recenzie.

The Autopsy of Jane Doe

Andrej Gomora | 2. 1. 2017

0

6/10          

žáner:

mystery, ghost, psycho

Morbídna hra

Nazvať márnicu strašidelným miestom je trochu prehnané. Prítomnosť mŕtvol v nás vyvoláva nepríjemný pocit, pohľad na ne znechutenie. Báť sa ich je ale celkom iracionálne až nezmyselné. Nebezpeční sú predsa živí ľudia, nie ich nehybné pozostatky. Len aby mŕtvi skutočne boli, inak sa pitva môže trochu skomplikovať. Ako napríklad The Autopsy of Jane Doe.

„Cieľom je sa skrátka dostať do márnice, a vyžmýkať jej potenciál, ako to len ide.“

Hoci ide o prostredie klasicky vnímané ako hororové, spraviť jeho využitie hlavným prvkom celého filmu je pomerne odvážne. Pre diváka ide o prísľub vyžívania sa v morbídnostiach a ten sa viac menej naplní. Príbeh o nevysvetliteľných vraždách a tajomnej mŕtvole nájdenej pod domom, kde sa odohrali, pôsobí mierne samoúčelne až silene. Cieľom je sa skrátka dostať do márnice, a vyžmýkať jej potenciál, ako to len ide.

„Nuda sa neobjaví ani kým sa nič zásadné nedeje, okrem mŕtvolného prostredia sa o to starajú zvládnuté postavy.“

Priebeh pitvy je v spočiatku predovšetkým nechutný, čo je v tomto prípade rozhodne legitímne, ak takou vnímame snahu nakrútiť o pitve film. Na mieste sú obavy o možnostiach pre napredovanie deja a nejaký zmysluplnejší spád. Nuda sa neobjaví ani kým sa nič zásadné nedeje, okrem mŕtvolného prostredia sa o to starajú zvládnuté postavy. Otec a syn, rodinná tradícia pitvania a prezentovaná múdrosť dokážu zaujať. Pocitu, že film sa do tejto polohy tlačí a snaží sa márnicu vyplniť čímkoľvek divácky znesiteľným, len aby sme tam s ním vydržali, sa ale celkom nezbavíme.

Vďaka dobrému nakrúteniu sa atmosféra črtá už od začiatku, je temná a ťaživá, ako by sa dalo čakať. Chýba len strašidelnosť, nie sme si istí, čo asi môžeme čakať a čoho by sme sa asi tak mohli báť. Keď sú okrem hlavných postáv všetci naokolo mŕtvi. Vyberanie a študovanie orgánov pôsobí mierne bezradne. Na každom musí byť niečo zvláštne, nepochopiteľné, niečo, čo nedáva zmysel. Zvláštnosti nikam nesmerujú, pôsobia len za každú cenu záhadne, nič nám nenaznačujú okrem zbytočného opakovania, že toto nie je len tak hocijaké telo.

„Keď už sa niečo diať začne, pôsobí na nás opäť predovšetkým prostredie a vybudovaná atmosféra.“

Keď už sa niečo diať začne, pôsobí na nás opäť predovšetkým prostredie a vybudovaná atmosféra. Nejde len o samotnú márnicu, je aj výborne umiestnená v podzemí a zobrazená. Nanešťastie sa nejde celkom ubrániť pocitu určitej nechcenej irónie. Asi ako keď človek číta H.P.Lovecrafta, kde sa všetko rúti, všetko je tajomné, čudné a odporné, až je ťažké brať toľko koncentrovanej morbídnosti vážne. K akcii síce prichádza, tiež sa ale predovšetkým snaží zapadnúť do atmosféry. Preto nie je nijako explicitná či priamočiara. Ide len o to spraviť, z márnice čo najstrašidelnejšie miesto a vyvolať pocit priameho ohrozenia postáv. Bez skĺznutia k priveľkej konkrétnosti či nedajbože niekam smerujúcemu spádu.

„Duchárska pointa by bola v poriadku, aj celý námet je nakoniec spracovaný pomerne funkčne.“

Asi najväčším nedostatkom je práve zmätok, ktorý sa najhoršie odráža v správaní postáv. Bez nich by sme si možno mohli výbornú atmosféru lepšie vychutnať, keď tam ale raz sú a musia sa nejako správať, my si ich konanie musíme všímať a niečo si o ňom ja myslieť. Nepresvedčivé sú ich skutky a ešte horšie je to s ich vysvetľovaním situácie. Duchárska pointa by bola v poriadku, aj celý námet je nakoniec spracovaný pomerne funkčne. Detailov ani informácií nie je priveľa, no už aj tá trocha sa nám javí pozliepane až hlúpo.

Pozerať sa na The Autopsy of Jane Doe cez detaily, logiku a príbeh asi nie je správne, škoda len, že sa tomu celkom nejde vyhnúť. Po atmosférickej stránke ide o výborne zhotovený film, vie diváka naľakať a pohltiť. Kiežby nebolo toľko dier v scenári, tie diváckemu dojmu príliš nepomáhajú. Musíme ich as brať ako daň za bizarný námet, ktorú sa v tomto prípade predsa oplatí strpieť.