najčítanejšie recenzie.
Antiviral
Predstavte si svet, v ktorom sú ľudia natoľko posadnutí celebritami, že sa dávajú dobrovoľne infikovať ich chorobami. A dokonca sú ochotní za to aj celkom slušne platiť. 3. 5. 2013
Ratu Ilmu Hitam
Dejových zvratov bude viac, tých na spôsob, že veci sú vlastne celkom inak než ste si mali dovtedy myslieť. Napred prichádzajú odrastenci detského domova pozrieť svojho umierajúceho vychovávateľa. Bol im ako otec, bez neho by ich životy vyzerali celkom inak. V rámci možností mal byť život v domove idylka, postarali sa o nich, mali ich radi, chránili ich. Čo zlé sa stalo, boli len nehody, prípadne podivné jednorazové skraty. Vlastne nie. Niekto tu bol zlý, dialo sa niečo nekalé, napred trochu, potom dosť zásadne, skoncentrovalo sa tu obrovské zlo. Záver je ten, že deťom bude vlastne lepšie mŕtvym ako na tomto svete. A nie je to vinou kráľovnej čiernej mágie, Ratu Ilmu Hitam.
The Visit
Demon
Svadba je vraj vždy tak trochu lotéria. Ak si aj myslíte, že človeka, s ktorým sa idete do konca života spojiť, poznáte, zriedka si beriete len jeho. Určite sa budete snažiť jeho rodinu prijať, byť tolerantný a pokúšať sa nájsť si k sebe navzájom cestu. Sú to síce poľskí burani a ožrani, ale nakoniec sú to predsa určite dobrí ľudia. V zásade by to nakoniec asi aj išlo, keby súčasťou ich rodinného dedičstva nebol aj Demon.
13. 9. 2016Smrtiaci príliv
V roku 1891 vypísal multimilionár žijúci v New Yorku Hermann Oelrichs odmenu 500 dolárov za dôkaz, že žralok je schopný napadnúť človeka. Keď sa v roku 1916 odohrala v New Jersey séria žraločích útokov, ktorej padli za obeť štyria ľudia, prinajmenšom jedny noviny ich spočiatku pripisovali morským korytnačkám. Natoľko nevinný imidž vtedy ešte žraloky mali. Najzásadnejšiu ranu mu samozrejme zasadil film Čeľuste v roku 1975, odvtedy sa krvilační žraloci stali neodmysliteľnou súčasťou kultúry. Znova raz tak o nich hovorí dielo s názvom Smrtiaci príliv.
5. 9. 2016recenzie.
Resolution
Za pokus to možno stálo
„Priamo v búde Chrisa pripúta, nenechá ho odísť, kým sa mu všetok jed nevyplaví z tela."
Michaelovi príde video. Je na ňom jeho dobrý kamarát Chris, ako šantí niekde na samote. Chris mal vždy problémy s drogami, nikto ho už dávno nemá rád. Všade s ním boli problémy, ľuďom len znepríjemňoval život. Michael sa rozhodne odísť od tehotnej manželky Chrisovi pomôcť. Nájde ho mimo zmyslov, strieľa do vzduchu, zo všetkého zla viní vtákov čo čvirikajú na stromoch. Dobrovoľne na liečenie ísť odmieta. Michael sa rozhodne pre radikálne riešenie. Priamo v búde Chrisa pripúta, nenechá ho odísť, kým sa mu všetok jed nevyplaví z tela. Okrem Chrisových nadávok musí čeliť aj jeho feťáckym kamarátom. Všetko by ešte ako tak zapadalo, kým sa neobjavia tie fotky a nahrávky. Nájde ich pri dome, spočiatku sú len čudné. Sú tam postavy a mŕtvi ľudia. Potom sa na nich začnú objavovať aj oni dvaja s Chrisom. Ich minulosť, súčasnosť a čoskoro aj budúcnosť.
„Do drogovej temnoty sme sa vnorili, a prvé náznaky nadprirodzených javov nám sem natoľko nesedia, že sa ich snažíme ignorovať."
Nízko rozpočtová drogová dráma funguje výborne. Obidve postavy sú presvedčivé, vedľajšie indivíduá dej osviežujú. Prvá zhruba polovica filmu nemá veľké chyby, akurát pri nej treba mať pochopenie pre nezávislú tvorbu. Časom sa práve prepracuje k otázke, čo teraz. Keďže drogovej tematiky už sme videli viac než dosť, film potreboval niečo navyše. Ťažko hádať, smer, ktorým myšlienky tvorcov napredovali, či od drôg k duchom, alebo naopak. Pri pozeraní drámy ale vnesenie duchárskeho elementu pôsobí výrazne rušivo, až komicky. Film je temný, no nie hororovo a strašidelne, ale drogovo temný. Do tejto temnoty sme sa vnorili, a prvé náznaky nadprirodzených javov nám sem natoľko nesedia, že sa ich snažíme ignorovať. Do určitej chvíle sú pomerne nenápadné a dali by sa vtesnať do drogovej poetiky. Keď časom prerastajú do neignorovateľných rozmerov, film v podstate zabijú. Nikdy nie sú skutočne strašidelné, obrázkom môžeme priznať maximálne tak tajomnosť, keď sú staré a sú na nich mŕtvi ľudia. Keď sú na nich priamo postavy, sú skrátka chaotické a nedávajú zmysel. Zároveň sa končí aj presvedčivosť drámy, film prichádza o dôvod, prečo sa dal pozerať, a ničím ho nenahrádza.
„Potrebovali film oživiť, tak do neho nahádzali duchárske scénky bez hlavy a päty."
Všetko už len zhoršia snahy vniesť do čudných duchárskych zjavov nejaký zmysel. Niečo na spôsob bádania a starých historiek by sa ešte do duchárskej časti mohlo hodiť, lenže nie nakrútené nezávislým minimalistickým spôsobom. Nič nie je povedané úplne, vždy nám ukážu len vrchol ľadovca, ako sa to robí v psychologických drámach pre nádych poetiky. Tu je výsledkom dojem, že ani tvorcovia nevedeli, o čo im vlastne ide. Potrebovali film oživiť, tak do neho nahádzali duchárske scénky bez hlavy a päty. Namiesto originality je výsledkom pokazenie aj toho, čo by samo osebe fungovalo a ako celok sa film stáva nestráviteľným.
Resolution je teda experiment, ktorý viac menej dokonale zlyhal. Miešanie žánrov potápa ich individuálne kvality a končí v jednom veľkom chaose. Vďaka dramatickej časti je film pozerateľný, a aj po nastúpení duchov je možné ho zo zotrvačnosti vydržať do konca. Výsledný prínos do dejín filmu je hlavne poznanie, že tade cesta nevedie.
