recenzie.

El Hoyo

Andrej Gomora | 20. 4. 2020

0

7/10          

žáner:

claustrophobic, psycho

Trošku drsnej existencialistickej filozofie

Nie je to tak celkom horor v klasickom zmysle, cieľom tohto filmu nie je diváka strašiť. Chce mu odovzdať myšlienku, odkaz, podať spoločenskú alegóriu, a na to využíva hororové prvky. Brutalitu, násilie, stiesnenú atmosféru, prvky existencializmu, ktoré vedú k odhaľovaniu údajných najtemnejších stránok ľudskej povahy. Celkom zjavnú podobu badať s klasickým filmom Kocka, našťastie len v tematickej rovine. Inak ide o celkom originálny film s vlastným zaujímavým nápadom, menom El Hoyo, teda Diera.

„Vrchné poschodia hodujú, spodné umierajú od hladu a uchyľujú sa ku kanibalizmu.“

Nápad pozostáva z priestoru, kde sú na poschodí vždy dvaja ľudia. Každý deň ide od vrchného poschodia k spodnému platforma s jedlom a každý môže zjesť, koľko si uchmatne. Vrchné poschodia hodujú, spodné umierajú od hladu a uchyľujú sa ku kanibalizmu. Vždy po mesiaci je každá dvojica preradená na iné náhodné poschodie. Pozadie nie je celkom jasné, niektorí sú tu za trest, iní dobrovoľne, kvôli diplomu. Spomína sa vedenie, a otázka, ako na problémy poukázať. Zároveň je prirodzené, aby divák pochyboval o zmysluplnosti a reálnosti týchto úvah. Ako zistíme, mŕtvol tu nie je málo, zaradiť si zariadenie do väzenského systému našej spoločnosti teda nepôjde. Je to ale jedno, nejde tu o technické otázky, snahou je skúmať človeka.

„Správanie postáv je viditeľne kafkovské- stotožňujú sa s nepísanými pravidlami, či už v pocite podriadenosti či naopak nadradenosti a bezohľadnosti.“

Môže ísť o kritiku kapitalizmu, ale tiež ľudskej povahy, z ktorej v kritických chvíľach akoby často malo vyplávať na povrch to najhoršie. Správanie postáv je viditeľne kafkovské- stotožňujú sa s nepísanými pravidlami, či už v pocite podriadenosti či naopak nadradenosti a bezohľadnosti. V Diere po čase každý vie, ako sa patrí správať a hoci ho k tomu nič nenúti, pokladá za absurdné sa pravidlám vzpriečiť. Hlavná postava je tu len aby svojou nechápavosť tento kontrast zvýraznila, ako nám povie zamestnankyňa, ešte nikdy nikto si sem nebral knihu. Obyvateľom preto nedáva zmysel nehodovať, ak sú hore, hoci na rozdiel od kapitalizmu často poznajú aj život na spodných poschodiach. Tak to jednoducho funguje či je to tak správne, alebo nie.

„Ide ale hlavne o samotný nápad a jeho poobracanie zo všetkých strán a poriadne vyžmýkanie, a to sa filmu darí.“

Dielo je vyhotovené vo vynikajúcej kvalite a nápad prepracovaný do množstva detailov. Logické diery tu sú a záver vychádza mierne do prázdna. Ide ale hlavne o samotný nápad a jeho poobracanie zo všetkých strán a poriadne vyžmýkanie, a to sa filmu darí. Náš hrdina preto naráža na viacero postáv, každá funguje vlastným spôsobom, a každá v rámci systému. Možno najzaujímavejšia a zároveň najkafkovskejšia je práve tá prvá, ktorá pravidlá dokonale pozná, je s nimi dokonale stotožnená a každú svoju úvahu drží len striktne v ich rámci. Presný obraz starého úradníka, pre ktorého sloboda znamená život bez nevyhnutnosti konať rozhodnutia, a každý svoj skutok môcť zvaliť na nevyhnutnosť či skutočnosť, či veci tak skrátka sú.

„Násilia uvidíme neúrekom, nebude možno celkom dokonale explicitné, miestami zato nadmieru surové a kruté.“

Pri budovaní skutočne dusnej a ťaživej atmosféry pomáha práve nešetrenie prvkami podobnými hororu. Násilia uvidíme neúrekom, nebude možno celkom dokonale explicitné, miestami zato nadmieru surové a kruté. Pritom sa bude javiť ako súčasť systému, niečo, čo sa tu deje, s čím sa počíta a s čím nikto necíti potrebu nič zásadné robiť. Dokonca aj hlavná postava ako keby sa časom s potrebou byť surový stotožnila, nech je to aj pri plnení jeho vlastných, pripusťme, že šľachetných, cieľov. Samotné násilné skutky pritom vôbec nevyhnutnými nebudú, ide skrátka o prispôsobenie sa celkovej situácii. Ľudí okolnosti menia, nech si aj stále nahovárajú, že sa snažia konať dobro.

El Hoyo je teda celkove rozhodne zaujímavý film a určite by vám nemal prísť nehodný pozerania. Ak by sme išli s myšlienkou do detailov, niečo by jej išlo vytknúť, ako alegória a námet na zamyslenie ale funguje vynikajúco. Dielo má navyše dobrý spád, zaujímavé postavy a čo sa týka nakrútenia je mu ťažko niečo vytknúť. Prehnaná brutalita pôsobí funkčne a je možné, že poteší hororových divákov, tu už sa ale javí ako mierna škoda, ak odradí tých nehororových. Má totiž nepochybne čo ponúknuť aj im.