najčítanejšie recenzie.
47 Meters Down: Uncaged
V čom vlastne ide o sequel k 47 metrom si môžeme len domýšľať. Iste, Čeľuste mali tiež viac pokračovaní, ktoré spájal akurát žralok v úlohe zabijaka. Tak ako nespočet ďalších filmov. Tu máme opäť tematiku potápania, pozorovania podmorského života. A tých istých tvorcov, ktorí skúšajú niečo podobné len trochu inak. Ak si spomenieme, nakoľko minimálny dej malo prvé pokračovanie, určite môžeme byť radi, že v tomto smere sa autori rozhodli príliš sa neopakovať. Názov 47 Meters Down: Uncaged neklame- do žiadnej klietky sa veru nevraciame.
Sinister 2
Gwen
Keďže ponurá a pomalá atmosféra sa viackrát úspešne kombinovala so skutočne hororovými prvkami, možno je lepšie hneď upozorniť. Zápletka sa príliš nerozvinie a nepríde ani žiadne veľké prekvapenie, radšej naň nečakajte. Tentokrát ideme veľmi jednoduchou a priamočiarou cestou, ktorá čerpá z toho, čo nám hneď predstaví. Matka a dve dcéry v osamelom sídle. Otec bojuje na Kryme, živí v nich nádej, že raz ešte povstanú z biedy. Ostatné domy už skôr nedobrovoľne ako z vlastnej vôle obyvatelia opustili, túžila po nich ťažiarska spoločnosť, tak ako túži aj po tom poslednom obývanom. Matka aj dcéry sú odhodlané nepredať, už len z úcty k otcovi. Ich život je pritom ešte ťažší, než akým by ho robili len objektívne podmienky jeho zložitosti.
Furies
Krátky úvod nám predstaví jediné dve postavy diela, ktoré sa snaží nejako rozpracovať aj ako ľudí. Presnejšie len ich vzťah, aká je jedna neschopná, stratená a odkázaná, a ako tá druhá túži, aby sa konečne dala dokopy. Nebude pri nej vždy, čo sa následne aj potvrdí. Kayla sa ocitne celkom sama. Vylezie z drevenej debne niekde uprostred divočiny, a samozrejme jej nenapadne nič lepšie, ako začať kričať na Maddie. Kde trčí? Tá sa zatiaľ neobjaví. Miesto nej začnú okolo Kayly pobehovať akísi čudáci, nejakí Furies.
Žena v čiernom 2: Anjel smrti
recenzie.
Resolution
Za pokus to možno stálo
„Priamo v búde Chrisa pripúta, nenechá ho odísť, kým sa mu všetok jed nevyplaví z tela."
Michaelovi príde video. Je na ňom jeho dobrý kamarát Chris, ako šantí niekde na samote. Chris mal vždy problémy s drogami, nikto ho už dávno nemá rád. Všade s ním boli problémy, ľuďom len znepríjemňoval život. Michael sa rozhodne odísť od tehotnej manželky Chrisovi pomôcť. Nájde ho mimo zmyslov, strieľa do vzduchu, zo všetkého zla viní vtákov čo čvirikajú na stromoch. Dobrovoľne na liečenie ísť odmieta. Michael sa rozhodne pre radikálne riešenie. Priamo v búde Chrisa pripúta, nenechá ho odísť, kým sa mu všetok jed nevyplaví z tela. Okrem Chrisových nadávok musí čeliť aj jeho feťáckym kamarátom. Všetko by ešte ako tak zapadalo, kým sa neobjavia tie fotky a nahrávky. Nájde ich pri dome, spočiatku sú len čudné. Sú tam postavy a mŕtvi ľudia. Potom sa na nich začnú objavovať aj oni dvaja s Chrisom. Ich minulosť, súčasnosť a čoskoro aj budúcnosť.
„Do drogovej temnoty sme sa vnorili, a prvé náznaky nadprirodzených javov nám sem natoľko nesedia, že sa ich snažíme ignorovať."
Nízko rozpočtová drogová dráma funguje výborne. Obidve postavy sú presvedčivé, vedľajšie indivíduá dej osviežujú. Prvá zhruba polovica filmu nemá veľké chyby, akurát pri nej treba mať pochopenie pre nezávislú tvorbu. Časom sa práve prepracuje k otázke, čo teraz. Keďže drogovej tematiky už sme videli viac než dosť, film potreboval niečo navyše. Ťažko hádať, smer, ktorým myšlienky tvorcov napredovali, či od drôg k duchom, alebo naopak. Pri pozeraní drámy ale vnesenie duchárskeho elementu pôsobí výrazne rušivo, až komicky. Film je temný, no nie hororovo a strašidelne, ale drogovo temný. Do tejto temnoty sme sa vnorili, a prvé náznaky nadprirodzených javov nám sem natoľko nesedia, že sa ich snažíme ignorovať. Do určitej chvíle sú pomerne nenápadné a dali by sa vtesnať do drogovej poetiky. Keď časom prerastajú do neignorovateľných rozmerov, film v podstate zabijú. Nikdy nie sú skutočne strašidelné, obrázkom môžeme priznať maximálne tak tajomnosť, keď sú staré a sú na nich mŕtvi ľudia. Keď sú na nich priamo postavy, sú skrátka chaotické a nedávajú zmysel. Zároveň sa končí aj presvedčivosť drámy, film prichádza o dôvod, prečo sa dal pozerať, a ničím ho nenahrádza.
„Potrebovali film oživiť, tak do neho nahádzali duchárske scénky bez hlavy a päty."
Všetko už len zhoršia snahy vniesť do čudných duchárskych zjavov nejaký zmysel. Niečo na spôsob bádania a starých historiek by sa ešte do duchárskej časti mohlo hodiť, lenže nie nakrútené nezávislým minimalistickým spôsobom. Nič nie je povedané úplne, vždy nám ukážu len vrchol ľadovca, ako sa to robí v psychologických drámach pre nádych poetiky. Tu je výsledkom dojem, že ani tvorcovia nevedeli, o čo im vlastne ide. Potrebovali film oživiť, tak do neho nahádzali duchárske scénky bez hlavy a päty. Namiesto originality je výsledkom pokazenie aj toho, čo by samo osebe fungovalo a ako celok sa film stáva nestráviteľným.
Resolution je teda experiment, ktorý viac menej dokonale zlyhal. Miešanie žánrov potápa ich individuálne kvality a končí v jednom veľkom chaose. Vďaka dramatickej časti je film pozerateľný, a aj po nastúpení duchov je možné ho zo zotrvačnosti vydržať do konca. Výsledný prínos do dejín filmu je hlavne poznanie, že tade cesta nevedie.
