hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Boarding School

Nadštandardné služby pre spokojnosť rodičov
Napred si hovoríte, že kde je ten horor. Objaví sa jeden celkom trápny duch, chlapček si zakrýva zrkadlo, zjavne má trocha bujnú fantáziu. Uvidíme aj dôvod, veď číta samé komiksy a pozerá samé horory. Má doma dusno lebo je mierne pošahaný, sú s ním samé problémy. Začne sa dostavovať nepríjemný pocit z pozerania filmu, no nie tak klasicky hororový, maximálne sa tak náznakom blížime exploitationu. Povaha filmu sa celkom nezmení, ani keď ho konečne pošlú na prevýchovu. To príde, až keď divák objaví, čo je to za Boarding School.
12. 11. 2018

Visions

Neviňte dom za jeho obyvateľov
Sú prípady, keď sa hovorí, že herec si film ukradol. Napríklad Orson Welles v Treťom mužovi alebo Marlon Brando v Apokalypse sa objavia len na pár minút, no aj tak ich všetci vnímajú ako hlavné hviezdy týchto diel a spájajú si filmy práve s ich menami. Inokedy sa herec môže stať niečím ako atrakciou. Objaviť sa tiež len na pár minút, no nezaujať svojou charizmou ani výkonom, ale napríklad tým, že ide o notoricky známu seriálovú postavičku. Takže keď sa v obyčajnom horore objaví ako vedľajšia postava Jim Parsons známy ako Sheldon Cooper z Teórie veľkého tresku, diváci si najviac zo všetkého určite zapamätajú jeho. Oplatí sa aj kvôli niečomu inému pozerať horor s názvom Visions?
5. 2. 2016

Masks

Zabudnite na Stanislavského, hrať vás naučí Gdula
Nemecký horor sa vzmáha, a hľadá svoju tvár. Po postapokalyptickom Hell skúša ako mu pristane žltá maska talianskeho Gialla (viac o tomto podžánri nájdete v našom článku). Požičiava si jeho kameru, brutalitu, ženskú obeť, farebnosť aj gýčovitosť. Ako pôjdu dokopy s nemeckom si môžeme pozrieť vo filme Masks.
Už samotný príbeh je odkazom na Suspiriu Daria Argenta. Kým tam prišla Američanka do Nemecka na tanečnú školu, tu ide hlavná postava na hereckú školu založenú poľským učiteľom. Tak ako v Suspirii, aj tu cestou do školy stretne na smrť vyplašenú bývalú žiačku na úteku. A rovnako vidíme, ako ju ten istý večer zabijú. Školu tentokrát neovládajú čarodejnice, aj keď až tak ďaleko od nich nie sme. Jej zakladateľ Matteusz Gdula tu svojho času vyučoval veľmi netradičnou metódou. Študenti zomierali, a on sám nakoniec spáchal samovraždu. Aj keď jeho teória nie je jasne vysvetlená, zdá sa že bral bolesť ako stimulant hereckých výkonov. Film je v tomto smere trochu deravý, keďže napriek všetkému škola stále funguje a hlási sa k svojmu odkazu. Vyučovanie vyzerá viac menej normálne, spolužiaci sú k novoprišelkyni nevrlí, ako sa patrí. Nájde len jednu spriaznenú dušu, ktorá sa ale občas stráca v časti budovy, kam študenti nemajú prístup. Práve tam sa Gdula obesil. Najprv tvrdí, že tam chodí na súkromné hodiny, neskôr prezradí, že tam sa učí Gdulovou metódou. Prejavenú závisť opätuje prosbou o pomoc. Nakoniec sa jediná kamarátka stratí, a naša hlavná hrdinka dostane ponuku byť tou vyvolenou, ktorá sa bude učiť špeciálnou metódou.
5. 3. 2013

Ich seh, ich seh/ Dobrú noc, mami

Čo už mohla vychovať taká matka?
V určitom veku je nenávidieť svojich rodičov normálne, priam súčasť zdravého vývoja. Ani v skorom detstve sa ale určite nedá povedať, že by deti k mame a otcovi pociťovali len lásku. Rodičia sú pre nich predstaviteľmi sveta, v ktorom sú ešte stratené. Dávajú im príkazy a zákazy, karhajú ich a dieťa často nie je ani schopné pochopiť, prečo. Z toho dôvodu nie je možné prežiť detstvo bez zažitia strachu z vlastných rodičov, a bez občasného pocitu chvíľkového odcudzenia. To zväčša prejde, uvedomíme si, že predsa sú to naši rodičia. Ale čo ak nie, čo ak máme dôvod pochybovať, či to naši rodičia skutočne sú? Napríklad kvôli plastickej operácii, ako vo filme Ich seh, ich seh.
6. 10. 2015

The Perfection

V dokonalosti je hrôza

Všetko sa to začína tak nejako milo, pozitívne, so štýlom a leskom. Pravdaže s výnimkou matky, zosnulej po dlhej chorobe. Tá bola len dočasnou komplikáciou, Charlotte sa vracia do sveta virtuozity, ktorý ju víta s otvorenou náručou. A do ktorého okamžite zapadne, ako keby nikdy neodišla. Všetko je tu také krásne, všetci takí úžasní. Ide o svet dokonalosti, mohli by sme čakať, že bude náročný, tu sú ale všetci šťastní, milujú svoju prácu a hlavne seba navzájom. Obávali by sme sa, že medzi zašlou hviezdou a tou súčasnou to bude inak? Ani náhodou, nič nenarúša The Perfection.

13. 8. 2019

recenzie.

Tokyo Gore Police

Afonka Soby | 13. 1. 2011
0
9/10          
žáner:
bizarre, sci-fi

Penis ako zbraň a aligátor miesto nôh


Napadlo vám niekedy, čo by sa stalo, keby polícia prešla do súkromných rúk? Režisér Yoshihiro Nishimura sa nad tým zamyslel za vás a vytvoril budúcnosť Tokia, v ktorej sa tokijská polícia volá Tokyo Police Corporation. Ako názov filmu Tokyo Gore Police napovedá, nebude to budúcnosť práve ružová, ale skôr krvavočervená. Nie všetci sú totiž privatizácii naklonení a predovšetkým istá skupina obyvateľstva, nazývaná inžinieri, má špeciálny problém s tým, že proti nim nová polícia vyhlásila boj s nulovou toleranciou. Nebude to však boj ľahký, inžinieri sú totiž mutanti, ktorí sa po zranení stávajú silnejšími a časti svojho tela premieňajú na bizarné vraždiace stroje. Situáciu pomáha policajtom zvládať Ruka, lovkyňa inžinierov, svojím outfitom viac pripomínajúca študentku z japonského SM porna ako členku elitnej jednotky. Keď sa však Ruka stáva sama mutantkou, z lovca sa stáva štvanec, a ak chce prežiť, musí od základov prekopať, či skôr presekať, pomery vo firme zvanej tokijská polícia. Schyľuje sa k najkrvavejšej revolúcii, akú Japonsko kedy zažilo?

"Muž penisák vystreľuje broky zo svojho obrovského údu."

To, že Japonci to myslia so splatterom naozaj vážne, som si uvedomil až po zhliadnutí Kataude mashin gâru/The Machine Girl, v ktorom sa Mia túžiaca po pomste doslova vykúpala v krvi svojich obetí. Tokyo Gore Police využíva rovnakú estetiku, no ešte viac pritláča na bizarnú stránku a film je nielen krvavým kúpeľom, ale svojou prehliadkou tých najbizarnejších mutantov najmä dokonalou ukážkou „kreatívnej prebytoče" režiséra aj maskérov. Nebudem kaziť zábavu a neprezradím všetky tromfy, spomeniem len niektoré lahôdky, ktoré vám urobia tú správnu chuť: žena slimák, prostitútka s ozubenou tlamou miesto nôh alebo skutočné majstrovské dielo - „muž penisák" vystreľujúci broky zo svojho obrovského červeného údu! Teraz si to možno porovnáte s počtom hviezdičiek a pomyslíte si, že som sa už úplne zbláznil. Verte však tomu alebo nie, tvorcom sa podarilo do filmu vtlačiť niečo, vďaka čomu je z neho napriek nízkemu rozpočtu nepochybne cítiť kvalitu. Isté kúzlo, alebo ak chcete „cool efekt", ktorému možno ani vy neodoláte.

Pritom v príbehu ide o ázijskú klasiku. Dievča baží po pomste za zlé zaobchádzanie z minulosti. Vytrénuje sa na vraždiaci stroj a zabíja tých, ktorí z neho spravili to, čím je teraz. Flashabkacky do minulosti prezradia celú históriu, a tak vieme, že Ruke zabili otca a že policajtkou sa stala práve preto, aby sa pomstila všetkým mutantom, ktorých z jeho smrti obviňuje. Podobná premisa bola použitá aj v Kill Billovi a Quentin Tarantino sa celkom otvorene priznával práve k inšpirácii ázijskými filmami (napríklad podobne ladenou Lady Snowblood z r. 1973). Rovnako ako „neveste" alias Beatrix Kiddo, ani Ruke nechýba samurajský meč. So všetkou úctou k Ume Thurman, ikonické dlhé čierne vlasy a bledá pleť Aziatok sa nedajú nahradiť žiadnym herectvom. Eihi Shiina (Konkurz) je tak ako Ruka dokonalá už len samotným výzorom. Postava od nej herecky nevyžaduje takmer nič, iba v jednej scéne ukazuje, ako vie hrať očami, keď jej pohľad prechádza od smútku k hnevu. Inak hrá najmä telom, odhaľuje boky a jej súboje, najmä v spomalených záberoch, pripomínajú zvádzanie. V čiernych čižmách, kabáte a minisukni je cool aj sexi zároveň, čo sú presne dve slovíčka, ktoré najlepšie vystihujú aj celý film.

"Súboje v spomalených záberoch pripomínajú zvádzanie."

Tomu je podriadená aj formálna stránka, od používania farebných filtrov až po narábanie s krvou, ktorá strieka presne tak, ako je to dôležité pre daný záber. Napríklad keď Ruka oblečená ako gejša v minisukni odsekne ruky mužovi, ktorý ju chytil v metre za zadok, a prednesie chladne „obťažovanie je zločin", v pozadí strieka krv z mužových kýpťov, čo vytvára z tejto scény až sadistický obraz. Scéna sa však nekončí: Ruka vyťahuje dáždnik, aby v krvavom daždi nepremokla. Ak k takémuto niečomu pociťujete odpor alebo vám pojem estetika brutality jednoducho nič nehovorí, pravdepodobne ste už prestali čítať túto recenziu alebo vás už odradilo slovo „gore" v názve filmu. Ak však patríte medzi fanúšikov splatteru, máte radi filmy, ktorých prednosti spočívajú najmä vo vizuálnej stránke, a veríte, že brutalita môže byť umením, ale aj zábavou, potom si určite obľúbite aj bizarné spoty, ktorými je film občas prerušovaný. Niektoré sú agitkou polície a pripomínajú brejky z filmu Starship Troopers. (S tým rozdielom, že tu polícia postrieľa deti hrajúce sa na ihrisku.) Je tu však aj mravoučný spot o nebezpečenstve harakiri či reklama na štýlový rezač zápästia pre tínedžerky. Bizarné, brutálne, no stále zábavné.

Tokyo Gore Police jednoducho nie je pre každého. Nie je to určite film, ktorý by sa vôbec teoreticky mohol objaviť v slovenskej kinodistribúcii, oveľa viac by mu svedčalo festivalové publikum, ktoré je na takéto dielko psychicky pripravené. Ak by sme mu chceli niečo vyčítať, boli by to možno veľké oči - v niektorých akčných scénach akoby režisér pozabudol na hranice svojho rozpočtu a púšťa sa do vecí, na ktoré trikovo evidentne nestačí (záverečný súboj). Niekde zasa popustil uzdu bizarnosti možno až príliš. (Rotačný guľomet vystreľujúci ľudské päste bol mimo aj v rámci tohto filmu.) Stále však ide o výnimočný zážitok pre každého milovníka splatteru, cyberpunku, hororu, bizarných kreatúr, sexi Aziatok, vizuálnej hravosti a celkovo tvorivej filmárčiny.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok