hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Repulsion

Čo sa odohráva v ženskej hlave pri pohľade na muža
Romanovi Polanskému napred v auguste 1969 zavraždili kumpáni Charlesa Mansona tehotnú manželku. V roku 1977 ho pre zmenu obvinili zo zdrogovania a znásilnenia 13 ročného dievčaťa. On tvrdí, že drogy jej nedal a so stykom súhlasila. Nestačí, že mala 13 rokov? Polanského kariéru zločin ovplyvnil len v tom, že namiesto Ameriky nakrúca filmy v Európe a musí sa vyhýbať cestám do krajín, ktoré by ho mohli do USA vydať. Nečelí všeobecnému odsúdeniu a výzvam na bojkot, zbiera ocenenia za filmy. Ak ste aj vy ochotní napriek pomerne vážnemu prehrešku umelca nezatratiť, za pozornosť stojí napríklad aj jeho film z roku 1965 s názvom Repulsion.
9. 12. 2015

Brightburn

Superman, len trochu iný

Nie sme vôbec ďaleko od nedávneho Potomka, hoci témy ako odcudzenie tentokrát skúmame oveľa povrchnejšie. Tu máme totiž skôr superhrdinský námet a tomu zodpovedá aj štýl jeho spracovania. Spraviť Supermana naopak znie zaujímavo predovšetkým ako hypotéza, či pokus. Tentokrát bez vysvetľovania a príbehu z planéty Kryptón. Prečo by ten tvor, ktorý padne na zem a má nadprirodzené schopnosti, nemohol byť zlý? V poslednom čase sa predsa zvykli superhrdinovia skúmať zo všetkých strán a robili sa filmy či rovno seriály o každom jednom období ich života. Úskalia tohto spracovania musia nepochybne napadať každému, poňať sa ale dá mnohými spôsobmi.

20. 5. 2019

Cyntoryn zvieratiek

Viditeľne iný

Na rozdiel od diel ako Osvietenie, Mŕtva zóna či Carrie nerežíroval Cintorín domácich zvierat z roku 1989 známy režisér a tento film ani nepatrí medzi kriticky najuznávanejšie z diel podľa predlohy Stephena Kinga. Pomerne presne sa drží príbehu z knihy, veď scenár napísal samotný spisovateľ, a filmársky ide o skôr jednoduché a priamočiare dielo. Vďaka výbornej atmosfére a niekoľkým pamätným scénam a výrokom si aj tak vyslúžil svoj vlastný osobitný kult, takže nepochybne bolo nemálo fanúšikov zvedavých, ako bude vyzerať remake, či nová adaptácia knihy, uvádzaná do distribúcie pod menom Cyntoryn zvieratiek.

30. 4. 2019

Boarding School

Nadštandardné služby pre spokojnosť rodičov
Napred si hovoríte, že kde je ten horor. Objaví sa jeden celkom trápny duch, chlapček si zakrýva zrkadlo, zjavne má trocha bujnú fantáziu. Uvidíme aj dôvod, veď číta samé komiksy a pozerá samé horory. Má doma dusno lebo je mierne pošahaný, sú s ním samé problémy. Začne sa dostavovať nepríjemný pocit z pozerania filmu, no nie tak klasicky hororový, maximálne sa tak náznakom blížime exploitationu. Povaha filmu sa celkom nezmení, ani keď ho konečne pošlú na prevýchovu. To príde, až keď divák objaví, čo je to za Boarding School.
12. 11. 2018

Mercy Black

Opäť raz pozor na malé deti

Začiatok je priam realistický a začína s budovaním celkom uveriteľnej postavy. Či už išlo o psychickú poruchu alebo ducha, stráviť mladosť v liečebni a začínať žiť niekedy po dvadsiatke je ľudsky zaujímavý údel. Film sa doň snaží vnoriť a v rámci hororového žánra ide o pomerne zaujímavé a presvedčivé vnorenie. Skutočne sa seba samých pýtame, čo s takým človekom môže byť, a ako asi môže žiť ďalej. Po všetkých stránkach, vôbec ako sa jej podarí začleniť sa do spoločnosti. Tie hlavné komplikácie pritom ešte len prídu. Dôvod prečo ju zavreli samozrejme nemôže pominúť, do Marininho života sa musí rýchlo vrátiť aj Mercy Black.

23. 4. 2019

recenzie.

The Autopsy of Jane Doe

Andrej Gomora | 2. 1. 2017
0
6/10          
žáner:
mystery, ghost, psycho

Morbídna hra


Nazvať márnicu strašidelným miestom je trochu prehnané. Prítomnosť mŕtvol v nás vyvoláva nepríjemný pocit, pohľad na ne znechutenie. Báť sa ich je ale celkom iracionálne až nezmyselné. Nebezpeční sú predsa živí ľudia, nie ich nehybné pozostatky. Len aby mŕtvi skutočne boli, inak sa pitva môže trochu skomplikovať. Ako napríklad The Autopsy of Jane Doe.

„Cieľom je sa skrátka dostať do márnice, a vyžmýkať jej potenciál, ako to len ide.“

Hoci ide o prostredie klasicky vnímané ako hororové, spraviť jeho využitie hlavným prvkom celého filmu je pomerne odvážne. Pre diváka ide o prísľub vyžívania sa v morbídnostiach a ten sa viac menej naplní. Príbeh o nevysvetliteľných vraždách a tajomnej mŕtvole nájdenej pod domom, kde sa odohrali, pôsobí mierne samoúčelne až silene. Cieľom je sa skrátka dostať do márnice, a vyžmýkať jej potenciál, ako to len ide.

„Nuda sa neobjaví ani kým sa nič zásadné nedeje, okrem mŕtvolného prostredia sa o to starajú zvládnuté postavy.“

Priebeh pitvy je v spočiatku predovšetkým nechutný, čo je v tomto prípade rozhodne legitímne, ak takou vnímame snahu nakrútiť o pitve film. Na mieste sú obavy o možnostiach pre napredovanie deja a nejaký zmysluplnejší spád. Nuda sa neobjaví ani kým sa nič zásadné nedeje, okrem mŕtvolného prostredia sa o to starajú zvládnuté postavy. Otec a syn, rodinná tradícia pitvania a prezentovaná múdrosť dokážu zaujať. Pocitu, že film sa do tejto polohy tlačí a snaží sa márnicu vyplniť čímkoľvek divácky znesiteľným, len aby sme tam s ním vydržali, sa ale celkom nezbavíme.

Vďaka dobrému nakrúteniu sa atmosféra črtá už od začiatku, je temná a ťaživá, ako by sa dalo čakať. Chýba len strašidelnosť, nie sme si istí, čo asi môžeme čakať a čoho by sme sa asi tak mohli báť. Keď sú okrem hlavných postáv všetci naokolo mŕtvi. Vyberanie a študovanie orgánov pôsobí mierne bezradne. Na každom musí byť niečo zvláštne, nepochopiteľné, niečo, čo nedáva zmysel. Zvláštnosti nikam nesmerujú, pôsobia len za každú cenu záhadne, nič nám nenaznačujú okrem zbytočného opakovania, že toto nie je len tak hocijaké telo.

„Keď už sa niečo diať začne, pôsobí na nás opäť predovšetkým prostredie a vybudovaná atmosféra.“

Keď už sa niečo diať začne, pôsobí na nás opäť predovšetkým prostredie a vybudovaná atmosféra. Nejde len o samotnú márnicu, je aj výborne umiestnená v podzemí a zobrazená. Nanešťastie sa nejde celkom ubrániť pocitu určitej nechcenej irónie. Asi ako keď človek číta H.P.Lovecrafta, kde sa všetko rúti, všetko je tajomné, čudné a odporné, až je ťažké brať toľko koncentrovanej morbídnosti vážne. K akcii síce prichádza, tiež sa ale predovšetkým snaží zapadnúť do atmosféry. Preto nie je nijako explicitná či priamočiara. Ide len o to spraviť, z márnice čo najstrašidelnejšie miesto a vyvolať pocit priameho ohrozenia postáv. Bez skĺznutia k priveľkej konkrétnosti či nedajbože niekam smerujúcemu spádu.

„Duchárska pointa by bola v poriadku, aj celý námet je nakoniec spracovaný pomerne funkčne.“

Asi najväčším nedostatkom je práve zmätok, ktorý sa najhoršie odráža v správaní postáv. Bez nich by sme si možno mohli výbornú atmosféru lepšie vychutnať, keď tam ale raz sú a musia sa nejako správať, my si ich konanie musíme všímať a niečo si o ňom ja myslieť. Nepresvedčivé sú ich skutky a ešte horšie je to s ich vysvetľovaním situácie. Duchárska pointa by bola v poriadku, aj celý námet je nakoniec spracovaný pomerne funkčne. Detailov ani informácií nie je priveľa, no už aj tá trocha sa nám javí pozliepane až hlúpo.

Pozerať sa na The Autopsy of Jane Doe cez detaily, logiku a príbeh asi nie je správne, škoda len, že sa tomu celkom nejde vyhnúť. Po atmosférickej stránke ide o výborne zhotovený film, vie diváka naľakať a pohltiť. Kiežby nebolo toľko dier v scenári, tie diváckemu dojmu príliš nepomáhajú. Musíme ich as brať ako daň za bizarný námet, ktorú sa v tomto prípade predsa oplatí strpieť.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy