hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

3 From Hell

Opäť trošku sadizmu

Rob Zombie je nepochybne svojský tvorca, a jeho štýl vám jednoducho musí sadnúť. Konkrétne vás musí baviť vyžívanie sa v pomerne priamočiarej brutalite a intenzívnej akcii. Podobne ako u Eliho Rotha tu cítiť ten cynicko sadistický podtón, môže nám akurát pripadať o niečo hravejší. Ide len o výrazne násilnú zábavku, ktorá od mučenia nie je ďaleko, celkom sa naň ale nesústreďuje. Hrdinami sa tak či onak stávajú postavy, ktoré by inak mali byť negatívne. Keď ale ide o zobrazenie čo najviac smrti, predsa by sme nemohli držať palce obetiam. Tak to bolo v predošlých dieloch série, ktorá dovršuje štatút trilógie filmom 3 From Hell.

17. 10. 2019

Krampus

Trochu drsnejšia vianočná rozprávka
V zime vždy poteší pozrieť si letný, dovolenkový film. Pláže, slnko, žúry, keď vonku zúri chlad vždy zahrejú. Na Vianoce sa tiež všetci tešíme, ale až tak nás v lete neťahá pozerať si niečo, čo nám ich bude evokovať. Nechceme si pripomínať, že leto sa o chvíľu skončí, rovnako ako ďalší rok nášho života. Vianoce sa na nás aj tak o chvíľu budú valiť odvšadiaľ, aj viac, ako by sme si priali. Keď ale predsa zacítite potrebu vidieť sneh, darčeky a dusné rodinné stretnutia, môžete tento zážitok spojiť s pozeraním napríklad hororu. Poslúžiť môže film Krampus.
9. 5. 2016

We Go On

Jeden duch horor nerobí

Existuje jedna pomerne zrozumiteľná až zjavná teória o tom, čo by sa po smrti mohlo diať. Potom je ale množstvo ďalších, ktoré sa ju snažia za každú cenu spochybniť. Znejú menej racionálne a presvedčivo, často si aj navzájom protirečia. Ľudia im ale aj tak často veria. Veď dôkazy nemá nikto, tak prečo by si nemohli vybrať, v čo uveriť. Práve tá neistota, nemožnosť s určitosťou vedieť, čo bude po smrti, by vraj mohla byť jedným z dôvodov, prečo sa smrti bojíme. Tak sa k strachu rozhodne postaviť hlavná postava filmu We Go On.

11. 7. 2017

Liek na život

Do Švajčiarska chodia bohatí odpočívať. Večne odpočívať.

Generálny riaditeľ veľkej finančnej firmy, pán Pembroke, odišiel na liečenie do švajčiarskych álp. Kolegom poslal zvláštny list. Celkom podľa neho zanevrel na honbu za peniazmi a svoj dovtedajší spôsob života. Asi sa zbláznil. Firma ho potrebuje, musí podpísať jej predaj. A možno by na neho rovno mohli hodiť aj nejaké nezrovnalosti. Pošlú po neho jedného z ich pôvodcov, mladučkého Lockharta. Tomu sa po troche snahy podarí k Pembrokeovi dostať a čiastočne ho aj na návrat presvedčiť. Veci sa ale skomplikujú, Lockhart si pri nehode zlomí nohu a musí v sanatóriu zostať. Na tom mieste je niečo zvláštne. Obyvatelia blízkej dediny ho nenávidia, o bývalom majiteľovi kolujú čudné historky. Vraj chcel mať dieťa s vlastnou sestrou a v ich svadobnú noc ju dedinčania prišli zlynčovať. Všetci pacienti sa správajú zvláštne, nikto nechce odísť. Prečo aj, vysvetľuje Hannah, jediná mladučká pacientka. Neprekážajú jej ani všadeprítomné úhory?

23. 2. 2017

Tokyo Gore Police

Penis ako zbraň a aligátor miesto nôh
Napadlo vám niekedy, čo by sa stalo, keby polícia prešla do súkromných rúk? Režisér Yoshihiro Nishimura sa nad tým zamyslel za vás a vytvoril budúcnosť Tokia, v ktorej sa tokijská polícia volá Tokyo Police Corporation. Ako názov filmu Tokyo Gore Police napovedá, nebude to budúcnosť práve ružová, ale skôr krvavočervená. 13. 1. 2011

recenzie.

Atticus Institute

Andrej Gomora | 25. 6. 2015
0
4/10          
žáner:
found footage/ mockumentary, ghost, independent, psycho

Kedy konečne veda porazí diabla?


Poznáte to, keď niekto niekoho neustále len zosmiešňuje a ponižuje, robí mu zle. Hovoríte si, čo ten človek môže z podobného vzťahu mať, prečo ho okamžite neukončí, nepreruší všetky kontakty s danou osobou. On by možno aj rád, jednoducho to ale nedokáže. Či je to masochizmus, či akási zvrhlá fascinovanosť. Alebo len obdiv, pocit silnej nadradenosti toho druhého, ktorý vyvoláva dojem vyvolenosti, už len zato, že môžete byť v jeho prítomnosti, byť svedkom jeho vyčíňania. Posledná možnosť sa asi najviac hodí do vedeckého prostredia, ako vo filme Atticus Institute.
 

„Vôbec aby sa prišla nechať skúmať ju nahovorili známi, ktorým sa jej správanie nepozdávalo."

Ten koho tu obdivujú bez vyhliadok na nejaký prospech je priamo predmet skúmania. Sme totiž v laboratóriu na výskum paranormálnych javov. Miestny tím sa snažil dostať ich z periférie, podrobiť ich serióznemu výskumu. Zaznamená len menšie úspechy, prípady, keď sa javí, že všetko sa nedeje tak celkom podľa zákonov fyziky a náhody. Nič konkrétne sa dokopy dokázať ale nedarí, z najsľubnejšieho prípadu sa vykľuje skrátka podvod. Všetko sa zmení s príchodom tajomnej dámy. Od začiatku sa pôsobí čudne. Vôbec aby sa prišla nechať skúmať ju nahovorili známi, ktorým sa jej správanie nepozdávalo. Mali ju radi, ale predsa, určité veci už sa prehliadať nedajú. Spočiatku pri experimentoch ako tak spolupracuje. Akurát vidno, že ju baví robiť vedcom zle. Najprv ich len mätie, neskôr aj úmyselne trápi. Pripomína im mŕtvych príbuzných, každý pokus premení na vlastnú zábavku. Bádateľom to ale nedá, snažia sa ju ovládnuť, prinútiť ju spolupracovať. Tu už totiž nejde len o jednu starú dievku s nadprirodzenými schopnosťami. Ide o otázku národnej bezpečnosti, a potenciálnu zbraň pre studenú vojnu.

„Zozačiatku dokument funguje dobre, nechá nás vniknúť do prostredia a atmosféry laboratória."

Vtedy sa film totiž odohráva, v sedemdesiatych rokoch. Nám je o udalostiach prezentovaný dokument, rozhovory s aktérmi a dochované videozáznamy. Zozačiatku dokument funguje dobre, nechá nás vniknúť do prostredia a atmosféry laboratória. Rovnako ako vedci, cítime že s príchodom ženy sa dostávame k niečomu úplne inému ako boli dovtedajšie nevinné pokusy. Žánrový skok je tu možno až trochu priveľký. Dovtedy sme totiž žili vo svete, kde nič nadprirodzené dokázané nebolo, len sa overovali dohady. Zrazu nám sem nabehla posadnutá diablom so všetkým, čo k tomu patrí.

„Ak aj prijmeme zúfalú snahu využiť posadnutú proti Rusom, pri ktorej sa nehľadí na mŕtvych pri pokusoch s malou nádejou na úspech, spôsob ich vedenia je zjavne nezmyselný."

Strašidelné sú už jej prvé prejavy, vlastne už aj jej vzhľad, správanie a vystupovanie. Jej postava ako taká určite filmu prospieva, no horšia už je práca s ňou. Vývoj udalostí začne byť veľmi silený, nelogický. Atmosféra hustne vďaka ženiným konkrétnym prejavom a tomu, ako sa oboznamujeme s jej mocou. Čo sa to ale deje celkom nerozumieme. Prvé pokusy sú pochopiteľné, vedci ale musia vidieť, že tu na nič neprídu, pre subjekt sú len tancujúce opičky. Ak aj prijmeme zúfalú snahu využiť posadnutú proti Rusom, pri ktorej sa nehľadí na mŕtvych pri pokusoch s malou nádejou na úspech, spôsob ich vedenia je zjavne nezmyselný. Mnoho situácií je viditeľne silených za účelom privodenia nejakej strašidelnej situácie a úplne im chýba logika. Správanie samotnej diablice je navyše značne nekonzistentné. To si síce môžeme vysvetľovať tým, že sa skrátka hrá. Zároveň sa ale zdá, že trpí, necháva si robiť viditeľne nepríjemné veci. Mizne aj jej ľudskosť, čo bol pravdepodobne zámer. Všetko už potom len vyvrcholí v bizarnom finále s vymetačom diabla. Zrozumiteľné je asi ako zvyšok filmu, no čo už, zvykli sme si.

Atticus Institute je remeselne dobre nakrútený mockumentary s nie najhorším námetom, ktorý sa akurát celkom potápa kopou nezmyslov a nelogickostí. Kvalitou nakrútenia nenahnevá, priam naopak, spraví dobrý dojem. No divák si na ňom nemá veľmi čo vychutnať, nie najhoršia atmosféra aj záporná postava sa strácajú v nedomyslene nahromadených dejových zvratoch. Aj keď film nie je ťažké dopozerať a určite nedosahuje do blízkosti dna súčasnej hororovej tvorby, drží sa ďaleko aj od jej vrcholov. Škoda, potenciál mal.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy