hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Boarding School

Nadštandardné služby pre spokojnosť rodičov
Napred si hovoríte, že kde je ten horor. Objaví sa jeden celkom trápny duch, chlapček si zakrýva zrkadlo, zjavne má trocha bujnú fantáziu. Uvidíme aj dôvod, veď číta samé komiksy a pozerá samé horory. Má doma dusno lebo je mierne pošahaný, sú s ním samé problémy. Začne sa dostavovať nepríjemný pocit z pozerania filmu, no nie tak klasicky hororový, maximálne sa tak náznakom blížime exploitationu. Povaha filmu sa celkom nezmení, ani keď ho konečne pošlú na prevýchovu. To príde, až keď divák objaví, čo je to za Boarding School.
12. 11. 2018

Visions

Neviňte dom za jeho obyvateľov
Sú prípady, keď sa hovorí, že herec si film ukradol. Napríklad Orson Welles v Treťom mužovi alebo Marlon Brando v Apokalypse sa objavia len na pár minút, no aj tak ich všetci vnímajú ako hlavné hviezdy týchto diel a spájajú si filmy práve s ich menami. Inokedy sa herec môže stať niečím ako atrakciou. Objaviť sa tiež len na pár minút, no nezaujať svojou charizmou ani výkonom, ale napríklad tým, že ide o notoricky známu seriálovú postavičku. Takže keď sa v obyčajnom horore objaví ako vedľajšia postava Jim Parsons známy ako Sheldon Cooper z Teórie veľkého tresku, diváci si najviac zo všetkého určite zapamätajú jeho. Oplatí sa aj kvôli niečomu inému pozerať horor s názvom Visions?
5. 2. 2016

Masks

Zabudnite na Stanislavského, hrať vás naučí Gdula
Nemecký horor sa vzmáha, a hľadá svoju tvár. Po postapokalyptickom Hell skúša ako mu pristane žltá maska talianskeho Gialla (viac o tomto podžánri nájdete v našom článku). Požičiava si jeho kameru, brutalitu, ženskú obeť, farebnosť aj gýčovitosť. Ako pôjdu dokopy s nemeckom si môžeme pozrieť vo filme Masks.
Už samotný príbeh je odkazom na Suspiriu Daria Argenta. Kým tam prišla Američanka do Nemecka na tanečnú školu, tu ide hlavná postava na hereckú školu založenú poľským učiteľom. Tak ako v Suspirii, aj tu cestou do školy stretne na smrť vyplašenú bývalú žiačku na úteku. A rovnako vidíme, ako ju ten istý večer zabijú. Školu tentokrát neovládajú čarodejnice, aj keď až tak ďaleko od nich nie sme. Jej zakladateľ Matteusz Gdula tu svojho času vyučoval veľmi netradičnou metódou. Študenti zomierali, a on sám nakoniec spáchal samovraždu. Aj keď jeho teória nie je jasne vysvetlená, zdá sa že bral bolesť ako stimulant hereckých výkonov. Film je v tomto smere trochu deravý, keďže napriek všetkému škola stále funguje a hlási sa k svojmu odkazu. Vyučovanie vyzerá viac menej normálne, spolužiaci sú k novoprišelkyni nevrlí, ako sa patrí. Nájde len jednu spriaznenú dušu, ktorá sa ale občas stráca v časti budovy, kam študenti nemajú prístup. Práve tam sa Gdula obesil. Najprv tvrdí, že tam chodí na súkromné hodiny, neskôr prezradí, že tam sa učí Gdulovou metódou. Prejavenú závisť opätuje prosbou o pomoc. Nakoniec sa jediná kamarátka stratí, a naša hlavná hrdinka dostane ponuku byť tou vyvolenou, ktorá sa bude učiť špeciálnou metódou.
5. 3. 2013

Ich seh, ich seh/ Dobrú noc, mami

Čo už mohla vychovať taká matka?
V určitom veku je nenávidieť svojich rodičov normálne, priam súčasť zdravého vývoja. Ani v skorom detstve sa ale určite nedá povedať, že by deti k mame a otcovi pociťovali len lásku. Rodičia sú pre nich predstaviteľmi sveta, v ktorom sú ešte stratené. Dávajú im príkazy a zákazy, karhajú ich a dieťa často nie je ani schopné pochopiť, prečo. Z toho dôvodu nie je možné prežiť detstvo bez zažitia strachu z vlastných rodičov, a bez občasného pocitu chvíľkového odcudzenia. To zväčša prejde, uvedomíme si, že predsa sú to naši rodičia. Ale čo ak nie, čo ak máme dôvod pochybovať, či to naši rodičia skutočne sú? Napríklad kvôli plastickej operácii, ako vo filme Ich seh, ich seh.
6. 10. 2015

V zajatí démonov 2

To isté s britským akcentom
Keď sa James Wan pred pár rokmi pustil do duchárskych hororov, dosiahol hlavne jedno. Ukázal, že sa dajú robiť aj dobre. Nepriniesol do žánra nič nové, ničím neprekvapil ani neinovoval zaužívané postupy. V jeho podaní ale skrátka fungovali, výborne zvládal filmárske remeslo, čím sa jeho ducháriny pomerne viditeľne odlíšili od množstva odpadu, na ktorý sme v rámci žánra zvyknutí. On sa rozhodol vo svojom úspechu pokračovať, kým to ide. Na svoj zatiaľ asi najpodarenejší duchársky horor, V zajatí démonov, nadväzuje druhým dielom, V zajatí démonov 2.
13. 6. 2016

recenzie.

Omnivoros

Andrej Gomora | 3. 3. 2014
0
5/10          
žáner:
cannibal, psycho

Tiež sa pokladáte za všežravcov?


Globalizácia sa šíri a pomaly zabíja miestne kuchyne. V krátkom čase obľuba ľudského mäsa prešla Škótskom, USA a zakotvila už aj v Španielsku. Mysleli by ste si, že tamojšia gastronómia je dostatočne bohatá. Čo narobíme, trendy sú trendy, a nikto sa nechce cítiť horší. Ku cti španielom slúži vkus, s akým ku kanibalizmu pristupujú. Nie je to šialenstvo, ani rodinná tradícia. Ich pohnútky sú čiste gurmánske, prečo by nevyužili všetky dostupné ingrediencie, keď už sú tí Omnivoros?
 

Marcos je kritik jedla, a skúsil už všeličo. Teraz dostal ponuku napísať článok o undergroundových reštauráciach, brlohoch pravých milovníkov vyberaných pokrmov. Zážitky sú spočiatku zaujímavé, kým mu jedna spolufrekventantka nespomenie ten pravý underground. Ten, kde sa jedia ľudia. Aj napriek vysokej cene je vydavateľka nadšená, to bude článok. Marcos plánuje na večeru ísť a v poslednej chvíli vycúvať. Kiežby to išlo.

„Nikto sa nevyžíva v mučení ani trápení, cieľom nie je niekomu robiť zle."

Niečo na spôsob druhej dejovej línie popri Marcosovi je zháňanie ingrediencií pre jeho veľkú večeru. Kuchár nemá systém, možno len na pohľad posúdi vhodnosť jedincov. Zbiera ich zväčša na ulici a bez emócií. Ako správny profesionál. Celá práca s budúcimi pokrmami je veľmi priama. Nikto sa nevyžíva v mučení ani trápení, cieľom nie je niekomu robiť zle. Ide len o prípravu jedla, a keď má byť z človeka, bez obetí sa nezaobíde. Lovenie a porciovanie mrazí svojím chladom, nie explicitnosťou. Aj keď sú pokrmy uväznené a postupne pripravené, narábanie sa snaží čo najviac priblížiť tomu, ako by asi mohlo prebiehať v skutočnosti, keby si niekto zmyslel jesť ľudské mäso. Na strašenie film používa dojem, že to isté by sa mohlo stať komukoľvek. Gore teda nie je výrazné ani nápadité. Stačí nám možnosť vžiť sa do situácie, že nás niekto uväzní, zavesí a chystá sa zjesť. Vôbec neprekáža, že o obetiach prakticky nič nevieme. Práca s nimi je stručná a efektná a prenáša na nás ich hrôzu.

„Práca s obeťami je stručná a efektná a prenáša na nás ich hrôzu."

Dej je v zásade jednoduchý a priamočiary. Nenudí, na druhej strane sa ani nedá hovoriť o výraznom spáde. Od začiatku vieme, kam film smeruje, a za celý čas sa mu nepodarí ničím nás prekvapiť. Snaha o realistické prežívanie je aj pri hlavnej postave, kde už ale tak dobre nefunguje. Marcos je príliš plochý a nedá sa do neho vžiť. Jeho prežívanie kanibalizmu v divákovi nerezonuje, vidíme len ľudí čo jedia ľudské mäso, čo rozhodne je odporné. Predstava, že to my by sme sa ocitli v ich situácii už ale chýba. Ostatné postavy, teda tí, čo hostiny navštevujú pravidelne, sú podobne nezaujímaví. Vôbec nevynikne ich zvrhlosť a nie sú divákovi odporní. Ako tak funguje len hlavný kuchár, mĺkvo preparujúci ľudí s dokonalou samozrejmosťou. Práve on a jeho interakcia s obeťami držia film nad vodou a starajú sa o hororovosť.

Omnivoros nemá výrazné nedostatky, ale ani výrazné prednosti. Dobrá realizácia a tých pár podarených scén z neho robia stráviteľný zážitok. Na druhej strane asi o nič neprídete, ani keď sa tomuto dielu vyhnete. Hlavným problémom je jeho nevýraznosť. V celom filme sa nenájde moment hodný zapísania do pamäte alebo skríknutia od hrôzy. Len tá troška znechutenia.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy