hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Boarding School

Nadštandardné služby pre spokojnosť rodičov
Napred si hovoríte, že kde je ten horor. Objaví sa jeden celkom trápny duch, chlapček si zakrýva zrkadlo, zjavne má trocha bujnú fantáziu. Uvidíme aj dôvod, veď číta samé komiksy a pozerá samé horory. Má doma dusno lebo je mierne pošahaný, sú s ním samé problémy. Začne sa dostavovať nepríjemný pocit z pozerania filmu, no nie tak klasicky hororový, maximálne sa tak náznakom blížime exploitationu. Povaha filmu sa celkom nezmení, ani keď ho konečne pošlú na prevýchovu. To príde, až keď divák objaví, čo je to za Boarding School.
12. 11. 2018

Visions

Neviňte dom za jeho obyvateľov
Sú prípady, keď sa hovorí, že herec si film ukradol. Napríklad Orson Welles v Treťom mužovi alebo Marlon Brando v Apokalypse sa objavia len na pár minút, no aj tak ich všetci vnímajú ako hlavné hviezdy týchto diel a spájajú si filmy práve s ich menami. Inokedy sa herec môže stať niečím ako atrakciou. Objaviť sa tiež len na pár minút, no nezaujať svojou charizmou ani výkonom, ale napríklad tým, že ide o notoricky známu seriálovú postavičku. Takže keď sa v obyčajnom horore objaví ako vedľajšia postava Jim Parsons známy ako Sheldon Cooper z Teórie veľkého tresku, diváci si najviac zo všetkého určite zapamätajú jeho. Oplatí sa aj kvôli niečomu inému pozerať horor s názvom Visions?
5. 2. 2016

Masks

Zabudnite na Stanislavského, hrať vás naučí Gdula
Nemecký horor sa vzmáha, a hľadá svoju tvár. Po postapokalyptickom Hell skúša ako mu pristane žltá maska talianskeho Gialla (viac o tomto podžánri nájdete v našom článku). Požičiava si jeho kameru, brutalitu, ženskú obeť, farebnosť aj gýčovitosť. Ako pôjdu dokopy s nemeckom si môžeme pozrieť vo filme Masks.
Už samotný príbeh je odkazom na Suspiriu Daria Argenta. Kým tam prišla Američanka do Nemecka na tanečnú školu, tu ide hlavná postava na hereckú školu založenú poľským učiteľom. Tak ako v Suspirii, aj tu cestou do školy stretne na smrť vyplašenú bývalú žiačku na úteku. A rovnako vidíme, ako ju ten istý večer zabijú. Školu tentokrát neovládajú čarodejnice, aj keď až tak ďaleko od nich nie sme. Jej zakladateľ Matteusz Gdula tu svojho času vyučoval veľmi netradičnou metódou. Študenti zomierali, a on sám nakoniec spáchal samovraždu. Aj keď jeho teória nie je jasne vysvetlená, zdá sa že bral bolesť ako stimulant hereckých výkonov. Film je v tomto smere trochu deravý, keďže napriek všetkému škola stále funguje a hlási sa k svojmu odkazu. Vyučovanie vyzerá viac menej normálne, spolužiaci sú k novoprišelkyni nevrlí, ako sa patrí. Nájde len jednu spriaznenú dušu, ktorá sa ale občas stráca v časti budovy, kam študenti nemajú prístup. Práve tam sa Gdula obesil. Najprv tvrdí, že tam chodí na súkromné hodiny, neskôr prezradí, že tam sa učí Gdulovou metódou. Prejavenú závisť opätuje prosbou o pomoc. Nakoniec sa jediná kamarátka stratí, a naša hlavná hrdinka dostane ponuku byť tou vyvolenou, ktorá sa bude učiť špeciálnou metódou.
5. 3. 2013

Ich seh, ich seh/ Dobrú noc, mami

Čo už mohla vychovať taká matka?
V určitom veku je nenávidieť svojich rodičov normálne, priam súčasť zdravého vývoja. Ani v skorom detstve sa ale určite nedá povedať, že by deti k mame a otcovi pociťovali len lásku. Rodičia sú pre nich predstaviteľmi sveta, v ktorom sú ešte stratené. Dávajú im príkazy a zákazy, karhajú ich a dieťa často nie je ani schopné pochopiť, prečo. Z toho dôvodu nie je možné prežiť detstvo bez zažitia strachu z vlastných rodičov, a bez občasného pocitu chvíľkového odcudzenia. To zväčša prejde, uvedomíme si, že predsa sú to naši rodičia. Ale čo ak nie, čo ak máme dôvod pochybovať, či to naši rodičia skutočne sú? Napríklad kvôli plastickej operácii, ako vo filme Ich seh, ich seh.
6. 10. 2015

The Perfection

V dokonalosti je hrôza

Všetko sa to začína tak nejako milo, pozitívne, so štýlom a leskom. Pravdaže s výnimkou matky, zosnulej po dlhej chorobe. Tá bola len dočasnou komplikáciou, Charlotte sa vracia do sveta virtuozity, ktorý ju víta s otvorenou náručou. A do ktorého okamžite zapadne, ako keby nikdy neodišla. Všetko je tu také krásne, všetci takí úžasní. Ide o svet dokonalosti, mohli by sme čakať, že bude náročný, tu sú ale všetci šťastní, milujú svoju prácu a hlavne seba navzájom. Obávali by sme sa, že medzi zašlou hviezdou a tou súčasnou to bude inak? Ani náhodou, nič nenarúša The Perfection.

13. 8. 2019

recenzie.

Knock Knock

Andrej Gomora | 30. 11. 2015
0
3/10          
žáner:
home invasion, psycho

Dvere neotvárať, film nepozerať


Predstavte si, že ste muž po štyridsiatke a rodina vám odišla na víkend k moru. Žijete na predmestí, naokolo nikde nikto a na dvere vám zaklopú dve sporo odeté dvadsaťročné dievčatá. Taxikár ich odviezol na zlú adresu, jedna si telefón zabudla, druhej premokol a nefunguje. Potrebovali by sa trocha zohriať, počkať na ďalší taxík. Je to síce trocha trápne, ale šaty majú premočené, v tých nemôžu prísť na party. Nemohli by si ich hodiť do sušičky? Zatiaľ hostiteľovi zo slušnosti pochvália dom, obdivujú jeho zbierku platní. Aj vypracované telo. Z bežných rozhovorov postupne prechádzajú aj na témy o sexe. Skutočne išlo o celkom náhodné Knock Knock?
 

„Kam sa film mieni uberať zatiaľ nemáme ako vedieť a celkom sa nám to páči."

Veru tak, Eli Roth sa rozhodol ukázať, že nepracuje len so samoúčelnou brutalitou. Dokonca sa snaží budovať napätie. Škoda, že najlepšie mu to ide práve na začiatku, kým diváka necháva v úplnej neistote. Nejde síce o žiadnu lahodu pre oko, no zvládnutý je aj úvod, predstavenie rodinnej idylky a šťastných no krehkých ľudí. Či už ide o úmysel alebo dôsledok obsadenia do role nie celkom sa hodiaceho Keanu Reevesa, cítime jeho násilnú snahu vyzerať ako zodpovedný a usadený otec rodiny. V zásade nám je jasné, že dievčatá sa nemohli objaviť celkom náhodou. Práve veľmi pozvoľný nárast ich podozrivosti funguje asi z celého filmu najlepšie. Tušíme, že o niečo im asi pôjde a nič pekné to najskôr nebude. No kam sa film mieni uberať zatiaľ nemáme ako vedieť a celkom sa nám to páči.

No dobre, jednu vec asi vieme uhádnuť. Tú, po ktorej začnú ísť s Evanom veci prudko dolu vodou. Vtedy by sa malo aj pomaly začať vyjasňovať, kto dievčatá sú a ako sa k Evanovým dverám dostali. V nás ale namiesto toho začne rásť dojem, že ani samotní autori si tým nie sú istí. Evanova situácia je rozhodne veľmi nepríjemná, hororové na nej ale dlho nie je vôbec nič. Roth sa asi rozhodol zapracovať na svojej reputácii dosť radikálne. Dal si záväzok násilie prakticky vylúčiť, čo by mohlo byť celkom chvályhodné odhodlanie. Kiežby to aj bez neho vedel.

„Mnoho scén je vo filme vôbec len preto, aby tam boli. A natiahli čas."

Áno, dievčatá sú psychopatky. Sú šialené, nevypočítateľné, nemajú zábrany ani svedomie. Majú Evana v hrsti, môžu si s ním robiť, čo sa im zachce. Horory s jednou obeťou to majú vždy ťažké. Potrebujú byť nápadité či inteligentné, čo ale v tomto prípade neplatí. Mnoho scén je vo filme vôbec len preto, aby tam boli. A natiahli čas. Krátka stopáž by tu asi totiž nebola prijateľná, psychologicky temná dráma sa predsa musí naťahovať. Pozeráme sa na dievčatá, ako blbnú. Nepríjemne, to nepochybne, neradi by ste ich videli u seba doma. Stále je to prakticky bez násilia aj ohrozovania životov. Evana môžeme ľutovať a nezávidieť mu. Ale báť sa o neho nemáme dôvod.

„Dve ženy týrajú svalnatého muža a jeho bezmocnosť je pre nás skôr niečo, čo sa nám snaží film nanútiť."

Nie celkom reálne sa nám nakoniec javí aj naštylizovanie celej hry. Dve ženy týrajú svalnatého muža a jeho bezmocnosť je pre nás skôr niečo, čo sa nám snaží film nanútiť. Nie vec, ktorej by sme verili sami od seba. Od nás sa očakáva, že prijmeme pravidlá filmu a budeme sa tváriť akože mu veríme. Tak isto ako pri motivácii a celej podstate dvoch chuligánok. Skrátka ich máme akceptovať, že sa takto zabávajú, a predstierať, že nám dávajú zmysel. A aby o zmysle, či dokonca hlbokej myšlienke filmu nemohli byť pochybnosti, na koniec musí prísť pointa. Vtipná a úderná, dokonca sa vás pokúsi prinútiť sa zamyslieť. Sama by nemusela byť totálne od veci, len do filmu sa príliš nehodí. Zmení jeho tón, ale už je to vlastne jedno. Úplne jedno.

Čiste z hľadiska nakrútenia nie je Knock Knock žiadna katastrofa. Ide o úplne dostačujúco vyhotovený film, ktorý je akurát absolútne dokonale o ničom. Nemá ani len náznak spádu, vzrušujúcich scén alebo zaujímavých postáv. Jeho koncepciu temnej psychopatickej hry autori scenáristicky ani náznakom nezvládli. Šialenstvu chýba smerovanie a presvedčivosť, takže skončíme pri chaose neschopnom diváka akokoľvek zaujať. Pre Rothových fanúšikov pôjde nepochybne o sklamanie, keďže radšej by sa dočkali ďalšieho gorna. Pre ostatných ťažko povedať. Len ďalší film, ktorý nie je dôvod pozerať, hoci z iného dôvodu ako zvyčajne?

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy