hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

La Horde

Búrka v pohári krvi alebo samotná krv ešte dobrý horor nerobí

Romero po francúzsky? Ak ste rovnako naivný ako ja, pravdepodobne vám to už napadlo, keď som spomenul Noc živých mŕtvol. Akákoľvek podobnosť s Romerom však končí pri námete. La Horde vyzerá amatérsky (vo všetkých možných smeroch) vedľa ktoréhokoľvek Romerovho filmu, je jedno, či si na porovnanie zoberieme staručkú Noc alebo najnovšie Survival of the Dead.

17. 6. 2010

Primal

Predkus lásku nezastaví
Zápletka teda nie je nijak zložitá a jej priebeh je predvídateľný. Spracovanie však až takmer prekvapivo dobre funguje. Nízkorozpočtový štýl pôsobí bezprostredne, pritom vôbec nie amatérsky alebo rušivo. Aj keď gore, ktoré tu vidíme, je explicitnosťou značne podpriemerné, jeho vnímanie a prežívanie pôsobí pomerne silne. Odľahlé lesy a auto, ktoré čoskoro stratí svoju funkciu, pôsobia stiesňujúco a beznádejne. Hrozba je z tých slabších, ide predsa len o jednu ženu, len o niečo silnejšiu. Navyše, bojí sa ohňa. Kvalitná je však práca s touto hrozbou a s postavami vo vzťahu k nej.
6. 10. 2011

47 Metrov

Ďalší nenáročný žralok

Do postáv sa napriek všetkému dá celkom vžiť, hlavne do tej s odporom k adrenalínovému zážitku. Svojím spôsobom ide o pomerne uveriteľný scenár, pôsobí akurát trochu príliš komplikovane. Dievčatá sú v klietke na dne mora, žraloky nad nimi pôsobia skôr ako konštanta znemožňujúca ich návrat, než ako bezprostredné a napínavé ohrozenie. Film s nimi do značnej miery aj tak pracuje, nesnaží sa nimi prekvapiť. Napína skôr tým, ako ich dlho neukazuje. Postavy dostáva do situácií, kedy by sme útok žraloka čakali každú chvíľu aj bez toho, aby nám túto hrozbu pripomínal. Vďaka tomu sa zaobíde aj bez lacných ľakačiek, stačí mu len žmýkať prostredie. To je celé ako jedna veľká ľakačka.

27. 7. 2017

Annabelle

S Chuckym bola aspoň sranda
Dramatik českého pôvodu Tom Stoppard vo svojej hre Rosencrantz a Guildenstern sú mŕtvi rozvinul príbeh dvoch vedľajších postáv Shakespearovho Hamleta. Nesú anglickému kráľovi tajný odkaz, že má Hamleta popraviť. Ten ich ale prekabáti, správu vymení a namiesto neho popravia ich dvoch. Účelom hry bolo ukázať, aký absurdný bol vývoj situácie z ich pohľadu, keď nemali potuchy čo sa okolo nich deje a ako sa k vlastnej poprave dopracovali. Dôvody spraviť pre vedľajšie postavy samostatné dielo teda môžu byť aj zaujímavé. Na rozdiel od popularity postavy v diváckych anketách a možnosti na úspechu hlavného diela ďalej ryžovať. Pamätáte si na bábiku krátko spomenutú vo V zajatí démonov, menom Annabelle?
9. 10. 2014

Vittra/ Wither

Pomsta za všetky zlé remaky
Švédom chýbajú skúsenosti s horormi vo všeobecnosti, so zombíckymi obzvlášť. Doteraz údajne vznikol presne jeden. Druhý v poradí sa rozhodol nespoľahnúť sa na originalitu, a radšej si vypožičať know-how z cudziny. Balansuje tesne na hranici plagiátu Evil Dead a volá sa Vittra, po anglicky Wither.
 

Skupinka mladých ľudí, čo sa vyberie do osamotenej chaty uprostred lesa, je tu o niečo väčšia. Mladé blondíny a šviháci, niektorí v pároch, niektorí hľadajúci pár. Tešia sa na zábavu, no veľa sa im jej nedostane. Prvá náhodou nájde pivnicu, a samozrejme do nej bez váhania vlezie. Vráti sa iná. Najprv si len myslia, že toho veľa vypila. Kým sa nezačne vrhať na ostatných nie preto, že je nadržaná, a nezačne javiť záujem o úplne iné časti cudzích tiel, ako zvyčajne. Koho uloví, ten sa k nej pridá. Ostatným potom nezostane iné, ako sa schovávať a brániť.

6. 12. 2013

recenzie.

Tarantula

Andrej Gomora | 6. 10. 2014
0
5/10          
žáner:
bizarre, eco-terror, retro

Úspešný pokus spoznáte podľa jasného výsledku


Sú nápady, ktoré znejú ako vtip, no kým ich nevyskúšate, istý si byť skrátka nemôžete. Ak aj dnes niekto nakrúti horor o zmutovanom obrovskom zvierati, pri najlepšom marketingu sa prepracuje možno do distribúcie v novinových stánkoch. Lenže predstavte si, že nikto by nič podobné nikdy neskúsil. Známy hollywoodsky producent by sa v neistote, či je ten kto za ním prišiel s podobným nápadom blázon alebo génius, rozhodol neriskovať, že mu ho vyfúknu. V 3D by uviedol stomiliónový projekt o obrovskej mačke, ktorá terorizuje nevinné mestečko. To už sa nestane sa. Túto cestu už našťastie preskúmali filmy ako Tarantula, a podali jasné svedectvo, čo na nej možno nájsť.
 

„Podľa jeho výpočtov by v roku 2000 na zemi mohlo žiť až 3,6 miliardy ľudí, kto ich všetkých nakŕmi?"

Za všetko pritom môže ako vždy dobrý úmysel. Profesor Deemer vyvíja syntetickú vakcínu, vďaka ktorej nebudú ľudia potrebovať jesť. Trápi ho nedostatok jedla, ktorému sa ľudstvo nemôže vyhnúť. Podľa jeho výpočtov by v roku 2000 na zemi mohlo žiť až 3,6 miliardy ľudí, kto ich všetkých nakŕmi? Zatiaľ svoju vakcínu testuje na zvieratách, ktoré s jej pomocou bez inej potravy rastú do obrovských rozmerov. Jeho spolupracovníci žiaľ nie sú natoľko opatrní ako on. Rozhodnú sa otestovať vakcínu na sebe. Kým jeden odíde slušne zomrieť na samotu do púšte, druhý mu chce zabrániť v pokračovaní výskumu, ktorý ho znetvoril. Spôsobí požiar v laboratóriu a látku vpichne nasilu aj profesorovi. Pri požiari väčšina zvierat umrie. Len jeden prerastený pavúk sa nenápadne vykradne von a ďalej naberá na veľkosti.

„Ako býva zvykom, odhalenie toho hlavného tvorcovia odkladajú, čakajú na vhodnú chvíľu. Len čo dovtedy?"

Hlavnou postavou samozrejme nemôže byť starý profesor. Do stredu sa musí dostať pohľadný správny chlap a krehká dáma ktorej bude dvoriť, až jej zachráni život. Tou dámou je v tomto prípade nová asistentka profesora Deemera, a švihákom je miestny doktor. Indície sa hromadia a stupňujú čo do ich podozrivosti. Tu prichádza prvý problém filmu, veľmi ťarbavé budovanie napätia. Profesor a zvieratá pripomínajú sci-fi, línia vyšetrovania mŕtvoly a styky medzi policajtmi a doktorom prinajlepšom thriller. Ako býva zvykom, odhalenie toho hlavného tvorcovia odkladajú, čakajú na vhodnú chvíľu. Len čo dovtedy? Nič také ako hrozivú prítomnosť tarantuly divák necíti. Profesor je síce čudný, ale v zásade dobrák. Policajti, zvyčajní burani, sú tiež skôr vtipní, a nevytvárajú výrazné napätie. Falošné poplachy a náznaky tarantulinej aktivity ako hýbajúce sa kamene vyvolávajú skôr ako strach len nedočkavosť, nech už to konečne príde.

„Vďaka práci s kamerou sa vžijeme do všetkého, čo príde až po chvíľu kontaktu obete s jej chlpatou tlamou."

Explicitné násilie v päťdesiatych rokoch zobraziť nevedeli, a najskôr ani nechceli. Útoky tarantuly ale nakoniec nie sú vôbec také zlé, ako by sa dalo čakať. Vďaka práci s kamerou sa vžijeme do všetkého, čo príde až po chvíľu kontaktu obete s jej chlpatou tlamou. Táto scéna vie zapôsobiť raz, možno dvakrát, aj to v nedlhom trvaní. Tarantula si musí samozrejme prísť po hlavnú hrdinku, dokonca rovno do jej domu. Aj keď na scénach ako sa obrovské oči a odporné ústa pretŕčajú pred jej oknom je aj niečo strašidelné, pre dnešného diváka pôsobia značne parodicky. Príliš hlúpo humorných je vo filme žiaľ viacero scén. Napríklad keď hlavný hrdina pri analýze čudnej tekutiny nájdenej pri mŕtvom dobytku neváha použiť svoje chuťové bunky.

„Aj pri najlepších scénach sa mu ale nedarí zbaviť sa nádychu komiky."

Ako tak sa vydarí aspoň finále, konečný boj s obrovským článkonožcom. Je vzrušujúci, krutý a miestami zúfalý. Tiež ale pripomína skôr akčnú pasáž thrilleru ako horor. Znova na ňom vidno kvalitnú remeselnú prácu. Film je celkovo nakrútený poctivo, ako ktorékoľvek iné kvalitné dielo z jeho doby. Veď viacero hercov si tvorcovia požičali od Hitchcocka. Aj pri najlepších scénach sa mu ale nedarí zbaviť sa nádychu komiky. Hlavný problém je teda jasný, a je ním film sám.

Tarantula je jedno z diel, pri ktorých si pomyslíme, aké smiešne sú staré horory a ako málo môžu dnešnému divákovi ponúknuť. Zovšeobecňovanie určite nie je na mieste, mnoho starých hororov má svoje čaro aj dnes, a nemyslím komické čaro. Len tie gigantické zvieratá, to bol skutočne blbý nápad. Aspoň už to s istotou vieme.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy