hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Tokyo Gore Police

Penis ako zbraň a aligátor miesto nôh
Napadlo vám niekedy, čo by sa stalo, keby polícia prešla do súkromných rúk? Režisér Yoshihiro Nishimura sa nad tým zamyslel za vás a vytvoril budúcnosť Tokia, v ktorej sa tokijská polícia volá Tokyo Police Corporation. Ako názov filmu Tokyo Gore Police napovedá, nebude to budúcnosť práve ružová, ale skôr krvavočervená. 13. 1. 2011

The Human Centipede 2: Full Sequence

Naozaj ešte odpornejšie
Prvý diel série The Human Centipede si vzhľadom na svoj rozpočet vyslúžil skutočne nebývalú pozornosť. Jeho trailer na youtube videlo viac ako 15 miliónov divákov a okrem kultúrnych narážok si vyslúžil paródie ako v porne, tak aj v kreslenom seriáli Mestečko Southpark. Už pri release prvého projektu režisér a scenárista Tom Six ohlásil, že to nie je posledný film, ktorý chce o tejto zvrhlosti nakrútiť. A v ďalšom dieli nemala rásť len stonožka, ale aj úroveň odpornosti, ktorý film dosiahne. Teraz máme možnosť sa presvedčiť, že svoj sľub myslel s plnou vážnosťou.
13. 4. 2012

1922

Milovať pôdu viac ako ženu

Nejde len o jednoduchý rozdiel v záujmoch manželov. Ona chce žiť v meste, on miluje farmu. Problém je v tom, že pre neho je farma a čo najväčší pozemok jedinou životnou hodnotou. Či jednou z dvoch, tou druhou je syn, o ktorého ho chce manželka tiež obrať. Musí vyrastať s matkou, preto by tiež mal ísť do mesta. Svojím spôsobom ide o obmedzený fanatizmus, kde človek na niečom chorobne lipne, a ničomu nedovolí ho o to obrať. Pritom ani sám nevie, prečo mu na tom tak záleží. Šťastie ani bohatstvo mu pôda veru neprinesie. Tak bol skrátka vychovaný, také boli hodnoty ľudí v roku 1922.

25. 1. 2018

The Eyes of My Mother

Neučte deti hrám so skalpelom

Mama dievčatku veľa rozprávala o anatómii, o rezaní. Ako už mohla čakať, že to s ním dopadne. Sama bola v Portugalsku očná chirurgička, na kravskom oku dcére ukazuje, ako vyzerá jeho vnútro. Dievčatko je rado, rezanie sa jej páči, má rada svoju mamu. Na ich odľahlý statok jedného dňa príde cudzinec. Pýta sa na záchod, vyžaduje si nezvyčajnú zdvorilosť. Pôsobí na jednej strane krehko, zároveň dosť vyšinuto. Neskôr sa sám prizná, má rád zabíjanie, ten pocit ktorý človeku prináša. Na rozhovory s dievčatkom bude mať ešte veľa času. Bez mamičky si z neho spraví svojho jediného kamaráta. Hoci nahradiť ju samozrejme nikdy môcť nebude, Francisca bude vždy myslieť na The Eyes of My Mother.

27. 6. 2017

Exists

Nabudúce Lochnesska?
Yeti v Himalájach a Bigfoot v Amerike by údajne mohli byť poslední jedinci niektorého z živočíšnych druhov pokladaných za vyhynuté. Napríklad Gigantopitheca alebo Paranthropa. Prvý síce asi nemohol chodiť po zadných a jeho pozostatky v Amerike nikdy nenašli, a druhý sa vyskytoval len v Afrike. Pre ich existenciu nejestvujú ani žiadne vedecké dôkazy. Skôr množstvo dôvodov, prečo by mala byť takmer nemožná. No ľuďom zjavne nestačí množstvo jedincov podobných skôr opiciam ako človeku ktorých zápach cítiť na hony. Treba hľadať vedecké vysvetlenia, pretože je jasné, že niečo také Exists.
22. 1. 2015

recenzie.

Preservation

Andrej Gomora | 27. 1. 2015
0
4/10          
žáner:
hixploitation/backwoods, independent, survival

Poľovačka bola odjakživa hra pre dvoch


Keď ľudia odídu niekde do odľahlých lesov, vždy hovoria, ako si chcú oddýchnuť od civilizácie. Vrátiť sa k starodávnemu spôsobu života v súlade s prírodnými zákonmi. Nepatrí ale medzi tie náhodou aj ten o potravinovom reťazci? Zvieratá v prírode žijú buď v neustálom ohrození predátormi, alebo smrťou od hladu ak ako predátori nebudú zakaždým rýchlejší, silnejší alebo prefíkanejší ako ich korisť. Chcete skutočný únik z civilizácie? Tak sa nesťažujte, keď niekto naruší vaše pokojné vysedávanie v posiedky s puškou v ruke. Tak vyzerá skutočná oáza divočiny, alebo Preservation.

„Najviac sa snaží do prírody zapadnúť, aj keď ako vegánke jej poľovanie zatiaľ príliš nejde."

Chlapi to tu pritom poznajú, chodili sem už ako deti. Oni dvaja sú zohraná partia, cudzí element je manželka jedného z nich. Spoločné vlastne majú detstvo, tu sa doň vracajú. Inak sú vzťahy mierne čudné medzi všetkými. Manžel si na ženu nenachádzal veľa času dlhodobo, aj teraz sa viac venuje telefónu ako jej. Druhý brat je od návratu z vojny trochu iný, nedá sa v ňom vyznať. Až trochu príliš sa so švagrinou zbližuje, páči sa mu jej zručnosť pri narábaní s nehybnými telami. Tá je pochopiteľná, keďže je doktorka. Najviac sa snaží do prírody zapadnúť, aj keď ako vegánke jej poľovanie zatiaľ príliš nejde. Hlavný problém je stlačiť kohútik. Keď výlet od začiatku nebola žiadna idylka, vtedy si problémy robili len sami sebe. Horšie je, keď im raz v noci ukradnú všetko okrem oblečenia a spacákov, v ktorých spali. Bosí zamieria k autu, no brat vojak sa musí vrátiť po svojho psa. Z hlúpeho žartu napred podozrievali jeho. No skôr sa zdá, že hrať sa s nimi pustil niekto úplne iný.

„Vo filme je napätie od začiatku, opustená rezervácia a odcudzená trojica fungujú neutešene už samé o sebe."

Nezávislé dielo s priam artovými sklonmi si samozrejme musí dať záležať na postavách. Pochopíme, o čo každej ide, aj im to viac menej berieme. Nie zrovna krátky úvod preto nenudí, so všetkými sa stihneme dôkladne zoznámiť. Na čo nám to bolo je už potom iná otázka. Vo filme je napätie od začiatku, opustená rezervácia a odcudzená trojica fungujú neutešene už samé o sebe. My k tomu ešte čakáme hororovú časť a dlho sa zdá, že sa máme na čo tešiť. Žiaľ, odkedy sa niečo začne diať, ide to s filmom dole vodou.

„Všetky hororové situácie sú neuveriteľne vykonštruované."

Že každá z postáv môže mať v hlave všeličo je nám jasné. Majú byť čo najživší, tak sa nemusia za každú cenu správať len rozumne. Lenže niečo sa ešte dá prehltnúť, a niečo už nie. Všetky hororové situácie sú neuveriteľne vykonštruované. Nedávajú zmysel zo strany zloduchov, čo až taký problém nie je, keďže sú pre nás zatiaľ dokonalou záhadou. Obete by ale mali bojovať o prežitie, tento záujem aj otvorene vyhlasujú. Ak by chceli, možno by im to aj išlo, oni si ale smrť nakoniec musia vypýtať. Žeby ďalší námet pre diváka na psychoanalyzovanie?

„Tu sa k nim ale pridáva silenosť situácií, ktoré z nich robia skôr scenáristický nepodarok."

Skutočne hororové pasáže sú navyše veľmi krátke. Drží sa celkové dusno, ako bolo viac menej od začiatku. Napätie ale trvá len krátko, a vždy ho pokazí nejaká absurdita zo strany postáv. Zloduchovia pôsobia na jednej strane veľmi sofistikovane, zároveň ale aj hlúpo a neschopne, v čom ich ale znova musia prekonať ich obete. V skutočnom živote by pôsobili ako notorickí smoliari. Akokoľvek sa snažia, vždy nakoniec všetko pokazia. Tu sa k nim ale pridáva silenosť situácií, ktoré z nich robia skôr scenáristický nepodarok. Podobne je to nakoniec s akčnou doktorkou, dosť nápadne podobnou hrdinke You´re Next. Tá ale prežila vďaka rokom tréningu a kurzom prežitia. Tentokrát tu máme prirodzený supertalent, ktorému vystačí sila vôle. A hnevu. Snaha niečo povedať je badateľná aj za zápornými hrdinami, tiež ale úplne nedáva zmysel. Ak by sme aj prijali ich hlavné posolstvo s jeho nadnesenosťou, ospravedlniteľnou extrémom za účelom jeho zreteľnosti. Predstaviť si detaily ich existencie by už bolo nemožné. Preto nakoniec zostaneme len pri efektnom zjednodušení a ničom viac. Škoda, skutočne sa zdalo, že film by niečo múdre rád povedal.

Preservation je nakoniec dobre nakrútený film, ktorého pointa mala byť v dokonale nezvládnutej hororovej časti. Ak by aj sama osebe jej myšlienka dávala zmysel, spôsob spracovania jej stráviteľnosť zabíja. Dá sa užiť si jeho nehororovú časť a možno pár scén, prípadne oceniť tých pár kostrbato podaných nápadov. Ale z filmu ako celku žiaľ v divákovi zostáva prinajlepšom rozpačitý dojem.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy