recenzie.

Jeruzalem

Andrej Gomora | 12. 4. 2016

0

4/10          

žáner:

found footage/ mockumentary, possession

Úvod do biblickej Apokalypsy

„Spolu s miestnymi sa tam vyberú hýriť, v obmedzenej miere aj poznávať rôzne kultúry stretávajúce sa v tomto meste."

Majiteľka okuliarov Sarah sa tam vyberie s kamarátkov Rachel. Potrebuje si vydýchnuť, nedávno jej zomrel brat, Rachel je zase napoly rozídená s priateľom, v ich vzťahu sa nikto nevyzná. Mieria do Tel Avivu, ale v lietadle stretnú mladého antropológa Kevina, ten ich zatiahne do Jeruzalema. Spolu s miestnymi sa tam vyberú hýriť, v obmedzenej miere aj poznávať rôzne kultúry stretávajúce sa v tomto meste. Kevin vraví, že sa niečo deje, mali by utiecť. Tak ako on vraj končí v Jeruzaleme na psychiatrii mnoho turistov, miesto tak na ľudí skrátka pôsobí. Ale ako sa ukáže, tak celkom mimo nebol. Na druhý deň sa ako pacienti na psychiatrii musia cítiť všetci obyvatelia starého mesta. Vidia ľudí lietať, a medzi budovami sa prechádzať obrov. Zasahujú proti nim stíhačky a helikoptéry, tentokrát si ale slávna izraelská armáda veľa pýchy nenarobí.

„Vrcholom ich vypracovania je, že keď Sarah spomenú mŕtveho brata, okamžite prestane na záchode v bare rozopínať mužské nohavice."

Krátky úvod do temna v podobe videa spred mnoho rokov, a informácia, že jedna z troch brán do pekla je v Jeruzaleme, nám ako to jediné hrozivé musia vystačiť skutočne nadlho. Je fajn sledovať, ako sa hrdinka hrá s okuliarmi, ale mohla by s nimi na hlave robiť aj niečo náznakom zaujímavé. Prípadne byť sama čo i len náznakom zaujímavá. Máme tu dve schematické americké turistky, v zásade ignorantky, ktoré by sa chceli len zabávať. Vrcholom ich vypracovania je, že keď Sarah spomenú mŕtveho brata, okamžite prestane na záchode v bare rozopínať mužské nohavice. Podobne je to aj s miestnymi, tí vás hneď zatiahnu na najlepšiu diskotéku a zoženú najlepší hašiš. Postava Kevina už skrátka nedáva zmysel, obdivuhodne sa mu darí nemať ani náznak čara napriek tomu, že vykrikuje o blížiacej sa hrozbe a tvári sa pritom hrozne študovane.

„Nejaký zmysluplný sled udalostí sa ale aj tak nerozbehne, len dokola najprimitívnejšie strašenie."

Zlomu sa dočkáme asi v polovici, film začne pripomínať horor aj niečím iným ako roztrasenými zábermi. Problém s postavami ale zostáva, s tými sa k poriadnej atmosfére veľmi nemáme ako dopracovať. Na filme ako tak začne fungovať prostredie, to bolo dovtedy len pekné a v náznakoch zaujímavé. Teraz k nemu dostaneme aj biblické citáty a príšery, áno, skutočne sa sem veľmi hodia. Čaro má hlavne obor, hoci toho vidíme krátko a vlastne dokopy nič nespraví. To čaro je skôr symbolické. Okrídlených príšer sa trocha musíme báť, hlavne, keď sa ponoríme do tmy. Nejaký zmysluplný sled udalostí sa ale aj tak nerozbehne, len dokola najprimitívnejšie strašenie. V peknom a zaujímavom prostredí, čo to je tak asi všetko.

Jeruzalem je opäť inovatívny found footage, v zmysle nového zdroja roztrasených záberov. Okuliare možno ponúkajú trochu viac, navigácia, vyhľadávanie facebookových profilov na základe stretnutých tvári aj články z wikipedie film osviežujú. Keď je ale základ taký slabý ako v tomto prípade, veľa zachrániť už nemajú šancu. Film sa nakoniec dopozerať dá a bolo by prehnané označiť ho za úplnú katastrofu. Inovácie ale určite išlo využiť aj lepšie, tak dúfajme, že raz sa to niekomu aj podarí.