hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Blood Quantum

Indiánska krv asimiláciu neprijme, len vyhubenie

Viac indiánov ako zbrane kolonizátorov zabili baktérie, ktoré tí so sebou do nového sveta priniesli. Kým Európania si stáročia budovali imunitu, tá miestnym chýbala a pre nich novým chorobám vo veľkom podliehali. Teraz sa karta obrátila. Kým bledé tváre sa nakazia okamžite, miestni sú zdanlivo imúnni. V niečom im to rozhodne pomôže, nič to ale nemení na tom, že nakazení ich môžu roztrhať a zjesť. Nejde totiž o len tak nejakú infekciu, ale tú, ktorá ľudí mení na zombíkov. Ako vždy sa ich nazbierajú hordy, všetci, ktorí nemajú dostatok indiánskej krvi, podiel ktorej sa volá aj Blood Quantum.

8. 7. 2020

Hellions

Halloweenska báseň o tehotnej tínedžerke
Keď na Halloween doktor oznámi sedemnásťročnému dievčaťu, že je tehotná, veľmi jej do smiechu nebude. Nepomôžu ani škriatkovské ušká, ktoré má doktor nasadené. Nepoteší ju ani, keď dievčatko v čakárni opätuje pochvalu pre jej kostým. Pretože Dora na sebe kostým nemá. Náladu jej nezdvihne ani matka. Súhlasí, že nie každá môže byť najlepšou žiačkou ročníka. Bola by ale rada, keby ho aspoň ukončila. Celkom vhodné podmienky oznámiť jej, že je tehotná, nie? Keby ešte tak čakala normálne dieťa. Lenže je Halloween, všade sa rozliezajú akísi Hellions.
12. 10. 2015

Body Cam

Quis custodiet ipsos custodes?

Celková výstavba deja je prinajmenšom zvláštna. Často zostáva celkom na povrchu a zároveň využíva množstvo nie veľmi logických skratiek. Miestami nám to môže pripomínať lacnú televíznu zábavu, inokedy sa môžeme snažiť vidieť úmyselne využité prostriedky. Práca s nadprirodzenými prvkami totiž nie je vôbec nejak konvenčne duchárska, snaží sa nás buď jednoducho zabaviť, alebo nám niečo povedať. Hoci s brutalitou nejdeme do žiadneho extrému, cítime, že dielo je ladené príliš mládežnícky až nasládlo, aby sa jej tam hodilo viac. Napätie pritom celkom nechýba. Nie je intenzívne hororové ani ťaživé, divákovi ale nedá celkom vydýchnuť a darí sa mu držať si jeho pozornosť a udržiavať v ňom určitú mieru strachu.

1. 7. 2020

Antiviral

Film pre fajnšmekrov
Predstavte si svet, v ktorom sú ľudia natoľko posadnutí celebritami, že sa dávajú dobrovoľne infikovať ich chorobami. A dokonca sú ochotní za to aj celkom slušne platiť. 3. 5. 2013

The Lodge

Priamočiara cesta skazy

Opäť situácia s miernymi nedostatkami na strane logiky, teda tak v základoch, kde na nás našťastie nekričia. Že sa psychiater zamiluje do pacientky je vec, ktorá sa určite stať môže. Tiež že sa kvôli nej rozvedie, a chce sa s ňou oženiť. Rovnako je pochopiteľné, ak mu záleží na tom, aby ju prijali jeho deti. V inom prípade by možno dávalo zmysel, ak by chcel, nech spolu strávia pár dní. On ale pozná jej zdravotný stav. Aj ako ju deti nenávidia a určite sa jej nebudú snažiť život uľahčiť. Môže to dopadnúť inak než tragicky? Ak spolu na pár dní zavítajú do celkom osamotenej a snehom od sveta odrezanej The Lodge?

26. 6. 2020

recenzie.

The Ward

Andrej Gomora | 31. 1. 2012
0
6/10          
žáner:
claustrophobic, ghost

Carpenterovo nežné retro


Meno Johna Carpentera je už dávno nezmazateľne zapísané zlatými písmenami do dejín hororu. Jeho veľdiela ako Halloween a The Thing radí nejeden rebríček na vrchol toho, čo kedy v žánri vzniklo. Jeho nové filmy však už dlhšie nie sú vítané s nadšením. Keď aj v čase jeho najväčšej slávy striedal vynikajúci filmy s priemernými až podpriemernými, od deväťdesiatych rokov je dobrý film z jeho produkcie skôr výnimkou. Asi posledné dielo, ktoré sa mu skutočne podarilo, bolo In the Mouth of Madness z roku 1994 a jeho posledný režisérsky počin, film Ghosts of Mars, by mnoho fanúšikov radšej nikdy nevidelo. Teraz sa vracia po desiatich rokoch s celovečerným hororom The Ward.

„Ostatné dievčatá, všetky zhruba rovesníčky podobne príťažlivé ako Kristen, pôsobia podozrivo normálne."

Ako nám našepkáva názov, dostaneme sa v ňom do psychiatrickej liečebne. Presnejšie sa do nej dostane Kristen, po tom, ako za nejasných okolností zapáli dom a s úľavou až potešením sleduje, ako horí. Rovnako ako ona sama, ani divák nevie, kto Kristen je, čo ju viedlo k jej konaniu ani prečo namiesto do väzenia putovala priamo do ústavu. Ani jej režim nepatrí medzi najtvrdšie, keďže väčšinu dňa trávi v spoločenskej miestnosti s ostatnými pacientkami, prípadne vonku na dvore. Ostatné dievčatá, všetky zhruba rovesníčky podobne príťažlivé ako ona, pôsobia podozrivo normálne. Každá má síce nejakú drobnú úchylku, tá však nevyzerá ako dostatočný dôvod na liečenie. Ani u nich sa nám nedostane vysvetlenia, prečo musia byť na psychiatrii, keďže ani ony samé zjavne vôbec netušia, za akých okolností by ich mohli prepustiť. Personál okrem mierne prívetivého, ale nekompromisného doktora tvorí ešte klasická nepríjemná sestra pred dôchodkom a mladý, dôrazný a nie práve najpríjemnejší zdravotník.

Kirsten je od začiatku odhodlaná z liečebne utiecť. Nenechá sa odradiť ani jedným zo svojich neúspešných pokusov ani stupňujúcou sa nevraživosťou personálu voči nej. Práve naopak, jej snaha sa ešte stupňuje, a to keď zistí, že máloktorá pacientka vychádza z liečebne živá. Nikto jej nechce povedať, čo sa stalo dievčaťu, po ktorom zdedila izbu, a rovnako jej doktori nechcú vysvetľovať, kam postupne chorí miznú. Až po viacerých incidentoch a po tom, ako ju v sprche napadne duch, prinúti jedno z dievčat, ktoré prežilo, aby jej rozpovedalo udalosti, ktoré sa v blázinci odohrali. Tie vysvetlia prítomnosť monštra, s ktorým bude Kristen bojovať o prežitie.

„Film je veľmi skúpy na gore, asi len jedno zabitie sa dá označiť za šťavnatejšie."

Film sa až do svojej prvej polovice zameriava na Kristen, snaží sa stavať na jej tajomnosti a budovať napätie z toho, aká je stratená, a pritom bojovná. Problémom tu je herecký výkon Amber Heard, ktorá je síce krásna, no vo svojej úlohe dokonale nemožná. Od pozerania neodrádza, postavu Kirsten však degraduje a bráni divákovi stotožniť sa s ňou. Veľa sa tu toho ani nedeje, zdanlivo prakticky normálne pacientky pôsobia nepatrične, až silene. Až keď príde na prvé ľakačku a vraždu, pocítime klaustrofobickú atmosféru. Naplno si uvedomíme, že Kirsten nemá kam utiecť a prenasleduje ju niečo, o čom nič nevieme. Zápletka v tejto časti pôsobí iracionálne a o to je situácia v ústave beznádejnejšia. Stupňuje sa vraždami, každým zjavením zloducha a takisto každým neúspešným pokusom Kirsten dostať sa von. Film je veľmi skúpy na gore, asi len jedno zabitie sa dá označiť za „šťavnatejšie". Vďaka slušnej atmosfére však diváka neopúšťa napätie. Aj jednoduché strašenie ako z osemdesiatych rokov potom stačí na navodenie niekoľkých veľmi hrozivých momentov. Napriek alebo práve vďaka rastúcemu chaosu si film dokáže udržať svoju úroveň až do dramatického finále.

Záverečný twist síce premieňa zmätok na zmysluplný celok, no film si väčšinu času vyžaduje od diváka nemalú mieru tolerantnosti, bez ktorej sa bude len rozčuľovať nad nezmyslami, ktoré vidí. Množstvu scén úplne chýba logika a pôsobia, akoby boli vytvorené len na efekt. Nechýba im však strašidelnosť, do ktorej sa divák musí vedieť ponoriť a užiť si ju. Tá dokáže viac menej vyvážiť negatíva diela, ku ktorým môžeme prirátať aj nie veľkú originálnosť a po dejovej stránke aj kostrbatosť.

The Ward je však stále príjemným prekvapením, ktoré aj keď zďaleka nedosahuje na vrcholy Carpentrovej tvorby, nie je ani smutným sklamaním, aké asi väčšina z nás očakávala. Proste pozerateľný horor s príjemnou atmosférou a pár podarenými momentmi. Rukopis majstra je síce vyblednutý, no stále čitateľný.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy