recenzie.

Lifechanger

Andrej Gomora | 26. 2. 2019

0

4/10          

žáner:

bizarre, psycho

Život ako večná púť

O čo tu ide sa dozvieme pomerne skoro. Inak by to asi ani nešlo, chlapík hneď varuje, že v jednom tele už nevydrží pomaly ani šesť hodín. Tým pádom je nám jednak jasné, čo sa asi bude musieť diať. V celom filme. Tiež hneď začneme premýšľať, v čom by asi niečo podobné mohlo nefungovať. Hneď prvá sa núka myšlienka, či sa dá skutočne byť v niekoho tele nespozorovaný. Čo i len pár hodín. Tak, aby jeho najbližší nespoznali, že pred nimi stojí len jeho telo, vôbec nie jeho myseľ. Ako to ide sa dozvieme neskôr, on naozaj len mechanicky nestrieda telá. Je to skutočný Lifechanger.

V prvom rade ale človek myslí na svoju zábavu, trápi ho, či sa bude mať na čo pozerať. V tomto smere je to zložitejšie. Hlavná postava je totiž nejaké nedefinované nadprirodzené stvorenie, ktoré vyciciava ľudí. Koncept je to nepochybne zaujímavý, no práve ústrednosť tohto čuda môže byť mierny problém. Ako to už býva, keď je negatívny hrdina v horore tým hlavným, z ktorého pohľadu sledujeme celý príbeh. O koho sa potom máme báť? Iste, mierne ohrozeným sa nazvať dá. Priamo strach oňho ale nikdy nepocítime už z princípu jeho podstaty. Nehovoriac o tom, že zaradom vraždí nevinné obete, súcit teda nie je ani zrovna na mieste.

„Vôbec najnapínavejšia scéna vo filme je tá u zubára.“

S takmer mechanickým putovaním viac menej aj začneme, deje sa nejaké násilie naokolo a niektoré z týchto scén dokážu aj hororovo zaujať. Skôr ale len svojou brutálnosťou, nič na spôsob napätia či atmosféry. Vlastne vôbec najnapínavejšia scéna vo filme je tá u zubára. Hlavný hrdina je úmyselne veľmi tajomný. Dozvieme sa o ňom len to, čo nám sám porozpráva, a zväčša ide len o praktické aspekty jeho stavu. Žiaden zaujímavý príbeh, čo na druhej strane môže byť aj výhodou. Ako to pri snahe o prehnané vysvetľovanie a fabulovanie podrobností býva. Nám tým pádom ale celkom chýba niekto, s kým by sme sa mohli stotožniť, či vôbec sa na neho nejako upútať ako na sprievodcu príbehom.

„Najväčším problémom ako keby boli naopak herci.“

Film síce nepôsobí amatérsky, viditeľne ale ide o nezávislé dielo s obmedzeným rozpočtom. S tým sa mu ešte darí pracovať pri zhotovení, kde po remeselnej stránke nevidíme značnejšie nedostatky. Najväčším problémom ako keby boli naopak herci. Keďže stvorenie mení telá, pochopiteľne ich potrebujeme viac, pričom každý na chvíľu predstavuje rovno hlavnú postavu. To sa začína zle hneď pri prvej inkarnácii, celkom neprofesionálnych ich ale bude viac. Priam väčšina. Celkom presvedčivo nie sú postavy často ani napísané. Scenár má nápad a niekam aj smeruje, aj keď my to väčšinu času nevieme. Chýba mu ale všetko to naokolo. Náznakom zaujímavé zvraty, chytľavejší spád. Schopnosť zaujať diváka niečím iným, ako príležitostnou nechutnosťou či násilím.

„Myšlienka v skutočnosti pôsobí skôr dramaticky, ako romantická fantázia.“

Práve smer deja má síce niečo do seba, zrovna hororový ale nie je. Iste, hororovo sa musí skončiť všetko, čo sa týka podobného stvorenia. Myšlienka v skutočnosti pôsobí skôr dramaticky, ako romantická fantázia. A tiež sa z nej nedá odmyslieť určitá dávka humoru, či prinajmenšom irónie. Nie, vôbec nejde o komédiu, pritom sa často nedá ubrániť pocitu, že tu niečo nemôže byť myslené celkom vážne. V tom lepšom prípade sa to dá nazvať hravým, vyšantenie sa na trochu bláznivom nápade. Tiež to môžeme vnímať ako prejav určitej bezradnosti. Neschopnosť spracovať námet seriózne a s hororovou či akoukoľvek vážnosťou autori mohli prekryť práve odľahčenejším tónom diela. V zmysle, že o nič vážnejšie sa ani nesnažili, tak by sme im nemali nič vyčítať.

Lifechanger je opäť predovšetkým iným film. Uvidíte, čo ste asi ešte nevideli, niečo originálne a mierne zaujímavé. Je v ňom trocha nechutnosti, trocha násilia a skutočne minimálne množstvo napätia. Zvyšok tvorí skôr menej funkčný scenár, ktorý nepodlieza hranicu pozerateľnosti, zároveň ani zďaleka nenapĺňa potenciál námetu, ak ten teda okrem svojej originálnosti nejaký mal.