hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Suspiria (2018)

Menej farieb, viac tanca

Pôvodná Suspiria si svoj kultový status získala vďaka funkčnej zmesi prvkov pochádzajúcich z inej doby. Naivný scenár, úchvatný vizuál plný sýtych farieb, gotické prostredie, úžasná hudba, no a réžia Daria Argenta v najlepšej forme. Jej atmosféra patrí medzi najosobitejšie zážitky v dejinách hororu, snaha zopakovať ju sa preto spočiatku javila značne šialene. Náznaky dôvery vzbudila až serióznosť, s akou tvorcovia k novému projektu pristupovali. Obsadenie Tildy Swinton, hudba od Thoma Yorkea. Režisér Luca Guadagnino bol vraj možnosťou film nakrútiť posadnutý už od svojich 14 rokov, a hoci ide o jeho prvý horor, ako artový režisér svoje kvality už dokázal. Pochopiteľne tak nejako musí potom vyzerať aj výsledok.

15. 3. 2019

Burning Bright

Konečne dobrý horor so zvieraťom
Ľudia najviac platia za to, čoho sa najviac boja. Aspoň o tom je presvedčený John, ktorý sa rozhodne prerobiť svoj dom na safari ranč. Hlavnou atrakciou má byť tiger, ktorého pre jeho divú povahu nechceli ani v cirkuse. 18. 10. 2010

Cult of Chucky

Chucky dospieva

Dej opäť nadväzuje, tak na predošlý diel, ako aj na dlhodobú líniu v sérii. Z predošlého dielu nám zostáva vozíčkarka Nika, lieči sa na psychiatrii z presvedčenia, že všetkých tých ľudí v jej dome nezabila ona, ale neživá hračka. Zdá sa, že terapia napreduje úspešne, Nika prijala skutočnosť, že je vrah, a môžu ju presunúť do ústavu s nižšou ostrahou. Bábku Chuckyho jej kúpia v rámci liečby, a poslúži zároveň ďalšej pacientke, tá smúti za svojím dieťaťom. Čudné je, že bábky sa začnú akosi množiť. K prvej pribudne druhá, tú prinesie ako dedičstvo po Nikinej neterke nám už dobre známa Tiffany, Chuckyho večná milá. Tretia bábka príde poštou, nikto presne nevie odkiaľ. A ako sa už dá čakať, s pribúdaním bábiek začnú ubúdať pacienti aj personál. Nike nikto neverí, obviňujú ju len z návratu jej rozpoltene vražedných stavov. Jej šťastie, že je na vozíčku, príliš nudná obeť.

27. 10. 2017

Liek na život

Do Švajčiarska chodia bohatí odpočívať. Večne odpočívať.

Generálny riaditeľ veľkej finančnej firmy, pán Pembroke, odišiel na liečenie do švajčiarskych álp. Kolegom poslal zvláštny list. Celkom podľa neho zanevrel na honbu za peniazmi a svoj dovtedajší spôsob života. Asi sa zbláznil. Firma ho potrebuje, musí podpísať jej predaj. A možno by na neho rovno mohli hodiť aj nejaké nezrovnalosti. Pošlú po neho jedného z ich pôvodcov, mladučkého Lockharta. Tomu sa po troche snahy podarí k Pembrokeovi dostať a čiastočne ho aj na návrat presvedčiť. Veci sa ale skomplikujú, Lockhart si pri nehode zlomí nohu a musí v sanatóriu zostať. Na tom mieste je niečo zvláštne. Obyvatelia blízkej dediny ho nenávidia, o bývalom majiteľovi kolujú čudné historky. Vraj chcel mať dieťa s vlastnou sestrou a v ich svadobnú noc ju dedinčania prišli zlynčovať. Všetci pacienti sa správajú zvláštne, nikto nechce odísť. Prečo aj, vysvetľuje Hannah, jediná mladučká pacientka. Neprekážajú jej ani všadeprítomné úhory?

23. 2. 2017

Hell Fest: Park hrôzy

Radi sa pozeráte, ako sa iní zabávajú?

Niečom svojím spôsobom podobné už tu bolo. The Houses October Built mal podobu fiktívneho dokumentu, ktorého geniálny nápad bol, že bude strašidelný, ak zobrazí strašenie iných ľudí. Tento nápad sa niekomu zdal natoľko úžasný, že ho nemohol nezrecyklovať. Z poučne a bádavo ladenej formy ale samozrejme treba zásadne smerovať k masovej zábave. Takže už nejde o skupinku zvedavcov, ktorí skúmajú oddaných a zapálených remeselníkov hororovej zábavy. Iritujúca partia tínedžerov sa vyberie na gýčovitý festival s názvom Hell Fest: Park hrôzy.

9. 10. 2018

recenzie.

Doghouse

Andrej Gomora | 5. 1. 2011
0
6/10          
žáner:
comedy, zombie/infection

Mačky a psy, muži a ženy


Využitie britského humoru v hororovej komédii sa v poslednom čase osvedčilo už niekoľkokrát. Preto sa netreba čudovať, že filmári sa snažia nadviazať na podarené snímky ako Shaun of the Dead či nedávno Lesbian Vampire Killers. Ďalší počin vedený týmto smerom sa volá Doghouse a stojí za ním režisér Jake West, autor hororovej paródie Evil Aliens z roku 2005.

Vo svojom úvode sa film hlási k nezávislej britskej komédii. Prestrihmi a s menovkami sa nám predstavia hlavní hrdinovia. Ide o mužov niečo po tridsiatke, ani jeden z nich nežije so svojou partnerkou v harmonickom vzťahu. Buď sú sami, alebo súžitie sprevádzajú neustále hádky, respektíve ženy striedajú tak, že si ani nepamätajú ich mená. Spolu si zorganizovali výlet do mestečka menom Moodley. Jeho cieľom má byť pomôcť jednému z nich, Vinceovi, zabudnúť na prebiehajúci rozvod. Destinácia zvíťazila vďaka štatistike, podľa ktorej má táto obec najvyšší pomer žien k mužom. Je zvláštna náhoda, že aj šoférka ich mikrobusu je mladá blondína. Na rozdiel od nej však mestečko, do ktorého smerujú, nie je vôbec príjemným prekvapením. Je to úplne od sveta odrezaná diera uprostred lesov a na žiadnu zábavu to tam nevyzerá. Dokonca ani v miestnej krčme ich nemá kto obslúžiť. Kiežby len vedeli, že hostinského mŕtvola leží hneď za pultom. To skutočné prekvapenie však príde, až keď konečne stretnú miestne ženy. Tie sa všetky premenili na krvilačné príšery a na obhrýzanie so sebou nosia zvyšky mužov, čo žili v meste. A najhoršie je, že podobné správanie zachváti aj ich šoférku, takže nemajú ako uniknúť.

Doghouse naberá zo začiatku pomerne rýchle tempo. Krátke sekvencie ktoré predstavujú hrdinov, a ich skorý odchod diváka mierne zmätú a chvíľu máme problém pochopiť, čo sa deje. Vzhľadom na pomerne vysoký počet postáv, ktorých je až deväť, je ťažko si zapamätať, čo sme sa o nich v úvode dozvedeli alebo si ich vôbec počas filmu identifikovať s tým, čo sme o nich videli na začiatku. Ako celok však úvod postačuje na ilustráciu ich vzťah k téme filmu, teda vzťahu mužov a žien. Monštrá podobné zombíkom, ktorým musia v Moodley čeliť, totiž nestratili svoju ženskosť úplne. V tomto smere ide ich komickosť trochu na úkor koncepčnosti alebo domyslenosti. Niekedy sa správajú ako typické bezduché monštrá, ktoré bažia iba po krvi, inokedy sa s nimi dá komunikovať. Rovnako nejasné, ale zato vtipné je aj správanie výletníkov, ktorí si vedia poradiť rôznymi spôsobmi. V asi najzaujímavejšej scéne filmu sa postava Neila v podaní Dannyho Dryera dokonca pokúša jednu z príšer zviesť, aj keď bez väčšieho úspechu. Muži sa dokonca dostanú aj k hodnoteniu príťažlivosti jednotlivých zombíčok. Ich postavy sa držia určitých klišé o chlapoch, ktorí sa idú vybúriť. Je medzi nimi jeden zodpovedný, jeden neskúsený, jeden pozitívny a, samozrejme, jeden výnimočne nadržaný. Svoju úlohu však tieto typy zohrávajú nadmieru dobre a každý dokáže svojou špecifickosťou pobaviť. Prestáva sa im dariť, keď film prejde do trochu vážnejšieho tónu. Miestami sa totiž snaží k téme spolužitia a vzťahu mužov a žien povedať aj niečo seriózne a možno aj ako celok byť nejakým odkazom alebo podobenstvom. Neviem, či aj tu malo ísť skôr o paródiu, v každom prípade však film nič rozumné nepovie.

Pri prechode k hororu sa tempo trochu zvoľňuje a začína sa budovať napätie. Viac ako hororové napätie je to však zvedavosť, s čím môže film ešte prísť. Aj keď sú zombíčky často odporné, ich uvedenie sa je predovšetkým smiešne, až natoľko, že je ťažké sa ich báť. Navyše, vyzerá to, že hlavné postavy ani nebudú umierať, prvá z nich zomrie až dlho po tom, ako akcia naplno prepukne. V tom čase už však úmrtia nevedia napätie filmu vrátiť. Zvyšujú už len brutalitu, prípadne sa snažia byť vážne alebo naopak komické. Asi najlepšie vystihujú neucelenosť a istú prázdnotu filmu. Na jednej strane je vtipný, no nie je to vyslovená paródia. Na hororovú komédiu má však dosť slabú hororovú zložku, na nezávislú komédiu je zase príliš uletený a bezmyšlienkovitý. Napriek viacerým kvalitným komponentom tak ako celok nijako nenadchne. Ak máte chuť sa na niečom nechutnom dobre zasmiať, Doghouse vám to dokáže splniť. Keď však chcete vidieť ucelený, strašidelný a inteligentný film, odložte si ho radšej na slabšiu chvíľu.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok