hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Amityville: Prebudenie

Vražednému volaniu neodolá žiaden spánok

Tento nápad v skutočnosti vôbec nepôsobí absurdne, práve naopak, pôsobí dokonale funkčne a zaujímavo. Tínedžerovi by nemal fungovať mozog, vraj už odumrel a telo prežíva v čisto vegetatívnom stave. Matka tomu samozrejme odmieta uveriť, kým dýcha, žije v nej nádej na synovo uzdravenie. Pochybuje naopak jeho sestra, dvojča, podľa vlastných slov prepojené, a vie, že v tele už nikto nie je. Presnejšie, plne o tom bola presvedčená, kým sa do domu nepresťahovali. Tam začalo ožívať, zväčša o 3:15 ráno. Napred otvorilo oči, potom pohlo prstom. A nakoniec začalo komunikovať. Ako keby v ňom skutočne opäť bol James. Belle ale pochybuje. Zistí, akú minulosť mal dom, teda, zistí, že to vedia všetci okrem nej. Dejú sa totiž aj iné čudné veci, cítiť prítomnosť zla, a dosť ťažko je nedávať do súvisu s ňou všetky neočakávané udalosti. Vrátane tých zdanlivo pozitívnych.

17. 10. 2017

The Human Centipede 2: Full Sequence

Naozaj ešte odpornejšie
Prvý diel série The Human Centipede si vzhľadom na svoj rozpočet vyslúžil skutočne nebývalú pozornosť. Jeho trailer na youtube videlo viac ako 15 miliónov divákov a okrem kultúrnych narážok si vyslúžil paródie ako v porne, tak aj v kreslenom seriáli Mestečko Southpark. Už pri release prvého projektu režisér a scenárista Tom Six ohlásil, že to nie je posledný film, ktorý chce o tejto zvrhlosti nakrútiť. A v ďalšom dieli nemala rásť len stonožka, ale aj úroveň odpornosti, ktorý film dosiahne. Teraz máme možnosť sa presvedčiť, že svoj sľub myslel s plnou vážnosťou.
13. 4. 2012

Sawney: Flesh of Man

Vernejší obraz Škótska ako Trainspotting
Sawney Bean žil údajne niekedy začiatkom šestnásteho storočia v Škótsku. So svojou družkou bývali v jaskyni, kde splodili mnoho detí, incestom zdegenerovaných vnúčat aj pravnúčat. Živili sa ľudským mäsom smoliarov, ktorí sa pritrafili v noci v okolí jaskyne. Ukrývali sa tak dobre, že obyvatelia okolitých dedín o nich dlho ani nevedeli. Zo zmiznutí sa obviňovali navzájom, a niekoľkých chudákov dokonca zlynčovali. Nakoniec Sawneyho odhalili po neúspešnom pokuse o únos statného a ozbrojeného muža. Kráľ vyslal do jaskyne obrovskú družinu, ktorá rodinu zajala. Mužov popravili, ženy upálili. Toľko hovorí legenda. Jej moderné pokračovanie je, že jeden Sawneyho potomok prežil. Podľa filmu Sawney: Flash of Man rodinnú tradíciu obnovil a v jaskyni naďalej využíva rodinný receptár.
13. 1. 2014

The Loved Ones

Budeš môj prvý. Ja tvoja posledná
Láska máva rôzne podoby a rôzne prejavy. Rovnako aj sklamanie v láske môže každý prežívať inak a inak sa postaviť aj k osobe, ktorá ho odmietne. Niektorí ho prežívajú viac, iní menej a nakoniec sú tu ľudia, ktorí cítia potrebu pomstiť sa. Akú podobu však môže nabrať hnev za neprijatie pozvania na ples sa nikomu z nás asi ani nesnívalo. 25. 10. 2010

Carnage Park

Votrelci vítaní, priam žiadaní

Jedným z najznámejších prejavov amerického individualizmu a potreby byť schopný postarať sa o seba sám, je nedotknuteľnosť práva nosiť zbraň. Každý chce mať možnosť chrániť svoje bezpečie a svoj majetok osobne, nespoliehať sa na neschopný štát. Preto koluje mýtus, že keď niekto v Amerike vstúpi na váš pozemok, máte právo ho bez ohľadu na okolnosti zastreliť. Zákony sa samozrejme líšia podľa štátu, nikde ale nie je legálne človeka zabiť, ak neviete preukázať, že vás priamo ohrozoval. A už vôbec nie, ak sa na váš pozemok dostal nedobrovoľne. To by ste si tam rovno mohli zriadiť Carnage Park.

16. 8. 2016

recenzie.

The Human Centipede

Andrej Gomora | 3. 1. 2011
0
2/10          
žáner:
bizarre, psycho, torture

Stonožka ako samoúčelná odpornosť


Schéma dvoch (troch, šiestich) mladých Američaniek, ktoré na vlastnú päsť cestujú po Európe (Ázii, Afrike, Strednej Amerike) je pre hororový žáner asi niečo ako rozvádzajúci sa rodičia pre rodinné filmy alebo osamotená žena, ktorá potrebuje opravára, v pornografii. Nedá sa to už ani označiť za klišé, je to jednoducho kultúrne dedičstvo žánra, ktoré filmári neustále rozvíjajú. Aj keď hlavné smerovanie filmu býva jasné, pri vraždení či mučení obetí tvorcovia radi nechajú naplno pracovať svoju fantáziu a neraz vedia diváka prekvapiť. A môže sa stať, že zavraždenie alebo umučenie by na konci divák postavám prial ako oveľa milosrdnejší osud než ten, ktorý ich vo filme postihne.

Lindsay a Jenny v holandsko-britskom horore The Human Centipede nie sú úplne dobrodružné cestovateľky, cestujú skôr kvôli zábave. Ich problémy nastanú, keď sa snažia v Nemecku nájsť istý klub menom Bunker, ku ktorému majú len veľmi hrubý popis cesty. Samozrejme, zablúdia v lese a ešte aj dostanú defekt. Naokolo niet nikoho, kto by im mohol pomôcť, mobil nemá signál a v jedinom aute, ktoré prejde okolo, sa vezie tučný Nemec, ktorý v nich spozná pornohviedzy a navrhne im niečo iné ako pomoc s autom. Nevidia teda inú možnosť, ako sa vybrať pešo v daždi do lesa a dúfať, že nájdu niekoho s funkčným telefónom. Nádej v nich skrsne, keď narazia na veľký, zjavne obývaný dom. Jeho jediný obyvateľ, starší doktor, im zavolá asistenčnú službu a ponúkne pohár vody. Nie je žiadne prekvapenie, že voda nie je tak celkom iba „voda" a telefonát bol len hluchej linke. Slečny sa na druhý deň prebudia pripútané v pivnici v spoločnosti ďalšej obete. Doktor im tam predstaví svoje plány s nimi, o ktorých sa im určite nesnívalo ani v tých najhorších snoch, a rovno ich začne aj realizovať. Ako odborník na siamské dvojčatá na nich spraví skutočne unikátnu operáciu.

Štýl, akým je film nakrútený, je viditeľne nízkorozpočtový. Minimum hercov a lokalít, takmer žiadne efekty. Od úvodnej scény naberá aj keď lacný, ale dusný a ťaživý podtón. Je dosť možné že divácky zlý pocit pramení aj z veľmi zlej úrovne hercov, hlavne v úlohách ženských predstaviteliek, ako aj veľmi slabého scenára. Ten sa sústredil len na jediné - ničím neodviesť pozornosť od toho jediného ústredného nápadu. Dej takmer nenapreduje, a odkedy je nám asi v tretine odhalená zápletka, nesnaží sa ničím prekvapiť. Do postáv, ktoré aj tak stratia možnosť sa prejavovať, sa nikomu asi nechcelo vkladať námahu a formovať ich. Jedine zvrhlý doktor Heiter dostal aspoň nejaké vykreslenie a herecký výkon Dietera Lasera tu pôsobí ako jednooký medzi slepými. Na nejaké zmysluplné spracovanie je však aj táto postava príliš, a hádam najviac, podriadená tej hlavnej myšlienke, ktorou je úplne posadnutá a je jej dokonale podriadená. Nakoľko je potom doktor schopný celý film utiahnuť, je otázne. Zvrhlosti a odpornosti je v ňom na hrane toho, čo ešte dokáže človek zniesť.

Keď divák spraví tú chybu, že sa nad tým, čo sa vo filme deje, zamyslí, nájde medzery v realizovateľnosti, ako aj logike a zmysle, ktorý je jedine v tom, že doktor je predsa šialený. Výsledný film je teda len zvrhlosť a odpornosť, koncentrovaná vo svojej najhustejšej podobe, bez pridaných ingrediencií. Nič ich nenarúša ani neprekrýva. Chýba všetko okrem „geniálneho", perverzného nápadu. Oplatí sa vidieť, jedine ak máte záujem s odporom krútiť hlavou nad tým, čo ešte niekto dokáže vymyslieť. Ak však túžite po čo i len trochu inteligentnej alebo sofistikovanej zábave, tomuto filmu sa zďaleka vyhnite.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy