hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Hellions

Halloweenska báseň o tehotnej tínedžerke
Keď na Halloween doktor oznámi sedemnásťročnému dievčaťu, že je tehotná, veľmi jej do smiechu nebude. Nepomôžu ani škriatkovské ušká, ktoré má doktor nasadené. Nepoteší ju ani, keď dievčatko v čakárni opätuje pochvalu pre jej kostým. Pretože Dora na sebe kostým nemá. Náladu jej nezdvihne ani matka. Súhlasí, že nie každá môže byť najlepšou žiačkou ročníka. Bola by ale rada, keby ho aspoň ukončila. Celkom vhodné podmienky oznámiť jej, že je tehotná, nie? Keby ešte tak čakala normálne dieťa. Lenže je Halloween, všade sa rozliezajú akísi Hellions.
12. 10. 2015

Antiviral

Film pre fajnšmekrov
Predstavte si svet, v ktorom sú ľudia natoľko posadnutí celebritami, že sa dávajú dobrovoľne infikovať ich chorobami. A dokonca sú ochotní za to aj celkom slušne platiť. 3. 5. 2013

Blood Quantum

Indiánska krv asimiláciu neprijme, len vyhubenie

Viac indiánov ako zbrane kolonizátorov zabili baktérie, ktoré tí so sebou do nového sveta priniesli. Kým Európania si stáročia budovali imunitu, tá miestnym chýbala a pre nich novým chorobám vo veľkom podliehali. Teraz sa karta obrátila. Kým bledé tváre sa nakazia okamžite, miestni sú zdanlivo imúnni. V niečom im to rozhodne pomôže, nič to ale nemení na tom, že nakazení ich môžu roztrhať a zjesť. Nejde totiž o len tak nejakú infekciu, ale tú, ktorá ľudí mení na zombíkov. Ako vždy sa ich nazbierajú hordy, všetci, ktorí nemajú dostatok indiánskej krvi, podiel ktorej sa volá aj Blood Quantum.

8. 7. 2020

Body Cam

Quis custodiet ipsos custodes?

Celková výstavba deja je prinajmenšom zvláštna. Často zostáva celkom na povrchu a zároveň využíva množstvo nie veľmi logických skratiek. Miestami nám to môže pripomínať lacnú televíznu zábavu, inokedy sa môžeme snažiť vidieť úmyselne využité prostriedky. Práca s nadprirodzenými prvkami totiž nie je vôbec nejak konvenčne duchárska, snaží sa nás buď jednoducho zabaviť, alebo nám niečo povedať. Hoci s brutalitou nejdeme do žiadneho extrému, cítime, že dielo je ladené príliš mládežnícky až nasládlo, aby sa jej tam hodilo viac. Napätie pritom celkom nechýba. Nie je intenzívne hororové ani ťaživé, divákovi ale nedá celkom vydýchnuť a darí sa mu držať si jeho pozornosť a udržiavať v ňom určitú mieru strachu.

1. 7. 2020

The Lodge

Priamočiara cesta skazy

Opäť situácia s miernymi nedostatkami na strane logiky, teda tak v základoch, kde na nás našťastie nekričia. Že sa psychiater zamiluje do pacientky je vec, ktorá sa určite stať môže. Tiež že sa kvôli nej rozvedie, a chce sa s ňou oženiť. Rovnako je pochopiteľné, ak mu záleží na tom, aby ju prijali jeho deti. V inom prípade by možno dávalo zmysel, ak by chcel, nech spolu strávia pár dní. On ale pozná jej zdravotný stav. Aj ako ju deti nenávidia a určite sa jej nebudú snažiť život uľahčiť. Môže to dopadnúť inak než tragicky? Ak spolu na pár dní zavítajú do celkom osamotenej a snehom od sveta odrezanej The Lodge?

26. 6. 2020

recenzie.

Shadow

Andrej Gomora | 14. 4. 2011
0
3/10          
žáner:
hixploitation/backwoods

Hory, bicykle, mučenie a žiadna zábava


Vojak David sa vrátil z Iraku, plný nepríjemných spomienok, a potrebuje si poriadne prečistiť hlavu. Keďže odmalička bolo jeho záľubou jazdenie na bicykli po horách, vyberá sa do oblasti Shadow, ktorú mu spolubojovník odporučil ako bicyklový raj na zemi. Príroda je tu naozaj krásna, ale aj tých pár ľudí, ktorých stretne, mu dokáže oddych pokaziť. V miestnom hostinci sa totiž zastane Angeline, sympatickej dievčiny, ktorú obťažujú dvaja hulvátski poľovníci. Stret ešte dopadne dobre vďaka hostinskému a David sa s Angeline, ktorá je rovnako na bicyklovom výlete, dokonca zblíži. Na druhý deň sa však stretávajú znova a pri pohľade na nevinne sa pasúce zvieratá, ktoré chcú poľovníci zastreliť, Angeline neodolá a lov krikom prekazí. Náhradou za korisť, ktorá utiekla, sa stávajú naši bicyklisti. Strhne sa naháňačka po lesoch so striedavým úspechom na obidvoch stranách. Vyvrcholí príchodom do odľahlej časti a tmavých zákutí, kde číha úplne nové nebezpečenstvo.

„Krásna príroda a lesy, ako aj miestne nápisy zodpovedajú Taliansku. Všetky postavy však hovoria po anglicky a anglický je aj názov miesta -  Shadow."

Taliansky horor
Shadow/V tieni hôr začína ako typický hixploitation, so zloduchmi v podobe miestnych buranov, ktorí prenasledujú turistov vo svojom kraji. Všetky postavy predstavujú nerealistický extrém toho, čo majú zosobňovať. Sympatický David má utrápený pohľad veterána a zápal pre spravodlivosť a obraňovanie slabších. Angeline je krehká, viditeľne inteligentná (v krčme si číta knižku) a láskavá k tak trochu stratenému Davidovi. Poľovníci, asi najmenej uveriteľní, sú takí zlí a primitívni, ako len môžu byť. Ešte neuveriteľnejšie je ich správanie, keď sa neskrývane usilujú o životy votrelcov, aj keď ich lov ešte vôbec nesľubuje zdarný koniec. Vôbec nemyslia na zákony, alebo následky toho, čo robia, a pôsobia, ako keby žili v úplnej anarchii. Umiestnenie filmu je pritom tak trochu mimo tohto sveta. Krásna príroda a lesy, ako aj miestne nápisy zodpovedajú Taliansku. Všetky postavy však hovoria po anglicky a anglický je aj názov miesta - Shadow.

Neskrývaná jednoduchosť a naivita, s ktorou sa film od začiatku divákovi predstaví, dlho v podstate funguje, aspoň čo sa týka strašenia. Postavy síce primitívne, ale jasne zaradené do svojich rolí sú pre základné potreby diváka dostačujúce a dokážu roztočiť akciu a vytvoriť atmosféru strachu. Naháňanie sa v lese má spád a aj napriek tomu, že je prehnané a často nelogické - pred autom sa napríklad uteká takmer zásadne po ceste, bicykle idú zhruba rovnako rýchlo ako auto a peší ako bicykle.

Už počas predošlých dialógov sa spomínajú duchovia v lese, údajne sú tam po obetiach vojny. Príchod do mysterióznej časti lesa je opäť síce efektný, ale lacný, s napätím budovaným cez vtákov vyletujúcich zo šuchotajúceho krovia a skuvíňajúceho psa. Posledný antihrdina, ktorého stretneme, je nakoniec rovnaký ako všetky ostatné postavy - nerealistický, ale svoj účel plní. V tomto prípade ide o úplne uletený zjav, ktorého cieľom je len čo najväčšia hrôzostrašnosť a asi by bola škoda hľadať v ňom akúkoľvek logiku. Stane sa akurát súčasťou mierne politického, a nie veľmi podareného záveru, ktorý môže byť snahou o ospravedlnenie sa za všetky hlúposti, ktoré sa počas deja odohrali.

„Použitie mučenia vyzerá ako z núdze cnosť a snaží sa rýchlo a intenzívne vynahradiť divákovi, čo mu dovtedy chýbalo."

Nedá sa. Stupidita a naivnosť z celého diela neustále srší. Miestami funguje, ale miestami nie. Keď sa film konečne dostane k skutočnému násiliu, pôsobí ako nepríjemný dejový posun, bez plynulého nadväzovania na všetko, čo sme dovtedy videli. Použitie mučenia vyzerá ako z núdze cnosť a snaží sa rýchlo a intenzívne vynahradiť divákovi, čo mu dovtedy chýbalo. Výsledkom je zlátanina, kde jedna časť má pozerateľnosť a spád, zatiaľ čo druhá násilie. Mučiteľ má svoje hororové čaro, práve s ním však miera plytkosti a neprepracovanosti prekročí hranice únosnosti. Film má svoje pozitíva vo forme krásnej prírody a tej trochy primitívnej, ale pozerateľnej akcie. Ako celok je však len zmesou hlúpostí, ktoré nedržia pokope, a jeho jedinou cieľovkou môže byť len skutočne nenáročný divák.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok