hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Chain Letter

Spam patrí dok koša, nie do kina
Ak túto správu nerozošlete do 24 hodín štyrom ďalším ľuďom, tak po a) vám vypadajú všetky zuby, po b) znásilní vás váš najlepší kamarát alebo po c) príde si po vás vrah a zomriete brutálnou smrťou. Áno, cé je správne! 23. 3. 2011

Neutečieš/ It Follows

Hororová extáza pre klubového diváka
Predstavte si, že niekto za vami kráča. Nebeží, neskáče, nelieta ani nepoužíva dopravné prostriedky. Len bez prestania kráča smerom k vám, nech ste kdekoľvek. Môžete mu utiecť, môžete sa autom, vlakom, lietadlom presunúť kdekoľvek chcete. On za vami bude aj tak kráčať, nech k vám dorazí za hodinu, deň či rok. Znova mu utečiete a on bude za vami znova kráčať dňom aj nocou. Skôr či neskôr si to každý musí priznať. Neutečieš, pretože ako hovorí anglický názov, It Follows.
14. 5. 2015

To/ It

Kto sa postará o veselé detstvo, ak nie klaun?

Je zvláštne, že dielo sa zatiaľ dočkalo len jedného televízneho spracovania, keďže mnoho jeho častí pozná skoro každý z viacerých odkazov a paródií. Román patrí medzi Kingove dlhšie, odohráva sa v dvoch časových obdobiach, pričom film nám tentokrát prináša to prvé. V ňom vidíme koniec školského roka v meste Derry, kde mizne šesťkrát viac dospelých ako je americký priemer, pri deťoch je to ešte horšie. Vidíme skupinku chlapcov a jedno dievča, z ktorých každého niečo straší. Jednému pred pol rokom zmizol mladší braček. Vidia, ako ich ich strach požiera. Ako sa stáva skutočným, a ako sa ľudia v ich okolí strácajú. Pátrajú po jeho pôvode, skúmajú zvláštne udalosti vo svojom meste. Nemá zmysel skrývať sa, vyčkávať. Tak ako sa musia postaviť miestnym grázlom, musia sa priamo postaviť aj samotnému zlu. Spoločne, a zomknutí.

12. 9. 2017

The Burning

Horúce osemdesiate roky
Intenzitu vraždenia tínedžerov v osemdesiatych rokoch ťažko pokladať za náhodnú. Jej vysvetlení sa ponúka veľa, hneď ako prvá by mohla byť hlboká nenávisť voči nadchádzajúcej generácii, keď Američania po niečom na spôsob Battle Royale túžili už dávno pred Japoncami. Rovnako by tu ale mohlo ísť o objavenie širšej využiteľnosti mladých tiel, nie len na ich krájanie. Azda najslávnejšou sa v tomto smere stala siahodlhá séria Piatka trinásteho, narážajúca vďaka filmu Jason X až na absolútne dno. Načasovanie do letnej sezóny párenia v najvhodnejšom revíri tábora pre pubertiakov veľmi pomohlo zvýrazniť erotický element. Ten istý recept využil aj o niečo menej známy, no minimálne rovnako kvalitný horor The Burning.
22. 4. 2014

Bear

Medveď je živý, ale nezáživný

Jeden spoločný výlet dvoch znesvárených bratov a ich partneriek na rodinnú párty prekazí nehoda. Ich auto zíde z cesty a štvorica uviazne v lese, kde stretnú medvediu samicu, zrejme podobne vyplašenú ako oni sami. Jeden z bratov však stratí nervy a medvedicu chladnokrvne zastrelí. Pár nábojov si však mal nechať. Prichádza totiž samec, ktorý je lačný nie ani tak po ľudskom mäse, ako skôr po pomste.

20. 9. 2010

recenzie.

Hausu

Andrej Gomora | 2. 3. 2015
0
9/10          
žáner:
comedy, bizarre, retro

Japonské tínedžerky oživia aj mŕtvolu


Niektoré príbehy majú svoje variácie asi v každej kultúre. Kto vie, či sa tak rozšírili, alebo sa k nim všade dopracovali samostatne. Napríklad Svätoplukove prúty nájdete aj v jednom z posledných filmov Akiru Kurosawu, Ran. Tam ale jeden zo synov nemá dostatok pochopenia a úcty voči starému panovníkovi. Šípy zviazané dokopy síce idú zlomiť ťažšie, ale keď sa do nich mocný chlap dostatočne zaprie, povolia tiež. Rovnako je to s príbehmi žien, ktoré sa snažia za každú cenu zostať mladé a krásne. Našu Báthoryčku ako držiteľku Guinessovho rekordu síce nikto neprekoná. No podobnú túžbu ako ona, má aj jedna z postáv staršieho japonského hororu menom Hausu.
 

„Aj keď napred sa im predstaví ako schátralá žena na vozíčku, každým dňom ich návštevy ako keby mladla."

Hoci riešiť tu dej a zápletku nie je až také dôležité. Do očí od začiatku udrie niečo úplne iné, a to ešte aj na japoncov poriadne uletený spôsob nakrútenia. O to obdivuhodnejšie je, ako dobre v tomto prípade sadne aj na horor. Teda, horor ako horor. Ťažko povedať, či môžeme hovoriť o paródii, skôr o úlete, vyžívajúcom sa v klišé, kde ale nechýbajú ani strašidelné a drsné scény. Hlavnými postavami je skupinka dievčat ako z brakovej detektívky. Každá jedna niečím vyniká a tomu zodpovedá aj jej prezývka. Kung Fu sa vie biť, Melody hrať na klavíri, Mac rada je a tak ďalej až po Gorgeous, tá je pochopiteľne krásna. Všetky mali pôvodne iné plány na prázdniny, no napred skupine oznámia, že tábor, kam chceli ísť je zatvorený. A Gorgeus otec predstaví novú mamu, ktorá by mala cestovať s nimi. Preto Gorgeous radšej napíše tete, sestre svojej zosnulej mamy. Tá ich návštevu s radosťou prijme. Vraj už roky čaká, aby sa jej Gorgeuos ozvala. Aj keď napred sa im predstaví ako schátralá žena na vozíčku, každým dňom ich návštevy ako keby mladla.

Že ideme niekde na hranicu psychedélie nám tvorcovia otvorene hovoria už od začiatku. Pokoj nám nedá vtieravá a neutíchajúca hudba. Zloženie záberov sa dá nazvať absolútne akokoľvek okrem realistickým. Vzadu sa mihá pestrofarebné pozadie, prípadne rovno kostlivec. Gýčovitý dej je vlastne dejom len do tej miery, do akej dej film potrebuje. Dievčatá treba dostať k tajomnej tete. Uviesť pár podstatných skutočností, ako že bývala učiteľkou klavíra, muž sa jej nevrátil z vojny. Ona na neho stále čaká, snaží sa žiť čo najdlhšie. A akosi sa stalo, že v širokom okolí už nezostali žiadne záujemkyne o jej hodiny.

„Všetky prostriedky s potenciálom spraviť film nepozerateľným sú použité s obrovskou zručnosťou."

Dievčatá sú spočiatku veselé a hravé, ako sa na ich vek patrí. Správajú sa silene a afektovane, no takmer akoby zázrakom, nie sú vôbec iritujúce. A to nie len na tej úrovni, keď ich vnímame ako paródiu a nehnevajú nás, lebo sa z nich smejeme. Všetky prostriedky s potenciálom spraviť film nepozerateľným sú použité s obrovskou zručnosťou. Niečo na spôsob nájdenia jedinej chutnej časti inak smrteľne jedovatej ryby. Film sa preto nepotrebuje snažiť byť za každú cenu vtipný. Aj kým ešte nie je strašidelný a nič sa v ňom nedeje, pozerať sa dá.

Odviazané budú samozrejme aj všetky hororové scény. Tiež na hranici paródie, a niektoré scény sú úmyselne humorné. Ako ruka naťahujúca sa spoza dverí, za ktorou sa objaví dievča zháňajúce toaletný papier. Nechutnosti a násilie sú miestami komické, no aj tak si držia dávku strašidelnosti. A morbídnosti. Aj keď ich nápaditosť človeka neohromí, pôsobia príjemne odviazane. Film aj ako celkom drží pokope. Dej je síce jednoduchý a zložito podaný, no nájdeme v ňom napredovanie zápletky aj stupňovanie napätia.

Hausu je nakoniec film, ktorý sa vyžíva v japonských gýčoch a posúva ich ešte na vyššiu úroveň, než ako sme zvyknutí. Zároveň ale funguje prakticky bezchybne. Diváka zabaví aj morbídne naplaší, má spád, aj to najdôležitejšie- japonské tínedžerky. Čudné zábery sú miestami náročné na oči aj chápanie. Ich estetický zámer sa ale nedá prehliadnuť a dotvára dielo, ktoré zďaleka prekonáva zdanie akejsi haluze.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy