Bayer sa rozhodol natočiť strašidelný horor. Chcel, aby nám naskočili zimomriavky v každom jednom zábere. Toto tlačenie na pílu však, čuduj sa svete, nevychádza (vyšlo vôbec niekedy?) a väčšinou sa mení na čistú a predvídateľnú nudu. Poteší však prítomnosť niekoľkých kultových scén z originálu (vaňa, „lietanie" po stenách spálne) a stará známa Freddyho kotolňa, v ktorej bol podpálený. Chvíľami si nostalgicky zaspomíname na Cravenov originál, ktorý dokázal byť napínavý, zábavný a kreatívny zároveň. Ani jeden z týchto prívlastkov sa k novej Nočnej more nehodí.
Ak by som musel niečo pochváliť, bola by to technická stránka filmu. Prelínanie sna a reality, ktorým bol známy originál, je aj tu rovnako prirodzené, plynulé a neruší zbytočnými efektmi. Deje sa väčšinou strihovo: postava sa napríklad ponorí do bazéna, a keď sa vynorí, topí sa v nádrži vo Freddyho svete. Jednotlivým scénam však chýba iskra a film neponúka ani jednu, ktorá by utkvela dlhšie v pamäti.
Freddy začína svoju novú sériu už nie ako vrah, ale pedofil. Pátranie po tom, kto to vlastne je, je nosným príbehom filmu. Ale Freddyho už všetci poznáme. S týmto novým sa zoznamuje ťažko.
Videla som film v kine a musím sa priznať, že spočiatku mi ten nový Freddy nerezal. Bol úplne iný a ja som samozrejme vyrastala na klasickom Freddym, ktorého hral Englund. Ku koncu ale nastala obrat, akurát, že ho nepovažujem za strašidelného, ale zlatého. Možno to vyznie blbo, ale ten jeho pyštek :D no nepomôžem si :D Inak neviem no .. neprekonalo to klasickú verziu od Wesa.
