hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Hellions

Halloweenska báseň o tehotnej tínedžerke
Keď na Halloween doktor oznámi sedemnásťročnému dievčaťu, že je tehotná, veľmi jej do smiechu nebude. Nepomôžu ani škriatkovské ušká, ktoré má doktor nasadené. Nepoteší ju ani, keď dievčatko v čakárni opätuje pochvalu pre jej kostým. Pretože Dora na sebe kostým nemá. Náladu jej nezdvihne ani matka. Súhlasí, že nie každá môže byť najlepšou žiačkou ročníka. Bola by ale rada, keby ho aspoň ukončila. Celkom vhodné podmienky oznámiť jej, že je tehotná, nie? Keby ešte tak čakala normálne dieťa. Lenže je Halloween, všade sa rozliezajú akísi Hellions.
12. 10. 2015

The Intruder

Nielen duchovia strašia v domoch

V čom má byť film mysteriózny nie je celkom jasné. Nemusíme sa s negatívnou postavou zhodovať vo všetkom, základu jeho rozpoloženia ako ho vidíme sa ale dá rozumieť. Dom postavil jeho dedko, bývali tam jeho predkovia a on sám po celý svoj dovtedajší život. Nech ho predáva z akéhokoľvek dôvodu, je celkom pochopiteľné, že sa mu to nerobí ľahko. Tým, aký je dom krásny. K miestu má silné citové puto, má nutkanie sa tam vracať a bolí ho každý zásah, ktorý do domu noví majitelia vykonajú. Tiež je pochopiteľné, že už pri tomto správaní začne pôsobiť ako Narušiteľ.

7. 4. 2020

The Battery

Jim Jarmusch sa dal na horory?
Prečo by sme sa na svet ovládnutý zombíkmi, kde ľudská spoločnosť prestala existovať, mali pozerať len z negatívnej stránky? Aj poslední dvaja živí ľudia, ktorí sa budú túlať vyprahnutou krajinou, budú stále ľudia. Nie je dôvod, aby sa ich príbeh nedal vyobraziť ľudsky, prihliadajúc aj na ich iné túžby, ako skrátka prežiť. Takto originálny je horor o dvoch postapokalyptických parťákoch, s názvom The Battery.
11. 12. 2013

Posljednji Srbin u Hrvatskoj

Zombíci a balkánsky nacionalizmus

Keďže ide o film v chorvátsko- srbskej koprodukcii, tým pozadím samozrejme musí byť miestny nacionalizmus a národnostné konflikty. Ako vieme z nie tak dávnej histórie, nejde o vôbec až tak nevinnú tému, ktorá ako poznáme miestne povahy ľahko vzplanie ďaleko za hranicu humoru. Podobné témy brané napriek svojej absurdnej podstate príliš vážne sú presne vhodným námetom pre satiru, a s tou sa film snaží pracovať. Okrem nacionalizmu uvidíme aj niečo v zmysle ignorancie veľkých voči malým, a bezohľadnosť zisku. Cieľom satiry teda nie je príliš čo vytknúť, horšie už je to s jej realizáciou ako aj samotnou filmovou podstatou.

1. 4. 2020

Tokyo Gore Police

Penis ako zbraň a aligátor miesto nôh
Napadlo vám niekedy, čo by sa stalo, keby polícia prešla do súkromných rúk? Režisér Yoshihiro Nishimura sa nad tým zamyslel za vás a vytvoril budúcnosť Tokia, v ktorej sa tokijská polícia volá Tokyo Police Corporation. Ako názov filmu Tokyo Gore Police napovedá, nebude to budúcnosť práve ružová, ale skôr krvavočervená. 13. 1. 2011

recenzie.

Hush

Andrej Gomora | 29. 6. 2016
0
7/10          
žáner:
psycho, home invasion

Hra mačky s hluchonemou myšou


Zvieratá vraj nie sú kruté. Zabíjajú, pretože musia. Aby si zaobstarali potravu alebo sa chránili, ak zacítia ohrozenie. Kto videl mačku hrať sa s myšou ale musí o tomto tvrdení zapochybovať. Jedna z teórií hovorí, že chce svoju korisť unaviť, preto ju vždy nechá kúsok utiecť, zabojovať o prežitie, len aby jej opäť ukázala, že na záchranu tu nie je nádej. Prečo si ju už ale potom polomŕtvu a stuhnutú sama vyhadzuje do vzduchu? A vôbec, ak je hladná, okamžite myš roztrhať jej nerobí najmenší problém. Hra mačky s myšou má vždy vopred určeného víťaza a o nič iné ako morbídnu zábavku nejde. Rovnako sa niekedy hrávajú aj ľudia, tí sa len svojou krutosťou netaja a na nič sa nevyhovárajú. Napríklad ako grázel vo filme Hush.
 

„Nechá ju zabarikádovať sa v dome, no ako jej pripomenie. Keď bude chcieť, dnu sa dostane."

Jeho obeťou je hluchonemá spisovateľka žijúca na relatívnej samote uprostred lesa. Len kúsok ďalej býva mladý párik, chodia ju navštevovať. Jeho ženská časť sa stane prvou obeťou vraha, zabije ju práve na prahu Maddiených dverí. Tá si ho napred ani nevšimne, nepočuje volanie o pomoc. Keďže je hluchonemá. Vrah Maddie ukradne telefón, vypne elektrinu aj internet. Nechá ju zabarikádovať sa v dome, no ako jej pripomenie. Keď bude chcieť, dnu sa dostane. On to ale nespraví. Nechá Maddie sa trápiť, pobehovať v strachu a bojovať o svoj život. Vojde, až keď to Maddie bude chcieť, keď ho bude prosiť. Tá začne hľadať spôsoby, ako by sa mohla zachrániť. Sama ale vidí, že veľa ich nie je. Ako spisovateľka hľadajúca vždy to správne zakončenie svojho príbehu si vie veľmi dobre predstaviť, ako rôzne by mohla dopadnúť.

„Výborná kamera a réžia fungujú od prvých hrozivých udalostí a my máme pocit, že strachu už sa ani nezbavíme."

Od režiséra atmosférického Oculus máme určite dôvod čakať koncentrovaný strach, ten aj dostaneme. Napätie a pocit bezmocnosti nás krásne obklopia aj keď sa zrovna vo filme takmer nič nedeje. Výborná kamera a réžia fungujú od prvých hrozivých udalostí a my máme pocit, že strachu už sa ani nezbavíme. Zároveň je ale pozícia Maddie divákovi trocha príliš nanucovaná. Určite funguje čo do zobrazenia a pôsobenia, rýchlo si ale uvedomíme, že slabou stránkou diela je scenár. A čoraz viac sledujeme, až aké zlé to s ním je.

Schematické zobrazenie postáv nám prekážať nemusí, priam ho môžeme brať ako úmysel. Na jednej strane hluchá spisovateľka bojujúca prežitie, na druhej strane vrah, ktorý týra ľudí pre zábavu. Mačka a myš, film sa tvári, že nič viac nepotrebuje. Preto nám ani v náznakoch neobjasňuje zloduchovu motiváciu. Kto je, čo je, ako sa dopracoval zrovna na toto miesto. Problém je, že on sám sa oberá o charizmu stroja na trápenie nevinných. Obeť je len jedna a asi by pre film nebolo dobré, ak by skoro umrela. Ona sa ale nevzdáva boja o život a útek, a aj keď nemusí byť celkom úspešná, pri každom strete sa nám zločinec stáva o niečo ľudskejším. Niekedy až príliš, priam sa nám začína javiť ako neschopný.

„My ale stále viac cítime, že pocity tu do nás tlačia a postavy sa štylizujú do úloh, ktoré nie celkom zvládajú."

Pitvať sa v danej situácii čisto atmosféricky sa nám postupne javí ako čoraz nemožnejšia úloha. Ak by sa ju podarilo splniť, film mohol byť takmer dokonalý. Lenže postavy sa správajú, ich činy potrebujú nejakú logiku, asi by nad nimi mali premýšľať. A situácie, do ktorých sa dostanú, sa potrebujú niekam dostať, nejako sa vyvíjať. Scenár je aj tak jednoduchý, takže až toľko sa mu pokaziť nepodarí. Napätie ani náznakom nezabije, ďalej sa drží aj ako tak strašidelná atmosféra. My ale stále viac cítime, že pocity tu do nás tlačia a postavy sa štylizujú do úloh, ktoré nie celkom zvládajú. Takže na konci síce divák nebude celkom rozladený, výrazné uspokojenie z príjemnej atmosféry, ako ju vnímal od začiatku, ale tiež badateľne poľaví.

Hush je extrémne jednoduchý film, nakrútený v jednom dome a jeho okolí s piatimi hercami údajne za 18 dní. Hustotu atmosféry a mieru napätia, ktoré sa mu miestami darí dosiahnuť, by mu mohla závidieť značná časť súčasnej hororovej tvorby. Na druhej strane je v ňom toľko zjavných dier a nedostatkov, že za skutočne výnimočné dielo sa označiť nedá. Ak sa chcete báť, určite sa oplatí si ho pozrieť. A povzniesť sa nad podráždenosť z množstva hlúpostí.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy