hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Korisť

Žraločí horor, len s aligátorom

Žraločie horory sme tu mali tri letá po sebe, už ten posledný cítil, že toho začína byť priveľa, musí sa trocha odlíšiť. Bez vodného zvieraťa to nešlo, nech majú ľudia na čo myslieť, keď sa pôjdu kúpať. Aligátory severoamerické majú ročne na svedomí zhruba rovnako zanedbateľný počet obetí ako žraloky, na rozdiel od takého krokodíla nílskeho. Ten ročne zožerie až do tisícky ľudí a medzi predátormi loviacimi ľudí ako korisť sa mu často prisudzuje svetové prvenstvo. Zato aligátor má to šťastie, že žije v privilegovanej Amerike. Preto z neho toho leto spravili hviezdu filmu Korisť.

16. 7. 2019

Sinister 2

Mohlo sa to skončiť aj horšie
Prvý Sinister sme sledovali z pohľadu obete. Pátrajúcej, no nevedomej, obete, s ktorou sa priam zahrávali. Stála proti nej neporaziteľná sila fungujúca neomylne a jej vstup do niekoho života mohol mať len jeden koniec. Pochopili sme jej logiku, ako svoje obete nachádza a čo sa im zhruba stane. Čo za silu to je a ako pracuje na dokonaní svojho diela nám ale nenaznačili. Pohľad z druhej strany, či skôr niekde zo stredu nám sprostredkuje až Sinister 2.
21. 9. 2015

Boarding School

Nadštandardné služby pre spokojnosť rodičov
Napred si hovoríte, že kde je ten horor. Objaví sa jeden celkom trápny duch, chlapček si zakrýva zrkadlo, zjavne má trocha bujnú fantáziu. Uvidíme aj dôvod, veď číta samé komiksy a pozerá samé horory. Má doma dusno lebo je mierne pošahaný, sú s ním samé problémy. Začne sa dostavovať nepríjemný pocit z pozerania filmu, no nie tak klasicky hororový, maximálne sa tak náznakom blížime exploitationu. Povaha filmu sa celkom nezmení, ani keď ho konečne pošlú na prevýchovu. To príde, až keď divák objaví, čo je to za Boarding School.
12. 11. 2018

Smrtiaci príliv

Viac o kráske než o žralokovi

V roku 1891 vypísal multimilionár žijúci v New Yorku Hermann Oelrichs odmenu 500 dolárov za dôkaz, že žralok je schopný napadnúť človeka. Keď sa v roku 1916 odohrala v New Jersey séria žraločích útokov, ktorej padli za obeť štyria ľudia, prinajmenšom jedny noviny ich spočiatku pripisovali morským korytnačkám. Natoľko nevinný imidž vtedy ešte žraloky mali. Najzásadnejšiu ranu mu samozrejme zasadil film Čeľuste v roku 1975, odvtedy sa krvilační žraloci stali neodmysliteľnou súčasťou kultúry. Znova raz tak o nich hovorí dielo s názvom Smrtiaci príliv.

5. 9. 2016

Regression

Výsledok rovnaký, akurát mučenie si inkvizítori viac užili
Myslíte si, že samých seba poznáte. Viete, kto ste, čo ste v živote vykonali a čo vykonať by ste boli schopní. Napríklad ak by vám niekto povedal, že necháte znásilniť vlastnú dcéru, neverili by ste mu. Vysmiali ho, ak by vám tá predstava prišla náznakom smiešna. Lenže čo ak niekto tvrdí, že dokáže preskúmať časti vašej mysle, do ktorých sa nedostanete. Pomôže vám odhaliť spomienky, o akých ste ani netušili, že by ste ich mohli mať. Tomu, čo tam nájde by ste neverili, pokiaľ by nešlo o vedeckú metódu, napríklad s názvom Regression.
2. 2. 2016

recenzie.

Hush

Andrej Gomora | 29. 6. 2016
0
7/10          
žáner:
psycho, home invasion

Hra mačky s hluchonemou myšou


Zvieratá vraj nie sú kruté. Zabíjajú, pretože musia. Aby si zaobstarali potravu alebo sa chránili, ak zacítia ohrozenie. Kto videl mačku hrať sa s myšou ale musí o tomto tvrdení zapochybovať. Jedna z teórií hovorí, že chce svoju korisť unaviť, preto ju vždy nechá kúsok utiecť, zabojovať o prežitie, len aby jej opäť ukázala, že na záchranu tu nie je nádej. Prečo si ju už ale potom polomŕtvu a stuhnutú sama vyhadzuje do vzduchu? A vôbec, ak je hladná, okamžite myš roztrhať jej nerobí najmenší problém. Hra mačky s myšou má vždy vopred určeného víťaza a o nič iné ako morbídnu zábavku nejde. Rovnako sa niekedy hrávajú aj ľudia, tí sa len svojou krutosťou netaja a na nič sa nevyhovárajú. Napríklad ako grázel vo filme Hush.
 

„Nechá ju zabarikádovať sa v dome, no ako jej pripomenie. Keď bude chcieť, dnu sa dostane."

Jeho obeťou je hluchonemá spisovateľka žijúca na relatívnej samote uprostred lesa. Len kúsok ďalej býva mladý párik, chodia ju navštevovať. Jeho ženská časť sa stane prvou obeťou vraha, zabije ju práve na prahu Maddiených dverí. Tá si ho napred ani nevšimne, nepočuje volanie o pomoc. Keďže je hluchonemá. Vrah Maddie ukradne telefón, vypne elektrinu aj internet. Nechá ju zabarikádovať sa v dome, no ako jej pripomenie. Keď bude chcieť, dnu sa dostane. On to ale nespraví. Nechá Maddie sa trápiť, pobehovať v strachu a bojovať o svoj život. Vojde, až keď to Maddie bude chcieť, keď ho bude prosiť. Tá začne hľadať spôsoby, ako by sa mohla zachrániť. Sama ale vidí, že veľa ich nie je. Ako spisovateľka hľadajúca vždy to správne zakončenie svojho príbehu si vie veľmi dobre predstaviť, ako rôzne by mohla dopadnúť.

„Výborná kamera a réžia fungujú od prvých hrozivých udalostí a my máme pocit, že strachu už sa ani nezbavíme."

Od režiséra atmosférického Oculus máme určite dôvod čakať koncentrovaný strach, ten aj dostaneme. Napätie a pocit bezmocnosti nás krásne obklopia aj keď sa zrovna vo filme takmer nič nedeje. Výborná kamera a réžia fungujú od prvých hrozivých udalostí a my máme pocit, že strachu už sa ani nezbavíme. Zároveň je ale pozícia Maddie divákovi trocha príliš nanucovaná. Určite funguje čo do zobrazenia a pôsobenia, rýchlo si ale uvedomíme, že slabou stránkou diela je scenár. A čoraz viac sledujeme, až aké zlé to s ním je.

Schematické zobrazenie postáv nám prekážať nemusí, priam ho môžeme brať ako úmysel. Na jednej strane hluchá spisovateľka bojujúca prežitie, na druhej strane vrah, ktorý týra ľudí pre zábavu. Mačka a myš, film sa tvári, že nič viac nepotrebuje. Preto nám ani v náznakoch neobjasňuje zloduchovu motiváciu. Kto je, čo je, ako sa dopracoval zrovna na toto miesto. Problém je, že on sám sa oberá o charizmu stroja na trápenie nevinných. Obeť je len jedna a asi by pre film nebolo dobré, ak by skoro umrela. Ona sa ale nevzdáva boja o život a útek, a aj keď nemusí byť celkom úspešná, pri každom strete sa nám zločinec stáva o niečo ľudskejším. Niekedy až príliš, priam sa nám začína javiť ako neschopný.

„My ale stále viac cítime, že pocity tu do nás tlačia a postavy sa štylizujú do úloh, ktoré nie celkom zvládajú."

Pitvať sa v danej situácii čisto atmosféricky sa nám postupne javí ako čoraz nemožnejšia úloha. Ak by sa ju podarilo splniť, film mohol byť takmer dokonalý. Lenže postavy sa správajú, ich činy potrebujú nejakú logiku, asi by nad nimi mali premýšľať. A situácie, do ktorých sa dostanú, sa potrebujú niekam dostať, nejako sa vyvíjať. Scenár je aj tak jednoduchý, takže až toľko sa mu pokaziť nepodarí. Napätie ani náznakom nezabije, ďalej sa drží aj ako tak strašidelná atmosféra. My ale stále viac cítime, že pocity tu do nás tlačia a postavy sa štylizujú do úloh, ktoré nie celkom zvládajú. Takže na konci síce divák nebude celkom rozladený, výrazné uspokojenie z príjemnej atmosféry, ako ju vnímal od začiatku, ale tiež badateľne poľaví.

Hush je extrémne jednoduchý film, nakrútený v jednom dome a jeho okolí s piatimi hercami údajne za 18 dní. Hustotu atmosféry a mieru napätia, ktoré sa mu miestami darí dosiahnuť, by mu mohla závidieť značná časť súčasnej hororovej tvorby. Na druhej strane je v ňom toľko zjavných dier a nedostatkov, že za skutočne výnimočné dielo sa označiť nedá. Ak sa chcete báť, určite sa oplatí si ho pozrieť. A povzniesť sa nad podráždenosť z množstva hlúpostí.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy