najčítanejšie recenzie.
Extraterrestrial
Carrie
She Who Must Burn
Prevádzkovať kliniku na podporu plánovaného rodičovstva niekde v americkom vnútrozemí sa zdá ako povolanie s mierou rizika porovnateľnou s prácou v bani či novinárčením nikde v Sýrii. Angela sa aj tak vzdať nemieni. Priamo potraty nevykonáva, len pomáha ženám, ktoré ich potrebujú podstúpiť, iným rozdáva antikoncepciu. Pred domom má každý deň demonštrantov, podľa miestneho šerifa sa tá hŕstka bude každý deň zväčšovať. Začínajú byť agresívni, hádžu na dom vajce. Neprekáža im ani to, že Angelin manžel je šerifov zástupca. Oni sú totiž silnejší ako zákon. Oni chránia tú skutočnú spravodlivosť. Vrcholom je, keď Angela napred dá manželke miestneho pastora antikoncepciu, potom jej pomôže ho opustiť. Pastorova sestra nedávno porodila mŕtve dieťa. Vie, že tým pyká za Angeline hriechy. Pre nich je to She Who Must Burn.
4. 11. 2016The Belko Experiment
Pocit zbytočnosti nie je pri práci vo veľkej korporácii ničím nezvyčajným. Človek sa akosi stratí, plní zadané úlohy a či majú nejaký zmysel, respektíve či niekoho výsledok jeho práce vôbec zaujíma, si časom zvykne príliš neriešiť. Stratil sa v chaose, výplata mu chodí a nič iné ho nemusí zaujímať. V niektorých prípadoch by ale možno mal spozornieť. Napríklad ak ho pracovať poslali do Kolumbie, do odľahlej a dobre stráženej budovy, a akože pre ochranu pred únosom mu do hlavy vmontovali čip. Firma sa volá Belko a jej cieľom nie je žiaden nezmyselný korporátny produkt. Chce vykonať takzvaný The Belko Experiment.
22. 6. 2017Pod zemou
recenzie.
Resolution
Za pokus to možno stálo
„Priamo v búde Chrisa pripúta, nenechá ho odísť, kým sa mu všetok jed nevyplaví z tela."
Michaelovi príde video. Je na ňom jeho dobrý kamarát Chris, ako šantí niekde na samote. Chris mal vždy problémy s drogami, nikto ho už dávno nemá rád. Všade s ním boli problémy, ľuďom len znepríjemňoval život. Michael sa rozhodne odísť od tehotnej manželky Chrisovi pomôcť. Nájde ho mimo zmyslov, strieľa do vzduchu, zo všetkého zla viní vtákov čo čvirikajú na stromoch. Dobrovoľne na liečenie ísť odmieta. Michael sa rozhodne pre radikálne riešenie. Priamo v búde Chrisa pripúta, nenechá ho odísť, kým sa mu všetok jed nevyplaví z tela. Okrem Chrisových nadávok musí čeliť aj jeho feťáckym kamarátom. Všetko by ešte ako tak zapadalo, kým sa neobjavia tie fotky a nahrávky. Nájde ich pri dome, spočiatku sú len čudné. Sú tam postavy a mŕtvi ľudia. Potom sa na nich začnú objavovať aj oni dvaja s Chrisom. Ich minulosť, súčasnosť a čoskoro aj budúcnosť.
„Do drogovej temnoty sme sa vnorili, a prvé náznaky nadprirodzených javov nám sem natoľko nesedia, že sa ich snažíme ignorovať."
Nízko rozpočtová drogová dráma funguje výborne. Obidve postavy sú presvedčivé, vedľajšie indivíduá dej osviežujú. Prvá zhruba polovica filmu nemá veľké chyby, akurát pri nej treba mať pochopenie pre nezávislú tvorbu. Časom sa práve prepracuje k otázke, čo teraz. Keďže drogovej tematiky už sme videli viac než dosť, film potreboval niečo navyše. Ťažko hádať, smer, ktorým myšlienky tvorcov napredovali, či od drôg k duchom, alebo naopak. Pri pozeraní drámy ale vnesenie duchárskeho elementu pôsobí výrazne rušivo, až komicky. Film je temný, no nie hororovo a strašidelne, ale drogovo temný. Do tejto temnoty sme sa vnorili, a prvé náznaky nadprirodzených javov nám sem natoľko nesedia, že sa ich snažíme ignorovať. Do určitej chvíle sú pomerne nenápadné a dali by sa vtesnať do drogovej poetiky. Keď časom prerastajú do neignorovateľných rozmerov, film v podstate zabijú. Nikdy nie sú skutočne strašidelné, obrázkom môžeme priznať maximálne tak tajomnosť, keď sú staré a sú na nich mŕtvi ľudia. Keď sú na nich priamo postavy, sú skrátka chaotické a nedávajú zmysel. Zároveň sa končí aj presvedčivosť drámy, film prichádza o dôvod, prečo sa dal pozerať, a ničím ho nenahrádza.
„Potrebovali film oživiť, tak do neho nahádzali duchárske scénky bez hlavy a päty."
Všetko už len zhoršia snahy vniesť do čudných duchárskych zjavov nejaký zmysel. Niečo na spôsob bádania a starých historiek by sa ešte do duchárskej časti mohlo hodiť, lenže nie nakrútené nezávislým minimalistickým spôsobom. Nič nie je povedané úplne, vždy nám ukážu len vrchol ľadovca, ako sa to robí v psychologických drámach pre nádych poetiky. Tu je výsledkom dojem, že ani tvorcovia nevedeli, o čo im vlastne ide. Potrebovali film oživiť, tak do neho nahádzali duchárske scénky bez hlavy a päty. Namiesto originality je výsledkom pokazenie aj toho, čo by samo osebe fungovalo a ako celok sa film stáva nestráviteľným.
Resolution je teda experiment, ktorý viac menej dokonale zlyhal. Miešanie žánrov potápa ich individuálne kvality a končí v jednom veľkom chaose. Vďaka dramatickej časti je film pozerateľný, a aj po nastúpení duchov je možné ho zo zotrvačnosti vydržať do konca. Výsledný prínos do dejín filmu je hlavne poznanie, že tade cesta nevedie.
