hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Repulsion

Čo sa odohráva v ženskej hlave pri pohľade na muža
Romanovi Polanskému napred v auguste 1969 zavraždili kumpáni Charlesa Mansona tehotnú manželku. V roku 1977 ho pre zmenu obvinili zo zdrogovania a znásilnenia 13 ročného dievčaťa. On tvrdí, že drogy jej nedal a so stykom súhlasila. Nestačí, že mala 13 rokov? Polanského kariéru zločin ovplyvnil len v tom, že namiesto Ameriky nakrúca filmy v Európe a musí sa vyhýbať cestám do krajín, ktoré by ho mohli do USA vydať. Nečelí všeobecnému odsúdeniu a výzvam na bojkot, zbiera ocenenia za filmy. Ak ste aj vy ochotní napriek pomerne vážnemu prehrešku umelca nezatratiť, za pozornosť stojí napríklad aj jeho film z roku 1965 s názvom Repulsion.
9. 12. 2015

Boarding School

Nadštandardné služby pre spokojnosť rodičov
Napred si hovoríte, že kde je ten horor. Objaví sa jeden celkom trápny duch, chlapček si zakrýva zrkadlo, zjavne má trocha bujnú fantáziu. Uvidíme aj dôvod, veď číta samé komiksy a pozerá samé horory. Má doma dusno lebo je mierne pošahaný, sú s ním samé problémy. Začne sa dostavovať nepríjemný pocit z pozerania filmu, no nie tak klasicky hororový, maximálne sa tak náznakom blížime exploitationu. Povaha filmu sa celkom nezmení, ani keď ho konečne pošlú na prevýchovu. To príde, až keď divák objaví, čo je to za Boarding School.
12. 11. 2018

Cyntoryn zvieratiek

Viditeľne iný

Na rozdiel od diel ako Osvietenie, Mŕtva zóna či Carrie nerežíroval Cintorín domácich zvierat z roku 1989 známy režisér a tento film ani nepatrí medzi kriticky najuznávanejšie z diel podľa predlohy Stephena Kinga. Pomerne presne sa drží príbehu z knihy, veď scenár napísal samotný spisovateľ, a filmársky ide o skôr jednoduché a priamočiare dielo. Vďaka výbornej atmosfére a niekoľkým pamätným scénam a výrokom si aj tak vyslúžil svoj vlastný osobitný kult, takže nepochybne bolo nemálo fanúšikov zvedavých, ako bude vyzerať remake, či nová adaptácia knihy, uvádzaná do distribúcie pod menom Cyntoryn zvieratiek.

30. 4. 2019

Brightburn

Superman, len trochu iný

Nie sme vôbec ďaleko od nedávneho Potomka, hoci témy ako odcudzenie tentokrát skúmame oveľa povrchnejšie. Tu máme totiž skôr superhrdinský námet a tomu zodpovedá aj štýl jeho spracovania. Spraviť Supermana naopak znie zaujímavo predovšetkým ako hypotéza, či pokus. Tentokrát bez vysvetľovania a príbehu z planéty Kryptón. Prečo by ten tvor, ktorý padne na zem a má nadprirodzené schopnosti, nemohol byť zlý? V poslednom čase sa predsa zvykli superhrdinovia skúmať zo všetkých strán a robili sa filmy či rovno seriály o každom jednom období ich života. Úskalia tohto spracovania musia nepochybne napadať každému, poňať sa ale dá mnohými spôsobmi.

20. 5. 2019

Ich seh, ich seh/ Dobrú noc, mami

Čo už mohla vychovať taká matka?
V určitom veku je nenávidieť svojich rodičov normálne, priam súčasť zdravého vývoja. Ani v skorom detstve sa ale určite nedá povedať, že by deti k mame a otcovi pociťovali len lásku. Rodičia sú pre nich predstaviteľmi sveta, v ktorom sú ešte stratené. Dávajú im príkazy a zákazy, karhajú ich a dieťa často nie je ani schopné pochopiť, prečo. Z toho dôvodu nie je možné prežiť detstvo bez zažitia strachu z vlastných rodičov, a bez občasného pocitu chvíľkového odcudzenia. To zväčša prejde, uvedomíme si, že predsa sú to naši rodičia. Ale čo ak nie, čo ak máme dôvod pochybovať, či to naši rodičia skutočne sú? Napríklad kvôli plastickej operácii, ako vo filme Ich seh, ich seh.
6. 10. 2015

recenzie.

The Human Centipede

Andrej Gomora | 3. 1. 2011
0
2/10          
žáner:
bizarre, psycho, torture

Stonožka ako samoúčelná odpornosť


Schéma dvoch (troch, šiestich) mladých Američaniek, ktoré na vlastnú päsť cestujú po Európe (Ázii, Afrike, Strednej Amerike) je pre hororový žáner asi niečo ako rozvádzajúci sa rodičia pre rodinné filmy alebo osamotená žena, ktorá potrebuje opravára, v pornografii. Nedá sa to už ani označiť za klišé, je to jednoducho kultúrne dedičstvo žánra, ktoré filmári neustále rozvíjajú. Aj keď hlavné smerovanie filmu býva jasné, pri vraždení či mučení obetí tvorcovia radi nechajú naplno pracovať svoju fantáziu a neraz vedia diváka prekvapiť. A môže sa stať, že zavraždenie alebo umučenie by na konci divák postavám prial ako oveľa milosrdnejší osud než ten, ktorý ich vo filme postihne.

Lindsay a Jenny v holandsko-britskom horore The Human Centipede nie sú úplne dobrodružné cestovateľky, cestujú skôr kvôli zábave. Ich problémy nastanú, keď sa snažia v Nemecku nájsť istý klub menom Bunker, ku ktorému majú len veľmi hrubý popis cesty. Samozrejme, zablúdia v lese a ešte aj dostanú defekt. Naokolo niet nikoho, kto by im mohol pomôcť, mobil nemá signál a v jedinom aute, ktoré prejde okolo, sa vezie tučný Nemec, ktorý v nich spozná pornohviedzy a navrhne im niečo iné ako pomoc s autom. Nevidia teda inú možnosť, ako sa vybrať pešo v daždi do lesa a dúfať, že nájdu niekoho s funkčným telefónom. Nádej v nich skrsne, keď narazia na veľký, zjavne obývaný dom. Jeho jediný obyvateľ, starší doktor, im zavolá asistenčnú službu a ponúkne pohár vody. Nie je žiadne prekvapenie, že voda nie je tak celkom iba „voda" a telefonát bol len hluchej linke. Slečny sa na druhý deň prebudia pripútané v pivnici v spoločnosti ďalšej obete. Doktor im tam predstaví svoje plány s nimi, o ktorých sa im určite nesnívalo ani v tých najhorších snoch, a rovno ich začne aj realizovať. Ako odborník na siamské dvojčatá na nich spraví skutočne unikátnu operáciu.

Štýl, akým je film nakrútený, je viditeľne nízkorozpočtový. Minimum hercov a lokalít, takmer žiadne efekty. Od úvodnej scény naberá aj keď lacný, ale dusný a ťaživý podtón. Je dosť možné že divácky zlý pocit pramení aj z veľmi zlej úrovne hercov, hlavne v úlohách ženských predstaviteliek, ako aj veľmi slabého scenára. Ten sa sústredil len na jediné - ničím neodviesť pozornosť od toho jediného ústredného nápadu. Dej takmer nenapreduje, a odkedy je nám asi v tretine odhalená zápletka, nesnaží sa ničím prekvapiť. Do postáv, ktoré aj tak stratia možnosť sa prejavovať, sa nikomu asi nechcelo vkladať námahu a formovať ich. Jedine zvrhlý doktor Heiter dostal aspoň nejaké vykreslenie a herecký výkon Dietera Lasera tu pôsobí ako jednooký medzi slepými. Na nejaké zmysluplné spracovanie je však aj táto postava príliš, a hádam najviac, podriadená tej hlavnej myšlienke, ktorou je úplne posadnutá a je jej dokonale podriadená. Nakoľko je potom doktor schopný celý film utiahnuť, je otázne. Zvrhlosti a odpornosti je v ňom na hrane toho, čo ešte dokáže človek zniesť.

Keď divák spraví tú chybu, že sa nad tým, čo sa vo filme deje, zamyslí, nájde medzery v realizovateľnosti, ako aj logike a zmysle, ktorý je jedine v tom, že doktor je predsa šialený. Výsledný film je teda len zvrhlosť a odpornosť, koncentrovaná vo svojej najhustejšej podobe, bez pridaných ingrediencií. Nič ich nenarúša ani neprekrýva. Chýba všetko okrem „geniálneho", perverzného nápadu. Oplatí sa vidieť, jedine ak máte záujem s odporom krútiť hlavou nad tým, čo ešte niekto dokáže vymyslieť. Ak však túžite po čo i len trochu inteligentnej alebo sofistikovanej zábave, tomuto filmu sa zďaleka vyhnite.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy