hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Korisť

Žraločí horor, len s aligátorom

Žraločie horory sme tu mali tri letá po sebe, už ten posledný cítil, že toho začína byť priveľa, musí sa trocha odlíšiť. Bez vodného zvieraťa to nešlo, nech majú ľudia na čo myslieť, keď sa pôjdu kúpať. Aligátory severoamerické majú ročne na svedomí zhruba rovnako zanedbateľný počet obetí ako žraloky, na rozdiel od takého krokodíla nílskeho. Ten ročne zožerie až do tisícky ľudí a medzi predátormi loviacimi ľudí ako korisť sa mu často prisudzuje svetové prvenstvo. Zato aligátor má to šťastie, že žije v privilegovanej Amerike. Preto z neho toho leto spravili hviezdu filmu Korisť.

16. 7. 2019

Sinister 2

Mohlo sa to skončiť aj horšie
Prvý Sinister sme sledovali z pohľadu obete. Pátrajúcej, no nevedomej, obete, s ktorou sa priam zahrávali. Stála proti nej neporaziteľná sila fungujúca neomylne a jej vstup do niekoho života mohol mať len jeden koniec. Pochopili sme jej logiku, ako svoje obete nachádza a čo sa im zhruba stane. Čo za silu to je a ako pracuje na dokonaní svojho diela nám ale nenaznačili. Pohľad z druhej strany, či skôr niekde zo stredu nám sprostredkuje až Sinister 2.
21. 9. 2015

Boarding School

Nadštandardné služby pre spokojnosť rodičov
Napred si hovoríte, že kde je ten horor. Objaví sa jeden celkom trápny duch, chlapček si zakrýva zrkadlo, zjavne má trocha bujnú fantáziu. Uvidíme aj dôvod, veď číta samé komiksy a pozerá samé horory. Má doma dusno lebo je mierne pošahaný, sú s ním samé problémy. Začne sa dostavovať nepríjemný pocit z pozerania filmu, no nie tak klasicky hororový, maximálne sa tak náznakom blížime exploitationu. Povaha filmu sa celkom nezmení, ani keď ho konečne pošlú na prevýchovu. To príde, až keď divák objaví, čo je to za Boarding School.
12. 11. 2018

Žena v čiernom 2: Anjel smrti

Odetá v klišé, tvár zahalená gýčom
Žene v čiernom zobrali syna, preto ona teraz vykonáva svoju pomstu na cudzích deťoch. Núti ich páchať samovraždy. To sme sa aspoň dozvedeli v prvom diele. Hlavný hrdina so ženou bojoval, a vďaka modernej technike- autu, s pomocou ktorého vytiahol telo jej syna z močiara, chcel upokojiť jej hnev. Čo iné mohla chcieť, ako aby sa jeho pozostatkom dostalo skutočného pohrebu, a oni dvaja sa mohli v smrti spojiť? Nuž, ako sme videli na konci filmu, úplne spokojná asi nebola. Preto sa o pár rokov vracia znova, teraz ako Žena v čiernom 2: Anjel smrti.
11. 2. 2015

Jessabelle

Odkaz mŕtvej matky pre mŕtve dieťa
Mať v kinách v priebehu mesiaca dva horory, ktorých názvy sú spolovice rovnaké ženské mená znie ako šibalský žartík. Hlavne keď za ten mesiac v našich kinách iné horory neboli. Annabelle bola už sama osebe nepodarený pokus o vtip. Takže právom vzbudzuje nedôveru ten, kto sa od nej nesnaží čo najviac dištancovať. Hovorme si, že ide o náhodu, a snažme sa na Jessabelle pozerať bez predsudkov.
20. 11. 2014

recenzie.

Digging Up the Marrow

Andrej Gomora | 21. 3. 2016
0
3/10          
žáner:
found footage/ mockumentary, bizarre

Kedy vystrčí mutant hlavu z nory?


Filmári žijú vo filmárskom prostredí, táto skutočnosť sa dá pokladať za verejne známu. Najlepšie poznajú proces nakrúcania filmu a ľudí podieľajúcich sa na ňom. Preto keď im chýba iná inšpirácia, použijú to, čoho majú v hlave najviac. Môžu spraviť film o filmároch, o nakrúcaní filmu či hľadaní inšpirácie. Alebo rovno spraviť dokument o sebe samých a priebehu situácie, o ktorej síce vedia, že nikdy nenastane. Ale nepochybne o nej občas snívajú. Napríklad, že objavia svet príšer, ako v Digging Up the Marrow.
 

„Objavil vraj tajný podzemný svet. Uchyľujú sa doňho všetci, kto sa narodili zdeformovaní."

Sám o sebe tu nakrúca dokument konkrétne Adam Green, režisér hororu Frozen. Ten si aj musíme neustále pripomínať, na tričkách, pozadiach obrazoviek aj priamymi narážkami. Dokumentárnou formou napred on aj ďalší hororoví tvorcovia hovoria o svojej vášní k monštrám, čo pre nich znamenali a akú dôležitú úlohu zohrávali v ich životoch. Vždy ich brali len ako výplody fantázie, no Adam má príležitosť dokázať, že to tak nemusí byť. Osloví ho starší muž, bývalý vyšetrovateľ. Objavil vraj tajný podzemný svet. Uchyľujú sa doňho všetci, kto sa narodili zdeformovaní. Pozná predsa príbehy monštruóznych detí. Tie sa vždy záhadne po pár rokoch života stratia, ale nezomierajú. Odchádzajú žiť di podsvetia. Do toho sa dá dostať niekoľkými tajnými vchodmi, tie vždy po nejakom čase zasypú a vytvoria si nové. Na zemský povrch chodia zásadne v noci, sú plachí, je ťažké ich vidieť. Jemu sa už viackrát podarilo objaviť vstup do ich ríše a videl niekoľko zdeformovaných jedincov. Aj teraz o jednom vchode vie a volá filmárov, aby prišli sledovať v noci jeho okolie. Určite sa tam nejaká príšera objaví.

Ray Wise, fanúšikom Mestečka Twin Peaks známy ako Leeland Palmer, spočiatku veľmi dobre funguje ako tajomný starý pán. Presvedčivo nám prezentuje mutantský svet ako ho poznáme z Futuramy a fotky skutočných zdeformovaných detí sú nadlho to najstrašidelnejšie, čo uvidíme. Temný je teda film skôr dokumentárne, podobní ľudia sa predsa skutočne rodia a to, že žijú niekde v podzemí, robí ich existenciu ešte smutnejšou. Po prvotnom zapôsobení tejto skutočnosti už ale film začína byť bezradný.

„V porovnaní s počiatočnou predstavou sa zápletka javí čoraz menej sľubne, stráca sa a nikam nesmeruje."

Príšery majú byť plaché, je ťažké ich vidieť a filmári trávia noc pozorovaním diery, kde si ani nevšimnú, že sa niečo mihlo. Tvrdí im to len starý čudák. Toho úloha začína byť rovnako nejasná a jeho prvotné čaro sa rýchlo stratí. Objavia sa prvé monštrá, sú hnusné, zatiaľ ale neškodné. Na nás starý pán ako tak pôsobil, kým sme mu verili, hoci aj ako čudákovi. Jeho správanie začne byť podozrivé, vidíme, že niečo skrýva a aj tušíme, čo to asi bude. V porovnaní s počiatočnou predstavou sa zápletka javí čoraz menej sľubne, stráca sa a nikam nesmeruje. Podstatnou zostáva myšlienka na monštrá, ale to je všetko. Musí nám stačiť, že tam niekde sú.

„Ku koncu už sú nám všetky postavy vyslovene nesympatické- afektované, preštylizované a vtieravé."

Pozvoľná snaha o gradovanie ide hlavne smerom robenia zo starčeka čoraz väčšieho čudáka. On ale nie je nijako nebezpečný, o tom nikdy nezapochybujeme. Pritom dedko nám podáva strašidelné príbehy o príšerách, tie sa tiež stupňujú. Len keď už nevieme čomu a komu veriť, pôsobia na nás stále menej. Ku koncu už sú nám všetky postavy vyslovene nesympatické- afektované, preštylizované a vtieravé. Ako keby malo ísť o vtip, hru, lenže nič zrovna zábavné v tomto smere tu nemáme. Hravo hororové sa snaží byť aj finále, pár príšer vybehne z diery, naháňa niekoho. Mohli by byť strašidelné, tam kde sa film dopracoval už ale skutočne nehrozí, že by niekoho nastrašil. On sa predsa len tak zabáva.

Digging Up the Marrow je jeden z filmov, kde si na konci poviete, že vám predsa malo byť jasné, že to muselo dopadnúť nejako takto. Film nie je seriózne strašidelný, zároveň sa ale nedá nazvať ani zábavným, a to v žiadnom smere. Nie je úplne zle nakrútený, pre fanúšikov hororov má zobrazenie sveta jeho tvorcov svoje čaro. Inak je tu tých pár svetlých momentov tajomného Leelanda. Ale nič z toho sa nedá nazvať dôvodom, prečo by sa tento film oplatilo pozerať.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy