hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Boarding School

Nadštandardné služby pre spokojnosť rodičov
Napred si hovoríte, že kde je ten horor. Objaví sa jeden celkom trápny duch, chlapček si zakrýva zrkadlo, zjavne má trocha bujnú fantáziu. Uvidíme aj dôvod, veď číta samé komiksy a pozerá samé horory. Má doma dusno lebo je mierne pošahaný, sú s ním samé problémy. Začne sa dostavovať nepríjemný pocit z pozerania filmu, no nie tak klasicky hororový, maximálne sa tak náznakom blížime exploitationu. Povaha filmu sa celkom nezmení, ani keď ho konečne pošlú na prevýchovu. To príde, až keď divák objaví, čo je to za Boarding School.
12. 11. 2018

Prvá Očista

Zase tá politika...

Pôvodná Očista bola jednoduchá, obmedzená rozpočtom, stála len na prezentácii svojho nápadu. Druhá ho naplno rozvinula, a aj keď už možno začala dejovo trocha vymýšľať, v zásade si udržala jednoduchosť, ktorá jej prospievala. Hlavne z perspektívy, ktorú vytvoril diel tretí. Ten odmietal robiť to isté len inak, využiť deň očisty ako zasadenie a ponúknuť len nové postavy a dej. Nie, radšej sa spolitizoval, rovno sa presunul do vôbec posledného očistného dňa. Chceli fanúšikovia skutočne vidieť diskusie, intrigy, a boj za zrušenie Očisty? Autori si zjavne myslia, že chceli. Štvrtý diel je totiž tiež politický, ukazuje nám, ako vyzerala Prvá Očista.

12. 7. 2018

Smrtiaci príliv

Viac o kráske než o žralokovi

V roku 1891 vypísal multimilionár žijúci v New Yorku Hermann Oelrichs odmenu 500 dolárov za dôkaz, že žralok je schopný napadnúť človeka. Keď sa v roku 1916 odohrala v New Jersey séria žraločích útokov, ktorej padli za obeť štyria ľudia, prinajmenšom jedny noviny ich spočiatku pripisovali morským korytnačkám. Natoľko nevinný imidž vtedy ešte žraloky mali. Najzásadnejšiu ranu mu samozrejme zasadil film Čeľuste v roku 1975, odvtedy sa krvilační žraloci stali neodmysliteľnou súčasťou kultúry. Znova raz tak o nich hovorí dielo s názvom Smrtiaci príliv.

5. 9. 2016

Bear

Medveď je živý, ale nezáživný

Jeden spoločný výlet dvoch znesvárených bratov a ich partneriek na rodinnú párty prekazí nehoda. Ich auto zíde z cesty a štvorica uviazne v lese, kde stretnú medvediu samicu, zrejme podobne vyplašenú ako oni sami. Jeden z bratov však stratí nervy a medvedicu chladnokrvne zastrelí. Pár nábojov si však mal nechať. Prichádza totiž samec, ktorý je lačný nie ani tak po ľudskom mäse, ako skôr po pomste.

20. 9. 2010

Nočná mora z Elm Street (2010)

Freddy prišiel o humor aj iskru
„Videoklipár" Samuel Bayer sa rozhodol natočiť strašidelný horor. Chcel, aby nám naskočili zimomriavky v každom jednom zábere. Toto tlačenie na pílu však, čuduj sa svete, nevychádza (vyšlo vôbec niekedy?) a väčšinou sa mení na čistú a predvídateľnú nudu. 22. 6. 2010

recenzie.

Digging Up the Marrow

Andrej Gomora | 21. 3. 2016
0
3/10          
žáner:
found footage/ mockumentary, bizarre

Kedy vystrčí mutant hlavu z nory?


Filmári žijú vo filmárskom prostredí, táto skutočnosť sa dá pokladať za verejne známu. Najlepšie poznajú proces nakrúcania filmu a ľudí podieľajúcich sa na ňom. Preto keď im chýba iná inšpirácia, použijú to, čoho majú v hlave najviac. Môžu spraviť film o filmároch, o nakrúcaní filmu či hľadaní inšpirácie. Alebo rovno spraviť dokument o sebe samých a priebehu situácie, o ktorej síce vedia, že nikdy nenastane. Ale nepochybne o nej občas snívajú. Napríklad, že objavia svet príšer, ako v Digging Up the Marrow.
 

„Objavil vraj tajný podzemný svet. Uchyľujú sa doňho všetci, kto sa narodili zdeformovaní."

Sám o sebe tu nakrúca dokument konkrétne Adam Green, režisér hororu Frozen. Ten si aj musíme neustále pripomínať, na tričkách, pozadiach obrazoviek aj priamymi narážkami. Dokumentárnou formou napred on aj ďalší hororoví tvorcovia hovoria o svojej vášní k monštrám, čo pre nich znamenali a akú dôležitú úlohu zohrávali v ich životoch. Vždy ich brali len ako výplody fantázie, no Adam má príležitosť dokázať, že to tak nemusí byť. Osloví ho starší muž, bývalý vyšetrovateľ. Objavil vraj tajný podzemný svet. Uchyľujú sa doňho všetci, kto sa narodili zdeformovaní. Pozná predsa príbehy monštruóznych detí. Tie sa vždy záhadne po pár rokoch života stratia, ale nezomierajú. Odchádzajú žiť di podsvetia. Do toho sa dá dostať niekoľkými tajnými vchodmi, tie vždy po nejakom čase zasypú a vytvoria si nové. Na zemský povrch chodia zásadne v noci, sú plachí, je ťažké ich vidieť. Jemu sa už viackrát podarilo objaviť vstup do ich ríše a videl niekoľko zdeformovaných jedincov. Aj teraz o jednom vchode vie a volá filmárov, aby prišli sledovať v noci jeho okolie. Určite sa tam nejaká príšera objaví.

Ray Wise, fanúšikom Mestečka Twin Peaks známy ako Leeland Palmer, spočiatku veľmi dobre funguje ako tajomný starý pán. Presvedčivo nám prezentuje mutantský svet ako ho poznáme z Futuramy a fotky skutočných zdeformovaných detí sú nadlho to najstrašidelnejšie, čo uvidíme. Temný je teda film skôr dokumentárne, podobní ľudia sa predsa skutočne rodia a to, že žijú niekde v podzemí, robí ich existenciu ešte smutnejšou. Po prvotnom zapôsobení tejto skutočnosti už ale film začína byť bezradný.

„V porovnaní s počiatočnou predstavou sa zápletka javí čoraz menej sľubne, stráca sa a nikam nesmeruje."

Príšery majú byť plaché, je ťažké ich vidieť a filmári trávia noc pozorovaním diery, kde si ani nevšimnú, že sa niečo mihlo. Tvrdí im to len starý čudák. Toho úloha začína byť rovnako nejasná a jeho prvotné čaro sa rýchlo stratí. Objavia sa prvé monštrá, sú hnusné, zatiaľ ale neškodné. Na nás starý pán ako tak pôsobil, kým sme mu verili, hoci aj ako čudákovi. Jeho správanie začne byť podozrivé, vidíme, že niečo skrýva a aj tušíme, čo to asi bude. V porovnaní s počiatočnou predstavou sa zápletka javí čoraz menej sľubne, stráca sa a nikam nesmeruje. Podstatnou zostáva myšlienka na monštrá, ale to je všetko. Musí nám stačiť, že tam niekde sú.

„Ku koncu už sú nám všetky postavy vyslovene nesympatické- afektované, preštylizované a vtieravé."

Pozvoľná snaha o gradovanie ide hlavne smerom robenia zo starčeka čoraz väčšieho čudáka. On ale nie je nijako nebezpečný, o tom nikdy nezapochybujeme. Pritom dedko nám podáva strašidelné príbehy o príšerách, tie sa tiež stupňujú. Len keď už nevieme čomu a komu veriť, pôsobia na nás stále menej. Ku koncu už sú nám všetky postavy vyslovene nesympatické- afektované, preštylizované a vtieravé. Ako keby malo ísť o vtip, hru, lenže nič zrovna zábavné v tomto smere tu nemáme. Hravo hororové sa snaží byť aj finále, pár príšer vybehne z diery, naháňa niekoho. Mohli by byť strašidelné, tam kde sa film dopracoval už ale skutočne nehrozí, že by niekoho nastrašil. On sa predsa len tak zabáva.

Digging Up the Marrow je jeden z filmov, kde si na konci poviete, že vám predsa malo byť jasné, že to muselo dopadnúť nejako takto. Film nie je seriózne strašidelný, zároveň sa ale nedá nazvať ani zábavným, a to v žiadnom smere. Nie je úplne zle nakrútený, pre fanúšikov hororov má zobrazenie sveta jeho tvorcov svoje čaro. Inak je tu tých pár svetlých momentov tajomného Leelanda. Ale nič z toho sa nedá nazvať dôvodom, prečo by sa tento film oplatilo pozerať.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy