hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Victor Frankenstein

Znova to isté inak, nudnejšie
Frankenstein je krásny príklad postavy, ktorá svojou slávou ďaleko presiahla dielo, z ktorého pochádza. Totiž Frankenstein pôvodne nebola ani oživená príšera, ale jej stvoriteľ. To je už samozrejme všetkým jedno, rovnako ako presný obsah diela, v ktorom sa prvýkrát objavil. Aj to, že ho napísala Mary Shelley a malo ísť o prvý román žánra sci fi aj jeden z prvých hororov. Tá Mary Shelley, o ktorej sa nikdy nemôže nespomenúť, že bola manželkou Percy Bysshe Shelleyho. A znova sa hlavne v našich končinách všetci len tvária, že vedia, o koho ide. Čo už, z Frankensteina je kultúrne dedičstvo s kolektívnym vlastníctvom, takže každý si s ním už robí, čo chce. Teraz nám napríklad film opisuje neznámy príbeh jeho tvorcu a tak sa aj volá, Victor Frankenstein.
4. 12. 2015

Grave Encounters

Quo vadis, found footage?
Senzácia, ktorú vyvolal v roku 1999 film Záhada Blair Witch si svojou hrou na autentickosť od mnohých puristov vyslúžila nálepku lacnosti až podradnosti. Formát found footage nebol nový, využil ho už v roku 1980 Ruggero Deodato pri svojom otrasnom filme Cannibal Holocaust.
26. 4. 2012

Honeymoon

Niekto sa zo svadobnej cesty nechce vrátiť. Iný by aj rád...
Ľudia sa počas života nielen menia. Oni sú iní neustále. Ako to do asi najväčších detailov rozobral Luigi Pirandello, v každom človeku sa skrýva nespočetne identít, z ktorých ani jedna sa nedá označiť za skutočnú. Všetci sme len obrazom v očiach seba samého a v očiach každého človeka, ktorého v živote stretneme. Každý z týchto obrazov je iný a jednotlivec nemá nikdy šancu ich všetky spoznať. Teda nemôže spoznať seba samého, pretože nič také ako skutočný on vlastne neexistuje. Takže, kto vlastne môže povedať, že vie komu to prisahá vernosť až do konca života? Nezačínajú niektorí pochybovať už keď odcestujú na svoj Honeymoon?
10. 2. 2015

Ich seh, ich seh/ Dobrú noc, mami

Čo už mohla vychovať taká matka?
V určitom veku je nenávidieť svojich rodičov normálne, priam súčasť zdravého vývoja. Ani v skorom detstve sa ale určite nedá povedať, že by deti k mame a otcovi pociťovali len lásku. Rodičia sú pre nich predstaviteľmi sveta, v ktorom sú ešte stratené. Dávajú im príkazy a zákazy, karhajú ich a dieťa často nie je ani schopné pochopiť, prečo. Z toho dôvodu nie je možné prežiť detstvo bez zažitia strachu z vlastných rodičov, a bez občasného pocitu chvíľkového odcudzenia. To zväčša prejde, uvedomíme si, že predsa sú to naši rodičia. Ale čo ak nie, čo ak máme dôvod pochybovať, či to naši rodičia skutočne sú? Napríklad kvôli plastickej operácii, ako vo filme Ich seh, ich seh.
6. 10. 2015

Knock Knock

Dvere neotvárať, film nepozerať
Predstavte si, že ste muž po štyridsiatke a rodina vám odišla na víkend k moru. Žijete na predmestí, naokolo nikde nikto a na dvere vám zaklopú dve sporo odeté dvadsaťročné dievčatá. Taxikár ich odviezol na zlú adresu, jedna si telefón zabudla, druhej premokol a nefunguje. Potrebovali by sa trocha zohriať, počkať na ďalší taxík. Je to síce trocha trápne, ale šaty majú premočené, v tých nemôžu prísť na party. Nemohli by si ich hodiť do sušičky? Zatiaľ hostiteľovi zo slušnosti pochvália dom, obdivujú jeho zbierku platní. Aj vypracované telo. Z bežných rozhovorov postupne prechádzajú aj na témy o sexe. Skutočne išlo o celkom náhodné Knock Knock?
30. 11. 2015

recenzie.

Hush

Andrej Gomora | 29. 6. 2016
0
7/10          
žáner:
psycho, home invasion

Hra mačky s hluchonemou myšou


Zvieratá vraj nie sú kruté. Zabíjajú, pretože musia. Aby si zaobstarali potravu alebo sa chránili, ak zacítia ohrozenie. Kto videl mačku hrať sa s myšou ale musí o tomto tvrdení zapochybovať. Jedna z teórií hovorí, že chce svoju korisť unaviť, preto ju vždy nechá kúsok utiecť, zabojovať o prežitie, len aby jej opäť ukázala, že na záchranu tu nie je nádej. Prečo si ju už ale potom polomŕtvu a stuhnutú sama vyhadzuje do vzduchu? A vôbec, ak je hladná, okamžite myš roztrhať jej nerobí najmenší problém. Hra mačky s myšou má vždy vopred určeného víťaza a o nič iné ako morbídnu zábavku nejde. Rovnako sa niekedy hrávajú aj ľudia, tí sa len svojou krutosťou netaja a na nič sa nevyhovárajú. Napríklad ako grázel vo filme Hush.
 

„Nechá ju zabarikádovať sa v dome, no ako jej pripomenie. Keď bude chcieť, dnu sa dostane."

Jeho obeťou je hluchonemá spisovateľka žijúca na relatívnej samote uprostred lesa. Len kúsok ďalej býva mladý párik, chodia ju navštevovať. Jeho ženská časť sa stane prvou obeťou vraha, zabije ju práve na prahu Maddiených dverí. Tá si ho napred ani nevšimne, nepočuje volanie o pomoc. Keďže je hluchonemá. Vrah Maddie ukradne telefón, vypne elektrinu aj internet. Nechá ju zabarikádovať sa v dome, no ako jej pripomenie. Keď bude chcieť, dnu sa dostane. On to ale nespraví. Nechá Maddie sa trápiť, pobehovať v strachu a bojovať o svoj život. Vojde, až keď to Maddie bude chcieť, keď ho bude prosiť. Tá začne hľadať spôsoby, ako by sa mohla zachrániť. Sama ale vidí, že veľa ich nie je. Ako spisovateľka hľadajúca vždy to správne zakončenie svojho príbehu si vie veľmi dobre predstaviť, ako rôzne by mohla dopadnúť.

„Výborná kamera a réžia fungujú od prvých hrozivých udalostí a my máme pocit, že strachu už sa ani nezbavíme."

Od režiséra atmosférického Oculus máme určite dôvod čakať koncentrovaný strach, ten aj dostaneme. Napätie a pocit bezmocnosti nás krásne obklopia aj keď sa zrovna vo filme takmer nič nedeje. Výborná kamera a réžia fungujú od prvých hrozivých udalostí a my máme pocit, že strachu už sa ani nezbavíme. Zároveň je ale pozícia Maddie divákovi trocha príliš nanucovaná. Určite funguje čo do zobrazenia a pôsobenia, rýchlo si ale uvedomíme, že slabou stránkou diela je scenár. A čoraz viac sledujeme, až aké zlé to s ním je.

Schematické zobrazenie postáv nám prekážať nemusí, priam ho môžeme brať ako úmysel. Na jednej strane hluchá spisovateľka bojujúca prežitie, na druhej strane vrah, ktorý týra ľudí pre zábavu. Mačka a myš, film sa tvári, že nič viac nepotrebuje. Preto nám ani v náznakoch neobjasňuje zloduchovu motiváciu. Kto je, čo je, ako sa dopracoval zrovna na toto miesto. Problém je, že on sám sa oberá o charizmu stroja na trápenie nevinných. Obeť je len jedna a asi by pre film nebolo dobré, ak by skoro umrela. Ona sa ale nevzdáva boja o život a útek, a aj keď nemusí byť celkom úspešná, pri každom strete sa nám zločinec stáva o niečo ľudskejším. Niekedy až príliš, priam sa nám začína javiť ako neschopný.

„My ale stále viac cítime, že pocity tu do nás tlačia a postavy sa štylizujú do úloh, ktoré nie celkom zvládajú."

Pitvať sa v danej situácii čisto atmosféricky sa nám postupne javí ako čoraz nemožnejšia úloha. Ak by sa ju podarilo splniť, film mohol byť takmer dokonalý. Lenže postavy sa správajú, ich činy potrebujú nejakú logiku, asi by nad nimi mali premýšľať. A situácie, do ktorých sa dostanú, sa potrebujú niekam dostať, nejako sa vyvíjať. Scenár je aj tak jednoduchý, takže až toľko sa mu pokaziť nepodarí. Napätie ani náznakom nezabije, ďalej sa drží aj ako tak strašidelná atmosféra. My ale stále viac cítime, že pocity tu do nás tlačia a postavy sa štylizujú do úloh, ktoré nie celkom zvládajú. Takže na konci síce divák nebude celkom rozladený, výrazné uspokojenie z príjemnej atmosféry, ako ju vnímal od začiatku, ale tiež badateľne poľaví.

Hush je extrémne jednoduchý film, nakrútený v jednom dome a jeho okolí s piatimi hercami údajne za 18 dní. Hustotu atmosféry a mieru napätia, ktoré sa mu miestami darí dosiahnuť, by mu mohla závidieť značná časť súčasnej hororovej tvorby. Na druhej strane je v ňom toľko zjavných dier a nedostatkov, že za skutočne výnimočné dielo sa označiť nedá. Ak sa chcete báť, určite sa oplatí si ho pozrieť. A povzniesť sa nad podráždenosť z množstva hlúpostí.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy