hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Boarding School

Nadštandardné služby pre spokojnosť rodičov
Napred si hovoríte, že kde je ten horor. Objaví sa jeden celkom trápny duch, chlapček si zakrýva zrkadlo, zjavne má trocha bujnú fantáziu. Uvidíme aj dôvod, veď číta samé komiksy a pozerá samé horory. Má doma dusno lebo je mierne pošahaný, sú s ním samé problémy. Začne sa dostavovať nepríjemný pocit z pozerania filmu, no nie tak klasicky hororový, maximálne sa tak náznakom blížime exploitationu. Povaha filmu sa celkom nezmení, ani keď ho konečne pošlú na prevýchovu. To príde, až keď divák objaví, čo je to za Boarding School.
12. 11. 2018

Bird Box

Zatvoriť oči a načúvať spevu

Princíp slepoty ako záchrany, či nevyhnutnosti zakrývať si oči určite má svoje čaro, aj nad možnosti jeho metaforického využitia. Horšie je to s jeho praktickou realizáciou. Čo presne ľudia nesmú vidieť nám nikdy neukážu. Ako inak, veď by sme umreli. Ono sa to ale aj drží skôr na úrovni metafory, v zmysle že si treba zakrývať oči. Presné a zmysluplné pravidlá ako sa to šíri už by sme ale hľadali márne, a ťažko sa nám verí v možnosť ich existencie. Podobne zložité je to aj s tým, ako postavy prežívajú. Samozrejme sa nám, vidiacim, môže zrak javiť nevyhnutnejším než akým v skutočnosti je. Napríklad streľbu na cieľ si bez neho ale ťažko predstaviť, vôbec snahu sa o niečo podobné pokúšať. Film nám ako zložité predostrie viacero činností. Ako šoférovanie, či plavba po rieke alebo beh po lese, medzi stromami a konármi. Často sa ale skôr ako zložité javia v skutočnosti jednoducho nemožné.

5. 2. 2019

The Abominable Dr. Phibes

Gotický predok exploitov
Legendárny organový virtuóz pán Phibes nemá rád doktorov. Konkrétne desať doktorov, ktorí nedokázali zachrániť život jeho ženy. Keď sa o jej nešťastí dozvedel, sám v rýchlosti nabúral a podľa všetkého uhorel v aute. Neuhorel, zostal len zmrzačený a nemý. V spolupráci s tajomnou kráskou teraz doktorov obchádza. Jedného po druhom, a uvaľuje na nich postupne rany tak, ako postihli egyptského faraóna. Prvé boli vraj včely, ešte pred začiatkom stopáže filmu. Nasledujú netopiere. Vypustia ich doktorovi do spálne, a ráno ho už slúžka nájde dohryzeného na smrť. Ako vraždy postupujú, polícia si pomaly začne jednotlivé obete spájať. Nech je aj páchateľ mŕtvy, polícia ho vystopuje. Práve, keď sa dostal k poslednej rane, smrti prvorodeného.
21. 5. 2014

After Midnight

Poeticky, minimalisticky, s príšerou

Ak ste náhodou videli The Battery, asi si na túto zombícku road movie aj po rokoch pamätáte. Nezávislý film nakrútený v minimalistickom štýle podobnom Jimovi Jarmuschovi sa v niečom odlišoval od prakticky čohokoľvek, čo sa za posledné roky vyskytlo na hororovej scéne. Režisér a scenárista Jeremy Gardner sa teraz vracia po ôsmych rokoch s autorským počinom. Opäť s celkom zanedbateľným rozpočtom, ktorý mu opäť nijako nechýba. Namiesto zombíkov príde iné monštrum, postapokalyptický svet nahradí svet ľúbostných trápení, vo filme s názvom After Midnight.

17. 3. 2020

I Am Not a Serial Killer

Variácia čudných obyvateľov malého mesta

John spĺňa všetky predpoklady začať vo veľkom vraždiť ľudí. Vyskytujú sa u neho charakteristiky, ktoré napĺňalo 95% sériových vrahov. Samému mu ani nenapadlo, že by krutosť ku zvieratám mohla byť zlá, až kvôli tomu znepokojivému predpokladu ho začala trápiť. Mame chodí pomáhať do pitevne, tá je mu druhým domovom. A všetky školské práce píše o masových vrahoch, podľa riaditeľa školy sa nimi zaoberá oveľa viac, ako by mal. Má osobného psychoterapeuta, ten sleduje jeho vývoj. Podľa neho napreduje dobre. Ako vhodná otázka sa javí, či pozornosť venovaná jeho potenciálnej nebezpečnosti môže byť pri Johnovi naozaj užitočná. Alebo či ho skôr netlačí k tomu sa so všetkými obavami ohľadne jeho osoby stotožniť. A byť tým, čo od neho všetci očakávajú. Zatiaľ si môže hovoriť I Am Not a Serial Killer, no sledovať toho skutočného, ktorý začal terorizovať malé mestečko, ho nepochybne fascinuje.

25. 4. 2017

recenzie.

Would You Rather

Andrej Gomora | 12. 11. 2013
1
5/10          
žáner:
exploitation, psycho, torture

Aktivity vyšli z módy, zahrajte sa Battle Royale


Nech dá prvý výpoveď kto môže povedať že pre peniaze nerobí nič čo sa mu hnusí. A nech prestane behať po konkurzoch do všemožných reality šou. Viete si ale predstaviť, že by ste pre peniaze niekoho zmrzačili alebo zabili, a to isté nechali spraviť sebe? Najlepšie takpovediac z vlastnej vôle, keď sa vás na vaše slobodné rozhodnutie spýtajú slovami Would You Rather?

„Ak zvíťazí, jej brat dostane transplantáciu a pokryjú mu všetky náklady na liečbu."

Iris musí odísť zo školy aby sa starala o smrteľne chorého brata. Neúspešne zháňa akúkoľvek prácu, keď dostane zaujímavú ponuku. Stačí, aby sa zúčastnila jednej večere po ktorej bude nasledovať hra. Ak zvíťazí, jej brat dostane transplantáciu a pokryjú mu všetky náklady na liečbu. Háčik? Žiaden o akom by vedeli, dokonca aj Irisyn doktor odporúča účasť. Prečo by Iris nešla? Napred jej ako vegetariánke dajú balík peňazí ak zje steak. Potom abstinujúcemu alkoholikovi zaplatia aby vypil fľašu whisky. Hostiteľ si zjavne užíva trápenie ľudí. A potom sa začne hra. Odísť sa už nedá, a možnosti pre každého hráča sú vždy len dve. Napríklad istá alebo možná smrť, či zranenie jedného alebo druhého spoluhráča.

„Predsa všetci hostia prišli dobrovoľne, do ničoho ich nenútil a teraz je na nich, aby dodržiavali pravidlá."

Po mnohých stránkach sa nezdá, že film pôjde až nadoraz. Zvrhlá hra by mohla fungovať aj bez násilia, alebo aspoň bez smrti. Postavy pôsobia ako skutoční ľudia na večeri akých nepochybne prebieha plno. Boli zúfali, a povedal si, prečo nie. V ich pozícii by sa mohol ocitnúť ktokoľvek. Otázne je len či uveríme, že v civilizovanom svete vás môžu len tak zavraždiť ako súčasť nejakej hry. Ak prijmeme túto skutočnosť, pozeráme sa na bežných ľudí ktorí zomierajú pre niekoho zábavu. Aj keď ich vykreslenie nie je dokonalé, všetci sú dostatočne ľudskí, aby nás ich smrť hrozila. Zomierajú po jednom, a pri každej smrti prežívame jej zbytočnosť, a svojvoľnosť pána domáceho. V jeho prípade sa ťažko verí v jeho miesto na tomto svete, v zmysle že ešte behá po slobode. Čo sa týka samotných jeho chúťok, zvrhlosti a chladu, je uveriteľný a dokonale odporný. Je seriózny v spôsobe akým ponúka a žiada. Predsa všetci hostia prišli dobrovoľne, do ničoho ich nenútil a teraz je na nich, aby dodržiavali pravidlá. I keď sa všetko čo sa deje vymyká zdravému rozumu, po celý čas si zachováva pózu že všetko je v dokonalom poriadku.

„Atmosféra je spočiatku napätá, až sa dopracuje k dokonalej bezútešnosti."

Samotné násilie nie je nijako nápadité, čo sa spočiatku zdá ako nedostatok. Čím je jasnejšie, že úlohou násilia tu nie je byť zábavné, tým menej mu originalita chýba. Pôsobí tu svojou krutosťou, preto nepotrebuje byť farbisté a asi je to tak aj lepšie. Vhodne sa stupňuje, od šteklenia cez škrabkanie, neúmyselné zabíjanie až po surové popravy. Atmosféra je spočiatku napätá, až sa dopracuje k dokonalej bezútešnosti. Významným nástrojom deptania ľudí je práve podstata hry založená na údajnej slobodnej voľbe. Aj keď majú na výber vždy len dve zlé možnosti, vždy nakoniec za tú ktorú si vyberú ponesú zodpovednosť.

Z pohľadu vyhotovenia filmu výrazne vyčnieva vynikajúca hudba. Postavám aj hercom kraľuje re-animátor Jeffrey Combs, možno nie vo svojej vrcholnej forme, no čaro sa mu nedá nikdy odoprieť. Ostatní herci aj dialógy oscilujú niekde okolo hororového priemeru, nenahnevajú ani neočaria svojou hĺbkou. Sme svedkami viacerých nelogickostí a nedostaneme ani veľa vysvetľovania. Tieto nedostatky ale majú minimálny vplyv na dielo ako celok, a tvorcovia asi vedeli, čo môžu zanedbať.

Would You Rather človeka nepobaví, skôr sa ho snaží obrať o vieru v ľudstvo. V klasickom slova zmysle nejde o horor, ale ani priamo o exploit. I keď to netreba preháňať s vyzdvihovaním psychológie, do stredu diela je postavený človek, ktorý sa ocitol v krajnej situácii. Sledovať na jednej strane čo sa s ním robí, a na strane druhej čo robí on, je predovšetkým smutné. Takže aj napriek istým kvalitám filmu si pozeranie radšej zvážte, náladu vám rozhodne nevylepší.

Galéria k článku
Diskusia k článku (1 príspevok) Pridať príspevok
daco tomu chyba Kety
24. 11. 2013, 17:50

...naladu nevylepsi, ale ani si nemyslim, ze by ju nejak pokazil. Akurat som mala z filmu pocit, ze som jedla neochutene/ neokorenene jedlo. Mna mrzelo ,ze tam chybalo napatie a trosku viac cieneho humoru by tam tiez nebolo na skodu. Ale na druhej strane celkom fajn film, tu 1,5h nelutujem, ale znova si ho uz asi nepozriem. Dakujem autorovi recenzie, Andrejovi, ze sa opat rozbehol, aspon je tu co citat:)

Odporúčané filmy