hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Boarding School

Nadštandardné služby pre spokojnosť rodičov
Napred si hovoríte, že kde je ten horor. Objaví sa jeden celkom trápny duch, chlapček si zakrýva zrkadlo, zjavne má trocha bujnú fantáziu. Uvidíme aj dôvod, veď číta samé komiksy a pozerá samé horory. Má doma dusno lebo je mierne pošahaný, sú s ním samé problémy. Začne sa dostavovať nepríjemný pocit z pozerania filmu, no nie tak klasicky hororový, maximálne sa tak náznakom blížime exploitationu. Povaha filmu sa celkom nezmení, ani keď ho konečne pošlú na prevýchovu. To príde, až keď divák objaví, čo je to za Boarding School.
12. 11. 2018

Bird Box

Zatvoriť oči a načúvať spevu

Princíp slepoty ako záchrany, či nevyhnutnosti zakrývať si oči určite má svoje čaro, aj nad možnosti jeho metaforického využitia. Horšie je to s jeho praktickou realizáciou. Čo presne ľudia nesmú vidieť nám nikdy neukážu. Ako inak, veď by sme umreli. Ono sa to ale aj drží skôr na úrovni metafory, v zmysle že si treba zakrývať oči. Presné a zmysluplné pravidlá ako sa to šíri už by sme ale hľadali márne, a ťažko sa nám verí v možnosť ich existencie. Podobne zložité je to aj s tým, ako postavy prežívajú. Samozrejme sa nám, vidiacim, môže zrak javiť nevyhnutnejším než akým v skutočnosti je. Napríklad streľbu na cieľ si bez neho ale ťažko predstaviť, vôbec snahu sa o niečo podobné pokúšať. Film nám ako zložité predostrie viacero činností. Ako šoférovanie, či plavba po rieke alebo beh po lese, medzi stromami a konármi. Často sa ale skôr ako zložité javia v skutočnosti jednoducho nemožné.

5. 2. 2019

After Midnight

Poeticky, minimalisticky, s príšerou

Ak ste náhodou videli The Battery, asi si na túto zombícku road movie aj po rokoch pamätáte. Nezávislý film nakrútený v minimalistickom štýle podobnom Jimovi Jarmuschovi sa v niečom odlišoval od prakticky čohokoľvek, čo sa za posledné roky vyskytlo na hororovej scéne. Režisér a scenárista Jeremy Gardner sa teraz vracia po ôsmych rokoch s autorským počinom. Opäť s celkom zanedbateľným rozpočtom, ktorý mu opäť nijako nechýba. Namiesto zombíkov príde iné monštrum, postapokalyptický svet nahradí svet ľúbostných trápení, vo filme s názvom After Midnight.

17. 3. 2020

The Abominable Dr. Phibes

Gotický predok exploitov
Legendárny organový virtuóz pán Phibes nemá rád doktorov. Konkrétne desať doktorov, ktorí nedokázali zachrániť život jeho ženy. Keď sa o jej nešťastí dozvedel, sám v rýchlosti nabúral a podľa všetkého uhorel v aute. Neuhorel, zostal len zmrzačený a nemý. V spolupráci s tajomnou kráskou teraz doktorov obchádza. Jedného po druhom, a uvaľuje na nich postupne rany tak, ako postihli egyptského faraóna. Prvé boli vraj včely, ešte pred začiatkom stopáže filmu. Nasledujú netopiere. Vypustia ich doktorovi do spálne, a ráno ho už slúžka nájde dohryzeného na smrť. Ako vraždy postupujú, polícia si pomaly začne jednotlivé obete spájať. Nech je aj páchateľ mŕtvy, polícia ho vystopuje. Práve, keď sa dostal k poslednej rane, smrti prvorodeného.
21. 5. 2014

I Am Not a Serial Killer

Variácia čudných obyvateľov malého mesta

John spĺňa všetky predpoklady začať vo veľkom vraždiť ľudí. Vyskytujú sa u neho charakteristiky, ktoré napĺňalo 95% sériových vrahov. Samému mu ani nenapadlo, že by krutosť ku zvieratám mohla byť zlá, až kvôli tomu znepokojivému predpokladu ho začala trápiť. Mame chodí pomáhať do pitevne, tá je mu druhým domovom. A všetky školské práce píše o masových vrahoch, podľa riaditeľa školy sa nimi zaoberá oveľa viac, ako by mal. Má osobného psychoterapeuta, ten sleduje jeho vývoj. Podľa neho napreduje dobre. Ako vhodná otázka sa javí, či pozornosť venovaná jeho potenciálnej nebezpečnosti môže byť pri Johnovi naozaj užitočná. Alebo či ho skôr netlačí k tomu sa so všetkými obavami ohľadne jeho osoby stotožniť. A byť tým, čo od neho všetci očakávajú. Zatiaľ si môže hovoriť I Am Not a Serial Killer, no sledovať toho skutočného, ktorý začal terorizovať malé mestečko, ho nepochybne fascinuje.

25. 4. 2017

recenzie.

Jeruzalem

Andrej Gomora | 12. 4. 2016
0
4/10          
žáner:
found footage/ mockumentary, possession

Úvod do biblickej Apokalypsy


Mali sme tu The Den a Unfriended nakrútene cez webkameru počítača. Pomaly už ale aj tak prestáva byť potrebné vysvetľovať, ako záznam určitej etapy ľudského života vznikol. Aj tak nás stále niekto špehuje, existuje ešte vôbec možnosť zomrieť sám a v pokoji? Čoskoro budeme mať v hlavách čipy, tie zaznamenajú nielen čo vidíme, ale aj čo počujeme a cítime. Namiesto pozerania hororu nám ho budú premietať priamo do hlavy. Vtedy až pocítime, čo to je smrteľná hrôza. Kým čakáme na podobné technológie, máme tu ešte horor nakrútený cez inteligentné okuliare, teda len kúsok od mozgu. Volá sa podľa miesta, kde sa odohráva, Jeruzalem.
 

„Spolu s miestnymi sa tam vyberú hýriť, v obmedzenej miere aj poznávať rôzne kultúry stretávajúce sa v tomto meste."

Majiteľka okuliarov Sarah sa tam vyberie s kamarátkov Rachel. Potrebuje si vydýchnuť, nedávno jej zomrel brat, Rachel je zase napoly rozídená s priateľom, v ich vzťahu sa nikto nevyzná. Mieria do Tel Avivu, ale v lietadle stretnú mladého antropológa Kevina, ten ich zatiahne do Jeruzalema. Spolu s miestnymi sa tam vyberú hýriť, v obmedzenej miere aj poznávať rôzne kultúry stretávajúce sa v tomto meste. Kevin vraví, že sa niečo deje, mali by utiecť. Tak ako on vraj končí v Jeruzaleme na psychiatrii mnoho turistov, miesto tak na ľudí skrátka pôsobí. Ale ako sa ukáže, tak celkom mimo nebol. Na druhý deň sa ako pacienti na psychiatrii musia cítiť všetci obyvatelia starého mesta. Vidia ľudí lietať, a medzi budovami sa prechádzať obrov. Zasahujú proti nim stíhačky a helikoptéry, tentokrát si ale slávna izraelská armáda veľa pýchy nenarobí.

„Vrcholom ich vypracovania je, že keď Sarah spomenú mŕtveho brata, okamžite prestane na záchode v bare rozopínať mužské nohavice."

Krátky úvod do temna v podobe videa spred mnoho rokov, a informácia, že jedna z troch brán do pekla je v Jeruzaleme, nám ako to jediné hrozivé musia vystačiť skutočne nadlho. Je fajn sledovať, ako sa hrdinka hrá s okuliarmi, ale mohla by s nimi na hlave robiť aj niečo náznakom zaujímavé. Prípadne byť sama čo i len náznakom zaujímavá. Máme tu dve schematické americké turistky, v zásade ignorantky, ktoré by sa chceli len zabávať. Vrcholom ich vypracovania je, že keď Sarah spomenú mŕtveho brata, okamžite prestane na záchode v bare rozopínať mužské nohavice. Podobne je to aj s miestnymi, tí vás hneď zatiahnu na najlepšiu diskotéku a zoženú najlepší hašiš. Postava Kevina už skrátka nedáva zmysel, obdivuhodne sa mu darí nemať ani náznak čara napriek tomu, že vykrikuje o blížiacej sa hrozbe a tvári sa pritom hrozne študovane.

„Nejaký zmysluplný sled udalostí sa ale aj tak nerozbehne, len dokola najprimitívnejšie strašenie."

Zlomu sa dočkáme asi v polovici, film začne pripomínať horor aj niečím iným ako roztrasenými zábermi. Problém s postavami ale zostáva, s tými sa k poriadnej atmosfére veľmi nemáme ako dopracovať. Na filme ako tak začne fungovať prostredie, to bolo dovtedy len pekné a v náznakoch zaujímavé. Teraz k nemu dostaneme aj biblické citáty a príšery, áno, skutočne sa sem veľmi hodia. Čaro má hlavne obor, hoci toho vidíme krátko a vlastne dokopy nič nespraví. To čaro je skôr symbolické. Okrídlených príšer sa trocha musíme báť, hlavne, keď sa ponoríme do tmy. Nejaký zmysluplný sled udalostí sa ale aj tak nerozbehne, len dokola najprimitívnejšie strašenie. V peknom a zaujímavom prostredí, čo to je tak asi všetko.

Jeruzalem je opäť inovatívny found footage, v zmysle nového zdroja roztrasených záberov. Okuliare možno ponúkajú trochu viac, navigácia, vyhľadávanie facebookových profilov na základe stretnutých tvári aj články z wikipedie film osviežujú. Keď je ale základ taký slabý ako v tomto prípade, veľa zachrániť už nemajú šancu. Film sa nakoniec dopozerať dá a bolo by prehnané označiť ho za úplnú katastrofu. Inovácie ale určite išlo využiť aj lepšie, tak dúfajme, že raz sa to niekomu aj podarí.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok