najčítanejšie recenzie.
Boarding School
Prvá Očista
Pôvodná Očista bola jednoduchá, obmedzená rozpočtom, stála len na prezentácii svojho nápadu. Druhá ho naplno rozvinula, a aj keď už možno začala dejovo trocha vymýšľať, v zásade si udržala jednoduchosť, ktorá jej prospievala. Hlavne z perspektívy, ktorú vytvoril diel tretí. Ten odmietal robiť to isté len inak, využiť deň očisty ako zasadenie a ponúknuť len nové postavy a dej. Nie, radšej sa spolitizoval, rovno sa presunul do vôbec posledného očistného dňa. Chceli fanúšikovia skutočne vidieť diskusie, intrigy, a boj za zrušenie Očisty? Autori si zjavne myslia, že chceli. Štvrtý diel je totiž tiež politický, ukazuje nám, ako vyzerala Prvá Očista.
12. 7. 2018Smrtiaci príliv
V roku 1891 vypísal multimilionár žijúci v New Yorku Hermann Oelrichs odmenu 500 dolárov za dôkaz, že žralok je schopný napadnúť človeka. Keď sa v roku 1916 odohrala v New Jersey séria žraločích útokov, ktorej padli za obeť štyria ľudia, prinajmenšom jedny noviny ich spočiatku pripisovali morským korytnačkám. Natoľko nevinný imidž vtedy ešte žraloky mali. Najzásadnejšiu ranu mu samozrejme zasadil film Čeľuste v roku 1975, odvtedy sa krvilační žraloci stali neodmysliteľnou súčasťou kultúry. Znova raz tak o nich hovorí dielo s názvom Smrtiaci príliv.
5. 9. 2016Bear
Jeden spoločný výlet dvoch znesvárených bratov a ich partneriek na rodinnú párty prekazí nehoda. Ich auto zíde z cesty a štvorica uviazne v lese, kde stretnú medvediu samicu, zrejme podobne vyplašenú ako oni sami. Jeden z bratov však stratí nervy a medvedicu chladnokrvne zastrelí. Pár nábojov si však mal nechať. Prichádza totiž samec, ktorý je lačný nie ani tak po ľudskom mäse, ako skôr po pomste.
20. 9. 2010Nočná mora z Elm Street (2010)
„Videoklipár" Samuel Bayer sa rozhodol natočiť strašidelný horor. Chcel, aby nám naskočili zimomriavky v každom jednom zábere. Toto tlačenie na pílu však, čuduj sa svete, nevychádza (vyšlo vôbec niekedy?) a väčšinou sa mení na čistú a predvídateľnú nudu. 22. 6. 2010
recenzie.
Nothing Left to Fear
Všetko je, ako má byť
„V torte je síce starý popísaný zub, no čo už sa dá čakať, ak ju piekla deväťdesiatpäťročná babička."
Či už je pastor nadšenejší z dvoch dcér v puberte, alebo ony spolu s malým bratom, že zase odišli od všetkých priateľov. Nemajú sa čo sťažovať, plnia vôľu božiu. Snažia sa byť pozitívni, a ich prístup si zaslúži obdiv. Staršia Rebecca sa bez váhania so švárnym junákom zblíži, aj keď správanie sa miestnych k prišelcom je prinajmenšom zvláštne. Fešák s Rebeccou zjavne nechce byť videný, dokonca ho priamo zo stretnutia prídu stiahnuť domov, k doterajšiemu duchovnému vodcovi. Na druhej strane sú k nim všetci prívetiví, pomáhajú im vybaľovať, a dokonca im napečú na privítanie tortu. Je v nej síce starý popísaný zub, no čo už sa dá čakať, ak ju piekla deväťdesiatpäť ročná babička. Zub sa v ústach vzprieči mladšej dcére, Mary. Nepochybne bez súvisu s ním jej v najbližších dňoch pravidelne začne byť zle. Rovnako určite nesúvisí, keď si ju na miestnych hodoch na chvíľku odchytia domáci. Jej príznaky sa len zhoršia. Horúčka, vracanie, tiahnúce sa čierne čiary po tvári, veď to poznáte.
„Všetky pokusy o akékoľvek dianie na dlhú dobu zastupuje presne jeden sen."
Kým sa film dostane k akcii, snaží sa vypracovať si výrazne klaustrofobickú atmosféru. Rodina ani divák nevedia, čo sa v mestečku deje, len že to nie je nič dobré. Napriek zjavnej ústretovosti sa rodina právom cíti akosi izolovaná. Do určitej miery je to u prisťahovalcov pochopiteľné, človeku vždy trvá niekam zapadnúť. Na druhej strane, tu je viac ako zjavné, že domáci majú nejaké tajomstvo, a zatiaľ sa s ním nemienia podeliť. Ich zdanlivá priateľskosť to hlavným hrdinom len zhoršuje. Sami musia lúštiť náznaky, a rozhodovať sa, či nie sú len paranoidní. Aj keď je výstavba ovzdušia legitímna, časom začne byť nudná. Všetky pokusy o akékoľvek dianie na dlhú dobu zastupuje presne jeden sen. Film je inak pozerateľný, je pomerne dobre nakrútený aj zahraný. Na hlavné predstaviteľky sa dobre pozerá, znesiteľné sú nakoniec všetky postavy. Románik má určitý náboj tajomnosti, len rozsah kazí jeho stráviteľnosť.
„Problém je, že aj hororová časť sa drží obrazu postáv odsúdených na skazu."
Po čakaní sa divák nakoniec dočká. Vysvetlenia, aj akcie. Dlhá príprava tu ale ide skôr na škodu. Diváka natoľko vábi na to, čo sa bude diať, že to pôsobí ako konečne splnená povinnosť. Dlhé nehororové časti sa niekedy darí využiť pri zblíženie diváka s postavami, čo sa tu ale nestane. Rebecca, s ktorou sme sa najviac zblížili, je pomerne zjavne mimo ohrozenia. Ostatní členovia rodiny sú nám stále cudzí, a ukradnutí. Zaoberať sa mytológiou a jej logikou býva pri podobných filmoch chyba, a tak je to aj tentokrát. Nič nedáva zmysel, to len aby sme mali dojem, že dianie má aj svoju príčinu. Samotná hororová akcia nie je vôbec najhoršia. Zloduch je hrozivý a má svoj štýl. Problém je, že aj táto časť sa drží obrazu postáv odsúdených na skazu, hneď je viac menej jasné, ak to s nimi musí dopadnúť, takže sa tu nedá hovoriť o skutočnom strachu. Je to len ďalšie plynulé napredovanie deja bez prekvapení. Všetko korunuje krátky epilóg, keď nám zopakuje, že tak to je a vždy aj bude. Takže, tu sa naozaj nie je čoho báť.
Keď mysteriózne horory najčastejšie potápajú nezmysly, do ktorých sa zamotajú, v prípade Nothing Left To Fear je to skôr nedostatočné vhĺbenie sa do hrôz. Áno, všetko je vysvetlené a je to strašidelné a hlúpe ako sa patrí. Hrozivé tajomstvo ale nevstupuje dodatočne do filmu a nezasiahne diváka, ako je potrebné. Nakoniec je prezentované ako normálna a nevyhnutná vec, čomu vlastne zodpovedal aj celý príbeh. Takto je všetko v poriadku, a vy nemáte dôvod sa znepokojovať. Od hororu by ste čakali trochu iné posolstvo.
