hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Hellions

Halloweenska báseň o tehotnej tínedžerke
Keď na Halloween doktor oznámi sedemnásťročnému dievčaťu, že je tehotná, veľmi jej do smiechu nebude. Nepomôžu ani škriatkovské ušká, ktoré má doktor nasadené. Nepoteší ju ani, keď dievčatko v čakárni opätuje pochvalu pre jej kostým. Pretože Dora na sebe kostým nemá. Náladu jej nezdvihne ani matka. Súhlasí, že nie každá môže byť najlepšou žiačkou ročníka. Bola by ale rada, keby ho aspoň ukončila. Celkom vhodné podmienky oznámiť jej, že je tehotná, nie? Keby ešte tak čakala normálne dieťa. Lenže je Halloween, všade sa rozliezajú akísi Hellions.
12. 10. 2015

Apostle

Tenká hranica medzi uctievaním a vykorisťovaním

Určite sa dá vnímať pozitívne posun od schematického zobrazovania náboženských fanatikov ako šialencov a nič iné. Nadprirodzené javy sú predsa neoddeliteľná súčasť hororov. Tak prečo by niekedy nemohli to nie zrovna sympatické správanie aj podporovať, či priam ospravedlňovať? Postavy sa tak môžu stať ľudskejšími, vrátane náboženských magorov. Tiež nemusia byť zlí, len pretože ich to baví, a môžu divákovi skomplikovať možnosť ich odsúdenia aspoň do tej miery, že to skutočne nemali až také jednoduché. Keď k niekomu hovorí bohyňa, nemá nárok pokladať sa za Apostle?

14. 1. 2019

Antiviral

Film pre fajnšmekrov
Predstavte si svet, v ktorom sú ľudia natoľko posadnutí celebritami, že sa dávajú dobrovoľne infikovať ich chorobami. A dokonca sú ochotní za to aj celkom slušne platiť. 3. 5. 2013

The Domestics

Apokalypsa namiesto manželskej poradne

Vysvetľovať, čo zničilo civilizáciu, respektíve odkiaľ sa zobrali zombíci, upíri alebo iný zrod jej rozvrátenia už dávno nie je nevyhnutnosť. Postapokalyptický film je dávno etablovaný ako žáner a pred nikým už nemusí svoje zápletky ospravedlňovať. V tomto prípade si zvolil ironickú eleganciu s narážkou na konšpirácie o chemtrails. Niekto sa proste rozhodol, že stačí, a lietadlá obostreli svet čiernym dymom. Znie to trochu hlúpo, ale dá sa to vnímať ako vtipná hlúposť. Ako takmer vždy hlavne film o pôvode postapokalyptického stavu sveta vôbec nie je. Tentokrát je o ľuďoch, priamo o manželoch v kríze vzťahu. The Domestics.

7. 1. 2019

The Eyes of My Mother

Neučte deti hrám so skalpelom

Mama dievčatku veľa rozprávala o anatómii, o rezaní. Ako už mohla čakať, že to s ním dopadne. Sama bola v Portugalsku očná chirurgička, na kravskom oku dcére ukazuje, ako vyzerá jeho vnútro. Dievčatko je rado, rezanie sa jej páči, má rada svoju mamu. Na ich odľahlý statok jedného dňa príde cudzinec. Pýta sa na záchod, vyžaduje si nezvyčajnú zdvorilosť. Pôsobí na jednej strane krehko, zároveň dosť vyšinuto. Neskôr sa sám prizná, má rád zabíjanie, ten pocit ktorý človeku prináša. Na rozhovory s dievčatkom bude mať ešte veľa času. Bez mamičky si z neho spraví svojho jediného kamaráta. Hoci nahradiť ju samozrejme nikdy môcť nebude, Francisca bude vždy myslieť na The Eyes of My Mother.

27. 6. 2017

recenzie.

Hausu

Andrej Gomora | 2. 3. 2015
0
9/10          
žáner:
comedy, bizarre, retro

Japonské tínedžerky oživia aj mŕtvolu


Niektoré príbehy majú svoje variácie asi v každej kultúre. Kto vie, či sa tak rozšírili, alebo sa k nim všade dopracovali samostatne. Napríklad Svätoplukove prúty nájdete aj v jednom z posledných filmov Akiru Kurosawu, Ran. Tam ale jeden zo synov nemá dostatok pochopenia a úcty voči starému panovníkovi. Šípy zviazané dokopy síce idú zlomiť ťažšie, ale keď sa do nich mocný chlap dostatočne zaprie, povolia tiež. Rovnako je to s príbehmi žien, ktoré sa snažia za každú cenu zostať mladé a krásne. Našu Báthoryčku ako držiteľku Guinessovho rekordu síce nikto neprekoná. No podobnú túžbu ako ona, má aj jedna z postáv staršieho japonského hororu menom Hausu.
 

„Aj keď napred sa im predstaví ako schátralá žena na vozíčku, každým dňom ich návštevy ako keby mladla."

Hoci riešiť tu dej a zápletku nie je až také dôležité. Do očí od začiatku udrie niečo úplne iné, a to ešte aj na japoncov poriadne uletený spôsob nakrútenia. O to obdivuhodnejšie je, ako dobre v tomto prípade sadne aj na horor. Teda, horor ako horor. Ťažko povedať, či môžeme hovoriť o paródii, skôr o úlete, vyžívajúcom sa v klišé, kde ale nechýbajú ani strašidelné a drsné scény. Hlavnými postavami je skupinka dievčat ako z brakovej detektívky. Každá jedna niečím vyniká a tomu zodpovedá aj jej prezývka. Kung Fu sa vie biť, Melody hrať na klavíri, Mac rada je a tak ďalej až po Gorgeous, tá je pochopiteľne krásna. Všetky mali pôvodne iné plány na prázdniny, no napred skupine oznámia, že tábor, kam chceli ísť je zatvorený. A Gorgeus otec predstaví novú mamu, ktorá by mala cestovať s nimi. Preto Gorgeous radšej napíše tete, sestre svojej zosnulej mamy. Tá ich návštevu s radosťou prijme. Vraj už roky čaká, aby sa jej Gorgeuos ozvala. Aj keď napred sa im predstaví ako schátralá žena na vozíčku, každým dňom ich návštevy ako keby mladla.

Že ideme niekde na hranicu psychedélie nám tvorcovia otvorene hovoria už od začiatku. Pokoj nám nedá vtieravá a neutíchajúca hudba. Zloženie záberov sa dá nazvať absolútne akokoľvek okrem realistickým. Vzadu sa mihá pestrofarebné pozadie, prípadne rovno kostlivec. Gýčovitý dej je vlastne dejom len do tej miery, do akej dej film potrebuje. Dievčatá treba dostať k tajomnej tete. Uviesť pár podstatných skutočností, ako že bývala učiteľkou klavíra, muž sa jej nevrátil z vojny. Ona na neho stále čaká, snaží sa žiť čo najdlhšie. A akosi sa stalo, že v širokom okolí už nezostali žiadne záujemkyne o jej hodiny.

„Všetky prostriedky s potenciálom spraviť film nepozerateľným sú použité s obrovskou zručnosťou."

Dievčatá sú spočiatku veselé a hravé, ako sa na ich vek patrí. Správajú sa silene a afektovane, no takmer akoby zázrakom, nie sú vôbec iritujúce. A to nie len na tej úrovni, keď ich vnímame ako paródiu a nehnevajú nás, lebo sa z nich smejeme. Všetky prostriedky s potenciálom spraviť film nepozerateľným sú použité s obrovskou zručnosťou. Niečo na spôsob nájdenia jedinej chutnej časti inak smrteľne jedovatej ryby. Film sa preto nepotrebuje snažiť byť za každú cenu vtipný. Aj kým ešte nie je strašidelný a nič sa v ňom nedeje, pozerať sa dá.

Odviazané budú samozrejme aj všetky hororové scény. Tiež na hranici paródie, a niektoré scény sú úmyselne humorné. Ako ruka naťahujúca sa spoza dverí, za ktorou sa objaví dievča zháňajúce toaletný papier. Nechutnosti a násilie sú miestami komické, no aj tak si držia dávku strašidelnosti. A morbídnosti. Aj keď ich nápaditosť človeka neohromí, pôsobia príjemne odviazane. Film aj ako celkom drží pokope. Dej je síce jednoduchý a zložito podaný, no nájdeme v ňom napredovanie zápletky aj stupňovanie napätia.

Hausu je nakoniec film, ktorý sa vyžíva v japonských gýčoch a posúva ich ešte na vyššiu úroveň, než ako sme zvyknutí. Zároveň ale funguje prakticky bezchybne. Diváka zabaví aj morbídne naplaší, má spád, aj to najdôležitejšie- japonské tínedžerky. Čudné zábery sú miestami náročné na oči aj chápanie. Ich estetický zámer sa ale nedá prehliadnuť a dotvára dielo, ktoré zďaleka prekonáva zdanie akejsi haluze.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy