recenzie.

Predators

Afonka Soby | 9. 7. 2010

1

5/10          

žáner:

sci-fi

Opäť v džungli, no v horšej forme

Osem ľudí padne z neba do neznámej džungle. Navzájom sa nepoznajú, no čoskoro zisťujú, že majú toho spoločného viac ako padák na chrbte. Najmä jednu vec: všetci sú živí. Zatiaľ. V tejto džungli ich totiž nečaká žiadna survival hra na vojakov, ale tvrdý boj o život. Ich nepriatelia: predátori. Počet: neznámy. Charakteristický znak: nie sú z tohto sveta. Ale v akom svete sa to títo „parašutisti" vlastne ocitli?

Predátor sa vracia do džungle! Potom, čo si zalovil na pár obyvateľov Los Angeles a potrápil niekoľko mimozemských tvorov, ktorým prúdi v tele kyselina, sa konečne vracia tam, kde mu to šlo najlepšie. Dokonca aj jeho protivníci sú podobní. Nejde síce už o žiadne špeciálne Arnieho komando, no treba im uznať, že sú to skutočne „tvrďáci". Aj keď nie sú na „domácej pôjde", je jasné, že mimozemskí lovci skalpov to budú mať s nimi naozaj ťažké. Ale nevybrali si túto zmesku vrahov a chladnokrvných vojakov práve preto, aby si pri ich love užili viac zábavy?

Predátori sa očividne bavia, hrajú sa so svojimi „vojačikmi" ako mačka s myšou. Sledujú ich, pripravujú na nich pasce, a keď príde k stretu, bez váhania berú svoje trofeje. Najdôležitejšie však je, aby sa pri tom zabavil divák. Ten sleduje najskôr povinné tápanie dezorientovaných hrdinov, ako sa snažia nájsť východ z kocky... pardón, džungle. Spoznáva postavy, no už po pár replikách je mu jasné, že o žiadne šťavnaté charaktery (ani) tentoraz nepôjde. Niekto hovorí málo („Yakuza-Man" Hanzo), niekto nevie zavrieť ústa (väzeň), niekto je drsný (Royce), niekto je humánny (Isabelle). A niektorí sú len do počtu (všetci ostatní). Karty sú rozdané hneď na začiatku a vám je jasné, že tip na tých, ktorí neprežijú nasledujúcu desaťminútovku, vám určite vyjde. Rovnako ako tip na tých, ktorí prežijú až do konca. Nejaké väčšie napätie či chémiu medzi postavami netreba ani čakať. Z tohto pohľadu sú Predátori nezaujímaví a... nudní. Z radu vyčnieva iba Adrien Brody, no spôsobom, akým by asi nemal. Aj keď sa do hlavnej postavy - Royca, nabúchal, tvári sa drsne a hovorí chrapľavým hlasom, jeho stvárnenie až príliš pripomína Riddicka z Čiernočiernej tmy. Tým nám však iba neustála dáva najavo, že do tejto roly by bol Vin Diesel určite vhodnejšia voľba.  

Do kina však nepôjdete kvôli ľuďom, ale predátorom. Názov napovedá, že ich bude viac ako jeden, no určite nečakajte podobný rozdiel ako medzi Votrelcom a Votrelcami. Vlastne je ich omnoho menej ako v akomkoľvek ďalšom filme, v ktorom sa objavili od filmu Predátor. Toto je však dobrá správa, pretože tak vznikol priestor na ich (aj keď minimálne) individualizovanie a naozaj osobné súboje muža proti mužovi (či dokonca predátora proti predátorovi). Za pozornosť stojí najmä súboj Hanza a predátora „na meče", pri ktorom si možno spomeniete na Kill Billa. Sklame však ten záverečný, ktorý síce odkazuje na jednotku, no nesiaha finálnemu stretu Arnolda a prvého predátora ani po členky.

Film Predátori režiséra Nimróda Antala (Vacancy) a producenta Roberta Rodrigueza mal pomerne veľký potenciál, ktorý sa rozplynul iba na plané nádeje. Je to však stále lepšie ako votrelcovsko-predátorské versus filmy, ktorým už, dúfajme, po veľmi zlej dvojke nadobro odzvonilo. Samostatne to predátorovi sluší viac, no zaslúžil by si ešte o kus lepší film. Cesta nie je úplne zarúbaná a s konceptom džungle ako ihriska pre lovcov skalpov by sa dalo ešte pracovať. Najmä, keď vieme, že raz to už vyšlo.