hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Hellions

Halloweenska báseň o tehotnej tínedžerke
Keď na Halloween doktor oznámi sedemnásťročnému dievčaťu, že je tehotná, veľmi jej do smiechu nebude. Nepomôžu ani škriatkovské ušká, ktoré má doktor nasadené. Nepoteší ju ani, keď dievčatko v čakárni opätuje pochvalu pre jej kostým. Pretože Dora na sebe kostým nemá. Náladu jej nezdvihne ani matka. Súhlasí, že nie každá môže byť najlepšou žiačkou ročníka. Bola by ale rada, keby ho aspoň ukončila. Celkom vhodné podmienky oznámiť jej, že je tehotná, nie? Keby ešte tak čakala normálne dieťa. Lenže je Halloween, všade sa rozliezajú akísi Hellions.
12. 10. 2015

The Intruder

Nielen duchovia strašia v domoch

V čom má byť film mysteriózny nie je celkom jasné. Nemusíme sa s negatívnou postavou zhodovať vo všetkom, základu jeho rozpoloženia ako ho vidíme sa ale dá rozumieť. Dom postavil jeho dedko, bývali tam jeho predkovia a on sám po celý svoj dovtedajší život. Nech ho predáva z akéhokoľvek dôvodu, je celkom pochopiteľné, že sa mu to nerobí ľahko. Tým, aký je dom krásny. K miestu má silné citové puto, má nutkanie sa tam vracať a bolí ho každý zásah, ktorý do domu noví majitelia vykonajú. Tiež je pochopiteľné, že už pri tomto správaní začne pôsobiť ako Narušiteľ.

7. 4. 2020

The Battery

Jim Jarmusch sa dal na horory?
Prečo by sme sa na svet ovládnutý zombíkmi, kde ľudská spoločnosť prestala existovať, mali pozerať len z negatívnej stránky? Aj poslední dvaja živí ľudia, ktorí sa budú túlať vyprahnutou krajinou, budú stále ľudia. Nie je dôvod, aby sa ich príbeh nedal vyobraziť ľudsky, prihliadajúc aj na ich iné túžby, ako skrátka prežiť. Takto originálny je horor o dvoch postapokalyptických parťákoch, s názvom The Battery.
11. 12. 2013

Posljednji Srbin u Hrvatskoj

Zombíci a balkánsky nacionalizmus

Keďže ide o film v chorvátsko- srbskej koprodukcii, tým pozadím samozrejme musí byť miestny nacionalizmus a národnostné konflikty. Ako vieme z nie tak dávnej histórie, nejde o vôbec až tak nevinnú tému, ktorá ako poznáme miestne povahy ľahko vzplanie ďaleko za hranicu humoru. Podobné témy brané napriek svojej absurdnej podstate príliš vážne sú presne vhodným námetom pre satiru, a s tou sa film snaží pracovať. Okrem nacionalizmu uvidíme aj niečo v zmysle ignorancie veľkých voči malým, a bezohľadnosť zisku. Cieľom satiry teda nie je príliš čo vytknúť, horšie už je to s jej realizáciou ako aj samotnou filmovou podstatou.

1. 4. 2020

Tokyo Gore Police

Penis ako zbraň a aligátor miesto nôh
Napadlo vám niekedy, čo by sa stalo, keby polícia prešla do súkromných rúk? Režisér Yoshihiro Nishimura sa nad tým zamyslel za vás a vytvoril budúcnosť Tokia, v ktorej sa tokijská polícia volá Tokyo Police Corporation. Ako názov filmu Tokyo Gore Police napovedá, nebude to budúcnosť práve ružová, ale skôr krvavočervená. 13. 1. 2011

recenzie.

Bliss

Andrej Gomora | 5. 11. 2019
0
7/10          
žáner:
bizarre, psycho, vampire

Umelcov poháňajú drogy. A krv.


Umelci vraj tvoria pod vplyvom drog. Niektorí tento mýtus popierajú, a tvrdia, že bez jasnej hlavy to nejde. Iní ho aktívne podporujú. Vraj inak sa tvoriť ani nedá. V tomto prípade je to celkom zjavné, umelkyni to ide dokonca najlepšie v stave, keď si ani nepamätá, že niečo tvorila. Vlastne ani nevie, čo presne za ten čas užila. Čo okrem maľovania robila. Ani čo za maľbu to nakoniec má byť. Ako keby ani netvorila ona sama, len slúžila nejakým zvláštnym silám a procesom. A stavu, ktorý sa dá opísať ako Bliss.

„Je živel, a necháva sa unášať svojím vnútrom a zložitými procesmi, ktoré sa v ňom odohrávajú.“

Jej počiatočné zobrazenie pritom obsahuje až trochu priveľa klišé a povrchného zobrazenia. Nedodržiava termíny, neplatí nájom, agent s ňou stratil trpezlivosť, priateľ je zase len lúzer. Jej tvorba bola vždy radikálna a nekompromisná, a ona tiež, nikdy si nevážila ani len vlastných fanúšikov. Je živel, a necháva sa unášať svojím vnútrom a zložitými procesmi, ktoré sa v ňom odohrávajú. Úvod ladený v tomto duchu nemusí rovno odradiť, nie je ale nijako záživný a nepôsobí ani sľubne po hororovej stránke. Tak nejak je to aj s prvým zlým tripom, či len tripom. Ten sa snaží byť ťaživý a v nejakej miere takým aj je. Na nás postavy zatiaľ pôsobia skôr iritujúco a nezaujímavo, preto ani prvý intenzívny drogový zážitok nebude výrazne iný.

„Intenzívne sa pracuje s kamerou a svetelnými efektmi, rovnako ako s hudbou.“

Po hororovej stránke sa vlastne rozbiehame pomaly, hoci to, kam sa dopracujeme, bude určite stáť zato. Príde nahota a orgie, trochu zvráteností snažiacich sa vyznieť temne a nepríjemne, nejakým spôsobom sú ale stále príliš povrchné a nedramatické. Intenzívne sa pracuje s kamerou a svetelnými efektmi, rovnako ako s hudbou. Je nám jasné, čo v nás chcú navodiť a samotná práca s týmito prostriedkami nie je celkom zlá. Chýbajú nám očakávania, náznaky, že by sa mohlo skutočne začať niečo diať, okrem drogového chaosu a podivného no nevinného vyčíňania skôr nesympatických postáv.

„Nenávisť sa mieša s hladom a potreba ovládať zlé pudy s chuťou všetkých vo svojom okolí odvrhnúť.“

Násilie prichádza postupne a vlastne je ho spočiatku trochu ťažké rozoznať. Hrdinka si uvedomuje, že to, čo sa s ňou deje, už nie je normálne. Cítime jej vnútorný zmätok, neistotu a slabosť. Potom začneme cítiť aj jej hlad. Jeho zakomponovanie do osobnosti postavy pôsobí skutočne výborne. Jednak sa stáva jej problémom, neovládateľným zlom v jej vnútre s ktorým by možno aj chcela niečo robiť, vlastne ju to svojím spôsobom trápi. Svojím spôsobom ale aj nie. Jej pozícia vo vzťahu k spoločnosti je všeobecne nepriateľská, vidíme ako sa rozchádza so všetkými ľuďmi vo svojom okolí. Ako sa cíti izolovaná, na čo v sebe pociťuje to zlo. Nenávisť sa mieša s hladom a potreba ovládať zlé pudy s chuťou všetkých vo svojom okolí odvrhnúť. Skrátka ich umlčať a zbaviť sa ich.

„Krv celkove výborne zapadne do nastolenej estetiky, ako keby bola tým, čo v nej dovtedy práve chýbalo.“

Násilné scény gradujú a asi v polovici filmu by sme zďaleka nečakali, čo všetko ešte uvidíme. Budú nápadité a miestami vtipné, pritom skutočne intenzívne. Krv celkove výborne zapadne do nastolenej estetiky, ako keby bola tým, čo v nej dovtedy práve chýbalo. Viacero scén bude pekných a štýlových, vytrvá v nich nádych nezmyselnosti z predošlého priebehu. Tu nám už ale neprekáža, zmysel prišiel práve s krvavou estetikou a všetky tie scény kde sa predvádza hlavná hrdinka krvavá, polonahá, uprostred svojich obetí a umeleckého diela sa javia ako plne dostatočné vyvrcholenie.

Bliss nie je zďaleka film pre každého diváka. Ide si svojou rušivou cestou a je pozitívne, že sa vôbec dopracujem niekam. Ak máte radi estetickú ťaživosť a vyžívanie sa v štýlovej brutalite, určite by vás aj napriek svojím nedostatok mal potešiť. Keďže svoje hlavné ciele nakoniec plní veľmi dobre. Ak túžite vidieť obyčajný horor a nie niečo chaotické, z čoho vám akurát bude zle, rozhodne sa mu radšej vyhnite.

 

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy