najčítanejšie recenzie.
Boarding School
I Spit on Your Grave (2010)
Bear
Jeden spoločný výlet dvoch znesvárených bratov a ich partneriek na rodinnú párty prekazí nehoda. Ich auto zíde z cesty a štvorica uviazne v lese, kde stretnú medvediu samicu, zrejme podobne vyplašenú ako oni sami. Jeden z bratov však stratí nervy a medvedicu chladnokrvne zastrelí. Pár nábojov si však mal nechať. Prichádza totiž samec, ktorý je lačný nie ani tak po ľudskom mäse, ako skôr po pomste.
20. 9. 2010Al morir la matinée
Začiatok je mierne pomalý, vyžíva sa hlavne v tom, čoho je v celom filme najviac- kinofilstve. Sme v kine. Všade sú filmové plagáty, dostaneme sa do miestnosti premietačov, priamo k premietaciemu zariadeniu, bavíme sa o jeho obsluhe. Nejde o žiadne intelektuálne debaty, ide tu o vášeň v jej jednoduchej až primitívnej podobe. Milovať kino bez zbytočného premýšľania, milovať krv, akciu, jačanie od hrôzy. A vyznať sa z lásky k talianskemu giallu, syntetizátorovej hudbe, ktorá ho sprevádzala, jeho sýtym farbám a estetickému zobrazovaniu násilia. To zjavne milujú aj v Uruguaji, film nazvali Al morir la matinée.
26. 3. 2021Smrtiaci príliv
V roku 1891 vypísal multimilionár žijúci v New Yorku Hermann Oelrichs odmenu 500 dolárov za dôkaz, že žralok je schopný napadnúť človeka. Keď sa v roku 1916 odohrala v New Jersey séria žraločích útokov, ktorej padli za obeť štyria ľudia, prinajmenšom jedny noviny ich spočiatku pripisovali morským korytnačkám. Natoľko nevinný imidž vtedy ešte žraloky mali. Najzásadnejšiu ranu mu samozrejme zasadil film Čeľuste v roku 1975, odvtedy sa krvilační žraloci stali neodmysliteľnou súčasťou kultúry. Znova raz tak o nich hovorí dielo s názvom Smrtiaci príliv.
5. 9. 2016recenzie.
Girl on the Third Floor
Sexi nájomníčka v cene domu
Nezačíname so žiadnou idylkou, nie takou skutočnou. Je tu jej zdanie, muž chce vlastnými rukami zrekonštruovať dom pre tehotnú manželku. Postava bude mať muchy, hneď sa ale snaží mať určitú hĺbku. Na pohľad je nesympatická, aspoň v nejakej miere úmyselne. Zistíme, že jeho svedomie nie je ani trochu čisté, ako vo vzťahu k svetu tak k vlastnej tehotnej manželke. Snaží sa presvedčiť ju, svet a hlavne samého seba, že nie je stratený prípad, dokáže sa pozbierať, byť platným členom spoločnosti a dobrým manželom. Kiežby za tým účelom neskončil zrovna v bývalom bordeli, ktorého minulosť nie je tiež celkom ako ľalia, a podobné miesta sa jej odkazu zbaviť nezvyknú. Už naveky v ňom zostala niekdajšia legenda- Girl on the Third Floor.
„Hlavne jeden rozhovor v ktorom herci hovoria okázalo do kamery pôsobí takmer amatérsky.“
Hlavná postava je miestami iritujúca, svojou zložitosťou ale dokáže zaujať. Iritujúca aj v zmysle niekedy dosť zvláštnych dialógov, prehrávania a práce s jej zobrazením. Hlavne jeden rozhovor v ktorom herci hovoria okázalo do kamery pôsobí takmer amatérsky. Inak ale dlhé zobrazovanie rekonštrukcie neotravuje. Nič zásadné sa zatiaľ nedeje, určitú zlovestnosť už ale cítime. Reálne prejavy nadprirodzených javov sú na hranici komickosti- sklenené guličky a podivné tekutiny. Akosi ale cítiť, že dom má svoju silu. Nejde pritom o nič silené ani vždy príliš konkrétne, jeho využitie ako plnohodnotnej postavy sa v tomto prípade podarilo výborne. Muž s domom bojuje, niekedy uspeje, o chvíľu sa ale opäť javí bezmocný. Čelí tu silám ďaleko nad možnosti jedného bezvýznamného mravca.
„Tak isto ako keby to bolo s domom. Raz nejaký je, a to už sa nezmení.“
Prejavy zla začnú byť postupne konkrétne, nech je to aj v zmysle, že niečo aj vidíme, nielen zmäteno cítime. Ich samotné zobrazenie je na úrovni duchárin- tajomné postavy a absurdné udalosti v dome. Nepôsobia ale až tak gýčovito, ako sa to stáva- nejakým spôsobom sú svojské. Pôsobia totiž ešte viac na diváka ako na samotné postavy. Nebojíme sa ani tak s nimi, skôr len vidíme, že niečo sa tu deje, niečo tu je, je to zlovestné a postavy to skôr či neskôr pohltí, tie sú voči tomu celkom bezmocné. Tento pocit je zaujímavý práve v spojení s dokola hrešiacim manželom a podvodníkom. Z neho cítime, že akokoľvek bude chcieť, zmeniť sa nedokáže a nech robí, čo chce, manželku podvedie znova a znova a vždy bude skrachovancom. Tak isto ako keby to bolo s domom. Raz nejaký je, a to už sa nezmení.
„Nečakáme prekvapenia, napredovanie je plynulé jedným smerom.“
Nechutnosti nakoniec budú, veď z filmu cítime, že sa sem hodia. Nebude ich ani až tak málo a značná bude miestami ich intenzita. Po prvej vražde sa skôr utvrdíme v prítomnosti zla, v napätí až taký silný posun nenastane. Ak sa niečo zintenzívňuje, je to skôr atmosféra. Nečakáme prekvapenia, napredovanie je plynulé jedným smerom, konfrontácia postáv so zlom je akurát čoraz krutejšia a nechutnejšia. Jednotlivé scény sa budú predbiehať predovšetkým v tomto smere a predvedú nám snahy byť nechutné ako to len ide. Minimálne v jednom prípade sa to určite aj podarí.
„Je nám ale jasné, čo nám chce povedať, a hovorí nám to záživne a funkčne.“
Čo sa týka pointy a vyvrcholenia, tie nič nepokazia, celkom jasné vysvetlenie sa nám ale ani nežiada. Odkaz je jasný pokiaľ ide o povahu domu. Je skrátka zlý, načo to príliš rozoberať. Pre nás je podstatné, ako postavy požuje teraz, nie až tak čo presne sa v ňom odohralo. Bol to bordel, to skutočne nie je ťažké si domyslieť, koho duch by tam asi mohol strašiť aj so všetkými implikáciami na objektifikáciu a dehumanizáciu žien zo strany mužských návštevníkov. Scenár možno má dosť múch, postavy sú miestami čudné a dialógy kostrbaté. Je nám ale jasné, čo nám chce povedať, a hovorí nám to záživne a funkčne. To tiež nie je málo.
Girl on the Third Floor kombinuje duchárinu s extrémnou nechutnosťou v štýle Lucia Fulciho. Tieto prvky sa spájajú účelne a vďaka svojskej koncepcii filmu sa ten aspoň viditeľne odlišuje od väčšiny hororov s duchmi. Celková kvalita nie je nijako ohurujúca, má ale myšlienku, má nápad, vie o čo mu ide a to sa mu aj darí. Preto ak nehľadáte dokonalosť, ale niečo čo i len trochu iné a zaujímavé, nemuseli by ste byť tak celkom sklamaní.
