najčítanejšie recenzie.
Boarding School
Raw Meat
Klasickým prvkom v ňom je postava inšpektora v podaní Donalda Pleasancea, hororovým fanúšikom nepochybne známeho zo série Halloween. Ten je sucho vtipný, nevrlý, priečny a často vyvoláva dojem, ako keby tu o vyšetrovanie ani až tak nešlo. Pravdou je, že s ním do filmu vniká aj dosť televíznej estetiky, takej tej hlúpej a nelogickej konverzačnej zábavy. Niekedy sa skrátka predvádza, inokedy sú scény napísané tak, aby ich vyvrcholením bolo jeho vtipne nepríjemné správanie. Z televíznej komédie je toho vo vyšetrovaní viac, napríklad chlapík s MI5 a jeho gestikulovanie paličkou a klobúkom. Tieto prvky zjavne nie sú myslené príliš vážne. Zďaleka nie sú vo filme jediné.
Liek na život
Generálny riaditeľ veľkej finančnej firmy, pán Pembroke, odišiel na liečenie do švajčiarskych álp. Kolegom poslal zvláštny list. Celkom podľa neho zanevrel na honbu za peniazmi a svoj dovtedajší spôsob života. Asi sa zbláznil. Firma ho potrebuje, musí podpísať jej predaj. A možno by na neho rovno mohli hodiť aj nejaké nezrovnalosti. Pošlú po neho jedného z ich pôvodcov, mladučkého Lockharta. Tomu sa po troche snahy podarí k Pembrokeovi dostať a čiastočne ho aj na návrat presvedčiť. Veci sa ale skomplikujú, Lockhart si pri nehode zlomí nohu a musí v sanatóriu zostať. Na tom mieste je niečo zvláštne. Obyvatelia blízkej dediny ho nenávidia, o bývalom majiteľovi kolujú čudné historky. Vraj chcel mať dieťa s vlastnou sestrou a v ich svadobnú noc ju dedinčania prišli zlynčovať. Všetci pacienti sa správajú zvláštne, nikto nechce odísť. Prečo aj, vysvetľuje Hannah, jediná mladučká pacientka. Neprekážajú jej ani všadeprítomné úhory?
23. 2. 2017Grave Encounters
Carrie
recenzie.
Resolution
Za pokus to možno stálo
„Priamo v búde Chrisa pripúta, nenechá ho odísť, kým sa mu všetok jed nevyplaví z tela."
Michaelovi príde video. Je na ňom jeho dobrý kamarát Chris, ako šantí niekde na samote. Chris mal vždy problémy s drogami, nikto ho už dávno nemá rád. Všade s ním boli problémy, ľuďom len znepríjemňoval život. Michael sa rozhodne odísť od tehotnej manželky Chrisovi pomôcť. Nájde ho mimo zmyslov, strieľa do vzduchu, zo všetkého zla viní vtákov čo čvirikajú na stromoch. Dobrovoľne na liečenie ísť odmieta. Michael sa rozhodne pre radikálne riešenie. Priamo v búde Chrisa pripúta, nenechá ho odísť, kým sa mu všetok jed nevyplaví z tela. Okrem Chrisových nadávok musí čeliť aj jeho feťáckym kamarátom. Všetko by ešte ako tak zapadalo, kým sa neobjavia tie fotky a nahrávky. Nájde ich pri dome, spočiatku sú len čudné. Sú tam postavy a mŕtvi ľudia. Potom sa na nich začnú objavovať aj oni dvaja s Chrisom. Ich minulosť, súčasnosť a čoskoro aj budúcnosť.
„Do drogovej temnoty sme sa vnorili, a prvé náznaky nadprirodzených javov nám sem natoľko nesedia, že sa ich snažíme ignorovať."
Nízko rozpočtová drogová dráma funguje výborne. Obidve postavy sú presvedčivé, vedľajšie indivíduá dej osviežujú. Prvá zhruba polovica filmu nemá veľké chyby, akurát pri nej treba mať pochopenie pre nezávislú tvorbu. Časom sa práve prepracuje k otázke, čo teraz. Keďže drogovej tematiky už sme videli viac než dosť, film potreboval niečo navyše. Ťažko hádať, smer, ktorým myšlienky tvorcov napredovali, či od drôg k duchom, alebo naopak. Pri pozeraní drámy ale vnesenie duchárskeho elementu pôsobí výrazne rušivo, až komicky. Film je temný, no nie hororovo a strašidelne, ale drogovo temný. Do tejto temnoty sme sa vnorili, a prvé náznaky nadprirodzených javov nám sem natoľko nesedia, že sa ich snažíme ignorovať. Do určitej chvíle sú pomerne nenápadné a dali by sa vtesnať do drogovej poetiky. Keď časom prerastajú do neignorovateľných rozmerov, film v podstate zabijú. Nikdy nie sú skutočne strašidelné, obrázkom môžeme priznať maximálne tak tajomnosť, keď sú staré a sú na nich mŕtvi ľudia. Keď sú na nich priamo postavy, sú skrátka chaotické a nedávajú zmysel. Zároveň sa končí aj presvedčivosť drámy, film prichádza o dôvod, prečo sa dal pozerať, a ničím ho nenahrádza.
„Potrebovali film oživiť, tak do neho nahádzali duchárske scénky bez hlavy a päty."
Všetko už len zhoršia snahy vniesť do čudných duchárskych zjavov nejaký zmysel. Niečo na spôsob bádania a starých historiek by sa ešte do duchárskej časti mohlo hodiť, lenže nie nakrútené nezávislým minimalistickým spôsobom. Nič nie je povedané úplne, vždy nám ukážu len vrchol ľadovca, ako sa to robí v psychologických drámach pre nádych poetiky. Tu je výsledkom dojem, že ani tvorcovia nevedeli, o čo im vlastne ide. Potrebovali film oživiť, tak do neho nahádzali duchárske scénky bez hlavy a päty. Namiesto originality je výsledkom pokazenie aj toho, čo by samo osebe fungovalo a ako celok sa film stáva nestráviteľným.
Resolution je teda experiment, ktorý viac menej dokonale zlyhal. Miešanie žánrov potápa ich individuálne kvality a končí v jednom veľkom chaose. Vďaka dramatickej časti je film pozerateľný, a aj po nastúpení duchov je možné ho zo zotrvačnosti vydržať do konca. Výsledný prínos do dejín filmu je hlavne poznanie, že tade cesta nevedie.
