hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Repulsion

Čo sa odohráva v ženskej hlave pri pohľade na muža
Romanovi Polanskému napred v auguste 1969 zavraždili kumpáni Charlesa Mansona tehotnú manželku. V roku 1977 ho pre zmenu obvinili zo zdrogovania a znásilnenia 13 ročného dievčaťa. On tvrdí, že drogy jej nedal a so stykom súhlasila. Nestačí, že mala 13 rokov? Polanského kariéru zločin ovplyvnil len v tom, že namiesto Ameriky nakrúca filmy v Európe a musí sa vyhýbať cestám do krajín, ktoré by ho mohli do USA vydať. Nečelí všeobecnému odsúdeniu a výzvam na bojkot, zbiera ocenenia za filmy. Ak ste aj vy ochotní napriek pomerne vážnemu prehrešku umelca nezatratiť, za pozornosť stojí napríklad aj jeho film z roku 1965 s názvom Repulsion.
9. 12. 2015

Brightburn

Superman, len trochu iný

Nie sme vôbec ďaleko od nedávneho Potomka, hoci témy ako odcudzenie tentokrát skúmame oveľa povrchnejšie. Tu máme totiž skôr superhrdinský námet a tomu zodpovedá aj štýl jeho spracovania. Spraviť Supermana naopak znie zaujímavo predovšetkým ako hypotéza, či pokus. Tentokrát bez vysvetľovania a príbehu z planéty Kryptón. Prečo by ten tvor, ktorý padne na zem a má nadprirodzené schopnosti, nemohol byť zlý? V poslednom čase sa predsa zvykli superhrdinovia skúmať zo všetkých strán a robili sa filmy či rovno seriály o každom jednom období ich života. Úskalia tohto spracovania musia nepochybne napadať každému, poňať sa ale dá mnohými spôsobmi.

20. 5. 2019

Cyntoryn zvieratiek

Viditeľne iný

Na rozdiel od diel ako Osvietenie, Mŕtva zóna či Carrie nerežíroval Cintorín domácich zvierat z roku 1989 známy režisér a tento film ani nepatrí medzi kriticky najuznávanejšie z diel podľa predlohy Stephena Kinga. Pomerne presne sa drží príbehu z knihy, veď scenár napísal samotný spisovateľ, a filmársky ide o skôr jednoduché a priamočiare dielo. Vďaka výbornej atmosfére a niekoľkým pamätným scénam a výrokom si aj tak vyslúžil svoj vlastný osobitný kult, takže nepochybne bolo nemálo fanúšikov zvedavých, ako bude vyzerať remake, či nová adaptácia knihy, uvádzaná do distribúcie pod menom Cyntoryn zvieratiek.

30. 4. 2019

Boarding School

Nadštandardné služby pre spokojnosť rodičov
Napred si hovoríte, že kde je ten horor. Objaví sa jeden celkom trápny duch, chlapček si zakrýva zrkadlo, zjavne má trocha bujnú fantáziu. Uvidíme aj dôvod, veď číta samé komiksy a pozerá samé horory. Má doma dusno lebo je mierne pošahaný, sú s ním samé problémy. Začne sa dostavovať nepríjemný pocit z pozerania filmu, no nie tak klasicky hororový, maximálne sa tak náznakom blížime exploitationu. Povaha filmu sa celkom nezmení, ani keď ho konečne pošlú na prevýchovu. To príde, až keď divák objaví, čo je to za Boarding School.
12. 11. 2018

Mercy Black

Opäť raz pozor na malé deti

Začiatok je priam realistický a začína s budovaním celkom uveriteľnej postavy. Či už išlo o psychickú poruchu alebo ducha, stráviť mladosť v liečebni a začínať žiť niekedy po dvadsiatke je ľudsky zaujímavý údel. Film sa doň snaží vnoriť a v rámci hororového žánra ide o pomerne zaujímavé a presvedčivé vnorenie. Skutočne sa seba samých pýtame, čo s takým človekom môže byť, a ako asi môže žiť ďalej. Po všetkých stránkach, vôbec ako sa jej podarí začleniť sa do spoločnosti. Tie hlavné komplikácie pritom ešte len prídu. Dôvod prečo ju zavreli samozrejme nemôže pominúť, do Marininho života sa musí rýchlo vrátiť aj Mercy Black.

23. 4. 2019

recenzie.

Doghouse

Andrej Gomora | 5. 1. 2011
0
6/10          
žáner:
comedy, zombie/infection

Mačky a psy, muži a ženy


Využitie britského humoru v hororovej komédii sa v poslednom čase osvedčilo už niekoľkokrát. Preto sa netreba čudovať, že filmári sa snažia nadviazať na podarené snímky ako Shaun of the Dead či nedávno Lesbian Vampire Killers. Ďalší počin vedený týmto smerom sa volá Doghouse a stojí za ním režisér Jake West, autor hororovej paródie Evil Aliens z roku 2005.

Vo svojom úvode sa film hlási k nezávislej britskej komédii. Prestrihmi a s menovkami sa nám predstavia hlavní hrdinovia. Ide o mužov niečo po tridsiatke, ani jeden z nich nežije so svojou partnerkou v harmonickom vzťahu. Buď sú sami, alebo súžitie sprevádzajú neustále hádky, respektíve ženy striedajú tak, že si ani nepamätajú ich mená. Spolu si zorganizovali výlet do mestečka menom Moodley. Jeho cieľom má byť pomôcť jednému z nich, Vinceovi, zabudnúť na prebiehajúci rozvod. Destinácia zvíťazila vďaka štatistike, podľa ktorej má táto obec najvyšší pomer žien k mužom. Je zvláštna náhoda, že aj šoférka ich mikrobusu je mladá blondína. Na rozdiel od nej však mestečko, do ktorého smerujú, nie je vôbec príjemným prekvapením. Je to úplne od sveta odrezaná diera uprostred lesov a na žiadnu zábavu to tam nevyzerá. Dokonca ani v miestnej krčme ich nemá kto obslúžiť. Kiežby len vedeli, že hostinského mŕtvola leží hneď za pultom. To skutočné prekvapenie však príde, až keď konečne stretnú miestne ženy. Tie sa všetky premenili na krvilačné príšery a na obhrýzanie so sebou nosia zvyšky mužov, čo žili v meste. A najhoršie je, že podobné správanie zachváti aj ich šoférku, takže nemajú ako uniknúť.

Doghouse naberá zo začiatku pomerne rýchle tempo. Krátke sekvencie ktoré predstavujú hrdinov, a ich skorý odchod diváka mierne zmätú a chvíľu máme problém pochopiť, čo sa deje. Vzhľadom na pomerne vysoký počet postáv, ktorých je až deväť, je ťažko si zapamätať, čo sme sa o nich v úvode dozvedeli alebo si ich vôbec počas filmu identifikovať s tým, čo sme o nich videli na začiatku. Ako celok však úvod postačuje na ilustráciu ich vzťah k téme filmu, teda vzťahu mužov a žien. Monštrá podobné zombíkom, ktorým musia v Moodley čeliť, totiž nestratili svoju ženskosť úplne. V tomto smere ide ich komickosť trochu na úkor koncepčnosti alebo domyslenosti. Niekedy sa správajú ako typické bezduché monštrá, ktoré bažia iba po krvi, inokedy sa s nimi dá komunikovať. Rovnako nejasné, ale zato vtipné je aj správanie výletníkov, ktorí si vedia poradiť rôznymi spôsobmi. V asi najzaujímavejšej scéne filmu sa postava Neila v podaní Dannyho Dryera dokonca pokúša jednu z príšer zviesť, aj keď bez väčšieho úspechu. Muži sa dokonca dostanú aj k hodnoteniu príťažlivosti jednotlivých zombíčok. Ich postavy sa držia určitých klišé o chlapoch, ktorí sa idú vybúriť. Je medzi nimi jeden zodpovedný, jeden neskúsený, jeden pozitívny a, samozrejme, jeden výnimočne nadržaný. Svoju úlohu však tieto typy zohrávajú nadmieru dobre a každý dokáže svojou špecifickosťou pobaviť. Prestáva sa im dariť, keď film prejde do trochu vážnejšieho tónu. Miestami sa totiž snaží k téme spolužitia a vzťahu mužov a žien povedať aj niečo seriózne a možno aj ako celok byť nejakým odkazom alebo podobenstvom. Neviem, či aj tu malo ísť skôr o paródiu, v každom prípade však film nič rozumné nepovie.

Pri prechode k hororu sa tempo trochu zvoľňuje a začína sa budovať napätie. Viac ako hororové napätie je to však zvedavosť, s čím môže film ešte prísť. Aj keď sú zombíčky často odporné, ich uvedenie sa je predovšetkým smiešne, až natoľko, že je ťažké sa ich báť. Navyše, vyzerá to, že hlavné postavy ani nebudú umierať, prvá z nich zomrie až dlho po tom, ako akcia naplno prepukne. V tom čase už však úmrtia nevedia napätie filmu vrátiť. Zvyšujú už len brutalitu, prípadne sa snažia byť vážne alebo naopak komické. Asi najlepšie vystihujú neucelenosť a istú prázdnotu filmu. Na jednej strane je vtipný, no nie je to vyslovená paródia. Na hororovú komédiu má však dosť slabú hororovú zložku, na nezávislú komédiu je zase príliš uletený a bezmyšlienkovitý. Napriek viacerým kvalitným komponentom tak ako celok nijako nenadchne. Ak máte chuť sa na niečom nechutnom dobre zasmiať, Doghouse vám to dokáže splniť. Keď však chcete vidieť ucelený, strašidelný a inteligentný film, odložte si ho radšej na slabšiu chvíľu.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok