hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Victor Frankenstein

Znova to isté inak, nudnejšie
Frankenstein je krásny príklad postavy, ktorá svojou slávou ďaleko presiahla dielo, z ktorého pochádza. Totiž Frankenstein pôvodne nebola ani oživená príšera, ale jej stvoriteľ. To je už samozrejme všetkým jedno, rovnako ako presný obsah diela, v ktorom sa prvýkrát objavil. Aj to, že ho napísala Mary Shelley a malo ísť o prvý román žánra sci fi aj jeden z prvých hororov. Tá Mary Shelley, o ktorej sa nikdy nemôže nespomenúť, že bola manželkou Percy Bysshe Shelleyho. A znova sa hlavne v našich končinách všetci len tvária, že vedia, o koho ide. Čo už, z Frankensteina je kultúrne dedičstvo s kolektívnym vlastníctvom, takže každý si s ním už robí, čo chce. Teraz nám napríklad film opisuje neznámy príbeh jeho tvorcu a tak sa aj volá, Victor Frankenstein.
4. 12. 2015

Nevesta na zabitie

Svadobná noc trochu inak

Začiatok je dosť klasický a spĺňa štandardy filmov či komédií o vstupe do rodiny. On je bohatý, ona vyrastala bez rodičov. Snobská rodina ako keby ju nenávidela, hoci sa nevesta tvári nervózne, skôr máme dojem, že jej to je jedno. Ide o obligátny folklór s nedôverujúcimi rodičmi a zazerajúcou tetou. Hlavná je láska, tej cíti od manžela viac než dosť. Zatiaľ. Film si možno na pár výnimiek drží úroveň a vyhýba sa skĺznutiu do uletenosti, aj keď sa tá miestami priam ponúka. Niektoré postavy sú komické, stále ale uveriteľné a zhruba rovnako by mohli vyzerať v nehororovej komédii. Samozrejme, uletená musí byť samotná zápletka.

12. 9. 2019

Grave Encounters

Quo vadis, found footage?
Senzácia, ktorú vyvolal v roku 1999 film Záhada Blair Witch si svojou hrou na autentickosť od mnohých puristov vyslúžila nálepku lacnosti až podradnosti. Formát found footage nebol nový, využil ho už v roku 1980 Ruggero Deodato pri svojom otrasnom filme Cannibal Holocaust.
26. 4. 2012

The Haunter

Veľká Miss Afekt
Každý duchársky horor si musí vytvoriť pravidlá sveta, v ktorom sa odohrá. Čo duchovia môžu, čo chcú a hlavne, ako sa ich dá zbaviť. Všeobecnou zásadou býva, čím jednoduchšie tým lepšie. S komplikovanými konštruktmi sa dá v lepšom prípade dostať k vtipnosti (Drag Me to Hell). Tých horších je neúrekom a zväčša sa končia ako mysteriózny nezmysel bez hlavy a päty (Shelter). Na dorazenie diváckeho zážitku je potom najlepšie nedopriať mu ani možnosť tváriť sa, že si všetky nelogickosti nevšimol. Zložitá myšlienka je aj za filmom The Haunter, ako asi svoju úlohu zvládol?
Lisa prežíva dokola ten istý deň. Budí ju brat s pirátskym pokladom, mama ju posiela prať a otec opravuje auto. A v dome sa ešte objaví aj pár duchov. Hlasov, nočných návštev, snažia sa s Lisou komunikovať. Napred sa bojí, postupne si na nich zvyká a začnú ju zaujímať. S ich pomocou nájde záznamy, koľko dievčat už v okolí zahynulo, a že práve tie k nej prichádzajú. Potom je jedného dňa všetko inak. Je to ten istý deň, lenže všetci sa správajú odlišne. Príde opravár telefónov, všetky predošlé dni nefunkčných. Má v očiach smrť, a povie to Lise jasne. S duchmi nech sa nesnaží komunikovať. Inak bude trpieť. Ukáže jej, že to on ovláda všetko, čo sa deje. Je to jeho dom, on tam vyrastal a vraždil, a mieni pokračovať. Až kým ho Lisa nezastaví.
9. 1. 2014

Bear

Medveď je živý, ale nezáživný

Jeden spoločný výlet dvoch znesvárených bratov a ich partneriek na rodinnú párty prekazí nehoda. Ich auto zíde z cesty a štvorica uviazne v lese, kde stretnú medvediu samicu, zrejme podobne vyplašenú ako oni sami. Jeden z bratov však stratí nervy a medvedicu chladnokrvne zastrelí. Pár nábojov si však mal nechať. Prichádza totiž samec, ktorý je lačný nie ani tak po ľudskom mäse, ako skôr po pomste.

20. 9. 2010

recenzie.

Splice

Afonka Soby | 4. 8. 2010
0
4/10          
žáner:
sci-fi

Adrien Brody a Sinéad O'Connor s chvostom


Clive a Elsa sa živia krížením zvieracej DNA. Keď však spoločnosti, v ktorej pracujú, navrhnú, že by mohli začať pracovať s ľudskou DNA, nestretnú sa s veľkým pochopením. Skôr ako potenciál liečiť rakovinu a iné choroby zaujímajú firmu zisky a etický kredit, ktorý si musia zachovať pred verejnosťou. Clive a Elsa tak musia začať experimentovať ilegálne na vlastnú päsť. Keďže sú to zároveň životní partneri, môžu si prácu pokojne vziať aj domov. Keď sa však práce začne meniť na reálnu bytosť, ktorá najskôr pripomína kura krížené so zajacom a neskôr Sinéad O'Connor s chvostom, začínajú svoje rozhodnutie ľutovať. Tento experiment sa však nedá len tak ľahko zrušiť.

Poriadny sci-fi horor mi už dlhšie chýbal (aj keď môj hlad bol čiastočne uspokojený vynikajúcim Pandorum) a trailer na Splice sľuboval niečo medzi Votrelcom a perfektnou béčkovou sériou Species. Navyše, Adrien Brody a Vincenzo Natali, ktorý okrem toho, že má cool meno, je aj režisér kultovej Kocky. Z toho proste musí vzniknúť skvelý film... Alebo nie? 

Splice je rozdelený na tri časti. Prvá sa odohráva prevažne v laboratóriu, kde Clice a Elsa „vyvíjajú" Dren, ako neskôr pomenujú bytosť, ktorá ich experimentovaním vznikne. Dren však rýchlo rastie a jej existenciu už nie je možné v laboratóriu utajiť. Preto ju odvezú na opustenú chatu Elsiných rodičov, kde sa o ňu starajú pomaly ako o dieťa. Posledná časť potom pripomína Jeepers Creepers a dokazuje, že s genetickými mutáciami sa neradno zahrávať. Ak je prvá časť ešte funkčná a povinnú expozíciu postáv v nej Natali zvláda s prehľadom, odchodom z laboratória sa mu celé dielko rozsype pod rukami a začína miestami pripomínať rodinnú komornú drámu o výchove mimozemšťana. V závere si režisér opäť spomenie, že vlastne chcel natočiť sci-fi horor, a na poslednú chvíľu sa vytasí s pár hororovými klišé. Už som iba dúfal, aby to neskončilo tak, ako som si myslel, že to skončí. Ale Vincenzo sa nás za každú cenu snaží presvedčiť, že klišé ešte nevymrelo. Bohužiaľ nepresvedčivo.

Jedným z problémom filmu Splice je, že pripomína sci-fi poviedku zo šesťdesiatych rokov. Vedecký experiment je v ňom podaný príliš naivne, aby sme tomu verili. Dren je vlastne stvorená behom pár filmových minút, čo zodpovedá pár záberom hrdinov pri počítači, ktorý potom, čo niekoľkokrát vyhodí error, nakoniec predsa len napíše, že ľudská DNA bola hostiteľom prijatá. Celkom mi uniklo, s čím ju vlastne krížili, hoci z výsledku to vyzerá na niečo medzi škorpiónom (podľa spôsobu útoku) a klokanom (zadné nohy). Nie je to celkom najhorší „look", no viac mi vyhovovala Natasha Hendstridge (Species), ktorej najsilnejšou zbraňou bolo vlastné telo. Tu sa tento motív zopakuje, a aj keď Dren nemôžeme uprieť určitý sexepíl, je menej uveriteľný. Koho už môže „zbaliť" žena s krídlami a chvostom?

Niečo zachraňujú herci, najmä Brody, ktorý nám po zvláštnom výkone v Predátoroch opäť dokazuje, že vie hrať, nanešťastie však vo filme podobne nízkej kvality. Jeho partnerkou je Sarah Polley (Biele lži) a dá sa povedať, že im to spolu „klape" rovnako ako kolegom, tak aj milencom. Trojku dopĺňa Delphine Chanéac ako Dren, ktorá síce vydáva iritujúce bublavé zvuky pri každom kývnutí hlavou, no aspoň sa na ňu dobre pozerá. Splice nie je o hereckých koncertoch, no herci určite film nepotápajú. Naopak, často sú tým posledným záchranným kolesom.

Splice nemá evidentné veľké ambície, neašpiruje na sci-fi blockbuster roka, vďaka čomu nie je ani sklamaním roka. Frankensteinovský komorný príbeh dvoch vedcov a ich „omylu" vás môže zaujať peknou kamerou a možno svojím posolstvom, ktorý by sa dal zhrnúť Elsinou  otázkou: „Ak Boh nechcel, aby sme skúmali jeho dielo, prečo nám dal návod?" Táto dilema nie je nová. Bohužiaľ, ani spôsob jej prezentácie.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy