hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Bliss

Umelcov poháňajú drogy. A krv.

Umelci vraj tvoria pod vplyvom drog. Niektorí tento mýtus popierajú, a tvrdia, že bez jasnej hlavy to nejde. Iní ho aktívne podporujú. Vraj inak sa tvoriť ani nedá. V tomto prípade je to celkom zjavné, umelkyni to ide dokonca najlepšie v stave, keď si ani nepamätá, že niečo tvorila. Vlastne ani nevie, čo presne za ten čas užila. Čo okrem maľovania robila. Ani čo za maľbu to nakoniec má byť. Ako keby ani netvorila ona sama, len slúžila nejakým zvláštnym silám a procesom. A stavu, ktorý sa dá opísať ako Bliss.

5. 11. 2019

Jeruzalem

Úvod do biblickej Apokalypsy
Mali sme tu The Den a Unfriended nakrútene cez webkameru počítača. Pomaly už ale aj tak prestáva byť potrebné vysvetľovať, ako záznam určitej etapy ľudského života vznikol. Aj tak nás stále niekto špehuje, existuje ešte vôbec možnosť zomrieť sám a v pokoji? Čoskoro budeme mať v hlavách čipy, tie zaznamenajú nielen čo vidíme, ale aj čo počujeme a cítime. Namiesto pozerania hororu nám ho budú premietať priamo do hlavy. Vtedy až pocítime, čo to je smrteľná hrôza. Kým čakáme na podobné technológie, máme tu ešte horor nakrútený cez inteligentné okuliare, teda len kúsok od mozgu. Volá sa podľa miesta, kde sa odohráva, Jeruzalem.
12. 4. 2016

The Devil Inside

Malý dôvod na návštevu kina
Zrejme je to lacné. Možno toto si hovoríte, keď trocha sledujete hororový žáner (nielen to úbohé percento z neho, ktorá sa dostane do našej distribúcie) a zaskočil vás nedávny boom tzv. „found footage" filmov, t. j. hororov, ktoré sa svojou formou tvária ako posledné zábery pred smrťou. 3. 3. 2012

Ghoul

Snažia sa Česi nakrútiť horšie 3D ako Jean- Luc Godard?
Andrej Čikatilo bol masový vrah, ktorý sa priznal k 56 vraždám žien a detí, Svoje obete často jedol a len pri zabíjaní údajne dokázal dosiahnuť orgazmus. Inak bol impotentný. Jeho detstvo poznačil Stalinov hladomor na Ukrajine, aby prežili, musela vraj rodina zjesť jeho brata Stepana. O Čikatilovi ale nič nevie skupinka filmárov, ktorí sa vydali nakrúcať príbeh iného kanibala vo filme Ghoul.
10. 3. 2015

Sinister 2

Mohlo sa to skončiť aj horšie
Prvý Sinister sme sledovali z pohľadu obete. Pátrajúcej, no nevedomej, obete, s ktorou sa priam zahrávali. Stála proti nej neporaziteľná sila fungujúca neomylne a jej vstup do niekoho života mohol mať len jeden koniec. Pochopili sme jej logiku, ako svoje obete nachádza a čo sa im zhruba stane. Čo za silu to je a ako pracuje na dokonaní svojho diela nám ale nenaznačili. Pohľad z druhej strany, či skôr niekde zo stredu nám sprostredkuje až Sinister 2.
21. 9. 2015

recenzie.

The Autopsy of Jane Doe

Andrej Gomora | 2. 1. 2017
0
6/10          
žáner:
mystery, ghost, psycho

Morbídna hra


Nazvať márnicu strašidelným miestom je trochu prehnané. Prítomnosť mŕtvol v nás vyvoláva nepríjemný pocit, pohľad na ne znechutenie. Báť sa ich je ale celkom iracionálne až nezmyselné. Nebezpeční sú predsa živí ľudia, nie ich nehybné pozostatky. Len aby mŕtvi skutočne boli, inak sa pitva môže trochu skomplikovať. Ako napríklad The Autopsy of Jane Doe.

„Cieľom je sa skrátka dostať do márnice, a vyžmýkať jej potenciál, ako to len ide.“

Hoci ide o prostredie klasicky vnímané ako hororové, spraviť jeho využitie hlavným prvkom celého filmu je pomerne odvážne. Pre diváka ide o prísľub vyžívania sa v morbídnostiach a ten sa viac menej naplní. Príbeh o nevysvetliteľných vraždách a tajomnej mŕtvole nájdenej pod domom, kde sa odohrali, pôsobí mierne samoúčelne až silene. Cieľom je sa skrátka dostať do márnice, a vyžmýkať jej potenciál, ako to len ide.

„Nuda sa neobjaví ani kým sa nič zásadné nedeje, okrem mŕtvolného prostredia sa o to starajú zvládnuté postavy.“

Priebeh pitvy je v spočiatku predovšetkým nechutný, čo je v tomto prípade rozhodne legitímne, ak takou vnímame snahu nakrútiť o pitve film. Na mieste sú obavy o možnostiach pre napredovanie deja a nejaký zmysluplnejší spád. Nuda sa neobjaví ani kým sa nič zásadné nedeje, okrem mŕtvolného prostredia sa o to starajú zvládnuté postavy. Otec a syn, rodinná tradícia pitvania a prezentovaná múdrosť dokážu zaujať. Pocitu, že film sa do tejto polohy tlačí a snaží sa márnicu vyplniť čímkoľvek divácky znesiteľným, len aby sme tam s ním vydržali, sa ale celkom nezbavíme.

Vďaka dobrému nakrúteniu sa atmosféra črtá už od začiatku, je temná a ťaživá, ako by sa dalo čakať. Chýba len strašidelnosť, nie sme si istí, čo asi môžeme čakať a čoho by sme sa asi tak mohli báť. Keď sú okrem hlavných postáv všetci naokolo mŕtvi. Vyberanie a študovanie orgánov pôsobí mierne bezradne. Na každom musí byť niečo zvláštne, nepochopiteľné, niečo, čo nedáva zmysel. Zvláštnosti nikam nesmerujú, pôsobia len za každú cenu záhadne, nič nám nenaznačujú okrem zbytočného opakovania, že toto nie je len tak hocijaké telo.

„Keď už sa niečo diať začne, pôsobí na nás opäť predovšetkým prostredie a vybudovaná atmosféra.“

Keď už sa niečo diať začne, pôsobí na nás opäť predovšetkým prostredie a vybudovaná atmosféra. Nejde len o samotnú márnicu, je aj výborne umiestnená v podzemí a zobrazená. Nanešťastie sa nejde celkom ubrániť pocitu určitej nechcenej irónie. Asi ako keď človek číta H.P.Lovecrafta, kde sa všetko rúti, všetko je tajomné, čudné a odporné, až je ťažké brať toľko koncentrovanej morbídnosti vážne. K akcii síce prichádza, tiež sa ale predovšetkým snaží zapadnúť do atmosféry. Preto nie je nijako explicitná či priamočiara. Ide len o to spraviť, z márnice čo najstrašidelnejšie miesto a vyvolať pocit priameho ohrozenia postáv. Bez skĺznutia k priveľkej konkrétnosti či nedajbože niekam smerujúcemu spádu.

„Duchárska pointa by bola v poriadku, aj celý námet je nakoniec spracovaný pomerne funkčne.“

Asi najväčším nedostatkom je práve zmätok, ktorý sa najhoršie odráža v správaní postáv. Bez nich by sme si možno mohli výbornú atmosféru lepšie vychutnať, keď tam ale raz sú a musia sa nejako správať, my si ich konanie musíme všímať a niečo si o ňom ja myslieť. Nepresvedčivé sú ich skutky a ešte horšie je to s ich vysvetľovaním situácie. Duchárska pointa by bola v poriadku, aj celý námet je nakoniec spracovaný pomerne funkčne. Detailov ani informácií nie je priveľa, no už aj tá trocha sa nám javí pozliepane až hlúpo.

Pozerať sa na The Autopsy of Jane Doe cez detaily, logiku a príbeh asi nie je správne, škoda len, že sa tomu celkom nejde vyhnúť. Po atmosférickej stránke ide o výborne zhotovený film, vie diváka naľakať a pohltiť. Kiežby nebolo toľko dier v scenári, tie diváckemu dojmu príliš nepomáhajú. Musíme ich as brať ako daň za bizarný námet, ktorú sa v tomto prípade predsa oplatí strpieť.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy