najčítanejšie recenzie.
The Tortured
Zápletkou The Tortured pripomína začiatok Ctihodného občana, v ktorom vrah chladnokrvne odpravil ženu aj dcéru hlavného hrdinu (Gerard Butler) a ten sa pomstil tak, že uniesol vraha a utýral ho na smrť. Manželský pár Elise a Craig sú na tom podobne. 27. 10. 2010
Girl on the Third Floor
Nezačíname so žiadnou idylkou, nie takou skutočnou. Je tu jej zdanie, muž chce vlastnými rukami zrekonštruovať dom pre tehotnú manželku. Postava bude mať muchy, hneď sa ale snaží mať určitú hĺbku. Na pohľad je nesympatická, aspoň v nejakej miere úmyselne. Zistíme, že jeho svedomie nie je ani trochu čisté, ako vo vzťahu k svetu tak k vlastnej tehotnej manželke. Snaží sa presvedčiť ju, svet a hlavne samého seba, že nie je stratený prípad, dokáže sa pozbierať, byť platným členom spoločnosti a dobrým manželom. Kiežby za tým účelom neskončil zrovna v bývalom bordeli, ktorého minulosť nie je tiež celkom ako ľalia, a podobné miesta sa jej odkazu zbaviť nezvyknú. Už naveky v ňom zostala niekdajšia legenda- Girl on the Third Floor.
Color Out of Space
Rodinka balansuje niekde na hrane komickosti, každý má ale predsa vlastný spôsob života. Pubertálna dcéra inklinuje k čarodejníctvu, prečo nie. Matka má uprostred divočiny na povale starého domu kanceláriu, odkiaľ riadi finančné operácie. Otec má miláčikov lamy alpaka, tie pokladá za zvieratá budúcnosti, hýčka si ich, aby naplno rozvil ich potenciál. K tomu tu máme hipisácky ladeného suseda, ďalšieho utečenca z civilizácie. Už len vymyslieť, čo skutočne uletené, absurdné a nepochopiteľné a zároveň hororové by sa im mohlo začať diať. Na to je expert H. P. Lovecraft, film je podľa jeho poviedky Color Out of Space.
Game Over
Takzvané pamiatkové tetovanie skutočne existuje. Popol z kremácie vášho blízkeho zmiešajú s atramentom a ten sa naveky stane vašou súčasťou. Môžeme si o tejto novinke myslieť čokoľvek, objektívne hygienické nedostatky v nej nikto nenašiel. Popol vzniká pri vysokej teplote a pokiaľ sa nestihne znečistiť cestou do tetovacieho štúdia, podľa toho čo zatiaľ vieme by nemal mať ako ohroziť zdravie nositeľa tetovania. Samozrejme, veľa toho ešte nevieme. Mnohým silám nerozumieme, hlavne tým vyskytujúcim sa v hororoch. Napríklad prečo by tetovanie malo pravidelne intenzívne bolieť, a nedovoliť nikomu naň siahnuť. Až neskôr zistíme, že to by bolo Game Over.
Nenávisť (2020)
Američania už jeden remake nakrútili. Preto tentokrát oficiálne nejde o remake, pôvodne to mal byť reboot, nakoniec je z toho sidequel. Presný dej filmu z roku 2004 si už aj tak väčšina ľudí nepamätá, veď ani nebol zásadne dôležitý. Tu ide o myšlienku, princíp, či mytológiu, o koncept toho, ako sa nenávisť zostane niekde držať, šíri sa ďalej a už sa jej nedá zbaviť. Prečo z nápadu dokola nečerpať, nenakrútiť znova to isté, len trochu inak. A nazvať to rovnako, Nenávisť.
recenzie.
Nothing Left to Fear
Všetko je, ako má byť
„V torte je síce starý popísaný zub, no čo už sa dá čakať, ak ju piekla deväťdesiatpäťročná babička."
Či už je pastor nadšenejší z dvoch dcér v puberte, alebo ony spolu s malým bratom, že zase odišli od všetkých priateľov. Nemajú sa čo sťažovať, plnia vôľu božiu. Snažia sa byť pozitívni, a ich prístup si zaslúži obdiv. Staršia Rebecca sa bez váhania so švárnym junákom zblíži, aj keď správanie sa miestnych k prišelcom je prinajmenšom zvláštne. Fešák s Rebeccou zjavne nechce byť videný, dokonca ho priamo zo stretnutia prídu stiahnuť domov, k doterajšiemu duchovnému vodcovi. Na druhej strane sú k nim všetci prívetiví, pomáhajú im vybaľovať, a dokonca im napečú na privítanie tortu. Je v nej síce starý popísaný zub, no čo už sa dá čakať, ak ju piekla deväťdesiatpäť ročná babička. Zub sa v ústach vzprieči mladšej dcére, Mary. Nepochybne bez súvisu s ním jej v najbližších dňoch pravidelne začne byť zle. Rovnako určite nesúvisí, keď si ju na miestnych hodoch na chvíľku odchytia domáci. Jej príznaky sa len zhoršia. Horúčka, vracanie, tiahnúce sa čierne čiary po tvári, veď to poznáte.
„Všetky pokusy o akékoľvek dianie na dlhú dobu zastupuje presne jeden sen."
Kým sa film dostane k akcii, snaží sa vypracovať si výrazne klaustrofobickú atmosféru. Rodina ani divák nevedia, čo sa v mestečku deje, len že to nie je nič dobré. Napriek zjavnej ústretovosti sa rodina právom cíti akosi izolovaná. Do určitej miery je to u prisťahovalcov pochopiteľné, človeku vždy trvá niekam zapadnúť. Na druhej strane, tu je viac ako zjavné, že domáci majú nejaké tajomstvo, a zatiaľ sa s ním nemienia podeliť. Ich zdanlivá priateľskosť to hlavným hrdinom len zhoršuje. Sami musia lúštiť náznaky, a rozhodovať sa, či nie sú len paranoidní. Aj keď je výstavba ovzdušia legitímna, časom začne byť nudná. Všetky pokusy o akékoľvek dianie na dlhú dobu zastupuje presne jeden sen. Film je inak pozerateľný, je pomerne dobre nakrútený aj zahraný. Na hlavné predstaviteľky sa dobre pozerá, znesiteľné sú nakoniec všetky postavy. Románik má určitý náboj tajomnosti, len rozsah kazí jeho stráviteľnosť.
„Problém je, že aj hororová časť sa drží obrazu postáv odsúdených na skazu."
Po čakaní sa divák nakoniec dočká. Vysvetlenia, aj akcie. Dlhá príprava tu ale ide skôr na škodu. Diváka natoľko vábi na to, čo sa bude diať, že to pôsobí ako konečne splnená povinnosť. Dlhé nehororové časti sa niekedy darí využiť pri zblíženie diváka s postavami, čo sa tu ale nestane. Rebecca, s ktorou sme sa najviac zblížili, je pomerne zjavne mimo ohrozenia. Ostatní členovia rodiny sú nám stále cudzí, a ukradnutí. Zaoberať sa mytológiou a jej logikou býva pri podobných filmoch chyba, a tak je to aj tentokrát. Nič nedáva zmysel, to len aby sme mali dojem, že dianie má aj svoju príčinu. Samotná hororová akcia nie je vôbec najhoršia. Zloduch je hrozivý a má svoj štýl. Problém je, že aj táto časť sa drží obrazu postáv odsúdených na skazu, hneď je viac menej jasné, ak to s nimi musí dopadnúť, takže sa tu nedá hovoriť o skutočnom strachu. Je to len ďalšie plynulé napredovanie deja bez prekvapení. Všetko korunuje krátky epilóg, keď nám zopakuje, že tak to je a vždy aj bude. Takže, tu sa naozaj nie je čoho báť.
Keď mysteriózne horory najčastejšie potápajú nezmysly, do ktorých sa zamotajú, v prípade Nothing Left To Fear je to skôr nedostatočné vhĺbenie sa do hrôz. Áno, všetko je vysvetlené a je to strašidelné a hlúpe ako sa patrí. Hrozivé tajomstvo ale nevstupuje dodatočne do filmu a nezasiahne diváka, ako je potrebné. Nakoniec je prezentované ako normálna a nevyhnutná vec, čomu vlastne zodpovedal aj celý príbeh. Takto je všetko v poriadku, a vy nemáte dôvod sa znepokojovať. Od hororu by ste čakali trochu iné posolstvo.
