recenzie.

The Tortured

Afonka Soby | 27. 10. 2010

2

4/10          

žáner:

torture

Umučení nudou

Hoci tie najväčšie tortúry ako I Spit on Your Grave či Texas Chainsaw Massacre vznikli už v sedemdesiatych rokoch minulého storočia, torture porn je v hororovom slovníku relatívne novým termínom, ktorý sa začal drať do úst fanúšika až v súvislosti s filmami ako Saw (2004) či Hostel (2005). Bol to práve Eli Roth (Hostel), ktorý tomuto žánru definoval isté pravidlá a mantinely. Bohužiaľ, jeho filmy všeobecne nie sú práve perly kinematografie, takže sa môže zdať, že žáner, za ktorého otca sa pokladá práve Roth, nebude z tých filmársky najzaujímavejších. Stalo sa však niečo celkom opačné a hororová história v tomto prípade ukazuje, že od dna sa celkom dobre odráža. Najväčšie skoky robia Francúzi, ktorí si už tento žáner celkom osvojili a chŕlia také pecky ako Frontiérs, Inside, ale najmä doteraz absolútne neprekonateľný Martyrs. Zatiaľ čo americkí tvorcovia sa rozhodli pokračovať v „Eliho odkaze" a nakrúcať nenáročné popkornové kúsky, akým je napríklad (aj keď vynikajúci) The Collector, Francúzi sa to rozhodli vybaliť na nás celkom naplno a v ich filmoch sa nešetrí krvou, násilím a takým tým nepríjemným pocitom bezmocnosti, s ktorým tak bravúrne pracovali Martyrs. Nový The Tortured vznikol v americko-kanadskej koprodukcii, a možno práve preto ostal niekde na pomedzí medzi popkornom Hostelu a ťaživosťou Martýrov.

Zápletkou The Tortured pripomína začiatok Ctihodného občana, v ktorom vrah chladnokrvne odpravil ženu aj dcéru hlavného hrdinu (Gerard Butler) a ten sa pomstil tak, že uniesol vraha a utýral ho na smrť. Manželský pár Elise a Craig sú na tom podobne. Vrah im uniesol syna, surovo ho týral a nakoniec zavraždil. Trest vymeraný súdom sa im však nepozdáva, a preto sa rozhodnú, že zoberú spravodlivosť do vlastných rúk. Vraha unesú pri prevoze do väznice, odvezú na odľahlú chatu a priviažu o stôl v suteréne. Na to, čo bude nasledovať, stačilo Butlerovi pár strihov, no Elise s Craigom mučia svoju obeť dobrú polovicu filmu. Takýto postup vyšiel v Martyrs, kde bolo mučenie ešte omnoho dlhšie. Navyše bolo monotónne a film nám nedal žiadnu šancu nadýchnuť sa, vyjsť na povrch z chladných kobiek rodinného domu. V The Tortured sa v rukách Elisy a Craiga vystrieda viacero nástrojov mučenia (ihla, maska, kliešte,...), a aby sme sa nenudili, scenárista pridal pár scén pátrania po vrahovi a trochu napätia, či plán dvojice nebude odhalený, skôr ako stihnú vykonať svoju pomstu.

Mučenie však stále tvorí väčšinu filmu. Ak sa práve nevykonáva, tak sa o ňom aspoň rozpráva. Zaujímavé je v tomto smere rozloženie charakterov. Craig aj Elisa prejdú počas mučenia určitým prerodom, ktorý mal azda slúžiť ako dodatočný zdroj napätia. Vo vzduchu naozaj visia otázky: vydržia to do konca? Komu z nich prasknú nervy ako prvému? Bohužiaľ, odpoveď prestáva byť zaujímavá, keď prestaneme veriť postavám. Niežeby sa herci nesnažili, no kazia im to neuveriteľné dialógy, v ktorých menia svoj postoj každú druhú vetu (raz Craig presviedča Elisu, aby pokračovali v mučení, o dve minúty zasa ona jeho, potom chce prestať ona, potom zasa on a tak stále dokola). Jednoducho, cítiť prácu scenáristu, ktorý sa zrejme rozhodol urobiť všetko pre to, aby sa v obraze aspoň niečo dialo. Samotné mučenie, za ktorým necítiť nejaký hlbší zmysel (aký bol napríklad v Martyrs), je totiž zákonite nudné a samo osebe, napriek snahe o isté „kreatívne násilie", nestačí na to, aby nás udržalo v strehu, a film príliš ľahko stráca tempo.

Jedných naštvaných rodičov, ktorí chceli pomstiť svoje dieťa, mám ešte v živej pamäti z perfektného The Last House on the Left. The Tortured je určite surovejší, nechutnejší, násilnejší  a zvrátenejší, no zároveň aj omnoho horší film. Únos únoscu, či ak chcete, týranie tyrana je celkom zaujímavý námet, no sám osebe nestačí na plnohodnotný celovečerný film. Na druhú stranu, film ponúka presne to, čo sľubuje jeho názov. Nič viac ako tortúru od neho radšej ani nečakajte.