hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

47 Meters Down: Uncaged

Bez klietky, s jaskyňou

V čom vlastne ide o sequel k 47 metrom si môžeme len domýšľať. Iste, Čeľuste mali tiež viac pokračovaní, ktoré spájal akurát žralok v úlohe zabijaka. Tak ako nespočet ďalších filmov. Tu máme opäť tematiku potápania, pozorovania podmorského života. A tých istých tvorcov, ktorí skúšajú niečo podobné len trochu inak. Ak si spomenieme, nakoľko minimálny dej malo prvé pokračovanie, určite môžeme byť radi, že v tomto smere sa autori rozhodli príliš sa neopakovať. Názov 47 Meters Down: Uncaged neklame- do žiadnej klietky sa veru nevraciame.

28. 11. 2019

Sinister 2

Mohlo sa to skončiť aj horšie
Prvý Sinister sme sledovali z pohľadu obete. Pátrajúcej, no nevedomej, obete, s ktorou sa priam zahrávali. Stála proti nej neporaziteľná sila fungujúca neomylne a jej vstup do niekoho života mohol mať len jeden koniec. Pochopili sme jej logiku, ako svoje obete nachádza a čo sa im zhruba stane. Čo za silu to je a ako pracuje na dokonaní svojho diela nám ale nenaznačili. Pohľad z druhej strany, či skôr niekde zo stredu nám sprostredkuje až Sinister 2.
21. 9. 2015

Gwen

Horor zvaný život

Keďže ponurá a pomalá atmosféra sa viackrát úspešne kombinovala so skutočne hororovými prvkami, možno je lepšie hneď upozorniť. Zápletka sa príliš nerozvinie a nepríde ani žiadne veľké prekvapenie, radšej naň nečakajte. Tentokrát ideme veľmi jednoduchou a priamočiarou cestou, ktorá čerpá z toho, čo nám hneď predstaví. Matka a dve dcéry v osamelom sídle. Otec bojuje na Kryme, živí v nich nádej, že raz ešte povstanú z biedy. Ostatné domy už skôr nedobrovoľne ako z vlastnej vôle obyvatelia opustili, túžila po nich ťažiarska spoločnosť, tak ako túži aj po tom poslednom obývanom. Matka aj dcéry sú odhodlané nepredať, už len z úcty k otcovi. Ich život je pritom ešte ťažší, než akým by ho robili len objektívne podmienky jeho zložitosti.

12. 11. 2019

Žena v čiernom 2: Anjel smrti

Odetá v klišé, tvár zahalená gýčom
Žene v čiernom zobrali syna, preto ona teraz vykonáva svoju pomstu na cudzích deťoch. Núti ich páchať samovraždy. To sme sa aspoň dozvedeli v prvom diele. Hlavný hrdina so ženou bojoval, a vďaka modernej technike- autu, s pomocou ktorého vytiahol telo jej syna z močiara, chcel upokojiť jej hnev. Čo iné mohla chcieť, ako aby sa jeho pozostatkom dostalo skutočného pohrebu, a oni dvaja sa mohli v smrti spojiť? Nuž, ako sme videli na konci filmu, úplne spokojná asi nebola. Preto sa o pár rokov vracia znova, teraz ako Žena v čiernom 2: Anjel smrti.
11. 2. 2015

Furies

Krásky a zvieratá, pretože na gore iné netreba

Krátky úvod nám predstaví jediné dve postavy diela, ktoré sa snaží nejako rozpracovať aj ako ľudí. Presnejšie len ich vzťah, aká je jedna neschopná, stratená a odkázaná, a ako tá druhá túži, aby sa konečne dala dokopy. Nebude pri nej vždy, čo sa následne aj potvrdí. Kayla sa ocitne celkom sama. Vylezie z drevenej debne niekde uprostred divočiny, a samozrejme jej nenapadne nič lepšie, ako začať kričať na Maddie. Kde trčí? Tá sa zatiaľ neobjaví. Miesto nej začnú okolo Kayly pobehovať akísi čudáci, nejakí Furies.

20. 11. 2019

recenzie.

Hell

Andrej Gomora | 19. 2. 2013
0
6/10          
žáner:
eco-terror, sci-fi, survival

Film na zahriatie


Kam chodí slnko, nemusí doktor. Nedostane sa tam, pretože ho spáli. Už o pár rokov, v roku 2016, sa ľudia nebudú musieť chodiť vyhrievať na juh ani do solárií. Pre zlatisté opálenie bude stačiť vyjsť na pár minút von z dverí, pre sexy pľuzgiere si na hodinku zdriemnuť. Ak ste sa začali na budúcnosť tešiť, musím vás sklamať. Okrem nepochybných výhod spôsobí zohriatie aj pár komplikácií. Napríklad neúrodu, nedostatok vody a rozpad ľudskej spoločnosti. Zaniknú zákony, a každý bude mať čo si nakradne alebo navraždí. Svetlú budúcnosť nám v plnom jase opisuje nemecký horor Hell.

Hlavnými postavami sú sestry Marie a Leonie, a muž menom Phillip, ku ktorým sa neskôr pridruží Tom. Ako to už v postapokalyptických filmoch býva, cestujú ani nevedia presne kde. Domnienka že na severe by mohlo byť chladnejšie znie výnimočne logicky, a aj tak nemajú kde zostať. Auto má zalepené okná a len malý priezor pre vodiča. V kufri majú všetok svoj majetok a zásoby jedla, a zájdu vždy tak ďaleko, koľko benzínu zoženú. Každý bojuje o vlastné prežitie, ľudia dávno zabudli na morálku a slušnosť a stretnutiam s cudzími je lepšie sa vyhýbať. Žiaľ, nie vždy sa to dá. Niektorí vás chcú okradnúť a zabiť, iní použiť ako pracovnú silu, a niektorým by ste sa nakoniec zišli aj na obnovenie rodu.

„Na rozdiel od expresionistického nakrúcania ale protagonisti aj samotný príbeh schádzajú do stereotypu."

Intro a naháňačka v lese hneď zaujmú výborným spracovaním hlavne čo sa týka vizuálu. Bezútešné putovanie divočinou po rozpade civilizácie zriedka necháva diváka chladným, už sme ho ale videli toľkokrát, že sa bez ďalšieho vkladu nezaobíde. Tým je predovšetkým atmosféra a zobrazenie, ktoré sú o niečo iné ako sme navyknutí. Kontrast farieb silného svetla a tmy mierne pripomína klasické nemecké čiernobiele horory. Na rozdiel od zvyčajnej snahy o realizmus až naturalizmus pôsobí ako nádych poetiky. Pre horory exotická nemčina má tiež svoje čaro, horšie už je to ale s nemeckosťou postáv. V silne americkom, alebo aspoň anglofónnom žánri, aby sme nezabudli na klasiku 28 dní potom, by nový pohľad mohol pôsobiť osviežujúco. Na rozdiel od expresionistického nakrúcania ale protagonisti aj samotný príbeh schádzajú do stereotypu. Postavy nie sú vôbec zle napísané a vyrovnávajú sa kvalitným dielam žánra. Túžime sa ale znova pozerať na to isté? Sestry ktoré si lezú na nervy ale navzájom sa o seba boja, slaboch ktorý pri prvom nebezpečí potopí súpútnikov, a tvrďák, ktorý sa pridružuje z čiste pragmatických dôvodov, aby sa nakoniec prejavil ako správny chlap. Všetko sú to starí známi, a prežívajú podobný príbeh ako už veľakrát. Protagonistom chýba niečo nové, v čo by nechával dúfať pôvod filmu.

„Úplne chýba hororovosť hlavného zla, ktoré svet do stavu v ktorom je dostalo."

Priebeh sa časom obtiera aj o žáner hixploitation, zodpovedá mu zvrhlá rodinka, ku ktorej sa postavy dostanú. Prímes ale nepôsobí vôbec výrazne, v postapokalytpických filmoch sú vždy ľudia, ktorým začalo preskakovať. Úplne chýba hororovosť hlavného zla, ktoré svet do stavu v ktorom je dostalo. Áno, slnko je jasné, a ľudia nemôžu byť dlho vonku. Už sa s tým naučili žiť, a priamy strach zo slnka nemajú ani oni, ani divák. Na rozdiel od všemožných zombíkov, upírov a nakazených je hororové len súžitie ľudí. Nie zle, ale predsa je to trochu málo. Hlavne keď nejde o nič ani náznakom nové.

Hell má hlavne spočiatku svoje svetlé stránky, a nie je na ňom nič, čo by ho robilo nepozerateľným. Nezabíja nudou, ale ani hrôzou. Vo svojom žánri ide o tuctový film, poteší každého milovníka koncov ľudstva, a pre ostatných je o trošku viac ako strata času. Ak sa kvôli niečomu oplatí si ho pozrieť, je to umelecké vyhotovenie. Ak by sa náznaky v súčasnosti nezvyklého rukopisu podarilo zvýrazniť a ďalej rozviť, nemecký horor by rozhodne mohol byť veľkým prínosom pre súčasnú tvorbu.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok