hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Boarding School

Nadštandardné služby pre spokojnosť rodičov
Napred si hovoríte, že kde je ten horor. Objaví sa jeden celkom trápny duch, chlapček si zakrýva zrkadlo, zjavne má trocha bujnú fantáziu. Uvidíme aj dôvod, veď číta samé komiksy a pozerá samé horory. Má doma dusno lebo je mierne pošahaný, sú s ním samé problémy. Začne sa dostavovať nepríjemný pocit z pozerania filmu, no nie tak klasicky hororový, maximálne sa tak náznakom blížime exploitationu. Povaha filmu sa celkom nezmení, ani keď ho konečne pošlú na prevýchovu. To príde, až keď divák objaví, čo je to za Boarding School.
12. 11. 2018

Korisť

Žraločí horor, len s aligátorom

Žraločie horory sme tu mali tri letá po sebe, už ten posledný cítil, že toho začína byť priveľa, musí sa trocha odlíšiť. Bez vodného zvieraťa to nešlo, nech majú ľudia na čo myslieť, keď sa pôjdu kúpať. Aligátory severoamerické majú ročne na svedomí zhruba rovnako zanedbateľný počet obetí ako žraloky, na rozdiel od takého krokodíla nílskeho. Ten ročne zožerie až do tisícky ľudí a medzi predátormi loviacimi ľudí ako korisť sa mu často prisudzuje svetové prvenstvo. Zato aligátor má to šťastie, že žije v privilegovanej Amerike. Preto z neho toho leto spravili hviezdu filmu Korisť.

16. 7. 2019

Sinister 2

Mohlo sa to skončiť aj horšie
Prvý Sinister sme sledovali z pohľadu obete. Pátrajúcej, no nevedomej, obete, s ktorou sa priam zahrávali. Stála proti nej neporaziteľná sila fungujúca neomylne a jej vstup do niekoho života mohol mať len jeden koniec. Pochopili sme jej logiku, ako svoje obete nachádza a čo sa im zhruba stane. Čo za silu to je a ako pracuje na dokonaní svojho diela nám ale nenaznačili. Pohľad z druhej strany, či skôr niekde zo stredu nám sprostredkuje až Sinister 2.
21. 9. 2015

Smrtiaci príliv

Viac o kráske než o žralokovi

V roku 1891 vypísal multimilionár žijúci v New Yorku Hermann Oelrichs odmenu 500 dolárov za dôkaz, že žralok je schopný napadnúť človeka. Keď sa v roku 1916 odohrala v New Jersey séria žraločích útokov, ktorej padli za obeť štyria ľudia, prinajmenšom jedny noviny ich spočiatku pripisovali morským korytnačkám. Natoľko nevinný imidž vtedy ešte žraloky mali. Najzásadnejšiu ranu mu samozrejme zasadil film Čeľuste v roku 1975, odvtedy sa krvilační žraloci stali neodmysliteľnou súčasťou kultúry. Znova raz tak o nich hovorí dielo s názvom Smrtiaci príliv.

5. 9. 2016

Ich seh, ich seh/ Dobrú noc, mami

Čo už mohla vychovať taká matka?
V určitom veku je nenávidieť svojich rodičov normálne, priam súčasť zdravého vývoja. Ani v skorom detstve sa ale určite nedá povedať, že by deti k mame a otcovi pociťovali len lásku. Rodičia sú pre nich predstaviteľmi sveta, v ktorom sú ešte stratené. Dávajú im príkazy a zákazy, karhajú ich a dieťa často nie je ani schopné pochopiť, prečo. Z toho dôvodu nie je možné prežiť detstvo bez zažitia strachu z vlastných rodičov, a bez občasného pocitu chvíľkového odcudzenia. To zväčša prejde, uvedomíme si, že predsa sú to naši rodičia. Ale čo ak nie, čo ak máme dôvod pochybovať, či to naši rodičia skutočne sú? Napríklad kvôli plastickej operácii, ako vo filme Ich seh, ich seh.
6. 10. 2015

recenzie.

Predators

Afonka Soby | 9. 7. 2010
1
5/10          
žáner:
sci-fi

Opäť v džungli, no v horšej forme


Osem ľudí padne z neba do neznámej džungle. Navzájom sa nepoznajú, no čoskoro zisťujú, že majú toho spoločného viac ako padák na chrbte. Najmä jednu vec: všetci sú živí. Zatiaľ. V tejto džungli ich totiž nečaká žiadna survival hra na vojakov, ale tvrdý boj o život. Ich nepriatelia: predátori. Počet: neznámy. Charakteristický znak: nie sú z tohto sveta. Ale v akom svete sa to títo „parašutisti" vlastne ocitli?

Predátor sa vracia do džungle! Potom, čo si zalovil na pár obyvateľov Los Angeles a potrápil niekoľko mimozemských tvorov, ktorým prúdi v tele kyselina, sa konečne vracia tam, kde mu to šlo najlepšie. Dokonca aj jeho protivníci sú podobní. Nejde síce už o žiadne špeciálne Arnieho komando, no treba im uznať, že sú to skutočne „tvrďáci". Aj keď nie sú na „domácej pôjde", je jasné, že mimozemskí lovci skalpov to budú mať s nimi naozaj ťažké. Ale nevybrali si túto zmesku vrahov a chladnokrvných vojakov práve preto, aby si pri ich love užili viac zábavy?

Predátori sa očividne bavia, hrajú sa so svojimi „vojačikmi" ako mačka s myšou. Sledujú ich, pripravujú na nich pasce, a keď príde k stretu, bez váhania berú svoje trofeje. Najdôležitejšie však je, aby sa pri tom zabavil divák. Ten sleduje najskôr povinné tápanie dezorientovaných hrdinov, ako sa snažia nájsť východ z kocky... pardón, džungle. Spoznáva postavy, no už po pár replikách je mu jasné, že o žiadne šťavnaté charaktery (ani) tentoraz nepôjde. Niekto hovorí málo („Yakuza-Man" Hanzo), niekto nevie zavrieť ústa (väzeň), niekto je drsný (Royce), niekto je humánny (Isabelle). A niektorí sú len do počtu (všetci ostatní). Karty sú rozdané hneď na začiatku a vám je jasné, že tip na tých, ktorí neprežijú nasledujúcu desaťminútovku, vám určite vyjde. Rovnako ako tip na tých, ktorí prežijú až do konca. Nejaké väčšie napätie či chémiu medzi postavami netreba ani čakať. Z tohto pohľadu sú Predátori nezaujímaví a... nudní. Z radu vyčnieva iba Adrien Brody, no spôsobom, akým by asi nemal. Aj keď sa do hlavnej postavy - Royca, nabúchal, tvári sa drsne a hovorí chrapľavým hlasom, jeho stvárnenie až príliš pripomína Riddicka z Čiernočiernej tmy. Tým nám však iba neustála dáva najavo, že do tejto roly by bol Vin Diesel určite vhodnejšia voľba.  

Do kina však nepôjdete kvôli ľuďom, ale predátorom. Názov napovedá, že ich bude viac ako jeden, no určite nečakajte podobný rozdiel ako medzi VotrelcomVotrelcami. Vlastne je ich omnoho menej ako v akomkoľvek ďalšom filme, v ktorom sa objavili od filmu Predátor. Toto je však dobrá správa, pretože tak vznikol priestor na ich (aj keď minimálne) individualizovanie a naozaj osobné súboje muža proti mužovi (či dokonca predátora proti predátorovi). Za pozornosť stojí najmä súboj Hanza a predátora „na meče", pri ktorom si možno spomeniete na Kill Billa. Sklame však ten záverečný, ktorý síce odkazuje na jednotku, no nesiaha finálnemu stretu Arnolda a prvého predátora ani po členky.

Film Predátori režiséra Nimróda Antala (Vacancy) a producenta Roberta Rodrigueza mal pomerne veľký potenciál, ktorý sa rozplynul iba na plané nádeje. Je to však stále lepšie ako votrelcovsko-predátorské versus filmy, ktorým už, dúfajme, po veľmi zlej dvojke nadobro odzvonilo. Samostatne to predátorovi sluší viac, no zaslúžil by si ešte o kus lepší film. Cesta nie je úplne zarúbaná a s konceptom džungle ako ihriska pre lovcov skalpov by sa dalo ešte pracovať. Najmä, keď vieme, že raz to už vyšlo.  

 
 
Galéria k článku
Diskusia k článku (1 príspevok) Pridať príspevok
suhlas DK138nz.sk
19. 1. 2011, 16:19

bola to 1tka cez velmi zly kopirak, cele sa to dalo omnoho lepsie spavit, a Brody aj ked zozerie vsetky cinky nebude akcny hrdina.

Odporúčané filmy