recenzie.

The Woman

Andrej Gomora | 1. 5. 2012

2

8/10          

žáner:

comedy, crazy family, exploitation, torture

Úloha divožienky v modernej spoločnosti

Zo zdanlivo samaritánskych pohnútok si zdanlivo zodpovedný otec rodiny nasťahuje do pivnice divožienku. Nachádzame sa niekde v konzervatívnom americkom vnútrozemí, a on ju zbadá v lese na poľovačke, ako zvykne nachádzať lovnú zver. Od tej sa žena veľmi nelíši ani svojim vzhľadom a správaním. Živí sa menšími živočíchmi, je celá ufúľaná a doráňaná. Otec si zavolá syna a spolu ženu chytia do siete. Doma ju uviažu za ruky aj nohy, že sa takmer nemôže hýbať. Cieľom malo byť jej scivilizovanie, nemôžu ju predsa nechať behať polonahú po lesoch, a jesť surové mäso. Ako chcú tento cieľ dosiahnuť? Silným prúdom z hadice ju umyjú, dajú jej jesť ľudskú potravu. Potom už ale ich pokrok viazne. Skôr sa začína vynárať otázka, aký vlastne bol skutočný účel, za ktorým ju lovili, ako vlastne funguje ich rodina, kto táto žena je, a ako sa pre nich skončí jej príchod.

Hneď na začiatok upozornenie, The Woman je skôr inotaj ktorá sa vyžíva v brutalite, ako klasický horor. Aj keď v mnohých smeroch je zaujímavá pre hororových fanúšikov, primárne sa nesnaží strašiť ani znechucovať. Skôr krvavo rozoberá témy ako pokrytecká konzervatívna spoločnosť, a postavenie ženy v nej. Preto sú hlavnými postavami členovia uhladene a dokonalo pôsobiacej rodiny. Tie menšie chyb krásy sú, keď otehotnie dcéra stredoškoláčka, alebo keď otec raz udrie svoju manželku. To čo sa postupne o rodine dozvedáme, a ako sa pred nami začne správať, úplne ničí obraz normálnosti. Tá akoby zostávala vyvretá pred hlavnými dverami. Tajomná žena pritom poskytuje každému možnosť, aby odhalil to, čo sa nachádza v hlbinách jeho duše. Samozrejme, tu sa jej úloha zďaleka nekončí.

„Tajomná žena pritom poskytuje každému možnosť, aby odhalil to, čo sa nachádza v hlbinách jeho duše."

Je účelom filmu, aby všetky postavy pôsobili stereotypne, keďže ide o zobrazenie stereotypnej rodiny. Máme tu extrovertného, suverénneho a doma despotického otca. Jeho ženu, pred svetom uzavretú, zosobňujúcu lásku a dokonalú oddanosť. Syna, ktorý na jednej strane otca obdivuje, zároveň voči nemu naberá rivalský až žiarlivý vzťah. A dcéru vo svojich najťažších rokoch dospievania, pre všetkých vrátane jej samej nepochopiteľnú, a tehotnú nanajvýš záhadným spôsobom. Ako k dieťatku prišla je nám len naznačené, a podobne je to s viacerými otázkami, ktoré film ponúka. Hlavnou je pochopiteľne otázka hlavnej hrdinky. kde sa môžme aj nemusíme uspokojiť s odpoveďou, že je to skrátka divožienka. Okrem pre hororové účely nie veľmi prijateľného vysvetlenia, že ide o symbolickú bytosť, ponúka film aj dostačujúce realistické podnety pre divákovu fantáziu.

„Otrepaná otázka, kto je vlastne zlo a kto dobro, našťastie nevystupuje len v zaužívanom kontraste civilizácia a príroda."

Až po dramatické vyvrcholenie je gradácia deja postavená predovšetkým na tom, ako sa postavy postupne prejavujú. Od začiatku je atmosféra prinajmenšom znepokojivá, odkedy ženu vidíme loviť v lese, cez jej priviazanie a škreky v pivnici. V napätí nás drží jej záhadnosť, a zmätok z úmyslov, ktoré s ňou rodina má. Na jednej strane je ona tá brutálna a krvavá. Na druhej strane je násilím držaná, a zaobchádza sa s ňou zle až do extrému. Otrepaná otázka, kto je vlastne zlo a kto dobro, našťastie nevystupuje len v zaužívanom kontraste civilizácia a príroda. Rovnako sa dostáva do rozmeru mužsko- ženských vzťahov, respektíve čohokoľvek, čo táto bytosť v očiach diváka predstavuje. Aj napriek jej nie malému utrpeniu, dá sa len ťažko pochybovať o tom, že to bude ona, kto nakoniec vyviazne víťazne. Označenie za kladnú hrdinku by bolo prehnané, keďže nejde ani o kompletnú postavu, a naviac rada žerie ľudí. Predstavuje skôr neporaziteľný živel a prírodnú silu, s ktorou sa nedá bojovať, a ktorá každému dá čo mu patrí, s až prehnanou spravodlivosťou. Do úlohy hrdinu, o ktorého sa bojíme, si môžme pokojne vložiť ľudskosť civilizovaných postáv. Ich postupné zlyhávanie nás dovedie k tomu, že im škaredý koniec doprajeme. Tým jasne vidíme, nakoľko sa im podarilo nám odcudziť, a aké odsúdenie si vyslúžili.

„Záverečný masaker uspokojí každého milovníka nechutností a je tiež veľmi podareným vyvrcholením z hľadiska kompozície filmu."

Aj keď väčšinu času je film na násilie skúpy, nakoniec tento nedostatok divákovi vynahradí. Záverečný masaker uspokojí každého milovníka nechutností a je tiež veľmi podareným vyvrcholením z hľadiska kompozície filmu. Zdôrazňuje kreatívne poňatie serióznych tém a vracia im zábavnosť, v tomto prípade hororovú. Ako celok tak The Woman hororového diváka uspokojí a dá mu dostatok strachu aj krvi. Súčasne ide o inteligentný film, ktorý ponúka priestor na premýšľanie a pocit, že sme čas nestrávili len bezduchou zábavou.