najčítanejšie recenzie.
Očista: Volebný rok
Podľa Sigmunda Freuda je existencia božieho prikázania "Nezabiješ" dôkazom, že všetci pochádzame z rodu vrahov. Túžbu vraždiť mali v krvi a niet dôvod predpokladať, že sa stratila. Niekde hlboko v nás stále je, preto si tento zákaz musíme dokola pripomínať a byť pod dozorom zákonov. Už dvakrát sme videli čo sa stane, keď podľa novej tradície v USA prestanú na jednu noc zákony platiť. Tentokrát sa tradičná noc smrti stane súčasťou predvolebného boja, preto Očista: Volebná noc.
15. 7. 2016Liek na život
Generálny riaditeľ veľkej finančnej firmy, pán Pembroke, odišiel na liečenie do švajčiarskych álp. Kolegom poslal zvláštny list. Celkom podľa neho zanevrel na honbu za peniazmi a svoj dovtedajší spôsob života. Asi sa zbláznil. Firma ho potrebuje, musí podpísať jej predaj. A možno by na neho rovno mohli hodiť aj nejaké nezrovnalosti. Pošlú po neho jedného z ich pôvodcov, mladučkého Lockharta. Tomu sa po troche snahy podarí k Pembrokeovi dostať a čiastočne ho aj na návrat presvedčiť. Veci sa ale skomplikujú, Lockhart si pri nehode zlomí nohu a musí v sanatóriu zostať. Na tom mieste je niečo zvláštne. Obyvatelia blízkej dediny ho nenávidia, o bývalom majiteľovi kolujú čudné historky. Vraj chcel mať dieťa s vlastnou sestrou a v ich svadobnú noc ju dedinčania prišli zlynčovať. Všetci pacienti sa správajú zvláštne, nikto nechce odísť. Prečo aj, vysvetľuje Hannah, jediná mladučká pacientka. Neprekážajú jej ani všadeprítomné úhory?
23. 2. 2017Mara
Toho vsunutie do fázy medzi spánkom a bdením, známej ako spánková paralýza, sa nejaví vôbec ako zlý nápad. Práve preto, že veľa divákov si presne bude vedieť predstaviť, ako by sa cítili na mieste postáv. Podľa titulkov filmu je vídanie démonov v tomto stave bežný jav, ťažko povedať, nakoľko sa dá toto tvrdenie pokladať za hodnoverné. Človek má pocit, že bdie, v skutočnosti sa mu ale realita ešte stále mieša s predstavami. Čo môže byť o to nepríjemnejšie, že sa nedokáže hýbať. Film nám teda predostiera akúsi hypotézu. Aké by to asi mohlo byť, ak by tie čudné veci, ktoré človek v stave spánkovej paralýze zazrie, mohli byť skutočné. Máme si odmyslieť, že vieme, že nimi nie sú. To je trochu ako žiadať diváka, nech pre trvanie filmu uverí, že zem je plochá a môže spadnúť z jej okraja. Ale dajme tomu.
Outcast
Čarodejnícke a mysteriózne horory s prvkom rozprávkovosti sú pre mňa výnimočne príťažlivé a vždy vo mne vzbudzujú veľké nádeje. Ich zasadenie do moderného sveta ich robí ešte zaujímavejšími - ako to bolo v krásne poetickom, ale menej hororovom Nech vojde ten pravý (o ňom a ďalších európskych hororoch tu. 18. 3. 2011
Tusk
recenzie.
Nočná mora z Elm Street (2010)
Freddy prišiel o humor aj iskru
Keď si Dean v bare sťažuje svojej priateľke Kris na nočné mory, ktoré sú také reálne, že už tri dni nespí, Kris ho upokojuje a vraví mu, že nočné mory jednoducho nie sú skutočné. Neprejdú však ani dve minúty, Dean upadne do mikrospánku a končí svoj život s nožom v krku. Kris a niekoľko jej spolužiakov majú však nočné mory tiež a čoskoro zisťujú, že v nich vystupuje vždy jeden a ten istý muž: má popálenú tvár, oblečený je v červeno-zelenom svetri, na hlave má klobúk a na rukách rukavice s ostrými britvami miesto prstov. Hovorí si Freddy a jeho cieľom je jediné: vraždiť.
Originálnu Nočnú moru z Elm Street natočil Wes Craven (Vreskot) v roku 1984, teda v čase, keď už bolo na svete niekoľko dielov Halloweenu aj Piatka 13. K Michaelovi Myersovi a Jasonovi Vorheesovi tak pridal ďalšiu hororovú ikonu, ktorá bude znepríjemňovať (a ukončovať) život mnohým teenagerom aj v ďalších siedmich pokračovaniach. Fred Krueger je vo svojej chuti na „mladú krv" rovnaký ako Jason a Michael, no má niekoľko prvenstiev, ktoré z neho robia jedného z najoriginálnejších zabijakov. Predovšetkým vie rozprávať, čo je u slasherových „bubákov" veľmi ojedinelý jav. Je dokonca cynický, oplýva čiernym humorom a bláznivo sa smeje. Má zbraň, ktorú si vyrobil sám (rukavicu s britvami) a žije vo svete, v ktorom si robí, čo sa mu zachce. Oproti Michaelovi a Jasonovi je zároveň bystrejší, nie je to len nádoba plná zla. So svojimi obeťami sa hrá ako mačka s myšou, neseká bezmyšlienkovite mačetou. Navyše, neskrýva sa za masku, jeho maskou je vlastná popálená tvár. Práve preto, že je omnoho viac skutočnou postavou filmu ako proste „zabijakom", ho doteraz stvárňoval stále ten istý herec (Na rozdiel od plejády wrestlerov, ktorí sa vystriedali v rolách Michaela a Jasona, uvádzaných v záverečných titulkoch jednoducho ako „the shape".) Meno určite poznáte: Robert Englund.
Ten už v novej Nočnej more nehrá, čo fanúšikovia nemuseli prijať práve nadšene, no tento krok je viac ako pochopiteľný. Keď už sa má séria reštartovať, nemôže to urobiť s viac ako sedemdesiatročným hercom. Treba o čosi mladšiu krv, ktorú v tomto prípade predstavuje Jackie Earle Haley. Jeho Rorschach z Watchmenov bol geniálny a na papieri vyzerá výber tohto herca ako skvelý nápad. Jeho Freddy však už taký geniálny nie je. Niežeby bol zlý, len nie je taký zaujímavý ako Englundov. Možno je to aj maskou, ktorá pôsobí príliš nerealisticky a „záhrobne": pripomenula mi niektoré masky z Pirátov z Karibiku. Alebo je to tým, že prišiel o humor. Starý Freddy smiešne utekal a už z jeho pohľadu bolo cítiť určitý nadhľad. Nový Freddy sa berie smrteľne vážne. Paradoxne, omnoho viac sa hrá ako v origináli. Straší svoje obete na pomalý ázijský spôsob, necháva ich sledovať svoju minulosť, motať sa po jeho svete ako v bludisku, hrá sa s nimi na schovávačku. Chýba mi však žmurknutie smerom k divákovi, uškrnutie sa do kamery. Ale humor chýba celému filmu, jednoducho nie je prítomný v scenári, takže Haleymu možno jeho stvárnenie sčasti tolerovať.
„Videoklipár" Samuel Bayer sa rozhodol natočiť strašidelný horor. Chcel, aby nám naskočili zimomriavky v každom jednom zábere. Toto tlačenie na pílu však, čuduj sa svete, nevychádza (vyšlo vôbec niekedy?) a väčšinou sa mení na čistú a predvídateľnú nudu. Poteší však prítomnosť niekoľkých kultových scén z originálu (vaňa, „lietanie" po stenách spálne) a stará známa Freddyho kotolňa, v ktorej bol podpálený. Chvíľami si nostalgicky zaspomíname na Cravenov originál, ktorý dokázal byť napínavý, zábavný a kreatívny zároveň. Ani jeden z týchto prívlastkov sa k novej Nočnej more nehodí.
Ak by som musel niečo pochváliť, bola by to technická stránka filmu. Prelínanie sna a reality, ktorým bol známy originál, je aj tu rovnako prirodzené, plynulé a neruší zbytočnými efektmi. Deje sa väčšinou strihovo: postava sa napríklad ponorí do bazéna, a keď sa vynorí, topí sa v nádrži vo Freddyho svete. Jednotlivým scénam však chýba iskra a film neponúka ani jednu, ktorá by utkvela dlhšie v pamäti.
Freddy začína svoju novú sériu už nie ako vrah, ale pedofil. Pátranie po tom, kto to vlastne je, je nosným príbehom filmu. Ale Freddyho už všetci poznáme. S týmto novým sa zoznamuje ťažko.
Videla som film v kine a musím sa priznať, že spočiatku mi ten nový Freddy nerezal. Bol úplne iný a ja som samozrejme vyrastala na klasickom Freddym, ktorého hral Englund. Ku koncu ale nastala obrat, akurát, že ho nepovažujem za strašidelného, ale zlatého. Možno to vyznie blbo, ale ten jeho pyštek :D no nepomôžem si :D Inak neviem no .. neprekonalo to klasickú verziu od Wesa.
