hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Tokyo Gore Police

Penis ako zbraň a aligátor miesto nôh
Napadlo vám niekedy, čo by sa stalo, keby polícia prešla do súkromných rúk? Režisér Yoshihiro Nishimura sa nad tým zamyslel za vás a vytvoril budúcnosť Tokia, v ktorej sa tokijská polícia volá Tokyo Police Corporation. Ako názov filmu Tokyo Gore Police napovedá, nebude to budúcnosť práve ružová, ale skôr krvavočervená. 13. 1. 2011

The Human Centipede 2: Full Sequence

Naozaj ešte odpornejšie
Prvý diel série The Human Centipede si vzhľadom na svoj rozpočet vyslúžil skutočne nebývalú pozornosť. Jeho trailer na youtube videlo viac ako 15 miliónov divákov a okrem kultúrnych narážok si vyslúžil paródie ako v porne, tak aj v kreslenom seriáli Mestečko Southpark. Už pri release prvého projektu režisér a scenárista Tom Six ohlásil, že to nie je posledný film, ktorý chce o tejto zvrhlosti nakrútiť. A v ďalšom dieli nemala rásť len stonožka, ale aj úroveň odpornosti, ktorý film dosiahne. Teraz máme možnosť sa presvedčiť, že svoj sľub myslel s plnou vážnosťou.
13. 4. 2012

1922

Milovať pôdu viac ako ženu

Nejde len o jednoduchý rozdiel v záujmoch manželov. Ona chce žiť v meste, on miluje farmu. Problém je v tom, že pre neho je farma a čo najväčší pozemok jedinou životnou hodnotou. Či jednou z dvoch, tou druhou je syn, o ktorého ho chce manželka tiež obrať. Musí vyrastať s matkou, preto by tiež mal ísť do mesta. Svojím spôsobom ide o obmedzený fanatizmus, kde človek na niečom chorobne lipne, a ničomu nedovolí ho o to obrať. Pritom ani sám nevie, prečo mu na tom tak záleží. Šťastie ani bohatstvo mu pôda veru neprinesie. Tak bol skrátka vychovaný, také boli hodnoty ľudí v roku 1922.

25. 1. 2018

Exists

Nabudúce Lochnesska?
Yeti v Himalájach a Bigfoot v Amerike by údajne mohli byť poslední jedinci niektorého z živočíšnych druhov pokladaných za vyhynuté. Napríklad Gigantopitheca alebo Paranthropa. Prvý síce asi nemohol chodiť po zadných a jeho pozostatky v Amerike nikdy nenašli, a druhý sa vyskytoval len v Afrike. Pre ich existenciu nejestvujú ani žiadne vedecké dôkazy. Skôr množstvo dôvodov, prečo by mala byť takmer nemožná. No ľuďom zjavne nestačí množstvo jedincov podobných skôr opiciam ako človeku ktorých zápach cítiť na hony. Treba hľadať vedecké vysvetlenia, pretože je jasné, že niečo také Exists.
22. 1. 2015

Atticus Institute

Kedy konečne veda porazí diabla?
Poznáte to, keď niekto niekoho neustále len zosmiešňuje a ponižuje, robí mu zle. Hovoríte si, čo ten človek môže z podobného vzťahu mať, prečo ho okamžite neukončí, nepreruší všetky kontakty s danou osobou. On by možno aj rád, jednoducho to ale nedokáže. Či je to masochizmus, či akási zvrhlá fascinovanosť. Alebo len obdiv, pocit silnej nadradenosti toho druhého, ktorý vyvoláva dojem vyvolenosti, už len zato, že môžete byť v jeho prítomnosti, byť svedkom jeho vyčíňania. Posledná možnosť sa asi najviac hodí do vedeckého prostredia, ako vo filme Atticus Institute.
25. 6. 2015

recenzie.

Hush

Andrej Gomora | 29. 6. 2016
0
7/10          
žáner:
psycho, home invasion

Hra mačky s hluchonemou myšou


Zvieratá vraj nie sú kruté. Zabíjajú, pretože musia. Aby si zaobstarali potravu alebo sa chránili, ak zacítia ohrozenie. Kto videl mačku hrať sa s myšou ale musí o tomto tvrdení zapochybovať. Jedna z teórií hovorí, že chce svoju korisť unaviť, preto ju vždy nechá kúsok utiecť, zabojovať o prežitie, len aby jej opäť ukázala, že na záchranu tu nie je nádej. Prečo si ju už ale potom polomŕtvu a stuhnutú sama vyhadzuje do vzduchu? A vôbec, ak je hladná, okamžite myš roztrhať jej nerobí najmenší problém. Hra mačky s myšou má vždy vopred určeného víťaza a o nič iné ako morbídnu zábavku nejde. Rovnako sa niekedy hrávajú aj ľudia, tí sa len svojou krutosťou netaja a na nič sa nevyhovárajú. Napríklad ako grázel vo filme Hush.
 

„Nechá ju zabarikádovať sa v dome, no ako jej pripomenie. Keď bude chcieť, dnu sa dostane."

Jeho obeťou je hluchonemá spisovateľka žijúca na relatívnej samote uprostred lesa. Len kúsok ďalej býva mladý párik, chodia ju navštevovať. Jeho ženská časť sa stane prvou obeťou vraha, zabije ju práve na prahu Maddiených dverí. Tá si ho napred ani nevšimne, nepočuje volanie o pomoc. Keďže je hluchonemá. Vrah Maddie ukradne telefón, vypne elektrinu aj internet. Nechá ju zabarikádovať sa v dome, no ako jej pripomenie. Keď bude chcieť, dnu sa dostane. On to ale nespraví. Nechá Maddie sa trápiť, pobehovať v strachu a bojovať o svoj život. Vojde, až keď to Maddie bude chcieť, keď ho bude prosiť. Tá začne hľadať spôsoby, ako by sa mohla zachrániť. Sama ale vidí, že veľa ich nie je. Ako spisovateľka hľadajúca vždy to správne zakončenie svojho príbehu si vie veľmi dobre predstaviť, ako rôzne by mohla dopadnúť.

„Výborná kamera a réžia fungujú od prvých hrozivých udalostí a my máme pocit, že strachu už sa ani nezbavíme."

Od režiséra atmosférického Oculus máme určite dôvod čakať koncentrovaný strach, ten aj dostaneme. Napätie a pocit bezmocnosti nás krásne obklopia aj keď sa zrovna vo filme takmer nič nedeje. Výborná kamera a réžia fungujú od prvých hrozivých udalostí a my máme pocit, že strachu už sa ani nezbavíme. Zároveň je ale pozícia Maddie divákovi trocha príliš nanucovaná. Určite funguje čo do zobrazenia a pôsobenia, rýchlo si ale uvedomíme, že slabou stránkou diela je scenár. A čoraz viac sledujeme, až aké zlé to s ním je.

Schematické zobrazenie postáv nám prekážať nemusí, priam ho môžeme brať ako úmysel. Na jednej strane hluchá spisovateľka bojujúca prežitie, na druhej strane vrah, ktorý týra ľudí pre zábavu. Mačka a myš, film sa tvári, že nič viac nepotrebuje. Preto nám ani v náznakoch neobjasňuje zloduchovu motiváciu. Kto je, čo je, ako sa dopracoval zrovna na toto miesto. Problém je, že on sám sa oberá o charizmu stroja na trápenie nevinných. Obeť je len jedna a asi by pre film nebolo dobré, ak by skoro umrela. Ona sa ale nevzdáva boja o život a útek, a aj keď nemusí byť celkom úspešná, pri každom strete sa nám zločinec stáva o niečo ľudskejším. Niekedy až príliš, priam sa nám začína javiť ako neschopný.

„My ale stále viac cítime, že pocity tu do nás tlačia a postavy sa štylizujú do úloh, ktoré nie celkom zvládajú."

Pitvať sa v danej situácii čisto atmosféricky sa nám postupne javí ako čoraz nemožnejšia úloha. Ak by sa ju podarilo splniť, film mohol byť takmer dokonalý. Lenže postavy sa správajú, ich činy potrebujú nejakú logiku, asi by nad nimi mali premýšľať. A situácie, do ktorých sa dostanú, sa potrebujú niekam dostať, nejako sa vyvíjať. Scenár je aj tak jednoduchý, takže až toľko sa mu pokaziť nepodarí. Napätie ani náznakom nezabije, ďalej sa drží aj ako tak strašidelná atmosféra. My ale stále viac cítime, že pocity tu do nás tlačia a postavy sa štylizujú do úloh, ktoré nie celkom zvládajú. Takže na konci síce divák nebude celkom rozladený, výrazné uspokojenie z príjemnej atmosféry, ako ju vnímal od začiatku, ale tiež badateľne poľaví.

Hush je extrémne jednoduchý film, nakrútený v jednom dome a jeho okolí s piatimi hercami údajne za 18 dní. Hustotu atmosféry a mieru napätia, ktoré sa mu miestami darí dosiahnuť, by mu mohla závidieť značná časť súčasnej hororovej tvorby. Na druhej strane je v ňom toľko zjavných dier a nedostatkov, že za skutočne výnimočné dielo sa označiť nedá. Ak sa chcete báť, určite sa oplatí si ho pozrieť. A povzniesť sa nad podráždenosť z množstva hlúpostí.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy