hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Victor Frankenstein

Znova to isté inak, nudnejšie
Frankenstein je krásny príklad postavy, ktorá svojou slávou ďaleko presiahla dielo, z ktorého pochádza. Totiž Frankenstein pôvodne nebola ani oživená príšera, ale jej stvoriteľ. To je už samozrejme všetkým jedno, rovnako ako presný obsah diela, v ktorom sa prvýkrát objavil. Aj to, že ho napísala Mary Shelley a malo ísť o prvý román žánra sci fi aj jeden z prvých hororov. Tá Mary Shelley, o ktorej sa nikdy nemôže nespomenúť, že bola manželkou Percy Bysshe Shelleyho. A znova sa hlavne v našich končinách všetci len tvária, že vedia, o koho ide. Čo už, z Frankensteina je kultúrne dedičstvo s kolektívnym vlastníctvom, takže každý si s ním už robí, čo chce. Teraz nám napríklad film opisuje neznámy príbeh jeho tvorcu a tak sa aj volá, Victor Frankenstein.
4. 12. 2015

Grave Encounters

Quo vadis, found footage?
Senzácia, ktorú vyvolal v roku 1999 film Záhada Blair Witch si svojou hrou na autentickosť od mnohých puristov vyslúžila nálepku lacnosti až podradnosti. Formát found footage nebol nový, využil ho už v roku 1980 Ruggero Deodato pri svojom otrasnom filme Cannibal Holocaust.
26. 4. 2012

Honeymoon

Niekto sa zo svadobnej cesty nechce vrátiť. Iný by aj rád...
Ľudia sa počas života nielen menia. Oni sú iní neustále. Ako to do asi najväčších detailov rozobral Luigi Pirandello, v každom človeku sa skrýva nespočetne identít, z ktorých ani jedna sa nedá označiť za skutočnú. Všetci sme len obrazom v očiach seba samého a v očiach každého človeka, ktorého v živote stretneme. Každý z týchto obrazov je iný a jednotlivec nemá nikdy šancu ich všetky spoznať. Teda nemôže spoznať seba samého, pretože nič také ako skutočný on vlastne neexistuje. Takže, kto vlastne môže povedať, že vie komu to prisahá vernosť až do konca života? Nezačínajú niektorí pochybovať už keď odcestujú na svoj Honeymoon?
10. 2. 2015

Ich seh, ich seh/ Dobrú noc, mami

Čo už mohla vychovať taká matka?
V určitom veku je nenávidieť svojich rodičov normálne, priam súčasť zdravého vývoja. Ani v skorom detstve sa ale určite nedá povedať, že by deti k mame a otcovi pociťovali len lásku. Rodičia sú pre nich predstaviteľmi sveta, v ktorom sú ešte stratené. Dávajú im príkazy a zákazy, karhajú ich a dieťa často nie je ani schopné pochopiť, prečo. Z toho dôvodu nie je možné prežiť detstvo bez zažitia strachu z vlastných rodičov, a bez občasného pocitu chvíľkového odcudzenia. To zväčša prejde, uvedomíme si, že predsa sú to naši rodičia. Ale čo ak nie, čo ak máme dôvod pochybovať, či to naši rodičia skutočne sú? Napríklad kvôli plastickej operácii, ako vo filme Ich seh, ich seh.
6. 10. 2015

Knock Knock

Dvere neotvárať, film nepozerať
Predstavte si, že ste muž po štyridsiatke a rodina vám odišla na víkend k moru. Žijete na predmestí, naokolo nikde nikto a na dvere vám zaklopú dve sporo odeté dvadsaťročné dievčatá. Taxikár ich odviezol na zlú adresu, jedna si telefón zabudla, druhej premokol a nefunguje. Potrebovali by sa trocha zohriať, počkať na ďalší taxík. Je to síce trocha trápne, ale šaty majú premočené, v tých nemôžu prísť na party. Nemohli by si ich hodiť do sušičky? Zatiaľ hostiteľovi zo slušnosti pochvália dom, obdivujú jeho zbierku platní. Aj vypracované telo. Z bežných rozhovorov postupne prechádzajú aj na témy o sexe. Skutočne išlo o celkom náhodné Knock Knock?
30. 11. 2015

recenzie.

Predators

Afonka Soby | 9. 7. 2010
1
5/10          
žáner:
sci-fi

Opäť v džungli, no v horšej forme


Osem ľudí padne z neba do neznámej džungle. Navzájom sa nepoznajú, no čoskoro zisťujú, že majú toho spoločného viac ako padák na chrbte. Najmä jednu vec: všetci sú živí. Zatiaľ. V tejto džungli ich totiž nečaká žiadna survival hra na vojakov, ale tvrdý boj o život. Ich nepriatelia: predátori. Počet: neznámy. Charakteristický znak: nie sú z tohto sveta. Ale v akom svete sa to títo „parašutisti" vlastne ocitli?

Predátor sa vracia do džungle! Potom, čo si zalovil na pár obyvateľov Los Angeles a potrápil niekoľko mimozemských tvorov, ktorým prúdi v tele kyselina, sa konečne vracia tam, kde mu to šlo najlepšie. Dokonca aj jeho protivníci sú podobní. Nejde síce už o žiadne špeciálne Arnieho komando, no treba im uznať, že sú to skutočne „tvrďáci". Aj keď nie sú na „domácej pôjde", je jasné, že mimozemskí lovci skalpov to budú mať s nimi naozaj ťažké. Ale nevybrali si túto zmesku vrahov a chladnokrvných vojakov práve preto, aby si pri ich love užili viac zábavy?

Predátori sa očividne bavia, hrajú sa so svojimi „vojačikmi" ako mačka s myšou. Sledujú ich, pripravujú na nich pasce, a keď príde k stretu, bez váhania berú svoje trofeje. Najdôležitejšie však je, aby sa pri tom zabavil divák. Ten sleduje najskôr povinné tápanie dezorientovaných hrdinov, ako sa snažia nájsť východ z kocky... pardón, džungle. Spoznáva postavy, no už po pár replikách je mu jasné, že o žiadne šťavnaté charaktery (ani) tentoraz nepôjde. Niekto hovorí málo („Yakuza-Man" Hanzo), niekto nevie zavrieť ústa (väzeň), niekto je drsný (Royce), niekto je humánny (Isabelle). A niektorí sú len do počtu (všetci ostatní). Karty sú rozdané hneď na začiatku a vám je jasné, že tip na tých, ktorí neprežijú nasledujúcu desaťminútovku, vám určite vyjde. Rovnako ako tip na tých, ktorí prežijú až do konca. Nejaké väčšie napätie či chémiu medzi postavami netreba ani čakať. Z tohto pohľadu sú Predátori nezaujímaví a... nudní. Z radu vyčnieva iba Adrien Brody, no spôsobom, akým by asi nemal. Aj keď sa do hlavnej postavy - Royca, nabúchal, tvári sa drsne a hovorí chrapľavým hlasom, jeho stvárnenie až príliš pripomína Riddicka z Čiernočiernej tmy. Tým nám však iba neustála dáva najavo, že do tejto roly by bol Vin Diesel určite vhodnejšia voľba.  

Do kina však nepôjdete kvôli ľuďom, ale predátorom. Názov napovedá, že ich bude viac ako jeden, no určite nečakajte podobný rozdiel ako medzi VotrelcomVotrelcami. Vlastne je ich omnoho menej ako v akomkoľvek ďalšom filme, v ktorom sa objavili od filmu Predátor. Toto je však dobrá správa, pretože tak vznikol priestor na ich (aj keď minimálne) individualizovanie a naozaj osobné súboje muža proti mužovi (či dokonca predátora proti predátorovi). Za pozornosť stojí najmä súboj Hanza a predátora „na meče", pri ktorom si možno spomeniete na Kill Billa. Sklame však ten záverečný, ktorý síce odkazuje na jednotku, no nesiaha finálnemu stretu Arnolda a prvého predátora ani po členky.

Film Predátori režiséra Nimróda Antala (Vacancy) a producenta Roberta Rodrigueza mal pomerne veľký potenciál, ktorý sa rozplynul iba na plané nádeje. Je to však stále lepšie ako votrelcovsko-predátorské versus filmy, ktorým už, dúfajme, po veľmi zlej dvojke nadobro odzvonilo. Samostatne to predátorovi sluší viac, no zaslúžil by si ešte o kus lepší film. Cesta nie je úplne zarúbaná a s konceptom džungle ako ihriska pre lovcov skalpov by sa dalo ešte pracovať. Najmä, keď vieme, že raz to už vyšlo.  

 
 
Galéria k článku
Diskusia k článku (1 príspevok) Pridať príspevok
suhlas DK138nz.sk
19. 1. 2011, 16:19

bola to 1tka cez velmi zly kopirak, cele sa to dalo omnoho lepsie spavit, a Brody aj ked zozerie vsetky cinky nebude akcny hrdina.

Odporúčané filmy