recenzie.

Amusement

Afonka Soby | 13. 5. 2010

0

6/10          

žáner:

torture, anthology

Cnie sa vám za Príbehmi zo záhrobia?

Shelby cestuje so svojím priateľom po diaľnici, v kolóne áut. Keď si urobia prestávku na pumpe, spoznajú sa s ďalšími dvoma vodičmi v kolóne. Jeden z nich riadi nákladiak, v ktorom Shelby zazrie vyplašené dievča. Keď sa vydajú opäť na cestu, dievča im signalizuje, aby jej pomohli, a nakoniec sama za jazdy z nákladiaka vyskočí...

Tabitha prichádza do domu svojej tety, aby cez noc postrážila svojich dvoch malých bratrancov. Tí majú záľubu v klaunoch, ktorých sa Tabitha trochu desí. Najmä toho v životnej veľkosti, ktorý sedí oproti jej posteli...

Lisa si užíva na párty so svojou kamarátkou Cat. Tej sa zapáči jeden chlapec, no obidve sa dohodnú, že večer strávia spoločne. Cat však o sebe nedá vedieť celú noc a Lisa sa ju ráno vydá hľadať. Chlapec, s ktorým Cat išla, však býva v obrovskom starom hoteli, ktorý skôr pripomína strašidelný zámok. A jeho majiteľ sa k svojim hosťom správa naozaj zvláštne...

Ak ste sledovali seriál Príbehy zo záhrobia (Tales from the Crypt), ktorý vysielala TV Nova v časoch, keď sa ešte u nás dala naladiť, a ak sa vám za ním, podobne ako mne, cnie, máte dôvod na „malú oslavu". Tri príbehy Amusementu nazvané podľa ústredných hrdiniek (Shelby, Tabitha, Lisa) vo mne vyvolali nostalgické spomienky za časmi, keď som na horor pozeral ešte detskými očami a seriál, ktorý by dnes pokojne mohol chodiť aj v nedeľu poobede, som hltal vo večerných hodinách ako celkom seriózny horor. Príbehy mali vždy bezchybnú atmosféru, ktorá dokázala takmer vždy vyvolať zimomriavky bez špeciálnych efektov či iných „neduhov" veľkého rozpočtu. Je sympatické, že Amusement pokračuje presne v tých istých intenciách. Jeho „príbehy" sú naozaj strašidelné a špeciálne Shelby a Tabitha obstoja aj ako veľmi kvalitné krátke filmy.

Bohužiaľ, táto fragmentálnosť, t. j. rozloženie filmu na príbehy, tvorí iba prvú polovicu, v jeho druhej časti sa už príbehy spoja, a to, čo mohlo byť iba ľahkým prepojením (leitmotívom) príbehov (vodič, klaun a majiteľ hotela je stále ten istý „zloduch"), sa stáva pointou filmu. Táto druhá časť už skôr ako Príbehy zo záhrobia pripomína lacný pokus o Saw a my si zrazu uvedomíme, že sledujeme videofilm, čo je skutočnosť, ktorá sa dovtedy filmu darila veľmi šikovne skrývať.

To, čo však film ako celok zachraňuje a vďaka čomu drží ako-tak pokope, je postava „zloducha". Zo spomínaných troch rolí sa mu najviac hodí postava klauna, ktorý v sebe spája detskú hru so strašidelnosťou. Presne taký je aj „The Laugh", chlapík s nechutne nákazlivým smiechom nápadne pripomínajúcim Heatha „Jokera" Ledgera. „It's funny, right?" hovorí, keď týra svoje obete. Aj vďaka svojmu predstaviteľovi Keirovi O'Donnellovi (Pathology) je najväčším „originálom" filmu a drží ho nad vodou aj v jeho druhej polovici, kde sa ho scenár pokúša stiahnuť ku dnu. Jeho „tri kamarátky" mu to nijako nekazia a film možno pokladať za výborne obsadený.

Keby Amusement ostal pri ambícii „poviedkového filmu", mohol byť z neho ďalší Two-Fisted Tales (spoločné dielo troch „pánov režisérov": Roberta Zemeckisa, Tom Hollanda a Richarda Donnera, z roku 1991). Takto je v ňom všetko naopak, a keď je prvá poviedka tým najlepším, čo vo filme uvidíte, jeho záver je určite to najhoršie. Pre fanúšika žánru Príbehov zo záhrobia, ktorý momentálne nemá na výber nič lepšie, je však Amusement stále voľba, ktorú neoľutuje.