hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

47 Meters Down: Uncaged

Bez klietky, s jaskyňou

V čom vlastne ide o sequel k 47 metrom si môžeme len domýšľať. Iste, Čeľuste mali tiež viac pokračovaní, ktoré spájal akurát žralok v úlohe zabijaka. Tak ako nespočet ďalších filmov. Tu máme opäť tematiku potápania, pozorovania podmorského života. A tých istých tvorcov, ktorí skúšajú niečo podobné len trochu inak. Ak si spomenieme, nakoľko minimálny dej malo prvé pokračovanie, určite môžeme byť radi, že v tomto smere sa autori rozhodli príliš sa neopakovať. Názov 47 Meters Down: Uncaged neklame- do žiadnej klietky sa veru nevraciame.

28. 11. 2019

Tarantula

Úspešný pokus spoznáte podľa jasného výsledku
Sú nápady, ktoré znejú ako vtip, no kým ich nevyskúšate, istý si byť skrátka nemôžete. Ak aj dnes niekto nakrúti horor o zmutovanom obrovskom zvierati, pri najlepšom marketingu sa prepracuje možno do distribúcie v novinových stánkoch. Lenže predstavte si, že nikto by nič podobné nikdy neskúsil. Známy hollywoodsky producent by sa v neistote, či je ten kto za ním prišiel s podobným nápadom blázon alebo génius, rozhodol neriskovať, že mu ho vyfúknu. V 3D by uviedol stomiliónový projekt o obrovskej mačke, ktorá terorizuje nevinné mestečko. To už sa nestane sa. Túto cestu už našťastie preskúmali filmy ako Tarantula, a podali jasné svedectvo, čo na nej možno nájsť.
6. 10. 2014

Sinister 2

Mohlo sa to skončiť aj horšie
Prvý Sinister sme sledovali z pohľadu obete. Pátrajúcej, no nevedomej, obete, s ktorou sa priam zahrávali. Stála proti nej neporaziteľná sila fungujúca neomylne a jej vstup do niekoho života mohol mať len jeden koniec. Pochopili sme jej logiku, ako svoje obete nachádza a čo sa im zhruba stane. Čo za silu to je a ako pracuje na dokonaní svojho diela nám ale nenaznačili. Pohľad z druhej strany, či skôr niekde zo stredu nám sprostredkuje až Sinister 2.
21. 9. 2015

Furies

Krásky a zvieratá, pretože na gore iné netreba

Krátky úvod nám predstaví jediné dve postavy diela, ktoré sa snaží nejako rozpracovať aj ako ľudí. Presnejšie len ich vzťah, aká je jedna neschopná, stratená a odkázaná, a ako tá druhá túži, aby sa konečne dala dokopy. Nebude pri nej vždy, čo sa následne aj potvrdí. Kayla sa ocitne celkom sama. Vylezie z drevenej debne niekde uprostred divočiny, a samozrejme jej nenapadne nič lepšie, ako začať kričať na Maddie. Kde trčí? Tá sa zatiaľ neobjaví. Miesto nej začnú okolo Kayly pobehovať akísi čudáci, nejakí Furies.

20. 11. 2019

Žena v čiernom 2: Anjel smrti

Odetá v klišé, tvár zahalená gýčom
Žene v čiernom zobrali syna, preto ona teraz vykonáva svoju pomstu na cudzích deťoch. Núti ich páchať samovraždy. To sme sa aspoň dozvedeli v prvom diele. Hlavný hrdina so ženou bojoval, a vďaka modernej technike- autu, s pomocou ktorého vytiahol telo jej syna z močiara, chcel upokojiť jej hnev. Čo iné mohla chcieť, ako aby sa jeho pozostatkom dostalo skutočného pohrebu, a oni dvaja sa mohli v smrti spojiť? Nuž, ako sme videli na konci filmu, úplne spokojná asi nebola. Preto sa o pár rokov vracia znova, teraz ako Žena v čiernom 2: Anjel smrti.
11. 2. 2015

recenzie.

Omnivoros

Andrej Gomora | 3. 3. 2014
0
5/10          
žáner:
cannibal, psycho

Tiež sa pokladáte za všežravcov?


Globalizácia sa šíri a pomaly zabíja miestne kuchyne. V krátkom čase obľuba ľudského mäsa prešla Škótskom, USA a zakotvila už aj v Španielsku. Mysleli by ste si, že tamojšia gastronómia je dostatočne bohatá. Čo narobíme, trendy sú trendy, a nikto sa nechce cítiť horší. Ku cti španielom slúži vkus, s akým ku kanibalizmu pristupujú. Nie je to šialenstvo, ani rodinná tradícia. Ich pohnútky sú čiste gurmánske, prečo by nevyužili všetky dostupné ingrediencie, keď už sú tí Omnivoros?
 

Marcos je kritik jedla, a skúsil už všeličo. Teraz dostal ponuku napísať článok o undergroundových reštauráciach, brlohoch pravých milovníkov vyberaných pokrmov. Zážitky sú spočiatku zaujímavé, kým mu jedna spolufrekventantka nespomenie ten pravý underground. Ten, kde sa jedia ľudia. Aj napriek vysokej cene je vydavateľka nadšená, to bude článok. Marcos plánuje na večeru ísť a v poslednej chvíli vycúvať. Kiežby to išlo.

„Nikto sa nevyžíva v mučení ani trápení, cieľom nie je niekomu robiť zle."

Niečo na spôsob druhej dejovej línie popri Marcosovi je zháňanie ingrediencií pre jeho veľkú večeru. Kuchár nemá systém, možno len na pohľad posúdi vhodnosť jedincov. Zbiera ich zväčša na ulici a bez emócií. Ako správny profesionál. Celá práca s budúcimi pokrmami je veľmi priama. Nikto sa nevyžíva v mučení ani trápení, cieľom nie je niekomu robiť zle. Ide len o prípravu jedla, a keď má byť z človeka, bez obetí sa nezaobíde. Lovenie a porciovanie mrazí svojím chladom, nie explicitnosťou. Aj keď sú pokrmy uväznené a postupne pripravené, narábanie sa snaží čo najviac priblížiť tomu, ako by asi mohlo prebiehať v skutočnosti, keby si niekto zmyslel jesť ľudské mäso. Na strašenie film používa dojem, že to isté by sa mohlo stať komukoľvek. Gore teda nie je výrazné ani nápadité. Stačí nám možnosť vžiť sa do situácie, že nás niekto uväzní, zavesí a chystá sa zjesť. Vôbec neprekáža, že o obetiach prakticky nič nevieme. Práca s nimi je stručná a efektná a prenáša na nás ich hrôzu.

„Práca s obeťami je stručná a efektná a prenáša na nás ich hrôzu."

Dej je v zásade jednoduchý a priamočiary. Nenudí, na druhej strane sa ani nedá hovoriť o výraznom spáde. Od začiatku vieme, kam film smeruje, a za celý čas sa mu nepodarí ničím nás prekvapiť. Snaha o realistické prežívanie je aj pri hlavnej postave, kde už ale tak dobre nefunguje. Marcos je príliš plochý a nedá sa do neho vžiť. Jeho prežívanie kanibalizmu v divákovi nerezonuje, vidíme len ľudí čo jedia ľudské mäso, čo rozhodne je odporné. Predstava, že to my by sme sa ocitli v ich situácii už ale chýba. Ostatné postavy, teda tí, čo hostiny navštevujú pravidelne, sú podobne nezaujímaví. Vôbec nevynikne ich zvrhlosť a nie sú divákovi odporní. Ako tak funguje len hlavný kuchár, mĺkvo preparujúci ľudí s dokonalou samozrejmosťou. Práve on a jeho interakcia s obeťami držia film nad vodou a starajú sa o hororovosť.

Omnivoros nemá výrazné nedostatky, ale ani výrazné prednosti. Dobrá realizácia a tých pár podarených scén z neho robia stráviteľný zážitok. Na druhej strane asi o nič neprídete, ani keď sa tomuto dielu vyhnete. Hlavným problémom je jeho nevýraznosť. V celom filme sa nenájde moment hodný zapísania do pamäte alebo skríknutia od hrôzy. Len tá troška znechutenia.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy