hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Boarding School

Nadštandardné služby pre spokojnosť rodičov
Napred si hovoríte, že kde je ten horor. Objaví sa jeden celkom trápny duch, chlapček si zakrýva zrkadlo, zjavne má trocha bujnú fantáziu. Uvidíme aj dôvod, veď číta samé komiksy a pozerá samé horory. Má doma dusno lebo je mierne pošahaný, sú s ním samé problémy. Začne sa dostavovať nepríjemný pocit z pozerania filmu, no nie tak klasicky hororový, maximálne sa tak náznakom blížime exploitationu. Povaha filmu sa celkom nezmení, ani keď ho konečne pošlú na prevýchovu. To príde, až keď divák objaví, čo je to za Boarding School.
12. 11. 2018

Korisť

Žraločí horor, len s aligátorom

Žraločie horory sme tu mali tri letá po sebe, už ten posledný cítil, že toho začína byť priveľa, musí sa trocha odlíšiť. Bez vodného zvieraťa to nešlo, nech majú ľudia na čo myslieť, keď sa pôjdu kúpať. Aligátory severoamerické majú ročne na svedomí zhruba rovnako zanedbateľný počet obetí ako žraloky, na rozdiel od takého krokodíla nílskeho. Ten ročne zožerie až do tisícky ľudí a medzi predátormi loviacimi ľudí ako korisť sa mu často prisudzuje svetové prvenstvo. Zato aligátor má to šťastie, že žije v privilegovanej Amerike. Preto z neho toho leto spravili hviezdu filmu Korisť.

16. 7. 2019

Sinister 2

Mohlo sa to skončiť aj horšie
Prvý Sinister sme sledovali z pohľadu obete. Pátrajúcej, no nevedomej, obete, s ktorou sa priam zahrávali. Stála proti nej neporaziteľná sila fungujúca neomylne a jej vstup do niekoho života mohol mať len jeden koniec. Pochopili sme jej logiku, ako svoje obete nachádza a čo sa im zhruba stane. Čo za silu to je a ako pracuje na dokonaní svojho diela nám ale nenaznačili. Pohľad z druhej strany, či skôr niekde zo stredu nám sprostredkuje až Sinister 2.
21. 9. 2015

Smrtiaci príliv

Viac o kráske než o žralokovi

V roku 1891 vypísal multimilionár žijúci v New Yorku Hermann Oelrichs odmenu 500 dolárov za dôkaz, že žralok je schopný napadnúť človeka. Keď sa v roku 1916 odohrala v New Jersey séria žraločích útokov, ktorej padli za obeť štyria ľudia, prinajmenšom jedny noviny ich spočiatku pripisovali morským korytnačkám. Natoľko nevinný imidž vtedy ešte žraloky mali. Najzásadnejšiu ranu mu samozrejme zasadil film Čeľuste v roku 1975, odvtedy sa krvilační žraloci stali neodmysliteľnou súčasťou kultúry. Znova raz tak o nich hovorí dielo s názvom Smrtiaci príliv.

5. 9. 2016

Ich seh, ich seh/ Dobrú noc, mami

Čo už mohla vychovať taká matka?
V určitom veku je nenávidieť svojich rodičov normálne, priam súčasť zdravého vývoja. Ani v skorom detstve sa ale určite nedá povedať, že by deti k mame a otcovi pociťovali len lásku. Rodičia sú pre nich predstaviteľmi sveta, v ktorom sú ešte stratené. Dávajú im príkazy a zákazy, karhajú ich a dieťa často nie je ani schopné pochopiť, prečo. Z toho dôvodu nie je možné prežiť detstvo bez zažitia strachu z vlastných rodičov, a bez občasného pocitu chvíľkového odcudzenia. To zväčša prejde, uvedomíme si, že predsa sú to naši rodičia. Ale čo ak nie, čo ak máme dôvod pochybovať, či to naši rodičia skutočne sú? Napríklad kvôli plastickej operácii, ako vo filme Ich seh, ich seh.
6. 10. 2015

recenzie.

The Human Centipede

Andrej Gomora | 3. 1. 2011
0
2/10          
žáner:
bizarre, psycho, torture

Stonožka ako samoúčelná odpornosť


Schéma dvoch (troch, šiestich) mladých Američaniek, ktoré na vlastnú päsť cestujú po Európe (Ázii, Afrike, Strednej Amerike) je pre hororový žáner asi niečo ako rozvádzajúci sa rodičia pre rodinné filmy alebo osamotená žena, ktorá potrebuje opravára, v pornografii. Nedá sa to už ani označiť za klišé, je to jednoducho kultúrne dedičstvo žánra, ktoré filmári neustále rozvíjajú. Aj keď hlavné smerovanie filmu býva jasné, pri vraždení či mučení obetí tvorcovia radi nechajú naplno pracovať svoju fantáziu a neraz vedia diváka prekvapiť. A môže sa stať, že zavraždenie alebo umučenie by na konci divák postavám prial ako oveľa milosrdnejší osud než ten, ktorý ich vo filme postihne.

Lindsay a Jenny v holandsko-britskom horore The Human Centipede nie sú úplne dobrodružné cestovateľky, cestujú skôr kvôli zábave. Ich problémy nastanú, keď sa snažia v Nemecku nájsť istý klub menom Bunker, ku ktorému majú len veľmi hrubý popis cesty. Samozrejme, zablúdia v lese a ešte aj dostanú defekt. Naokolo niet nikoho, kto by im mohol pomôcť, mobil nemá signál a v jedinom aute, ktoré prejde okolo, sa vezie tučný Nemec, ktorý v nich spozná pornohviedzy a navrhne im niečo iné ako pomoc s autom. Nevidia teda inú možnosť, ako sa vybrať pešo v daždi do lesa a dúfať, že nájdu niekoho s funkčným telefónom. Nádej v nich skrsne, keď narazia na veľký, zjavne obývaný dom. Jeho jediný obyvateľ, starší doktor, im zavolá asistenčnú službu a ponúkne pohár vody. Nie je žiadne prekvapenie, že voda nie je tak celkom iba „voda" a telefonát bol len hluchej linke. Slečny sa na druhý deň prebudia pripútané v pivnici v spoločnosti ďalšej obete. Doktor im tam predstaví svoje plány s nimi, o ktorých sa im určite nesnívalo ani v tých najhorších snoch, a rovno ich začne aj realizovať. Ako odborník na siamské dvojčatá na nich spraví skutočne unikátnu operáciu.

Štýl, akým je film nakrútený, je viditeľne nízkorozpočtový. Minimum hercov a lokalít, takmer žiadne efekty. Od úvodnej scény naberá aj keď lacný, ale dusný a ťaživý podtón. Je dosť možné že divácky zlý pocit pramení aj z veľmi zlej úrovne hercov, hlavne v úlohách ženských predstaviteliek, ako aj veľmi slabého scenára. Ten sa sústredil len na jediné - ničím neodviesť pozornosť od toho jediného ústredného nápadu. Dej takmer nenapreduje, a odkedy je nám asi v tretine odhalená zápletka, nesnaží sa ničím prekvapiť. Do postáv, ktoré aj tak stratia možnosť sa prejavovať, sa nikomu asi nechcelo vkladať námahu a formovať ich. Jedine zvrhlý doktor Heiter dostal aspoň nejaké vykreslenie a herecký výkon Dietera Lasera tu pôsobí ako jednooký medzi slepými. Na nejaké zmysluplné spracovanie je však aj táto postava príliš, a hádam najviac, podriadená tej hlavnej myšlienke, ktorou je úplne posadnutá a je jej dokonale podriadená. Nakoľko je potom doktor schopný celý film utiahnuť, je otázne. Zvrhlosti a odpornosti je v ňom na hrane toho, čo ešte dokáže človek zniesť.

Keď divák spraví tú chybu, že sa nad tým, čo sa vo filme deje, zamyslí, nájde medzery v realizovateľnosti, ako aj logike a zmysle, ktorý je jedine v tom, že doktor je predsa šialený. Výsledný film je teda len zvrhlosť a odpornosť, koncentrovaná vo svojej najhustejšej podobe, bez pridaných ingrediencií. Nič ich nenarúša ani neprekrýva. Chýba všetko okrem „geniálneho", perverzného nápadu. Oplatí sa vidieť, jedine ak máte záujem s odporom krútiť hlavou nad tým, čo ešte niekto dokáže vymyslieť. Ak však túžite po čo i len trochu inteligentnej alebo sofistikovanej zábave, tomuto filmu sa zďaleka vyhnite.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy