hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Nenávisť (2020)

Nenávistí nikdy nie je dosť?

Američania už jeden remake nakrútili. Preto tentokrát oficiálne nejde o remake, pôvodne to mal byť reboot, nakoniec je z toho sidequel. Presný dej filmu z roku 2004 si už aj tak väčšina ľudí nepamätá, veď ani nebol zásadne dôležitý. Tu ide o myšlienku, princíp, či mytológiu, o koncept toho, ako sa nenávisť zostane niekde držať, šíri sa ďalej a už sa jej nedá zbaviť. Prečo z nápadu dokola nečerpať, nenakrútiť znova to isté, len trochu inak. A nazvať to rovnako, Nenávisť.

8. 1. 2020

Puppet Master: Axis of Evil

Koniec jednej série
Sérii Puppet Master sa za niekoľko rokov podarilo spoľahlivo pochovať kedysi ešte ako-tak obľúbenú značku, a ak by desiaty diel nadväzoval na deviaty, bol by to iba ďalší klinec do rakvy. Reštart bol skutočne opäť jedinou možnosťou, ako z tejto šlamastiky von, hoci je otázne, či o Toulonove bábky ešte niekto vôbec stojí. Komu ešte vôbec niečo hovorí meno Toulan? 18. 1. 2011

Victor Frankenstein

Znova to isté inak, nudnejšie
Frankenstein je krásny príklad postavy, ktorá svojou slávou ďaleko presiahla dielo, z ktorého pochádza. Totiž Frankenstein pôvodne nebola ani oživená príšera, ale jej stvoriteľ. To je už samozrejme všetkým jedno, rovnako ako presný obsah diela, v ktorom sa prvýkrát objavil. Aj to, že ho napísala Mary Shelley a malo ísť o prvý román žánra sci fi aj jeden z prvých hororov. Tá Mary Shelley, o ktorej sa nikdy nemôže nespomenúť, že bola manželkou Percy Bysshe Shelleyho. A znova sa hlavne v našich končinách všetci len tvária, že vedia, o koho ide. Čo už, z Frankensteina je kultúrne dedičstvo s kolektívnym vlastníctvom, takže každý si s ním už robí, čo chce. Teraz nám napríklad film opisuje neznámy príbeh jeho tvorcu a tak sa aj volá, Victor Frankenstein.
4. 12. 2015

I Spit on Your Grave (2010)

Film, pri ktorom sa odchádza z kina
Od 70. rokov sa toho síce v horore veľa zmenilo, no ak ide o hixploitation, pravidlá ostali rovnaké. Mestské dievča vs. „vidláci" je konflikt, ktorý stále funguje, tak ako stále funguje nevraživosť medzi mestami a dedinami.  
13. 2. 2011

Boarding School

Nadštandardné služby pre spokojnosť rodičov
Napred si hovoríte, že kde je ten horor. Objaví sa jeden celkom trápny duch, chlapček si zakrýva zrkadlo, zjavne má trocha bujnú fantáziu. Uvidíme aj dôvod, veď číta samé komiksy a pozerá samé horory. Má doma dusno lebo je mierne pošahaný, sú s ním samé problémy. Začne sa dostavovať nepríjemný pocit z pozerania filmu, no nie tak klasicky hororový, maximálne sa tak náznakom blížime exploitationu. Povaha filmu sa celkom nezmení, ani keď ho konečne pošlú na prevýchovu. To príde, až keď divák objaví, čo je to za Boarding School.
12. 11. 2018

recenzie.

The Autopsy of Jane Doe

Andrej Gomora | 2. 1. 2017
0
6/10          
žáner:
mystery, ghost, psycho

Morbídna hra


Nazvať márnicu strašidelným miestom je trochu prehnané. Prítomnosť mŕtvol v nás vyvoláva nepríjemný pocit, pohľad na ne znechutenie. Báť sa ich je ale celkom iracionálne až nezmyselné. Nebezpeční sú predsa živí ľudia, nie ich nehybné pozostatky. Len aby mŕtvi skutočne boli, inak sa pitva môže trochu skomplikovať. Ako napríklad The Autopsy of Jane Doe.

„Cieľom je sa skrátka dostať do márnice, a vyžmýkať jej potenciál, ako to len ide.“

Hoci ide o prostredie klasicky vnímané ako hororové, spraviť jeho využitie hlavným prvkom celého filmu je pomerne odvážne. Pre diváka ide o prísľub vyžívania sa v morbídnostiach a ten sa viac menej naplní. Príbeh o nevysvetliteľných vraždách a tajomnej mŕtvole nájdenej pod domom, kde sa odohrali, pôsobí mierne samoúčelne až silene. Cieľom je sa skrátka dostať do márnice, a vyžmýkať jej potenciál, ako to len ide.

„Nuda sa neobjaví ani kým sa nič zásadné nedeje, okrem mŕtvolného prostredia sa o to starajú zvládnuté postavy.“

Priebeh pitvy je v spočiatku predovšetkým nechutný, čo je v tomto prípade rozhodne legitímne, ak takou vnímame snahu nakrútiť o pitve film. Na mieste sú obavy o možnostiach pre napredovanie deja a nejaký zmysluplnejší spád. Nuda sa neobjaví ani kým sa nič zásadné nedeje, okrem mŕtvolného prostredia sa o to starajú zvládnuté postavy. Otec a syn, rodinná tradícia pitvania a prezentovaná múdrosť dokážu zaujať. Pocitu, že film sa do tejto polohy tlačí a snaží sa márnicu vyplniť čímkoľvek divácky znesiteľným, len aby sme tam s ním vydržali, sa ale celkom nezbavíme.

Vďaka dobrému nakrúteniu sa atmosféra črtá už od začiatku, je temná a ťaživá, ako by sa dalo čakať. Chýba len strašidelnosť, nie sme si istí, čo asi môžeme čakať a čoho by sme sa asi tak mohli báť. Keď sú okrem hlavných postáv všetci naokolo mŕtvi. Vyberanie a študovanie orgánov pôsobí mierne bezradne. Na každom musí byť niečo zvláštne, nepochopiteľné, niečo, čo nedáva zmysel. Zvláštnosti nikam nesmerujú, pôsobia len za každú cenu záhadne, nič nám nenaznačujú okrem zbytočného opakovania, že toto nie je len tak hocijaké telo.

„Keď už sa niečo diať začne, pôsobí na nás opäť predovšetkým prostredie a vybudovaná atmosféra.“

Keď už sa niečo diať začne, pôsobí na nás opäť predovšetkým prostredie a vybudovaná atmosféra. Nejde len o samotnú márnicu, je aj výborne umiestnená v podzemí a zobrazená. Nanešťastie sa nejde celkom ubrániť pocitu určitej nechcenej irónie. Asi ako keď človek číta H.P.Lovecrafta, kde sa všetko rúti, všetko je tajomné, čudné a odporné, až je ťažké brať toľko koncentrovanej morbídnosti vážne. K akcii síce prichádza, tiež sa ale predovšetkým snaží zapadnúť do atmosféry. Preto nie je nijako explicitná či priamočiara. Ide len o to spraviť, z márnice čo najstrašidelnejšie miesto a vyvolať pocit priameho ohrozenia postáv. Bez skĺznutia k priveľkej konkrétnosti či nedajbože niekam smerujúcemu spádu.

„Duchárska pointa by bola v poriadku, aj celý námet je nakoniec spracovaný pomerne funkčne.“

Asi najväčším nedostatkom je práve zmätok, ktorý sa najhoršie odráža v správaní postáv. Bez nich by sme si možno mohli výbornú atmosféru lepšie vychutnať, keď tam ale raz sú a musia sa nejako správať, my si ich konanie musíme všímať a niečo si o ňom ja myslieť. Nepresvedčivé sú ich skutky a ešte horšie je to s ich vysvetľovaním situácie. Duchárska pointa by bola v poriadku, aj celý námet je nakoniec spracovaný pomerne funkčne. Detailov ani informácií nie je priveľa, no už aj tá trocha sa nám javí pozliepane až hlúpo.

Pozerať sa na The Autopsy of Jane Doe cez detaily, logiku a príbeh asi nie je správne, škoda len, že sa tomu celkom nejde vyhnúť. Po atmosférickej stránke ide o výborne zhotovený film, vie diváka naľakať a pohltiť. Kiežby nebolo toľko dier v scenári, tie diváckemu dojmu príliš nepomáhajú. Musíme ich as brať ako daň za bizarný námet, ktorú sa v tomto prípade predsa oplatí strpieť.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy