hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Gwen

Horor zvaný život

Keďže ponurá a pomalá atmosféra sa viackrát úspešne kombinovala so skutočne hororovými prvkami, možno je lepšie hneď upozorniť. Zápletka sa príliš nerozvinie a nepríde ani žiadne veľké prekvapenie, radšej naň nečakajte. Tentokrát ideme veľmi jednoduchou a priamočiarou cestou, ktorá čerpá z toho, čo nám hneď predstaví. Matka a dve dcéry v osamelom sídle. Otec bojuje na Kryme, živí v nich nádej, že raz ešte povstanú z biedy. Ostatné domy už skôr nedobrovoľne ako z vlastnej vôle obyvatelia opustili, túžila po nich ťažiarska spoločnosť, tak ako túži aj po tom poslednom obývanom. Matka aj dcéry sú odhodlané nepredať, už len z úcty k otcovi. Ich život je pritom ešte ťažší, než akým by ho robili len objektívne podmienky jeho zložitosti.

12. 11. 2019

Polaroid

Konečne primeraný trest za selfie?

Na úvodnej vražde je pozitívne, nakoľko priamo ide na vec. V poslednom čase sme si pri duchárinách zvykli na dlhé obliehanie budúcich obetí. Niečo sa na ne upne, nezmyselne sa to dokola zjavuje v ich okolí, primitívne nás to straší. Aby sme vôbec začali pochybovať, či sa to aj na niečo zmôže. Tentokrát je to hneď od začiatku krátky proces. Sekvencia pritom má všetko, čo by mať mala. Postupne hustne, buduje intenzívny strach, niečo sa zjaví, z nejasnej entity sa to sformuje na priamu a nebezpečnú silu. Ktorá svoj úmysel rovno aj dokoná. Stačilo, že niekto sa tu odfotil aparátom značky Polaroid.

2. 7. 2019

Annabelle 3: Návrat

Späť k detským hrám

S dejovými previazaniami prichádzajú obmedzenia, nech sú aj voľné. Také tie veci, o ktorých by ste v sequeli museli počuť, preto sa v prequeli nemohli stať. Pre horor ide o celkom výrazné obmedzenie, najmä čo sa týka počtu obetí. Dostávame sa rovno do situácie, keď tie musia zostať na nule, a vlastne si zaslúži obdiv, ak sa niekomu do takého hororu vôbec chce. Ako keby sme prechádzali incidenty celkom bezvýznamné z hľadiska celkového príbehu, ktoré akurát v osamotenosti svojho priebehu mohli byť akosi drobno zaujímavé, a v ideálnom prípade aj strašidelné. Niečo ako náhodné epizódy zo života Warrenovcov, aj keď v tejto konkrétnej vystupujú minimálne.

10. 7. 2019

Regression

Výsledok rovnaký, akurát mučenie si inkvizítori viac užili
Myslíte si, že samých seba poznáte. Viete, kto ste, čo ste v živote vykonali a čo vykonať by ste boli schopní. Napríklad ak by vám niekto povedal, že necháte znásilniť vlastnú dcéru, neverili by ste mu. Vysmiali ho, ak by vám tá predstava prišla náznakom smiešna. Lenže čo ak niekto tvrdí, že dokáže preskúmať časti vašej mysle, do ktorých sa nedostanete. Pomôže vám odhaliť spomienky, o akých ste ani netušili, že by ste ich mohli mať. Tomu, čo tam nájde by ste neverili, pokiaľ by nešlo o vedeckú metódu, napríklad s názvom Regression.
2. 2. 2016

Bliss

Umelcov poháňajú drogy. A krv.

Umelci vraj tvoria pod vplyvom drog. Niektorí tento mýtus popierajú, a tvrdia, že bez jasnej hlavy to nejde. Iní ho aktívne podporujú. Vraj inak sa tvoriť ani nedá. V tomto prípade je to celkom zjavné, umelkyni to ide dokonca najlepšie v stave, keď si ani nepamätá, že niečo tvorila. Vlastne ani nevie, čo presne za ten čas užila. Čo okrem maľovania robila. Ani čo za maľbu to nakoniec má byť. Ako keby ani netvorila ona sama, len slúžila nejakým zvláštnym silám a procesom. A stavu, ktorý sa dá opísať ako Bliss.

5. 11. 2019

recenzie.

Amusement

Afonka Soby | 13. 5. 2010
0
6/10          
žáner:
torture, anthology

Cnie sa vám za Príbehmi zo záhrobia?


Shelby cestuje so svojím priateľom po diaľnici, v kolóne áut. Keď si urobia prestávku na pumpe, spoznajú sa s ďalšími dvoma vodičmi v kolóne. Jeden z nich riadi nákladiak, v ktorom Shelby zazrie vyplašené dievča. Keď sa vydajú opäť na cestu, dievča im signalizuje, aby jej pomohli, a nakoniec sama za jazdy z nákladiaka vyskočí...

Tabitha prichádza do domu svojej tety, aby cez noc postrážila svojich dvoch malých bratrancov. Tí majú záľubu v klaunoch, ktorých sa Tabitha trochu desí. Najmä toho v životnej veľkosti, ktorý sedí oproti jej posteli...

Lisa si užíva na párty so svojou kamarátkou Cat. Tej sa zapáči jeden chlapec, no obidve sa dohodnú, že večer strávia spoločne. Cat však o sebe nedá vedieť celú noc a Lisa sa ju ráno vydá hľadať. Chlapec, s ktorým Cat išla, však býva v obrovskom starom hoteli, ktorý skôr pripomína strašidelný zámok. A jeho majiteľ sa k svojim hosťom správa naozaj zvláštne...

Ak ste sledovali seriál Príbehy zo záhrobia (Tales from the Crypt), ktorý vysielala TV Nova v časoch, keď sa ešte u nás dala naladiť, a ak sa vám za ním, podobne ako mne, cnie, máte dôvod na „malú oslavu". Tri príbehy Amusementu nazvané podľa ústredných hrdiniek (Shelby, Tabitha, Lisa) vo mne vyvolali nostalgické spomienky za časmi, keď som na horor pozeral ešte detskými očami a seriál, ktorý by dnes pokojne mohol chodiť aj v nedeľu poobede, som hltal vo večerných hodinách ako celkom seriózny horor. Príbehy mali vždy bezchybnú atmosféru, ktorá dokázala takmer vždy vyvolať zimomriavky bez špeciálnych efektov či iných „neduhov" veľkého rozpočtu. Je sympatické, že Amusement pokračuje presne v tých istých intenciách. Jeho „príbehy" sú naozaj strašidelné a špeciálne Shelby a Tabitha obstoja aj ako veľmi kvalitné krátke filmy.

Bohužiaľ, táto fragmentálnosť, t. j. rozloženie filmu na príbehy, tvorí iba prvú polovicu, v jeho druhej časti sa už príbehy spoja, a to, čo mohlo byť iba ľahkým prepojením (leitmotívom) príbehov (vodič, klaun a majiteľ hotela je stále ten istý „zloduch"), sa stáva pointou filmu. Táto druhá časť už skôr ako Príbehy zo záhrobia pripomína lacný pokus o Saw a my si zrazu uvedomíme, že sledujeme videofilm, čo je skutočnosť, ktorá sa dovtedy filmu darila veľmi šikovne skrývať.

To, čo však film ako celok zachraňuje a vďaka čomu drží ako-tak pokope, je postava „zloducha". Zo spomínaných troch rolí sa mu najviac hodí postava klauna, ktorý v sebe spája detskú hru so strašidelnosťou. Presne taký je aj „The Laugh", chlapík s nechutne nákazlivým smiechom nápadne pripomínajúcim Heatha „Jokera" Ledgera. „It's funny, right?" hovorí, keď týra svoje obete. Aj vďaka svojmu predstaviteľovi Keirovi O'Donnellovi (Pathology) je najväčším „originálom" filmu a drží ho nad vodou aj v jeho druhej polovici, kde sa ho scenár pokúša stiahnuť ku dnu. Jeho „tri kamarátky" mu to nijako nekazia a film možno pokladať za výborne obsadený.

Keby Amusement ostal pri ambícii „poviedkového filmu", mohol byť z neho ďalší Two-Fisted Tales (spoločné dielo troch „pánov režisérov": Roberta Zemeckisa, Tom Hollanda a Richarda Donnera, z roku 1991). Takto je v ňom všetko naopak, a keď je prvá poviedka tým najlepším, čo vo filme uvidíte, jeho záver je určite to najhoršie. Pre fanúšika žánru Príbehov zo záhrobia, ktorý momentálne nemá na výber nič lepšie, je však Amusement stále voľba, ktorú neoľutuje.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok