hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Devoured

Divoké sny prisťahovalcov
Vnútorní démoni nemusia byť vôbec zlý námet na horor. Napríklad taký Ward sa vlastne celý odohral len v predstavách hlavnej hrdinky, a rozhodne to nebol zlý film. Podstatné asi je nezobrať výraz „vnútorní" príliš doslovne, a nezostať len pri zobrazovaní vonkajška. Čo má divák zo sledovania pokojného povrchu, keď to hlavné sa odohráva vnútri? Ako keď postavu niečo zvnútra postupne zožiera vo filme Devoured.
17. 11. 2013

Carrie

Počíta sa znásilnenie mŕtvoly za stratu panenstva?
Asi ešte nikto nedokázal, že remake môže filmu niečo zásadné pridať. Dôkazov ako ho môže pokaziť existuje naopak nespočetne. Znova musíme uvažovať či v nás nádej vidieť film zmodernizovaný a v kine prebije hnev zo znesväcovania klasiky. Ďalšou vykopanou mŕtvolou je Carrie, v predošlej verzii vynikajúco obsadená a zrežírovaná. Šikana je nepochybne večná, takže príbeh by určite mal vedieť čo to ponúknuť aj dnešnému divákovi. Ako bude film fungovať ako celok a koľko prvkov sa v ňom podarí uchrániť sme boli určite všetci zvedaví.
18. 10. 2013

Killing Ground

Ako sa stanuje v Austrálii

Keď sa mestský párik vyberie stanovať do divočiny na odľahlé miesto, určite je lepšie, ak o svojom úmysle povedia domácim. Najlepšie nejakým buranom s rozheganou dodávkou, na ktorej majú v klietke naloženého bojového psa. Môžu im dať tipy, čo by si v okolí rozhodne nemali nechať ujsť. A môžu za nimi prísť, ak by niečo potrebovali. Alebo ak by im niečo hrozilo, určite by im vedeli pomôcť. Divočina je predsa nebezpečná, nikdy nevedia, či sa neocitnú na niekoho Killing Ground.

8. 1. 2018

Zbav nás zlého

Kvalitná exkurzia do scenáristického suterénu
Zamýšľali ste sa niekedy, akou propagáciou kresťanstva všetky démonické a exorcistické filmy vlastne sú? Nejde len o to, že robia z kňazov hrdinov, najlepšie rovno im pridajúc aj kúlový imidž polepšeného tvrďáka. Na diablov platí meno Ježiša Krista a páli ich dotyk krucifixu, mohol by vôbec existovať jasnejší dôkaz, že vrámci filmu existuje Boh? Tu totiž nejde o nejaké historky o duchoch, o ktorých akurát vieme, že sa niekde objavujú a niekoho strašia. Keďže za krížikom je celé náboženstvo, prijímajúc jeho silu prijímajú tvorcovia aj ideológiu a mytológiu náboženstva. Tu majú na Boha jednoduchú žiadosť- Zbav nás zlého.
Zo začiatku to na hodinu náboženstva veľmi nevyzerá. V prológu putujeme do Iraku, traja vojaci zablúdia do jaskyne. Podľa šumivého obrazu a zvukov by sme mali pochopiť, že sa tam neodohralo nič pekné. V New Yorku nám robia spoločnosť dvaja policajti. Zohratý tím, jeden má radar na problémy, druhý sa vyžíva v ich drsnom riešení. Teraz sa im začnú kopiť zvláštne prípady. Napred domáce násilie, potom žena hodí v ZOO dieťa do jamy levovej. Levy tam zrovna neboli, maľovali ju, zrovna ako pivnicu v dome chlapa čo mlátil svoju ženu. Čudne vyzerajúci maliar by mohol byť bývalý partiak z Iraku, a ako zistia, skôr ako stenu natrel, spravil na nej nápis. Preložiť ho pomôže kňaz neúspešnej synovrahyne. Zavreli ju do blázinca a ona si dokola spieva texty The Doors.
17. 7. 2014

Red Riding Hood

Človek človeku vlk(olak)om
Červená čiapočka nám vyrástla. Už to nie je to malé dievčatko, ktoré sa s košíkom plným dobrôt vydá cez les navštíviť svoju babičku. Do 21. storočia vchádza ako mladé príťažlivé dievča, ktoré okrem vlkolaka ohrozujúceho jej rodnú dedinu musí riešiť najmä citové problémy. Áno, pôjde o lásku, pretože po Valerii, ako sa dnes Čiapočka volá, túžia odrazu dvaja muži.
7. 6. 2011

recenzie.

Jeruzalem

Andrej Gomora | 12. 4. 2016
0
4/10          
žáner:
found footage/ mockumentary, possession

Úvod do biblickej Apokalypsy


Mali sme tu The Den a Unfriended nakrútene cez webkameru počítača. Pomaly už ale aj tak prestáva byť potrebné vysvetľovať, ako záznam určitej etapy ľudského života vznikol. Aj tak nás stále niekto špehuje, existuje ešte vôbec možnosť zomrieť sám a v pokoji? Čoskoro budeme mať v hlavách čipy, tie zaznamenajú nielen čo vidíme, ale aj čo počujeme a cítime. Namiesto pozerania hororu nám ho budú premietať priamo do hlavy. Vtedy až pocítime, čo to je smrteľná hrôza. Kým čakáme na podobné technológie, máme tu ešte horor nakrútený cez inteligentné okuliare, teda len kúsok od mozgu. Volá sa podľa miesta, kde sa odohráva, Jeruzalem.
 

„Spolu s miestnymi sa tam vyberú hýriť, v obmedzenej miere aj poznávať rôzne kultúry stretávajúce sa v tomto meste."

Majiteľka okuliarov Sarah sa tam vyberie s kamarátkov Rachel. Potrebuje si vydýchnuť, nedávno jej zomrel brat, Rachel je zase napoly rozídená s priateľom, v ich vzťahu sa nikto nevyzná. Mieria do Tel Avivu, ale v lietadle stretnú mladého antropológa Kevina, ten ich zatiahne do Jeruzalema. Spolu s miestnymi sa tam vyberú hýriť, v obmedzenej miere aj poznávať rôzne kultúry stretávajúce sa v tomto meste. Kevin vraví, že sa niečo deje, mali by utiecť. Tak ako on vraj končí v Jeruzaleme na psychiatrii mnoho turistov, miesto tak na ľudí skrátka pôsobí. Ale ako sa ukáže, tak celkom mimo nebol. Na druhý deň sa ako pacienti na psychiatrii musia cítiť všetci obyvatelia starého mesta. Vidia ľudí lietať, a medzi budovami sa prechádzať obrov. Zasahujú proti nim stíhačky a helikoptéry, tentokrát si ale slávna izraelská armáda veľa pýchy nenarobí.

„Vrcholom ich vypracovania je, že keď Sarah spomenú mŕtveho brata, okamžite prestane na záchode v bare rozopínať mužské nohavice."

Krátky úvod do temna v podobe videa spred mnoho rokov, a informácia, že jedna z troch brán do pekla je v Jeruzaleme, nám ako to jediné hrozivé musia vystačiť skutočne nadlho. Je fajn sledovať, ako sa hrdinka hrá s okuliarmi, ale mohla by s nimi na hlave robiť aj niečo náznakom zaujímavé. Prípadne byť sama čo i len náznakom zaujímavá. Máme tu dve schematické americké turistky, v zásade ignorantky, ktoré by sa chceli len zabávať. Vrcholom ich vypracovania je, že keď Sarah spomenú mŕtveho brata, okamžite prestane na záchode v bare rozopínať mužské nohavice. Podobne je to aj s miestnymi, tí vás hneď zatiahnu na najlepšiu diskotéku a zoženú najlepší hašiš. Postava Kevina už skrátka nedáva zmysel, obdivuhodne sa mu darí nemať ani náznak čara napriek tomu, že vykrikuje o blížiacej sa hrozbe a tvári sa pritom hrozne študovane.

„Nejaký zmysluplný sled udalostí sa ale aj tak nerozbehne, len dokola najprimitívnejšie strašenie."

Zlomu sa dočkáme asi v polovici, film začne pripomínať horor aj niečím iným ako roztrasenými zábermi. Problém s postavami ale zostáva, s tými sa k poriadnej atmosfére veľmi nemáme ako dopracovať. Na filme ako tak začne fungovať prostredie, to bolo dovtedy len pekné a v náznakoch zaujímavé. Teraz k nemu dostaneme aj biblické citáty a príšery, áno, skutočne sa sem veľmi hodia. Čaro má hlavne obor, hoci toho vidíme krátko a vlastne dokopy nič nespraví. To čaro je skôr symbolické. Okrídlených príšer sa trocha musíme báť, hlavne, keď sa ponoríme do tmy. Nejaký zmysluplný sled udalostí sa ale aj tak nerozbehne, len dokola najprimitívnejšie strašenie. V peknom a zaujímavom prostredí, čo to je tak asi všetko.

Jeruzalem je opäť inovatívny found footage, v zmysle nového zdroja roztrasených záberov. Okuliare možno ponúkajú trochu viac, navigácia, vyhľadávanie facebookových profilov na základe stretnutých tvári aj články z wikipedie film osviežujú. Keď je ale základ taký slabý ako v tomto prípade, veľa zachrániť už nemajú šancu. Film sa nakoniec dopozerať dá a bolo by prehnané označiť ho za úplnú katastrofu. Inovácie ale určite išlo využiť aj lepšie, tak dúfajme, že raz sa to niekomu aj podarí.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok