hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Boarding School

Nadštandardné služby pre spokojnosť rodičov
Napred si hovoríte, že kde je ten horor. Objaví sa jeden celkom trápny duch, chlapček si zakrýva zrkadlo, zjavne má trocha bujnú fantáziu. Uvidíme aj dôvod, veď číta samé komiksy a pozerá samé horory. Má doma dusno lebo je mierne pošahaný, sú s ním samé problémy. Začne sa dostavovať nepríjemný pocit z pozerania filmu, no nie tak klasicky hororový, maximálne sa tak náznakom blížime exploitationu. Povaha filmu sa celkom nezmení, ani keď ho konečne pošlú na prevýchovu. To príde, až keď divák objaví, čo je to za Boarding School.
12. 11. 2018

Korisť

Žraločí horor, len s aligátorom

Žraločie horory sme tu mali tri letá po sebe, už ten posledný cítil, že toho začína byť priveľa, musí sa trocha odlíšiť. Bez vodného zvieraťa to nešlo, nech majú ľudia na čo myslieť, keď sa pôjdu kúpať. Aligátory severoamerické majú ročne na svedomí zhruba rovnako zanedbateľný počet obetí ako žraloky, na rozdiel od takého krokodíla nílskeho. Ten ročne zožerie až do tisícky ľudí a medzi predátormi loviacimi ľudí ako korisť sa mu často prisudzuje svetové prvenstvo. Zato aligátor má to šťastie, že žije v privilegovanej Amerike. Preto z neho toho leto spravili hviezdu filmu Korisť.

16. 7. 2019

Sinister 2

Mohlo sa to skončiť aj horšie
Prvý Sinister sme sledovali z pohľadu obete. Pátrajúcej, no nevedomej, obete, s ktorou sa priam zahrávali. Stála proti nej neporaziteľná sila fungujúca neomylne a jej vstup do niekoho života mohol mať len jeden koniec. Pochopili sme jej logiku, ako svoje obete nachádza a čo sa im zhruba stane. Čo za silu to je a ako pracuje na dokonaní svojho diela nám ale nenaznačili. Pohľad z druhej strany, či skôr niekde zo stredu nám sprostredkuje až Sinister 2.
21. 9. 2015

Smrtiaci príliv

Viac o kráske než o žralokovi

V roku 1891 vypísal multimilionár žijúci v New Yorku Hermann Oelrichs odmenu 500 dolárov za dôkaz, že žralok je schopný napadnúť človeka. Keď sa v roku 1916 odohrala v New Jersey séria žraločích útokov, ktorej padli za obeť štyria ľudia, prinajmenšom jedny noviny ich spočiatku pripisovali morským korytnačkám. Natoľko nevinný imidž vtedy ešte žraloky mali. Najzásadnejšiu ranu mu samozrejme zasadil film Čeľuste v roku 1975, odvtedy sa krvilační žraloci stali neodmysliteľnou súčasťou kultúry. Znova raz tak o nich hovorí dielo s názvom Smrtiaci príliv.

5. 9. 2016

Ich seh, ich seh/ Dobrú noc, mami

Čo už mohla vychovať taká matka?
V určitom veku je nenávidieť svojich rodičov normálne, priam súčasť zdravého vývoja. Ani v skorom detstve sa ale určite nedá povedať, že by deti k mame a otcovi pociťovali len lásku. Rodičia sú pre nich predstaviteľmi sveta, v ktorom sú ešte stratené. Dávajú im príkazy a zákazy, karhajú ich a dieťa často nie je ani schopné pochopiť, prečo. Z toho dôvodu nie je možné prežiť detstvo bez zažitia strachu z vlastných rodičov, a bez občasného pocitu chvíľkového odcudzenia. To zväčša prejde, uvedomíme si, že predsa sú to naši rodičia. Ale čo ak nie, čo ak máme dôvod pochybovať, či to naši rodičia skutočne sú? Napríklad kvôli plastickej operácii, ako vo filme Ich seh, ich seh.
6. 10. 2015

recenzie.

Jeruzalem

Andrej Gomora | 12. 4. 2016
0
4/10          
žáner:
found footage/ mockumentary, possession

Úvod do biblickej Apokalypsy


Mali sme tu The Den a Unfriended nakrútene cez webkameru počítača. Pomaly už ale aj tak prestáva byť potrebné vysvetľovať, ako záznam určitej etapy ľudského života vznikol. Aj tak nás stále niekto špehuje, existuje ešte vôbec možnosť zomrieť sám a v pokoji? Čoskoro budeme mať v hlavách čipy, tie zaznamenajú nielen čo vidíme, ale aj čo počujeme a cítime. Namiesto pozerania hororu nám ho budú premietať priamo do hlavy. Vtedy až pocítime, čo to je smrteľná hrôza. Kým čakáme na podobné technológie, máme tu ešte horor nakrútený cez inteligentné okuliare, teda len kúsok od mozgu. Volá sa podľa miesta, kde sa odohráva, Jeruzalem.
 

„Spolu s miestnymi sa tam vyberú hýriť, v obmedzenej miere aj poznávať rôzne kultúry stretávajúce sa v tomto meste."

Majiteľka okuliarov Sarah sa tam vyberie s kamarátkov Rachel. Potrebuje si vydýchnuť, nedávno jej zomrel brat, Rachel je zase napoly rozídená s priateľom, v ich vzťahu sa nikto nevyzná. Mieria do Tel Avivu, ale v lietadle stretnú mladého antropológa Kevina, ten ich zatiahne do Jeruzalema. Spolu s miestnymi sa tam vyberú hýriť, v obmedzenej miere aj poznávať rôzne kultúry stretávajúce sa v tomto meste. Kevin vraví, že sa niečo deje, mali by utiecť. Tak ako on vraj končí v Jeruzaleme na psychiatrii mnoho turistov, miesto tak na ľudí skrátka pôsobí. Ale ako sa ukáže, tak celkom mimo nebol. Na druhý deň sa ako pacienti na psychiatrii musia cítiť všetci obyvatelia starého mesta. Vidia ľudí lietať, a medzi budovami sa prechádzať obrov. Zasahujú proti nim stíhačky a helikoptéry, tentokrát si ale slávna izraelská armáda veľa pýchy nenarobí.

„Vrcholom ich vypracovania je, že keď Sarah spomenú mŕtveho brata, okamžite prestane na záchode v bare rozopínať mužské nohavice."

Krátky úvod do temna v podobe videa spred mnoho rokov, a informácia, že jedna z troch brán do pekla je v Jeruzaleme, nám ako to jediné hrozivé musia vystačiť skutočne nadlho. Je fajn sledovať, ako sa hrdinka hrá s okuliarmi, ale mohla by s nimi na hlave robiť aj niečo náznakom zaujímavé. Prípadne byť sama čo i len náznakom zaujímavá. Máme tu dve schematické americké turistky, v zásade ignorantky, ktoré by sa chceli len zabávať. Vrcholom ich vypracovania je, že keď Sarah spomenú mŕtveho brata, okamžite prestane na záchode v bare rozopínať mužské nohavice. Podobne je to aj s miestnymi, tí vás hneď zatiahnu na najlepšiu diskotéku a zoženú najlepší hašiš. Postava Kevina už skrátka nedáva zmysel, obdivuhodne sa mu darí nemať ani náznak čara napriek tomu, že vykrikuje o blížiacej sa hrozbe a tvári sa pritom hrozne študovane.

„Nejaký zmysluplný sled udalostí sa ale aj tak nerozbehne, len dokola najprimitívnejšie strašenie."

Zlomu sa dočkáme asi v polovici, film začne pripomínať horor aj niečím iným ako roztrasenými zábermi. Problém s postavami ale zostáva, s tými sa k poriadnej atmosfére veľmi nemáme ako dopracovať. Na filme ako tak začne fungovať prostredie, to bolo dovtedy len pekné a v náznakoch zaujímavé. Teraz k nemu dostaneme aj biblické citáty a príšery, áno, skutočne sa sem veľmi hodia. Čaro má hlavne obor, hoci toho vidíme krátko a vlastne dokopy nič nespraví. To čaro je skôr symbolické. Okrídlených príšer sa trocha musíme báť, hlavne, keď sa ponoríme do tmy. Nejaký zmysluplný sled udalostí sa ale aj tak nerozbehne, len dokola najprimitívnejšie strašenie. V peknom a zaujímavom prostredí, čo to je tak asi všetko.

Jeruzalem je opäť inovatívny found footage, v zmysle nového zdroja roztrasených záberov. Okuliare možno ponúkajú trochu viac, navigácia, vyhľadávanie facebookových profilov na základe stretnutých tvári aj články z wikipedie film osviežujú. Keď je ale základ taký slabý ako v tomto prípade, veľa zachrániť už nemajú šancu. Film sa nakoniec dopozerať dá a bolo by prehnané označiť ho za úplnú katastrofu. Inovácie ale určite išlo využiť aj lepšie, tak dúfajme, že raz sa to niekomu aj podarí.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok