recenzie.

Pod zemou

Andrej Gomora | 25. 9. 2014

0

6/10          

žáner:

found footage/ mockumentary, claustrophobic, ghost

Hororová karikatúra Indianu Jonesa

„V Iráne sa jej podarilo získať kľúč, teraz by ním mala odomknúť poslednú bránu tajomstva v parížskych katakombách."

Scarlett túži dokončiť dielo svojho otca. Ako už nepochybne mnohí, aj on zasvätil svoj život hľadaniu kameňa mudrcov. Na rozdiel od nich mu pomáhalo akademické vzdelanie, a v tom za ním dcéra o nič nezaostáva. V Iráne sa jej podarilo získať kľúč, teraz by ním mala odomknúť poslednú bránu tajomstva v parížskych katakombách. Skôr nedobrovoľne ako rád ju sprevádza kamarát George, už raz kvôli nej skončil v tureckom väzení. Na ukrytý poklad nahovoria miestneho sprievodcu Papillona s partiou, vraj najväčšieho odborníka na katakomby. Kým ich trápia len úzke diery a kopy kostí, môžu ešte byť radi. Ako Papillon vraví, do niektorých častí katakomb sa skrátka nechodí. Všetci to vedia, všetci to cítia. Ako to, že sa tam potom aj napriek jeho snahe dostanú? Skúste hádať, čo všetko okrem vytúženej hrobky tam môžu nájsť.

„Zhltnú aj prvé snahy o tvorenie tajomnej atmosféry, ktoré sa v dejovej žbrnde dokonale rozpustia."

Svojou stupídnosťou film žiaľ okamžite udrie diváka priamo do nosa. Navyše sa v nej zostane váľať oveľa dlhšie, ako by bolo nevyhnutné. Žeby na ňu priam bol hrdý? Či už úmyselne, či nie, Scarlett nie je zrovna sympatická postava. Vtieravá a nerozvážna sa ženie za hlúposťami a zbytočne ohrozuje svoje okolie. Kamarát George, ako chudák ktorý sa vďaka nej stále dostáva do problémov si ale tiež nevyslúži veľa súcitu. Je príliš nezaujímavý, aby v divákovi vyvolal akékoľvek emócie. Celá časť nad zemou pripomína len mysteriózne seriály pre staršie deti, ktoré sa rozslintajú pri spomenutí akéhokoľvek starodávneho tajomstva. Nelogickosti a čudné náhody sa nedajú prehliadnuť, keďže zatiaľ film o ničom inom nie je. Zhltnú aj prvé snahy o tvorenie tajomnej atmosféry, ktoré sa v dejovej žbrnde dokonale rozpustia.

„Keď sa raz dielo dostane k strašeniu, nedráždi svojou hlúposťou a dovolí divákovi poriadne si hrôzu vychutnať."

Už prvá hrozivá scéna začne dojem naprávať. Tým viac, ako úspešne tvorcovia dokážu jednoduchú situáciu vyžmýkať. Možno vďaka dovtedajšiemu dráždeniu premúdrelými dialógmi prijme divák oveľa lepšie nástup duchárskeho chaosu. Áno, stále to nedáva zmysel, ale aspoň už ide o úmysel. Logická úvaha stratených postáv, že von sa dostanú putovaním stále hlbšie je síce skutočne hodná nobelovej ceny. Lenže na hľadanie zmyslu treba skrátka rezignovať, až potom môžete vidieť pozitíva diela. Tých bude nakoniec prekvapivo dosť. Na jednej strane je tu samozrejme množstvo lacných ľakačiek, postavy napozadí a vyskakujúce tváre. Na druhej strane ale vidíme aj množstvo prepracovane absurdných a drsných scén. Aj primitívne strašenie vďaka rozmanitosti funguje. Udržať si hrozivú atmosféru pri uviaznutí v tmavých katakombách, ešte s použitím roztrasenej kamery nakoniec nie je žiadne veľké umenie. No keď sa raz dielo dostane k strašeniu, nedráždi svojou hlúposťou a dovolí divákovi poriadne si hrôzu vychutnať.

Použitie found footage je výnimočne nenápadné, film si na ňom nezakladá a nespolieha sa naň. Veľmi málo záberov pôsobí cez subjektivitu, no vďaka stráviteľnému poňatiu, teda s málo chvením a nečitateľnými zábermi, nie je subjektívna kamera ani silená. Divák si ju všimne len keď má, inak sa film dá stráviť ako konvenčne nakrútené dielo. Vo filme zaujmú aj odkazy na Tarkovského Stalkera, ktoré svojím množstvom takmer vylučujú náhodu. Škoda, že vrcholia každého dostihnutím jeho strachom, a my zistíme, že v mladom veku každý z nich stihol nechať niekoho zomrieť. Veď kto z nás môže povedať, že sa mu nikdy nič také nestalo?

Pod zemou vyniká svojou hlúposťou aj svojou strašidelnosťou. Ak sa vám náhodou podarí prehltnúť mu aj mysterióznu časť, budete šťastlivcom, ktorý si tú strašidelnú vychutná bez ujmy. Nakoniec sa ale prvú zhruba polovicu aj ostatným oplatí pretrpieť, horor sa vám za trpezlivosť odvďačí.