hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Boarding School

Nadštandardné služby pre spokojnosť rodičov
Napred si hovoríte, že kde je ten horor. Objaví sa jeden celkom trápny duch, chlapček si zakrýva zrkadlo, zjavne má trocha bujnú fantáziu. Uvidíme aj dôvod, veď číta samé komiksy a pozerá samé horory. Má doma dusno lebo je mierne pošahaný, sú s ním samé problémy. Začne sa dostavovať nepríjemný pocit z pozerania filmu, no nie tak klasicky hororový, maximálne sa tak náznakom blížime exploitationu. Povaha filmu sa celkom nezmení, ani keď ho konečne pošlú na prevýchovu. To príde, až keď divák objaví, čo je to za Boarding School.
12. 11. 2018

Bird Box

Zatvoriť oči a načúvať spevu

Princíp slepoty ako záchrany, či nevyhnutnosti zakrývať si oči určite má svoje čaro, aj nad možnosti jeho metaforického využitia. Horšie je to s jeho praktickou realizáciou. Čo presne ľudia nesmú vidieť nám nikdy neukážu. Ako inak, veď by sme umreli. Ono sa to ale aj drží skôr na úrovni metafory, v zmysle že si treba zakrývať oči. Presné a zmysluplné pravidlá ako sa to šíri už by sme ale hľadali márne, a ťažko sa nám verí v možnosť ich existencie. Podobne zložité je to aj s tým, ako postavy prežívajú. Samozrejme sa nám, vidiacim, môže zrak javiť nevyhnutnejším než akým v skutočnosti je. Napríklad streľbu na cieľ si bez neho ale ťažko predstaviť, vôbec snahu sa o niečo podobné pokúšať. Film nám ako zložité predostrie viacero činností. Ako šoférovanie, či plavba po rieke alebo beh po lese, medzi stromami a konármi. Často sa ale skôr ako zložité javia v skutočnosti jednoducho nemožné.

5. 2. 2019

After Midnight

Poeticky, minimalisticky, s príšerou

Ak ste náhodou videli The Battery, asi si na túto zombícku road movie aj po rokoch pamätáte. Nezávislý film nakrútený v minimalistickom štýle podobnom Jimovi Jarmuschovi sa v niečom odlišoval od prakticky čohokoľvek, čo sa za posledné roky vyskytlo na hororovej scéne. Režisér a scenárista Jeremy Gardner sa teraz vracia po ôsmych rokoch s autorským počinom. Opäť s celkom zanedbateľným rozpočtom, ktorý mu opäť nijako nechýba. Namiesto zombíkov príde iné monštrum, postapokalyptický svet nahradí svet ľúbostných trápení, vo filme s názvom After Midnight.

17. 3. 2020

The Abominable Dr. Phibes

Gotický predok exploitov
Legendárny organový virtuóz pán Phibes nemá rád doktorov. Konkrétne desať doktorov, ktorí nedokázali zachrániť život jeho ženy. Keď sa o jej nešťastí dozvedel, sám v rýchlosti nabúral a podľa všetkého uhorel v aute. Neuhorel, zostal len zmrzačený a nemý. V spolupráci s tajomnou kráskou teraz doktorov obchádza. Jedného po druhom, a uvaľuje na nich postupne rany tak, ako postihli egyptského faraóna. Prvé boli vraj včely, ešte pred začiatkom stopáže filmu. Nasledujú netopiere. Vypustia ich doktorovi do spálne, a ráno ho už slúžka nájde dohryzeného na smrť. Ako vraždy postupujú, polícia si pomaly začne jednotlivé obete spájať. Nech je aj páchateľ mŕtvy, polícia ho vystopuje. Práve, keď sa dostal k poslednej rane, smrti prvorodeného.
21. 5. 2014

I Am Not a Serial Killer

Variácia čudných obyvateľov malého mesta

John spĺňa všetky predpoklady začať vo veľkom vraždiť ľudí. Vyskytujú sa u neho charakteristiky, ktoré napĺňalo 95% sériových vrahov. Samému mu ani nenapadlo, že by krutosť ku zvieratám mohla byť zlá, až kvôli tomu znepokojivému predpokladu ho začala trápiť. Mame chodí pomáhať do pitevne, tá je mu druhým domovom. A všetky školské práce píše o masových vrahoch, podľa riaditeľa školy sa nimi zaoberá oveľa viac, ako by mal. Má osobného psychoterapeuta, ten sleduje jeho vývoj. Podľa neho napreduje dobre. Ako vhodná otázka sa javí, či pozornosť venovaná jeho potenciálnej nebezpečnosti môže byť pri Johnovi naozaj užitočná. Alebo či ho skôr netlačí k tomu sa so všetkými obavami ohľadne jeho osoby stotožniť. A byť tým, čo od neho všetci očakávajú. Zatiaľ si môže hovoriť I Am Not a Serial Killer, no sledovať toho skutočného, ktorý začal terorizovať malé mestečko, ho nepochybne fascinuje.

25. 4. 2017

recenzie.

Splice

Afonka Soby | 4. 8. 2010
0
4/10          
žáner:
sci-fi

Adrien Brody a Sinéad O'Connor s chvostom


Clive a Elsa sa živia krížením zvieracej DNA. Keď však spoločnosti, v ktorej pracujú, navrhnú, že by mohli začať pracovať s ľudskou DNA, nestretnú sa s veľkým pochopením. Skôr ako potenciál liečiť rakovinu a iné choroby zaujímajú firmu zisky a etický kredit, ktorý si musia zachovať pred verejnosťou. Clive a Elsa tak musia začať experimentovať ilegálne na vlastnú päsť. Keďže sú to zároveň životní partneri, môžu si prácu pokojne vziať aj domov. Keď sa však práce začne meniť na reálnu bytosť, ktorá najskôr pripomína kura krížené so zajacom a neskôr Sinéad O'Connor s chvostom, začínajú svoje rozhodnutie ľutovať. Tento experiment sa však nedá len tak ľahko zrušiť.

Poriadny sci-fi horor mi už dlhšie chýbal (aj keď môj hlad bol čiastočne uspokojený vynikajúcim Pandorum) a trailer na Splice sľuboval niečo medzi Votrelcom a perfektnou béčkovou sériou Species. Navyše, Adrien Brody a Vincenzo Natali, ktorý okrem toho, že má cool meno, je aj režisér kultovej Kocky. Z toho proste musí vzniknúť skvelý film... Alebo nie? 

Splice je rozdelený na tri časti. Prvá sa odohráva prevažne v laboratóriu, kde Clice a Elsa „vyvíjajú" Dren, ako neskôr pomenujú bytosť, ktorá ich experimentovaním vznikne. Dren však rýchlo rastie a jej existenciu už nie je možné v laboratóriu utajiť. Preto ju odvezú na opustenú chatu Elsiných rodičov, kde sa o ňu starajú pomaly ako o dieťa. Posledná časť potom pripomína Jeepers Creepers a dokazuje, že s genetickými mutáciami sa neradno zahrávať. Ak je prvá časť ešte funkčná a povinnú expozíciu postáv v nej Natali zvláda s prehľadom, odchodom z laboratória sa mu celé dielko rozsype pod rukami a začína miestami pripomínať rodinnú komornú drámu o výchove mimozemšťana. V závere si režisér opäť spomenie, že vlastne chcel natočiť sci-fi horor, a na poslednú chvíľu sa vytasí s pár hororovými klišé. Už som iba dúfal, aby to neskončilo tak, ako som si myslel, že to skončí. Ale Vincenzo sa nás za každú cenu snaží presvedčiť, že klišé ešte nevymrelo. Bohužiaľ nepresvedčivo.

Jedným z problémom filmu Splice je, že pripomína sci-fi poviedku zo šesťdesiatych rokov. Vedecký experiment je v ňom podaný príliš naivne, aby sme tomu verili. Dren je vlastne stvorená behom pár filmových minút, čo zodpovedá pár záberom hrdinov pri počítači, ktorý potom, čo niekoľkokrát vyhodí error, nakoniec predsa len napíše, že ľudská DNA bola hostiteľom prijatá. Celkom mi uniklo, s čím ju vlastne krížili, hoci z výsledku to vyzerá na niečo medzi škorpiónom (podľa spôsobu útoku) a klokanom (zadné nohy). Nie je to celkom najhorší „look", no viac mi vyhovovala Natasha Hendstridge (Species), ktorej najsilnejšou zbraňou bolo vlastné telo. Tu sa tento motív zopakuje, a aj keď Dren nemôžeme uprieť určitý sexepíl, je menej uveriteľný. Koho už môže „zbaliť" žena s krídlami a chvostom?

Niečo zachraňujú herci, najmä Brody, ktorý nám po zvláštnom výkone v Predátoroch opäť dokazuje, že vie hrať, nanešťastie však vo filme podobne nízkej kvality. Jeho partnerkou je Sarah Polley (Biele lži) a dá sa povedať, že im to spolu „klape" rovnako ako kolegom, tak aj milencom. Trojku dopĺňa Delphine Chanéac ako Dren, ktorá síce vydáva iritujúce bublavé zvuky pri každom kývnutí hlavou, no aspoň sa na ňu dobre pozerá. Splice nie je o hereckých koncertoch, no herci určite film nepotápajú. Naopak, často sú tým posledným záchranným kolesom.

Splice nemá evidentné veľké ambície, neašpiruje na sci-fi blockbuster roka, vďaka čomu nie je ani sklamaním roka. Frankensteinovský komorný príbeh dvoch vedcov a ich „omylu" vás môže zaujať peknou kamerou a možno svojím posolstvom, ktorý by sa dal zhrnúť Elsinou  otázkou: „Ak Boh nechcel, aby sme skúmali jeho dielo, prečo nám dal návod?" Táto dilema nie je nová. Bohužiaľ, ani spôsob jej prezentácie.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy