hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Boarding School

Nadštandardné služby pre spokojnosť rodičov
Napred si hovoríte, že kde je ten horor. Objaví sa jeden celkom trápny duch, chlapček si zakrýva zrkadlo, zjavne má trocha bujnú fantáziu. Uvidíme aj dôvod, veď číta samé komiksy a pozerá samé horory. Má doma dusno lebo je mierne pošahaný, sú s ním samé problémy. Začne sa dostavovať nepríjemný pocit z pozerania filmu, no nie tak klasicky hororový, maximálne sa tak náznakom blížime exploitationu. Povaha filmu sa celkom nezmení, ani keď ho konečne pošlú na prevýchovu. To príde, až keď divák objaví, čo je to za Boarding School.
12. 11. 2018

Korisť

Žraločí horor, len s aligátorom

Žraločie horory sme tu mali tri letá po sebe, už ten posledný cítil, že toho začína byť priveľa, musí sa trocha odlíšiť. Bez vodného zvieraťa to nešlo, nech majú ľudia na čo myslieť, keď sa pôjdu kúpať. Aligátory severoamerické majú ročne na svedomí zhruba rovnako zanedbateľný počet obetí ako žraloky, na rozdiel od takého krokodíla nílskeho. Ten ročne zožerie až do tisícky ľudí a medzi predátormi loviacimi ľudí ako korisť sa mu často prisudzuje svetové prvenstvo. Zato aligátor má to šťastie, že žije v privilegovanej Amerike. Preto z neho toho leto spravili hviezdu filmu Korisť.

16. 7. 2019

Sinister 2

Mohlo sa to skončiť aj horšie
Prvý Sinister sme sledovali z pohľadu obete. Pátrajúcej, no nevedomej, obete, s ktorou sa priam zahrávali. Stála proti nej neporaziteľná sila fungujúca neomylne a jej vstup do niekoho života mohol mať len jeden koniec. Pochopili sme jej logiku, ako svoje obete nachádza a čo sa im zhruba stane. Čo za silu to je a ako pracuje na dokonaní svojho diela nám ale nenaznačili. Pohľad z druhej strany, či skôr niekde zo stredu nám sprostredkuje až Sinister 2.
21. 9. 2015

Smrtiaci príliv

Viac o kráske než o žralokovi

V roku 1891 vypísal multimilionár žijúci v New Yorku Hermann Oelrichs odmenu 500 dolárov za dôkaz, že žralok je schopný napadnúť človeka. Keď sa v roku 1916 odohrala v New Jersey séria žraločích útokov, ktorej padli za obeť štyria ľudia, prinajmenšom jedny noviny ich spočiatku pripisovali morským korytnačkám. Natoľko nevinný imidž vtedy ešte žraloky mali. Najzásadnejšiu ranu mu samozrejme zasadil film Čeľuste v roku 1975, odvtedy sa krvilační žraloci stali neodmysliteľnou súčasťou kultúry. Znova raz tak o nich hovorí dielo s názvom Smrtiaci príliv.

5. 9. 2016

Ich seh, ich seh/ Dobrú noc, mami

Čo už mohla vychovať taká matka?
V určitom veku je nenávidieť svojich rodičov normálne, priam súčasť zdravého vývoja. Ani v skorom detstve sa ale určite nedá povedať, že by deti k mame a otcovi pociťovali len lásku. Rodičia sú pre nich predstaviteľmi sveta, v ktorom sú ešte stratené. Dávajú im príkazy a zákazy, karhajú ich a dieťa často nie je ani schopné pochopiť, prečo. Z toho dôvodu nie je možné prežiť detstvo bez zažitia strachu z vlastných rodičov, a bez občasného pocitu chvíľkového odcudzenia. To zväčša prejde, uvedomíme si, že predsa sú to naši rodičia. Ale čo ak nie, čo ak máme dôvod pochybovať, či to naši rodičia skutočne sú? Napríklad kvôli plastickej operácii, ako vo filme Ich seh, ich seh.
6. 10. 2015

recenzie.

Doghouse

Andrej Gomora | 5. 1. 2011
0
6/10          
žáner:
comedy, zombie/infection

Mačky a psy, muži a ženy


Využitie britského humoru v hororovej komédii sa v poslednom čase osvedčilo už niekoľkokrát. Preto sa netreba čudovať, že filmári sa snažia nadviazať na podarené snímky ako Shaun of the Dead či nedávno Lesbian Vampire Killers. Ďalší počin vedený týmto smerom sa volá Doghouse a stojí za ním režisér Jake West, autor hororovej paródie Evil Aliens z roku 2005.

Vo svojom úvode sa film hlási k nezávislej britskej komédii. Prestrihmi a s menovkami sa nám predstavia hlavní hrdinovia. Ide o mužov niečo po tridsiatke, ani jeden z nich nežije so svojou partnerkou v harmonickom vzťahu. Buď sú sami, alebo súžitie sprevádzajú neustále hádky, respektíve ženy striedajú tak, že si ani nepamätajú ich mená. Spolu si zorganizovali výlet do mestečka menom Moodley. Jeho cieľom má byť pomôcť jednému z nich, Vinceovi, zabudnúť na prebiehajúci rozvod. Destinácia zvíťazila vďaka štatistike, podľa ktorej má táto obec najvyšší pomer žien k mužom. Je zvláštna náhoda, že aj šoférka ich mikrobusu je mladá blondína. Na rozdiel od nej však mestečko, do ktorého smerujú, nie je vôbec príjemným prekvapením. Je to úplne od sveta odrezaná diera uprostred lesov a na žiadnu zábavu to tam nevyzerá. Dokonca ani v miestnej krčme ich nemá kto obslúžiť. Kiežby len vedeli, že hostinského mŕtvola leží hneď za pultom. To skutočné prekvapenie však príde, až keď konečne stretnú miestne ženy. Tie sa všetky premenili na krvilačné príšery a na obhrýzanie so sebou nosia zvyšky mužov, čo žili v meste. A najhoršie je, že podobné správanie zachváti aj ich šoférku, takže nemajú ako uniknúť.

Doghouse naberá zo začiatku pomerne rýchle tempo. Krátke sekvencie ktoré predstavujú hrdinov, a ich skorý odchod diváka mierne zmätú a chvíľu máme problém pochopiť, čo sa deje. Vzhľadom na pomerne vysoký počet postáv, ktorých je až deväť, je ťažko si zapamätať, čo sme sa o nich v úvode dozvedeli alebo si ich vôbec počas filmu identifikovať s tým, čo sme o nich videli na začiatku. Ako celok však úvod postačuje na ilustráciu ich vzťah k téme filmu, teda vzťahu mužov a žien. Monštrá podobné zombíkom, ktorým musia v Moodley čeliť, totiž nestratili svoju ženskosť úplne. V tomto smere ide ich komickosť trochu na úkor koncepčnosti alebo domyslenosti. Niekedy sa správajú ako typické bezduché monštrá, ktoré bažia iba po krvi, inokedy sa s nimi dá komunikovať. Rovnako nejasné, ale zato vtipné je aj správanie výletníkov, ktorí si vedia poradiť rôznymi spôsobmi. V asi najzaujímavejšej scéne filmu sa postava Neila v podaní Dannyho Dryera dokonca pokúša jednu z príšer zviesť, aj keď bez väčšieho úspechu. Muži sa dokonca dostanú aj k hodnoteniu príťažlivosti jednotlivých zombíčok. Ich postavy sa držia určitých klišé o chlapoch, ktorí sa idú vybúriť. Je medzi nimi jeden zodpovedný, jeden neskúsený, jeden pozitívny a, samozrejme, jeden výnimočne nadržaný. Svoju úlohu však tieto typy zohrávajú nadmieru dobre a každý dokáže svojou špecifickosťou pobaviť. Prestáva sa im dariť, keď film prejde do trochu vážnejšieho tónu. Miestami sa totiž snaží k téme spolužitia a vzťahu mužov a žien povedať aj niečo seriózne a možno aj ako celok byť nejakým odkazom alebo podobenstvom. Neviem, či aj tu malo ísť skôr o paródiu, v každom prípade však film nič rozumné nepovie.

Pri prechode k hororu sa tempo trochu zvoľňuje a začína sa budovať napätie. Viac ako hororové napätie je to však zvedavosť, s čím môže film ešte prísť. Aj keď sú zombíčky často odporné, ich uvedenie sa je predovšetkým smiešne, až natoľko, že je ťažké sa ich báť. Navyše, vyzerá to, že hlavné postavy ani nebudú umierať, prvá z nich zomrie až dlho po tom, ako akcia naplno prepukne. V tom čase už však úmrtia nevedia napätie filmu vrátiť. Zvyšujú už len brutalitu, prípadne sa snažia byť vážne alebo naopak komické. Asi najlepšie vystihujú neucelenosť a istú prázdnotu filmu. Na jednej strane je vtipný, no nie je to vyslovená paródia. Na hororovú komédiu má však dosť slabú hororovú zložku, na nezávislú komédiu je zase príliš uletený a bezmyšlienkovitý. Napriek viacerým kvalitným komponentom tak ako celok nijako nenadchne. Ak máte chuť sa na niečom nechutnom dobre zasmiať, Doghouse vám to dokáže splniť. Keď však chcete vidieť ucelený, strašidelný a inteligentný film, odložte si ho radšej na slabšiu chvíľu.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok