hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Boarding School

Nadštandardné služby pre spokojnosť rodičov
Napred si hovoríte, že kde je ten horor. Objaví sa jeden celkom trápny duch, chlapček si zakrýva zrkadlo, zjavne má trocha bujnú fantáziu. Uvidíme aj dôvod, veď číta samé komiksy a pozerá samé horory. Má doma dusno lebo je mierne pošahaný, sú s ním samé problémy. Začne sa dostavovať nepríjemný pocit z pozerania filmu, no nie tak klasicky hororový, maximálne sa tak náznakom blížime exploitationu. Povaha filmu sa celkom nezmení, ani keď ho konečne pošlú na prevýchovu. To príde, až keď divák objaví, čo je to za Boarding School.
12. 11. 2018

Korisť

Žraločí horor, len s aligátorom

Žraločie horory sme tu mali tri letá po sebe, už ten posledný cítil, že toho začína byť priveľa, musí sa trocha odlíšiť. Bez vodného zvieraťa to nešlo, nech majú ľudia na čo myslieť, keď sa pôjdu kúpať. Aligátory severoamerické majú ročne na svedomí zhruba rovnako zanedbateľný počet obetí ako žraloky, na rozdiel od takého krokodíla nílskeho. Ten ročne zožerie až do tisícky ľudí a medzi predátormi loviacimi ľudí ako korisť sa mu často prisudzuje svetové prvenstvo. Zato aligátor má to šťastie, že žije v privilegovanej Amerike. Preto z neho toho leto spravili hviezdu filmu Korisť.

16. 7. 2019

Sinister 2

Mohlo sa to skončiť aj horšie
Prvý Sinister sme sledovali z pohľadu obete. Pátrajúcej, no nevedomej, obete, s ktorou sa priam zahrávali. Stála proti nej neporaziteľná sila fungujúca neomylne a jej vstup do niekoho života mohol mať len jeden koniec. Pochopili sme jej logiku, ako svoje obete nachádza a čo sa im zhruba stane. Čo za silu to je a ako pracuje na dokonaní svojho diela nám ale nenaznačili. Pohľad z druhej strany, či skôr niekde zo stredu nám sprostredkuje až Sinister 2.
21. 9. 2015

Smrtiaci príliv

Viac o kráske než o žralokovi

V roku 1891 vypísal multimilionár žijúci v New Yorku Hermann Oelrichs odmenu 500 dolárov za dôkaz, že žralok je schopný napadnúť človeka. Keď sa v roku 1916 odohrala v New Jersey séria žraločích útokov, ktorej padli za obeť štyria ľudia, prinajmenšom jedny noviny ich spočiatku pripisovali morským korytnačkám. Natoľko nevinný imidž vtedy ešte žraloky mali. Najzásadnejšiu ranu mu samozrejme zasadil film Čeľuste v roku 1975, odvtedy sa krvilační žraloci stali neodmysliteľnou súčasťou kultúry. Znova raz tak o nich hovorí dielo s názvom Smrtiaci príliv.

5. 9. 2016

Ich seh, ich seh/ Dobrú noc, mami

Čo už mohla vychovať taká matka?
V určitom veku je nenávidieť svojich rodičov normálne, priam súčasť zdravého vývoja. Ani v skorom detstve sa ale určite nedá povedať, že by deti k mame a otcovi pociťovali len lásku. Rodičia sú pre nich predstaviteľmi sveta, v ktorom sú ešte stratené. Dávajú im príkazy a zákazy, karhajú ich a dieťa často nie je ani schopné pochopiť, prečo. Z toho dôvodu nie je možné prežiť detstvo bez zažitia strachu z vlastných rodičov, a bez občasného pocitu chvíľkového odcudzenia. To zväčša prejde, uvedomíme si, že predsa sú to naši rodičia. Ale čo ak nie, čo ak máme dôvod pochybovať, či to naši rodičia skutočne sú? Napríklad kvôli plastickej operácii, ako vo filme Ich seh, ich seh.
6. 10. 2015

recenzie.

Splice

Afonka Soby | 4. 8. 2010
0
4/10          
žáner:
sci-fi

Adrien Brody a Sinéad O'Connor s chvostom


Clive a Elsa sa živia krížením zvieracej DNA. Keď však spoločnosti, v ktorej pracujú, navrhnú, že by mohli začať pracovať s ľudskou DNA, nestretnú sa s veľkým pochopením. Skôr ako potenciál liečiť rakovinu a iné choroby zaujímajú firmu zisky a etický kredit, ktorý si musia zachovať pred verejnosťou. Clive a Elsa tak musia začať experimentovať ilegálne na vlastnú päsť. Keďže sú to zároveň životní partneri, môžu si prácu pokojne vziať aj domov. Keď sa však práce začne meniť na reálnu bytosť, ktorá najskôr pripomína kura krížené so zajacom a neskôr Sinéad O'Connor s chvostom, začínajú svoje rozhodnutie ľutovať. Tento experiment sa však nedá len tak ľahko zrušiť.

Poriadny sci-fi horor mi už dlhšie chýbal (aj keď môj hlad bol čiastočne uspokojený vynikajúcim Pandorum) a trailer na Splice sľuboval niečo medzi Votrelcom a perfektnou béčkovou sériou Species. Navyše, Adrien Brody a Vincenzo Natali, ktorý okrem toho, že má cool meno, je aj režisér kultovej Kocky. Z toho proste musí vzniknúť skvelý film... Alebo nie? 

Splice je rozdelený na tri časti. Prvá sa odohráva prevažne v laboratóriu, kde Clice a Elsa „vyvíjajú" Dren, ako neskôr pomenujú bytosť, ktorá ich experimentovaním vznikne. Dren však rýchlo rastie a jej existenciu už nie je možné v laboratóriu utajiť. Preto ju odvezú na opustenú chatu Elsiných rodičov, kde sa o ňu starajú pomaly ako o dieťa. Posledná časť potom pripomína Jeepers Creepers a dokazuje, že s genetickými mutáciami sa neradno zahrávať. Ak je prvá časť ešte funkčná a povinnú expozíciu postáv v nej Natali zvláda s prehľadom, odchodom z laboratória sa mu celé dielko rozsype pod rukami a začína miestami pripomínať rodinnú komornú drámu o výchove mimozemšťana. V závere si režisér opäť spomenie, že vlastne chcel natočiť sci-fi horor, a na poslednú chvíľu sa vytasí s pár hororovými klišé. Už som iba dúfal, aby to neskončilo tak, ako som si myslel, že to skončí. Ale Vincenzo sa nás za každú cenu snaží presvedčiť, že klišé ešte nevymrelo. Bohužiaľ nepresvedčivo.

Jedným z problémom filmu Splice je, že pripomína sci-fi poviedku zo šesťdesiatych rokov. Vedecký experiment je v ňom podaný príliš naivne, aby sme tomu verili. Dren je vlastne stvorená behom pár filmových minút, čo zodpovedá pár záberom hrdinov pri počítači, ktorý potom, čo niekoľkokrát vyhodí error, nakoniec predsa len napíše, že ľudská DNA bola hostiteľom prijatá. Celkom mi uniklo, s čím ju vlastne krížili, hoci z výsledku to vyzerá na niečo medzi škorpiónom (podľa spôsobu útoku) a klokanom (zadné nohy). Nie je to celkom najhorší „look", no viac mi vyhovovala Natasha Hendstridge (Species), ktorej najsilnejšou zbraňou bolo vlastné telo. Tu sa tento motív zopakuje, a aj keď Dren nemôžeme uprieť určitý sexepíl, je menej uveriteľný. Koho už môže „zbaliť" žena s krídlami a chvostom?

Niečo zachraňujú herci, najmä Brody, ktorý nám po zvláštnom výkone v Predátoroch opäť dokazuje, že vie hrať, nanešťastie však vo filme podobne nízkej kvality. Jeho partnerkou je Sarah Polley (Biele lži) a dá sa povedať, že im to spolu „klape" rovnako ako kolegom, tak aj milencom. Trojku dopĺňa Delphine Chanéac ako Dren, ktorá síce vydáva iritujúce bublavé zvuky pri každom kývnutí hlavou, no aspoň sa na ňu dobre pozerá. Splice nie je o hereckých koncertoch, no herci určite film nepotápajú. Naopak, často sú tým posledným záchranným kolesom.

Splice nemá evidentné veľké ambície, neašpiruje na sci-fi blockbuster roka, vďaka čomu nie je ani sklamaním roka. Frankensteinovský komorný príbeh dvoch vedcov a ich „omylu" vás môže zaujať peknou kamerou a možno svojím posolstvom, ktorý by sa dal zhrnúť Elsinou  otázkou: „Ak Boh nechcel, aby sme skúmali jeho dielo, prečo nám dal návod?" Táto dilema nie je nová. Bohužiaľ, ani spôsob jej prezentácie.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy