hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Boarding School

Nadštandardné služby pre spokojnosť rodičov
Napred si hovoríte, že kde je ten horor. Objaví sa jeden celkom trápny duch, chlapček si zakrýva zrkadlo, zjavne má trocha bujnú fantáziu. Uvidíme aj dôvod, veď číta samé komiksy a pozerá samé horory. Má doma dusno lebo je mierne pošahaný, sú s ním samé problémy. Začne sa dostavovať nepríjemný pocit z pozerania filmu, no nie tak klasicky hororový, maximálne sa tak náznakom blížime exploitationu. Povaha filmu sa celkom nezmení, ani keď ho konečne pošlú na prevýchovu. To príde, až keď divák objaví, čo je to za Boarding School.
12. 11. 2018

Korisť

Žraločí horor, len s aligátorom

Žraločie horory sme tu mali tri letá po sebe, už ten posledný cítil, že toho začína byť priveľa, musí sa trocha odlíšiť. Bez vodného zvieraťa to nešlo, nech majú ľudia na čo myslieť, keď sa pôjdu kúpať. Aligátory severoamerické majú ročne na svedomí zhruba rovnako zanedbateľný počet obetí ako žraloky, na rozdiel od takého krokodíla nílskeho. Ten ročne zožerie až do tisícky ľudí a medzi predátormi loviacimi ľudí ako korisť sa mu často prisudzuje svetové prvenstvo. Zato aligátor má to šťastie, že žije v privilegovanej Amerike. Preto z neho toho leto spravili hviezdu filmu Korisť.

16. 7. 2019

Sinister 2

Mohlo sa to skončiť aj horšie
Prvý Sinister sme sledovali z pohľadu obete. Pátrajúcej, no nevedomej, obete, s ktorou sa priam zahrávali. Stála proti nej neporaziteľná sila fungujúca neomylne a jej vstup do niekoho života mohol mať len jeden koniec. Pochopili sme jej logiku, ako svoje obete nachádza a čo sa im zhruba stane. Čo za silu to je a ako pracuje na dokonaní svojho diela nám ale nenaznačili. Pohľad z druhej strany, či skôr niekde zo stredu nám sprostredkuje až Sinister 2.
21. 9. 2015

Smrtiaci príliv

Viac o kráske než o žralokovi

V roku 1891 vypísal multimilionár žijúci v New Yorku Hermann Oelrichs odmenu 500 dolárov za dôkaz, že žralok je schopný napadnúť človeka. Keď sa v roku 1916 odohrala v New Jersey séria žraločích útokov, ktorej padli za obeť štyria ľudia, prinajmenšom jedny noviny ich spočiatku pripisovali morským korytnačkám. Natoľko nevinný imidž vtedy ešte žraloky mali. Najzásadnejšiu ranu mu samozrejme zasadil film Čeľuste v roku 1975, odvtedy sa krvilační žraloci stali neodmysliteľnou súčasťou kultúry. Znova raz tak o nich hovorí dielo s názvom Smrtiaci príliv.

5. 9. 2016

Ich seh, ich seh/ Dobrú noc, mami

Čo už mohla vychovať taká matka?
V určitom veku je nenávidieť svojich rodičov normálne, priam súčasť zdravého vývoja. Ani v skorom detstve sa ale určite nedá povedať, že by deti k mame a otcovi pociťovali len lásku. Rodičia sú pre nich predstaviteľmi sveta, v ktorom sú ešte stratené. Dávajú im príkazy a zákazy, karhajú ich a dieťa často nie je ani schopné pochopiť, prečo. Z toho dôvodu nie je možné prežiť detstvo bez zažitia strachu z vlastných rodičov, a bez občasného pocitu chvíľkového odcudzenia. To zväčša prejde, uvedomíme si, že predsa sú to naši rodičia. Ale čo ak nie, čo ak máme dôvod pochybovať, či to naši rodičia skutočne sú? Napríklad kvôli plastickej operácii, ako vo filme Ich seh, ich seh.
6. 10. 2015

recenzie.

Shadow

Andrej Gomora | 14. 4. 2011
0
3/10          
žáner:
hixploitation/backwoods

Hory, bicykle, mučenie a žiadna zábava


Vojak David sa vrátil z Iraku, plný nepríjemných spomienok, a potrebuje si poriadne prečistiť hlavu. Keďže odmalička bolo jeho záľubou jazdenie na bicykli po horách, vyberá sa do oblasti Shadow, ktorú mu spolubojovník odporučil ako bicyklový raj na zemi. Príroda je tu naozaj krásna, ale aj tých pár ľudí, ktorých stretne, mu dokáže oddych pokaziť. V miestnom hostinci sa totiž zastane Angeline, sympatickej dievčiny, ktorú obťažujú dvaja hulvátski poľovníci. Stret ešte dopadne dobre vďaka hostinskému a David sa s Angeline, ktorá je rovnako na bicyklovom výlete, dokonca zblíži. Na druhý deň sa však stretávajú znova a pri pohľade na nevinne sa pasúce zvieratá, ktoré chcú poľovníci zastreliť, Angeline neodolá a lov krikom prekazí. Náhradou za korisť, ktorá utiekla, sa stávajú naši bicyklisti. Strhne sa naháňačka po lesoch so striedavým úspechom na obidvoch stranách. Vyvrcholí príchodom do odľahlej časti a tmavých zákutí, kde číha úplne nové nebezpečenstvo.

„Krásna príroda a lesy, ako aj miestne nápisy zodpovedajú Taliansku. Všetky postavy však hovoria po anglicky a anglický je aj názov miesta -  Shadow."

Taliansky horor
Shadow/V tieni hôr začína ako typický hixploitation, so zloduchmi v podobe miestnych buranov, ktorí prenasledujú turistov vo svojom kraji. Všetky postavy predstavujú nerealistický extrém toho, čo majú zosobňovať. Sympatický David má utrápený pohľad veterána a zápal pre spravodlivosť a obraňovanie slabších. Angeline je krehká, viditeľne inteligentná (v krčme si číta knižku) a láskavá k tak trochu stratenému Davidovi. Poľovníci, asi najmenej uveriteľní, sú takí zlí a primitívni, ako len môžu byť. Ešte neuveriteľnejšie je ich správanie, keď sa neskrývane usilujú o životy votrelcov, aj keď ich lov ešte vôbec nesľubuje zdarný koniec. Vôbec nemyslia na zákony, alebo následky toho, čo robia, a pôsobia, ako keby žili v úplnej anarchii. Umiestnenie filmu je pritom tak trochu mimo tohto sveta. Krásna príroda a lesy, ako aj miestne nápisy zodpovedajú Taliansku. Všetky postavy však hovoria po anglicky a anglický je aj názov miesta - Shadow.

Neskrývaná jednoduchosť a naivita, s ktorou sa film od začiatku divákovi predstaví, dlho v podstate funguje, aspoň čo sa týka strašenia. Postavy síce primitívne, ale jasne zaradené do svojich rolí sú pre základné potreby diváka dostačujúce a dokážu roztočiť akciu a vytvoriť atmosféru strachu. Naháňanie sa v lese má spád a aj napriek tomu, že je prehnané a často nelogické - pred autom sa napríklad uteká takmer zásadne po ceste, bicykle idú zhruba rovnako rýchlo ako auto a peší ako bicykle.

Už počas predošlých dialógov sa spomínajú duchovia v lese, údajne sú tam po obetiach vojny. Príchod do mysterióznej časti lesa je opäť síce efektný, ale lacný, s napätím budovaným cez vtákov vyletujúcich zo šuchotajúceho krovia a skuvíňajúceho psa. Posledný antihrdina, ktorého stretneme, je nakoniec rovnaký ako všetky ostatné postavy - nerealistický, ale svoj účel plní. V tomto prípade ide o úplne uletený zjav, ktorého cieľom je len čo najväčšia hrôzostrašnosť a asi by bola škoda hľadať v ňom akúkoľvek logiku. Stane sa akurát súčasťou mierne politického, a nie veľmi podareného záveru, ktorý môže byť snahou o ospravedlnenie sa za všetky hlúposti, ktoré sa počas deja odohrali.

„Použitie mučenia vyzerá ako z núdze cnosť a snaží sa rýchlo a intenzívne vynahradiť divákovi, čo mu dovtedy chýbalo."

Nedá sa. Stupidita a naivnosť z celého diela neustále srší. Miestami funguje, ale miestami nie. Keď sa film konečne dostane k skutočnému násiliu, pôsobí ako nepríjemný dejový posun, bez plynulého nadväzovania na všetko, čo sme dovtedy videli. Použitie mučenia vyzerá ako z núdze cnosť a snaží sa rýchlo a intenzívne vynahradiť divákovi, čo mu dovtedy chýbalo. Výsledkom je zlátanina, kde jedna časť má pozerateľnosť a spád, zatiaľ čo druhá násilie. Mučiteľ má svoje hororové čaro, práve s ním však miera plytkosti a neprepracovanosti prekročí hranice únosnosti. Film má svoje pozitíva vo forme krásnej prírody a tej trochy primitívnej, ale pozerateľnej akcie. Ako celok je však len zmesou hlúpostí, ktoré nedržia pokope, a jeho jedinou cieľovkou môže byť len skutočne nenáročný divák.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok