recenzie.

I Spit on Your Grave (2010)

Afonka Soby | 13. 2. 2011

4

7/10          

žáner:

torture, hixploitation/backwoods

Film, pri ktorom sa odchádza z kina

Sex a násilie. To je to, o čo tu kráča. Pre dôkaz netreba chodiť ďaleko: stačí si pozrieť titulky najčítanejších denníkov. Alebo si pozrieť nejaký horor, najlepšie slasher alebo exploitation, v ktorom polonahé dievčatá umierajú pod nožom, sekerou alebo inou zbraňou zabijakov. Priznajme si to: kombinácia sexu a násilia nás jednoducho baví. Z tohto pohľadu sa ako najideálnejšia filmová látka javí znásilnenie, ktoré spája sex a násilie do jedného aktu. Javí, a predsa to tak nie je. Väčšinou, keď sa vo filme objaví, rátame sekundy, kým toto ponižovanie a pocit bezmocnosti konečne skončia. Väčšinou však tým nič nekončí, pre ženu začína život, počas ktorého sa musí vyrovnať s údelom „znásilnenej ženy". Ak je násilník aj dolapený, väčšinou chýba satisfakcia. Väzenie predsa nestačí: treba sa im pomstiť, umučiť ich na smrť, odrezať im penisy a donútiť ich prosiť o svoj hriešny život. Jednoducho, po „rape" musí prísť „revenge". A presne o tom je I Spit on Your Grave.

„... v priebehu niekoľkých neznesiteľných filmových minút znásilnia „city bitch" na všetky možné spôsoby."

Ak ste fanúšikom hixploitationu, určite viete, že ide o remake rovnomenného hororu, ktorý na konci  70. rokov naštartoval tzv. „rape&revenge" filmy (neskôr napr. Savage Vengeance, argentínsky I'll Never Die Alone či nórsky Hora). Dej sa od originálu prakticky nelíši: Mladá spisovateľka prichádza na lesnú chatu do zapadnutého mestečka, aby tu načerpala inšpiráciu na svoj nový román. Všetko vyzerá najskôr idylicky a tichá atmosféra lesa vyzerá byť presne to, čo spisovateľ potrebuje na svoju prácu. Prísne pravidlá hixploitationu však nepustia: ak sa mestské dievča ocitne na vidieku, je iba otázkou času, kedy narazí na miestnych „vidlákov". Povinná je postava šerifa, ktorý najskôr prichádza ako záchranca, no v uzavretej komunite mestečka, kde sa ľudia poznajú už od detstva, je jasné, že jeho úlohou je iba vykresať malú iskru nádeje, ktorú o chvíľu sám zadusí. Netrvá dlho a dievča niekoľkokrát znásilní, pričom sa tituluje ako „ass man". Štvorica jeho kumpánov za ním nijako nezaostáva a v priebehu niekoľkých neznesiteľných filmových minút znásilnia „city bitch" na všetky možné spôsoby. To je však iba prvé kolo. Karta sa obracia a znásilnenie vystrieda pomsta.

Od 70. rokov sa toho síce v horore veľa zmenilo, no ak ide o hixploitation, pravidlá ostali rovnaké. Mestské dievča vs. „vidláci" je konflikt, ktorý stále funguje, tak ako stále funguje nevraživosť medzi mestami a dedinami.  V druhom pláne ide tiež o konflikt „inteligencie" a „primitivizmu", čo je vždy znásobené tým, že mestskí ľudia sú v tomto žánri spravidla učitelia, spisovatelia alebo podnikatelia, zatiaľ čo vidiečania jednoducho nerobia vôbec nič. Ak sa už aj spomenie ich práca, spravidla ide o pracovníka na pumpe alebo prinajlepšom policajta, ktorý je však skôr karikatúrou. Šerif v I Spit on Your Grave napríklad pravidelne chodí do kostola a počas znásilňovania zdvihne telefón, aby sa porozprával so svojou dcérou Chastity (v preklade „cudnosť", „zdržanlivosť"), ktorá mu vyčíta, že v nedeľu nespravil raňajky ako obvykle.

„Mestské dievča vs. „vidláci" je konflikt, ktorý stále funguje, tak ako stále funguje nevraživosť medzi mestami a dedinami."

Hoci pravidlá sú stále rovnaké a nemožno tu čakať skutočne žiadne prekvapenie, spracovanie je v niečom odlišné. Uplynulo predsa len tridsať rokov a v horore sa udiali veci, ktoré sa nedajú len tak odignorovať. Napríklad ako Hostel Eliho Rotha, ktorý zadefinoval nový pojem „torture porn" pre filmy, ktorých primárnou zložkou je mučenie. Alebo séria Saw, kde sa mučenie používa už ako nástroj trestu a zároveň aj ako akýsi očistec. I Spit on Your Grave tieto zmeny reflektuje a viac ako na znásilnenie sa sústreďuje na pomstu, pri ktorej dievča kombinuje brutálne mučenie ako vystrihnuté z Hostela s dômyselne nastraženými pascami odkukanými zo Saw. Špeciálne záverečná poprava šerifa alias „ass mana", v ktorej dievča dáva v štýle Johna Krammera obeti aj istú šancu (aj keď zanedbateľnú) zachrániť si život, je priamym odkazom na najdlhšiu torture sériu všetkých čias.

Tieto zmeny chápem v pozitívnom zmysle a sú pre mňa dôkazom, že žáner s prezývkou "buranská vyvražďovačka" sa vyvíja správnym smerom. Zatiaľ čo originál v sedemdesiatych rokoch šokoval dlhými scénami znásilňovania, remake si šetrí miesto na záverečný torture masaker. Film je tak znesiteľnejší aj pre nezvyknutého diváka, no stále ho neodporúčam tým, ktorí hixploitation ako žáner nepoznajú. Ak patríte k takýmto divákom, a film si chcete predsa len pozrieť, odporúčam menšiu prípravu. Skúste napríklad výborný britský Eden Lake, ktorý je čistým hixploitation bez „rape", ale aj „revenge" časti. Alebo nedávny remake The Last House on the Left, v ktorom sa za znásilnenú pannu pomstia jej rodičia. Ak sa medzitým I Spit on Your Grave dostane nejakou náhodou do našich kín (o čom silne pochybujem), budete tak možno jeden z mála ľudí, ktorí neopustia kinosálu v priebehu prvej polovice.