hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Victor Frankenstein

Znova to isté inak, nudnejšie
Frankenstein je krásny príklad postavy, ktorá svojou slávou ďaleko presiahla dielo, z ktorého pochádza. Totiž Frankenstein pôvodne nebola ani oživená príšera, ale jej stvoriteľ. To je už samozrejme všetkým jedno, rovnako ako presný obsah diela, v ktorom sa prvýkrát objavil. Aj to, že ho napísala Mary Shelley a malo ísť o prvý román žánra sci fi aj jeden z prvých hororov. Tá Mary Shelley, o ktorej sa nikdy nemôže nespomenúť, že bola manželkou Percy Bysshe Shelleyho. A znova sa hlavne v našich končinách všetci len tvária, že vedia, o koho ide. Čo už, z Frankensteina je kultúrne dedičstvo s kolektívnym vlastníctvom, takže každý si s ním už robí, čo chce. Teraz nám napríklad film opisuje neznámy príbeh jeho tvorcu a tak sa aj volá, Victor Frankenstein.
4. 12. 2015

Nevesta na zabitie

Svadobná noc trochu inak

Začiatok je dosť klasický a spĺňa štandardy filmov či komédií o vstupe do rodiny. On je bohatý, ona vyrastala bez rodičov. Snobská rodina ako keby ju nenávidela, hoci sa nevesta tvári nervózne, skôr máme dojem, že jej to je jedno. Ide o obligátny folklór s nedôverujúcimi rodičmi a zazerajúcou tetou. Hlavná je láska, tej cíti od manžela viac než dosť. Zatiaľ. Film si možno na pár výnimiek drží úroveň a vyhýba sa skĺznutiu do uletenosti, aj keď sa tá miestami priam ponúka. Niektoré postavy sú komické, stále ale uveriteľné a zhruba rovnako by mohli vyzerať v nehororovej komédii. Samozrejme, uletená musí byť samotná zápletka.

12. 9. 2019

Grave Encounters

Quo vadis, found footage?
Senzácia, ktorú vyvolal v roku 1999 film Záhada Blair Witch si svojou hrou na autentickosť od mnohých puristov vyslúžila nálepku lacnosti až podradnosti. Formát found footage nebol nový, využil ho už v roku 1980 Ruggero Deodato pri svojom otrasnom filme Cannibal Holocaust.
26. 4. 2012

The Haunter

Veľká Miss Afekt
Každý duchársky horor si musí vytvoriť pravidlá sveta, v ktorom sa odohrá. Čo duchovia môžu, čo chcú a hlavne, ako sa ich dá zbaviť. Všeobecnou zásadou býva, čím jednoduchšie tým lepšie. S komplikovanými konštruktmi sa dá v lepšom prípade dostať k vtipnosti (Drag Me to Hell). Tých horších je neúrekom a zväčša sa končia ako mysteriózny nezmysel bez hlavy a päty (Shelter). Na dorazenie diváckeho zážitku je potom najlepšie nedopriať mu ani možnosť tváriť sa, že si všetky nelogickosti nevšimol. Zložitá myšlienka je aj za filmom The Haunter, ako asi svoju úlohu zvládol?
Lisa prežíva dokola ten istý deň. Budí ju brat s pirátskym pokladom, mama ju posiela prať a otec opravuje auto. A v dome sa ešte objaví aj pár duchov. Hlasov, nočných návštev, snažia sa s Lisou komunikovať. Napred sa bojí, postupne si na nich zvyká a začnú ju zaujímať. S ich pomocou nájde záznamy, koľko dievčat už v okolí zahynulo, a že práve tie k nej prichádzajú. Potom je jedného dňa všetko inak. Je to ten istý deň, lenže všetci sa správajú odlišne. Príde opravár telefónov, všetky predošlé dni nefunkčných. Má v očiach smrť, a povie to Lise jasne. S duchmi nech sa nesnaží komunikovať. Inak bude trpieť. Ukáže jej, že to on ovláda všetko, čo sa deje. Je to jeho dom, on tam vyrastal a vraždil, a mieni pokračovať. Až kým ho Lisa nezastaví.
9. 1. 2014

Bear

Medveď je živý, ale nezáživný

Jeden spoločný výlet dvoch znesvárených bratov a ich partneriek na rodinnú párty prekazí nehoda. Ich auto zíde z cesty a štvorica uviazne v lese, kde stretnú medvediu samicu, zrejme podobne vyplašenú ako oni sami. Jeden z bratov však stratí nervy a medvedicu chladnokrvne zastrelí. Pár nábojov si však mal nechať. Prichádza totiž samec, ktorý je lačný nie ani tak po ľudskom mäse, ako skôr po pomste.

20. 9. 2010

recenzie.

Amusement

Afonka Soby | 13. 5. 2010
0
6/10          
žáner:
torture, anthology

Cnie sa vám za Príbehmi zo záhrobia?


Shelby cestuje so svojím priateľom po diaľnici, v kolóne áut. Keď si urobia prestávku na pumpe, spoznajú sa s ďalšími dvoma vodičmi v kolóne. Jeden z nich riadi nákladiak, v ktorom Shelby zazrie vyplašené dievča. Keď sa vydajú opäť na cestu, dievča im signalizuje, aby jej pomohli, a nakoniec sama za jazdy z nákladiaka vyskočí...

Tabitha prichádza do domu svojej tety, aby cez noc postrážila svojich dvoch malých bratrancov. Tí majú záľubu v klaunoch, ktorých sa Tabitha trochu desí. Najmä toho v životnej veľkosti, ktorý sedí oproti jej posteli...

Lisa si užíva na párty so svojou kamarátkou Cat. Tej sa zapáči jeden chlapec, no obidve sa dohodnú, že večer strávia spoločne. Cat však o sebe nedá vedieť celú noc a Lisa sa ju ráno vydá hľadať. Chlapec, s ktorým Cat išla, však býva v obrovskom starom hoteli, ktorý skôr pripomína strašidelný zámok. A jeho majiteľ sa k svojim hosťom správa naozaj zvláštne...

Ak ste sledovali seriál Príbehy zo záhrobia (Tales from the Crypt), ktorý vysielala TV Nova v časoch, keď sa ešte u nás dala naladiť, a ak sa vám za ním, podobne ako mne, cnie, máte dôvod na „malú oslavu". Tri príbehy Amusementu nazvané podľa ústredných hrdiniek (Shelby, Tabitha, Lisa) vo mne vyvolali nostalgické spomienky za časmi, keď som na horor pozeral ešte detskými očami a seriál, ktorý by dnes pokojne mohol chodiť aj v nedeľu poobede, som hltal vo večerných hodinách ako celkom seriózny horor. Príbehy mali vždy bezchybnú atmosféru, ktorá dokázala takmer vždy vyvolať zimomriavky bez špeciálnych efektov či iných „neduhov" veľkého rozpočtu. Je sympatické, že Amusement pokračuje presne v tých istých intenciách. Jeho „príbehy" sú naozaj strašidelné a špeciálne Shelby a Tabitha obstoja aj ako veľmi kvalitné krátke filmy.

Bohužiaľ, táto fragmentálnosť, t. j. rozloženie filmu na príbehy, tvorí iba prvú polovicu, v jeho druhej časti sa už príbehy spoja, a to, čo mohlo byť iba ľahkým prepojením (leitmotívom) príbehov (vodič, klaun a majiteľ hotela je stále ten istý „zloduch"), sa stáva pointou filmu. Táto druhá časť už skôr ako Príbehy zo záhrobia pripomína lacný pokus o Saw a my si zrazu uvedomíme, že sledujeme videofilm, čo je skutočnosť, ktorá sa dovtedy filmu darila veľmi šikovne skrývať.

To, čo však film ako celok zachraňuje a vďaka čomu drží ako-tak pokope, je postava „zloducha". Zo spomínaných troch rolí sa mu najviac hodí postava klauna, ktorý v sebe spája detskú hru so strašidelnosťou. Presne taký je aj „The Laugh", chlapík s nechutne nákazlivým smiechom nápadne pripomínajúcim Heatha „Jokera" Ledgera. „It's funny, right?" hovorí, keď týra svoje obete. Aj vďaka svojmu predstaviteľovi Keirovi O'Donnellovi (Pathology) je najväčším „originálom" filmu a drží ho nad vodou aj v jeho druhej polovici, kde sa ho scenár pokúša stiahnuť ku dnu. Jeho „tri kamarátky" mu to nijako nekazia a film možno pokladať za výborne obsadený.

Keby Amusement ostal pri ambícii „poviedkového filmu", mohol byť z neho ďalší Two-Fisted Tales (spoločné dielo troch „pánov režisérov": Roberta Zemeckisa, Tom Hollanda a Richarda Donnera, z roku 1991). Takto je v ňom všetko naopak, a keď je prvá poviedka tým najlepším, čo vo filme uvidíte, jeho záver je určite to najhoršie. Pre fanúšika žánru Príbehov zo záhrobia, ktorý momentálne nemá na výber nič lepšie, je však Amusement stále voľba, ktorú neoľutuje.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok