hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Victor Frankenstein

Znova to isté inak, nudnejšie
Frankenstein je krásny príklad postavy, ktorá svojou slávou ďaleko presiahla dielo, z ktorého pochádza. Totiž Frankenstein pôvodne nebola ani oživená príšera, ale jej stvoriteľ. To je už samozrejme všetkým jedno, rovnako ako presný obsah diela, v ktorom sa prvýkrát objavil. Aj to, že ho napísala Mary Shelley a malo ísť o prvý román žánra sci fi aj jeden z prvých hororov. Tá Mary Shelley, o ktorej sa nikdy nemôže nespomenúť, že bola manželkou Percy Bysshe Shelleyho. A znova sa hlavne v našich končinách všetci len tvária, že vedia, o koho ide. Čo už, z Frankensteina je kultúrne dedičstvo s kolektívnym vlastníctvom, takže každý si s ním už robí, čo chce. Teraz nám napríklad film opisuje neznámy príbeh jeho tvorcu a tak sa aj volá, Victor Frankenstein.
4. 12. 2015

Nevesta na zabitie

Svadobná noc trochu inak

Začiatok je dosť klasický a spĺňa štandardy filmov či komédií o vstupe do rodiny. On je bohatý, ona vyrastala bez rodičov. Snobská rodina ako keby ju nenávidela, hoci sa nevesta tvári nervózne, skôr máme dojem, že jej to je jedno. Ide o obligátny folklór s nedôverujúcimi rodičmi a zazerajúcou tetou. Hlavná je láska, tej cíti od manžela viac než dosť. Zatiaľ. Film si možno na pár výnimiek drží úroveň a vyhýba sa skĺznutiu do uletenosti, aj keď sa tá miestami priam ponúka. Niektoré postavy sú komické, stále ale uveriteľné a zhruba rovnako by mohli vyzerať v nehororovej komédii. Samozrejme, uletená musí byť samotná zápletka.

12. 9. 2019

Grave Encounters

Quo vadis, found footage?
Senzácia, ktorú vyvolal v roku 1999 film Záhada Blair Witch si svojou hrou na autentickosť od mnohých puristov vyslúžila nálepku lacnosti až podradnosti. Formát found footage nebol nový, využil ho už v roku 1980 Ruggero Deodato pri svojom otrasnom filme Cannibal Holocaust.
26. 4. 2012

The Haunter

Veľká Miss Afekt
Každý duchársky horor si musí vytvoriť pravidlá sveta, v ktorom sa odohrá. Čo duchovia môžu, čo chcú a hlavne, ako sa ich dá zbaviť. Všeobecnou zásadou býva, čím jednoduchšie tým lepšie. S komplikovanými konštruktmi sa dá v lepšom prípade dostať k vtipnosti (Drag Me to Hell). Tých horších je neúrekom a zväčša sa končia ako mysteriózny nezmysel bez hlavy a päty (Shelter). Na dorazenie diváckeho zážitku je potom najlepšie nedopriať mu ani možnosť tváriť sa, že si všetky nelogickosti nevšimol. Zložitá myšlienka je aj za filmom The Haunter, ako asi svoju úlohu zvládol?
Lisa prežíva dokola ten istý deň. Budí ju brat s pirátskym pokladom, mama ju posiela prať a otec opravuje auto. A v dome sa ešte objaví aj pár duchov. Hlasov, nočných návštev, snažia sa s Lisou komunikovať. Napred sa bojí, postupne si na nich zvyká a začnú ju zaujímať. S ich pomocou nájde záznamy, koľko dievčat už v okolí zahynulo, a že práve tie k nej prichádzajú. Potom je jedného dňa všetko inak. Je to ten istý deň, lenže všetci sa správajú odlišne. Príde opravár telefónov, všetky predošlé dni nefunkčných. Má v očiach smrť, a povie to Lise jasne. S duchmi nech sa nesnaží komunikovať. Inak bude trpieť. Ukáže jej, že to on ovláda všetko, čo sa deje. Je to jeho dom, on tam vyrastal a vraždil, a mieni pokračovať. Až kým ho Lisa nezastaví.
9. 1. 2014

Bear

Medveď je živý, ale nezáživný

Jeden spoločný výlet dvoch znesvárených bratov a ich partneriek na rodinnú párty prekazí nehoda. Ich auto zíde z cesty a štvorica uviazne v lese, kde stretnú medvediu samicu, zrejme podobne vyplašenú ako oni sami. Jeden z bratov však stratí nervy a medvedicu chladnokrvne zastrelí. Pár nábojov si však mal nechať. Prichádza totiž samec, ktorý je lačný nie ani tak po ľudskom mäse, ako skôr po pomste.

20. 9. 2010

recenzie.

I Spit on Your Grave (2010)

Afonka Soby | 13. 2. 2011
4
7/10          
žáner:
torture, hixploitation/backwoods

Film, pri ktorom sa odchádza z kina


Sex a násilie. To je to, o čo tu kráča. Pre dôkaz netreba chodiť ďaleko: stačí si pozrieť titulky najčítanejších denníkov. Alebo si pozrieť nejaký horor, najlepšie slasher alebo exploitation, v ktorom polonahé dievčatá umierajú pod nožom, sekerou alebo inou zbraňou zabijakov. Priznajme si to: kombinácia sexu a násilia nás jednoducho baví. Z tohto pohľadu sa ako najideálnejšia filmová látka javí znásilnenie, ktoré spája sex a násilie do jedného aktu. Javí, a predsa to tak nie je. Väčšinou, keď sa vo filme objaví, rátame sekundy, kým toto ponižovanie a pocit bezmocnosti konečne skončia. Väčšinou však tým nič nekončí, pre ženu začína život, počas ktorého sa musí vyrovnať s údelom „znásilnenej ženy". Ak je násilník aj dolapený, väčšinou chýba satisfakcia. Väzenie predsa nestačí: treba sa im pomstiť, umučiť ich na smrť, odrezať im penisy a donútiť ich prosiť o svoj hriešny život. Jednoducho, po „rape" musí prísť „revenge". A presne o tom je I Spit on Your Grave.

„... v priebehu niekoľkých neznesiteľných filmových minút znásilnia „city bitch" na všetky možné spôsoby."

Ak ste fanúšikom hixploitationu, určite viete, že ide o remake rovnomenného hororu, ktorý na konci  70. rokov naštartoval tzv. „rape&revenge" filmy (neskôr napr. Savage Vengeance, argentínsky I'll Never Die Alone či nórsky Hora). Dej sa od originálu prakticky nelíši: Mladá spisovateľka prichádza na lesnú chatu do zapadnutého mestečka, aby tu načerpala inšpiráciu na svoj nový román. Všetko vyzerá najskôr idylicky a tichá atmosféra lesa vyzerá byť presne to, čo spisovateľ potrebuje na svoju prácu. Prísne pravidlá hixploitationu však nepustia: ak sa mestské dievča ocitne na vidieku, je iba otázkou času, kedy narazí na miestnych „vidlákov". Povinná je postava šerifa, ktorý najskôr prichádza ako záchranca, no v uzavretej komunite mestečka, kde sa ľudia poznajú už od detstva, je jasné, že jeho úlohou je iba vykresať malú iskru nádeje, ktorú o chvíľu sám zadusí. Netrvá dlho a dievča niekoľkokrát znásilní, pričom sa tituluje ako „ass man". Štvorica jeho kumpánov za ním nijako nezaostáva a v priebehu niekoľkých neznesiteľných filmových minút znásilnia „city bitch" na všetky možné spôsoby. To je však iba prvé kolo. Karta sa obracia a znásilnenie vystrieda pomsta.

Od 70. rokov sa toho síce v horore veľa zmenilo, no ak ide o hixploitation, pravidlá ostali rovnaké. Mestské dievča vs. „vidláci" je konflikt, ktorý stále funguje, tak ako stále funguje nevraživosť medzi mestami a dedinami.  V druhom pláne ide tiež o konflikt „inteligencie" a „primitivizmu", čo je vždy znásobené tým, že mestskí ľudia sú v tomto žánri spravidla učitelia, spisovatelia alebo podnikatelia, zatiaľ čo vidiečania jednoducho nerobia vôbec nič. Ak sa už aj spomenie ich práca, spravidla ide o pracovníka na pumpe alebo prinajlepšom policajta, ktorý je však skôr karikatúrou. Šerif v I Spit on Your Grave napríklad pravidelne chodí do kostola a počas znásilňovania zdvihne telefón, aby sa porozprával so svojou dcérou Chastity (v preklade „cudnosť", „zdržanlivosť"), ktorá mu vyčíta, že v nedeľu nespravil raňajky ako obvykle.

„Mestské dievča vs. „vidláci" je konflikt, ktorý stále funguje, tak ako stále funguje nevraživosť medzi mestami a dedinami."

Hoci pravidlá sú stále rovnaké a nemožno tu čakať skutočne žiadne prekvapenie, spracovanie je v niečom odlišné. Uplynulo predsa len tridsať rokov a v horore sa udiali veci, ktoré sa nedajú len tak odignorovať. Napríklad ako Hostel Eliho Rotha, ktorý zadefinoval nový pojem „torture porn" pre filmy, ktorých primárnou zložkou je mučenie. Alebo séria Saw, kde sa mučenie používa už ako nástroj trestu a zároveň aj ako akýsi očistec. I Spit on Your Grave tieto zmeny reflektuje a viac ako na znásilnenie sa sústreďuje na pomstu, pri ktorej dievča kombinuje brutálne mučenie ako vystrihnuté z Hostela s dômyselne nastraženými pascami odkukanými zo Saw. Špeciálne záverečná poprava šerifa alias „ass mana", v ktorej dievča dáva v štýle Johna Krammera obeti aj istú šancu (aj keď zanedbateľnú) zachrániť si život, je priamym odkazom na najdlhšiu torture sériu všetkých čias.

Tieto zmeny chápem v pozitívnom zmysle a sú pre mňa dôkazom, že žáner s prezývkou "buranská vyvražďovačka" sa vyvíja správnym smerom. Zatiaľ čo originál v sedemdesiatych rokoch šokoval dlhými scénami znásilňovania, remake si šetrí miesto na záverečný torture masaker. Film je tak znesiteľnejší aj pre nezvyknutého diváka, no stále ho neodporúčam tým, ktorí hixploitation ako žáner nepoznajú. Ak patríte k takýmto divákom, a film si chcete predsa len pozrieť, odporúčam menšiu prípravu. Skúste napríklad výborný britský Eden Lake, ktorý je čistým hixploitation bez „rape", ale aj „revenge" časti. Alebo nedávny remake The Last House on the Left, v ktorom sa za znásilnenú pannu pomstia jej rodičia. Ak sa medzitým I Spit on Your Grave dostane nejakou náhodou do našich kín (o čom silne pochybujem), budete tak možno jeden z mála ľudí, ktorí neopustia kinosálu v priebehu prvej polovice.   

Galéria k článku
Diskusia k článku (4 príspevky) Pridať príspevok
? Sesily
30. 6. 2014, 12:01

excelentný film....a kreativita slečny "zabitá"

škoda peter
23. 10. 2013, 18:35

nie je to zlé, ale čakal som oveľa viac...sklamanie

... Preator
14. 2. 2012, 18:19

To naozaj vyzerá ako niečo, čo nebude úplne blbé a bude to mať atmosféru... teda snáď.

:-)) dodo81
1. 7. 2011, 15:25

super filmyk.