hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Mr. Jones

Do divočiny si nezabudnite pribaliť antidepresíva
Zmena prostredia niekedy pomáha. Niekedy ani nie. Aj keď vypadnúť z každodennej rutiny a života v meste môže byť fajn, nečakajme, že sa tak vyriešia všetky problémy. Napríklad keď má niekto vzťah s priateľkou už aj tak naštrbený, nemusí byť najlepší nápad odísť s ňou do divočiny na samotu. Kde budú len oni dvaja a široko ďaleko nič a nikto. Teda, až na Mr. Jonesa.
Ešte tak vedieť, čo je to zač. Celý svet pozná jeho diela, čudné postavičky, ktoré rozposlal náhodným ľuďom. Nikto nevie, ako si adresátov vybral. Všetkým sa začali diať čudné veci, vyhodili ich z práce, opustili manželky alebo oni opustili svoje rodiny. Z postavičiek sa stali známe umelecké diela s obrovskou hodnotou. Existujú rôzne teórie, kto vlastne Mr. Jones je. Nikto nevedel, či ide o jednotlivca alebo skupinu umelcov, ani aký je význam jeho diel. Kým niektorí im pripisujú čisto estetickú hodnotu, pre iných ide o strážcov tohto sveta, ktorí bránia príchodu temných síl. Penny a Scott sú prví, kto Mr. Jones videli na vlastné oči. Navštívili aj jeho ateliér, či skôr pivnicu s množstvom čúd. Radi by o ňom nakrútili dokument. Hoci, rozprávať ani inak s ním komunikovať zjavne nebude veľmi možné.
23. 12. 2014

Boarding School

Nadštandardné služby pre spokojnosť rodičov
Napred si hovoríte, že kde je ten horor. Objaví sa jeden celkom trápny duch, chlapček si zakrýva zrkadlo, zjavne má trocha bujnú fantáziu. Uvidíme aj dôvod, veď číta samé komiksy a pozerá samé horory. Má doma dusno lebo je mierne pošahaný, sú s ním samé problémy. Začne sa dostavovať nepríjemný pocit z pozerania filmu, no nie tak klasicky hororový, maximálne sa tak náznakom blížime exploitationu. Povaha filmu sa celkom nezmení, ani keď ho konečne pošlú na prevýchovu. To príde, až keď divák objaví, čo je to za Boarding School.
12. 11. 2018

Demon

Nečakané nástrahy poľskej svadby

Svadba je vraj vždy tak trochu lotéria. Ak si aj myslíte, že človeka, s ktorým sa idete do konca života spojiť, poznáte, zriedka si beriete len jeho. Určite sa budete snažiť jeho rodinu prijať, byť tolerantný a pokúšať sa nájsť si k sebe navzájom cestu. Sú to síce poľskí burani a ožrani, ale nakoniec sú to predsa určite dobrí ľudia. V zásade by to nakoniec asi aj išlo, keby súčasťou ich rodinného dedičstva nebol aj Demon.

13. 9. 2016

The Taking of Deborah Logan

Kto ovládne telo, keď ho opustí myseľ?
Využiť starobu a Alzheimera ako námet hororu asi nenapadlo ešte nikomu. Strašidelné nepochybne sú, ale predsa, určité veci do oblasti zábavy nepatria. Preto im treba dať niečo navyše. Staré tajomstvo, ktoré vďaka slabnúcemu mozgu vylezie von. A prečo len tajomstvo, rovno druhá identita s nadprirodzenými schopnosťami. Postupne si vezme starnúcu dámu v The Taking of Deborah Logan.
18. 9. 2015

The Hallow

Kto sa bojí škriatkov, nech nechodí do Írska
Hororov o zodpovedných otcov rodín sme tu už mali veľa. Kraľovať im asi zostane Sinister, tam navyše išlo o čistú bezohľadnosť. Niekedy si rodičia možno povedia, že aj zaujímavé prostredie môže byť pre dieťa obohacujúce. Napríklad keď strávi celú zimu len s nimi, na samote v hoteli postavenom na indiánskom pohrebisku. Ísť bývať uprostred írskeho lesa sa skutočne nemusí javiť ako najhorší nápad, pre dieťa predsa nie je nič lepšie ako stráviť celý deň prechádzkami na vzduchu. Škoda, že v lese bývajú čudné stvorenia s chuťou dieťa uniesť, menom The Hallow.
19. 1. 2016

recenzie.

Tarantula

Andrej Gomora | 6. 10. 2014
0
5/10          
žáner:
bizarre, eco-terror, retro

Úspešný pokus spoznáte podľa jasného výsledku


Sú nápady, ktoré znejú ako vtip, no kým ich nevyskúšate, istý si byť skrátka nemôžete. Ak aj dnes niekto nakrúti horor o zmutovanom obrovskom zvierati, pri najlepšom marketingu sa prepracuje možno do distribúcie v novinových stánkoch. Lenže predstavte si, že nikto by nič podobné nikdy neskúsil. Známy hollywoodsky producent by sa v neistote, či je ten kto za ním prišiel s podobným nápadom blázon alebo génius, rozhodol neriskovať, že mu ho vyfúknu. V 3D by uviedol stomiliónový projekt o obrovskej mačke, ktorá terorizuje nevinné mestečko. To už sa nestane sa. Túto cestu už našťastie preskúmali filmy ako Tarantula, a podali jasné svedectvo, čo na nej možno nájsť.
 

„Podľa jeho výpočtov by v roku 2000 na zemi mohlo žiť až 3,6 miliardy ľudí, kto ich všetkých nakŕmi?"

Za všetko pritom môže ako vždy dobrý úmysel. Profesor Deemer vyvíja syntetickú vakcínu, vďaka ktorej nebudú ľudia potrebovať jesť. Trápi ho nedostatok jedla, ktorému sa ľudstvo nemôže vyhnúť. Podľa jeho výpočtov by v roku 2000 na zemi mohlo žiť až 3,6 miliardy ľudí, kto ich všetkých nakŕmi? Zatiaľ svoju vakcínu testuje na zvieratách, ktoré s jej pomocou bez inej potravy rastú do obrovských rozmerov. Jeho spolupracovníci žiaľ nie sú natoľko opatrní ako on. Rozhodnú sa otestovať vakcínu na sebe. Kým jeden odíde slušne zomrieť na samotu do púšte, druhý mu chce zabrániť v pokračovaní výskumu, ktorý ho znetvoril. Spôsobí požiar v laboratóriu a látku vpichne nasilu aj profesorovi. Pri požiari väčšina zvierat umrie. Len jeden prerastený pavúk sa nenápadne vykradne von a ďalej naberá na veľkosti.

„Ako býva zvykom, odhalenie toho hlavného tvorcovia odkladajú, čakajú na vhodnú chvíľu. Len čo dovtedy?"

Hlavnou postavou samozrejme nemôže byť starý profesor. Do stredu sa musí dostať pohľadný správny chlap a krehká dáma ktorej bude dvoriť, až jej zachráni život. Tou dámou je v tomto prípade nová asistentka profesora Deemera, a švihákom je miestny doktor. Indície sa hromadia a stupňujú čo do ich podozrivosti. Tu prichádza prvý problém filmu, veľmi ťarbavé budovanie napätia. Profesor a zvieratá pripomínajú sci-fi, línia vyšetrovania mŕtvoly a styky medzi policajtmi a doktorom prinajlepšom thriller. Ako býva zvykom, odhalenie toho hlavného tvorcovia odkladajú, čakajú na vhodnú chvíľu. Len čo dovtedy? Nič také ako hrozivú prítomnosť tarantuly divák necíti. Profesor je síce čudný, ale v zásade dobrák. Policajti, zvyčajní burani, sú tiež skôr vtipní, a nevytvárajú výrazné napätie. Falošné poplachy a náznaky tarantulinej aktivity ako hýbajúce sa kamene vyvolávajú skôr ako strach len nedočkavosť, nech už to konečne príde.

„Vďaka práci s kamerou sa vžijeme do všetkého, čo príde až po chvíľu kontaktu obete s jej chlpatou tlamou."

Explicitné násilie v päťdesiatych rokoch zobraziť nevedeli, a najskôr ani nechceli. Útoky tarantuly ale nakoniec nie sú vôbec také zlé, ako by sa dalo čakať. Vďaka práci s kamerou sa vžijeme do všetkého, čo príde až po chvíľu kontaktu obete s jej chlpatou tlamou. Táto scéna vie zapôsobiť raz, možno dvakrát, aj to v nedlhom trvaní. Tarantula si musí samozrejme prísť po hlavnú hrdinku, dokonca rovno do jej domu. Aj keď na scénach ako sa obrovské oči a odporné ústa pretŕčajú pred jej oknom je aj niečo strašidelné, pre dnešného diváka pôsobia značne parodicky. Príliš hlúpo humorných je vo filme žiaľ viacero scén. Napríklad keď hlavný hrdina pri analýze čudnej tekutiny nájdenej pri mŕtvom dobytku neváha použiť svoje chuťové bunky.

„Aj pri najlepších scénach sa mu ale nedarí zbaviť sa nádychu komiky."

Ako tak sa vydarí aspoň finále, konečný boj s obrovským článkonožcom. Je vzrušujúci, krutý a miestami zúfalý. Tiež ale pripomína skôr akčnú pasáž thrilleru ako horor. Znova na ňom vidno kvalitnú remeselnú prácu. Film je celkovo nakrútený poctivo, ako ktorékoľvek iné kvalitné dielo z jeho doby. Veď viacero hercov si tvorcovia požičali od Hitchcocka. Aj pri najlepších scénach sa mu ale nedarí zbaviť sa nádychu komiky. Hlavný problém je teda jasný, a je ním film sám.

Tarantula je jedno z diel, pri ktorých si pomyslíme, aké smiešne sú staré horory a ako málo môžu dnešnému divákovi ponúknuť. Zovšeobecňovanie určite nie je na mieste, mnoho starých hororov má svoje čaro aj dnes, a nemyslím komické čaro. Len tie gigantické zvieratá, to bol skutočne blbý nápad. Aspoň už to s istotou vieme.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy