hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Hellions

Halloweenska báseň o tehotnej tínedžerke
Keď na Halloween doktor oznámi sedemnásťročnému dievčaťu, že je tehotná, veľmi jej do smiechu nebude. Nepomôžu ani škriatkovské ušká, ktoré má doktor nasadené. Nepoteší ju ani, keď dievčatko v čakárni opätuje pochvalu pre jej kostým. Pretože Dora na sebe kostým nemá. Náladu jej nezdvihne ani matka. Súhlasí, že nie každá môže byť najlepšou žiačkou ročníka. Bola by ale rada, keby ho aspoň ukončila. Celkom vhodné podmienky oznámiť jej, že je tehotná, nie? Keby ešte tak čakala normálne dieťa. Lenže je Halloween, všade sa rozliezajú akísi Hellions.
12. 10. 2015

We Summon The Darkness

Kto vzýva satana, komu sa dovolá?

Využiť metalistickú scénu konca osemdesiatych rokov s jej pozérskym satanizmom a jej interakciu s veriacimi sa nejaví ako zlý nápad. Znie logicky, že pre komerčných duchovných bola v určitom zmysle skutočným požehnaním a mohla im pomôcť viac ako akýkoľvek iný druh propagácie. Žeby ju teda aktívne podporovali? Prečo nie. Nemôžeme povedať, že by sme cítili atmosféru doby, či strachu z vyčíňajúcich rituálnych vrahov. Predsa sme v horore, nečakajme zázraky. Škoda, že aj postavy sú celkom ploché, skôr nesympatické a nesprávajú sa príliš logicky. Máme to brať, že proste blbnú, užívajú si život či mladosť, majú jednoducho svoj životný štýl. Čakajme teda, čo zaujímavé nám tvorcovia budú chcieť ukázať.

3. 6. 2020

The Burning

Horúce osemdesiate roky
Intenzitu vraždenia tínedžerov v osemdesiatych rokoch ťažko pokladať za náhodnú. Jej vysvetlení sa ponúka veľa, hneď ako prvá by mohla byť hlboká nenávisť voči nadchádzajúcej generácii, keď Američania po niečom na spôsob Battle Royale túžili už dávno pred Japoncami. Rovnako by tu ale mohlo ísť o objavenie širšej využiteľnosti mladých tiel, nie len na ich krájanie. Azda najslávnejšou sa v tomto smere stala siahodlhá séria Piatka trinásteho, narážajúca vďaka filmu Jason X až na absolútne dno. Načasovanie do letnej sezóny párenia v najvhodnejšom revíri tábora pre pubertiakov veľmi pomohlo zvýrazniť erotický element. Ten istý recept využil aj o niečo menej známy, no minimálne rovnako kvalitný horor The Burning.
22. 4. 2014

At the Devil's Door

Postava dušu predala. Film ju nikdy nemal
Kde by boli horory, keby ľudia definitívne prestali veriť na všetko nadprirodzené. Samozrejme, že duchovia neexistujú vám povie asi každý. Ale keď už príde na vec, napríklad prespanie v strašidelnom dome. Ľudia sa začnú zdráhať. Práve tým pár, ktorých presvedčenie je neochvejné a nerobí im problém to ani dokázať sa teraz horory rozhodli vyhlásiť vojnu. Po Michaelovi Kingovi tu máme druhú odvážlivkyňu, v diele s názvom At the Devil's Door.
9. 6. 2015

Mil gritos tiene la noche/ Pieces

Neberte deťom hračky
Elektrin komplex by mal byť ženskou verziou známejšieho Oidipovho komplexu. Jeho súčasťou by mala byť túžba po telesnej láske k otcovi a nenávisť voči matke. Podobne ako Oidipus zabil svojho otca nevediac, že je to jeho otec, a oženil sa s matkou nepoznajúc ich vzájomné príbuzenstvo, ani v prípade Elektrinho komplexu nemá samotná diagnóza veľa spoločného s jej príbehom ako ho poznáme. Elektra totiž chcela len pomstiť smrť svojho otca Agamemnona, preto spolu s bratom Orestom zabili matku Klytaimnéstru. Dôvodov zabiť matku môže samozrejme byť viac, napríklad keď vám nechce dovoliť skladať si puzzle s nahou dámou. To poznačilo hlavnú postavu hororu Pieces.
22. 2. 2016

recenzie.

El Hoyo

Andrej Gomora | 20. 4. 2020
0
7/10          
žáner:
claustrophobic, psycho

Trošku drsnej existencialistickej filozofie


Nie je to tak celkom horor v klasickom zmysle, cieľom tohto filmu nie je diváka strašiť. Chce mu odovzdať myšlienku, odkaz, podať spoločenskú alegóriu, a na to využíva hororové prvky. Brutalitu, násilie, stiesnenú atmosféru, prvky existencializmu, ktoré vedú k odhaľovaniu údajných najtemnejších stránok ľudskej povahy. Celkom zjavnú podobu badať s klasickým filmom Kocka, našťastie len v tematickej rovine. Inak ide o celkom originálny film s vlastným zaujímavým nápadom, menom El Hoyo, teda Diera.

„Vrchné poschodia hodujú, spodné umierajú od hladu a uchyľujú sa ku kanibalizmu.“

Nápad pozostáva z priestoru, kde sú na poschodí vždy dvaja ľudia. Každý deň ide od vrchného poschodia k spodnému platforma s jedlom a každý môže zjesť, koľko si uchmatne. Vrchné poschodia hodujú, spodné umierajú od hladu a uchyľujú sa ku kanibalizmu. Vždy po mesiaci je každá dvojica preradená na iné náhodné poschodie. Pozadie nie je celkom jasné, niektorí sú tu za trest, iní dobrovoľne, kvôli diplomu. Spomína sa vedenie, a otázka, ako na problémy poukázať. Zároveň je prirodzené, aby divák pochyboval o zmysluplnosti a reálnosti týchto úvah. Ako zistíme, mŕtvol tu nie je málo, zaradiť si zariadenie do väzenského systému našej spoločnosti teda nepôjde. Je to ale jedno, nejde tu o technické otázky, snahou je skúmať človeka.

„Správanie postáv je viditeľne kafkovské- stotožňujú sa s nepísanými pravidlami, či už v pocite podriadenosti či naopak nadradenosti a bezohľadnosti.“

Môže ísť o kritiku kapitalizmu, ale tiež ľudskej povahy, z ktorej v kritických chvíľach akoby často malo vyplávať na povrch to najhoršie. Správanie postáv je viditeľne kafkovské- stotožňujú sa s nepísanými pravidlami, či už v pocite podriadenosti či naopak nadradenosti a bezohľadnosti. V Diere po čase každý vie, ako sa patrí správať a hoci ho k tomu nič nenúti, pokladá za absurdné sa pravidlám vzpriečiť. Hlavná postava je tu len aby svojou nechápavosť tento kontrast zvýraznila, ako nám povie zamestnankyňa, ešte nikdy nikto si sem nebral knihu. Obyvateľom preto nedáva zmysel nehodovať, ak sú hore, hoci na rozdiel od kapitalizmu často poznajú aj život na spodných poschodiach. Tak to jednoducho funguje či je to tak správne, alebo nie.

„Ide ale hlavne o samotný nápad a jeho poobracanie zo všetkých strán a poriadne vyžmýkanie, a to sa filmu darí.“

Dielo je vyhotovené vo vynikajúcej kvalite a nápad prepracovaný do množstva detailov. Logické diery tu sú a záver vychádza mierne do prázdna. Ide ale hlavne o samotný nápad a jeho poobracanie zo všetkých strán a poriadne vyžmýkanie, a to sa filmu darí. Náš hrdina preto naráža na viacero postáv, každá funguje vlastným spôsobom, a každá v rámci systému. Možno najzaujímavejšia a zároveň najkafkovskejšia je práve tá prvá, ktorá pravidlá dokonale pozná, je s nimi dokonale stotožnená a každú svoju úvahu drží len striktne v ich rámci. Presný obraz starého úradníka, pre ktorého sloboda znamená život bez nevyhnutnosti konať rozhodnutia, a každý svoj skutok môcť zvaliť na nevyhnutnosť či skutočnosť, či veci tak skrátka sú.

„Násilia uvidíme neúrekom, nebude možno celkom dokonale explicitné, miestami zato nadmieru surové a kruté.“

Pri budovaní skutočne dusnej a ťaživej atmosféry pomáha práve nešetrenie prvkami podobnými hororu. Násilia uvidíme neúrekom, nebude možno celkom dokonale explicitné, miestami zato nadmieru surové a kruté. Pritom sa bude javiť ako súčasť systému, niečo, čo sa tu deje, s čím sa počíta a s čím nikto necíti potrebu nič zásadné robiť. Dokonca aj hlavná postava ako keby sa časom s potrebou byť surový stotožnila, nech je to aj pri plnení jeho vlastných, pripusťme, že šľachetných, cieľov. Samotné násilné skutky pritom vôbec nevyhnutnými nebudú, ide skrátka o prispôsobenie sa celkovej situácii. Ľudí okolnosti menia, nech si aj stále nahovárajú, že sa snažia konať dobro.

El Hoyo je teda celkove rozhodne zaujímavý film a určite by vám nemal prísť nehodný pozerania. Ak by sme išli s myšlienkou do detailov, niečo by jej išlo vytknúť, ako alegória a námet na zamyslenie ale funguje vynikajúco. Dielo má navyše dobrý spád, zaujímavé postavy a čo sa týka nakrútenia je mu ťažko niečo vytknúť. Prehnaná brutalita pôsobí funkčne a je možné, že poteší hororových divákov, tu už sa ale javí ako mierna škoda, ak odradí tých nehororových. Má totiž nepochybne čo ponúknuť aj im.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy