hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Hellions

Halloweenska báseň o tehotnej tínedžerke
Keď na Halloween doktor oznámi sedemnásťročnému dievčaťu, že je tehotná, veľmi jej do smiechu nebude. Nepomôžu ani škriatkovské ušká, ktoré má doktor nasadené. Nepoteší ju ani, keď dievčatko v čakárni opätuje pochvalu pre jej kostým. Pretože Dora na sebe kostým nemá. Náladu jej nezdvihne ani matka. Súhlasí, že nie každá môže byť najlepšou žiačkou ročníka. Bola by ale rada, keby ho aspoň ukončila. Celkom vhodné podmienky oznámiť jej, že je tehotná, nie? Keby ešte tak čakala normálne dieťa. Lenže je Halloween, všade sa rozliezajú akísi Hellions.
12. 10. 2015

Potomok

Túžite po nadanom dieťati?

Krásna jednoduchosť bez vymýšľania zložitých duchárin, a využijúc jeden z najtradičnejších konceptov možno má svoje čaro. Všetci sme počuli o minulých životoch a mnoho ľudí na ne skutočne aj verí. Mierne bizarne pôsobí len scéna, kde o nej doktori hovoria rodičom s veľkou tajomnosťou, ako o čomsi záhadnom a pre nás neznámom. Práve to, že ide o príliš známy koncept môže byť prekážka, aby divák ľahko prijal reinkarnáciu ako dôvod celkom neštandardného a vražedného správania malého dieťaťa. Oproti rôznym duchárskym a podobne mysterióznym zápletkám tu ale určite je výhoda v priamočiarosti.

19. 2. 2019

The Haunter

Veľká Miss Afekt
Každý duchársky horor si musí vytvoriť pravidlá sveta, v ktorom sa odohrá. Čo duchovia môžu, čo chcú a hlavne, ako sa ich dá zbaviť. Všeobecnou zásadou býva, čím jednoduchšie tým lepšie. S komplikovanými konštruktmi sa dá v lepšom prípade dostať k vtipnosti (Drag Me to Hell). Tých horších je neúrekom a zväčša sa končia ako mysteriózny nezmysel bez hlavy a päty (Shelter). Na dorazenie diváckeho zážitku je potom najlepšie nedopriať mu ani možnosť tváriť sa, že si všetky nelogickosti nevšimol. Zložitá myšlienka je aj za filmom The Haunter, ako asi svoju úlohu zvládol?
Lisa prežíva dokola ten istý deň. Budí ju brat s pirátskym pokladom, mama ju posiela prať a otec opravuje auto. A v dome sa ešte objaví aj pár duchov. Hlasov, nočných návštev, snažia sa s Lisou komunikovať. Napred sa bojí, postupne si na nich zvyká a začnú ju zaujímať. S ich pomocou nájde záznamy, koľko dievčat už v okolí zahynulo, a že práve tie k nej prichádzajú. Potom je jedného dňa všetko inak. Je to ten istý deň, lenže všetci sa správajú odlišne. Príde opravár telefónov, všetky predošlé dni nefunkčných. Má v očiach smrť, a povie to Lise jasne. S duchmi nech sa nesnaží komunikovať. Inak bude trpieť. Ukáže jej, že to on ovláda všetko, čo sa deje. Je to jeho dom, on tam vyrastal a vraždil, a mieni pokračovať. Až kým ho Lisa nezastaví.
9. 1. 2014

Carrie

Počíta sa znásilnenie mŕtvoly za stratu panenstva?
Asi ešte nikto nedokázal, že remake môže filmu niečo zásadné pridať. Dôkazov ako ho môže pokaziť existuje naopak nespočetne. Znova musíme uvažovať či v nás nádej vidieť film zmodernizovaný a v kine prebije hnev zo znesväcovania klasiky. Ďalšou vykopanou mŕtvolou je Carrie, v predošlej verzii vynikajúco obsadená a zrežírovaná. Šikana je nepochybne večná, takže príbeh by určite mal vedieť čo to ponúknuť aj dnešnému divákovi. Ako bude film fungovať ako celok a koľko prvkov sa v ňom podarí uchrániť sme boli určite všetci zvedaví.
18. 10. 2013

Honeymoon

Niekto sa zo svadobnej cesty nechce vrátiť. Iný by aj rád...
Ľudia sa počas života nielen menia. Oni sú iní neustále. Ako to do asi najväčších detailov rozobral Luigi Pirandello, v každom človeku sa skrýva nespočetne identít, z ktorých ani jedna sa nedá označiť za skutočnú. Všetci sme len obrazom v očiach seba samého a v očiach každého človeka, ktorého v živote stretneme. Každý z týchto obrazov je iný a jednotlivec nemá nikdy šancu ich všetky spoznať. Teda nemôže spoznať seba samého, pretože nič také ako skutočný on vlastne neexistuje. Takže, kto vlastne môže povedať, že vie komu to prisahá vernosť až do konca života? Nezačínajú niektorí pochybovať už keď odcestujú na svoj Honeymoon?
10. 2. 2015

recenzie.

Omnivoros

Andrej Gomora | 3. 3. 2014
0
5/10          
žáner:
cannibal, psycho

Tiež sa pokladáte za všežravcov?


Globalizácia sa šíri a pomaly zabíja miestne kuchyne. V krátkom čase obľuba ľudského mäsa prešla Škótskom, USA a zakotvila už aj v Španielsku. Mysleli by ste si, že tamojšia gastronómia je dostatočne bohatá. Čo narobíme, trendy sú trendy, a nikto sa nechce cítiť horší. Ku cti španielom slúži vkus, s akým ku kanibalizmu pristupujú. Nie je to šialenstvo, ani rodinná tradícia. Ich pohnútky sú čiste gurmánske, prečo by nevyužili všetky dostupné ingrediencie, keď už sú tí Omnivoros?
 

Marcos je kritik jedla, a skúsil už všeličo. Teraz dostal ponuku napísať článok o undergroundových reštauráciach, brlohoch pravých milovníkov vyberaných pokrmov. Zážitky sú spočiatku zaujímavé, kým mu jedna spolufrekventantka nespomenie ten pravý underground. Ten, kde sa jedia ľudia. Aj napriek vysokej cene je vydavateľka nadšená, to bude článok. Marcos plánuje na večeru ísť a v poslednej chvíli vycúvať. Kiežby to išlo.

„Nikto sa nevyžíva v mučení ani trápení, cieľom nie je niekomu robiť zle."

Niečo na spôsob druhej dejovej línie popri Marcosovi je zháňanie ingrediencií pre jeho veľkú večeru. Kuchár nemá systém, možno len na pohľad posúdi vhodnosť jedincov. Zbiera ich zväčša na ulici a bez emócií. Ako správny profesionál. Celá práca s budúcimi pokrmami je veľmi priama. Nikto sa nevyžíva v mučení ani trápení, cieľom nie je niekomu robiť zle. Ide len o prípravu jedla, a keď má byť z človeka, bez obetí sa nezaobíde. Lovenie a porciovanie mrazí svojím chladom, nie explicitnosťou. Aj keď sú pokrmy uväznené a postupne pripravené, narábanie sa snaží čo najviac priblížiť tomu, ako by asi mohlo prebiehať v skutočnosti, keby si niekto zmyslel jesť ľudské mäso. Na strašenie film používa dojem, že to isté by sa mohlo stať komukoľvek. Gore teda nie je výrazné ani nápadité. Stačí nám možnosť vžiť sa do situácie, že nás niekto uväzní, zavesí a chystá sa zjesť. Vôbec neprekáža, že o obetiach prakticky nič nevieme. Práca s nimi je stručná a efektná a prenáša na nás ich hrôzu.

„Práca s obeťami je stručná a efektná a prenáša na nás ich hrôzu."

Dej je v zásade jednoduchý a priamočiary. Nenudí, na druhej strane sa ani nedá hovoriť o výraznom spáde. Od začiatku vieme, kam film smeruje, a za celý čas sa mu nepodarí ničím nás prekvapiť. Snaha o realistické prežívanie je aj pri hlavnej postave, kde už ale tak dobre nefunguje. Marcos je príliš plochý a nedá sa do neho vžiť. Jeho prežívanie kanibalizmu v divákovi nerezonuje, vidíme len ľudí čo jedia ľudské mäso, čo rozhodne je odporné. Predstava, že to my by sme sa ocitli v ich situácii už ale chýba. Ostatné postavy, teda tí, čo hostiny navštevujú pravidelne, sú podobne nezaujímaví. Vôbec nevynikne ich zvrhlosť a nie sú divákovi odporní. Ako tak funguje len hlavný kuchár, mĺkvo preparujúci ľudí s dokonalou samozrejmosťou. Práve on a jeho interakcia s obeťami držia film nad vodou a starajú sa o hororovosť.

Omnivoros nemá výrazné nedostatky, ale ani výrazné prednosti. Dobrá realizácia a tých pár podarených scén z neho robia stráviteľný zážitok. Na druhej strane asi o nič neprídete, ani keď sa tomuto dielu vyhnete. Hlavným problémom je jeho nevýraznosť. V celom filme sa nenájde moment hodný zapísania do pamäte alebo skríknutia od hrôzy. Len tá troška znechutenia.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy