hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

3 From Hell

Opäť trošku sadizmu

Rob Zombie je nepochybne svojský tvorca, a jeho štýl vám jednoducho musí sadnúť. Konkrétne vás musí baviť vyžívanie sa v pomerne priamočiarej brutalite a intenzívnej akcii. Podobne ako u Eliho Rotha tu cítiť ten cynicko sadistický podtón, môže nám akurát pripadať o niečo hravejší. Ide len o výrazne násilnú zábavku, ktorá od mučenia nie je ďaleko, celkom sa naň ale nesústreďuje. Hrdinami sa tak či onak stávajú postavy, ktoré by inak mali byť negatívne. Keď ale ide o zobrazenie čo najviac smrti, predsa by sme nemohli držať palce obetiam. Tak to bolo v predošlých dieloch série, ktorá dovršuje štatút trilógie filmom 3 From Hell.

17. 10. 2019

Krampus

Trochu drsnejšia vianočná rozprávka
V zime vždy poteší pozrieť si letný, dovolenkový film. Pláže, slnko, žúry, keď vonku zúri chlad vždy zahrejú. Na Vianoce sa tiež všetci tešíme, ale až tak nás v lete neťahá pozerať si niečo, čo nám ich bude evokovať. Nechceme si pripomínať, že leto sa o chvíľu skončí, rovnako ako ďalší rok nášho života. Vianoce sa na nás aj tak o chvíľu budú valiť odvšadiaľ, aj viac, ako by sme si priali. Keď ale predsa zacítite potrebu vidieť sneh, darčeky a dusné rodinné stretnutia, môžete tento zážitok spojiť s pozeraním napríklad hororu. Poslúžiť môže film Krampus.
9. 5. 2016

We Go On

Jeden duch horor nerobí

Existuje jedna pomerne zrozumiteľná až zjavná teória o tom, čo by sa po smrti mohlo diať. Potom je ale množstvo ďalších, ktoré sa ju snažia za každú cenu spochybniť. Znejú menej racionálne a presvedčivo, často si aj navzájom protirečia. Ľudia im ale aj tak často veria. Veď dôkazy nemá nikto, tak prečo by si nemohli vybrať, v čo uveriť. Práve tá neistota, nemožnosť s určitosťou vedieť, čo bude po smrti, by vraj mohla byť jedným z dôvodov, prečo sa smrti bojíme. Tak sa k strachu rozhodne postaviť hlavná postava filmu We Go On.

11. 7. 2017

Liek na život

Do Švajčiarska chodia bohatí odpočívať. Večne odpočívať.

Generálny riaditeľ veľkej finančnej firmy, pán Pembroke, odišiel na liečenie do švajčiarskych álp. Kolegom poslal zvláštny list. Celkom podľa neho zanevrel na honbu za peniazmi a svoj dovtedajší spôsob života. Asi sa zbláznil. Firma ho potrebuje, musí podpísať jej predaj. A možno by na neho rovno mohli hodiť aj nejaké nezrovnalosti. Pošlú po neho jedného z ich pôvodcov, mladučkého Lockharta. Tomu sa po troche snahy podarí k Pembrokeovi dostať a čiastočne ho aj na návrat presvedčiť. Veci sa ale skomplikujú, Lockhart si pri nehode zlomí nohu a musí v sanatóriu zostať. Na tom mieste je niečo zvláštne. Obyvatelia blízkej dediny ho nenávidia, o bývalom majiteľovi kolujú čudné historky. Vraj chcel mať dieťa s vlastnou sestrou a v ich svadobnú noc ju dedinčania prišli zlynčovať. Všetci pacienti sa správajú zvláštne, nikto nechce odísť. Prečo aj, vysvetľuje Hannah, jediná mladučká pacientka. Neprekážajú jej ani všadeprítomné úhory?

23. 2. 2017

Tokyo Gore Police

Penis ako zbraň a aligátor miesto nôh
Napadlo vám niekedy, čo by sa stalo, keby polícia prešla do súkromných rúk? Režisér Yoshihiro Nishimura sa nad tým zamyslel za vás a vytvoril budúcnosť Tokia, v ktorej sa tokijská polícia volá Tokyo Police Corporation. Ako názov filmu Tokyo Gore Police napovedá, nebude to budúcnosť práve ružová, ale skôr krvavočervená. 13. 1. 2011

recenzie.

Nothing Left to Fear

Andrej Gomora | 18. 3. 2014
0
4/10          
žáner:
bizarre, hixploitation/backwoods, psycho

Všetko je, ako má byť


Čoho už by ste sa mali báť. Prídete do malého zabudnutého mestečka robiť kazateľa. Cestou vám len tak mimochodom ukážu, čo sa v najbližších dňoch určite nebude opakovať. Na farme zabijú dve ovečky. Podrežú im hrdlá a nechajú ich vykrvácať. Pohľadný mladík ich odvlečie, len očami zavadí o vašu podobne starú dcéru. A podobne pohľadnú. Komu už sa kedy stalo niečo zlé v americkom stredozemí, v nábožensky založenej diere izolovanej od sveta. Jazvy na zápästiach boli predsa vždy znakom dobrých ľudí. Veru tak, Nothing Left to Fear.
 

„V torte je síce starý popísaný zub, no čo už sa dá čakať, ak ju piekla deväťdesiatpäťročná babička."

Či už je pastor nadšenejší z dvoch dcér v puberte, alebo ony spolu s malým bratom, že zase odišli od všetkých priateľov. Nemajú sa čo sťažovať, plnia vôľu božiu. Snažia sa byť pozitívni, a ich prístup si zaslúži obdiv. Staršia Rebecca sa bez váhania so švárnym junákom zblíži, aj keď správanie sa miestnych k prišelcom je prinajmenšom zvláštne. Fešák s Rebeccou zjavne nechce byť videný, dokonca ho priamo zo stretnutia prídu stiahnuť domov, k doterajšiemu duchovnému vodcovi. Na druhej strane sú k nim všetci prívetiví, pomáhajú im vybaľovať, a dokonca im napečú na privítanie tortu. Je v nej síce starý popísaný zub, no čo už sa dá čakať, ak ju piekla deväťdesiatpäť ročná babička. Zub sa v ústach vzprieči mladšej dcére, Mary. Nepochybne bez súvisu s ním jej v najbližších dňoch pravidelne začne byť zle. Rovnako určite nesúvisí, keď si ju na miestnych hodoch na chvíľku odchytia domáci. Jej príznaky sa len zhoršia. Horúčka, vracanie, tiahnúce sa čierne čiary po tvári, veď to poznáte.

„Všetky pokusy o akékoľvek dianie na dlhú dobu zastupuje presne jeden sen."

Kým sa film dostane k akcii, snaží sa vypracovať si výrazne klaustrofobickú atmosféru. Rodina ani divák nevedia, čo sa v mestečku deje, len že to nie je nič dobré. Napriek zjavnej ústretovosti sa rodina právom cíti akosi izolovaná. Do určitej miery je to u prisťahovalcov pochopiteľné, človeku vždy trvá niekam zapadnúť. Na druhej strane, tu je viac ako zjavné, že domáci majú nejaké tajomstvo, a zatiaľ sa s ním nemienia podeliť. Ich zdanlivá priateľskosť to hlavným hrdinom len zhoršuje. Sami musia lúštiť náznaky, a rozhodovať sa, či nie sú len paranoidní. Aj keď je výstavba ovzdušia legitímna, časom začne byť nudná. Všetky pokusy o akékoľvek dianie na dlhú dobu zastupuje presne jeden sen. Film je inak pozerateľný, je pomerne dobre nakrútený aj zahraný. Na hlavné predstaviteľky sa dobre pozerá, znesiteľné sú nakoniec všetky postavy. Románik má určitý náboj tajomnosti, len rozsah kazí jeho stráviteľnosť.

„Problém je, že aj hororová časť sa drží obrazu postáv odsúdených na skazu."

Po čakaní sa divák nakoniec dočká. Vysvetlenia, aj akcie. Dlhá príprava tu ale ide skôr na škodu. Diváka natoľko vábi na to, čo sa bude diať, že to pôsobí ako konečne splnená povinnosť. Dlhé nehororové časti sa niekedy darí využiť pri zblíženie diváka s postavami, čo sa tu ale nestane. Rebecca, s ktorou sme sa najviac zblížili, je pomerne zjavne mimo ohrozenia. Ostatní členovia rodiny sú nám stále cudzí, a ukradnutí. Zaoberať sa mytológiou a jej logikou býva pri podobných filmoch chyba, a tak je to aj tentokrát. Nič nedáva zmysel, to len aby sme mali dojem, že dianie má aj svoju príčinu. Samotná hororová akcia nie je vôbec najhoršia. Zloduch je hrozivý a má svoj štýl. Problém je, že aj táto časť sa drží obrazu postáv odsúdených na skazu, hneď je viac menej jasné, ak to s nimi musí dopadnúť, takže sa tu nedá hovoriť o skutočnom strachu. Je to len ďalšie plynulé napredovanie deja bez prekvapení. Všetko korunuje krátky epilóg, keď nám zopakuje, že tak to je a vždy aj bude. Takže, tu sa naozaj nie je čoho báť.

Keď mysteriózne horory najčastejšie potápajú nezmysly, do ktorých sa zamotajú, v prípade Nothing Left To Fear je to skôr nedostatočné vhĺbenie sa do hrôz. Áno, všetko je vysvetlené a je to strašidelné a hlúpe ako sa patrí. Hrozivé tajomstvo ale nevstupuje dodatočne do filmu a nezasiahne diváka, ako je potrebné. Nakoniec je prezentované ako normálna a nevyhnutná vec, čomu vlastne zodpovedal aj celý príbeh. Takto je všetko v poriadku, a vy nemáte dôvod sa znepokojovať. Od hororu by ste čakali trochu iné posolstvo.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy