hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Victor Frankenstein

Znova to isté inak, nudnejšie
Frankenstein je krásny príklad postavy, ktorá svojou slávou ďaleko presiahla dielo, z ktorého pochádza. Totiž Frankenstein pôvodne nebola ani oživená príšera, ale jej stvoriteľ. To je už samozrejme všetkým jedno, rovnako ako presný obsah diela, v ktorom sa prvýkrát objavil. Aj to, že ho napísala Mary Shelley a malo ísť o prvý román žánra sci fi aj jeden z prvých hororov. Tá Mary Shelley, o ktorej sa nikdy nemôže nespomenúť, že bola manželkou Percy Bysshe Shelleyho. A znova sa hlavne v našich končinách všetci len tvária, že vedia, o koho ide. Čo už, z Frankensteina je kultúrne dedičstvo s kolektívnym vlastníctvom, takže každý si s ním už robí, čo chce. Teraz nám napríklad film opisuje neznámy príbeh jeho tvorcu a tak sa aj volá, Victor Frankenstein.
4. 12. 2015

Nevesta na zabitie

Svadobná noc trochu inak

Začiatok je dosť klasický a spĺňa štandardy filmov či komédií o vstupe do rodiny. On je bohatý, ona vyrastala bez rodičov. Snobská rodina ako keby ju nenávidela, hoci sa nevesta tvári nervózne, skôr máme dojem, že jej to je jedno. Ide o obligátny folklór s nedôverujúcimi rodičmi a zazerajúcou tetou. Hlavná je láska, tej cíti od manžela viac než dosť. Zatiaľ. Film si možno na pár výnimiek drží úroveň a vyhýba sa skĺznutiu do uletenosti, aj keď sa tá miestami priam ponúka. Niektoré postavy sú komické, stále ale uveriteľné a zhruba rovnako by mohli vyzerať v nehororovej komédii. Samozrejme, uletená musí byť samotná zápletka.

12. 9. 2019

Grave Encounters

Quo vadis, found footage?
Senzácia, ktorú vyvolal v roku 1999 film Záhada Blair Witch si svojou hrou na autentickosť od mnohých puristov vyslúžila nálepku lacnosti až podradnosti. Formát found footage nebol nový, využil ho už v roku 1980 Ruggero Deodato pri svojom otrasnom filme Cannibal Holocaust.
26. 4. 2012

The Haunter

Veľká Miss Afekt
Každý duchársky horor si musí vytvoriť pravidlá sveta, v ktorom sa odohrá. Čo duchovia môžu, čo chcú a hlavne, ako sa ich dá zbaviť. Všeobecnou zásadou býva, čím jednoduchšie tým lepšie. S komplikovanými konštruktmi sa dá v lepšom prípade dostať k vtipnosti (Drag Me to Hell). Tých horších je neúrekom a zväčša sa končia ako mysteriózny nezmysel bez hlavy a päty (Shelter). Na dorazenie diváckeho zážitku je potom najlepšie nedopriať mu ani možnosť tváriť sa, že si všetky nelogickosti nevšimol. Zložitá myšlienka je aj za filmom The Haunter, ako asi svoju úlohu zvládol?
Lisa prežíva dokola ten istý deň. Budí ju brat s pirátskym pokladom, mama ju posiela prať a otec opravuje auto. A v dome sa ešte objaví aj pár duchov. Hlasov, nočných návštev, snažia sa s Lisou komunikovať. Napred sa bojí, postupne si na nich zvyká a začnú ju zaujímať. S ich pomocou nájde záznamy, koľko dievčat už v okolí zahynulo, a že práve tie k nej prichádzajú. Potom je jedného dňa všetko inak. Je to ten istý deň, lenže všetci sa správajú odlišne. Príde opravár telefónov, všetky predošlé dni nefunkčných. Má v očiach smrť, a povie to Lise jasne. S duchmi nech sa nesnaží komunikovať. Inak bude trpieť. Ukáže jej, že to on ovláda všetko, čo sa deje. Je to jeho dom, on tam vyrastal a vraždil, a mieni pokračovať. Až kým ho Lisa nezastaví.
9. 1. 2014

Bear

Medveď je živý, ale nezáživný

Jeden spoločný výlet dvoch znesvárených bratov a ich partneriek na rodinnú párty prekazí nehoda. Ich auto zíde z cesty a štvorica uviazne v lese, kde stretnú medvediu samicu, zrejme podobne vyplašenú ako oni sami. Jeden z bratov však stratí nervy a medvedicu chladnokrvne zastrelí. Pár nábojov si však mal nechať. Prichádza totiž samec, ktorý je lačný nie ani tak po ľudskom mäse, ako skôr po pomste.

20. 9. 2010

recenzie.

Snarveien/Detour

Afonka Soby | 5. 11. 2010
0
5/10          
žáner:
crazy family, hixploitation/backwoods, torture

Šialená nórska rodinka s mučením váha


Na nórske horory mám slabosť. Jednak pre samotný jazyk, ktorý do nich vždy vnáša trochu humoru, nech už je téma akákoľvek, a jednak pre prostredie, v ktorom sa odohrávajú. Inak do žánru ako takého neprinášajú v zásade veľa nového, s výnimkou Påla Øieho, ktorého VillmarkSkjult/Hidden sú natoľko špecifické, že už vlastne vytvárajú samostatný subžáner, vlastne celkom rezignujú na akúkoľvek originalitu a uspokoja sa so zabehnutými postupmi. Niekto by Nórov možno rovno nazval plagiátormi, no môj názor je skôr taký, že aj básnik by mal začať s voľným veršom až potom, čo má perfektne zvládnuté klasické formy. Trochu rešpektu predsa ešte nikomu nezaškodilo. Nórom navyše nechýba ani odvaha. Ako jedna z mála európskych krajín sa pustili do slashera, národného hororového zlata Ameriky, a ich vysokohorská séria Fritt Vilt/Cold Prey so zababušeným klonom Michaela Myersa vôbec nebola zlá. Snarveien/Detour si vyberá bezpečnejšiu cestu a je ďalším prírastkom k backwoods survival, ktorý je momentálne v Nórsku hororovým žánrom č. 1.

Pravidlá backwoods sú hororovému fanúšikovi celkom jasné. V hlavnej úlohe je najčastejšie skupinka mladých ľudí alebo pár, ktorý sa nejakou náhodou ocitne v starom hoteli, prípadne príbytku, niekde na okraji civilizácie, najlepšie rovno uprostred lesov, kde nefunguje ani mobilný telefón. Miestni obyvatelia sa správajú prinajlepšom zvláštne a prinajhoršom ako totálni psychopati, ktorí by za normálnych okolností sedeli vo zvieracej kazajke v prísne stráženom ústave pre duševne chorých. Keďže uprostred lesov, na dedine a pod. nemajú dostatok príležitostí na nejaké kultúrne vyžitie alebo športové aktivity, krátia si čas tým, že lovia a týrajú ľudí, ktorí náhodou prechádzajú okolo. Väčšinou ide o celú rodinu, pričom ten najsilnejší má úlohu lovca a ten „najchytrejší" sa stará o to, aby im na ich úchylku nikto neprišiel. Snarveien tieto pravidlá nijako neporušuje, naopak, až pedantne ich dodržiava. Jeho hrdinami sú Lina a Martin, párik, ktorý kdesi v lese nešťastne odbočí. Netrvá dlho a sú zajatcami šialenej rodinky, ktorá si rada nakrúca mučenie na video. Ako to skončí,  kto bude zlý a kto dobrý je nám jasné hneď od začiatku a film ani neponúkne nič, čo by vybočovalo zo zaužívanej šablóny. Ak však poznáme nórske horory, už vieme, že v tomto smere nemôžeme naozaj čakať žiadne prekvapenia.

Čo teda môžeme čakať? Nóri nie sú v hororoch inovátori, no sú to perfekcionisti, ktorí vedia urobiť riadne dusno aj v scénach, v ktorých sa v podstate nič nedeje. Za všetky spomeniem výborného Rovdyra/Manhunt, v ktorom si vystačili s kúskom lesa a pobehujúcimi tínedžermi, snažiacimi sa utiecť pred „miestnymi", ktorí na nich práve vyhlásili loveckú sezónu. Útek je aj hlavnou témou filmu Snarveien, no v tomto prípade je to skôr na škodu veci. Backwoods má byť predsa o mučení a úteku. To prvé je však trestuhodne odsunuté na vedľajšiu koľaj a okrem jedného človeka zaveseného za reťaze po ňom nenájdeme ani stopy. Potenciál „šialenej rodinky", ktorú vo filmoch tohto typu spoznávame najmä cez mučenie, tak ostal nevyužitý. Rozdelenie úloh v rodine (lovec, hlavička, vodca) je iba načrtnuté v jedinej hádke, ktorá je zároveň jedinou situáciou, keď celú rodinku vidíme pokope v jednej scéne. A to je málo na to, aby sme s nimi prežili to pravé peklo.

Snarveien mohol byť pritom celkom zaujímavou žánrovkou, a to aj vtedy, ak by ostal pri precíznom kopírovaní. Keď však zo základnej schémy „expozícia postáv - mučenie - útek", vyhodíme mučenie, z klasického backwoods vznikne niečo podobné slasheru, no aj v tomto žánri zákonite zlyhá, lebo identita vraha je už prezradená. Učebnicovým príkladom poctivého backwoods survivalu sú francúzske Frontiérs, v ktorom vystupovala celá plejáda šialených figúrok na čele so starým vyslúžilým esesákom. Snarveien neponúka nič podobné. Jeho charaktery sú nevýrazné, réžia priemerná a s výnimkou humoru, ktorý do filmu zákonite vnáša nórčina, na ňom nie je vôbec nič zaujímavé.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok