hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Hellions

Halloweenska báseň o tehotnej tínedžerke
Keď na Halloween doktor oznámi sedemnásťročnému dievčaťu, že je tehotná, veľmi jej do smiechu nebude. Nepomôžu ani škriatkovské ušká, ktoré má doktor nasadené. Nepoteší ju ani, keď dievčatko v čakárni opätuje pochvalu pre jej kostým. Pretože Dora na sebe kostým nemá. Náladu jej nezdvihne ani matka. Súhlasí, že nie každá môže byť najlepšou žiačkou ročníka. Bola by ale rada, keby ho aspoň ukončila. Celkom vhodné podmienky oznámiť jej, že je tehotná, nie? Keby ešte tak čakala normálne dieťa. Lenže je Halloween, všade sa rozliezajú akísi Hellions.
12. 10. 2015

Apostle

Tenká hranica medzi uctievaním a vykorisťovaním

Určite sa dá vnímať pozitívne posun od schematického zobrazovania náboženských fanatikov ako šialencov a nič iné. Nadprirodzené javy sú predsa neoddeliteľná súčasť hororov. Tak prečo by niekedy nemohli to nie zrovna sympatické správanie aj podporovať, či priam ospravedlňovať? Postavy sa tak môžu stať ľudskejšími, vrátane náboženských magorov. Tiež nemusia byť zlí, len pretože ich to baví, a môžu divákovi skomplikovať možnosť ich odsúdenia aspoň do tej miery, že to skutočne nemali až také jednoduché. Keď k niekomu hovorí bohyňa, nemá nárok pokladať sa za Apostle?

14. 1. 2019

Antiviral

Film pre fajnšmekrov
Predstavte si svet, v ktorom sú ľudia natoľko posadnutí celebritami, že sa dávajú dobrovoľne infikovať ich chorobami. A dokonca sú ochotní za to aj celkom slušne platiť. 3. 5. 2013

The Domestics

Apokalypsa namiesto manželskej poradne

Vysvetľovať, čo zničilo civilizáciu, respektíve odkiaľ sa zobrali zombíci, upíri alebo iný zrod jej rozvrátenia už dávno nie je nevyhnutnosť. Postapokalyptický film je dávno etablovaný ako žáner a pred nikým už nemusí svoje zápletky ospravedlňovať. V tomto prípade si zvolil ironickú eleganciu s narážkou na konšpirácie o chemtrails. Niekto sa proste rozhodol, že stačí, a lietadlá obostreli svet čiernym dymom. Znie to trochu hlúpo, ale dá sa to vnímať ako vtipná hlúposť. Ako takmer vždy hlavne film o pôvode postapokalyptického stavu sveta vôbec nie je. Tentokrát je o ľuďoch, priamo o manželoch v kríze vzťahu. The Domestics.

7. 1. 2019

The Eyes of My Mother

Neučte deti hrám so skalpelom

Mama dievčatku veľa rozprávala o anatómii, o rezaní. Ako už mohla čakať, že to s ním dopadne. Sama bola v Portugalsku očná chirurgička, na kravskom oku dcére ukazuje, ako vyzerá jeho vnútro. Dievčatko je rado, rezanie sa jej páči, má rada svoju mamu. Na ich odľahlý statok jedného dňa príde cudzinec. Pýta sa na záchod, vyžaduje si nezvyčajnú zdvorilosť. Pôsobí na jednej strane krehko, zároveň dosť vyšinuto. Neskôr sa sám prizná, má rád zabíjanie, ten pocit ktorý človeku prináša. Na rozhovory s dievčatkom bude mať ešte veľa času. Bez mamičky si z neho spraví svojho jediného kamaráta. Hoci nahradiť ju samozrejme nikdy môcť nebude, Francisca bude vždy myslieť na The Eyes of My Mother.

27. 6. 2017

recenzie.

Jeruzalem

Andrej Gomora | 12. 4. 2016
0
4/10          
žáner:
found footage/ mockumentary, possession

Úvod do biblickej Apokalypsy


Mali sme tu The Den a Unfriended nakrútene cez webkameru počítača. Pomaly už ale aj tak prestáva byť potrebné vysvetľovať, ako záznam určitej etapy ľudského života vznikol. Aj tak nás stále niekto špehuje, existuje ešte vôbec možnosť zomrieť sám a v pokoji? Čoskoro budeme mať v hlavách čipy, tie zaznamenajú nielen čo vidíme, ale aj čo počujeme a cítime. Namiesto pozerania hororu nám ho budú premietať priamo do hlavy. Vtedy až pocítime, čo to je smrteľná hrôza. Kým čakáme na podobné technológie, máme tu ešte horor nakrútený cez inteligentné okuliare, teda len kúsok od mozgu. Volá sa podľa miesta, kde sa odohráva, Jeruzalem.
 

„Spolu s miestnymi sa tam vyberú hýriť, v obmedzenej miere aj poznávať rôzne kultúry stretávajúce sa v tomto meste."

Majiteľka okuliarov Sarah sa tam vyberie s kamarátkov Rachel. Potrebuje si vydýchnuť, nedávno jej zomrel brat, Rachel je zase napoly rozídená s priateľom, v ich vzťahu sa nikto nevyzná. Mieria do Tel Avivu, ale v lietadle stretnú mladého antropológa Kevina, ten ich zatiahne do Jeruzalema. Spolu s miestnymi sa tam vyberú hýriť, v obmedzenej miere aj poznávať rôzne kultúry stretávajúce sa v tomto meste. Kevin vraví, že sa niečo deje, mali by utiecť. Tak ako on vraj končí v Jeruzaleme na psychiatrii mnoho turistov, miesto tak na ľudí skrátka pôsobí. Ale ako sa ukáže, tak celkom mimo nebol. Na druhý deň sa ako pacienti na psychiatrii musia cítiť všetci obyvatelia starého mesta. Vidia ľudí lietať, a medzi budovami sa prechádzať obrov. Zasahujú proti nim stíhačky a helikoptéry, tentokrát si ale slávna izraelská armáda veľa pýchy nenarobí.

„Vrcholom ich vypracovania je, že keď Sarah spomenú mŕtveho brata, okamžite prestane na záchode v bare rozopínať mužské nohavice."

Krátky úvod do temna v podobe videa spred mnoho rokov, a informácia, že jedna z troch brán do pekla je v Jeruzaleme, nám ako to jediné hrozivé musia vystačiť skutočne nadlho. Je fajn sledovať, ako sa hrdinka hrá s okuliarmi, ale mohla by s nimi na hlave robiť aj niečo náznakom zaujímavé. Prípadne byť sama čo i len náznakom zaujímavá. Máme tu dve schematické americké turistky, v zásade ignorantky, ktoré by sa chceli len zabávať. Vrcholom ich vypracovania je, že keď Sarah spomenú mŕtveho brata, okamžite prestane na záchode v bare rozopínať mužské nohavice. Podobne je to aj s miestnymi, tí vás hneď zatiahnu na najlepšiu diskotéku a zoženú najlepší hašiš. Postava Kevina už skrátka nedáva zmysel, obdivuhodne sa mu darí nemať ani náznak čara napriek tomu, že vykrikuje o blížiacej sa hrozbe a tvári sa pritom hrozne študovane.

„Nejaký zmysluplný sled udalostí sa ale aj tak nerozbehne, len dokola najprimitívnejšie strašenie."

Zlomu sa dočkáme asi v polovici, film začne pripomínať horor aj niečím iným ako roztrasenými zábermi. Problém s postavami ale zostáva, s tými sa k poriadnej atmosfére veľmi nemáme ako dopracovať. Na filme ako tak začne fungovať prostredie, to bolo dovtedy len pekné a v náznakoch zaujímavé. Teraz k nemu dostaneme aj biblické citáty a príšery, áno, skutočne sa sem veľmi hodia. Čaro má hlavne obor, hoci toho vidíme krátko a vlastne dokopy nič nespraví. To čaro je skôr symbolické. Okrídlených príšer sa trocha musíme báť, hlavne, keď sa ponoríme do tmy. Nejaký zmysluplný sled udalostí sa ale aj tak nerozbehne, len dokola najprimitívnejšie strašenie. V peknom a zaujímavom prostredí, čo to je tak asi všetko.

Jeruzalem je opäť inovatívny found footage, v zmysle nového zdroja roztrasených záberov. Okuliare možno ponúkajú trochu viac, navigácia, vyhľadávanie facebookových profilov na základe stretnutých tvári aj články z wikipedie film osviežujú. Keď je ale základ taký slabý ako v tomto prípade, veľa zachrániť už nemajú šancu. Film sa nakoniec dopozerať dá a bolo by prehnané označiť ho za úplnú katastrofu. Inovácie ale určite išlo využiť aj lepšie, tak dúfajme, že raz sa to niekomu aj podarí.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok