hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Hellions

Halloweenska báseň o tehotnej tínedžerke
Keď na Halloween doktor oznámi sedemnásťročnému dievčaťu, že je tehotná, veľmi jej do smiechu nebude. Nepomôžu ani škriatkovské ušká, ktoré má doktor nasadené. Nepoteší ju ani, keď dievčatko v čakárni opätuje pochvalu pre jej kostým. Pretože Dora na sebe kostým nemá. Náladu jej nezdvihne ani matka. Súhlasí, že nie každá môže byť najlepšou žiačkou ročníka. Bola by ale rada, keby ho aspoň ukončila. Celkom vhodné podmienky oznámiť jej, že je tehotná, nie? Keby ešte tak čakala normálne dieťa. Lenže je Halloween, všade sa rozliezajú akísi Hellions.
12. 10. 2015

The Intruder

Nielen duchovia strašia v domoch

V čom má byť film mysteriózny nie je celkom jasné. Nemusíme sa s negatívnou postavou zhodovať vo všetkom, základu jeho rozpoloženia ako ho vidíme sa ale dá rozumieť. Dom postavil jeho dedko, bývali tam jeho predkovia a on sám po celý svoj dovtedajší život. Nech ho predáva z akéhokoľvek dôvodu, je celkom pochopiteľné, že sa mu to nerobí ľahko. Tým, aký je dom krásny. K miestu má silné citové puto, má nutkanie sa tam vracať a bolí ho každý zásah, ktorý do domu noví majitelia vykonajú. Tiež je pochopiteľné, že už pri tomto správaní začne pôsobiť ako Narušiteľ.

7. 4. 2020

The Battery

Jim Jarmusch sa dal na horory?
Prečo by sme sa na svet ovládnutý zombíkmi, kde ľudská spoločnosť prestala existovať, mali pozerať len z negatívnej stránky? Aj poslední dvaja živí ľudia, ktorí sa budú túlať vyprahnutou krajinou, budú stále ľudia. Nie je dôvod, aby sa ich príbeh nedal vyobraziť ľudsky, prihliadajúc aj na ich iné túžby, ako skrátka prežiť. Takto originálny je horor o dvoch postapokalyptických parťákoch, s názvom The Battery.
11. 12. 2013

Posljednji Srbin u Hrvatskoj

Zombíci a balkánsky nacionalizmus

Keďže ide o film v chorvátsko- srbskej koprodukcii, tým pozadím samozrejme musí byť miestny nacionalizmus a národnostné konflikty. Ako vieme z nie tak dávnej histórie, nejde o vôbec až tak nevinnú tému, ktorá ako poznáme miestne povahy ľahko vzplanie ďaleko za hranicu humoru. Podobné témy brané napriek svojej absurdnej podstate príliš vážne sú presne vhodným námetom pre satiru, a s tou sa film snaží pracovať. Okrem nacionalizmu uvidíme aj niečo v zmysle ignorancie veľkých voči malým, a bezohľadnosť zisku. Cieľom satiry teda nie je príliš čo vytknúť, horšie už je to s jej realizáciou ako aj samotnou filmovou podstatou.

1. 4. 2020

Tokyo Gore Police

Penis ako zbraň a aligátor miesto nôh
Napadlo vám niekedy, čo by sa stalo, keby polícia prešla do súkromných rúk? Režisér Yoshihiro Nishimura sa nad tým zamyslel za vás a vytvoril budúcnosť Tokia, v ktorej sa tokijská polícia volá Tokyo Police Corporation. Ako názov filmu Tokyo Gore Police napovedá, nebude to budúcnosť práve ružová, ale skôr krvavočervená. 13. 1. 2011

recenzie.

Snarveien/Detour

Afonka Soby | 5. 11. 2010
0
5/10          
žáner:
crazy family, hixploitation/backwoods, torture

Šialená nórska rodinka s mučením váha


Na nórske horory mám slabosť. Jednak pre samotný jazyk, ktorý do nich vždy vnáša trochu humoru, nech už je téma akákoľvek, a jednak pre prostredie, v ktorom sa odohrávajú. Inak do žánru ako takého neprinášajú v zásade veľa nového, s výnimkou Påla Øieho, ktorého VillmarkSkjult/Hidden sú natoľko špecifické, že už vlastne vytvárajú samostatný subžáner, vlastne celkom rezignujú na akúkoľvek originalitu a uspokoja sa so zabehnutými postupmi. Niekto by Nórov možno rovno nazval plagiátormi, no môj názor je skôr taký, že aj básnik by mal začať s voľným veršom až potom, čo má perfektne zvládnuté klasické formy. Trochu rešpektu predsa ešte nikomu nezaškodilo. Nórom navyše nechýba ani odvaha. Ako jedna z mála európskych krajín sa pustili do slashera, národného hororového zlata Ameriky, a ich vysokohorská séria Fritt Vilt/Cold Prey so zababušeným klonom Michaela Myersa vôbec nebola zlá. Snarveien/Detour si vyberá bezpečnejšiu cestu a je ďalším prírastkom k backwoods survival, ktorý je momentálne v Nórsku hororovým žánrom č. 1.

Pravidlá backwoods sú hororovému fanúšikovi celkom jasné. V hlavnej úlohe je najčastejšie skupinka mladých ľudí alebo pár, ktorý sa nejakou náhodou ocitne v starom hoteli, prípadne príbytku, niekde na okraji civilizácie, najlepšie rovno uprostred lesov, kde nefunguje ani mobilný telefón. Miestni obyvatelia sa správajú prinajlepšom zvláštne a prinajhoršom ako totálni psychopati, ktorí by za normálnych okolností sedeli vo zvieracej kazajke v prísne stráženom ústave pre duševne chorých. Keďže uprostred lesov, na dedine a pod. nemajú dostatok príležitostí na nejaké kultúrne vyžitie alebo športové aktivity, krátia si čas tým, že lovia a týrajú ľudí, ktorí náhodou prechádzajú okolo. Väčšinou ide o celú rodinu, pričom ten najsilnejší má úlohu lovca a ten „najchytrejší" sa stará o to, aby im na ich úchylku nikto neprišiel. Snarveien tieto pravidlá nijako neporušuje, naopak, až pedantne ich dodržiava. Jeho hrdinami sú Lina a Martin, párik, ktorý kdesi v lese nešťastne odbočí. Netrvá dlho a sú zajatcami šialenej rodinky, ktorá si rada nakrúca mučenie na video. Ako to skončí,  kto bude zlý a kto dobrý je nám jasné hneď od začiatku a film ani neponúkne nič, čo by vybočovalo zo zaužívanej šablóny. Ak však poznáme nórske horory, už vieme, že v tomto smere nemôžeme naozaj čakať žiadne prekvapenia.

Čo teda môžeme čakať? Nóri nie sú v hororoch inovátori, no sú to perfekcionisti, ktorí vedia urobiť riadne dusno aj v scénach, v ktorých sa v podstate nič nedeje. Za všetky spomeniem výborného Rovdyra/Manhunt, v ktorom si vystačili s kúskom lesa a pobehujúcimi tínedžermi, snažiacimi sa utiecť pred „miestnymi", ktorí na nich práve vyhlásili loveckú sezónu. Útek je aj hlavnou témou filmu Snarveien, no v tomto prípade je to skôr na škodu veci. Backwoods má byť predsa o mučení a úteku. To prvé je však trestuhodne odsunuté na vedľajšiu koľaj a okrem jedného človeka zaveseného za reťaze po ňom nenájdeme ani stopy. Potenciál „šialenej rodinky", ktorú vo filmoch tohto typu spoznávame najmä cez mučenie, tak ostal nevyužitý. Rozdelenie úloh v rodine (lovec, hlavička, vodca) je iba načrtnuté v jedinej hádke, ktorá je zároveň jedinou situáciou, keď celú rodinku vidíme pokope v jednej scéne. A to je málo na to, aby sme s nimi prežili to pravé peklo.

Snarveien mohol byť pritom celkom zaujímavou žánrovkou, a to aj vtedy, ak by ostal pri precíznom kopírovaní. Keď však zo základnej schémy „expozícia postáv - mučenie - útek", vyhodíme mučenie, z klasického backwoods vznikne niečo podobné slasheru, no aj v tomto žánri zákonite zlyhá, lebo identita vraha je už prezradená. Učebnicovým príkladom poctivého backwoods survivalu sú francúzske Frontiérs, v ktorom vystupovala celá plejáda šialených figúrok na čele so starým vyslúžilým esesákom. Snarveien neponúka nič podobné. Jeho charaktery sú nevýrazné, réžia priemerná a s výnimkou humoru, ktorý do filmu zákonite vnáša nórčina, na ňom nie je vôbec nič zaujímavé.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok