hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Tokyo Gore Police

Penis ako zbraň a aligátor miesto nôh
Napadlo vám niekedy, čo by sa stalo, keby polícia prešla do súkromných rúk? Režisér Yoshihiro Nishimura sa nad tým zamyslel za vás a vytvoril budúcnosť Tokia, v ktorej sa tokijská polícia volá Tokyo Police Corporation. Ako názov filmu Tokyo Gore Police napovedá, nebude to budúcnosť práve ružová, ale skôr krvavočervená. 13. 1. 2011

The Human Centipede 2: Full Sequence

Naozaj ešte odpornejšie
Prvý diel série The Human Centipede si vzhľadom na svoj rozpočet vyslúžil skutočne nebývalú pozornosť. Jeho trailer na youtube videlo viac ako 15 miliónov divákov a okrem kultúrnych narážok si vyslúžil paródie ako v porne, tak aj v kreslenom seriáli Mestečko Southpark. Už pri release prvého projektu režisér a scenárista Tom Six ohlásil, že to nie je posledný film, ktorý chce o tejto zvrhlosti nakrútiť. A v ďalšom dieli nemala rásť len stonožka, ale aj úroveň odpornosti, ktorý film dosiahne. Teraz máme možnosť sa presvedčiť, že svoj sľub myslel s plnou vážnosťou.
13. 4. 2012

1922

Milovať pôdu viac ako ženu

Nejde len o jednoduchý rozdiel v záujmoch manželov. Ona chce žiť v meste, on miluje farmu. Problém je v tom, že pre neho je farma a čo najväčší pozemok jedinou životnou hodnotou. Či jednou z dvoch, tou druhou je syn, o ktorého ho chce manželka tiež obrať. Musí vyrastať s matkou, preto by tiež mal ísť do mesta. Svojím spôsobom ide o obmedzený fanatizmus, kde človek na niečom chorobne lipne, a ničomu nedovolí ho o to obrať. Pritom ani sám nevie, prečo mu na tom tak záleží. Šťastie ani bohatstvo mu pôda veru neprinesie. Tak bol skrátka vychovaný, také boli hodnoty ľudí v roku 1922.

25. 1. 2018

The Eyes of My Mother

Neučte deti hrám so skalpelom

Mama dievčatku veľa rozprávala o anatómii, o rezaní. Ako už mohla čakať, že to s ním dopadne. Sama bola v Portugalsku očná chirurgička, na kravskom oku dcére ukazuje, ako vyzerá jeho vnútro. Dievčatko je rado, rezanie sa jej páči, má rada svoju mamu. Na ich odľahlý statok jedného dňa príde cudzinec. Pýta sa na záchod, vyžaduje si nezvyčajnú zdvorilosť. Pôsobí na jednej strane krehko, zároveň dosť vyšinuto. Neskôr sa sám prizná, má rád zabíjanie, ten pocit ktorý človeku prináša. Na rozhovory s dievčatkom bude mať ešte veľa času. Bez mamičky si z neho spraví svojho jediného kamaráta. Hoci nahradiť ju samozrejme nikdy môcť nebude, Francisca bude vždy myslieť na The Eyes of My Mother.

27. 6. 2017

Exists

Nabudúce Lochnesska?
Yeti v Himalájach a Bigfoot v Amerike by údajne mohli byť poslední jedinci niektorého z živočíšnych druhov pokladaných za vyhynuté. Napríklad Gigantopitheca alebo Paranthropa. Prvý síce asi nemohol chodiť po zadných a jeho pozostatky v Amerike nikdy nenašli, a druhý sa vyskytoval len v Afrike. Pre ich existenciu nejestvujú ani žiadne vedecké dôkazy. Skôr množstvo dôvodov, prečo by mala byť takmer nemožná. No ľuďom zjavne nestačí množstvo jedincov podobných skôr opiciam ako človeku ktorých zápach cítiť na hony. Treba hľadať vedecké vysvetlenia, pretože je jasné, že niečo také Exists.
22. 1. 2015

recenzie.

Digging Up the Marrow

Andrej Gomora | 21. 3. 2016
0
3/10          
žáner:
found footage/ mockumentary, bizarre

Kedy vystrčí mutant hlavu z nory?


Filmári žijú vo filmárskom prostredí, táto skutočnosť sa dá pokladať za verejne známu. Najlepšie poznajú proces nakrúcania filmu a ľudí podieľajúcich sa na ňom. Preto keď im chýba iná inšpirácia, použijú to, čoho majú v hlave najviac. Môžu spraviť film o filmároch, o nakrúcaní filmu či hľadaní inšpirácie. Alebo rovno spraviť dokument o sebe samých a priebehu situácie, o ktorej síce vedia, že nikdy nenastane. Ale nepochybne o nej občas snívajú. Napríklad, že objavia svet príšer, ako v Digging Up the Marrow.
 

„Objavil vraj tajný podzemný svet. Uchyľujú sa doňho všetci, kto sa narodili zdeformovaní."

Sám o sebe tu nakrúca dokument konkrétne Adam Green, režisér hororu Frozen. Ten si aj musíme neustále pripomínať, na tričkách, pozadiach obrazoviek aj priamymi narážkami. Dokumentárnou formou napred on aj ďalší hororoví tvorcovia hovoria o svojej vášní k monštrám, čo pre nich znamenali a akú dôležitú úlohu zohrávali v ich životoch. Vždy ich brali len ako výplody fantázie, no Adam má príležitosť dokázať, že to tak nemusí byť. Osloví ho starší muž, bývalý vyšetrovateľ. Objavil vraj tajný podzemný svet. Uchyľujú sa doňho všetci, kto sa narodili zdeformovaní. Pozná predsa príbehy monštruóznych detí. Tie sa vždy záhadne po pár rokoch života stratia, ale nezomierajú. Odchádzajú žiť di podsvetia. Do toho sa dá dostať niekoľkými tajnými vchodmi, tie vždy po nejakom čase zasypú a vytvoria si nové. Na zemský povrch chodia zásadne v noci, sú plachí, je ťažké ich vidieť. Jemu sa už viackrát podarilo objaviť vstup do ich ríše a videl niekoľko zdeformovaných jedincov. Aj teraz o jednom vchode vie a volá filmárov, aby prišli sledovať v noci jeho okolie. Určite sa tam nejaká príšera objaví.

Ray Wise, fanúšikom Mestečka Twin Peaks známy ako Leeland Palmer, spočiatku veľmi dobre funguje ako tajomný starý pán. Presvedčivo nám prezentuje mutantský svet ako ho poznáme z Futuramy a fotky skutočných zdeformovaných detí sú nadlho to najstrašidelnejšie, čo uvidíme. Temný je teda film skôr dokumentárne, podobní ľudia sa predsa skutočne rodia a to, že žijú niekde v podzemí, robí ich existenciu ešte smutnejšou. Po prvotnom zapôsobení tejto skutočnosti už ale film začína byť bezradný.

„V porovnaní s počiatočnou predstavou sa zápletka javí čoraz menej sľubne, stráca sa a nikam nesmeruje."

Príšery majú byť plaché, je ťažké ich vidieť a filmári trávia noc pozorovaním diery, kde si ani nevšimnú, že sa niečo mihlo. Tvrdí im to len starý čudák. Toho úloha začína byť rovnako nejasná a jeho prvotné čaro sa rýchlo stratí. Objavia sa prvé monštrá, sú hnusné, zatiaľ ale neškodné. Na nás starý pán ako tak pôsobil, kým sme mu verili, hoci aj ako čudákovi. Jeho správanie začne byť podozrivé, vidíme, že niečo skrýva a aj tušíme, čo to asi bude. V porovnaní s počiatočnou predstavou sa zápletka javí čoraz menej sľubne, stráca sa a nikam nesmeruje. Podstatnou zostáva myšlienka na monštrá, ale to je všetko. Musí nám stačiť, že tam niekde sú.

„Ku koncu už sú nám všetky postavy vyslovene nesympatické- afektované, preštylizované a vtieravé."

Pozvoľná snaha o gradovanie ide hlavne smerom robenia zo starčeka čoraz väčšieho čudáka. On ale nie je nijako nebezpečný, o tom nikdy nezapochybujeme. Pritom dedko nám podáva strašidelné príbehy o príšerách, tie sa tiež stupňujú. Len keď už nevieme čomu a komu veriť, pôsobia na nás stále menej. Ku koncu už sú nám všetky postavy vyslovene nesympatické- afektované, preštylizované a vtieravé. Ako keby malo ísť o vtip, hru, lenže nič zrovna zábavné v tomto smere tu nemáme. Hravo hororové sa snaží byť aj finále, pár príšer vybehne z diery, naháňa niekoho. Mohli by byť strašidelné, tam kde sa film dopracoval už ale skutočne nehrozí, že by niekoho nastrašil. On sa predsa len tak zabáva.

Digging Up the Marrow je jeden z filmov, kde si na konci poviete, že vám predsa malo byť jasné, že to muselo dopadnúť nejako takto. Film nie je seriózne strašidelný, zároveň sa ale nedá nazvať ani zábavným, a to v žiadnom smere. Nie je úplne zle nakrútený, pre fanúšikov hororov má zobrazenie sveta jeho tvorcov svoje čaro. Inak je tu tých pár svetlých momentov tajomného Leelanda. Ale nič z toho sa nedá nazvať dôvodom, prečo by sa tento film oplatilo pozerať.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok