hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Boarding School

Nadštandardné služby pre spokojnosť rodičov
Napred si hovoríte, že kde je ten horor. Objaví sa jeden celkom trápny duch, chlapček si zakrýva zrkadlo, zjavne má trocha bujnú fantáziu. Uvidíme aj dôvod, veď číta samé komiksy a pozerá samé horory. Má doma dusno lebo je mierne pošahaný, sú s ním samé problémy. Začne sa dostavovať nepríjemný pocit z pozerania filmu, no nie tak klasicky hororový, maximálne sa tak náznakom blížime exploitationu. Povaha filmu sa celkom nezmení, ani keď ho konečne pošlú na prevýchovu. To príde, až keď divák objaví, čo je to za Boarding School.
12. 11. 2018

Korisť

Žraločí horor, len s aligátorom

Žraločie horory sme tu mali tri letá po sebe, už ten posledný cítil, že toho začína byť priveľa, musí sa trocha odlíšiť. Bez vodného zvieraťa to nešlo, nech majú ľudia na čo myslieť, keď sa pôjdu kúpať. Aligátory severoamerické majú ročne na svedomí zhruba rovnako zanedbateľný počet obetí ako žraloky, na rozdiel od takého krokodíla nílskeho. Ten ročne zožerie až do tisícky ľudí a medzi predátormi loviacimi ľudí ako korisť sa mu často prisudzuje svetové prvenstvo. Zato aligátor má to šťastie, že žije v privilegovanej Amerike. Preto z neho toho leto spravili hviezdu filmu Korisť.

16. 7. 2019

Sinister 2

Mohlo sa to skončiť aj horšie
Prvý Sinister sme sledovali z pohľadu obete. Pátrajúcej, no nevedomej, obete, s ktorou sa priam zahrávali. Stála proti nej neporaziteľná sila fungujúca neomylne a jej vstup do niekoho života mohol mať len jeden koniec. Pochopili sme jej logiku, ako svoje obete nachádza a čo sa im zhruba stane. Čo za silu to je a ako pracuje na dokonaní svojho diela nám ale nenaznačili. Pohľad z druhej strany, či skôr niekde zo stredu nám sprostredkuje až Sinister 2.
21. 9. 2015

Smrtiaci príliv

Viac o kráske než o žralokovi

V roku 1891 vypísal multimilionár žijúci v New Yorku Hermann Oelrichs odmenu 500 dolárov za dôkaz, že žralok je schopný napadnúť človeka. Keď sa v roku 1916 odohrala v New Jersey séria žraločích útokov, ktorej padli za obeť štyria ľudia, prinajmenšom jedny noviny ich spočiatku pripisovali morským korytnačkám. Natoľko nevinný imidž vtedy ešte žraloky mali. Najzásadnejšiu ranu mu samozrejme zasadil film Čeľuste v roku 1975, odvtedy sa krvilační žraloci stali neodmysliteľnou súčasťou kultúry. Znova raz tak o nich hovorí dielo s názvom Smrtiaci príliv.

5. 9. 2016

Ich seh, ich seh/ Dobrú noc, mami

Čo už mohla vychovať taká matka?
V určitom veku je nenávidieť svojich rodičov normálne, priam súčasť zdravého vývoja. Ani v skorom detstve sa ale určite nedá povedať, že by deti k mame a otcovi pociťovali len lásku. Rodičia sú pre nich predstaviteľmi sveta, v ktorom sú ešte stratené. Dávajú im príkazy a zákazy, karhajú ich a dieťa často nie je ani schopné pochopiť, prečo. Z toho dôvodu nie je možné prežiť detstvo bez zažitia strachu z vlastných rodičov, a bez občasného pocitu chvíľkového odcudzenia. To zväčša prejde, uvedomíme si, že predsa sú to naši rodičia. Ale čo ak nie, čo ak máme dôvod pochybovať, či to naši rodičia skutočne sú? Napríklad kvôli plastickej operácii, ako vo filme Ich seh, ich seh.
6. 10. 2015

recenzie.

The Tortured

Afonka Soby | 27. 10. 2010
2
4/10          
žáner:
torture

Umučení nudou


Hoci tie najväčšie tortúry ako I Spit on Your Grave či Texas Chainsaw Massacre vznikli už v sedemdesiatych rokoch minulého storočia, torture porn je v hororovom slovníku relatívne novým termínom, ktorý sa začal drať do úst fanúšika až v súvislosti s filmami ako Saw (2004) či Hostel (2005). Bol to práve Eli Roth (Hostel), ktorý tomuto žánru definoval isté pravidlá a mantinely. Bohužiaľ, jeho filmy všeobecne nie sú práve perly kinematografie, takže sa môže zdať, že žáner, za ktorého otca sa pokladá práve Roth, nebude z tých filmársky najzaujímavejších. Stalo sa však niečo celkom opačné a hororová história v tomto prípade ukazuje, že od dna sa celkom dobre odráža. Najväčšie skoky robia Francúzi, ktorí si už tento žáner celkom osvojili a chŕlia také pecky ako Frontiérs, Inside, ale najmä doteraz absolútne neprekonateľný Martyrs. Zatiaľ čo americkí tvorcovia sa rozhodli pokračovať v „Eliho odkaze" a nakrúcať nenáročné popkornové kúsky, akým je napríklad (aj keď vynikajúci) The Collector, Francúzi sa to rozhodli vybaliť na nás celkom naplno a v ich filmoch sa nešetrí krvou, násilím a takým tým nepríjemným pocitom bezmocnosti, s ktorým tak bravúrne pracovali Martyrs. Nový The Tortured vznikol v americko-kanadskej koprodukcii, a možno práve preto ostal niekde na pomedzí medzi popkornom Hostelu a ťaživosťou Martýrov.

Zápletkou The Tortured pripomína začiatok Ctihodného občana, v ktorom vrah chladnokrvne odpravil ženu aj dcéru hlavného hrdinu (Gerard Butler) a ten sa pomstil tak, že uniesol vraha a utýral ho na smrť. Manželský pár Elise a Craig sú na tom podobne. Vrah im uniesol syna, surovo ho týral a nakoniec zavraždil. Trest vymeraný súdom sa im však nepozdáva, a preto sa rozhodnú, že zoberú spravodlivosť do vlastných rúk. Vraha unesú pri prevoze do väznice, odvezú na odľahlú chatu a priviažu o stôl v suteréne. Na to, čo bude nasledovať, stačilo Butlerovi pár strihov, no Elise s Craigom mučia svoju obeť dobrú polovicu filmu. Takýto postup vyšiel v Martyrs, kde bolo mučenie ešte omnoho dlhšie. Navyše bolo monotónne a film nám nedal žiadnu šancu nadýchnuť sa, vyjsť na povrch z chladných kobiek rodinného domu. V The Tortured sa v rukách Elisy a Craiga vystrieda viacero nástrojov mučenia (ihla, maska, kliešte,...), a aby sme sa nenudili, scenárista pridal pár scén pátrania po vrahovi a trochu napätia, či plán dvojice nebude odhalený, skôr ako stihnú vykonať svoju pomstu.

Mučenie však stále tvorí väčšinu filmu. Ak sa práve nevykonáva, tak sa o ňom aspoň rozpráva. Zaujímavé je v tomto smere rozloženie charakterov. Craig aj Elisa prejdú počas mučenia určitým prerodom, ktorý mal azda slúžiť ako dodatočný zdroj napätia. Vo vzduchu naozaj visia otázky: vydržia to do konca? Komu z nich prasknú nervy ako prvému? Bohužiaľ, odpoveď prestáva byť zaujímavá, keď prestaneme veriť postavám. Niežeby sa herci nesnažili, no kazia im to neuveriteľné dialógy, v ktorých menia svoj postoj každú druhú vetu (raz Craig presviedča Elisu, aby pokračovali v mučení, o dve minúty zasa ona jeho, potom chce prestať ona, potom zasa on a tak stále dokola). Jednoducho, cítiť prácu scenáristu, ktorý sa zrejme rozhodol urobiť všetko pre to, aby sa v obraze aspoň niečo dialo. Samotné mučenie, za ktorým necítiť nejaký hlbší zmysel (aký bol napríklad v Martyrs), je totiž zákonite nudné a samo osebe, napriek snahe o isté „kreatívne násilie", nestačí na to, aby nás udržalo v strehu, a film príliš ľahko stráca tempo.

Jedných naštvaných rodičov, ktorí chceli pomstiť svoje dieťa, mám ešte v živej pamäti z perfektného The Last House on the Left. The Tortured je určite surovejší, nechutnejší, násilnejší  a zvrátenejší, no zároveň aj omnoho horší film. Únos únoscu, či ak chcete, týranie tyrana je celkom zaujímavý námet, no sám osebe nestačí na plnohodnotný celovečerný film. Na druhú stranu, film ponúka presne to, čo sľubuje jeho názov. Nič viac ako tortúru od neho radšej ani nečakajte.

Galéria k článku
Diskusia k článku (2 príspevky) Pridať príspevok
Hroza Frenky
5. 12. 2011, 21:15

Tato stranka je super...ludia s mojou skupinou, no zial iba vyberom filmov...neviem ci som pomyleny ja alebo co, ale mne sa lubia vsetky ! od 1/10 az po 9/10 :D nelubi sa film do konca ? zly vyber hororoveho zanru, mne sa vsetky torture lubia aj splattery, aj cokolvek-tationy, krv / napatie - preco ma film dostat minusove body za nasilie ?

:) Kaja
11. 12. 2010, 16:30

Pozrela som si tento horor po tom, čo som ho našla na tejto stránke, odkiaľ čerpám inšpiráciu na pozretie hororov a musím povedať, že som čakal trochu viac :D a nejako sa mi ten koniec nepáčil ako sa píše aj v recenzii, také to mučenie neudrží človeka dlho v strehu :)