recenzie.

Knock Knock

Andrej Gomora | 30. 11. 2015

0

3/10          

žáner:

home invasion, psycho

Dvere neotvárať, film nepozerať

„Kam sa film mieni uberať zatiaľ nemáme ako vedieť a celkom sa nám to páči."

Veru tak, Eli Roth sa rozhodol ukázať, že nepracuje len so samoúčelnou brutalitou. Dokonca sa snaží budovať napätie. Škoda, že najlepšie mu to ide práve na začiatku, kým diváka necháva v úplnej neistote. Nejde síce o žiadnu lahodu pre oko, no zvládnutý je aj úvod, predstavenie rodinnej idylky a šťastných no krehkých ľudí. Či už ide o úmysel alebo dôsledok obsadenia do role nie celkom sa hodiaceho Keanu Reevesa, cítime jeho násilnú snahu vyzerať ako zodpovedný a usadený otec rodiny. V zásade nám je jasné, že dievčatá sa nemohli objaviť celkom náhodou. Práve veľmi pozvoľný nárast ich podozrivosti funguje asi z celého filmu najlepšie. Tušíme, že o niečo im asi pôjde a nič pekné to najskôr nebude. No kam sa film mieni uberať zatiaľ nemáme ako vedieť a celkom sa nám to páči.

No dobre, jednu vec asi vieme uhádnuť. Tú, po ktorej začnú ísť s Evanom veci prudko dolu vodou. Vtedy by sa malo aj pomaly začať vyjasňovať, kto dievčatá sú a ako sa k Evanovým dverám dostali. V nás ale namiesto toho začne rásť dojem, že ani samotní autori si tým nie sú istí. Evanova situácia je rozhodne veľmi nepríjemná, hororové na nej ale dlho nie je vôbec nič. Roth sa asi rozhodol zapracovať na svojej reputácii dosť radikálne. Dal si záväzok násilie prakticky vylúčiť, čo by mohlo byť celkom chvályhodné odhodlanie. Kiežby to aj bez neho vedel.

„Mnoho scén je vo filme vôbec len preto, aby tam boli. A natiahli čas."

Áno, dievčatá sú psychopatky. Sú šialené, nevypočítateľné, nemajú zábrany ani svedomie. Majú Evana v hrsti, môžu si s ním robiť, čo sa im zachce. Horory s jednou obeťou to majú vždy ťažké. Potrebujú byť nápadité či inteligentné, čo ale v tomto prípade neplatí. Mnoho scén je vo filme vôbec len preto, aby tam boli. A natiahli čas. Krátka stopáž by tu asi totiž nebola prijateľná, psychologicky temná dráma sa predsa musí naťahovať. Pozeráme sa na dievčatá, ako blbnú. Nepríjemne, to nepochybne, neradi by ste ich videli u seba doma. Stále je to prakticky bez násilia aj ohrozovania životov. Evana môžeme ľutovať a nezávidieť mu. Ale báť sa o neho nemáme dôvod.

„Dve ženy týrajú svalnatého muža a jeho bezmocnosť je pre nás skôr niečo, čo sa nám snaží film nanútiť."

Nie celkom reálne sa nám nakoniec javí aj naštylizovanie celej hry. Dve ženy týrajú svalnatého muža a jeho bezmocnosť je pre nás skôr niečo, čo sa nám snaží film nanútiť. Nie vec, ktorej by sme verili sami od seba. Od nás sa očakáva, že prijmeme pravidlá filmu a budeme sa tváriť akože mu veríme. Tak isto ako pri motivácii a celej podstate dvoch chuligánok. Skrátka ich máme akceptovať, že sa takto zabávajú, a predstierať, že nám dávajú zmysel. A aby o zmysle, či dokonca hlbokej myšlienke filmu nemohli byť pochybnosti, na koniec musí prísť pointa. Vtipná a úderná, dokonca sa vás pokúsi prinútiť sa zamyslieť. Sama by nemusela byť totálne od veci, len do filmu sa príliš nehodí. Zmení jeho tón, ale už je to vlastne jedno. Úplne jedno.

Čiste z hľadiska nakrútenia nie je Knock Knock žiadna katastrofa. Ide o úplne dostačujúco vyhotovený film, ktorý je akurát absolútne dokonale o ničom. Nemá ani len náznak spádu, vzrušujúcich scén alebo zaujímavých postáv. Jeho koncepciu temnej psychopatickej hry autori scenáristicky ani náznakom nezvládli. Šialenstvu chýba smerovanie a presvedčivosť, takže skončíme pri chaose neschopnom diváka akokoľvek zaujať. Pre Rothových fanúšikov pôjde nepochybne o sklamanie, keďže radšej by sa dočkali ďalšieho gorna. Pre ostatných ťažko povedať. Len ďalší film, ktorý nie je dôvod pozerať, hoci z iného dôvodu ako zvyčajne?