hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Boarding School

Nadštandardné služby pre spokojnosť rodičov
Napred si hovoríte, že kde je ten horor. Objaví sa jeden celkom trápny duch, chlapček si zakrýva zrkadlo, zjavne má trocha bujnú fantáziu. Uvidíme aj dôvod, veď číta samé komiksy a pozerá samé horory. Má doma dusno lebo je mierne pošahaný, sú s ním samé problémy. Začne sa dostavovať nepríjemný pocit z pozerania filmu, no nie tak klasicky hororový, maximálne sa tak náznakom blížime exploitationu. Povaha filmu sa celkom nezmení, ani keď ho konečne pošlú na prevýchovu. To príde, až keď divák objaví, čo je to za Boarding School.
12. 11. 2018

Visions

Neviňte dom za jeho obyvateľov
Sú prípady, keď sa hovorí, že herec si film ukradol. Napríklad Orson Welles v Treťom mužovi alebo Marlon Brando v Apokalypse sa objavia len na pár minút, no aj tak ich všetci vnímajú ako hlavné hviezdy týchto diel a spájajú si filmy práve s ich menami. Inokedy sa herec môže stať niečím ako atrakciou. Objaviť sa tiež len na pár minút, no nezaujať svojou charizmou ani výkonom, ale napríklad tým, že ide o notoricky známu seriálovú postavičku. Takže keď sa v obyčajnom horore objaví ako vedľajšia postava Jim Parsons známy ako Sheldon Cooper z Teórie veľkého tresku, diváci si najviac zo všetkého určite zapamätajú jeho. Oplatí sa aj kvôli niečomu inému pozerať horor s názvom Visions?
5. 2. 2016

Masks

Zabudnite na Stanislavského, hrať vás naučí Gdula
Nemecký horor sa vzmáha, a hľadá svoju tvár. Po postapokalyptickom Hell skúša ako mu pristane žltá maska talianskeho Gialla (viac o tomto podžánri nájdete v našom článku). Požičiava si jeho kameru, brutalitu, ženskú obeť, farebnosť aj gýčovitosť. Ako pôjdu dokopy s nemeckom si môžeme pozrieť vo filme Masks.
Už samotný príbeh je odkazom na Suspiriu Daria Argenta. Kým tam prišla Američanka do Nemecka na tanečnú školu, tu ide hlavná postava na hereckú školu založenú poľským učiteľom. Tak ako v Suspirii, aj tu cestou do školy stretne na smrť vyplašenú bývalú žiačku na úteku. A rovnako vidíme, ako ju ten istý večer zabijú. Školu tentokrát neovládajú čarodejnice, aj keď až tak ďaleko od nich nie sme. Jej zakladateľ Matteusz Gdula tu svojho času vyučoval veľmi netradičnou metódou. Študenti zomierali, a on sám nakoniec spáchal samovraždu. Aj keď jeho teória nie je jasne vysvetlená, zdá sa že bral bolesť ako stimulant hereckých výkonov. Film je v tomto smere trochu deravý, keďže napriek všetkému škola stále funguje a hlási sa k svojmu odkazu. Vyučovanie vyzerá viac menej normálne, spolužiaci sú k novoprišelkyni nevrlí, ako sa patrí. Nájde len jednu spriaznenú dušu, ktorá sa ale občas stráca v časti budovy, kam študenti nemajú prístup. Práve tam sa Gdula obesil. Najprv tvrdí, že tam chodí na súkromné hodiny, neskôr prezradí, že tam sa učí Gdulovou metódou. Prejavenú závisť opätuje prosbou o pomoc. Nakoniec sa jediná kamarátka stratí, a naša hlavná hrdinka dostane ponuku byť tou vyvolenou, ktorá sa bude učiť špeciálnou metódou.
5. 3. 2013

Ich seh, ich seh/ Dobrú noc, mami

Čo už mohla vychovať taká matka?
V určitom veku je nenávidieť svojich rodičov normálne, priam súčasť zdravého vývoja. Ani v skorom detstve sa ale určite nedá povedať, že by deti k mame a otcovi pociťovali len lásku. Rodičia sú pre nich predstaviteľmi sveta, v ktorom sú ešte stratené. Dávajú im príkazy a zákazy, karhajú ich a dieťa často nie je ani schopné pochopiť, prečo. Z toho dôvodu nie je možné prežiť detstvo bez zažitia strachu z vlastných rodičov, a bez občasného pocitu chvíľkového odcudzenia. To zväčša prejde, uvedomíme si, že predsa sú to naši rodičia. Ale čo ak nie, čo ak máme dôvod pochybovať, či to naši rodičia skutočne sú? Napríklad kvôli plastickej operácii, ako vo filme Ich seh, ich seh.
6. 10. 2015

V zajatí démonov 2

To isté s britským akcentom
Keď sa James Wan pred pár rokmi pustil do duchárskych hororov, dosiahol hlavne jedno. Ukázal, že sa dajú robiť aj dobre. Nepriniesol do žánra nič nové, ničím neprekvapil ani neinovoval zaužívané postupy. V jeho podaní ale skrátka fungovali, výborne zvládal filmárske remeslo, čím sa jeho ducháriny pomerne viditeľne odlíšili od množstva odpadu, na ktorý sme v rámci žánra zvyknutí. On sa rozhodol vo svojom úspechu pokračovať, kým to ide. Na svoj zatiaľ asi najpodarenejší duchársky horor, V zajatí démonov, nadväzuje druhým dielom, V zajatí démonov 2.
13. 6. 2016

recenzie.

Nothing Left to Fear

Andrej Gomora | 18. 3. 2014
0
4/10          
žáner:
bizarre, hixploitation/backwoods, psycho

Všetko je, ako má byť


Čoho už by ste sa mali báť. Prídete do malého zabudnutého mestečka robiť kazateľa. Cestou vám len tak mimochodom ukážu, čo sa v najbližších dňoch určite nebude opakovať. Na farme zabijú dve ovečky. Podrežú im hrdlá a nechajú ich vykrvácať. Pohľadný mladík ich odvlečie, len očami zavadí o vašu podobne starú dcéru. A podobne pohľadnú. Komu už sa kedy stalo niečo zlé v americkom stredozemí, v nábožensky založenej diere izolovanej od sveta. Jazvy na zápästiach boli predsa vždy znakom dobrých ľudí. Veru tak, Nothing Left to Fear.
 

„V torte je síce starý popísaný zub, no čo už sa dá čakať, ak ju piekla deväťdesiatpäťročná babička."

Či už je pastor nadšenejší z dvoch dcér v puberte, alebo ony spolu s malým bratom, že zase odišli od všetkých priateľov. Nemajú sa čo sťažovať, plnia vôľu božiu. Snažia sa byť pozitívni, a ich prístup si zaslúži obdiv. Staršia Rebecca sa bez váhania so švárnym junákom zblíži, aj keď správanie sa miestnych k prišelcom je prinajmenšom zvláštne. Fešák s Rebeccou zjavne nechce byť videný, dokonca ho priamo zo stretnutia prídu stiahnuť domov, k doterajšiemu duchovnému vodcovi. Na druhej strane sú k nim všetci prívetiví, pomáhajú im vybaľovať, a dokonca im napečú na privítanie tortu. Je v nej síce starý popísaný zub, no čo už sa dá čakať, ak ju piekla deväťdesiatpäť ročná babička. Zub sa v ústach vzprieči mladšej dcére, Mary. Nepochybne bez súvisu s ním jej v najbližších dňoch pravidelne začne byť zle. Rovnako určite nesúvisí, keď si ju na miestnych hodoch na chvíľku odchytia domáci. Jej príznaky sa len zhoršia. Horúčka, vracanie, tiahnúce sa čierne čiary po tvári, veď to poznáte.

„Všetky pokusy o akékoľvek dianie na dlhú dobu zastupuje presne jeden sen."

Kým sa film dostane k akcii, snaží sa vypracovať si výrazne klaustrofobickú atmosféru. Rodina ani divák nevedia, čo sa v mestečku deje, len že to nie je nič dobré. Napriek zjavnej ústretovosti sa rodina právom cíti akosi izolovaná. Do určitej miery je to u prisťahovalcov pochopiteľné, človeku vždy trvá niekam zapadnúť. Na druhej strane, tu je viac ako zjavné, že domáci majú nejaké tajomstvo, a zatiaľ sa s ním nemienia podeliť. Ich zdanlivá priateľskosť to hlavným hrdinom len zhoršuje. Sami musia lúštiť náznaky, a rozhodovať sa, či nie sú len paranoidní. Aj keď je výstavba ovzdušia legitímna, časom začne byť nudná. Všetky pokusy o akékoľvek dianie na dlhú dobu zastupuje presne jeden sen. Film je inak pozerateľný, je pomerne dobre nakrútený aj zahraný. Na hlavné predstaviteľky sa dobre pozerá, znesiteľné sú nakoniec všetky postavy. Románik má určitý náboj tajomnosti, len rozsah kazí jeho stráviteľnosť.

„Problém je, že aj hororová časť sa drží obrazu postáv odsúdených na skazu."

Po čakaní sa divák nakoniec dočká. Vysvetlenia, aj akcie. Dlhá príprava tu ale ide skôr na škodu. Diváka natoľko vábi na to, čo sa bude diať, že to pôsobí ako konečne splnená povinnosť. Dlhé nehororové časti sa niekedy darí využiť pri zblíženie diváka s postavami, čo sa tu ale nestane. Rebecca, s ktorou sme sa najviac zblížili, je pomerne zjavne mimo ohrozenia. Ostatní členovia rodiny sú nám stále cudzí, a ukradnutí. Zaoberať sa mytológiou a jej logikou býva pri podobných filmoch chyba, a tak je to aj tentokrát. Nič nedáva zmysel, to len aby sme mali dojem, že dianie má aj svoju príčinu. Samotná hororová akcia nie je vôbec najhoršia. Zloduch je hrozivý a má svoj štýl. Problém je, že aj táto časť sa drží obrazu postáv odsúdených na skazu, hneď je viac menej jasné, ak to s nimi musí dopadnúť, takže sa tu nedá hovoriť o skutočnom strachu. Je to len ďalšie plynulé napredovanie deja bez prekvapení. Všetko korunuje krátky epilóg, keď nám zopakuje, že tak to je a vždy aj bude. Takže, tu sa naozaj nie je čoho báť.

Keď mysteriózne horory najčastejšie potápajú nezmysly, do ktorých sa zamotajú, v prípade Nothing Left To Fear je to skôr nedostatočné vhĺbenie sa do hrôz. Áno, všetko je vysvetlené a je to strašidelné a hlúpe ako sa patrí. Hrozivé tajomstvo ale nevstupuje dodatočne do filmu a nezasiahne diváka, ako je potrebné. Nakoniec je prezentované ako normálna a nevyhnutná vec, čomu vlastne zodpovedal aj celý príbeh. Takto je všetko v poriadku, a vy nemáte dôvod sa znepokojovať. Od hororu by ste čakali trochu iné posolstvo.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy