hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Boarding School

Nadštandardné služby pre spokojnosť rodičov
Napred si hovoríte, že kde je ten horor. Objaví sa jeden celkom trápny duch, chlapček si zakrýva zrkadlo, zjavne má trocha bujnú fantáziu. Uvidíme aj dôvod, veď číta samé komiksy a pozerá samé horory. Má doma dusno lebo je mierne pošahaný, sú s ním samé problémy. Začne sa dostavovať nepríjemný pocit z pozerania filmu, no nie tak klasicky hororový, maximálne sa tak náznakom blížime exploitationu. Povaha filmu sa celkom nezmení, ani keď ho konečne pošlú na prevýchovu. To príde, až keď divák objaví, čo je to za Boarding School.
12. 11. 2018

Prvá Očista

Zase tá politika...

Pôvodná Očista bola jednoduchá, obmedzená rozpočtom, stála len na prezentácii svojho nápadu. Druhá ho naplno rozvinula, a aj keď už možno začala dejovo trocha vymýšľať, v zásade si udržala jednoduchosť, ktorá jej prospievala. Hlavne z perspektívy, ktorú vytvoril diel tretí. Ten odmietal robiť to isté len inak, využiť deň očisty ako zasadenie a ponúknuť len nové postavy a dej. Nie, radšej sa spolitizoval, rovno sa presunul do vôbec posledného očistného dňa. Chceli fanúšikovia skutočne vidieť diskusie, intrigy, a boj za zrušenie Očisty? Autori si zjavne myslia, že chceli. Štvrtý diel je totiž tiež politický, ukazuje nám, ako vyzerala Prvá Očista.

12. 7. 2018

Smrtiaci príliv

Viac o kráske než o žralokovi

V roku 1891 vypísal multimilionár žijúci v New Yorku Hermann Oelrichs odmenu 500 dolárov za dôkaz, že žralok je schopný napadnúť človeka. Keď sa v roku 1916 odohrala v New Jersey séria žraločích útokov, ktorej padli za obeť štyria ľudia, prinajmenšom jedny noviny ich spočiatku pripisovali morským korytnačkám. Natoľko nevinný imidž vtedy ešte žraloky mali. Najzásadnejšiu ranu mu samozrejme zasadil film Čeľuste v roku 1975, odvtedy sa krvilační žraloci stali neodmysliteľnou súčasťou kultúry. Znova raz tak o nich hovorí dielo s názvom Smrtiaci príliv.

5. 9. 2016

Bear

Medveď je živý, ale nezáživný

Jeden spoločný výlet dvoch znesvárených bratov a ich partneriek na rodinnú párty prekazí nehoda. Ich auto zíde z cesty a štvorica uviazne v lese, kde stretnú medvediu samicu, zrejme podobne vyplašenú ako oni sami. Jeden z bratov však stratí nervy a medvedicu chladnokrvne zastrelí. Pár nábojov si však mal nechať. Prichádza totiž samec, ktorý je lačný nie ani tak po ľudskom mäse, ako skôr po pomste.

20. 9. 2010

Nočná mora z Elm Street (2010)

Freddy prišiel o humor aj iskru
„Videoklipár" Samuel Bayer sa rozhodol natočiť strašidelný horor. Chcel, aby nám naskočili zimomriavky v každom jednom zábere. Toto tlačenie na pílu však, čuduj sa svete, nevychádza (vyšlo vôbec niekedy?) a väčšinou sa mení na čistú a predvídateľnú nudu. 22. 6. 2010

recenzie.

Ratu Ilmu Hitam

Andrej Gomora | 5. 8. 2020
0
8/10          
žáner:
exploitation, ghost, mystery

Duchárske gorno


Dejových zvratov bude viac, tých na spôsob, že veci sú vlastne celkom inak než ste si mali dovtedy myslieť. Napred prichádzajú odrastenci detského domova pozrieť svojho umierajúceho vychovávateľa. Bol im ako otec, bez neho by ich životy vyzerali celkom inak. V rámci možností mal byť život v domove idylka, postarali sa o nich, mali ich radi, chránili ich. Čo zlé sa stalo, boli len nehody, prípadne podivné jednorazové skraty. Vlastne nie. Niekto tu bol zlý, dialo sa niečo nekalé, napred trochu, potom dosť zásadne, skoncentrovalo sa tu obrovské zlo. Záver je ten, že deťom bude vlastne lepšie mŕtvym ako na tomto svete. A nie je to vinou kráľovnej čiernej mágie, Ratu Ilmu Hitam.

Úvodná dramatická časť je mierne pridlhá, keď sa snaží vsunúť do diania pár náznakom hororových scén, tie sa nie celkom podaria. Nie je tu nič zásadne zlé, len máme pocit, že sa len opakujú klišé a vyvoláva sa neurčité znepokojenie, ktoré príliš nefunguje. Spomínajú sa dávne príbehy, ktoré na nás pôsobia ako výmysly a nedávajú nám žiaden dôvod vnímať ich ako reálne ohrozenie či náznak, že reálne ohrozenie príde. Film má príliš nehororový tón, takže aj mŕtvola v priekope vyzerá viac ako len akási okrajová náhoda, možno celkom bez významu, či ako hlúpy pokus nás naľakať. Tak sa totiž správajú aj postavy, keď ju prvýkrát zbadajú, nie príliš presvedčivo pre diváka.

„Na to, že ide v zásade o duchársky horor výrazne vynikne počtom obetí ako aj intenzitou násilia.“

Potom sa veci začnú rozbiehať, a prekvapia nás aj svojím tempom ako aj intenzitou. Cítime, že atmosféra hustne, temnie a vnáša sa do nej nádych skutočnej ťaživosti. Potom začne film byť nechutný, skutočne nechutný. Dojem zľahka kazia nie dokonalé vizuálne efekty, rozhodne ale nijako nekričia ani neiritujú a ich zobrazenie stonožiek je nechutné viac než dostačujúco. Na to, že ide v zásade o duchársky horor výrazne vynikne počtom obetí ako aj intenzitou násilia. Zvyknutí sme, že obete v podobných prípadoch pribúdajú pozvoľna, po každej príde pár planých poplachov či neškodných vyskočení temnej sily. Tu ideme akosi priamejšie na vec, bez potreby kohokoľvek šetriť.

„Uvidíme veľa druhov rozmanitého násilia na množstve obetí, duch tentokrát naozaj neprišiel len tak strašiť.

Pokiaľ ide o množstvo, tým hravo vynikne už len jediná scéna niekde na úvode hororovej časti. Zobrazenie násilia možno tiež nevyniká explicitným zobrazením, drsné a nechutné je ale viac než dosť. Jednotlivé scény sa neopakujú, že by ohromili originálnosťou sa síce povedať nedá, rozhodne ale ani nepôsobia nudne či otrepane. Uvidíme veľa druhov rozmanitého násilia na množstve obetí, duch tentokrát naozaj neprišiel len tak strašiť. Na druhej strane možno najstrašidelnejšou scénou vo filme je niečo na spôsob klasického duchárskeho zjavenia. To už ale čerpá z celkovo drsnej atmosféry, akurát si výnimočne skutočne užije aj budovanie hrôzy. A dá jej obdivuhodnú intenzitu.

„Príbeh aj zostane slabinou diela, pri hororovej intenzite, ktorú sa mu podarí vybudovať, sme ale pripravení mu ju odpustiť.“

Keď sa už veci dejú, spád nemá zásadné nedostatky. Možno miestami sa bojíme menej, určite ale nejde o hluché miesta, predsa nemôže niekto umierať každú minútu. Obetí je aj tak viac než dosť. Aj samotný príbeh sa ako tak podarí pozliepať. Ten aj zostane slabinou diela, pri hororovej intenzite, ktorú sa mu podarí vybudovať, sme ale pripravení mu ju odpustiť. Hlavne jeden zvrat vyznie zľahka komicky, zápletka každopádne dáva zmysel a ako základ pre zobrazované hrôzy slúži bez problémov. Nakoniec aj samotné odhalenia sú dostatočne temné, hlavne keď ich takými dokážeme vnímať v kontexte celkove výrazne temného a drsného filmu.

Ratu Ilmu Hitam po mierne rozpačitom rozjazde veľmi príjemne prekvapí. Nedrží sa duchárskych štandardov, aké poznáme, preto nás opäť vezme niekam, kde sme nečakali, že sa ocitneme. Bude strašidelný, bude krutý, temný, násilný, nechutný a bude sa v ňom diať stále niečo nové. Pre milovníkov duchárin už môže byť práve príliš intenzívny, v tomto smere ale nie je nijako samoúčelný a nepôsobí prestrelene. Jednoducho sa rozhodol ísť ďalej, a vyšlo mu to.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy