hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Boarding School

Nadštandardné služby pre spokojnosť rodičov
Napred si hovoríte, že kde je ten horor. Objaví sa jeden celkom trápny duch, chlapček si zakrýva zrkadlo, zjavne má trocha bujnú fantáziu. Uvidíme aj dôvod, veď číta samé komiksy a pozerá samé horory. Má doma dusno lebo je mierne pošahaný, sú s ním samé problémy. Začne sa dostavovať nepríjemný pocit z pozerania filmu, no nie tak klasicky hororový, maximálne sa tak náznakom blížime exploitationu. Povaha filmu sa celkom nezmení, ani keď ho konečne pošlú na prevýchovu. To príde, až keď divák objaví, čo je to za Boarding School.
12. 11. 2018

Raw Meat

Len trochu netradičná detektíva

Klasickým prvkom v ňom je postava inšpektora v podaní Donalda Pleasancea, hororovým fanúšikom nepochybne známeho zo série Halloween. Ten je sucho vtipný, nevrlý, priečny a často vyvoláva dojem, ako keby tu o vyšetrovanie ani až tak nešlo. Pravdou je, že s ním do filmu vniká aj dosť televíznej estetiky, takej tej hlúpej a nelogickej konverzačnej zábavy. Niekedy sa skrátka predvádza, inokedy sú scény napísané tak, aby ich vyvrcholením bolo jeho vtipne nepríjemné správanie. Z televíznej komédie je toho vo vyšetrovaní viac, napríklad chlapík s MI5 a jeho gestikulovanie paličkou a klobúkom. Tieto prvky zjavne nie sú myslené príliš vážne. Zďaleka nie sú vo filme jediné.

15. 4. 2019

Liek na život

Do Švajčiarska chodia bohatí odpočívať. Večne odpočívať.

Generálny riaditeľ veľkej finančnej firmy, pán Pembroke, odišiel na liečenie do švajčiarskych álp. Kolegom poslal zvláštny list. Celkom podľa neho zanevrel na honbu za peniazmi a svoj dovtedajší spôsob života. Asi sa zbláznil. Firma ho potrebuje, musí podpísať jej predaj. A možno by na neho rovno mohli hodiť aj nejaké nezrovnalosti. Pošlú po neho jedného z ich pôvodcov, mladučkého Lockharta. Tomu sa po troche snahy podarí k Pembrokeovi dostať a čiastočne ho aj na návrat presvedčiť. Veci sa ale skomplikujú, Lockhart si pri nehode zlomí nohu a musí v sanatóriu zostať. Na tom mieste je niečo zvláštne. Obyvatelia blízkej dediny ho nenávidia, o bývalom majiteľovi kolujú čudné historky. Vraj chcel mať dieťa s vlastnou sestrou a v ich svadobnú noc ju dedinčania prišli zlynčovať. Všetci pacienti sa správajú zvláštne, nikto nechce odísť. Prečo aj, vysvetľuje Hannah, jediná mladučká pacientka. Neprekážajú jej ani všadeprítomné úhory?

23. 2. 2017

Grave Encounters

Quo vadis, found footage?
Senzácia, ktorú vyvolal v roku 1999 film Záhada Blair Witch si svojou hrou na autentickosť od mnohých puristov vyslúžila nálepku lacnosti až podradnosti. Formát found footage nebol nový, využil ho už v roku 1980 Ruggero Deodato pri svojom otrasnom filme Cannibal Holocaust.
26. 4. 2012

And Soon the Darkness

Remake, ktorý originál rozbije a nevie poskladať
And Soon the Darkness z roku 1970 bolo dielo, ktoré silne odrážalo svoju dobu. Snažiť sa vytvoriť čo najvernejší remake by bolo asi ako pokúsiť sa o remake niektorej z Chaplinových grotesiek. Také filmy sa už dnes jednoducho nerobia a akákoľvek snaha o cestovanie v čase, vo filmárskych postupoch a technológiách, by bola zaručene odsúdená na neúspech. 28. 1. 2011

recenzie.

Hell

Andrej Gomora | 19. 2. 2013
0
6/10          
žáner:
eco-terror, sci-fi, survival

Film na zahriatie


Kam chodí slnko, nemusí doktor. Nedostane sa tam, pretože ho spáli. Už o pár rokov, v roku 2016, sa ľudia nebudú musieť chodiť vyhrievať na juh ani do solárií. Pre zlatisté opálenie bude stačiť vyjsť na pár minút von z dverí, pre sexy pľuzgiere si na hodinku zdriemnuť. Ak ste sa začali na budúcnosť tešiť, musím vás sklamať. Okrem nepochybných výhod spôsobí zohriatie aj pár komplikácií. Napríklad neúrodu, nedostatok vody a rozpad ľudskej spoločnosti. Zaniknú zákony, a každý bude mať čo si nakradne alebo navraždí. Svetlú budúcnosť nám v plnom jase opisuje nemecký horor Hell.

Hlavnými postavami sú sestry Marie a Leonie, a muž menom Phillip, ku ktorým sa neskôr pridruží Tom. Ako to už v postapokalyptických filmoch býva, cestujú ani nevedia presne kde. Domnienka že na severe by mohlo byť chladnejšie znie výnimočne logicky, a aj tak nemajú kde zostať. Auto má zalepené okná a len malý priezor pre vodiča. V kufri majú všetok svoj majetok a zásoby jedla, a zájdu vždy tak ďaleko, koľko benzínu zoženú. Každý bojuje o vlastné prežitie, ľudia dávno zabudli na morálku a slušnosť a stretnutiam s cudzími je lepšie sa vyhýbať. Žiaľ, nie vždy sa to dá. Niektorí vás chcú okradnúť a zabiť, iní použiť ako pracovnú silu, a niektorým by ste sa nakoniec zišli aj na obnovenie rodu.

„Na rozdiel od expresionistického nakrúcania ale protagonisti aj samotný príbeh schádzajú do stereotypu."

Intro a naháňačka v lese hneď zaujmú výborným spracovaním hlavne čo sa týka vizuálu. Bezútešné putovanie divočinou po rozpade civilizácie zriedka necháva diváka chladným, už sme ho ale videli toľkokrát, že sa bez ďalšieho vkladu nezaobíde. Tým je predovšetkým atmosféra a zobrazenie, ktoré sú o niečo iné ako sme navyknutí. Kontrast farieb silného svetla a tmy mierne pripomína klasické nemecké čiernobiele horory. Na rozdiel od zvyčajnej snahy o realizmus až naturalizmus pôsobí ako nádych poetiky. Pre horory exotická nemčina má tiež svoje čaro, horšie už je to ale s nemeckosťou postáv. V silne americkom, alebo aspoň anglofónnom žánri, aby sme nezabudli na klasiku 28 dní potom, by nový pohľad mohol pôsobiť osviežujúco. Na rozdiel od expresionistického nakrúcania ale protagonisti aj samotný príbeh schádzajú do stereotypu. Postavy nie sú vôbec zle napísané a vyrovnávajú sa kvalitným dielam žánra. Túžime sa ale znova pozerať na to isté? Sestry ktoré si lezú na nervy ale navzájom sa o seba boja, slaboch ktorý pri prvom nebezpečí potopí súpútnikov, a tvrďák, ktorý sa pridružuje z čiste pragmatických dôvodov, aby sa nakoniec prejavil ako správny chlap. Všetko sú to starí známi, a prežívajú podobný príbeh ako už veľakrát. Protagonistom chýba niečo nové, v čo by nechával dúfať pôvod filmu.

„Úplne chýba hororovosť hlavného zla, ktoré svet do stavu v ktorom je dostalo."

Priebeh sa časom obtiera aj o žáner hixploitation, zodpovedá mu zvrhlá rodinka, ku ktorej sa postavy dostanú. Prímes ale nepôsobí vôbec výrazne, v postapokalytpických filmoch sú vždy ľudia, ktorým začalo preskakovať. Úplne chýba hororovosť hlavného zla, ktoré svet do stavu v ktorom je dostalo. Áno, slnko je jasné, a ľudia nemôžu byť dlho vonku. Už sa s tým naučili žiť, a priamy strach zo slnka nemajú ani oni, ani divák. Na rozdiel od všemožných zombíkov, upírov a nakazených je hororové len súžitie ľudí. Nie zle, ale predsa je to trochu málo. Hlavne keď nejde o nič ani náznakom nové.

Hell má hlavne spočiatku svoje svetlé stránky, a nie je na ňom nič, čo by ho robilo nepozerateľným. Nezabíja nudou, ale ani hrôzou. Vo svojom žánri ide o tuctový film, poteší každého milovníka koncov ľudstva, a pre ostatných je o trošku viac ako strata času. Ak sa kvôli niečomu oplatí si ho pozrieť, je to umelecké vyhotovenie. Ak by sa náznaky v súčasnosti nezvyklého rukopisu podarilo zvýrazniť a ďalej rozviť, nemecký horor by rozhodne mohol byť veľkým prínosom pre súčasnú tvorbu.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok