najčítanejšie recenzie.
Hellions
Antiviral
Predstavte si svet, v ktorom sú ľudia natoľko posadnutí celebritami, že sa dávajú dobrovoľne infikovať ich chorobami. A dokonca sú ochotní za to aj celkom slušne platiť. 3. 5. 2013
Body Cam
Celková výstavba deja je prinajmenšom zvláštna. Často zostáva celkom na povrchu a zároveň využíva množstvo nie veľmi logických skratiek. Miestami nám to môže pripomínať lacnú televíznu zábavu, inokedy sa môžeme snažiť vidieť úmyselne využité prostriedky. Práca s nadprirodzenými prvkami totiž nie je vôbec nejak konvenčne duchárska, snaží sa nás buď jednoducho zabaviť, alebo nám niečo povedať. Hoci s brutalitou nejdeme do žiadneho extrému, cítime, že dielo je ladené príliš mládežnícky až nasládlo, aby sa jej tam hodilo viac. Napätie pritom celkom nechýba. Nie je intenzívne hororové ani ťaživé, divákovi ale nedá celkom vydýchnuť a darí sa mu držať si jeho pozornosť a udržiavať v ňom určitú mieru strachu.
The Lodge
Opäť situácia s miernymi nedostatkami na strane logiky, teda tak v základoch, kde na nás našťastie nekričia. Že sa psychiater zamiluje do pacientky je vec, ktorá sa určite stať môže. Tiež že sa kvôli nej rozvedie, a chce sa s ňou oženiť. Rovnako je pochopiteľné, ak mu záleží na tom, aby ju prijali jeho deti. V inom prípade by možno dávalo zmysel, ak by chcel, nech spolu strávia pár dní. On ale pozná jej zdravotný stav. Aj ako ju deti nenávidia a určite sa jej nebudú snažiť život uľahčiť. Môže to dopadnúť inak než tragicky? Ak spolu na pár dní zavítajú do celkom osamotenej a snehom od sveta odrezanej The Lodge?
I Spit on Your Grave (2010)
recenzie.
Girl on the Third Floor
Sexi nájomníčka v cene domu
Nezačíname so žiadnou idylkou, nie takou skutočnou. Je tu jej zdanie, muž chce vlastnými rukami zrekonštruovať dom pre tehotnú manželku. Postava bude mať muchy, hneď sa ale snaží mať určitú hĺbku. Na pohľad je nesympatická, aspoň v nejakej miere úmyselne. Zistíme, že jeho svedomie nie je ani trochu čisté, ako vo vzťahu k svetu tak k vlastnej tehotnej manželke. Snaží sa presvedčiť ju, svet a hlavne samého seba, že nie je stratený prípad, dokáže sa pozbierať, byť platným členom spoločnosti a dobrým manželom. Kiežby za tým účelom neskončil zrovna v bývalom bordeli, ktorého minulosť nie je tiež celkom ako ľalia, a podobné miesta sa jej odkazu zbaviť nezvyknú. Už naveky v ňom zostala niekdajšia legenda- Girl on the Third Floor.
„Hlavne jeden rozhovor v ktorom herci hovoria okázalo do kamery pôsobí takmer amatérsky.“
Hlavná postava je miestami iritujúca, svojou zložitosťou ale dokáže zaujať. Iritujúca aj v zmysle niekedy dosť zvláštnych dialógov, prehrávania a práce s jej zobrazením. Hlavne jeden rozhovor v ktorom herci hovoria okázalo do kamery pôsobí takmer amatérsky. Inak ale dlhé zobrazovanie rekonštrukcie neotravuje. Nič zásadné sa zatiaľ nedeje, určitú zlovestnosť už ale cítime. Reálne prejavy nadprirodzených javov sú na hranici komickosti- sklenené guličky a podivné tekutiny. Akosi ale cítiť, že dom má svoju silu. Nejde pritom o nič silené ani vždy príliš konkrétne, jeho využitie ako plnohodnotnej postavy sa v tomto prípade podarilo výborne. Muž s domom bojuje, niekedy uspeje, o chvíľu sa ale opäť javí bezmocný. Čelí tu silám ďaleko nad možnosti jedného bezvýznamného mravca.
„Tak isto ako keby to bolo s domom. Raz nejaký je, a to už sa nezmení.“
Prejavy zla začnú byť postupne konkrétne, nech je to aj v zmysle, že niečo aj vidíme, nielen zmäteno cítime. Ich samotné zobrazenie je na úrovni duchárin- tajomné postavy a absurdné udalosti v dome. Nepôsobia ale až tak gýčovito, ako sa to stáva- nejakým spôsobom sú svojské. Pôsobia totiž ešte viac na diváka ako na samotné postavy. Nebojíme sa ani tak s nimi, skôr len vidíme, že niečo sa tu deje, niečo tu je, je to zlovestné a postavy to skôr či neskôr pohltí, tie sú voči tomu celkom bezmocné. Tento pocit je zaujímavý práve v spojení s dokola hrešiacim manželom a podvodníkom. Z neho cítime, že akokoľvek bude chcieť, zmeniť sa nedokáže a nech robí, čo chce, manželku podvedie znova a znova a vždy bude skrachovancom. Tak isto ako keby to bolo s domom. Raz nejaký je, a to už sa nezmení.
„Nečakáme prekvapenia, napredovanie je plynulé jedným smerom.“
Nechutnosti nakoniec budú, veď z filmu cítime, že sa sem hodia. Nebude ich ani až tak málo a značná bude miestami ich intenzita. Po prvej vražde sa skôr utvrdíme v prítomnosti zla, v napätí až taký silný posun nenastane. Ak sa niečo zintenzívňuje, je to skôr atmosféra. Nečakáme prekvapenia, napredovanie je plynulé jedným smerom, konfrontácia postáv so zlom je akurát čoraz krutejšia a nechutnejšia. Jednotlivé scény sa budú predbiehať predovšetkým v tomto smere a predvedú nám snahy byť nechutné ako to len ide. Minimálne v jednom prípade sa to určite aj podarí.
„Je nám ale jasné, čo nám chce povedať, a hovorí nám to záživne a funkčne.“
Čo sa týka pointy a vyvrcholenia, tie nič nepokazia, celkom jasné vysvetlenie sa nám ale ani nežiada. Odkaz je jasný pokiaľ ide o povahu domu. Je skrátka zlý, načo to príliš rozoberať. Pre nás je podstatné, ako postavy požuje teraz, nie až tak čo presne sa v ňom odohralo. Bol to bordel, to skutočne nie je ťažké si domyslieť, koho duch by tam asi mohol strašiť aj so všetkými implikáciami na objektifikáciu a dehumanizáciu žien zo strany mužských návštevníkov. Scenár možno má dosť múch, postavy sú miestami čudné a dialógy kostrbaté. Je nám ale jasné, čo nám chce povedať, a hovorí nám to záživne a funkčne. To tiež nie je málo.
Girl on the Third Floor kombinuje duchárinu s extrémnou nechutnosťou v štýle Lucia Fulciho. Tieto prvky sa spájajú účelne a vďaka svojskej koncepcii filmu sa ten aspoň viditeľne odlišuje od väčšiny hororov s duchmi. Celková kvalita nie je nijako ohurujúca, má ale myšlienku, má nápad, vie o čo mu ide a to sa mu aj darí. Preto ak nehľadáte dokonalosť, ale niečo čo i len trochu iné a zaujímavé, nemuseli by ste byť tak celkom sklamaní.
