najčítanejšie recenzie.
Cam
Ak sa v niektorých filmoch snažia všetko, čo má byť sexi, zobraziť nejakým spôsobom nablýskane a aspoň náznakom príťažlivo, tu to tak celkom nie je. Hlavná hrdinka pôsobí ako to, čím je- chudera, ktorá sa všemožne snaží získať si pozornosť internetových divákov kvôli peniazom a postaveniu v nezmyselnom rebríčku. Ten pre ňu zjavne niečo znamená a vníma ho ako prejav skutočnej spoločenskej prestíže, keďže dobré postavenie pre ňu spraví menej zahanbujúcim priznanie vlastnej mame. Nie, nie je to len taká instagramová hviezdička. Táto sa živí nahotou a tým najúbohejším predvádzaním sa pred Cam.
Burning Bright
Ľudia najviac platia za to, čoho sa najviac boja. Aspoň o tom je presvedčený John, ktorý sa rozhodne prerobiť svoj dom na safari ranč. Hlavnou atrakciou má byť tiger, ktorého pre jeho divú povahu nechceli ani v cirkuse. 18. 10. 2010
Knock Knock
Hell Fest: Park hrôzy
Niečom svojím spôsobom podobné už tu bolo. The Houses October Built mal podobu fiktívneho dokumentu, ktorého geniálny nápad bol, že bude strašidelný, ak zobrazí strašenie iných ľudí. Tento nápad sa niekomu zdal natoľko úžasný, že ho nemohol nezrecyklovať. Z poučne a bádavo ladenej formy ale samozrejme treba zásadne smerovať k masovej zábave. Takže už nejde o skupinku zvedavcov, ktorí skúmajú oddaných a zapálených remeselníkov hororovej zábavy. Iritujúca partia tínedžerov sa vyberie na gýčovitý festival s názvom Hell Fest: Park hrôzy.
Liek na život
Generálny riaditeľ veľkej finančnej firmy, pán Pembroke, odišiel na liečenie do švajčiarskych álp. Kolegom poslal zvláštny list. Celkom podľa neho zanevrel na honbu za peniazmi a svoj dovtedajší spôsob života. Asi sa zbláznil. Firma ho potrebuje, musí podpísať jej predaj. A možno by na neho rovno mohli hodiť aj nejaké nezrovnalosti. Pošlú po neho jedného z ich pôvodcov, mladučkého Lockharta. Tomu sa po troche snahy podarí k Pembrokeovi dostať a čiastočne ho aj na návrat presvedčiť. Veci sa ale skomplikujú, Lockhart si pri nehode zlomí nohu a musí v sanatóriu zostať. Na tom mieste je niečo zvláštne. Obyvatelia blízkej dediny ho nenávidia, o bývalom majiteľovi kolujú čudné historky. Vraj chcel mať dieťa s vlastnou sestrou a v ich svadobnú noc ju dedinčania prišli zlynčovať. Všetci pacienti sa správajú zvláštne, nikto nechce odísť. Prečo aj, vysvetľuje Hannah, jediná mladučká pacientka. Neprekážajú jej ani všadeprítomné úhory?
23. 2. 2017recenzie.
Omnivoros
Tiež sa pokladáte za všežravcov?
Marcos je kritik jedla, a skúsil už všeličo. Teraz dostal ponuku napísať článok o undergroundových reštauráciach, brlohoch pravých milovníkov vyberaných pokrmov. Zážitky sú spočiatku zaujímavé, kým mu jedna spolufrekventantka nespomenie ten pravý underground. Ten, kde sa jedia ľudia. Aj napriek vysokej cene je vydavateľka nadšená, to bude článok. Marcos plánuje na večeru ísť a v poslednej chvíli vycúvať. Kiežby to išlo.
„Nikto sa nevyžíva v mučení ani trápení, cieľom nie je niekomu robiť zle."
Niečo na spôsob druhej dejovej línie popri Marcosovi je zháňanie ingrediencií pre jeho veľkú večeru. Kuchár nemá systém, možno len na pohľad posúdi vhodnosť jedincov. Zbiera ich zväčša na ulici a bez emócií. Ako správny profesionál. Celá práca s budúcimi pokrmami je veľmi priama. Nikto sa nevyžíva v mučení ani trápení, cieľom nie je niekomu robiť zle. Ide len o prípravu jedla, a keď má byť z človeka, bez obetí sa nezaobíde. Lovenie a porciovanie mrazí svojím chladom, nie explicitnosťou. Aj keď sú pokrmy uväznené a postupne pripravené, narábanie sa snaží čo najviac priblížiť tomu, ako by asi mohlo prebiehať v skutočnosti, keby si niekto zmyslel jesť ľudské mäso. Na strašenie film používa dojem, že to isté by sa mohlo stať komukoľvek. Gore teda nie je výrazné ani nápadité. Stačí nám možnosť vžiť sa do situácie, že nás niekto uväzní, zavesí a chystá sa zjesť. Vôbec neprekáža, že o obetiach prakticky nič nevieme. Práca s nimi je stručná a efektná a prenáša na nás ich hrôzu.
„Práca s obeťami je stručná a efektná a prenáša na nás ich hrôzu."
Dej je v zásade jednoduchý a priamočiary. Nenudí, na druhej strane sa ani nedá hovoriť o výraznom spáde. Od začiatku vieme, kam film smeruje, a za celý čas sa mu nepodarí ničím nás prekvapiť. Snaha o realistické prežívanie je aj pri hlavnej postave, kde už ale tak dobre nefunguje. Marcos je príliš plochý a nedá sa do neho vžiť. Jeho prežívanie kanibalizmu v divákovi nerezonuje, vidíme len ľudí čo jedia ľudské mäso, čo rozhodne je odporné. Predstava, že to my by sme sa ocitli v ich situácii už ale chýba. Ostatné postavy, teda tí, čo hostiny navštevujú pravidelne, sú podobne nezaujímaví. Vôbec nevynikne ich zvrhlosť a nie sú divákovi odporní. Ako tak funguje len hlavný kuchár, mĺkvo preparujúci ľudí s dokonalou samozrejmosťou. Práve on a jeho interakcia s obeťami držia film nad vodou a starajú sa o hororovosť.
Omnivoros nemá výrazné nedostatky, ale ani výrazné prednosti. Dobrá realizácia a tých pár podarených scén z neho robia stráviteľný zážitok. Na druhej strane asi o nič neprídete, ani keď sa tomuto dielu vyhnete. Hlavným problémom je jeho nevýraznosť. V celom filme sa nenájde moment hodný zapísania do pamäte alebo skríknutia od hrôzy. Len tá troška znechutenia.
