recenzie.

Shadow

Andrej Gomora | 14. 4. 2011

0

3/10          

žáner:

hixploitation/backwoods

Hory, bicykle, mučenie a žiadna zábava

Vojak David sa vrátil z Iraku, plný nepríjemných spomienok, a potrebuje si poriadne prečistiť hlavu. Keďže odmalička bolo jeho záľubou jazdenie na bicykli po horách, vyberá sa do oblasti Shadow, ktorú mu spolubojovník odporučil ako bicyklový raj na zemi. Príroda je tu naozaj krásna, ale aj tých pár ľudí, ktorých stretne, mu dokáže oddych pokaziť. V miestnom hostinci sa totiž zastane Angeline, sympatickej dievčiny, ktorú obťažujú dvaja hulvátski poľovníci. Stret ešte dopadne dobre vďaka hostinskému a David sa s Angeline, ktorá je rovnako na bicyklovom výlete, dokonca zblíži. Na druhý deň sa však stretávajú znova a pri pohľade na nevinne sa pasúce zvieratá, ktoré chcú poľovníci zastreliť, Angeline neodolá a lov krikom prekazí. Náhradou za korisť, ktorá utiekla, sa stávajú naši bicyklisti. Strhne sa naháňačka po lesoch so striedavým úspechom na obidvoch stranách. Vyvrcholí príchodom do odľahlej časti a tmavých zákutí, kde číha úplne nové nebezpečenstvo.

„Krásna príroda a lesy, ako aj miestne nápisy zodpovedajú Taliansku. Všetky postavy však hovoria po anglicky a anglický je aj názov miesta -  Shadow."

Taliansky horor Shadow/V tieni hôr začína ako typický hixploitation, so zloduchmi v podobe miestnych buranov, ktorí prenasledujú turistov vo svojom kraji. Všetky postavy predstavujú nerealistický extrém toho, čo majú zosobňovať. Sympatický David má utrápený pohľad veterána a zápal pre spravodlivosť a obraňovanie slabších. Angeline je krehká, viditeľne inteligentná (v krčme si číta knižku) a láskavá k tak trochu stratenému Davidovi. Poľovníci, asi najmenej uveriteľní, sú takí zlí a primitívni, ako len môžu byť. Ešte neuveriteľnejšie je ich správanie, keď sa neskrývane usilujú o životy votrelcov, aj keď ich lov ešte vôbec nesľubuje zdarný koniec. Vôbec nemyslia na zákony, alebo následky toho, čo robia, a pôsobia, ako keby žili v úplnej anarchii. Umiestnenie filmu je pritom tak trochu mimo tohto sveta. Krásna príroda a lesy, ako aj miestne nápisy zodpovedajú Taliansku. Všetky postavy však hovoria po anglicky a anglický je aj názov miesta - Shadow.

Neskrývaná jednoduchosť a naivita, s ktorou sa film od začiatku divákovi predstaví, dlho v podstate funguje, aspoň čo sa týka strašenia. Postavy síce primitívne, ale jasne zaradené do svojich rolí sú pre základné potreby diváka dostačujúce a dokážu roztočiť akciu a vytvoriť atmosféru strachu. Naháňanie sa v lese má spád a aj napriek tomu, že je prehnané a často nelogické - pred autom sa napríklad uteká takmer zásadne po ceste, bicykle idú zhruba rovnako rýchlo ako auto a peší ako bicykle.

Už počas predošlých dialógov sa spomínajú duchovia v lese, údajne sú tam po obetiach vojny. Príchod do mysterióznej časti lesa je opäť síce efektný, ale lacný, s napätím budovaným cez vtákov vyletujúcich zo šuchotajúceho krovia a skuvíňajúceho psa. Posledný antihrdina, ktorého stretneme, je nakoniec rovnaký ako všetky ostatné postavy - nerealistický, ale svoj účel plní. V tomto prípade ide o úplne uletený zjav, ktorého cieľom je len čo najväčšia hrôzostrašnosť a asi by bola škoda hľadať v ňom akúkoľvek logiku. Stane sa akurát súčasťou mierne politického, a nie veľmi podareného záveru, ktorý môže byť snahou o ospravedlnenie sa za všetky hlúposti, ktoré sa počas deja odohrali.

„Použitie mučenia vyzerá ako z núdze cnosť a snaží sa rýchlo a intenzívne vynahradiť divákovi, čo mu dovtedy chýbalo."

Nedá sa. Stupidita a naivnosť z celého diela neustále srší. Miestami funguje, ale miestami nie. Keď sa film konečne dostane k skutočnému násiliu, pôsobí ako nepríjemný dejový posun, bez plynulého nadväzovania na všetko, čo sme dovtedy videli. Použitie mučenia vyzerá ako z núdze cnosť a snaží sa rýchlo a intenzívne vynahradiť divákovi, čo mu dovtedy chýbalo. Výsledkom je zlátanina, kde jedna časť má pozerateľnosť a spád, zatiaľ čo druhá násilie. Mučiteľ má svoje hororové čaro, práve s ním však miera plytkosti a neprepracovanosti prekročí hranice únosnosti. Film má svoje pozitíva vo forme krásnej prírody a tej trochy primitívnej, ale pozerateľnej akcie. Ako celok je však len zmesou hlúpostí, ktoré nedržia pokope, a jeho jedinou cieľovkou môže byť len skutočne nenáročný divák.