hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Repulsion

Čo sa odohráva v ženskej hlave pri pohľade na muža
Romanovi Polanskému napred v auguste 1969 zavraždili kumpáni Charlesa Mansona tehotnú manželku. V roku 1977 ho pre zmenu obvinili zo zdrogovania a znásilnenia 13 ročného dievčaťa. On tvrdí, že drogy jej nedal a so stykom súhlasila. Nestačí, že mala 13 rokov? Polanského kariéru zločin ovplyvnil len v tom, že namiesto Ameriky nakrúca filmy v Európe a musí sa vyhýbať cestám do krajín, ktoré by ho mohli do USA vydať. Nečelí všeobecnému odsúdeniu a výzvam na bojkot, zbiera ocenenia za filmy. Ak ste aj vy ochotní napriek pomerne vážnemu prehrešku umelca nezatratiť, za pozornosť stojí napríklad aj jeho film z roku 1965 s názvom Repulsion.
9. 12. 2015

Brightburn

Superman, len trochu iný

Nie sme vôbec ďaleko od nedávneho Potomka, hoci témy ako odcudzenie tentokrát skúmame oveľa povrchnejšie. Tu máme totiž skôr superhrdinský námet a tomu zodpovedá aj štýl jeho spracovania. Spraviť Supermana naopak znie zaujímavo predovšetkým ako hypotéza, či pokus. Tentokrát bez vysvetľovania a príbehu z planéty Kryptón. Prečo by ten tvor, ktorý padne na zem a má nadprirodzené schopnosti, nemohol byť zlý? V poslednom čase sa predsa zvykli superhrdinovia skúmať zo všetkých strán a robili sa filmy či rovno seriály o každom jednom období ich života. Úskalia tohto spracovania musia nepochybne napadať každému, poňať sa ale dá mnohými spôsobmi.

20. 5. 2019

Cyntoryn zvieratiek

Viditeľne iný

Na rozdiel od diel ako Osvietenie, Mŕtva zóna či Carrie nerežíroval Cintorín domácich zvierat z roku 1989 známy režisér a tento film ani nepatrí medzi kriticky najuznávanejšie z diel podľa predlohy Stephena Kinga. Pomerne presne sa drží príbehu z knihy, veď scenár napísal samotný spisovateľ, a filmársky ide o skôr jednoduché a priamočiare dielo. Vďaka výbornej atmosfére a niekoľkým pamätným scénam a výrokom si aj tak vyslúžil svoj vlastný osobitný kult, takže nepochybne bolo nemálo fanúšikov zvedavých, ako bude vyzerať remake, či nová adaptácia knihy, uvádzaná do distribúcie pod menom Cyntoryn zvieratiek.

30. 4. 2019

Boarding School

Nadštandardné služby pre spokojnosť rodičov
Napred si hovoríte, že kde je ten horor. Objaví sa jeden celkom trápny duch, chlapček si zakrýva zrkadlo, zjavne má trocha bujnú fantáziu. Uvidíme aj dôvod, veď číta samé komiksy a pozerá samé horory. Má doma dusno lebo je mierne pošahaný, sú s ním samé problémy. Začne sa dostavovať nepríjemný pocit z pozerania filmu, no nie tak klasicky hororový, maximálne sa tak náznakom blížime exploitationu. Povaha filmu sa celkom nezmení, ani keď ho konečne pošlú na prevýchovu. To príde, až keď divák objaví, čo je to za Boarding School.
12. 11. 2018

Mercy Black

Opäť raz pozor na malé deti

Začiatok je priam realistický a začína s budovaním celkom uveriteľnej postavy. Či už išlo o psychickú poruchu alebo ducha, stráviť mladosť v liečebni a začínať žiť niekedy po dvadsiatke je ľudsky zaujímavý údel. Film sa doň snaží vnoriť a v rámci hororového žánra ide o pomerne zaujímavé a presvedčivé vnorenie. Skutočne sa seba samých pýtame, čo s takým človekom môže byť, a ako asi môže žiť ďalej. Po všetkých stránkach, vôbec ako sa jej podarí začleniť sa do spoločnosti. Tie hlavné komplikácie pritom ešte len prídu. Dôvod prečo ju zavreli samozrejme nemôže pominúť, do Marininho života sa musí rýchlo vrátiť aj Mercy Black.

23. 4. 2019

recenzie.

Snarveien/Detour

Afonka Soby | 5. 11. 2010
0
5/10          
žáner:
crazy family, hixploitation/backwoods, torture

Šialená nórska rodinka s mučením váha


Na nórske horory mám slabosť. Jednak pre samotný jazyk, ktorý do nich vždy vnáša trochu humoru, nech už je téma akákoľvek, a jednak pre prostredie, v ktorom sa odohrávajú. Inak do žánru ako takého neprinášajú v zásade veľa nového, s výnimkou Påla Øieho, ktorého VillmarkSkjult/Hidden sú natoľko špecifické, že už vlastne vytvárajú samostatný subžáner, vlastne celkom rezignujú na akúkoľvek originalitu a uspokoja sa so zabehnutými postupmi. Niekto by Nórov možno rovno nazval plagiátormi, no môj názor je skôr taký, že aj básnik by mal začať s voľným veršom až potom, čo má perfektne zvládnuté klasické formy. Trochu rešpektu predsa ešte nikomu nezaškodilo. Nórom navyše nechýba ani odvaha. Ako jedna z mála európskych krajín sa pustili do slashera, národného hororového zlata Ameriky, a ich vysokohorská séria Fritt Vilt/Cold Prey so zababušeným klonom Michaela Myersa vôbec nebola zlá. Snarveien/Detour si vyberá bezpečnejšiu cestu a je ďalším prírastkom k backwoods survival, ktorý je momentálne v Nórsku hororovým žánrom č. 1.

Pravidlá backwoods sú hororovému fanúšikovi celkom jasné. V hlavnej úlohe je najčastejšie skupinka mladých ľudí alebo pár, ktorý sa nejakou náhodou ocitne v starom hoteli, prípadne príbytku, niekde na okraji civilizácie, najlepšie rovno uprostred lesov, kde nefunguje ani mobilný telefón. Miestni obyvatelia sa správajú prinajlepšom zvláštne a prinajhoršom ako totálni psychopati, ktorí by za normálnych okolností sedeli vo zvieracej kazajke v prísne stráženom ústave pre duševne chorých. Keďže uprostred lesov, na dedine a pod. nemajú dostatok príležitostí na nejaké kultúrne vyžitie alebo športové aktivity, krátia si čas tým, že lovia a týrajú ľudí, ktorí náhodou prechádzajú okolo. Väčšinou ide o celú rodinu, pričom ten najsilnejší má úlohu lovca a ten „najchytrejší" sa stará o to, aby im na ich úchylku nikto neprišiel. Snarveien tieto pravidlá nijako neporušuje, naopak, až pedantne ich dodržiava. Jeho hrdinami sú Lina a Martin, párik, ktorý kdesi v lese nešťastne odbočí. Netrvá dlho a sú zajatcami šialenej rodinky, ktorá si rada nakrúca mučenie na video. Ako to skončí,  kto bude zlý a kto dobrý je nám jasné hneď od začiatku a film ani neponúkne nič, čo by vybočovalo zo zaužívanej šablóny. Ak však poznáme nórske horory, už vieme, že v tomto smere nemôžeme naozaj čakať žiadne prekvapenia.

Čo teda môžeme čakať? Nóri nie sú v hororoch inovátori, no sú to perfekcionisti, ktorí vedia urobiť riadne dusno aj v scénach, v ktorých sa v podstate nič nedeje. Za všetky spomeniem výborného Rovdyra/Manhunt, v ktorom si vystačili s kúskom lesa a pobehujúcimi tínedžermi, snažiacimi sa utiecť pred „miestnymi", ktorí na nich práve vyhlásili loveckú sezónu. Útek je aj hlavnou témou filmu Snarveien, no v tomto prípade je to skôr na škodu veci. Backwoods má byť predsa o mučení a úteku. To prvé je však trestuhodne odsunuté na vedľajšiu koľaj a okrem jedného človeka zaveseného za reťaze po ňom nenájdeme ani stopy. Potenciál „šialenej rodinky", ktorú vo filmoch tohto typu spoznávame najmä cez mučenie, tak ostal nevyužitý. Rozdelenie úloh v rodine (lovec, hlavička, vodca) je iba načrtnuté v jedinej hádke, ktorá je zároveň jedinou situáciou, keď celú rodinku vidíme pokope v jednej scéne. A to je málo na to, aby sme s nimi prežili to pravé peklo.

Snarveien mohol byť pritom celkom zaujímavou žánrovkou, a to aj vtedy, ak by ostal pri precíznom kopírovaní. Keď však zo základnej schémy „expozícia postáv - mučenie - útek", vyhodíme mučenie, z klasického backwoods vznikne niečo podobné slasheru, no aj v tomto žánri zákonite zlyhá, lebo identita vraha je už prezradená. Učebnicovým príkladom poctivého backwoods survivalu sú francúzske Frontiérs, v ktorom vystupovala celá plejáda šialených figúrok na čele so starým vyslúžilým esesákom. Snarveien neponúka nič podobné. Jeho charaktery sú nevýrazné, réžia priemerná a s výnimkou humoru, ktorý do filmu zákonite vnáša nórčina, na ňom nie je vôbec nič zaujímavé.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok