hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Boarding School

Nadštandardné služby pre spokojnosť rodičov
Napred si hovoríte, že kde je ten horor. Objaví sa jeden celkom trápny duch, chlapček si zakrýva zrkadlo, zjavne má trocha bujnú fantáziu. Uvidíme aj dôvod, veď číta samé komiksy a pozerá samé horory. Má doma dusno lebo je mierne pošahaný, sú s ním samé problémy. Začne sa dostavovať nepríjemný pocit z pozerania filmu, no nie tak klasicky hororový, maximálne sa tak náznakom blížime exploitationu. Povaha filmu sa celkom nezmení, ani keď ho konečne pošlú na prevýchovu. To príde, až keď divák objaví, čo je to za Boarding School.
12. 11. 2018

Bird Box

Zatvoriť oči a načúvať spevu

Princíp slepoty ako záchrany, či nevyhnutnosti zakrývať si oči určite má svoje čaro, aj nad možnosti jeho metaforického využitia. Horšie je to s jeho praktickou realizáciou. Čo presne ľudia nesmú vidieť nám nikdy neukážu. Ako inak, veď by sme umreli. Ono sa to ale aj drží skôr na úrovni metafory, v zmysle že si treba zakrývať oči. Presné a zmysluplné pravidlá ako sa to šíri už by sme ale hľadali márne, a ťažko sa nám verí v možnosť ich existencie. Podobne zložité je to aj s tým, ako postavy prežívajú. Samozrejme sa nám, vidiacim, môže zrak javiť nevyhnutnejším než akým v skutočnosti je. Napríklad streľbu na cieľ si bez neho ale ťažko predstaviť, vôbec snahu sa o niečo podobné pokúšať. Film nám ako zložité predostrie viacero činností. Ako šoférovanie, či plavba po rieke alebo beh po lese, medzi stromami a konármi. Často sa ale skôr ako zložité javia v skutočnosti jednoducho nemožné.

5. 2. 2019

After Midnight

Poeticky, minimalisticky, s príšerou

Ak ste náhodou videli The Battery, asi si na túto zombícku road movie aj po rokoch pamätáte. Nezávislý film nakrútený v minimalistickom štýle podobnom Jimovi Jarmuschovi sa v niečom odlišoval od prakticky čohokoľvek, čo sa za posledné roky vyskytlo na hororovej scéne. Režisér a scenárista Jeremy Gardner sa teraz vracia po ôsmych rokoch s autorským počinom. Opäť s celkom zanedbateľným rozpočtom, ktorý mu opäť nijako nechýba. Namiesto zombíkov príde iné monštrum, postapokalyptický svet nahradí svet ľúbostných trápení, vo filme s názvom After Midnight.

17. 3. 2020

The Abominable Dr. Phibes

Gotický predok exploitov
Legendárny organový virtuóz pán Phibes nemá rád doktorov. Konkrétne desať doktorov, ktorí nedokázali zachrániť život jeho ženy. Keď sa o jej nešťastí dozvedel, sám v rýchlosti nabúral a podľa všetkého uhorel v aute. Neuhorel, zostal len zmrzačený a nemý. V spolupráci s tajomnou kráskou teraz doktorov obchádza. Jedného po druhom, a uvaľuje na nich postupne rany tak, ako postihli egyptského faraóna. Prvé boli vraj včely, ešte pred začiatkom stopáže filmu. Nasledujú netopiere. Vypustia ich doktorovi do spálne, a ráno ho už slúžka nájde dohryzeného na smrť. Ako vraždy postupujú, polícia si pomaly začne jednotlivé obete spájať. Nech je aj páchateľ mŕtvy, polícia ho vystopuje. Práve, keď sa dostal k poslednej rane, smrti prvorodeného.
21. 5. 2014

I Am Not a Serial Killer

Variácia čudných obyvateľov malého mesta

John spĺňa všetky predpoklady začať vo veľkom vraždiť ľudí. Vyskytujú sa u neho charakteristiky, ktoré napĺňalo 95% sériových vrahov. Samému mu ani nenapadlo, že by krutosť ku zvieratám mohla byť zlá, až kvôli tomu znepokojivému predpokladu ho začala trápiť. Mame chodí pomáhať do pitevne, tá je mu druhým domovom. A všetky školské práce píše o masových vrahoch, podľa riaditeľa školy sa nimi zaoberá oveľa viac, ako by mal. Má osobného psychoterapeuta, ten sleduje jeho vývoj. Podľa neho napreduje dobre. Ako vhodná otázka sa javí, či pozornosť venovaná jeho potenciálnej nebezpečnosti môže byť pri Johnovi naozaj užitočná. Alebo či ho skôr netlačí k tomu sa so všetkými obavami ohľadne jeho osoby stotožniť. A byť tým, čo od neho všetci očakávajú. Zatiaľ si môže hovoriť I Am Not a Serial Killer, no sledovať toho skutočného, ktorý začal terorizovať malé mestečko, ho nepochybne fascinuje.

25. 4. 2017

recenzie.

The Woman

Andrej Gomora | 1. 5. 2012
2
8/10          
žáner:
comedy, crazy family, exploitation, torture

Úloha divožienky v modernej spoločnosti


Zo zdanlivo samaritánskych pohnútok si zdanlivo zodpovedný otec rodiny nasťahuje do pivnice divožienku. Nachádzame sa niekde v konzervatívnom americkom vnútrozemí, a on ju zbadá v lese na poľovačke, ako zvykne nachádzať lovnú zver. Od tej sa žena veľmi nelíši ani svojim vzhľadom a správaním. Živí sa menšími živočíchmi, je celá ufúľaná a doráňaná. Otec si zavolá syna a spolu ženu chytia do siete. Doma ju uviažu za ruky aj nohy, že sa takmer nemôže hýbať. Cieľom malo byť jej scivilizovanie, nemôžu ju predsa nechať behať polonahú po lesoch, a jesť surové mäso. Ako chcú tento cieľ dosiahnuť? Silným prúdom z hadice ju umyjú, dajú jej jesť ľudskú potravu. Potom už ale ich pokrok viazne. Skôr sa začína vynárať otázka, aký vlastne bol skutočný účel, za ktorým ju lovili, ako vlastne funguje ich rodina, kto táto žena je, a ako sa pre nich skončí jej príchod.

Hneď na začiatok upozornenie, The Woman je skôr inotaj ktorá sa vyžíva v brutalite, ako klasický horor. Aj keď v mnohých smeroch je zaujímavá pre hororových fanúšikov, primárne sa nesnaží strašiť ani znechucovať. Skôr krvavo rozoberá témy ako pokrytecká konzervatívna spoločnosť, a postavenie ženy v nej. Preto sú hlavnými postavami členovia uhladene a dokonalo pôsobiacej rodiny. Tie menšie chyb krásy sú, keď otehotnie dcéra stredoškoláčka, alebo keď otec raz udrie svoju manželku. To čo sa postupne o rodine dozvedáme, a ako sa pred nami začne správať, úplne ničí obraz normálnosti. Tá akoby zostávala vyvretá pred hlavnými dverami. Tajomná žena pritom poskytuje každému možnosť, aby odhalil to, čo sa nachádza v hlbinách jeho duše. Samozrejme, tu sa jej úloha zďaleka nekončí.

„Tajomná žena pritom poskytuje každému možnosť, aby odhalil to, čo sa nachádza v hlbinách jeho duše."

Je účelom filmu, aby všetky postavy pôsobili stereotypne, keďže ide o zobrazenie stereotypnej rodiny. Máme tu extrovertného, suverénneho a doma despotického otca. Jeho ženu, pred svetom uzavretú, zosobňujúcu lásku a dokonalú oddanosť. Syna, ktorý na jednej strane otca obdivuje, zároveň voči nemu naberá rivalský až žiarlivý vzťah. A dcéru vo svojich najťažších rokoch dospievania, pre všetkých vrátane jej samej nepochopiteľnú, a tehotnú nanajvýš záhadným spôsobom. Ako k dieťatku prišla je nám len naznačené, a podobne je to s viacerými otázkami, ktoré film ponúka. Hlavnou je pochopiteľne otázka hlavnej hrdinky. kde sa môžme aj nemusíme uspokojiť s odpoveďou, že je to skrátka divožienka. Okrem pre hororové účely nie veľmi prijateľného vysvetlenia, že ide o symbolickú bytosť, ponúka film aj dostačujúce realistické podnety pre divákovu fantáziu.

„Otrepaná otázka, kto je vlastne zlo a kto dobro, našťastie nevystupuje len v zaužívanom kontraste civilizácia a príroda."

Až po dramatické vyvrcholenie je gradácia deja postavená predovšetkým na tom, ako sa postavy postupne prejavujú. Od začiatku je atmosféra prinajmenšom znepokojivá, odkedy ženu vidíme loviť v lese, cez jej priviazanie a škreky v pivnici. V napätí nás drží jej záhadnosť, a zmätok z úmyslov, ktoré s ňou rodina má. Na jednej strane je ona tá brutálna a krvavá. Na druhej strane je násilím držaná, a zaobchádza sa s ňou zle až do extrému. Otrepaná otázka, kto je vlastne zlo a kto dobro, našťastie nevystupuje len v zaužívanom kontraste civilizácia a príroda. Rovnako sa dostáva do rozmeru mužsko- ženských vzťahov, respektíve čohokoľvek, čo táto bytosť v očiach diváka predstavuje. Aj napriek jej nie malému utrpeniu, dá sa len ťažko pochybovať o tom, že to bude ona, kto nakoniec vyviazne víťazne. Označenie za kladnú hrdinku by bolo prehnané, keďže nejde ani o kompletnú postavu, a naviac rada žerie ľudí. Predstavuje skôr neporaziteľný živel a prírodnú silu, s ktorou sa nedá bojovať, a ktorá každému dá čo mu patrí, s až prehnanou spravodlivosťou. Do úlohy hrdinu, o ktorého sa bojíme, si môžme pokojne vložiť ľudskosť civilizovaných postáv. Ich postupné zlyhávanie nás dovedie k tomu, že im škaredý koniec doprajeme. Tým jasne vidíme, nakoľko sa im podarilo nám odcudziť, a aké odsúdenie si vyslúžili.

„Záverečný masaker uspokojí každého milovníka nechutností a je tiež veľmi podareným vyvrcholením z hľadiska kompozície filmu."

Aj keď väčšinu času je film na násilie skúpy, nakoniec tento nedostatok divákovi vynahradí. Záverečný masaker uspokojí každého milovníka nechutností a je tiež veľmi podareným vyvrcholením z hľadiska kompozície filmu. Zdôrazňuje kreatívne poňatie serióznych tém a vracia im zábavnosť, v tomto prípade hororovú. Ako celok tak The Woman hororového diváka uspokojí a dá mu dostatok strachu aj krvi. Súčasne ide o inteligentný film, ktorý ponúka priestor na premýšľanie a pocit, že sme čas nestrávili len bezduchou zábavou.


Galéria k článku
Diskusia k článku (2 príspevky) Pridať príspevok
Pozitívne hodnotenie Andrej
13. 2. 2013, 15:09

Ten film Ti asi musí sadnúť, keď sa s ním nestotožníš, štve Ťa všetko. Nezodpovedané otázky boli podľa mňa tak naschvál položené, že mali zostať otvorené. Pri takých špecifických filmoch je to vždy zložité s hodnotením, keď ho nie je veľmi s čím porovnávať. To o čo sa snažil, robil podľa mňa dobre, preto pozitívne hodnoenie.

privela hviezdiciek Kety
8. 2. 2013, 21:25

Napriek tomu,ze mam autorove recenzie rada, mam uplne iny nazor na tento film:) Nastastie som ho uz videla dost davno, ale ten zmateny pocit po jeho vzhliadnuti si pamatam asi najlepsie. Slabe herecke vykony, otazny pribeh... film otvara viac otazok ako zodpovie(ak vobec).

Odporúčané filmy