hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Boarding School

Nadštandardné služby pre spokojnosť rodičov
Napred si hovoríte, že kde je ten horor. Objaví sa jeden celkom trápny duch, chlapček si zakrýva zrkadlo, zjavne má trocha bujnú fantáziu. Uvidíme aj dôvod, veď číta samé komiksy a pozerá samé horory. Má doma dusno lebo je mierne pošahaný, sú s ním samé problémy. Začne sa dostavovať nepríjemný pocit z pozerania filmu, no nie tak klasicky hororový, maximálne sa tak náznakom blížime exploitationu. Povaha filmu sa celkom nezmení, ani keď ho konečne pošlú na prevýchovu. To príde, až keď divák objaví, čo je to za Boarding School.
12. 11. 2018

Bird Box

Zatvoriť oči a načúvať spevu

Princíp slepoty ako záchrany, či nevyhnutnosti zakrývať si oči určite má svoje čaro, aj nad možnosti jeho metaforického využitia. Horšie je to s jeho praktickou realizáciou. Čo presne ľudia nesmú vidieť nám nikdy neukážu. Ako inak, veď by sme umreli. Ono sa to ale aj drží skôr na úrovni metafory, v zmysle že si treba zakrývať oči. Presné a zmysluplné pravidlá ako sa to šíri už by sme ale hľadali márne, a ťažko sa nám verí v možnosť ich existencie. Podobne zložité je to aj s tým, ako postavy prežívajú. Samozrejme sa nám, vidiacim, môže zrak javiť nevyhnutnejším než akým v skutočnosti je. Napríklad streľbu na cieľ si bez neho ale ťažko predstaviť, vôbec snahu sa o niečo podobné pokúšať. Film nám ako zložité predostrie viacero činností. Ako šoférovanie, či plavba po rieke alebo beh po lese, medzi stromami a konármi. Často sa ale skôr ako zložité javia v skutočnosti jednoducho nemožné.

5. 2. 2019

The Abominable Dr. Phibes

Gotický predok exploitov
Legendárny organový virtuóz pán Phibes nemá rád doktorov. Konkrétne desať doktorov, ktorí nedokázali zachrániť život jeho ženy. Keď sa o jej nešťastí dozvedel, sám v rýchlosti nabúral a podľa všetkého uhorel v aute. Neuhorel, zostal len zmrzačený a nemý. V spolupráci s tajomnou kráskou teraz doktorov obchádza. Jedného po druhom, a uvaľuje na nich postupne rany tak, ako postihli egyptského faraóna. Prvé boli vraj včely, ešte pred začiatkom stopáže filmu. Nasledujú netopiere. Vypustia ich doktorovi do spálne, a ráno ho už slúžka nájde dohryzeného na smrť. Ako vraždy postupujú, polícia si pomaly začne jednotlivé obete spájať. Nech je aj páchateľ mŕtvy, polícia ho vystopuje. Práve, keď sa dostal k poslednej rane, smrti prvorodeného.
21. 5. 2014

After Midnight

Poeticky, minimalisticky, s príšerou

Ak ste náhodou videli The Battery, asi si na túto zombícku road movie aj po rokoch pamätáte. Nezávislý film nakrútený v minimalistickom štýle podobnom Jimovi Jarmuschovi sa v niečom odlišoval od prakticky čohokoľvek, čo sa za posledné roky vyskytlo na hororovej scéne. Režisér a scenárista Jeremy Gardner sa teraz vracia po ôsmych rokoch s autorským počinom. Opäť s celkom zanedbateľným rozpočtom, ktorý mu opäť nijako nechýba. Namiesto zombíkov príde iné monštrum, postapokalyptický svet nahradí svet ľúbostných trápení, vo filme s názvom After Midnight.

17. 3. 2020

I Am Not a Serial Killer

Variácia čudných obyvateľov malého mesta

John spĺňa všetky predpoklady začať vo veľkom vraždiť ľudí. Vyskytujú sa u neho charakteristiky, ktoré napĺňalo 95% sériových vrahov. Samému mu ani nenapadlo, že by krutosť ku zvieratám mohla byť zlá, až kvôli tomu znepokojivému predpokladu ho začala trápiť. Mame chodí pomáhať do pitevne, tá je mu druhým domovom. A všetky školské práce píše o masových vrahoch, podľa riaditeľa školy sa nimi zaoberá oveľa viac, ako by mal. Má osobného psychoterapeuta, ten sleduje jeho vývoj. Podľa neho napreduje dobre. Ako vhodná otázka sa javí, či pozornosť venovaná jeho potenciálnej nebezpečnosti môže byť pri Johnovi naozaj užitočná. Alebo či ho skôr netlačí k tomu sa so všetkými obavami ohľadne jeho osoby stotožniť. A byť tým, čo od neho všetci očakávajú. Zatiaľ si môže hovoriť I Am Not a Serial Killer, no sledovať toho skutočného, ktorý začal terorizovať malé mestečko, ho nepochybne fascinuje.

25. 4. 2017

recenzie.

Hell

Andrej Gomora | 19. 2. 2013
0
6/10          
žáner:
eco-terror, sci-fi, survival

Film na zahriatie


Kam chodí slnko, nemusí doktor. Nedostane sa tam, pretože ho spáli. Už o pár rokov, v roku 2016, sa ľudia nebudú musieť chodiť vyhrievať na juh ani do solárií. Pre zlatisté opálenie bude stačiť vyjsť na pár minút von z dverí, pre sexy pľuzgiere si na hodinku zdriemnuť. Ak ste sa začali na budúcnosť tešiť, musím vás sklamať. Okrem nepochybných výhod spôsobí zohriatie aj pár komplikácií. Napríklad neúrodu, nedostatok vody a rozpad ľudskej spoločnosti. Zaniknú zákony, a každý bude mať čo si nakradne alebo navraždí. Svetlú budúcnosť nám v plnom jase opisuje nemecký horor Hell.

Hlavnými postavami sú sestry Marie a Leonie, a muž menom Phillip, ku ktorým sa neskôr pridruží Tom. Ako to už v postapokalyptických filmoch býva, cestujú ani nevedia presne kde. Domnienka že na severe by mohlo byť chladnejšie znie výnimočne logicky, a aj tak nemajú kde zostať. Auto má zalepené okná a len malý priezor pre vodiča. V kufri majú všetok svoj majetok a zásoby jedla, a zájdu vždy tak ďaleko, koľko benzínu zoženú. Každý bojuje o vlastné prežitie, ľudia dávno zabudli na morálku a slušnosť a stretnutiam s cudzími je lepšie sa vyhýbať. Žiaľ, nie vždy sa to dá. Niektorí vás chcú okradnúť a zabiť, iní použiť ako pracovnú silu, a niektorým by ste sa nakoniec zišli aj na obnovenie rodu.

„Na rozdiel od expresionistického nakrúcania ale protagonisti aj samotný príbeh schádzajú do stereotypu."

Intro a naháňačka v lese hneď zaujmú výborným spracovaním hlavne čo sa týka vizuálu. Bezútešné putovanie divočinou po rozpade civilizácie zriedka necháva diváka chladným, už sme ho ale videli toľkokrát, že sa bez ďalšieho vkladu nezaobíde. Tým je predovšetkým atmosféra a zobrazenie, ktoré sú o niečo iné ako sme navyknutí. Kontrast farieb silného svetla a tmy mierne pripomína klasické nemecké čiernobiele horory. Na rozdiel od zvyčajnej snahy o realizmus až naturalizmus pôsobí ako nádych poetiky. Pre horory exotická nemčina má tiež svoje čaro, horšie už je to ale s nemeckosťou postáv. V silne americkom, alebo aspoň anglofónnom žánri, aby sme nezabudli na klasiku 28 dní potom, by nový pohľad mohol pôsobiť osviežujúco. Na rozdiel od expresionistického nakrúcania ale protagonisti aj samotný príbeh schádzajú do stereotypu. Postavy nie sú vôbec zle napísané a vyrovnávajú sa kvalitným dielam žánra. Túžime sa ale znova pozerať na to isté? Sestry ktoré si lezú na nervy ale navzájom sa o seba boja, slaboch ktorý pri prvom nebezpečí potopí súpútnikov, a tvrďák, ktorý sa pridružuje z čiste pragmatických dôvodov, aby sa nakoniec prejavil ako správny chlap. Všetko sú to starí známi, a prežívajú podobný príbeh ako už veľakrát. Protagonistom chýba niečo nové, v čo by nechával dúfať pôvod filmu.

„Úplne chýba hororovosť hlavného zla, ktoré svet do stavu v ktorom je dostalo."

Priebeh sa časom obtiera aj o žáner hixploitation, zodpovedá mu zvrhlá rodinka, ku ktorej sa postavy dostanú. Prímes ale nepôsobí vôbec výrazne, v postapokalytpických filmoch sú vždy ľudia, ktorým začalo preskakovať. Úplne chýba hororovosť hlavného zla, ktoré svet do stavu v ktorom je dostalo. Áno, slnko je jasné, a ľudia nemôžu byť dlho vonku. Už sa s tým naučili žiť, a priamy strach zo slnka nemajú ani oni, ani divák. Na rozdiel od všemožných zombíkov, upírov a nakazených je hororové len súžitie ľudí. Nie zle, ale predsa je to trochu málo. Hlavne keď nejde o nič ani náznakom nové.

Hell má hlavne spočiatku svoje svetlé stránky, a nie je na ňom nič, čo by ho robilo nepozerateľným. Nezabíja nudou, ale ani hrôzou. Vo svojom žánri ide o tuctový film, poteší každého milovníka koncov ľudstva, a pre ostatných je o trošku viac ako strata času. Ak sa kvôli niečomu oplatí si ho pozrieť, je to umelecké vyhotovenie. Ak by sa náznaky v súčasnosti nezvyklého rukopisu podarilo zvýrazniť a ďalej rozviť, nemecký horor by rozhodne mohol byť veľkým prínosom pre súčasnú tvorbu.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok