hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Victor Frankenstein

Znova to isté inak, nudnejšie
Frankenstein je krásny príklad postavy, ktorá svojou slávou ďaleko presiahla dielo, z ktorého pochádza. Totiž Frankenstein pôvodne nebola ani oživená príšera, ale jej stvoriteľ. To je už samozrejme všetkým jedno, rovnako ako presný obsah diela, v ktorom sa prvýkrát objavil. Aj to, že ho napísala Mary Shelley a malo ísť o prvý román žánra sci fi aj jeden z prvých hororov. Tá Mary Shelley, o ktorej sa nikdy nemôže nespomenúť, že bola manželkou Percy Bysshe Shelleyho. A znova sa hlavne v našich končinách všetci len tvária, že vedia, o koho ide. Čo už, z Frankensteina je kultúrne dedičstvo s kolektívnym vlastníctvom, takže každý si s ním už robí, čo chce. Teraz nám napríklad film opisuje neznámy príbeh jeho tvorcu a tak sa aj volá, Victor Frankenstein.
4. 12. 2015

Nevesta na zabitie

Svadobná noc trochu inak

Začiatok je dosť klasický a spĺňa štandardy filmov či komédií o vstupe do rodiny. On je bohatý, ona vyrastala bez rodičov. Snobská rodina ako keby ju nenávidela, hoci sa nevesta tvári nervózne, skôr máme dojem, že jej to je jedno. Ide o obligátny folklór s nedôverujúcimi rodičmi a zazerajúcou tetou. Hlavná je láska, tej cíti od manžela viac než dosť. Zatiaľ. Film si možno na pár výnimiek drží úroveň a vyhýba sa skĺznutiu do uletenosti, aj keď sa tá miestami priam ponúka. Niektoré postavy sú komické, stále ale uveriteľné a zhruba rovnako by mohli vyzerať v nehororovej komédii. Samozrejme, uletená musí byť samotná zápletka.

12. 9. 2019

Grave Encounters

Quo vadis, found footage?
Senzácia, ktorú vyvolal v roku 1999 film Záhada Blair Witch si svojou hrou na autentickosť od mnohých puristov vyslúžila nálepku lacnosti až podradnosti. Formát found footage nebol nový, využil ho už v roku 1980 Ruggero Deodato pri svojom otrasnom filme Cannibal Holocaust.
26. 4. 2012

The Haunter

Veľká Miss Afekt
Každý duchársky horor si musí vytvoriť pravidlá sveta, v ktorom sa odohrá. Čo duchovia môžu, čo chcú a hlavne, ako sa ich dá zbaviť. Všeobecnou zásadou býva, čím jednoduchšie tým lepšie. S komplikovanými konštruktmi sa dá v lepšom prípade dostať k vtipnosti (Drag Me to Hell). Tých horších je neúrekom a zväčša sa končia ako mysteriózny nezmysel bez hlavy a päty (Shelter). Na dorazenie diváckeho zážitku je potom najlepšie nedopriať mu ani možnosť tváriť sa, že si všetky nelogickosti nevšimol. Zložitá myšlienka je aj za filmom The Haunter, ako asi svoju úlohu zvládol?
Lisa prežíva dokola ten istý deň. Budí ju brat s pirátskym pokladom, mama ju posiela prať a otec opravuje auto. A v dome sa ešte objaví aj pár duchov. Hlasov, nočných návštev, snažia sa s Lisou komunikovať. Napred sa bojí, postupne si na nich zvyká a začnú ju zaujímať. S ich pomocou nájde záznamy, koľko dievčat už v okolí zahynulo, a že práve tie k nej prichádzajú. Potom je jedného dňa všetko inak. Je to ten istý deň, lenže všetci sa správajú odlišne. Príde opravár telefónov, všetky predošlé dni nefunkčných. Má v očiach smrť, a povie to Lise jasne. S duchmi nech sa nesnaží komunikovať. Inak bude trpieť. Ukáže jej, že to on ovláda všetko, čo sa deje. Je to jeho dom, on tam vyrastal a vraždil, a mieni pokračovať. Až kým ho Lisa nezastaví.
9. 1. 2014

Bear

Medveď je živý, ale nezáživný

Jeden spoločný výlet dvoch znesvárených bratov a ich partneriek na rodinnú párty prekazí nehoda. Ich auto zíde z cesty a štvorica uviazne v lese, kde stretnú medvediu samicu, zrejme podobne vyplašenú ako oni sami. Jeden z bratov však stratí nervy a medvedicu chladnokrvne zastrelí. Pár nábojov si však mal nechať. Prichádza totiž samec, ktorý je lačný nie ani tak po ľudskom mäse, ako skôr po pomste.

20. 9. 2010

recenzie.

The Woman

Andrej Gomora | 1. 5. 2012
2
8/10          
žáner:
comedy, crazy family, exploitation, torture

Úloha divožienky v modernej spoločnosti


Zo zdanlivo samaritánskych pohnútok si zdanlivo zodpovedný otec rodiny nasťahuje do pivnice divožienku. Nachádzame sa niekde v konzervatívnom americkom vnútrozemí, a on ju zbadá v lese na poľovačke, ako zvykne nachádzať lovnú zver. Od tej sa žena veľmi nelíši ani svojim vzhľadom a správaním. Živí sa menšími živočíchmi, je celá ufúľaná a doráňaná. Otec si zavolá syna a spolu ženu chytia do siete. Doma ju uviažu za ruky aj nohy, že sa takmer nemôže hýbať. Cieľom malo byť jej scivilizovanie, nemôžu ju predsa nechať behať polonahú po lesoch, a jesť surové mäso. Ako chcú tento cieľ dosiahnuť? Silným prúdom z hadice ju umyjú, dajú jej jesť ľudskú potravu. Potom už ale ich pokrok viazne. Skôr sa začína vynárať otázka, aký vlastne bol skutočný účel, za ktorým ju lovili, ako vlastne funguje ich rodina, kto táto žena je, a ako sa pre nich skončí jej príchod.

Hneď na začiatok upozornenie, The Woman je skôr inotaj ktorá sa vyžíva v brutalite, ako klasický horor. Aj keď v mnohých smeroch je zaujímavá pre hororových fanúšikov, primárne sa nesnaží strašiť ani znechucovať. Skôr krvavo rozoberá témy ako pokrytecká konzervatívna spoločnosť, a postavenie ženy v nej. Preto sú hlavnými postavami členovia uhladene a dokonalo pôsobiacej rodiny. Tie menšie chyb krásy sú, keď otehotnie dcéra stredoškoláčka, alebo keď otec raz udrie svoju manželku. To čo sa postupne o rodine dozvedáme, a ako sa pred nami začne správať, úplne ničí obraz normálnosti. Tá akoby zostávala vyvretá pred hlavnými dverami. Tajomná žena pritom poskytuje každému možnosť, aby odhalil to, čo sa nachádza v hlbinách jeho duše. Samozrejme, tu sa jej úloha zďaleka nekončí.

„Tajomná žena pritom poskytuje každému možnosť, aby odhalil to, čo sa nachádza v hlbinách jeho duše."

Je účelom filmu, aby všetky postavy pôsobili stereotypne, keďže ide o zobrazenie stereotypnej rodiny. Máme tu extrovertného, suverénneho a doma despotického otca. Jeho ženu, pred svetom uzavretú, zosobňujúcu lásku a dokonalú oddanosť. Syna, ktorý na jednej strane otca obdivuje, zároveň voči nemu naberá rivalský až žiarlivý vzťah. A dcéru vo svojich najťažších rokoch dospievania, pre všetkých vrátane jej samej nepochopiteľnú, a tehotnú nanajvýš záhadným spôsobom. Ako k dieťatku prišla je nám len naznačené, a podobne je to s viacerými otázkami, ktoré film ponúka. Hlavnou je pochopiteľne otázka hlavnej hrdinky. kde sa môžme aj nemusíme uspokojiť s odpoveďou, že je to skrátka divožienka. Okrem pre hororové účely nie veľmi prijateľného vysvetlenia, že ide o symbolickú bytosť, ponúka film aj dostačujúce realistické podnety pre divákovu fantáziu.

„Otrepaná otázka, kto je vlastne zlo a kto dobro, našťastie nevystupuje len v zaužívanom kontraste civilizácia a príroda."

Až po dramatické vyvrcholenie je gradácia deja postavená predovšetkým na tom, ako sa postavy postupne prejavujú. Od začiatku je atmosféra prinajmenšom znepokojivá, odkedy ženu vidíme loviť v lese, cez jej priviazanie a škreky v pivnici. V napätí nás drží jej záhadnosť, a zmätok z úmyslov, ktoré s ňou rodina má. Na jednej strane je ona tá brutálna a krvavá. Na druhej strane je násilím držaná, a zaobchádza sa s ňou zle až do extrému. Otrepaná otázka, kto je vlastne zlo a kto dobro, našťastie nevystupuje len v zaužívanom kontraste civilizácia a príroda. Rovnako sa dostáva do rozmeru mužsko- ženských vzťahov, respektíve čohokoľvek, čo táto bytosť v očiach diváka predstavuje. Aj napriek jej nie malému utrpeniu, dá sa len ťažko pochybovať o tom, že to bude ona, kto nakoniec vyviazne víťazne. Označenie za kladnú hrdinku by bolo prehnané, keďže nejde ani o kompletnú postavu, a naviac rada žerie ľudí. Predstavuje skôr neporaziteľný živel a prírodnú silu, s ktorou sa nedá bojovať, a ktorá každému dá čo mu patrí, s až prehnanou spravodlivosťou. Do úlohy hrdinu, o ktorého sa bojíme, si môžme pokojne vložiť ľudskosť civilizovaných postáv. Ich postupné zlyhávanie nás dovedie k tomu, že im škaredý koniec doprajeme. Tým jasne vidíme, nakoľko sa im podarilo nám odcudziť, a aké odsúdenie si vyslúžili.

„Záverečný masaker uspokojí každého milovníka nechutností a je tiež veľmi podareným vyvrcholením z hľadiska kompozície filmu."

Aj keď väčšinu času je film na násilie skúpy, nakoniec tento nedostatok divákovi vynahradí. Záverečný masaker uspokojí každého milovníka nechutností a je tiež veľmi podareným vyvrcholením z hľadiska kompozície filmu. Zdôrazňuje kreatívne poňatie serióznych tém a vracia im zábavnosť, v tomto prípade hororovú. Ako celok tak The Woman hororového diváka uspokojí a dá mu dostatok strachu aj krvi. Súčasne ide o inteligentný film, ktorý ponúka priestor na premýšľanie a pocit, že sme čas nestrávili len bezduchou zábavou.


Galéria k článku
Diskusia k článku (2 príspevky) Pridať príspevok
Pozitívne hodnotenie Andrej
13. 2. 2013, 15:09

Ten film Ti asi musí sadnúť, keď sa s ním nestotožníš, štve Ťa všetko. Nezodpovedané otázky boli podľa mňa tak naschvál položené, že mali zostať otvorené. Pri takých špecifických filmoch je to vždy zložité s hodnotením, keď ho nie je veľmi s čím porovnávať. To o čo sa snažil, robil podľa mňa dobre, preto pozitívne hodnoenie.

privela hviezdiciek Kety
8. 2. 2013, 21:25

Napriek tomu,ze mam autorove recenzie rada, mam uplne iny nazor na tento film:) Nastastie som ho uz videla dost davno, ale ten zmateny pocit po jeho vzhliadnuti si pamatam asi najlepsie. Slabe herecke vykony, otazny pribeh... film otvara viac otazok ako zodpovie(ak vobec).

Odporúčané filmy