hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

47 Meters Down: Uncaged

Bez klietky, s jaskyňou

V čom vlastne ide o sequel k 47 metrom si môžeme len domýšľať. Iste, Čeľuste mali tiež viac pokračovaní, ktoré spájal akurát žralok v úlohe zabijaka. Tak ako nespočet ďalších filmov. Tu máme opäť tematiku potápania, pozorovania podmorského života. A tých istých tvorcov, ktorí skúšajú niečo podobné len trochu inak. Ak si spomenieme, nakoľko minimálny dej malo prvé pokračovanie, určite môžeme byť radi, že v tomto smere sa autori rozhodli príliš sa neopakovať. Názov 47 Meters Down: Uncaged neklame- do žiadnej klietky sa veru nevraciame.

28. 11. 2019

Tarantula

Úspešný pokus spoznáte podľa jasného výsledku
Sú nápady, ktoré znejú ako vtip, no kým ich nevyskúšate, istý si byť skrátka nemôžete. Ak aj dnes niekto nakrúti horor o zmutovanom obrovskom zvierati, pri najlepšom marketingu sa prepracuje možno do distribúcie v novinových stánkoch. Lenže predstavte si, že nikto by nič podobné nikdy neskúsil. Známy hollywoodsky producent by sa v neistote, či je ten kto za ním prišiel s podobným nápadom blázon alebo génius, rozhodol neriskovať, že mu ho vyfúknu. V 3D by uviedol stomiliónový projekt o obrovskej mačke, ktorá terorizuje nevinné mestečko. To už sa nestane sa. Túto cestu už našťastie preskúmali filmy ako Tarantula, a podali jasné svedectvo, čo na nej možno nájsť.
6. 10. 2014

Sinister 2

Mohlo sa to skončiť aj horšie
Prvý Sinister sme sledovali z pohľadu obete. Pátrajúcej, no nevedomej, obete, s ktorou sa priam zahrávali. Stála proti nej neporaziteľná sila fungujúca neomylne a jej vstup do niekoho života mohol mať len jeden koniec. Pochopili sme jej logiku, ako svoje obete nachádza a čo sa im zhruba stane. Čo za silu to je a ako pracuje na dokonaní svojho diela nám ale nenaznačili. Pohľad z druhej strany, či skôr niekde zo stredu nám sprostredkuje až Sinister 2.
21. 9. 2015

Furies

Krásky a zvieratá, pretože na gore iné netreba

Krátky úvod nám predstaví jediné dve postavy diela, ktoré sa snaží nejako rozpracovať aj ako ľudí. Presnejšie len ich vzťah, aká je jedna neschopná, stratená a odkázaná, a ako tá druhá túži, aby sa konečne dala dokopy. Nebude pri nej vždy, čo sa následne aj potvrdí. Kayla sa ocitne celkom sama. Vylezie z drevenej debne niekde uprostred divočiny, a samozrejme jej nenapadne nič lepšie, ako začať kričať na Maddie. Kde trčí? Tá sa zatiaľ neobjaví. Miesto nej začnú okolo Kayly pobehovať akísi čudáci, nejakí Furies.

20. 11. 2019

Žena v čiernom 2: Anjel smrti

Odetá v klišé, tvár zahalená gýčom
Žene v čiernom zobrali syna, preto ona teraz vykonáva svoju pomstu na cudzích deťoch. Núti ich páchať samovraždy. To sme sa aspoň dozvedeli v prvom diele. Hlavný hrdina so ženou bojoval, a vďaka modernej technike- autu, s pomocou ktorého vytiahol telo jej syna z močiara, chcel upokojiť jej hnev. Čo iné mohla chcieť, ako aby sa jeho pozostatkom dostalo skutočného pohrebu, a oni dvaja sa mohli v smrti spojiť? Nuž, ako sme videli na konci filmu, úplne spokojná asi nebola. Preto sa o pár rokov vracia znova, teraz ako Žena v čiernom 2: Anjel smrti.
11. 2. 2015

recenzie.

Atticus Institute

Andrej Gomora | 25. 6. 2015
0
4/10          
žáner:
found footage/ mockumentary, ghost, independent, psycho

Kedy konečne veda porazí diabla?


Poznáte to, keď niekto niekoho neustále len zosmiešňuje a ponižuje, robí mu zle. Hovoríte si, čo ten človek môže z podobného vzťahu mať, prečo ho okamžite neukončí, nepreruší všetky kontakty s danou osobou. On by možno aj rád, jednoducho to ale nedokáže. Či je to masochizmus, či akási zvrhlá fascinovanosť. Alebo len obdiv, pocit silnej nadradenosti toho druhého, ktorý vyvoláva dojem vyvolenosti, už len zato, že môžete byť v jeho prítomnosti, byť svedkom jeho vyčíňania. Posledná možnosť sa asi najviac hodí do vedeckého prostredia, ako vo filme Atticus Institute.
 

„Vôbec aby sa prišla nechať skúmať ju nahovorili známi, ktorým sa jej správanie nepozdávalo."

Ten koho tu obdivujú bez vyhliadok na nejaký prospech je priamo predmet skúmania. Sme totiž v laboratóriu na výskum paranormálnych javov. Miestny tím sa snažil dostať ich z periférie, podrobiť ich serióznemu výskumu. Zaznamená len menšie úspechy, prípady, keď sa javí, že všetko sa nedeje tak celkom podľa zákonov fyziky a náhody. Nič konkrétne sa dokopy dokázať ale nedarí, z najsľubnejšieho prípadu sa vykľuje skrátka podvod. Všetko sa zmení s príchodom tajomnej dámy. Od začiatku sa pôsobí čudne. Vôbec aby sa prišla nechať skúmať ju nahovorili známi, ktorým sa jej správanie nepozdávalo. Mali ju radi, ale predsa, určité veci už sa prehliadať nedajú. Spočiatku pri experimentoch ako tak spolupracuje. Akurát vidno, že ju baví robiť vedcom zle. Najprv ich len mätie, neskôr aj úmyselne trápi. Pripomína im mŕtvych príbuzných, každý pokus premení na vlastnú zábavku. Bádateľom to ale nedá, snažia sa ju ovládnuť, prinútiť ju spolupracovať. Tu už totiž nejde len o jednu starú dievku s nadprirodzenými schopnosťami. Ide o otázku národnej bezpečnosti, a potenciálnu zbraň pre studenú vojnu.

„Zozačiatku dokument funguje dobre, nechá nás vniknúť do prostredia a atmosféry laboratória."

Vtedy sa film totiž odohráva, v sedemdesiatych rokoch. Nám je o udalostiach prezentovaný dokument, rozhovory s aktérmi a dochované videozáznamy. Zozačiatku dokument funguje dobre, nechá nás vniknúť do prostredia a atmosféry laboratória. Rovnako ako vedci, cítime že s príchodom ženy sa dostávame k niečomu úplne inému ako boli dovtedajšie nevinné pokusy. Žánrový skok je tu možno až trochu priveľký. Dovtedy sme totiž žili vo svete, kde nič nadprirodzené dokázané nebolo, len sa overovali dohady. Zrazu nám sem nabehla posadnutá diablom so všetkým, čo k tomu patrí.

„Ak aj prijmeme zúfalú snahu využiť posadnutú proti Rusom, pri ktorej sa nehľadí na mŕtvych pri pokusoch s malou nádejou na úspech, spôsob ich vedenia je zjavne nezmyselný."

Strašidelné sú už jej prvé prejavy, vlastne už aj jej vzhľad, správanie a vystupovanie. Jej postava ako taká určite filmu prospieva, no horšia už je práca s ňou. Vývoj udalostí začne byť veľmi silený, nelogický. Atmosféra hustne vďaka ženiným konkrétnym prejavom a tomu, ako sa oboznamujeme s jej mocou. Čo sa to ale deje celkom nerozumieme. Prvé pokusy sú pochopiteľné, vedci ale musia vidieť, že tu na nič neprídu, pre subjekt sú len tancujúce opičky. Ak aj prijmeme zúfalú snahu využiť posadnutú proti Rusom, pri ktorej sa nehľadí na mŕtvych pri pokusoch s malou nádejou na úspech, spôsob ich vedenia je zjavne nezmyselný. Mnoho situácií je viditeľne silených za účelom privodenia nejakej strašidelnej situácie a úplne im chýba logika. Správanie samotnej diablice je navyše značne nekonzistentné. To si síce môžeme vysvetľovať tým, že sa skrátka hrá. Zároveň sa ale zdá, že trpí, necháva si robiť viditeľne nepríjemné veci. Mizne aj jej ľudskosť, čo bol pravdepodobne zámer. Všetko už potom len vyvrcholí v bizarnom finále s vymetačom diabla. Zrozumiteľné je asi ako zvyšok filmu, no čo už, zvykli sme si.

Atticus Institute je remeselne dobre nakrútený mockumentary s nie najhorším námetom, ktorý sa akurát celkom potápa kopou nezmyslov a nelogickostí. Kvalitou nakrútenia nenahnevá, priam naopak, spraví dobrý dojem. No divák si na ňom nemá veľmi čo vychutnať, nie najhoršia atmosféra aj záporná postava sa strácajú v nedomyslene nahromadených dejových zvratoch. Aj keď film nie je ťažké dopozerať a určite nedosahuje do blízkosti dna súčasnej hororovej tvorby, drží sa ďaleko aj od jej vrcholov. Škoda, potenciál mal.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy