recenzie.

Hush

Andrej Gomora | 29. 6. 2016

0

7/10          

žáner:

psycho, home invasion

Hra mačky s hluchonemou myšou

„Nechá ju zabarikádovať sa v dome, no ako jej pripomenie. Keď bude chcieť, dnu sa dostane."

Jeho obeťou je hluchonemá spisovateľka žijúca na relatívnej samote uprostred lesa. Len kúsok ďalej býva mladý párik, chodia ju navštevovať. Jeho ženská časť sa stane prvou obeťou vraha, zabije ju práve na prahu Maddiených dverí. Tá si ho napred ani nevšimne, nepočuje volanie o pomoc. Keďže je hluchonemá. Vrah Maddie ukradne telefón, vypne elektrinu aj internet. Nechá ju zabarikádovať sa v dome, no ako jej pripomenie. Keď bude chcieť, dnu sa dostane. On to ale nespraví. Nechá Maddie sa trápiť, pobehovať v strachu a bojovať o svoj život. Vojde, až keď to Maddie bude chcieť, keď ho bude prosiť. Tá začne hľadať spôsoby, ako by sa mohla zachrániť. Sama ale vidí, že veľa ich nie je. Ako spisovateľka hľadajúca vždy to správne zakončenie svojho príbehu si vie veľmi dobre predstaviť, ako rôzne by mohla dopadnúť.

„Výborná kamera a réžia fungujú od prvých hrozivých udalostí a my máme pocit, že strachu už sa ani nezbavíme."

Od režiséra atmosférického Oculus máme určite dôvod čakať koncentrovaný strach, ten aj dostaneme. Napätie a pocit bezmocnosti nás krásne obklopia aj keď sa zrovna vo filme takmer nič nedeje. Výborná kamera a réžia fungujú od prvých hrozivých udalostí a my máme pocit, že strachu už sa ani nezbavíme. Zároveň je ale pozícia Maddie divákovi trocha príliš nanucovaná. Určite funguje čo do zobrazenia a pôsobenia, rýchlo si ale uvedomíme, že slabou stránkou diela je scenár. A čoraz viac sledujeme, až aké zlé to s ním je.

Schematické zobrazenie postáv nám prekážať nemusí, priam ho môžeme brať ako úmysel. Na jednej strane hluchá spisovateľka bojujúca prežitie, na druhej strane vrah, ktorý týra ľudí pre zábavu. Mačka a myš, film sa tvári, že nič viac nepotrebuje. Preto nám ani v náznakoch neobjasňuje zloduchovu motiváciu. Kto je, čo je, ako sa dopracoval zrovna na toto miesto. Problém je, že on sám sa oberá o charizmu stroja na trápenie nevinných. Obeť je len jedna a asi by pre film nebolo dobré, ak by skoro umrela. Ona sa ale nevzdáva boja o život a útek, a aj keď nemusí byť celkom úspešná, pri každom strete sa nám zločinec stáva o niečo ľudskejším. Niekedy až príliš, priam sa nám začína javiť ako neschopný.

„My ale stále viac cítime, že pocity tu do nás tlačia a postavy sa štylizujú do úloh, ktoré nie celkom zvládajú."

Pitvať sa v danej situácii čisto atmosféricky sa nám postupne javí ako čoraz nemožnejšia úloha. Ak by sa ju podarilo splniť, film mohol byť takmer dokonalý. Lenže postavy sa správajú, ich činy potrebujú nejakú logiku, asi by nad nimi mali premýšľať. A situácie, do ktorých sa dostanú, sa potrebujú niekam dostať, nejako sa vyvíjať. Scenár je aj tak jednoduchý, takže až toľko sa mu pokaziť nepodarí. Napätie ani náznakom nezabije, ďalej sa drží aj ako tak strašidelná atmosféra. My ale stále viac cítime, že pocity tu do nás tlačia a postavy sa štylizujú do úloh, ktoré nie celkom zvládajú. Takže na konci síce divák nebude celkom rozladený, výrazné uspokojenie z príjemnej atmosféry, ako ju vnímal od začiatku, ale tiež badateľne poľaví.

Hush je extrémne jednoduchý film, nakrútený v jednom dome a jeho okolí s piatimi hercami údajne za 18 dní. Hustotu atmosféry a mieru napätia, ktoré sa mu miestami darí dosiahnuť, by mu mohla závidieť značná časť súčasnej hororovej tvorby. Na druhej strane je v ňom toľko zjavných dier a nedostatkov, že za skutočne výnimočné dielo sa označiť nedá. Ak sa chcete báť, určite sa oplatí si ho pozrieť. A povzniesť sa nad podráždenosť z množstva hlúpostí.