hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Devoured

Divoké sny prisťahovalcov
Vnútorní démoni nemusia byť vôbec zlý námet na horor. Napríklad taký Ward sa vlastne celý odohral len v predstavách hlavnej hrdinky, a rozhodne to nebol zlý film. Podstatné asi je nezobrať výraz „vnútorní" príliš doslovne, a nezostať len pri zobrazovaní vonkajška. Čo má divák zo sledovania pokojného povrchu, keď to hlavné sa odohráva vnútri? Ako keď postavu niečo zvnútra postupne zožiera vo filme Devoured.
17. 11. 2013

Carrie

Počíta sa znásilnenie mŕtvoly za stratu panenstva?
Asi ešte nikto nedokázal, že remake môže filmu niečo zásadné pridať. Dôkazov ako ho môže pokaziť existuje naopak nespočetne. Znova musíme uvažovať či v nás nádej vidieť film zmodernizovaný a v kine prebije hnev zo znesväcovania klasiky. Ďalšou vykopanou mŕtvolou je Carrie, v predošlej verzii vynikajúco obsadená a zrežírovaná. Šikana je nepochybne večná, takže príbeh by určite mal vedieť čo to ponúknuť aj dnešnému divákovi. Ako bude film fungovať ako celok a koľko prvkov sa v ňom podarí uchrániť sme boli určite všetci zvedaví.
18. 10. 2013

Killing Ground

Ako sa stanuje v Austrálii

Keď sa mestský párik vyberie stanovať do divočiny na odľahlé miesto, určite je lepšie, ak o svojom úmysle povedia domácim. Najlepšie nejakým buranom s rozheganou dodávkou, na ktorej majú v klietke naloženého bojového psa. Môžu im dať tipy, čo by si v okolí rozhodne nemali nechať ujsť. A môžu za nimi prísť, ak by niečo potrebovali. Alebo ak by im niečo hrozilo, určite by im vedeli pomôcť. Divočina je predsa nebezpečná, nikdy nevedia, či sa neocitnú na niekoho Killing Ground.

8. 1. 2018

Zbav nás zlého

Kvalitná exkurzia do scenáristického suterénu
Zamýšľali ste sa niekedy, akou propagáciou kresťanstva všetky démonické a exorcistické filmy vlastne sú? Nejde len o to, že robia z kňazov hrdinov, najlepšie rovno im pridajúc aj kúlový imidž polepšeného tvrďáka. Na diablov platí meno Ježiša Krista a páli ich dotyk krucifixu, mohol by vôbec existovať jasnejší dôkaz, že vrámci filmu existuje Boh? Tu totiž nejde o nejaké historky o duchoch, o ktorých akurát vieme, že sa niekde objavujú a niekoho strašia. Keďže za krížikom je celé náboženstvo, prijímajúc jeho silu prijímajú tvorcovia aj ideológiu a mytológiu náboženstva. Tu majú na Boha jednoduchú žiadosť- Zbav nás zlého.
Zo začiatku to na hodinu náboženstva veľmi nevyzerá. V prológu putujeme do Iraku, traja vojaci zablúdia do jaskyne. Podľa šumivého obrazu a zvukov by sme mali pochopiť, že sa tam neodohralo nič pekné. V New Yorku nám robia spoločnosť dvaja policajti. Zohratý tím, jeden má radar na problémy, druhý sa vyžíva v ich drsnom riešení. Teraz sa im začnú kopiť zvláštne prípady. Napred domáce násilie, potom žena hodí v ZOO dieťa do jamy levovej. Levy tam zrovna neboli, maľovali ju, zrovna ako pivnicu v dome chlapa čo mlátil svoju ženu. Čudne vyzerajúci maliar by mohol byť bývalý partiak z Iraku, a ako zistia, skôr ako stenu natrel, spravil na nej nápis. Preložiť ho pomôže kňaz neúspešnej synovrahyne. Zavreli ju do blázinca a ona si dokola spieva texty The Doors.
17. 7. 2014

Red Riding Hood

Človek človeku vlk(olak)om
Červená čiapočka nám vyrástla. Už to nie je to malé dievčatko, ktoré sa s košíkom plným dobrôt vydá cez les navštíviť svoju babičku. Do 21. storočia vchádza ako mladé príťažlivé dievča, ktoré okrem vlkolaka ohrozujúceho jej rodnú dedinu musí riešiť najmä citové problémy. Áno, pôjde o lásku, pretože po Valerii, ako sa dnes Čiapočka volá, túžia odrazu dvaja muži.
7. 6. 2011

recenzie.

Hausu

Andrej Gomora | 2. 3. 2015
0
9/10          
žáner:
comedy, bizarre, retro

Japonské tínedžerky oživia aj mŕtvolu


Niektoré príbehy majú svoje variácie asi v každej kultúre. Kto vie, či sa tak rozšírili, alebo sa k nim všade dopracovali samostatne. Napríklad Svätoplukove prúty nájdete aj v jednom z posledných filmov Akiru Kurosawu, Ran. Tam ale jeden zo synov nemá dostatok pochopenia a úcty voči starému panovníkovi. Šípy zviazané dokopy síce idú zlomiť ťažšie, ale keď sa do nich mocný chlap dostatočne zaprie, povolia tiež. Rovnako je to s príbehmi žien, ktoré sa snažia za každú cenu zostať mladé a krásne. Našu Báthoryčku ako držiteľku Guinessovho rekordu síce nikto neprekoná. No podobnú túžbu ako ona, má aj jedna z postáv staršieho japonského hororu menom Hausu.
 

„Aj keď napred sa im predstaví ako schátralá žena na vozíčku, každým dňom ich návštevy ako keby mladla."

Hoci riešiť tu dej a zápletku nie je až také dôležité. Do očí od začiatku udrie niečo úplne iné, a to ešte aj na japoncov poriadne uletený spôsob nakrútenia. O to obdivuhodnejšie je, ako dobre v tomto prípade sadne aj na horor. Teda, horor ako horor. Ťažko povedať, či môžeme hovoriť o paródii, skôr o úlete, vyžívajúcom sa v klišé, kde ale nechýbajú ani strašidelné a drsné scény. Hlavnými postavami je skupinka dievčat ako z brakovej detektívky. Každá jedna niečím vyniká a tomu zodpovedá aj jej prezývka. Kung Fu sa vie biť, Melody hrať na klavíri, Mac rada je a tak ďalej až po Gorgeous, tá je pochopiteľne krásna. Všetky mali pôvodne iné plány na prázdniny, no napred skupine oznámia, že tábor, kam chceli ísť je zatvorený. A Gorgeus otec predstaví novú mamu, ktorá by mala cestovať s nimi. Preto Gorgeous radšej napíše tete, sestre svojej zosnulej mamy. Tá ich návštevu s radosťou prijme. Vraj už roky čaká, aby sa jej Gorgeuos ozvala. Aj keď napred sa im predstaví ako schátralá žena na vozíčku, každým dňom ich návštevy ako keby mladla.

Že ideme niekde na hranicu psychedélie nám tvorcovia otvorene hovoria už od začiatku. Pokoj nám nedá vtieravá a neutíchajúca hudba. Zloženie záberov sa dá nazvať absolútne akokoľvek okrem realistickým. Vzadu sa mihá pestrofarebné pozadie, prípadne rovno kostlivec. Gýčovitý dej je vlastne dejom len do tej miery, do akej dej film potrebuje. Dievčatá treba dostať k tajomnej tete. Uviesť pár podstatných skutočností, ako že bývala učiteľkou klavíra, muž sa jej nevrátil z vojny. Ona na neho stále čaká, snaží sa žiť čo najdlhšie. A akosi sa stalo, že v širokom okolí už nezostali žiadne záujemkyne o jej hodiny.

„Všetky prostriedky s potenciálom spraviť film nepozerateľným sú použité s obrovskou zručnosťou."

Dievčatá sú spočiatku veselé a hravé, ako sa na ich vek patrí. Správajú sa silene a afektovane, no takmer akoby zázrakom, nie sú vôbec iritujúce. A to nie len na tej úrovni, keď ich vnímame ako paródiu a nehnevajú nás, lebo sa z nich smejeme. Všetky prostriedky s potenciálom spraviť film nepozerateľným sú použité s obrovskou zručnosťou. Niečo na spôsob nájdenia jedinej chutnej časti inak smrteľne jedovatej ryby. Film sa preto nepotrebuje snažiť byť za každú cenu vtipný. Aj kým ešte nie je strašidelný a nič sa v ňom nedeje, pozerať sa dá.

Odviazané budú samozrejme aj všetky hororové scény. Tiež na hranici paródie, a niektoré scény sú úmyselne humorné. Ako ruka naťahujúca sa spoza dverí, za ktorou sa objaví dievča zháňajúce toaletný papier. Nechutnosti a násilie sú miestami komické, no aj tak si držia dávku strašidelnosti. A morbídnosti. Aj keď ich nápaditosť človeka neohromí, pôsobia príjemne odviazane. Film aj ako celkom drží pokope. Dej je síce jednoduchý a zložito podaný, no nájdeme v ňom napredovanie zápletky aj stupňovanie napätia.

Hausu je nakoniec film, ktorý sa vyžíva v japonských gýčoch a posúva ich ešte na vyššiu úroveň, než ako sme zvyknutí. Zároveň ale funguje prakticky bezchybne. Diváka zabaví aj morbídne naplaší, má spád, aj to najdôležitejšie- japonské tínedžerky. Čudné zábery sú miestami náročné na oči aj chápanie. Ich estetický zámer sa ale nedá prehliadnuť a dotvára dielo, ktoré zďaleka prekonáva zdanie akejsi haluze.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy