najčítanejšie recenzie.

Boarding School

Nadštandardné služby pre spokojnosť rodičov

Napred si hovoríte, že kde je ten horor. Objaví sa jeden celkom trápny duch, chlapček si zakrýva zrkadlo, zjavne má trocha bujnú fantáziu. Uvidíme aj dôvod, veď číta samé komiksy a pozerá samé horory. Má doma dusno lebo je mierne pošahaný, sú s ním samé problémy. Začne sa dostavovať nepríjemný pocit z pozerania filmu, no nie tak klasicky hororový, maximálne sa tak náznakom blížime exploitationu. Povaha filmu sa celkom nezmení, ani keď ho konečne pošlú na prevýchovu. To príde, až keď divák objaví, čo je to za Boarding School.

12. 11. 2018

Visions

Neviňte dom za jeho obyvateľov

Sú prípady, keď sa hovorí, že herec si film ukradol. Napríklad Orson Welles v Treťom mužovi alebo Marlon Brando v Apokalypse sa objavia len na pár minút, no aj tak ich všetci vnímajú ako hlavné hviezdy týchto diel a spájajú si filmy práve s ich menami. Inokedy sa herec môže stať niečím ako atrakciou. Objaviť sa tiež len na pár minút, no nezaujať svojou charizmou ani výkonom, ale napríklad tým, že ide o notoricky známu seriálovú postavičku. Takže keď sa v obyčajnom horore objaví ako vedľajšia postava Jim Parsons známy ako Sheldon Cooper z Teórie veľkého tresku, diváci si najviac zo všetkého určite zapamätajú jeho. Oplatí sa aj kvôli niečomu inému pozerať horor s názvom Visions?

5. 2. 2016

Masks

Zabudnite na Stanislavského, hrať vás naučí Gdula

Nemecký horor sa vzmáha, a hľadá svoju tvár. Po postapokalyptickom Hell skúša ako mu pristane žltá maska talianskeho Gialla (viac o tomto podžánri nájdete v našom článku). Požičiava si jeho kameru, brutalitu, ženskú obeť, farebnosť aj gýčovitosť. Ako pôjdu dokopy s nemeckom si môžeme pozrieť vo filme Masks.
Už samotný príbeh je odkazom na Suspiriu Daria Argenta. Kým tam prišla Američanka do Nemecka na tanečnú školu, tu ide hlavná postava na hereckú školu založenú poľským učiteľom. Tak ako v Suspirii, aj tu cestou do školy stretne na smrť vyplašenú bývalú žiačku na úteku. A rovnako vidíme, ako ju ten istý večer zabijú. Školu tentokrát neovládajú čarodejnice, aj keď až tak ďaleko od nich nie sme. Jej zakladateľ Matteusz Gdula tu svojho času vyučoval veľmi netradičnou metódou. Študenti zomierali, a on sám nakoniec spáchal samovraždu. Aj keď jeho teória nie je jasne vysvetlená, zdá sa že bral bolesť ako stimulant hereckých výkonov. Film je v tomto smere trochu deravý, keďže napriek všetkému škola stále funguje a hlási sa k svojmu odkazu. Vyučovanie vyzerá viac menej normálne, spolužiaci sú k novoprišelkyni nevrlí, ako sa patrí. Nájde len jednu spriaznenú dušu, ktorá sa ale občas stráca v časti budovy, kam študenti nemajú prístup. Práve tam sa Gdula obesil. Najprv tvrdí, že tam chodí na súkromné hodiny, neskôr prezradí, že tam sa učí Gdulovou metódou. Prejavenú závisť opätuje prosbou o pomoc. Nakoniec sa jediná kamarátka stratí, a naša hlavná hrdinka dostane ponuku byť tou vyvolenou, ktorá sa bude učiť špeciálnou metódou.

5. 3. 2013

Ich seh, ich seh/ Dobrú noc, mami

Čo už mohla vychovať taká matka?

V určitom veku je nenávidieť svojich rodičov normálne, priam súčasť zdravého vývoja. Ani v skorom detstve sa ale určite nedá povedať, že by deti k mame a otcovi pociťovali len lásku. Rodičia sú pre nich predstaviteľmi sveta, v ktorom sú ešte stratené. Dávajú im príkazy a zákazy, karhajú ich a dieťa často nie je ani schopné pochopiť, prečo. Z toho dôvodu nie je možné prežiť detstvo bez zažitia strachu z vlastných rodičov, a bez občasného pocitu chvíľkového odcudzenia. To zväčša prejde, uvedomíme si, že predsa sú to naši rodičia. Ale čo ak nie, čo ak máme dôvod pochybovať, či to naši rodičia skutočne sú? Napríklad kvôli plastickej operácii, ako vo filme Ich seh, ich seh.

6. 10. 2015

The Perfection

V dokonalosti je hrôza

Všetko sa to začína tak nejako milo, pozitívne, so štýlom a leskom. Pravdaže s výnimkou matky, zosnulej po dlhej chorobe. Tá bola len dočasnou komplikáciou, Charlotte sa vracia do sveta virtuozity, ktorý ju víta s otvorenou náručou. A do ktorého okamžite zapadne, ako keby nikdy neodišla. Všetko je tu také krásne, všetci takí úžasní. Ide o svet dokonalosti, mohli by sme čakať, že bude náročný, tu sú ale všetci šťastní, milujú svoju prácu a hlavne seba navzájom. Obávali by sme sa, že medzi zašlou hviezdou a tou súčasnou to bude inak? Ani náhodou, nič nenarúša The Perfection.

13. 8. 2019

recenzie.

Resolution

Andrej Gomora | 4. 4. 2014

5/10

žáner:

independent, psycho

Za pokus to možno stálo

Keď Homera Simpsona omrzeli všetky existujúce pochutiny, požiadal o pomoc priamo Boha. Ten nechal havarovať dva kamióny, jeden s čokoládou a jeden s hovädzím. Ich obsahy sa premiešali, a nová lahôdka bola na svete. Miešanie hororu s inými žánrami dopadá rôzne. Kým nezávislá road movie sa po zombícky podarila výborne, pri snahe o nežnú psychologickú drámu sa celkový výsledok mierne pokazil. Asi nikto si už o podobných experimentoch netrúfa vopred súdiť, či môžu vyjsť, či nie. Preto tu teraz máme duchárinu zasadenú do drogovej tematiky, volá sa Resolution.

„Priamo v búde Chrisa pripúta, nenechá ho odísť, kým sa mu všetok jed nevyplaví z tela."

Michaelovi príde video. Je na ňom jeho dobrý kamarát Chris, ako šantí niekde na samote. Chris mal vždy problémy s drogami, nikto ho už dávno nemá rád. Všade s ním boli problémy, ľuďom len znepríjemňoval život. Michael sa rozhodne odísť od tehotnej manželky Chrisovi pomôcť. Nájde ho mimo zmyslov, strieľa do vzduchu, zo všetkého zla viní vtákov čo čvirikajú na stromoch. Dobrovoľne na liečenie ísť odmieta. Michael sa rozhodne pre radikálne riešenie. Priamo v búde Chrisa pripúta, nenechá ho odísť, kým sa mu všetok jed nevyplaví z tela. Okrem Chrisových nadávok musí čeliť aj jeho feťáckym kamarátom. Všetko by ešte ako tak zapadalo, kým sa neobjavia tie fotky a nahrávky. Nájde ich pri dome, spočiatku sú len čudné. Sú tam postavy a mŕtvi ľudia. Potom sa na nich začnú objavovať aj oni dvaja s Chrisom. Ich minulosť, súčasnosť a čoskoro aj budúcnosť.

„Do drogovej temnoty sme sa vnorili, a prvé náznaky nadprirodzených javov nám sem natoľko nesedia, že sa ich snažíme ignorovať."

Nízko rozpočtová drogová dráma funguje výborne. Obidve postavy sú presvedčivé, vedľajšie indivíduá dej osviežujú. Prvá zhruba polovica filmu nemá veľké chyby, akurát pri nej treba mať pochopenie pre nezávislú tvorbu. Časom sa práve prepracuje k otázke, čo teraz. Keďže drogovej tematiky už sme videli viac než dosť, film potreboval niečo navyše. Ťažko hádať, smer, ktorým myšlienky tvorcov napredovali, či od drôg k duchom, alebo naopak. Pri pozeraní drámy ale vnesenie duchárskeho elementu pôsobí výrazne rušivo, až komicky. Film je temný, no nie hororovo a strašidelne, ale drogovo temný. Do tejto temnoty sme sa vnorili, a prvé náznaky nadprirodzených javov nám sem natoľko nesedia, že sa ich snažíme ignorovať. Do určitej chvíle sú pomerne nenápadné a dali by sa vtesnať do drogovej poetiky. Keď časom prerastajú do neignorovateľných rozmerov, film v podstate zabijú. Nikdy nie sú skutočne strašidelné, obrázkom môžeme priznať maximálne tak tajomnosť, keď sú staré a sú na nich mŕtvi ľudia. Keď sú na nich priamo postavy, sú skrátka chaotické a nedávajú zmysel. Zároveň sa končí aj presvedčivosť drámy, film prichádza o dôvod, prečo sa dal pozerať, a ničím ho nenahrádza.

„Potrebovali film oživiť, tak do neho nahádzali duchárske scénky bez hlavy a päty."

Všetko už len zhoršia snahy vniesť do čudných duchárskych zjavov nejaký zmysel. Niečo na spôsob bádania a starých historiek by sa ešte do duchárskej časti mohlo hodiť, lenže nie nakrútené nezávislým minimalistickým spôsobom. Nič nie je povedané úplne, vždy nám ukážu len vrchol ľadovca, ako sa to robí v psychologických drámach pre nádych poetiky. Tu je výsledkom dojem, že ani tvorcovia nevedeli, o čo im vlastne ide. Potrebovali film oživiť, tak do neho nahádzali duchárske scénky bez hlavy a päty. Namiesto originality je výsledkom pokazenie aj toho, čo by samo osebe fungovalo a ako celok sa film stáva nestráviteľným.

Resolution je teda experiment, ktorý viac menej dokonale zlyhal. Miešanie žánrov potápa ich individuálne kvality a končí v jednom veľkom chaose. Vďaka dramatickej časti je film pozerateľný, a aj po nastúpení duchov je možné ho zo zotrvačnosti vydržať do konca. Výsledný prínos do dejín filmu je hlavne poznanie, že tade cesta nevedie.