hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Boarding School

Nadštandardné služby pre spokojnosť rodičov
Napred si hovoríte, že kde je ten horor. Objaví sa jeden celkom trápny duch, chlapček si zakrýva zrkadlo, zjavne má trocha bujnú fantáziu. Uvidíme aj dôvod, veď číta samé komiksy a pozerá samé horory. Má doma dusno lebo je mierne pošahaný, sú s ním samé problémy. Začne sa dostavovať nepríjemný pocit z pozerania filmu, no nie tak klasicky hororový, maximálne sa tak náznakom blížime exploitationu. Povaha filmu sa celkom nezmení, ani keď ho konečne pošlú na prevýchovu. To príde, až keď divák objaví, čo je to za Boarding School.
12. 11. 2018

I Spit on Your Grave (2010)

Film, pri ktorom sa odchádza z kina
Od 70. rokov sa toho síce v horore veľa zmenilo, no ak ide o hixploitation, pravidlá ostali rovnaké. Mestské dievča vs. „vidláci" je konflikt, ktorý stále funguje, tak ako stále funguje nevraživosť medzi mestami a dedinami.  
13. 2. 2011

Bear

Medveď je živý, ale nezáživný

Jeden spoločný výlet dvoch znesvárených bratov a ich partneriek na rodinnú párty prekazí nehoda. Ich auto zíde z cesty a štvorica uviazne v lese, kde stretnú medvediu samicu, zrejme podobne vyplašenú ako oni sami. Jeden z bratov však stratí nervy a medvedicu chladnokrvne zastrelí. Pár nábojov si však mal nechať. Prichádza totiž samec, ktorý je lačný nie ani tak po ľudskom mäse, ako skôr po pomste.

20. 9. 2010

Al morir la matinée

Zažiť v kine skutočný horor

Začiatok je mierne pomalý, vyžíva sa hlavne v tom, čoho je v celom filme najviac- kinofilstve. Sme v kine. Všade sú filmové plagáty, dostaneme sa do miestnosti premietačov, priamo k premietaciemu zariadeniu, bavíme sa o jeho obsluhe. Nejde o žiadne intelektuálne debaty, ide tu o vášeň v jej jednoduchej až primitívnej podobe. Milovať kino bez zbytočného premýšľania, milovať krv, akciu, jačanie od hrôzy. A vyznať sa z lásky k talianskemu giallu, syntetizátorovej hudbe, ktorá ho sprevádzala, jeho sýtym farbám a estetickému zobrazovaniu násilia. To zjavne milujú aj v Uruguaji, film nazvali Al morir la matinée.

26. 3. 2021

Smrtiaci príliv

Viac o kráske než o žralokovi

V roku 1891 vypísal multimilionár žijúci v New Yorku Hermann Oelrichs odmenu 500 dolárov za dôkaz, že žralok je schopný napadnúť človeka. Keď sa v roku 1916 odohrala v New Jersey séria žraločích útokov, ktorej padli za obeť štyria ľudia, prinajmenšom jedny noviny ich spočiatku pripisovali morským korytnačkám. Natoľko nevinný imidž vtedy ešte žraloky mali. Najzásadnejšiu ranu mu samozrejme zasadil film Čeľuste v roku 1975, odvtedy sa krvilační žraloci stali neodmysliteľnou súčasťou kultúry. Znova raz tak o nich hovorí dielo s názvom Smrtiaci príliv.

5. 9. 2016

recenzie.

Lifechanger

Andrej Gomora | 26. 2. 2019
0
4/10          
žáner:
bizarre, psycho

Život ako večná púť


O čo tu ide sa dozvieme pomerne skoro. Inak by to asi ani nešlo, chlapík hneď varuje, že v jednom tele už nevydrží pomaly ani šesť hodín. Tým pádom je nám jednak jasné, čo sa asi bude musieť diať. V celom filme. Tiež hneď začneme premýšľať, v čom by asi niečo podobné mohlo nefungovať. Hneď prvá sa núka myšlienka, či sa dá skutočne byť v niekoho tele nespozorovaný. Čo i len pár hodín. Tak, aby jeho najbližší nespoznali, že pred nimi stojí len jeho telo, vôbec nie jeho myseľ. Ako to ide sa dozvieme neskôr, on naozaj len mechanicky nestrieda telá. Je to skutočný Lifechanger.

V prvom rade ale človek myslí na svoju zábavu, trápi ho, či sa bude mať na čo pozerať. V tomto smere je to zložitejšie. Hlavná postava je totiž nejaké nedefinované nadprirodzené stvorenie, ktoré vyciciava ľudí. Koncept je to nepochybne zaujímavý, no práve ústrednosť tohto čuda môže byť mierny problém. Ako to už býva, keď je negatívny hrdina v horore tým hlavným, z ktorého pohľadu sledujeme celý príbeh. O koho sa potom máme báť? Iste, mierne ohrozeným sa nazvať dá. Priamo strach oňho ale nikdy nepocítime už z princípu jeho podstaty. Nehovoriac o tom, že zaradom vraždí nevinné obete, súcit teda nie je ani zrovna na mieste.

„Vôbec najnapínavejšia scéna vo filme je tá u zubára.“

S takmer mechanickým putovaním viac menej aj začneme, deje sa nejaké násilie naokolo a niektoré z týchto scén dokážu aj hororovo zaujať. Skôr ale len svojou brutálnosťou, nič na spôsob napätia či atmosféry. Vlastne vôbec najnapínavejšia scéna vo filme je tá u zubára. Hlavný hrdina je úmyselne veľmi tajomný. Dozvieme sa o ňom len to, čo nám sám porozpráva, a zväčša ide len o praktické aspekty jeho stavu. Žiaden zaujímavý príbeh, čo na druhej strane môže byť aj výhodou. Ako to pri snahe o prehnané vysvetľovanie a fabulovanie podrobností býva. Nám tým pádom ale celkom chýba niekto, s kým by sme sa mohli stotožniť, či vôbec sa na neho nejako upútať ako na sprievodcu príbehom.

„Najväčším problémom ako keby boli naopak herci.“

Film síce nepôsobí amatérsky, viditeľne ale ide o nezávislé dielo s obmedzeným rozpočtom. S tým sa mu ešte darí pracovať pri zhotovení, kde po remeselnej stránke nevidíme značnejšie nedostatky. Najväčším problémom ako keby boli naopak herci. Keďže stvorenie mení telá, pochopiteľne ich potrebujeme viac, pričom každý na chvíľu predstavuje rovno hlavnú postavu. To sa začína zle hneď pri prvej inkarnácii, celkom neprofesionálnych ich ale bude viac. Priam väčšina. Celkom presvedčivo nie sú postavy často ani napísané. Scenár má nápad a niekam aj smeruje, aj keď my to väčšinu času nevieme. Chýba mu ale všetko to naokolo. Náznakom zaujímavé zvraty, chytľavejší spád. Schopnosť zaujať diváka niečím iným, ako príležitostnou nechutnosťou či násilím.

„Myšlienka v skutočnosti pôsobí skôr dramaticky, ako romantická fantázia.“

Práve smer deja má síce niečo do seba, zrovna hororový ale nie je. Iste, hororovo sa musí skončiť všetko, čo sa týka podobného stvorenia. Myšlienka v skutočnosti pôsobí skôr dramaticky, ako romantická fantázia. A tiež sa z nej nedá odmyslieť určitá dávka humoru, či prinajmenšom irónie. Nie, vôbec nejde o komédiu, pritom sa často nedá ubrániť pocitu, že tu niečo nemôže byť myslené celkom vážne. V tom lepšom prípade sa to dá nazvať hravým, vyšantenie sa na trochu bláznivom nápade. Tiež to môžeme vnímať ako prejav určitej bezradnosti. Neschopnosť spracovať námet seriózne a s hororovou či akoukoľvek vážnosťou autori mohli prekryť práve odľahčenejším tónom diela. V zmysle, že o nič vážnejšie sa ani nesnažili, tak by sme im nemali nič vyčítať.

Lifechanger je opäť predovšetkým iným film. Uvidíte, čo ste asi ešte nevideli, niečo originálne a mierne zaujímavé. Je v ňom trocha nechutnosti, trocha násilia a skutočne minimálne množstvo napätia. Zvyšok tvorí skôr menej funkčný scenár, ktorý nepodlieza hranicu pozerateľnosti, zároveň ani zďaleka nenapĺňa potenciál námetu, ak ten teda okrem svojej originálnosti nejaký mal.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy