hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Hellions

Halloweenska báseň o tehotnej tínedžerke
Keď na Halloween doktor oznámi sedemnásťročnému dievčaťu, že je tehotná, veľmi jej do smiechu nebude. Nepomôžu ani škriatkovské ušká, ktoré má doktor nasadené. Nepoteší ju ani, keď dievčatko v čakárni opätuje pochvalu pre jej kostým. Pretože Dora na sebe kostým nemá. Náladu jej nezdvihne ani matka. Súhlasí, že nie každá môže byť najlepšou žiačkou ročníka. Bola by ale rada, keby ho aspoň ukončila. Celkom vhodné podmienky oznámiť jej, že je tehotná, nie? Keby ešte tak čakala normálne dieťa. Lenže je Halloween, všade sa rozliezajú akísi Hellions.
12. 10. 2015

Apostle

Tenká hranica medzi uctievaním a vykorisťovaním

Určite sa dá vnímať pozitívne posun od schematického zobrazovania náboženských fanatikov ako šialencov a nič iné. Nadprirodzené javy sú predsa neoddeliteľná súčasť hororov. Tak prečo by niekedy nemohli to nie zrovna sympatické správanie aj podporovať, či priam ospravedlňovať? Postavy sa tak môžu stať ľudskejšími, vrátane náboženských magorov. Tiež nemusia byť zlí, len pretože ich to baví, a môžu divákovi skomplikovať možnosť ich odsúdenia aspoň do tej miery, že to skutočne nemali až také jednoduché. Keď k niekomu hovorí bohyňa, nemá nárok pokladať sa za Apostle?

14. 1. 2019

Antiviral

Film pre fajnšmekrov
Predstavte si svet, v ktorom sú ľudia natoľko posadnutí celebritami, že sa dávajú dobrovoľne infikovať ich chorobami. A dokonca sú ochotní za to aj celkom slušne platiť. 3. 5. 2013

The Eyes of My Mother

Neučte deti hrám so skalpelom

Mama dievčatku veľa rozprávala o anatómii, o rezaní. Ako už mohla čakať, že to s ním dopadne. Sama bola v Portugalsku očná chirurgička, na kravskom oku dcére ukazuje, ako vyzerá jeho vnútro. Dievčatko je rado, rezanie sa jej páči, má rada svoju mamu. Na ich odľahlý statok jedného dňa príde cudzinec. Pýta sa na záchod, vyžaduje si nezvyčajnú zdvorilosť. Pôsobí na jednej strane krehko, zároveň dosť vyšinuto. Neskôr sa sám prizná, má rád zabíjanie, ten pocit ktorý človeku prináša. Na rozhovory s dievčatkom bude mať ešte veľa času. Bez mamičky si z neho spraví svojho jediného kamaráta. Hoci nahradiť ju samozrejme nikdy môcť nebude, Francisca bude vždy myslieť na The Eyes of My Mother.

27. 6. 2017

The Domestics

Apokalypsa namiesto manželskej poradne

Vysvetľovať, čo zničilo civilizáciu, respektíve odkiaľ sa zobrali zombíci, upíri alebo iný zrod jej rozvrátenia už dávno nie je nevyhnutnosť. Postapokalyptický film je dávno etablovaný ako žáner a pred nikým už nemusí svoje zápletky ospravedlňovať. V tomto prípade si zvolil ironickú eleganciu s narážkou na konšpirácie o chemtrails. Niekto sa proste rozhodol, že stačí, a lietadlá obostreli svet čiernym dymom. Znie to trochu hlúpo, ale dá sa to vnímať ako vtipná hlúposť. Ako takmer vždy hlavne film o pôvode postapokalyptického stavu sveta vôbec nie je. Tentokrát je o ľuďoch, priamo o manželoch v kríze vzťahu. The Domestics.

7. 1. 2019

recenzie.

Shadow

Andrej Gomora | 14. 4. 2011
0
3/10          
žáner:
hixploitation/backwoods

Hory, bicykle, mučenie a žiadna zábava


Vojak David sa vrátil z Iraku, plný nepríjemných spomienok, a potrebuje si poriadne prečistiť hlavu. Keďže odmalička bolo jeho záľubou jazdenie na bicykli po horách, vyberá sa do oblasti Shadow, ktorú mu spolubojovník odporučil ako bicyklový raj na zemi. Príroda je tu naozaj krásna, ale aj tých pár ľudí, ktorých stretne, mu dokáže oddych pokaziť. V miestnom hostinci sa totiž zastane Angeline, sympatickej dievčiny, ktorú obťažujú dvaja hulvátski poľovníci. Stret ešte dopadne dobre vďaka hostinskému a David sa s Angeline, ktorá je rovnako na bicyklovom výlete, dokonca zblíži. Na druhý deň sa však stretávajú znova a pri pohľade na nevinne sa pasúce zvieratá, ktoré chcú poľovníci zastreliť, Angeline neodolá a lov krikom prekazí. Náhradou za korisť, ktorá utiekla, sa stávajú naši bicyklisti. Strhne sa naháňačka po lesoch so striedavým úspechom na obidvoch stranách. Vyvrcholí príchodom do odľahlej časti a tmavých zákutí, kde číha úplne nové nebezpečenstvo.

„Krásna príroda a lesy, ako aj miestne nápisy zodpovedajú Taliansku. Všetky postavy však hovoria po anglicky a anglický je aj názov miesta -  Shadow."

Taliansky horor
Shadow/V tieni hôr začína ako typický hixploitation, so zloduchmi v podobe miestnych buranov, ktorí prenasledujú turistov vo svojom kraji. Všetky postavy predstavujú nerealistický extrém toho, čo majú zosobňovať. Sympatický David má utrápený pohľad veterána a zápal pre spravodlivosť a obraňovanie slabších. Angeline je krehká, viditeľne inteligentná (v krčme si číta knižku) a láskavá k tak trochu stratenému Davidovi. Poľovníci, asi najmenej uveriteľní, sú takí zlí a primitívni, ako len môžu byť. Ešte neuveriteľnejšie je ich správanie, keď sa neskrývane usilujú o životy votrelcov, aj keď ich lov ešte vôbec nesľubuje zdarný koniec. Vôbec nemyslia na zákony, alebo následky toho, čo robia, a pôsobia, ako keby žili v úplnej anarchii. Umiestnenie filmu je pritom tak trochu mimo tohto sveta. Krásna príroda a lesy, ako aj miestne nápisy zodpovedajú Taliansku. Všetky postavy však hovoria po anglicky a anglický je aj názov miesta - Shadow.

Neskrývaná jednoduchosť a naivita, s ktorou sa film od začiatku divákovi predstaví, dlho v podstate funguje, aspoň čo sa týka strašenia. Postavy síce primitívne, ale jasne zaradené do svojich rolí sú pre základné potreby diváka dostačujúce a dokážu roztočiť akciu a vytvoriť atmosféru strachu. Naháňanie sa v lese má spád a aj napriek tomu, že je prehnané a často nelogické - pred autom sa napríklad uteká takmer zásadne po ceste, bicykle idú zhruba rovnako rýchlo ako auto a peší ako bicykle.

Už počas predošlých dialógov sa spomínajú duchovia v lese, údajne sú tam po obetiach vojny. Príchod do mysterióznej časti lesa je opäť síce efektný, ale lacný, s napätím budovaným cez vtákov vyletujúcich zo šuchotajúceho krovia a skuvíňajúceho psa. Posledný antihrdina, ktorého stretneme, je nakoniec rovnaký ako všetky ostatné postavy - nerealistický, ale svoj účel plní. V tomto prípade ide o úplne uletený zjav, ktorého cieľom je len čo najväčšia hrôzostrašnosť a asi by bola škoda hľadať v ňom akúkoľvek logiku. Stane sa akurát súčasťou mierne politického, a nie veľmi podareného záveru, ktorý môže byť snahou o ospravedlnenie sa za všetky hlúposti, ktoré sa počas deja odohrali.

„Použitie mučenia vyzerá ako z núdze cnosť a snaží sa rýchlo a intenzívne vynahradiť divákovi, čo mu dovtedy chýbalo."

Nedá sa. Stupidita a naivnosť z celého diela neustále srší. Miestami funguje, ale miestami nie. Keď sa film konečne dostane k skutočnému násiliu, pôsobí ako nepríjemný dejový posun, bez plynulého nadväzovania na všetko, čo sme dovtedy videli. Použitie mučenia vyzerá ako z núdze cnosť a snaží sa rýchlo a intenzívne vynahradiť divákovi, čo mu dovtedy chýbalo. Výsledkom je zlátanina, kde jedna časť má pozerateľnosť a spád, zatiaľ čo druhá násilie. Mučiteľ má svoje hororové čaro, práve s ním však miera plytkosti a neprepracovanosti prekročí hranice únosnosti. Film má svoje pozitíva vo forme krásnej prírody a tej trochy primitívnej, ale pozerateľnej akcie. Ako celok je však len zmesou hlúpostí, ktoré nedržia pokope, a jeho jedinou cieľovkou môže byť len skutočne nenáročný divák.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok