hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

The Intruder

Nielen duchovia strašia v domoch

V čom má byť film mysteriózny nie je celkom jasné. Nemusíme sa s negatívnou postavou zhodovať vo všetkom, základu jeho rozpoloženia ako ho vidíme sa ale dá rozumieť. Dom postavil jeho dedko, bývali tam jeho predkovia a on sám po celý svoj dovtedajší život. Nech ho predáva z akéhokoľvek dôvodu, je celkom pochopiteľné, že sa mu to nerobí ľahko. Tým, aký je dom krásny. K miestu má silné citové puto, má nutkanie sa tam vracať a bolí ho každý zásah, ktorý do domu noví majitelia vykonajú. Tiež je pochopiteľné, že už pri tomto správaní začne pôsobiť ako Narušiteľ.

7. 4. 2020

The Battery

Jim Jarmusch sa dal na horory?
Prečo by sme sa na svet ovládnutý zombíkmi, kde ľudská spoločnosť prestala existovať, mali pozerať len z negatívnej stránky? Aj poslední dvaja živí ľudia, ktorí sa budú túlať vyprahnutou krajinou, budú stále ľudia. Nie je dôvod, aby sa ich príbeh nedal vyobraziť ľudsky, prihliadajúc aj na ich iné túžby, ako skrátka prežiť. Takto originálny je horor o dvoch postapokalyptických parťákoch, s názvom The Battery.
11. 12. 2013

The Spiritual World

Thajský experiment s duchmi
Predstavte si, že máte nadprirodzené schopnosti a vidíte duše mŕtvych ľudí. Žiadnu väčšiu fantáziu si to od vás nevyžaduje. Videli ste to už predsa najmenej v stopäťdesiatich hororoch a nielen v nich. Výnimkou nie je ani The Spiritual World, ktorý sa už názvom tvári ako úplne klasická duchárčina. 11. 3. 2011

Red Riding Hood

Človek človeku vlk(olak)om
Červená čiapočka nám vyrástla. Už to nie je to malé dievčatko, ktoré sa s košíkom plným dobrôt vydá cez les navštíviť svoju babičku. Do 21. storočia vchádza ako mladé príťažlivé dievča, ktoré okrem vlkolaka ohrozujúceho jej rodnú dedinu musí riešiť najmä citové problémy. Áno, pôjde o lásku, pretože po Valerii, ako sa dnes Čiapočka volá, túžia odrazu dvaja muži.
7. 6. 2011

Posljednji Srbin u Hrvatskoj

Zombíci a balkánsky nacionalizmus

Keďže ide o film v chorvátsko- srbskej koprodukcii, tým pozadím samozrejme musí byť miestny nacionalizmus a národnostné konflikty. Ako vieme z nie tak dávnej histórie, nejde o vôbec až tak nevinnú tému, ktorá ako poznáme miestne povahy ľahko vzplanie ďaleko za hranicu humoru. Podobné témy brané napriek svojej absurdnej podstate príliš vážne sú presne vhodným námetom pre satiru, a s tou sa film snaží pracovať. Okrem nacionalizmu uvidíme aj niečo v zmysle ignorancie veľkých voči malým, a bezohľadnosť zisku. Cieľom satiry teda nie je príliš čo vytknúť, horšie už je to s jej realizáciou ako aj samotnou filmovou podstatou.

1. 4. 2020

recenzie.

Would You Rather

Andrej Gomora | 12. 11. 2013
1
5/10          
žáner:
exploitation, psycho, torture

Aktivity vyšli z módy, zahrajte sa Battle Royale


Nech dá prvý výpoveď kto môže povedať že pre peniaze nerobí nič čo sa mu hnusí. A nech prestane behať po konkurzoch do všemožných reality šou. Viete si ale predstaviť, že by ste pre peniaze niekoho zmrzačili alebo zabili, a to isté nechali spraviť sebe? Najlepšie takpovediac z vlastnej vôle, keď sa vás na vaše slobodné rozhodnutie spýtajú slovami Would You Rather?

„Ak zvíťazí, jej brat dostane transplantáciu a pokryjú mu všetky náklady na liečbu."

Iris musí odísť zo školy aby sa starala o smrteľne chorého brata. Neúspešne zháňa akúkoľvek prácu, keď dostane zaujímavú ponuku. Stačí, aby sa zúčastnila jednej večere po ktorej bude nasledovať hra. Ak zvíťazí, jej brat dostane transplantáciu a pokryjú mu všetky náklady na liečbu. Háčik? Žiaden o akom by vedeli, dokonca aj Irisyn doktor odporúča účasť. Prečo by Iris nešla? Napred jej ako vegetariánke dajú balík peňazí ak zje steak. Potom abstinujúcemu alkoholikovi zaplatia aby vypil fľašu whisky. Hostiteľ si zjavne užíva trápenie ľudí. A potom sa začne hra. Odísť sa už nedá, a možnosti pre každého hráča sú vždy len dve. Napríklad istá alebo možná smrť, či zranenie jedného alebo druhého spoluhráča.

„Predsa všetci hostia prišli dobrovoľne, do ničoho ich nenútil a teraz je na nich, aby dodržiavali pravidlá."

Po mnohých stránkach sa nezdá, že film pôjde až nadoraz. Zvrhlá hra by mohla fungovať aj bez násilia, alebo aspoň bez smrti. Postavy pôsobia ako skutoční ľudia na večeri akých nepochybne prebieha plno. Boli zúfali, a povedal si, prečo nie. V ich pozícii by sa mohol ocitnúť ktokoľvek. Otázne je len či uveríme, že v civilizovanom svete vás môžu len tak zavraždiť ako súčasť nejakej hry. Ak prijmeme túto skutočnosť, pozeráme sa na bežných ľudí ktorí zomierajú pre niekoho zábavu. Aj keď ich vykreslenie nie je dokonalé, všetci sú dostatočne ľudskí, aby nás ich smrť hrozila. Zomierajú po jednom, a pri každej smrti prežívame jej zbytočnosť, a svojvoľnosť pána domáceho. V jeho prípade sa ťažko verí v jeho miesto na tomto svete, v zmysle že ešte behá po slobode. Čo sa týka samotných jeho chúťok, zvrhlosti a chladu, je uveriteľný a dokonale odporný. Je seriózny v spôsobe akým ponúka a žiada. Predsa všetci hostia prišli dobrovoľne, do ničoho ich nenútil a teraz je na nich, aby dodržiavali pravidlá. I keď sa všetko čo sa deje vymyká zdravému rozumu, po celý čas si zachováva pózu že všetko je v dokonalom poriadku.

„Atmosféra je spočiatku napätá, až sa dopracuje k dokonalej bezútešnosti."

Samotné násilie nie je nijako nápadité, čo sa spočiatku zdá ako nedostatok. Čím je jasnejšie, že úlohou násilia tu nie je byť zábavné, tým menej mu originalita chýba. Pôsobí tu svojou krutosťou, preto nepotrebuje byť farbisté a asi je to tak aj lepšie. Vhodne sa stupňuje, od šteklenia cez škrabkanie, neúmyselné zabíjanie až po surové popravy. Atmosféra je spočiatku napätá, až sa dopracuje k dokonalej bezútešnosti. Významným nástrojom deptania ľudí je práve podstata hry založená na údajnej slobodnej voľbe. Aj keď majú na výber vždy len dve zlé možnosti, vždy nakoniec za tú ktorú si vyberú ponesú zodpovednosť.

Z pohľadu vyhotovenia filmu výrazne vyčnieva vynikajúca hudba. Postavám aj hercom kraľuje re-animátor Jeffrey Combs, možno nie vo svojej vrcholnej forme, no čaro sa mu nedá nikdy odoprieť. Ostatní herci aj dialógy oscilujú niekde okolo hororového priemeru, nenahnevajú ani neočaria svojou hĺbkou. Sme svedkami viacerých nelogickostí a nedostaneme ani veľa vysvetľovania. Tieto nedostatky ale majú minimálny vplyv na dielo ako celok, a tvorcovia asi vedeli, čo môžu zanedbať.

Would You Rather človeka nepobaví, skôr sa ho snaží obrať o vieru v ľudstvo. V klasickom slova zmysle nejde o horor, ale ani priamo o exploit. I keď to netreba preháňať s vyzdvihovaním psychológie, do stredu diela je postavený človek, ktorý sa ocitol v krajnej situácii. Sledovať na jednej strane čo sa s ním robí, a na strane druhej čo robí on, je predovšetkým smutné. Takže aj napriek istým kvalitám filmu si pozeranie radšej zvážte, náladu vám rozhodne nevylepší.

Galéria k článku
Diskusia k článku (1 príspevok) Pridať príspevok
daco tomu chyba Kety
24. 11. 2013, 17:50

...naladu nevylepsi, ale ani si nemyslim, ze by ju nejak pokazil. Akurat som mala z filmu pocit, ze som jedla neochutene/ neokorenene jedlo. Mna mrzelo ,ze tam chybalo napatie a trosku viac cieneho humoru by tam tiez nebolo na skodu. Ale na druhej strane celkom fajn film, tu 1,5h nelutujem, ale znova si ho uz asi nepozriem. Dakujem autorovi recenzie, Andrejovi, ze sa opat rozbehol, aspon je tu co citat:)

Odporúčané filmy