hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Boarding School

Nadštandardné služby pre spokojnosť rodičov
Napred si hovoríte, že kde je ten horor. Objaví sa jeden celkom trápny duch, chlapček si zakrýva zrkadlo, zjavne má trocha bujnú fantáziu. Uvidíme aj dôvod, veď číta samé komiksy a pozerá samé horory. Má doma dusno lebo je mierne pošahaný, sú s ním samé problémy. Začne sa dostavovať nepríjemný pocit z pozerania filmu, no nie tak klasicky hororový, maximálne sa tak náznakom blížime exploitationu. Povaha filmu sa celkom nezmení, ani keď ho konečne pošlú na prevýchovu. To príde, až keď divák objaví, čo je to za Boarding School.
12. 11. 2018

Bird Box

Zatvoriť oči a načúvať spevu

Princíp slepoty ako záchrany, či nevyhnutnosti zakrývať si oči určite má svoje čaro, aj nad možnosti jeho metaforického využitia. Horšie je to s jeho praktickou realizáciou. Čo presne ľudia nesmú vidieť nám nikdy neukážu. Ako inak, veď by sme umreli. Ono sa to ale aj drží skôr na úrovni metafory, v zmysle že si treba zakrývať oči. Presné a zmysluplné pravidlá ako sa to šíri už by sme ale hľadali márne, a ťažko sa nám verí v možnosť ich existencie. Podobne zložité je to aj s tým, ako postavy prežívajú. Samozrejme sa nám, vidiacim, môže zrak javiť nevyhnutnejším než akým v skutočnosti je. Napríklad streľbu na cieľ si bez neho ale ťažko predstaviť, vôbec snahu sa o niečo podobné pokúšať. Film nám ako zložité predostrie viacero činností. Ako šoférovanie, či plavba po rieke alebo beh po lese, medzi stromami a konármi. Často sa ale skôr ako zložité javia v skutočnosti jednoducho nemožné.

5. 2. 2019

After Midnight

Poeticky, minimalisticky, s príšerou

Ak ste náhodou videli The Battery, asi si na túto zombícku road movie aj po rokoch pamätáte. Nezávislý film nakrútený v minimalistickom štýle podobnom Jimovi Jarmuschovi sa v niečom odlišoval od prakticky čohokoľvek, čo sa za posledné roky vyskytlo na hororovej scéne. Režisér a scenárista Jeremy Gardner sa teraz vracia po ôsmych rokoch s autorským počinom. Opäť s celkom zanedbateľným rozpočtom, ktorý mu opäť nijako nechýba. Namiesto zombíkov príde iné monštrum, postapokalyptický svet nahradí svet ľúbostných trápení, vo filme s názvom After Midnight.

17. 3. 2020

The Abominable Dr. Phibes

Gotický predok exploitov
Legendárny organový virtuóz pán Phibes nemá rád doktorov. Konkrétne desať doktorov, ktorí nedokázali zachrániť život jeho ženy. Keď sa o jej nešťastí dozvedel, sám v rýchlosti nabúral a podľa všetkého uhorel v aute. Neuhorel, zostal len zmrzačený a nemý. V spolupráci s tajomnou kráskou teraz doktorov obchádza. Jedného po druhom, a uvaľuje na nich postupne rany tak, ako postihli egyptského faraóna. Prvé boli vraj včely, ešte pred začiatkom stopáže filmu. Nasledujú netopiere. Vypustia ich doktorovi do spálne, a ráno ho už slúžka nájde dohryzeného na smrť. Ako vraždy postupujú, polícia si pomaly začne jednotlivé obete spájať. Nech je aj páchateľ mŕtvy, polícia ho vystopuje. Práve, keď sa dostal k poslednej rane, smrti prvorodeného.
21. 5. 2014

I Am Not a Serial Killer

Variácia čudných obyvateľov malého mesta

John spĺňa všetky predpoklady začať vo veľkom vraždiť ľudí. Vyskytujú sa u neho charakteristiky, ktoré napĺňalo 95% sériových vrahov. Samému mu ani nenapadlo, že by krutosť ku zvieratám mohla byť zlá, až kvôli tomu znepokojivému predpokladu ho začala trápiť. Mame chodí pomáhať do pitevne, tá je mu druhým domovom. A všetky školské práce píše o masových vrahoch, podľa riaditeľa školy sa nimi zaoberá oveľa viac, ako by mal. Má osobného psychoterapeuta, ten sleduje jeho vývoj. Podľa neho napreduje dobre. Ako vhodná otázka sa javí, či pozornosť venovaná jeho potenciálnej nebezpečnosti môže byť pri Johnovi naozaj užitočná. Alebo či ho skôr netlačí k tomu sa so všetkými obavami ohľadne jeho osoby stotožniť. A byť tým, čo od neho všetci očakávajú. Zatiaľ si môže hovoriť I Am Not a Serial Killer, no sledovať toho skutočného, ktorý začal terorizovať malé mestečko, ho nepochybne fascinuje.

25. 4. 2017

recenzie.

Atticus Institute

Andrej Gomora | 25. 6. 2015
0
4/10          
žáner:
found footage/ mockumentary, ghost, independent, psycho

Kedy konečne veda porazí diabla?


Poznáte to, keď niekto niekoho neustále len zosmiešňuje a ponižuje, robí mu zle. Hovoríte si, čo ten človek môže z podobného vzťahu mať, prečo ho okamžite neukončí, nepreruší všetky kontakty s danou osobou. On by možno aj rád, jednoducho to ale nedokáže. Či je to masochizmus, či akási zvrhlá fascinovanosť. Alebo len obdiv, pocit silnej nadradenosti toho druhého, ktorý vyvoláva dojem vyvolenosti, už len zato, že môžete byť v jeho prítomnosti, byť svedkom jeho vyčíňania. Posledná možnosť sa asi najviac hodí do vedeckého prostredia, ako vo filme Atticus Institute.
 

„Vôbec aby sa prišla nechať skúmať ju nahovorili známi, ktorým sa jej správanie nepozdávalo."

Ten koho tu obdivujú bez vyhliadok na nejaký prospech je priamo predmet skúmania. Sme totiž v laboratóriu na výskum paranormálnych javov. Miestny tím sa snažil dostať ich z periférie, podrobiť ich serióznemu výskumu. Zaznamená len menšie úspechy, prípady, keď sa javí, že všetko sa nedeje tak celkom podľa zákonov fyziky a náhody. Nič konkrétne sa dokopy dokázať ale nedarí, z najsľubnejšieho prípadu sa vykľuje skrátka podvod. Všetko sa zmení s príchodom tajomnej dámy. Od začiatku sa pôsobí čudne. Vôbec aby sa prišla nechať skúmať ju nahovorili známi, ktorým sa jej správanie nepozdávalo. Mali ju radi, ale predsa, určité veci už sa prehliadať nedajú. Spočiatku pri experimentoch ako tak spolupracuje. Akurát vidno, že ju baví robiť vedcom zle. Najprv ich len mätie, neskôr aj úmyselne trápi. Pripomína im mŕtvych príbuzných, každý pokus premení na vlastnú zábavku. Bádateľom to ale nedá, snažia sa ju ovládnuť, prinútiť ju spolupracovať. Tu už totiž nejde len o jednu starú dievku s nadprirodzenými schopnosťami. Ide o otázku národnej bezpečnosti, a potenciálnu zbraň pre studenú vojnu.

„Zozačiatku dokument funguje dobre, nechá nás vniknúť do prostredia a atmosféry laboratória."

Vtedy sa film totiž odohráva, v sedemdesiatych rokoch. Nám je o udalostiach prezentovaný dokument, rozhovory s aktérmi a dochované videozáznamy. Zozačiatku dokument funguje dobre, nechá nás vniknúť do prostredia a atmosféry laboratória. Rovnako ako vedci, cítime že s príchodom ženy sa dostávame k niečomu úplne inému ako boli dovtedajšie nevinné pokusy. Žánrový skok je tu možno až trochu priveľký. Dovtedy sme totiž žili vo svete, kde nič nadprirodzené dokázané nebolo, len sa overovali dohady. Zrazu nám sem nabehla posadnutá diablom so všetkým, čo k tomu patrí.

„Ak aj prijmeme zúfalú snahu využiť posadnutú proti Rusom, pri ktorej sa nehľadí na mŕtvych pri pokusoch s malou nádejou na úspech, spôsob ich vedenia je zjavne nezmyselný."

Strašidelné sú už jej prvé prejavy, vlastne už aj jej vzhľad, správanie a vystupovanie. Jej postava ako taká určite filmu prospieva, no horšia už je práca s ňou. Vývoj udalostí začne byť veľmi silený, nelogický. Atmosféra hustne vďaka ženiným konkrétnym prejavom a tomu, ako sa oboznamujeme s jej mocou. Čo sa to ale deje celkom nerozumieme. Prvé pokusy sú pochopiteľné, vedci ale musia vidieť, že tu na nič neprídu, pre subjekt sú len tancujúce opičky. Ak aj prijmeme zúfalú snahu využiť posadnutú proti Rusom, pri ktorej sa nehľadí na mŕtvych pri pokusoch s malou nádejou na úspech, spôsob ich vedenia je zjavne nezmyselný. Mnoho situácií je viditeľne silených za účelom privodenia nejakej strašidelnej situácie a úplne im chýba logika. Správanie samotnej diablice je navyše značne nekonzistentné. To si síce môžeme vysvetľovať tým, že sa skrátka hrá. Zároveň sa ale zdá, že trpí, necháva si robiť viditeľne nepríjemné veci. Mizne aj jej ľudskosť, čo bol pravdepodobne zámer. Všetko už potom len vyvrcholí v bizarnom finále s vymetačom diabla. Zrozumiteľné je asi ako zvyšok filmu, no čo už, zvykli sme si.

Atticus Institute je remeselne dobre nakrútený mockumentary s nie najhorším námetom, ktorý sa akurát celkom potápa kopou nezmyslov a nelogickostí. Kvalitou nakrútenia nenahnevá, priam naopak, spraví dobrý dojem. No divák si na ňom nemá veľmi čo vychutnať, nie najhoršia atmosféra aj záporná postava sa strácajú v nedomyslene nahromadených dejových zvratoch. Aj keď film nie je ťažké dopozerať a určite nedosahuje do blízkosti dna súčasnej hororovej tvorby, drží sa ďaleko aj od jej vrcholov. Škoda, potenciál mal.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy