hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Boarding School

Nadštandardné služby pre spokojnosť rodičov
Napred si hovoríte, že kde je ten horor. Objaví sa jeden celkom trápny duch, chlapček si zakrýva zrkadlo, zjavne má trocha bujnú fantáziu. Uvidíme aj dôvod, veď číta samé komiksy a pozerá samé horory. Má doma dusno lebo je mierne pošahaný, sú s ním samé problémy. Začne sa dostavovať nepríjemný pocit z pozerania filmu, no nie tak klasicky hororový, maximálne sa tak náznakom blížime exploitationu. Povaha filmu sa celkom nezmení, ani keď ho konečne pošlú na prevýchovu. To príde, až keď divák objaví, čo je to za Boarding School.
12. 11. 2018

Korisť

Žraločí horor, len s aligátorom

Žraločie horory sme tu mali tri letá po sebe, už ten posledný cítil, že toho začína byť priveľa, musí sa trocha odlíšiť. Bez vodného zvieraťa to nešlo, nech majú ľudia na čo myslieť, keď sa pôjdu kúpať. Aligátory severoamerické majú ročne na svedomí zhruba rovnako zanedbateľný počet obetí ako žraloky, na rozdiel od takého krokodíla nílskeho. Ten ročne zožerie až do tisícky ľudí a medzi predátormi loviacimi ľudí ako korisť sa mu často prisudzuje svetové prvenstvo. Zato aligátor má to šťastie, že žije v privilegovanej Amerike. Preto z neho toho leto spravili hviezdu filmu Korisť.

16. 7. 2019

Sinister 2

Mohlo sa to skončiť aj horšie
Prvý Sinister sme sledovali z pohľadu obete. Pátrajúcej, no nevedomej, obete, s ktorou sa priam zahrávali. Stála proti nej neporaziteľná sila fungujúca neomylne a jej vstup do niekoho života mohol mať len jeden koniec. Pochopili sme jej logiku, ako svoje obete nachádza a čo sa im zhruba stane. Čo za silu to je a ako pracuje na dokonaní svojho diela nám ale nenaznačili. Pohľad z druhej strany, či skôr niekde zo stredu nám sprostredkuje až Sinister 2.
21. 9. 2015

Smrtiaci príliv

Viac o kráske než o žralokovi

V roku 1891 vypísal multimilionár žijúci v New Yorku Hermann Oelrichs odmenu 500 dolárov za dôkaz, že žralok je schopný napadnúť človeka. Keď sa v roku 1916 odohrala v New Jersey séria žraločích útokov, ktorej padli za obeť štyria ľudia, prinajmenšom jedny noviny ich spočiatku pripisovali morským korytnačkám. Natoľko nevinný imidž vtedy ešte žraloky mali. Najzásadnejšiu ranu mu samozrejme zasadil film Čeľuste v roku 1975, odvtedy sa krvilační žraloci stali neodmysliteľnou súčasťou kultúry. Znova raz tak o nich hovorí dielo s názvom Smrtiaci príliv.

5. 9. 2016

Ich seh, ich seh/ Dobrú noc, mami

Čo už mohla vychovať taká matka?
V určitom veku je nenávidieť svojich rodičov normálne, priam súčasť zdravého vývoja. Ani v skorom detstve sa ale určite nedá povedať, že by deti k mame a otcovi pociťovali len lásku. Rodičia sú pre nich predstaviteľmi sveta, v ktorom sú ešte stratené. Dávajú im príkazy a zákazy, karhajú ich a dieťa často nie je ani schopné pochopiť, prečo. Z toho dôvodu nie je možné prežiť detstvo bez zažitia strachu z vlastných rodičov, a bez občasného pocitu chvíľkového odcudzenia. To zväčša prejde, uvedomíme si, že predsa sú to naši rodičia. Ale čo ak nie, čo ak máme dôvod pochybovať, či to naši rodičia skutočne sú? Napríklad kvôli plastickej operácii, ako vo filme Ich seh, ich seh.
6. 10. 2015

recenzie.

Preservation

Andrej Gomora | 27. 1. 2015
0
4/10          
žáner:
hixploitation/backwoods, independent, survival

Poľovačka bola odjakživa hra pre dvoch


Keď ľudia odídu niekde do odľahlých lesov, vždy hovoria, ako si chcú oddýchnuť od civilizácie. Vrátiť sa k starodávnemu spôsobu života v súlade s prírodnými zákonmi. Nepatrí ale medzi tie náhodou aj ten o potravinovom reťazci? Zvieratá v prírode žijú buď v neustálom ohrození predátormi, alebo smrťou od hladu ak ako predátori nebudú zakaždým rýchlejší, silnejší alebo prefíkanejší ako ich korisť. Chcete skutočný únik z civilizácie? Tak sa nesťažujte, keď niekto naruší vaše pokojné vysedávanie v posiedky s puškou v ruke. Tak vyzerá skutočná oáza divočiny, alebo Preservation.

„Najviac sa snaží do prírody zapadnúť, aj keď ako vegánke jej poľovanie zatiaľ príliš nejde."

Chlapi to tu pritom poznajú, chodili sem už ako deti. Oni dvaja sú zohraná partia, cudzí element je manželka jedného z nich. Spoločné vlastne majú detstvo, tu sa doň vracajú. Inak sú vzťahy mierne čudné medzi všetkými. Manžel si na ženu nenachádzal veľa času dlhodobo, aj teraz sa viac venuje telefónu ako jej. Druhý brat je od návratu z vojny trochu iný, nedá sa v ňom vyznať. Až trochu príliš sa so švagrinou zbližuje, páči sa mu jej zručnosť pri narábaní s nehybnými telami. Tá je pochopiteľná, keďže je doktorka. Najviac sa snaží do prírody zapadnúť, aj keď ako vegánke jej poľovanie zatiaľ príliš nejde. Hlavný problém je stlačiť kohútik. Keď výlet od začiatku nebola žiadna idylka, vtedy si problémy robili len sami sebe. Horšie je, keď im raz v noci ukradnú všetko okrem oblečenia a spacákov, v ktorých spali. Bosí zamieria k autu, no brat vojak sa musí vrátiť po svojho psa. Z hlúpeho žartu napred podozrievali jeho. No skôr sa zdá, že hrať sa s nimi pustil niekto úplne iný.

„Vo filme je napätie od začiatku, opustená rezervácia a odcudzená trojica fungujú neutešene už samé o sebe."

Nezávislé dielo s priam artovými sklonmi si samozrejme musí dať záležať na postavách. Pochopíme, o čo každej ide, aj im to viac menej berieme. Nie zrovna krátky úvod preto nenudí, so všetkými sa stihneme dôkladne zoznámiť. Na čo nám to bolo je už potom iná otázka. Vo filme je napätie od začiatku, opustená rezervácia a odcudzená trojica fungujú neutešene už samé o sebe. My k tomu ešte čakáme hororovú časť a dlho sa zdá, že sa máme na čo tešiť. Žiaľ, odkedy sa niečo začne diať, ide to s filmom dole vodou.

„Všetky hororové situácie sú neuveriteľne vykonštruované."

Že každá z postáv môže mať v hlave všeličo je nám jasné. Majú byť čo najživší, tak sa nemusia za každú cenu správať len rozumne. Lenže niečo sa ešte dá prehltnúť, a niečo už nie. Všetky hororové situácie sú neuveriteľne vykonštruované. Nedávajú zmysel zo strany zloduchov, čo až taký problém nie je, keďže sú pre nás zatiaľ dokonalou záhadou. Obete by ale mali bojovať o prežitie, tento záujem aj otvorene vyhlasujú. Ak by chceli, možno by im to aj išlo, oni si ale smrť nakoniec musia vypýtať. Žeby ďalší námet pre diváka na psychoanalyzovanie?

„Tu sa k nim ale pridáva silenosť situácií, ktoré z nich robia skôr scenáristický nepodarok."

Skutočne hororové pasáže sú navyše veľmi krátke. Drží sa celkové dusno, ako bolo viac menej od začiatku. Napätie ale trvá len krátko, a vždy ho pokazí nejaká absurdita zo strany postáv. Zloduchovia pôsobia na jednej strane veľmi sofistikovane, zároveň ale aj hlúpo a neschopne, v čom ich ale znova musia prekonať ich obete. V skutočnom živote by pôsobili ako notorickí smoliari. Akokoľvek sa snažia, vždy nakoniec všetko pokazia. Tu sa k nim ale pridáva silenosť situácií, ktoré z nich robia skôr scenáristický nepodarok. Podobne je to nakoniec s akčnou doktorkou, dosť nápadne podobnou hrdinke You´re Next. Tá ale prežila vďaka rokom tréningu a kurzom prežitia. Tentokrát tu máme prirodzený supertalent, ktorému vystačí sila vôle. A hnevu. Snaha niečo povedať je badateľná aj za zápornými hrdinami, tiež ale úplne nedáva zmysel. Ak by sme aj prijali ich hlavné posolstvo s jeho nadnesenosťou, ospravedlniteľnou extrémom za účelom jeho zreteľnosti. Predstaviť si detaily ich existencie by už bolo nemožné. Preto nakoniec zostaneme len pri efektnom zjednodušení a ničom viac. Škoda, skutočne sa zdalo, že film by niečo múdre rád povedal.

Preservation je nakoniec dobre nakrútený film, ktorého pointa mala byť v dokonale nezvládnutej hororovej časti. Ak by aj sama osebe jej myšlienka dávala zmysel, spôsob spracovania jej stráviteľnosť zabíja. Dá sa užiť si jeho nehororovú časť a možno pár scén, prípadne oceniť tých pár kostrbato podaných nápadov. Ale z filmu ako celku žiaľ v divákovi zostáva prinajlepšom rozpačitý dojem.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy