hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Mr. Jones

Do divočiny si nezabudnite pribaliť antidepresíva
Zmena prostredia niekedy pomáha. Niekedy ani nie. Aj keď vypadnúť z každodennej rutiny a života v meste môže byť fajn, nečakajme, že sa tak vyriešia všetky problémy. Napríklad keď má niekto vzťah s priateľkou už aj tak naštrbený, nemusí byť najlepší nápad odísť s ňou do divočiny na samotu. Kde budú len oni dvaja a široko ďaleko nič a nikto. Teda, až na Mr. Jonesa.
Ešte tak vedieť, čo je to zač. Celý svet pozná jeho diela, čudné postavičky, ktoré rozposlal náhodným ľuďom. Nikto nevie, ako si adresátov vybral. Všetkým sa začali diať čudné veci, vyhodili ich z práce, opustili manželky alebo oni opustili svoje rodiny. Z postavičiek sa stali známe umelecké diela s obrovskou hodnotou. Existujú rôzne teórie, kto vlastne Mr. Jones je. Nikto nevedel, či ide o jednotlivca alebo skupinu umelcov, ani aký je význam jeho diel. Kým niektorí im pripisujú čisto estetickú hodnotu, pre iných ide o strážcov tohto sveta, ktorí bránia príchodu temných síl. Penny a Scott sú prví, kto Mr. Jones videli na vlastné oči. Navštívili aj jeho ateliér, či skôr pivnicu s množstvom čúd. Radi by o ňom nakrútili dokument. Hoci, rozprávať ani inak s ním komunikovať zjavne nebude veľmi možné.
23. 12. 2014

Boarding School

Nadštandardné služby pre spokojnosť rodičov
Napred si hovoríte, že kde je ten horor. Objaví sa jeden celkom trápny duch, chlapček si zakrýva zrkadlo, zjavne má trocha bujnú fantáziu. Uvidíme aj dôvod, veď číta samé komiksy a pozerá samé horory. Má doma dusno lebo je mierne pošahaný, sú s ním samé problémy. Začne sa dostavovať nepríjemný pocit z pozerania filmu, no nie tak klasicky hororový, maximálne sa tak náznakom blížime exploitationu. Povaha filmu sa celkom nezmení, ani keď ho konečne pošlú na prevýchovu. To príde, až keď divák objaví, čo je to za Boarding School.
12. 11. 2018

Demon

Nečakané nástrahy poľskej svadby

Svadba je vraj vždy tak trochu lotéria. Ak si aj myslíte, že človeka, s ktorým sa idete do konca života spojiť, poznáte, zriedka si beriete len jeho. Určite sa budete snažiť jeho rodinu prijať, byť tolerantný a pokúšať sa nájsť si k sebe navzájom cestu. Sú to síce poľskí burani a ožrani, ale nakoniec sú to predsa určite dobrí ľudia. V zásade by to nakoniec asi aj išlo, keby súčasťou ich rodinného dedičstva nebol aj Demon.

13. 9. 2016

Panna a netvor

Lyrizovaná hrôza

Kto sa so zásadami socialistickej esteticky nestotožnil, snažil sa cez cenzúru čo to prepašovať. Napríklad nevhodné myšlienky. Juraj Herz mal aj tie, navyše mal ale vždy nutkanie vyžívať sa v morbídnostiach a drastických scénach. Jediný film, ktorý podľa vlastných slov nakrútil takmer úplne podľa svojich predstáv, bol Spaľovač mŕtvol. Ten vznikol v začiatkoch jeho kariéry, v roku 1969, a po premiére skončil v trezore. Herz si odvtedy pravidelne vysluhoval zákazy nakrúcať a svoju milovanú hororovosť musel vsúvať do filmov menej nápadne. Vhodnou príležitosťou bolo napríklad nakrúcanie rozprávok, ktoré sa dali v tomto zmysle zaujímavo rozohrať. V roku 1978 sa temne pohral s filmom Panna a netvor.

9. 11. 2016

The Taking of Deborah Logan

Kto ovládne telo, keď ho opustí myseľ?
Využiť starobu a Alzheimera ako námet hororu asi nenapadlo ešte nikomu. Strašidelné nepochybne sú, ale predsa, určité veci do oblasti zábavy nepatria. Preto im treba dať niečo navyše. Staré tajomstvo, ktoré vďaka slabnúcemu mozgu vylezie von. A prečo len tajomstvo, rovno druhá identita s nadprirodzenými schopnosťami. Postupne si vezme starnúcu dámu v The Taking of Deborah Logan.
18. 9. 2015

recenzie.

Omnivoros

Andrej Gomora | 3. 3. 2014
0
5/10          
žáner:
cannibal, psycho

Tiež sa pokladáte za všežravcov?


Globalizácia sa šíri a pomaly zabíja miestne kuchyne. V krátkom čase obľuba ľudského mäsa prešla Škótskom, USA a zakotvila už aj v Španielsku. Mysleli by ste si, že tamojšia gastronómia je dostatočne bohatá. Čo narobíme, trendy sú trendy, a nikto sa nechce cítiť horší. Ku cti španielom slúži vkus, s akým ku kanibalizmu pristupujú. Nie je to šialenstvo, ani rodinná tradícia. Ich pohnútky sú čiste gurmánske, prečo by nevyužili všetky dostupné ingrediencie, keď už sú tí Omnivoros?
 

Marcos je kritik jedla, a skúsil už všeličo. Teraz dostal ponuku napísať článok o undergroundových reštauráciach, brlohoch pravých milovníkov vyberaných pokrmov. Zážitky sú spočiatku zaujímavé, kým mu jedna spolufrekventantka nespomenie ten pravý underground. Ten, kde sa jedia ľudia. Aj napriek vysokej cene je vydavateľka nadšená, to bude článok. Marcos plánuje na večeru ísť a v poslednej chvíli vycúvať. Kiežby to išlo.

„Nikto sa nevyžíva v mučení ani trápení, cieľom nie je niekomu robiť zle."

Niečo na spôsob druhej dejovej línie popri Marcosovi je zháňanie ingrediencií pre jeho veľkú večeru. Kuchár nemá systém, možno len na pohľad posúdi vhodnosť jedincov. Zbiera ich zväčša na ulici a bez emócií. Ako správny profesionál. Celá práca s budúcimi pokrmami je veľmi priama. Nikto sa nevyžíva v mučení ani trápení, cieľom nie je niekomu robiť zle. Ide len o prípravu jedla, a keď má byť z človeka, bez obetí sa nezaobíde. Lovenie a porciovanie mrazí svojím chladom, nie explicitnosťou. Aj keď sú pokrmy uväznené a postupne pripravené, narábanie sa snaží čo najviac priblížiť tomu, ako by asi mohlo prebiehať v skutočnosti, keby si niekto zmyslel jesť ľudské mäso. Na strašenie film používa dojem, že to isté by sa mohlo stať komukoľvek. Gore teda nie je výrazné ani nápadité. Stačí nám možnosť vžiť sa do situácie, že nás niekto uväzní, zavesí a chystá sa zjesť. Vôbec neprekáža, že o obetiach prakticky nič nevieme. Práca s nimi je stručná a efektná a prenáša na nás ich hrôzu.

„Práca s obeťami je stručná a efektná a prenáša na nás ich hrôzu."

Dej je v zásade jednoduchý a priamočiary. Nenudí, na druhej strane sa ani nedá hovoriť o výraznom spáde. Od začiatku vieme, kam film smeruje, a za celý čas sa mu nepodarí ničím nás prekvapiť. Snaha o realistické prežívanie je aj pri hlavnej postave, kde už ale tak dobre nefunguje. Marcos je príliš plochý a nedá sa do neho vžiť. Jeho prežívanie kanibalizmu v divákovi nerezonuje, vidíme len ľudí čo jedia ľudské mäso, čo rozhodne je odporné. Predstava, že to my by sme sa ocitli v ich situácii už ale chýba. Ostatné postavy, teda tí, čo hostiny navštevujú pravidelne, sú podobne nezaujímaví. Vôbec nevynikne ich zvrhlosť a nie sú divákovi odporní. Ako tak funguje len hlavný kuchár, mĺkvo preparujúci ľudí s dokonalou samozrejmosťou. Práve on a jeho interakcia s obeťami držia film nad vodou a starajú sa o hororovosť.

Omnivoros nemá výrazné nedostatky, ale ani výrazné prednosti. Dobrá realizácia a tých pár podarených scén z neho robia stráviteľný zážitok. Na druhej strane asi o nič neprídete, ani keď sa tomuto dielu vyhnete. Hlavným problémom je jeho nevýraznosť. V celom filme sa nenájde moment hodný zapísania do pamäte alebo skríknutia od hrôzy. Len tá troška znechutenia.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy