hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Boarding School

Nadštandardné služby pre spokojnosť rodičov
Napred si hovoríte, že kde je ten horor. Objaví sa jeden celkom trápny duch, chlapček si zakrýva zrkadlo, zjavne má trocha bujnú fantáziu. Uvidíme aj dôvod, veď číta samé komiksy a pozerá samé horory. Má doma dusno lebo je mierne pošahaný, sú s ním samé problémy. Začne sa dostavovať nepríjemný pocit z pozerania filmu, no nie tak klasicky hororový, maximálne sa tak náznakom blížime exploitationu. Povaha filmu sa celkom nezmení, ani keď ho konečne pošlú na prevýchovu. To príde, až keď divák objaví, čo je to za Boarding School.
12. 11. 2018

Korisť

Žraločí horor, len s aligátorom

Žraločie horory sme tu mali tri letá po sebe, už ten posledný cítil, že toho začína byť priveľa, musí sa trocha odlíšiť. Bez vodného zvieraťa to nešlo, nech majú ľudia na čo myslieť, keď sa pôjdu kúpať. Aligátory severoamerické majú ročne na svedomí zhruba rovnako zanedbateľný počet obetí ako žraloky, na rozdiel od takého krokodíla nílskeho. Ten ročne zožerie až do tisícky ľudí a medzi predátormi loviacimi ľudí ako korisť sa mu často prisudzuje svetové prvenstvo. Zato aligátor má to šťastie, že žije v privilegovanej Amerike. Preto z neho toho leto spravili hviezdu filmu Korisť.

16. 7. 2019

Sinister 2

Mohlo sa to skončiť aj horšie
Prvý Sinister sme sledovali z pohľadu obete. Pátrajúcej, no nevedomej, obete, s ktorou sa priam zahrávali. Stála proti nej neporaziteľná sila fungujúca neomylne a jej vstup do niekoho života mohol mať len jeden koniec. Pochopili sme jej logiku, ako svoje obete nachádza a čo sa im zhruba stane. Čo za silu to je a ako pracuje na dokonaní svojho diela nám ale nenaznačili. Pohľad z druhej strany, či skôr niekde zo stredu nám sprostredkuje až Sinister 2.
21. 9. 2015

Smrtiaci príliv

Viac o kráske než o žralokovi

V roku 1891 vypísal multimilionár žijúci v New Yorku Hermann Oelrichs odmenu 500 dolárov za dôkaz, že žralok je schopný napadnúť človeka. Keď sa v roku 1916 odohrala v New Jersey séria žraločích útokov, ktorej padli za obeť štyria ľudia, prinajmenšom jedny noviny ich spočiatku pripisovali morským korytnačkám. Natoľko nevinný imidž vtedy ešte žraloky mali. Najzásadnejšiu ranu mu samozrejme zasadil film Čeľuste v roku 1975, odvtedy sa krvilační žraloci stali neodmysliteľnou súčasťou kultúry. Znova raz tak o nich hovorí dielo s názvom Smrtiaci príliv.

5. 9. 2016

Ich seh, ich seh/ Dobrú noc, mami

Čo už mohla vychovať taká matka?
V určitom veku je nenávidieť svojich rodičov normálne, priam súčasť zdravého vývoja. Ani v skorom detstve sa ale určite nedá povedať, že by deti k mame a otcovi pociťovali len lásku. Rodičia sú pre nich predstaviteľmi sveta, v ktorom sú ešte stratené. Dávajú im príkazy a zákazy, karhajú ich a dieťa často nie je ani schopné pochopiť, prečo. Z toho dôvodu nie je možné prežiť detstvo bez zažitia strachu z vlastných rodičov, a bez občasného pocitu chvíľkového odcudzenia. To zväčša prejde, uvedomíme si, že predsa sú to naši rodičia. Ale čo ak nie, čo ak máme dôvod pochybovať, či to naši rodičia skutočne sú? Napríklad kvôli plastickej operácii, ako vo filme Ich seh, ich seh.
6. 10. 2015

recenzie.

The Woman

Andrej Gomora | 1. 5. 2012
2
8/10          
žáner:
comedy, crazy family, exploitation, torture

Úloha divožienky v modernej spoločnosti


Zo zdanlivo samaritánskych pohnútok si zdanlivo zodpovedný otec rodiny nasťahuje do pivnice divožienku. Nachádzame sa niekde v konzervatívnom americkom vnútrozemí, a on ju zbadá v lese na poľovačke, ako zvykne nachádzať lovnú zver. Od tej sa žena veľmi nelíši ani svojim vzhľadom a správaním. Živí sa menšími živočíchmi, je celá ufúľaná a doráňaná. Otec si zavolá syna a spolu ženu chytia do siete. Doma ju uviažu za ruky aj nohy, že sa takmer nemôže hýbať. Cieľom malo byť jej scivilizovanie, nemôžu ju predsa nechať behať polonahú po lesoch, a jesť surové mäso. Ako chcú tento cieľ dosiahnuť? Silným prúdom z hadice ju umyjú, dajú jej jesť ľudskú potravu. Potom už ale ich pokrok viazne. Skôr sa začína vynárať otázka, aký vlastne bol skutočný účel, za ktorým ju lovili, ako vlastne funguje ich rodina, kto táto žena je, a ako sa pre nich skončí jej príchod.

Hneď na začiatok upozornenie, The Woman je skôr inotaj ktorá sa vyžíva v brutalite, ako klasický horor. Aj keď v mnohých smeroch je zaujímavá pre hororových fanúšikov, primárne sa nesnaží strašiť ani znechucovať. Skôr krvavo rozoberá témy ako pokrytecká konzervatívna spoločnosť, a postavenie ženy v nej. Preto sú hlavnými postavami členovia uhladene a dokonalo pôsobiacej rodiny. Tie menšie chyb krásy sú, keď otehotnie dcéra stredoškoláčka, alebo keď otec raz udrie svoju manželku. To čo sa postupne o rodine dozvedáme, a ako sa pred nami začne správať, úplne ničí obraz normálnosti. Tá akoby zostávala vyvretá pred hlavnými dverami. Tajomná žena pritom poskytuje každému možnosť, aby odhalil to, čo sa nachádza v hlbinách jeho duše. Samozrejme, tu sa jej úloha zďaleka nekončí.

„Tajomná žena pritom poskytuje každému možnosť, aby odhalil to, čo sa nachádza v hlbinách jeho duše."

Je účelom filmu, aby všetky postavy pôsobili stereotypne, keďže ide o zobrazenie stereotypnej rodiny. Máme tu extrovertného, suverénneho a doma despotického otca. Jeho ženu, pred svetom uzavretú, zosobňujúcu lásku a dokonalú oddanosť. Syna, ktorý na jednej strane otca obdivuje, zároveň voči nemu naberá rivalský až žiarlivý vzťah. A dcéru vo svojich najťažších rokoch dospievania, pre všetkých vrátane jej samej nepochopiteľnú, a tehotnú nanajvýš záhadným spôsobom. Ako k dieťatku prišla je nám len naznačené, a podobne je to s viacerými otázkami, ktoré film ponúka. Hlavnou je pochopiteľne otázka hlavnej hrdinky. kde sa môžme aj nemusíme uspokojiť s odpoveďou, že je to skrátka divožienka. Okrem pre hororové účely nie veľmi prijateľného vysvetlenia, že ide o symbolickú bytosť, ponúka film aj dostačujúce realistické podnety pre divákovu fantáziu.

„Otrepaná otázka, kto je vlastne zlo a kto dobro, našťastie nevystupuje len v zaužívanom kontraste civilizácia a príroda."

Až po dramatické vyvrcholenie je gradácia deja postavená predovšetkým na tom, ako sa postavy postupne prejavujú. Od začiatku je atmosféra prinajmenšom znepokojivá, odkedy ženu vidíme loviť v lese, cez jej priviazanie a škreky v pivnici. V napätí nás drží jej záhadnosť, a zmätok z úmyslov, ktoré s ňou rodina má. Na jednej strane je ona tá brutálna a krvavá. Na druhej strane je násilím držaná, a zaobchádza sa s ňou zle až do extrému. Otrepaná otázka, kto je vlastne zlo a kto dobro, našťastie nevystupuje len v zaužívanom kontraste civilizácia a príroda. Rovnako sa dostáva do rozmeru mužsko- ženských vzťahov, respektíve čohokoľvek, čo táto bytosť v očiach diváka predstavuje. Aj napriek jej nie malému utrpeniu, dá sa len ťažko pochybovať o tom, že to bude ona, kto nakoniec vyviazne víťazne. Označenie za kladnú hrdinku by bolo prehnané, keďže nejde ani o kompletnú postavu, a naviac rada žerie ľudí. Predstavuje skôr neporaziteľný živel a prírodnú silu, s ktorou sa nedá bojovať, a ktorá každému dá čo mu patrí, s až prehnanou spravodlivosťou. Do úlohy hrdinu, o ktorého sa bojíme, si môžme pokojne vložiť ľudskosť civilizovaných postáv. Ich postupné zlyhávanie nás dovedie k tomu, že im škaredý koniec doprajeme. Tým jasne vidíme, nakoľko sa im podarilo nám odcudziť, a aké odsúdenie si vyslúžili.

„Záverečný masaker uspokojí každého milovníka nechutností a je tiež veľmi podareným vyvrcholením z hľadiska kompozície filmu."

Aj keď väčšinu času je film na násilie skúpy, nakoniec tento nedostatok divákovi vynahradí. Záverečný masaker uspokojí každého milovníka nechutností a je tiež veľmi podareným vyvrcholením z hľadiska kompozície filmu. Zdôrazňuje kreatívne poňatie serióznych tém a vracia im zábavnosť, v tomto prípade hororovú. Ako celok tak The Woman hororového diváka uspokojí a dá mu dostatok strachu aj krvi. Súčasne ide o inteligentný film, ktorý ponúka priestor na premýšľanie a pocit, že sme čas nestrávili len bezduchou zábavou.


Galéria k článku
Diskusia k článku (2 príspevky) Pridať príspevok
Pozitívne hodnotenie Andrej
13. 2. 2013, 15:09

Ten film Ti asi musí sadnúť, keď sa s ním nestotožníš, štve Ťa všetko. Nezodpovedané otázky boli podľa mňa tak naschvál položené, že mali zostať otvorené. Pri takých špecifických filmoch je to vždy zložité s hodnotením, keď ho nie je veľmi s čím porovnávať. To o čo sa snažil, robil podľa mňa dobre, preto pozitívne hodnoenie.

privela hviezdiciek Kety
8. 2. 2013, 21:25

Napriek tomu,ze mam autorove recenzie rada, mam uplne iny nazor na tento film:) Nastastie som ho uz videla dost davno, ale ten zmateny pocit po jeho vzhliadnuti si pamatam asi najlepsie. Slabe herecke vykony, otazny pribeh... film otvara viac otazok ako zodpovie(ak vobec).

Odporúčané filmy