najčítanejšie recenzie.
3 From Hell
Rob Zombie je nepochybne svojský tvorca, a jeho štýl vám jednoducho musí sadnúť. Konkrétne vás musí baviť vyžívanie sa v pomerne priamočiarej brutalite a intenzívnej akcii. Podobne ako u Eliho Rotha tu cítiť ten cynicko sadistický podtón, môže nám akurát pripadať o niečo hravejší. Ide len o výrazne násilnú zábavku, ktorá od mučenia nie je ďaleko, celkom sa naň ale nesústreďuje. Hrdinami sa tak či onak stávajú postavy, ktoré by inak mali byť negatívne. Keď ale ide o zobrazenie čo najviac smrti, predsa by sme nemohli držať palce obetiam. Tak to bolo v predošlých dieloch série, ktorá dovršuje štatút trilógie filmom 3 From Hell.
Krampus
Polaroid
Na úvodnej vražde je pozitívne, nakoľko priamo ide na vec. V poslednom čase sme si pri duchárinách zvykli na dlhé obliehanie budúcich obetí. Niečo sa na ne upne, nezmyselne sa to dokola zjavuje v ich okolí, primitívne nás to straší. Aby sme vôbec začali pochybovať, či sa to aj na niečo zmôže. Tentokrát je to hneď od začiatku krátky proces. Sekvencia pritom má všetko, čo by mať mala. Postupne hustne, buduje intenzívny strach, niečo sa zjaví, z nejasnej entity sa to sformuje na priamu a nebezpečnú silu. Ktorá svoj úmysel rovno aj dokoná. Stačilo, že niekto sa tu odfotil aparátom značky Polaroid.
Nevesta na zabitie
Začiatok je dosť klasický a spĺňa štandardy filmov či komédií o vstupe do rodiny. On je bohatý, ona vyrastala bez rodičov. Snobská rodina ako keby ju nenávidela, hoci sa nevesta tvári nervózne, skôr máme dojem, že jej to je jedno. Ide o obligátny folklór s nedôverujúcimi rodičmi a zazerajúcou tetou. Hlavná je láska, tej cíti od manžela viac než dosť. Zatiaľ. Film si možno na pár výnimiek drží úroveň a vyhýba sa skĺznutiu do uletenosti, aj keď sa tá miestami priam ponúka. Niektoré postavy sú komické, stále ale uveriteľné a zhruba rovnako by mohli vyzerať v nehororovej komédii. Samozrejme, uletená musí byť samotná zápletka.
The Silence
Jedna vec je využívať nejaký druh ľudského postihnutia pre zdramatizovanie hororu, videli sme slepých, hluchých aj vozičkárov. Keď sme ale mali v pomerne krátkej dobe Tiché miesto, kde bolo dôležité zostať ticho, a Bird Box, kde bolo zase potrebné zatvárať oči, ďalší horor, kde sa treba ukrývať v tichu pôsobí mierne redundantne. Tu sa totiž nezdá, že by vznikal akýsi nový žáner, špecifickosť je naopak natoľko nápadná, že sa okolo nej musí krútiť celý film. Takže si človek celkom nevie predstaviť niečo v tomto jednom smere podobné, ale pritom stále dostatočne odlišné, aby sa mu nezdalo zbytočné to pozerať. Nový film má originálny ešte aj názov. The Silence.
recenzie.
Dark Skies
Aby sme na nich nezabudli
„Ich cieľ je neznámy, ale sú tu už dlho, ich obetí je neúrekom a nedá sa ich zbaviť."
Nie, nebude. Záhad síce uvidíme veľa, a mnoho ich zostane nevysvetlených, skôr sa ale zdá, že na farbu očí tvorcovia zabudli. Mladšieho Sama si mimozemšťania vybrali viac menej náhodou. Asi ho aj s celou rodinou sledujú už roky. Tak to vraj býva, ak sa už dostali do fázy prejavovania svojej prítomnosti. Ich cieľ je neznámy, ale sú tu už dlho, ich obetí je neúrekom a nedá sa ich zbaviť. Rodinu privedú do šialenstva, a poštvú jej členov proti sebe. Nikto nikomu neverí, myslia si, že niekto sa musel zblázniť. Nakoniec všetci uveria zoči voči nespochybniteľným dôkazom. Zomknú sa a bojujú, má to ale význam?
Konštrukcia filmu sa javí ako dokonale umelá skladačka. Vzala si najbežnejšie diely hororových filmov a mechanicky ich usporiadala za seba. Najprv nevysvetliteľné javy, potom nevysvetliteľné správanie, pátranie najprv bezvýsledné až s veľkou slávou odhalí jeden tieň. Jedna osoba ktorá uverí skôr, všetko zistí na internete a manžela presvedčí nespochybniteľnými dôkazmi. Niekde pred záverom filmu nájdu skutočného odborníka, ktorý im všetko vysvetlí a povie, čo robiť. Nakoniec samozrejme dramatické finále a po ňom ešte mysteriózne zakončenie.
„Scény s votrelcami fungujú dobre, a to je asi tak všetko."
Atmosféra v diele dlho vôbec nefunguje, chýba mu akákoľvek živosť. Z čoho film hlavne ťaží je relatívne malé množstvo hororov s mimozemšťanmi, zdalo sa že túto tému už vyčerpali Akty X. Drží sa presne na hranici medzi zobrazením a nezobrazením, keď vidíme siluety v miestnostiach, ale nič viac. Vďaka tomu sa vyhýba smiešnosti aj čo do zobrazenia mimozemšťanov, aj dojmu že sa snaží pôsobiť prehnane mysteriózne. Scény s votrelcami tak fungujú dobre, a to je asi tak všetko. Od svojho prvého objavenia držia diváka v napätí, ktoré sa zvyšku deja medzi ich vystúpeniami darí úplne nepokaziť. Odfláknutý scenár chrlí jedno klišé za druhým, najprv pri opisovaní rodiny, jej finančných ťažkostí, puberte syna, nedôvere policajtov a živote na predmestí. Potom samozrejme šedivý čudák s príbehom prečo musí žiť s mačkami. Aj keď nejde o nič ani náznakom zaujímavé, nič nie je vo filme také zlé, aby to diváka odradilo od tých pár podarených scén. Miernym pozitívom sú kamera aj hudba, obidve na dobrej úrovni.
Čo do logiky by sa určite dalo nájsť veľa potravy pre pedantov. Takmer nič nie je plne vysvetlené. Dostaneme len plno úkazov slúžiacich na znepokojenie, mnoho z nich ale nedáva zmysel. Predsa nevieme takmer nič o mimozemšťanoch, takže ani ich správanie si nemáme ako vysvetliť. Na základe tejto logiky nám tvorcovia ponúkajú plno nezmyslov, ktoré buď komplet prehltneme, alebo sa v hrdle vzpriečia. Ak máte aspoň trochu vzťah k lacným tajomstvám, Dark Skies si môžete užiť, aj keď ich nedostatky len ťažko prehliadnete.
