hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Boarding School

Nadštandardné služby pre spokojnosť rodičov
Napred si hovoríte, že kde je ten horor. Objaví sa jeden celkom trápny duch, chlapček si zakrýva zrkadlo, zjavne má trocha bujnú fantáziu. Uvidíme aj dôvod, veď číta samé komiksy a pozerá samé horory. Má doma dusno lebo je mierne pošahaný, sú s ním samé problémy. Začne sa dostavovať nepríjemný pocit z pozerania filmu, no nie tak klasicky hororový, maximálne sa tak náznakom blížime exploitationu. Povaha filmu sa celkom nezmení, ani keď ho konečne pošlú na prevýchovu. To príde, až keď divák objaví, čo je to za Boarding School.
12. 11. 2018

Visions

Neviňte dom za jeho obyvateľov
Sú prípady, keď sa hovorí, že herec si film ukradol. Napríklad Orson Welles v Treťom mužovi alebo Marlon Brando v Apokalypse sa objavia len na pár minút, no aj tak ich všetci vnímajú ako hlavné hviezdy týchto diel a spájajú si filmy práve s ich menami. Inokedy sa herec môže stať niečím ako atrakciou. Objaviť sa tiež len na pár minút, no nezaujať svojou charizmou ani výkonom, ale napríklad tým, že ide o notoricky známu seriálovú postavičku. Takže keď sa v obyčajnom horore objaví ako vedľajšia postava Jim Parsons známy ako Sheldon Cooper z Teórie veľkého tresku, diváci si najviac zo všetkého určite zapamätajú jeho. Oplatí sa aj kvôli niečomu inému pozerať horor s názvom Visions?
5. 2. 2016

Masks

Zabudnite na Stanislavského, hrať vás naučí Gdula
Nemecký horor sa vzmáha, a hľadá svoju tvár. Po postapokalyptickom Hell skúša ako mu pristane žltá maska talianskeho Gialla (viac o tomto podžánri nájdete v našom článku). Požičiava si jeho kameru, brutalitu, ženskú obeť, farebnosť aj gýčovitosť. Ako pôjdu dokopy s nemeckom si môžeme pozrieť vo filme Masks.
Už samotný príbeh je odkazom na Suspiriu Daria Argenta. Kým tam prišla Američanka do Nemecka na tanečnú školu, tu ide hlavná postava na hereckú školu založenú poľským učiteľom. Tak ako v Suspirii, aj tu cestou do školy stretne na smrť vyplašenú bývalú žiačku na úteku. A rovnako vidíme, ako ju ten istý večer zabijú. Školu tentokrát neovládajú čarodejnice, aj keď až tak ďaleko od nich nie sme. Jej zakladateľ Matteusz Gdula tu svojho času vyučoval veľmi netradičnou metódou. Študenti zomierali, a on sám nakoniec spáchal samovraždu. Aj keď jeho teória nie je jasne vysvetlená, zdá sa že bral bolesť ako stimulant hereckých výkonov. Film je v tomto smere trochu deravý, keďže napriek všetkému škola stále funguje a hlási sa k svojmu odkazu. Vyučovanie vyzerá viac menej normálne, spolužiaci sú k novoprišelkyni nevrlí, ako sa patrí. Nájde len jednu spriaznenú dušu, ktorá sa ale občas stráca v časti budovy, kam študenti nemajú prístup. Práve tam sa Gdula obesil. Najprv tvrdí, že tam chodí na súkromné hodiny, neskôr prezradí, že tam sa učí Gdulovou metódou. Prejavenú závisť opätuje prosbou o pomoc. Nakoniec sa jediná kamarátka stratí, a naša hlavná hrdinka dostane ponuku byť tou vyvolenou, ktorá sa bude učiť špeciálnou metódou.
5. 3. 2013

Ich seh, ich seh/ Dobrú noc, mami

Čo už mohla vychovať taká matka?
V určitom veku je nenávidieť svojich rodičov normálne, priam súčasť zdravého vývoja. Ani v skorom detstve sa ale určite nedá povedať, že by deti k mame a otcovi pociťovali len lásku. Rodičia sú pre nich predstaviteľmi sveta, v ktorom sú ešte stratené. Dávajú im príkazy a zákazy, karhajú ich a dieťa často nie je ani schopné pochopiť, prečo. Z toho dôvodu nie je možné prežiť detstvo bez zažitia strachu z vlastných rodičov, a bez občasného pocitu chvíľkového odcudzenia. To zväčša prejde, uvedomíme si, že predsa sú to naši rodičia. Ale čo ak nie, čo ak máme dôvod pochybovať, či to naši rodičia skutočne sú? Napríklad kvôli plastickej operácii, ako vo filme Ich seh, ich seh.
6. 10. 2015

V zajatí démonov 2

To isté s britským akcentom
Keď sa James Wan pred pár rokmi pustil do duchárskych hororov, dosiahol hlavne jedno. Ukázal, že sa dajú robiť aj dobre. Nepriniesol do žánra nič nové, ničím neprekvapil ani neinovoval zaužívané postupy. V jeho podaní ale skrátka fungovali, výborne zvládal filmárske remeslo, čím sa jeho ducháriny pomerne viditeľne odlíšili od množstva odpadu, na ktorý sme v rámci žánra zvyknutí. On sa rozhodol vo svojom úspechu pokračovať, kým to ide. Na svoj zatiaľ asi najpodarenejší duchársky horor, V zajatí démonov, nadväzuje druhým dielom, V zajatí démonov 2.
13. 6. 2016

recenzie.

Atticus Institute

Andrej Gomora | 25. 6. 2015
0
4/10          
žáner:
found footage/ mockumentary, ghost, independent, psycho

Kedy konečne veda porazí diabla?


Poznáte to, keď niekto niekoho neustále len zosmiešňuje a ponižuje, robí mu zle. Hovoríte si, čo ten človek môže z podobného vzťahu mať, prečo ho okamžite neukončí, nepreruší všetky kontakty s danou osobou. On by možno aj rád, jednoducho to ale nedokáže. Či je to masochizmus, či akási zvrhlá fascinovanosť. Alebo len obdiv, pocit silnej nadradenosti toho druhého, ktorý vyvoláva dojem vyvolenosti, už len zato, že môžete byť v jeho prítomnosti, byť svedkom jeho vyčíňania. Posledná možnosť sa asi najviac hodí do vedeckého prostredia, ako vo filme Atticus Institute.
 

„Vôbec aby sa prišla nechať skúmať ju nahovorili známi, ktorým sa jej správanie nepozdávalo."

Ten koho tu obdivujú bez vyhliadok na nejaký prospech je priamo predmet skúmania. Sme totiž v laboratóriu na výskum paranormálnych javov. Miestny tím sa snažil dostať ich z periférie, podrobiť ich serióznemu výskumu. Zaznamená len menšie úspechy, prípady, keď sa javí, že všetko sa nedeje tak celkom podľa zákonov fyziky a náhody. Nič konkrétne sa dokopy dokázať ale nedarí, z najsľubnejšieho prípadu sa vykľuje skrátka podvod. Všetko sa zmení s príchodom tajomnej dámy. Od začiatku sa pôsobí čudne. Vôbec aby sa prišla nechať skúmať ju nahovorili známi, ktorým sa jej správanie nepozdávalo. Mali ju radi, ale predsa, určité veci už sa prehliadať nedajú. Spočiatku pri experimentoch ako tak spolupracuje. Akurát vidno, že ju baví robiť vedcom zle. Najprv ich len mätie, neskôr aj úmyselne trápi. Pripomína im mŕtvych príbuzných, každý pokus premení na vlastnú zábavku. Bádateľom to ale nedá, snažia sa ju ovládnuť, prinútiť ju spolupracovať. Tu už totiž nejde len o jednu starú dievku s nadprirodzenými schopnosťami. Ide o otázku národnej bezpečnosti, a potenciálnu zbraň pre studenú vojnu.

„Zozačiatku dokument funguje dobre, nechá nás vniknúť do prostredia a atmosféry laboratória."

Vtedy sa film totiž odohráva, v sedemdesiatych rokoch. Nám je o udalostiach prezentovaný dokument, rozhovory s aktérmi a dochované videozáznamy. Zozačiatku dokument funguje dobre, nechá nás vniknúť do prostredia a atmosféry laboratória. Rovnako ako vedci, cítime že s príchodom ženy sa dostávame k niečomu úplne inému ako boli dovtedajšie nevinné pokusy. Žánrový skok je tu možno až trochu priveľký. Dovtedy sme totiž žili vo svete, kde nič nadprirodzené dokázané nebolo, len sa overovali dohady. Zrazu nám sem nabehla posadnutá diablom so všetkým, čo k tomu patrí.

„Ak aj prijmeme zúfalú snahu využiť posadnutú proti Rusom, pri ktorej sa nehľadí na mŕtvych pri pokusoch s malou nádejou na úspech, spôsob ich vedenia je zjavne nezmyselný."

Strašidelné sú už jej prvé prejavy, vlastne už aj jej vzhľad, správanie a vystupovanie. Jej postava ako taká určite filmu prospieva, no horšia už je práca s ňou. Vývoj udalostí začne byť veľmi silený, nelogický. Atmosféra hustne vďaka ženiným konkrétnym prejavom a tomu, ako sa oboznamujeme s jej mocou. Čo sa to ale deje celkom nerozumieme. Prvé pokusy sú pochopiteľné, vedci ale musia vidieť, že tu na nič neprídu, pre subjekt sú len tancujúce opičky. Ak aj prijmeme zúfalú snahu využiť posadnutú proti Rusom, pri ktorej sa nehľadí na mŕtvych pri pokusoch s malou nádejou na úspech, spôsob ich vedenia je zjavne nezmyselný. Mnoho situácií je viditeľne silených za účelom privodenia nejakej strašidelnej situácie a úplne im chýba logika. Správanie samotnej diablice je navyše značne nekonzistentné. To si síce môžeme vysvetľovať tým, že sa skrátka hrá. Zároveň sa ale zdá, že trpí, necháva si robiť viditeľne nepríjemné veci. Mizne aj jej ľudskosť, čo bol pravdepodobne zámer. Všetko už potom len vyvrcholí v bizarnom finále s vymetačom diabla. Zrozumiteľné je asi ako zvyšok filmu, no čo už, zvykli sme si.

Atticus Institute je remeselne dobre nakrútený mockumentary s nie najhorším námetom, ktorý sa akurát celkom potápa kopou nezmyslov a nelogickostí. Kvalitou nakrútenia nenahnevá, priam naopak, spraví dobrý dojem. No divák si na ňom nemá veľmi čo vychutnať, nie najhoršia atmosféra aj záporná postava sa strácajú v nedomyslene nahromadených dejových zvratoch. Aj keď film nie je ťažké dopozerať a určite nedosahuje do blízkosti dna súčasnej hororovej tvorby, drží sa ďaleko aj od jej vrcholov. Škoda, potenciál mal.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy