hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Boarding School

Nadštandardné služby pre spokojnosť rodičov
Napred si hovoríte, že kde je ten horor. Objaví sa jeden celkom trápny duch, chlapček si zakrýva zrkadlo, zjavne má trocha bujnú fantáziu. Uvidíme aj dôvod, veď číta samé komiksy a pozerá samé horory. Má doma dusno lebo je mierne pošahaný, sú s ním samé problémy. Začne sa dostavovať nepríjemný pocit z pozerania filmu, no nie tak klasicky hororový, maximálne sa tak náznakom blížime exploitationu. Povaha filmu sa celkom nezmení, ani keď ho konečne pošlú na prevýchovu. To príde, až keď divák objaví, čo je to za Boarding School.
12. 11. 2018

Korisť

Žraločí horor, len s aligátorom

Žraločie horory sme tu mali tri letá po sebe, už ten posledný cítil, že toho začína byť priveľa, musí sa trocha odlíšiť. Bez vodného zvieraťa to nešlo, nech majú ľudia na čo myslieť, keď sa pôjdu kúpať. Aligátory severoamerické majú ročne na svedomí zhruba rovnako zanedbateľný počet obetí ako žraloky, na rozdiel od takého krokodíla nílskeho. Ten ročne zožerie až do tisícky ľudí a medzi predátormi loviacimi ľudí ako korisť sa mu často prisudzuje svetové prvenstvo. Zato aligátor má to šťastie, že žije v privilegovanej Amerike. Preto z neho toho leto spravili hviezdu filmu Korisť.

16. 7. 2019

Sinister 2

Mohlo sa to skončiť aj horšie
Prvý Sinister sme sledovali z pohľadu obete. Pátrajúcej, no nevedomej, obete, s ktorou sa priam zahrávali. Stála proti nej neporaziteľná sila fungujúca neomylne a jej vstup do niekoho života mohol mať len jeden koniec. Pochopili sme jej logiku, ako svoje obete nachádza a čo sa im zhruba stane. Čo za silu to je a ako pracuje na dokonaní svojho diela nám ale nenaznačili. Pohľad z druhej strany, či skôr niekde zo stredu nám sprostredkuje až Sinister 2.
21. 9. 2015

Smrtiaci príliv

Viac o kráske než o žralokovi

V roku 1891 vypísal multimilionár žijúci v New Yorku Hermann Oelrichs odmenu 500 dolárov za dôkaz, že žralok je schopný napadnúť človeka. Keď sa v roku 1916 odohrala v New Jersey séria žraločích útokov, ktorej padli za obeť štyria ľudia, prinajmenšom jedny noviny ich spočiatku pripisovali morským korytnačkám. Natoľko nevinný imidž vtedy ešte žraloky mali. Najzásadnejšiu ranu mu samozrejme zasadil film Čeľuste v roku 1975, odvtedy sa krvilační žraloci stali neodmysliteľnou súčasťou kultúry. Znova raz tak o nich hovorí dielo s názvom Smrtiaci príliv.

5. 9. 2016

Ich seh, ich seh/ Dobrú noc, mami

Čo už mohla vychovať taká matka?
V určitom veku je nenávidieť svojich rodičov normálne, priam súčasť zdravého vývoja. Ani v skorom detstve sa ale určite nedá povedať, že by deti k mame a otcovi pociťovali len lásku. Rodičia sú pre nich predstaviteľmi sveta, v ktorom sú ešte stratené. Dávajú im príkazy a zákazy, karhajú ich a dieťa často nie je ani schopné pochopiť, prečo. Z toho dôvodu nie je možné prežiť detstvo bez zažitia strachu z vlastných rodičov, a bez občasného pocitu chvíľkového odcudzenia. To zväčša prejde, uvedomíme si, že predsa sú to naši rodičia. Ale čo ak nie, čo ak máme dôvod pochybovať, či to naši rodičia skutočne sú? Napríklad kvôli plastickej operácii, ako vo filme Ich seh, ich seh.
6. 10. 2015

recenzie.

Amusement

Afonka Soby | 13. 5. 2010
0
6/10          
žáner:
torture, anthology

Cnie sa vám za Príbehmi zo záhrobia?


Shelby cestuje so svojím priateľom po diaľnici, v kolóne áut. Keď si urobia prestávku na pumpe, spoznajú sa s ďalšími dvoma vodičmi v kolóne. Jeden z nich riadi nákladiak, v ktorom Shelby zazrie vyplašené dievča. Keď sa vydajú opäť na cestu, dievča im signalizuje, aby jej pomohli, a nakoniec sama za jazdy z nákladiaka vyskočí...

Tabitha prichádza do domu svojej tety, aby cez noc postrážila svojich dvoch malých bratrancov. Tí majú záľubu v klaunoch, ktorých sa Tabitha trochu desí. Najmä toho v životnej veľkosti, ktorý sedí oproti jej posteli...

Lisa si užíva na párty so svojou kamarátkou Cat. Tej sa zapáči jeden chlapec, no obidve sa dohodnú, že večer strávia spoločne. Cat však o sebe nedá vedieť celú noc a Lisa sa ju ráno vydá hľadať. Chlapec, s ktorým Cat išla, však býva v obrovskom starom hoteli, ktorý skôr pripomína strašidelný zámok. A jeho majiteľ sa k svojim hosťom správa naozaj zvláštne...

Ak ste sledovali seriál Príbehy zo záhrobia (Tales from the Crypt), ktorý vysielala TV Nova v časoch, keď sa ešte u nás dala naladiť, a ak sa vám za ním, podobne ako mne, cnie, máte dôvod na „malú oslavu". Tri príbehy Amusementu nazvané podľa ústredných hrdiniek (Shelby, Tabitha, Lisa) vo mne vyvolali nostalgické spomienky za časmi, keď som na horor pozeral ešte detskými očami a seriál, ktorý by dnes pokojne mohol chodiť aj v nedeľu poobede, som hltal vo večerných hodinách ako celkom seriózny horor. Príbehy mali vždy bezchybnú atmosféru, ktorá dokázala takmer vždy vyvolať zimomriavky bez špeciálnych efektov či iných „neduhov" veľkého rozpočtu. Je sympatické, že Amusement pokračuje presne v tých istých intenciách. Jeho „príbehy" sú naozaj strašidelné a špeciálne Shelby a Tabitha obstoja aj ako veľmi kvalitné krátke filmy.

Bohužiaľ, táto fragmentálnosť, t. j. rozloženie filmu na príbehy, tvorí iba prvú polovicu, v jeho druhej časti sa už príbehy spoja, a to, čo mohlo byť iba ľahkým prepojením (leitmotívom) príbehov (vodič, klaun a majiteľ hotela je stále ten istý „zloduch"), sa stáva pointou filmu. Táto druhá časť už skôr ako Príbehy zo záhrobia pripomína lacný pokus o Saw a my si zrazu uvedomíme, že sledujeme videofilm, čo je skutočnosť, ktorá sa dovtedy filmu darila veľmi šikovne skrývať.

To, čo však film ako celok zachraňuje a vďaka čomu drží ako-tak pokope, je postava „zloducha". Zo spomínaných troch rolí sa mu najviac hodí postava klauna, ktorý v sebe spája detskú hru so strašidelnosťou. Presne taký je aj „The Laugh", chlapík s nechutne nákazlivým smiechom nápadne pripomínajúcim Heatha „Jokera" Ledgera. „It's funny, right?" hovorí, keď týra svoje obete. Aj vďaka svojmu predstaviteľovi Keirovi O'Donnellovi (Pathology) je najväčším „originálom" filmu a drží ho nad vodou aj v jeho druhej polovici, kde sa ho scenár pokúša stiahnuť ku dnu. Jeho „tri kamarátky" mu to nijako nekazia a film možno pokladať za výborne obsadený.

Keby Amusement ostal pri ambícii „poviedkového filmu", mohol byť z neho ďalší Two-Fisted Tales (spoločné dielo troch „pánov režisérov": Roberta Zemeckisa, Tom Hollanda a Richarda Donnera, z roku 1991). Takto je v ňom všetko naopak, a keď je prvá poviedka tým najlepším, čo vo filme uvidíte, jeho záver je určite to najhoršie. Pre fanúšika žánru Príbehov zo záhrobia, ktorý momentálne nemá na výber nič lepšie, je však Amusement stále voľba, ktorú neoľutuje.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok