recenzie.

Ratu Ilmu Hitam

Andrej Gomora | 5. 8. 2020

0

8/10          

žáner:

exploitation, ghost, mystery

Duchárske gorno

Dejových zvratov bude viac, tých na spôsob, že veci sú vlastne celkom inak než ste si mali dovtedy myslieť. Napred prichádzajú odrastenci detského domova pozrieť svojho umierajúceho vychovávateľa. Bol im ako otec, bez neho by ich životy vyzerali celkom inak. V rámci možností mal byť život v domove idylka, postarali sa o nich, mali ich radi, chránili ich. Čo zlé sa stalo, boli len nehody, prípadne podivné jednorazové skraty. Vlastne nie. Niekto tu bol zlý, dialo sa niečo nekalé, napred trochu, potom dosť zásadne, skoncentrovalo sa tu obrovské zlo. Záver je ten, že deťom bude vlastne lepšie mŕtvym ako na tomto svete. A nie je to vinou kráľovnej čiernej mágie, Ratu Ilmu Hitam.

Úvodná dramatická časť je mierne pridlhá, keď sa snaží vsunúť do diania pár náznakom hororových scén, tie sa nie celkom podaria. Nie je tu nič zásadne zlé, len máme pocit, že sa len opakujú klišé a vyvoláva sa neurčité znepokojenie, ktoré príliš nefunguje. Spomínajú sa dávne príbehy, ktoré na nás pôsobia ako výmysly a nedávajú nám žiaden dôvod vnímať ich ako reálne ohrozenie či náznak, že reálne ohrozenie príde. Film má príliš nehororový tón, takže aj mŕtvola v priekope vyzerá viac ako len akási okrajová náhoda, možno celkom bez významu, či ako hlúpy pokus nás naľakať. Tak sa totiž správajú aj postavy, keď ju prvýkrát zbadajú, nie príliš presvedčivo pre diváka.

„Na to, že ide v zásade o duchársky horor výrazne vynikne počtom obetí ako aj intenzitou násilia.“

Potom sa veci začnú rozbiehať, a prekvapia nás aj svojím tempom ako aj intenzitou. Cítime, že atmosféra hustne, temnie a vnáša sa do nej nádych skutočnej ťaživosti. Potom začne film byť nechutný, skutočne nechutný. Dojem zľahka kazia nie dokonalé vizuálne efekty, rozhodne ale nijako nekričia ani neiritujú a ich zobrazenie stonožiek je nechutné viac než dostačujúco. Na to, že ide v zásade o duchársky horor výrazne vynikne počtom obetí ako aj intenzitou násilia. Zvyknutí sme, že obete v podobných prípadoch pribúdajú pozvoľna, po každej príde pár planých poplachov či neškodných vyskočení temnej sily. Tu ideme akosi priamejšie na vec, bez potreby kohokoľvek šetriť.

„Uvidíme veľa druhov rozmanitého násilia na množstve obetí, duch tentokrát naozaj neprišiel len tak strašiť.“

Pokiaľ ide o množstvo, tým hravo vynikne už len jediná scéna niekde na úvode hororovej časti. Zobrazenie násilia možno tiež nevyniká explicitným zobrazením, drsné a nechutné je ale viac než dosť. Jednotlivé scény sa neopakujú, že by ohromili originálnosťou sa síce povedať nedá, rozhodne ale ani nepôsobia nudne či otrepane. Uvidíme veľa druhov rozmanitého násilia na množstve obetí, duch tentokrát naozaj neprišiel len tak strašiť. Na druhej strane možno najstrašidelnejšou scénou vo filme je niečo na spôsob klasického duchárskeho zjavenia. To už ale čerpá z celkovo drsnej atmosféry, akurát si výnimočne skutočne užije aj budovanie hrôzy. A dá jej obdivuhodnú intenzitu.

„Príbeh aj zostane slabinou diela, pri hororovej intenzite, ktorú sa mu podarí vybudovať, sme ale pripravení mu ju odpustiť.“

Keď sa už veci dejú, spád nemá zásadné nedostatky. Možno miestami sa bojíme menej, určite ale nejde o hluché miesta, predsa nemôže niekto umierať každú minútu. Obetí je aj tak viac než dosť. Aj samotný príbeh sa ako tak podarí pozliepať. Ten aj zostane slabinou diela, pri hororovej intenzite, ktorú sa mu podarí vybudovať, sme ale pripravení mu ju odpustiť. Hlavne jeden zvrat vyznie zľahka komicky, zápletka každopádne dáva zmysel a ako základ pre zobrazované hrôzy slúži bez problémov. Nakoniec aj samotné odhalenia sú dostatočne temné, hlavne keď ich takými dokážeme vnímať v kontexte celkove výrazne temného a drsného filmu.

Ratu Ilmu Hitam po mierne rozpačitom rozjazde veľmi príjemne prekvapí. Nedrží sa duchárskych štandardov, aké poznáme, preto nás opäť vezme niekam, kde sme nečakali, že sa ocitneme. Bude strašidelný, bude krutý, temný, násilný, nechutný a bude sa v ňom diať stále niečo nové. Pre milovníkov duchárin už môže byť práve príliš intenzívny, v tomto smere ale nie je nijako samoúčelný a nepôsobí prestrelene. Jednoducho sa rozhodol ísť ďalej, a vyšlo mu to.