hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Gwen

Horor zvaný život

Keďže ponurá a pomalá atmosféra sa viackrát úspešne kombinovala so skutočne hororovými prvkami, možno je lepšie hneď upozorniť. Zápletka sa príliš nerozvinie a nepríde ani žiadne veľké prekvapenie, radšej naň nečakajte. Tentokrát ideme veľmi jednoduchou a priamočiarou cestou, ktorá čerpá z toho, čo nám hneď predstaví. Matka a dve dcéry v osamelom sídle. Otec bojuje na Kryme, živí v nich nádej, že raz ešte povstanú z biedy. Ostatné domy už skôr nedobrovoľne ako z vlastnej vôle obyvatelia opustili, túžila po nich ťažiarska spoločnosť, tak ako túži aj po tom poslednom obývanom. Matka aj dcéry sú odhodlané nepredať, už len z úcty k otcovi. Ich život je pritom ešte ťažší, než akým by ho robili len objektívne podmienky jeho zložitosti.

12. 11. 2019

Polaroid

Konečne primeraný trest za selfie?

Na úvodnej vražde je pozitívne, nakoľko priamo ide na vec. V poslednom čase sme si pri duchárinách zvykli na dlhé obliehanie budúcich obetí. Niečo sa na ne upne, nezmyselne sa to dokola zjavuje v ich okolí, primitívne nás to straší. Aby sme vôbec začali pochybovať, či sa to aj na niečo zmôže. Tentokrát je to hneď od začiatku krátky proces. Sekvencia pritom má všetko, čo by mať mala. Postupne hustne, buduje intenzívny strach, niečo sa zjaví, z nejasnej entity sa to sformuje na priamu a nebezpečnú silu. Ktorá svoj úmysel rovno aj dokoná. Stačilo, že niekto sa tu odfotil aparátom značky Polaroid.

2. 7. 2019

Regression

Výsledok rovnaký, akurát mučenie si inkvizítori viac užili
Myslíte si, že samých seba poznáte. Viete, kto ste, čo ste v živote vykonali a čo vykonať by ste boli schopní. Napríklad ak by vám niekto povedal, že necháte znásilniť vlastnú dcéru, neverili by ste mu. Vysmiali ho, ak by vám tá predstava prišla náznakom smiešna. Lenže čo ak niekto tvrdí, že dokáže preskúmať časti vašej mysle, do ktorých sa nedostanete. Pomôže vám odhaliť spomienky, o akých ste ani netušili, že by ste ich mohli mať. Tomu, čo tam nájde by ste neverili, pokiaľ by nešlo o vedeckú metódu, napríklad s názvom Regression.
2. 2. 2016

Bliss

Umelcov poháňajú drogy. A krv.

Umelci vraj tvoria pod vplyvom drog. Niektorí tento mýtus popierajú, a tvrdia, že bez jasnej hlavy to nejde. Iní ho aktívne podporujú. Vraj inak sa tvoriť ani nedá. V tomto prípade je to celkom zjavné, umelkyni to ide dokonca najlepšie v stave, keď si ani nepamätá, že niečo tvorila. Vlastne ani nevie, čo presne za ten čas užila. Čo okrem maľovania robila. Ani čo za maľbu to nakoniec má byť. Ako keby ani netvorila ona sama, len slúžila nejakým zvláštnym silám a procesom. A stavu, ktorý sa dá opísať ako Bliss.

5. 11. 2019

Nevesta na zabitie

Svadobná noc trochu inak

Začiatok je dosť klasický a spĺňa štandardy filmov či komédií o vstupe do rodiny. On je bohatý, ona vyrastala bez rodičov. Snobská rodina ako keby ju nenávidela, hoci sa nevesta tvári nervózne, skôr máme dojem, že jej to je jedno. Ide o obligátny folklór s nedôverujúcimi rodičmi a zazerajúcou tetou. Hlavná je láska, tej cíti od manžela viac než dosť. Zatiaľ. Film si možno na pár výnimiek drží úroveň a vyhýba sa skĺznutiu do uletenosti, aj keď sa tá miestami priam ponúka. Niektoré postavy sú komické, stále ale uveriteľné a zhruba rovnako by mohli vyzerať v nehororovej komédii. Samozrejme, uletená musí byť samotná zápletka.

12. 9. 2019

recenzie.

The Tortured

Afonka Soby | 27. 10. 2010
2
4/10          
žáner:
torture

Umučení nudou


Hoci tie najväčšie tortúry ako I Spit on Your Grave či Texas Chainsaw Massacre vznikli už v sedemdesiatych rokoch minulého storočia, torture porn je v hororovom slovníku relatívne novým termínom, ktorý sa začal drať do úst fanúšika až v súvislosti s filmami ako Saw (2004) či Hostel (2005). Bol to práve Eli Roth (Hostel), ktorý tomuto žánru definoval isté pravidlá a mantinely. Bohužiaľ, jeho filmy všeobecne nie sú práve perly kinematografie, takže sa môže zdať, že žáner, za ktorého otca sa pokladá práve Roth, nebude z tých filmársky najzaujímavejších. Stalo sa však niečo celkom opačné a hororová história v tomto prípade ukazuje, že od dna sa celkom dobre odráža. Najväčšie skoky robia Francúzi, ktorí si už tento žáner celkom osvojili a chŕlia také pecky ako Frontiérs, Inside, ale najmä doteraz absolútne neprekonateľný Martyrs. Zatiaľ čo americkí tvorcovia sa rozhodli pokračovať v „Eliho odkaze" a nakrúcať nenáročné popkornové kúsky, akým je napríklad (aj keď vynikajúci) The Collector, Francúzi sa to rozhodli vybaliť na nás celkom naplno a v ich filmoch sa nešetrí krvou, násilím a takým tým nepríjemným pocitom bezmocnosti, s ktorým tak bravúrne pracovali Martyrs. Nový The Tortured vznikol v americko-kanadskej koprodukcii, a možno práve preto ostal niekde na pomedzí medzi popkornom Hostelu a ťaživosťou Martýrov.

Zápletkou The Tortured pripomína začiatok Ctihodného občana, v ktorom vrah chladnokrvne odpravil ženu aj dcéru hlavného hrdinu (Gerard Butler) a ten sa pomstil tak, že uniesol vraha a utýral ho na smrť. Manželský pár Elise a Craig sú na tom podobne. Vrah im uniesol syna, surovo ho týral a nakoniec zavraždil. Trest vymeraný súdom sa im však nepozdáva, a preto sa rozhodnú, že zoberú spravodlivosť do vlastných rúk. Vraha unesú pri prevoze do väznice, odvezú na odľahlú chatu a priviažu o stôl v suteréne. Na to, čo bude nasledovať, stačilo Butlerovi pár strihov, no Elise s Craigom mučia svoju obeť dobrú polovicu filmu. Takýto postup vyšiel v Martyrs, kde bolo mučenie ešte omnoho dlhšie. Navyše bolo monotónne a film nám nedal žiadnu šancu nadýchnuť sa, vyjsť na povrch z chladných kobiek rodinného domu. V The Tortured sa v rukách Elisy a Craiga vystrieda viacero nástrojov mučenia (ihla, maska, kliešte,...), a aby sme sa nenudili, scenárista pridal pár scén pátrania po vrahovi a trochu napätia, či plán dvojice nebude odhalený, skôr ako stihnú vykonať svoju pomstu.

Mučenie však stále tvorí väčšinu filmu. Ak sa práve nevykonáva, tak sa o ňom aspoň rozpráva. Zaujímavé je v tomto smere rozloženie charakterov. Craig aj Elisa prejdú počas mučenia určitým prerodom, ktorý mal azda slúžiť ako dodatočný zdroj napätia. Vo vzduchu naozaj visia otázky: vydržia to do konca? Komu z nich prasknú nervy ako prvému? Bohužiaľ, odpoveď prestáva byť zaujímavá, keď prestaneme veriť postavám. Niežeby sa herci nesnažili, no kazia im to neuveriteľné dialógy, v ktorých menia svoj postoj každú druhú vetu (raz Craig presviedča Elisu, aby pokračovali v mučení, o dve minúty zasa ona jeho, potom chce prestať ona, potom zasa on a tak stále dokola). Jednoducho, cítiť prácu scenáristu, ktorý sa zrejme rozhodol urobiť všetko pre to, aby sa v obraze aspoň niečo dialo. Samotné mučenie, za ktorým necítiť nejaký hlbší zmysel (aký bol napríklad v Martyrs), je totiž zákonite nudné a samo osebe, napriek snahe o isté „kreatívne násilie", nestačí na to, aby nás udržalo v strehu, a film príliš ľahko stráca tempo.

Jedných naštvaných rodičov, ktorí chceli pomstiť svoje dieťa, mám ešte v živej pamäti z perfektného The Last House on the Left. The Tortured je určite surovejší, nechutnejší, násilnejší  a zvrátenejší, no zároveň aj omnoho horší film. Únos únoscu, či ak chcete, týranie tyrana je celkom zaujímavý námet, no sám osebe nestačí na plnohodnotný celovečerný film. Na druhú stranu, film ponúka presne to, čo sľubuje jeho názov. Nič viac ako tortúru od neho radšej ani nečakajte.

Galéria k článku
Diskusia k článku (2 príspevky) Pridať príspevok
Hroza Frenky
5. 12. 2011, 21:15

Tato stranka je super...ludia s mojou skupinou, no zial iba vyberom filmov...neviem ci som pomyleny ja alebo co, ale mne sa lubia vsetky ! od 1/10 az po 9/10 :D nelubi sa film do konca ? zly vyber hororoveho zanru, mne sa vsetky torture lubia aj splattery, aj cokolvek-tationy, krv / napatie - preco ma film dostat minusove body za nasilie ?

:) Kaja
11. 12. 2010, 16:30

Pozrela som si tento horor po tom, čo som ho našla na tejto stránke, odkiaľ čerpám inšpiráciu na pozretie hororov a musím povedať, že som čakal trochu viac :D a nejako sa mi ten koniec nepáčil ako sa píše aj v recenzii, také to mučenie neudrží človeka dlho v strehu :)