hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Boarding School

Nadštandardné služby pre spokojnosť rodičov
Napred si hovoríte, že kde je ten horor. Objaví sa jeden celkom trápny duch, chlapček si zakrýva zrkadlo, zjavne má trocha bujnú fantáziu. Uvidíme aj dôvod, veď číta samé komiksy a pozerá samé horory. Má doma dusno lebo je mierne pošahaný, sú s ním samé problémy. Začne sa dostavovať nepríjemný pocit z pozerania filmu, no nie tak klasicky hororový, maximálne sa tak náznakom blížime exploitationu. Povaha filmu sa celkom nezmení, ani keď ho konečne pošlú na prevýchovu. To príde, až keď divák objaví, čo je to za Boarding School.
12. 11. 2018

Korisť

Žraločí horor, len s aligátorom

Žraločie horory sme tu mali tri letá po sebe, už ten posledný cítil, že toho začína byť priveľa, musí sa trocha odlíšiť. Bez vodného zvieraťa to nešlo, nech majú ľudia na čo myslieť, keď sa pôjdu kúpať. Aligátory severoamerické majú ročne na svedomí zhruba rovnako zanedbateľný počet obetí ako žraloky, na rozdiel od takého krokodíla nílskeho. Ten ročne zožerie až do tisícky ľudí a medzi predátormi loviacimi ľudí ako korisť sa mu často prisudzuje svetové prvenstvo. Zato aligátor má to šťastie, že žije v privilegovanej Amerike. Preto z neho toho leto spravili hviezdu filmu Korisť.

16. 7. 2019

Sinister 2

Mohlo sa to skončiť aj horšie
Prvý Sinister sme sledovali z pohľadu obete. Pátrajúcej, no nevedomej, obete, s ktorou sa priam zahrávali. Stála proti nej neporaziteľná sila fungujúca neomylne a jej vstup do niekoho života mohol mať len jeden koniec. Pochopili sme jej logiku, ako svoje obete nachádza a čo sa im zhruba stane. Čo za silu to je a ako pracuje na dokonaní svojho diela nám ale nenaznačili. Pohľad z druhej strany, či skôr niekde zo stredu nám sprostredkuje až Sinister 2.
21. 9. 2015

Smrtiaci príliv

Viac o kráske než o žralokovi

V roku 1891 vypísal multimilionár žijúci v New Yorku Hermann Oelrichs odmenu 500 dolárov za dôkaz, že žralok je schopný napadnúť človeka. Keď sa v roku 1916 odohrala v New Jersey séria žraločích útokov, ktorej padli za obeť štyria ľudia, prinajmenšom jedny noviny ich spočiatku pripisovali morským korytnačkám. Natoľko nevinný imidž vtedy ešte žraloky mali. Najzásadnejšiu ranu mu samozrejme zasadil film Čeľuste v roku 1975, odvtedy sa krvilační žraloci stali neodmysliteľnou súčasťou kultúry. Znova raz tak o nich hovorí dielo s názvom Smrtiaci príliv.

5. 9. 2016

Ich seh, ich seh/ Dobrú noc, mami

Čo už mohla vychovať taká matka?
V určitom veku je nenávidieť svojich rodičov normálne, priam súčasť zdravého vývoja. Ani v skorom detstve sa ale určite nedá povedať, že by deti k mame a otcovi pociťovali len lásku. Rodičia sú pre nich predstaviteľmi sveta, v ktorom sú ešte stratené. Dávajú im príkazy a zákazy, karhajú ich a dieťa často nie je ani schopné pochopiť, prečo. Z toho dôvodu nie je možné prežiť detstvo bez zažitia strachu z vlastných rodičov, a bez občasného pocitu chvíľkového odcudzenia. To zväčša prejde, uvedomíme si, že predsa sú to naši rodičia. Ale čo ak nie, čo ak máme dôvod pochybovať, či to naši rodičia skutočne sú? Napríklad kvôli plastickej operácii, ako vo filme Ich seh, ich seh.
6. 10. 2015

recenzie.

Lifechanger

Andrej Gomora | 26. 2. 2019
0
4/10          
žáner:
bizarre, psycho

Život ako večná púť


O čo tu ide sa dozvieme pomerne skoro. Inak by to asi ani nešlo, chlapík hneď varuje, že v jednom tele už nevydrží pomaly ani šesť hodín. Tým pádom je nám jednak jasné, čo sa asi bude musieť diať. V celom filme. Tiež hneď začneme premýšľať, v čom by asi niečo podobné mohlo nefungovať. Hneď prvá sa núka myšlienka, či sa dá skutočne byť v niekoho tele nespozorovaný. Čo i len pár hodín. Tak, aby jeho najbližší nespoznali, že pred nimi stojí len jeho telo, vôbec nie jeho myseľ. Ako to ide sa dozvieme neskôr, on naozaj len mechanicky nestrieda telá. Je to skutočný Lifechanger.

V prvom rade ale človek myslí na svoju zábavu, trápi ho, či sa bude mať na čo pozerať. V tomto smere je to zložitejšie. Hlavná postava je totiž nejaké nedefinované nadprirodzené stvorenie, ktoré vyciciava ľudí. Koncept je to nepochybne zaujímavý, no práve ústrednosť tohto čuda môže byť mierny problém. Ako to už býva, keď je negatívny hrdina v horore tým hlavným, z ktorého pohľadu sledujeme celý príbeh. O koho sa potom máme báť? Iste, mierne ohrozeným sa nazvať dá. Priamo strach oňho ale nikdy nepocítime už z princípu jeho podstaty. Nehovoriac o tom, že zaradom vraždí nevinné obete, súcit teda nie je ani zrovna na mieste.

„Vôbec najnapínavejšia scéna vo filme je tá u zubára.“

S takmer mechanickým putovaním viac menej aj začneme, deje sa nejaké násilie naokolo a niektoré z týchto scén dokážu aj hororovo zaujať. Skôr ale len svojou brutálnosťou, nič na spôsob napätia či atmosféry. Vlastne vôbec najnapínavejšia scéna vo filme je tá u zubára. Hlavný hrdina je úmyselne veľmi tajomný. Dozvieme sa o ňom len to, čo nám sám porozpráva, a zväčša ide len o praktické aspekty jeho stavu. Žiaden zaujímavý príbeh, čo na druhej strane môže byť aj výhodou. Ako to pri snahe o prehnané vysvetľovanie a fabulovanie podrobností býva. Nám tým pádom ale celkom chýba niekto, s kým by sme sa mohli stotožniť, či vôbec sa na neho nejako upútať ako na sprievodcu príbehom.

„Najväčším problémom ako keby boli naopak herci.“

Film síce nepôsobí amatérsky, viditeľne ale ide o nezávislé dielo s obmedzeným rozpočtom. S tým sa mu ešte darí pracovať pri zhotovení, kde po remeselnej stránke nevidíme značnejšie nedostatky. Najväčším problémom ako keby boli naopak herci. Keďže stvorenie mení telá, pochopiteľne ich potrebujeme viac, pričom každý na chvíľu predstavuje rovno hlavnú postavu. To sa začína zle hneď pri prvej inkarnácii, celkom neprofesionálnych ich ale bude viac. Priam väčšina. Celkom presvedčivo nie sú postavy často ani napísané. Scenár má nápad a niekam aj smeruje, aj keď my to väčšinu času nevieme. Chýba mu ale všetko to naokolo. Náznakom zaujímavé zvraty, chytľavejší spád. Schopnosť zaujať diváka niečím iným, ako príležitostnou nechutnosťou či násilím.

„Myšlienka v skutočnosti pôsobí skôr dramaticky, ako romantická fantázia.“

Práve smer deja má síce niečo do seba, zrovna hororový ale nie je. Iste, hororovo sa musí skončiť všetko, čo sa týka podobného stvorenia. Myšlienka v skutočnosti pôsobí skôr dramaticky, ako romantická fantázia. A tiež sa z nej nedá odmyslieť určitá dávka humoru, či prinajmenšom irónie. Nie, vôbec nejde o komédiu, pritom sa často nedá ubrániť pocitu, že tu niečo nemôže byť myslené celkom vážne. V tom lepšom prípade sa to dá nazvať hravým, vyšantenie sa na trochu bláznivom nápade. Tiež to môžeme vnímať ako prejav určitej bezradnosti. Neschopnosť spracovať námet seriózne a s hororovou či akoukoľvek vážnosťou autori mohli prekryť práve odľahčenejším tónom diela. V zmysle, že o nič vážnejšie sa ani nesnažili, tak by sme im nemali nič vyčítať.

Lifechanger je opäť predovšetkým iným film. Uvidíte, čo ste asi ešte nevideli, niečo originálne a mierne zaujímavé. Je v ňom trocha nechutnosti, trocha násilia a skutočne minimálne množstvo napätia. Zvyšok tvorí skôr menej funkčný scenár, ktorý nepodlieza hranicu pozerateľnosti, zároveň ani zďaleka nenapĺňa potenciál námetu, ak ten teda okrem svojej originálnosti nejaký mal.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy