hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Repulsion

Čo sa odohráva v ženskej hlave pri pohľade na muža
Romanovi Polanskému napred v auguste 1969 zavraždili kumpáni Charlesa Mansona tehotnú manželku. V roku 1977 ho pre zmenu obvinili zo zdrogovania a znásilnenia 13 ročného dievčaťa. On tvrdí, že drogy jej nedal a so stykom súhlasila. Nestačí, že mala 13 rokov? Polanského kariéru zločin ovplyvnil len v tom, že namiesto Ameriky nakrúca filmy v Európe a musí sa vyhýbať cestám do krajín, ktoré by ho mohli do USA vydať. Nečelí všeobecnému odsúdeniu a výzvam na bojkot, zbiera ocenenia za filmy. Ak ste aj vy ochotní napriek pomerne vážnemu prehrešku umelca nezatratiť, za pozornosť stojí napríklad aj jeho film z roku 1965 s názvom Repulsion.
9. 12. 2015

Boarding School

Nadštandardné služby pre spokojnosť rodičov
Napred si hovoríte, že kde je ten horor. Objaví sa jeden celkom trápny duch, chlapček si zakrýva zrkadlo, zjavne má trocha bujnú fantáziu. Uvidíme aj dôvod, veď číta samé komiksy a pozerá samé horory. Má doma dusno lebo je mierne pošahaný, sú s ním samé problémy. Začne sa dostavovať nepríjemný pocit z pozerania filmu, no nie tak klasicky hororový, maximálne sa tak náznakom blížime exploitationu. Povaha filmu sa celkom nezmení, ani keď ho konečne pošlú na prevýchovu. To príde, až keď divák objaví, čo je to za Boarding School.
12. 11. 2018

Cyntoryn zvieratiek

Viditeľne iný

Na rozdiel od diel ako Osvietenie, Mŕtva zóna či Carrie nerežíroval Cintorín domácich zvierat z roku 1989 známy režisér a tento film ani nepatrí medzi kriticky najuznávanejšie z diel podľa predlohy Stephena Kinga. Pomerne presne sa drží príbehu z knihy, veď scenár napísal samotný spisovateľ, a filmársky ide o skôr jednoduché a priamočiare dielo. Vďaka výbornej atmosfére a niekoľkým pamätným scénam a výrokom si aj tak vyslúžil svoj vlastný osobitný kult, takže nepochybne bolo nemálo fanúšikov zvedavých, ako bude vyzerať remake, či nová adaptácia knihy, uvádzaná do distribúcie pod menom Cyntoryn zvieratiek.

30. 4. 2019

Brightburn

Superman, len trochu iný

Nie sme vôbec ďaleko od nedávneho Potomka, hoci témy ako odcudzenie tentokrát skúmame oveľa povrchnejšie. Tu máme totiž skôr superhrdinský námet a tomu zodpovedá aj štýl jeho spracovania. Spraviť Supermana naopak znie zaujímavo predovšetkým ako hypotéza, či pokus. Tentokrát bez vysvetľovania a príbehu z planéty Kryptón. Prečo by ten tvor, ktorý padne na zem a má nadprirodzené schopnosti, nemohol byť zlý? V poslednom čase sa predsa zvykli superhrdinovia skúmať zo všetkých strán a robili sa filmy či rovno seriály o každom jednom období ich života. Úskalia tohto spracovania musia nepochybne napadať každému, poňať sa ale dá mnohými spôsobmi.

20. 5. 2019

Ich seh, ich seh/ Dobrú noc, mami

Čo už mohla vychovať taká matka?
V určitom veku je nenávidieť svojich rodičov normálne, priam súčasť zdravého vývoja. Ani v skorom detstve sa ale určite nedá povedať, že by deti k mame a otcovi pociťovali len lásku. Rodičia sú pre nich predstaviteľmi sveta, v ktorom sú ešte stratené. Dávajú im príkazy a zákazy, karhajú ich a dieťa často nie je ani schopné pochopiť, prečo. Z toho dôvodu nie je možné prežiť detstvo bez zažitia strachu z vlastných rodičov, a bez občasného pocitu chvíľkového odcudzenia. To zväčša prejde, uvedomíme si, že predsa sú to naši rodičia. Ale čo ak nie, čo ak máme dôvod pochybovať, či to naši rodičia skutočne sú? Napríklad kvôli plastickej operácii, ako vo filme Ich seh, ich seh.
6. 10. 2015

recenzie.

Digging Up the Marrow

Andrej Gomora | 21. 3. 2016
0
3/10          
žáner:
found footage/ mockumentary, bizarre

Kedy vystrčí mutant hlavu z nory?


Filmári žijú vo filmárskom prostredí, táto skutočnosť sa dá pokladať za verejne známu. Najlepšie poznajú proces nakrúcania filmu a ľudí podieľajúcich sa na ňom. Preto keď im chýba iná inšpirácia, použijú to, čoho majú v hlave najviac. Môžu spraviť film o filmároch, o nakrúcaní filmu či hľadaní inšpirácie. Alebo rovno spraviť dokument o sebe samých a priebehu situácie, o ktorej síce vedia, že nikdy nenastane. Ale nepochybne o nej občas snívajú. Napríklad, že objavia svet príšer, ako v Digging Up the Marrow.
 

„Objavil vraj tajný podzemný svet. Uchyľujú sa doňho všetci, kto sa narodili zdeformovaní."

Sám o sebe tu nakrúca dokument konkrétne Adam Green, režisér hororu Frozen. Ten si aj musíme neustále pripomínať, na tričkách, pozadiach obrazoviek aj priamymi narážkami. Dokumentárnou formou napred on aj ďalší hororoví tvorcovia hovoria o svojej vášní k monštrám, čo pre nich znamenali a akú dôležitú úlohu zohrávali v ich životoch. Vždy ich brali len ako výplody fantázie, no Adam má príležitosť dokázať, že to tak nemusí byť. Osloví ho starší muž, bývalý vyšetrovateľ. Objavil vraj tajný podzemný svet. Uchyľujú sa doňho všetci, kto sa narodili zdeformovaní. Pozná predsa príbehy monštruóznych detí. Tie sa vždy záhadne po pár rokoch života stratia, ale nezomierajú. Odchádzajú žiť di podsvetia. Do toho sa dá dostať niekoľkými tajnými vchodmi, tie vždy po nejakom čase zasypú a vytvoria si nové. Na zemský povrch chodia zásadne v noci, sú plachí, je ťažké ich vidieť. Jemu sa už viackrát podarilo objaviť vstup do ich ríše a videl niekoľko zdeformovaných jedincov. Aj teraz o jednom vchode vie a volá filmárov, aby prišli sledovať v noci jeho okolie. Určite sa tam nejaká príšera objaví.

Ray Wise, fanúšikom Mestečka Twin Peaks známy ako Leeland Palmer, spočiatku veľmi dobre funguje ako tajomný starý pán. Presvedčivo nám prezentuje mutantský svet ako ho poznáme z Futuramy a fotky skutočných zdeformovaných detí sú nadlho to najstrašidelnejšie, čo uvidíme. Temný je teda film skôr dokumentárne, podobní ľudia sa predsa skutočne rodia a to, že žijú niekde v podzemí, robí ich existenciu ešte smutnejšou. Po prvotnom zapôsobení tejto skutočnosti už ale film začína byť bezradný.

„V porovnaní s počiatočnou predstavou sa zápletka javí čoraz menej sľubne, stráca sa a nikam nesmeruje."

Príšery majú byť plaché, je ťažké ich vidieť a filmári trávia noc pozorovaním diery, kde si ani nevšimnú, že sa niečo mihlo. Tvrdí im to len starý čudák. Toho úloha začína byť rovnako nejasná a jeho prvotné čaro sa rýchlo stratí. Objavia sa prvé monštrá, sú hnusné, zatiaľ ale neškodné. Na nás starý pán ako tak pôsobil, kým sme mu verili, hoci aj ako čudákovi. Jeho správanie začne byť podozrivé, vidíme, že niečo skrýva a aj tušíme, čo to asi bude. V porovnaní s počiatočnou predstavou sa zápletka javí čoraz menej sľubne, stráca sa a nikam nesmeruje. Podstatnou zostáva myšlienka na monštrá, ale to je všetko. Musí nám stačiť, že tam niekde sú.

„Ku koncu už sú nám všetky postavy vyslovene nesympatické- afektované, preštylizované a vtieravé."

Pozvoľná snaha o gradovanie ide hlavne smerom robenia zo starčeka čoraz väčšieho čudáka. On ale nie je nijako nebezpečný, o tom nikdy nezapochybujeme. Pritom dedko nám podáva strašidelné príbehy o príšerách, tie sa tiež stupňujú. Len keď už nevieme čomu a komu veriť, pôsobia na nás stále menej. Ku koncu už sú nám všetky postavy vyslovene nesympatické- afektované, preštylizované a vtieravé. Ako keby malo ísť o vtip, hru, lenže nič zrovna zábavné v tomto smere tu nemáme. Hravo hororové sa snaží byť aj finále, pár príšer vybehne z diery, naháňa niekoho. Mohli by byť strašidelné, tam kde sa film dopracoval už ale skutočne nehrozí, že by niekoho nastrašil. On sa predsa len tak zabáva.

Digging Up the Marrow je jeden z filmov, kde si na konci poviete, že vám predsa malo byť jasné, že to muselo dopadnúť nejako takto. Film nie je seriózne strašidelný, zároveň sa ale nedá nazvať ani zábavným, a to v žiadnom smere. Nie je úplne zle nakrútený, pre fanúšikov hororov má zobrazenie sveta jeho tvorcov svoje čaro. Inak je tu tých pár svetlých momentov tajomného Leelanda. Ale nič z toho sa nedá nazvať dôvodom, prečo by sa tento film oplatilo pozerať.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy