hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Boarding School

Nadštandardné služby pre spokojnosť rodičov
Napred si hovoríte, že kde je ten horor. Objaví sa jeden celkom trápny duch, chlapček si zakrýva zrkadlo, zjavne má trocha bujnú fantáziu. Uvidíme aj dôvod, veď číta samé komiksy a pozerá samé horory. Má doma dusno lebo je mierne pošahaný, sú s ním samé problémy. Začne sa dostavovať nepríjemný pocit z pozerania filmu, no nie tak klasicky hororový, maximálne sa tak náznakom blížime exploitationu. Povaha filmu sa celkom nezmení, ani keď ho konečne pošlú na prevýchovu. To príde, až keď divák objaví, čo je to za Boarding School.
12. 11. 2018

I Spit on Your Grave (2010)

Film, pri ktorom sa odchádza z kina
Od 70. rokov sa toho síce v horore veľa zmenilo, no ak ide o hixploitation, pravidlá ostali rovnaké. Mestské dievča vs. „vidláci" je konflikt, ktorý stále funguje, tak ako stále funguje nevraživosť medzi mestami a dedinami.  
13. 2. 2011

Bear

Medveď je živý, ale nezáživný

Jeden spoločný výlet dvoch znesvárených bratov a ich partneriek na rodinnú párty prekazí nehoda. Ich auto zíde z cesty a štvorica uviazne v lese, kde stretnú medvediu samicu, zrejme podobne vyplašenú ako oni sami. Jeden z bratov však stratí nervy a medvedicu chladnokrvne zastrelí. Pár nábojov si však mal nechať. Prichádza totiž samec, ktorý je lačný nie ani tak po ľudskom mäse, ako skôr po pomste.

20. 9. 2010

Smrtiaci príliv

Viac o kráske než o žralokovi

V roku 1891 vypísal multimilionár žijúci v New Yorku Hermann Oelrichs odmenu 500 dolárov za dôkaz, že žralok je schopný napadnúť človeka. Keď sa v roku 1916 odohrala v New Jersey séria žraločích útokov, ktorej padli za obeť štyria ľudia, prinajmenšom jedny noviny ich spočiatku pripisovali morským korytnačkám. Natoľko nevinný imidž vtedy ešte žraloky mali. Najzásadnejšiu ranu mu samozrejme zasadil film Čeľuste v roku 1975, odvtedy sa krvilační žraloci stali neodmysliteľnou súčasťou kultúry. Znova raz tak o nich hovorí dielo s názvom Smrtiaci príliv.

5. 9. 2016

Al morir la matinée

Zažiť v kine skutočný horor

Začiatok je mierne pomalý, vyžíva sa hlavne v tom, čoho je v celom filme najviac- kinofilstve. Sme v kine. Všade sú filmové plagáty, dostaneme sa do miestnosti premietačov, priamo k premietaciemu zariadeniu, bavíme sa o jeho obsluhe. Nejde o žiadne intelektuálne debaty, ide tu o vášeň v jej jednoduchej až primitívnej podobe. Milovať kino bez zbytočného premýšľania, milovať krv, akciu, jačanie od hrôzy. A vyznať sa z lásky k talianskemu giallu, syntetizátorovej hudbe, ktorá ho sprevádzala, jeho sýtym farbám a estetickému zobrazovaniu násilia. To zjavne milujú aj v Uruguaji, film nazvali Al morir la matinée.

26. 3. 2021

recenzie.

Knock Knock

Andrej Gomora | 30. 11. 2015
0
3/10          
žáner:
home invasion, psycho

Dvere neotvárať, film nepozerať


Predstavte si, že ste muž po štyridsiatke a rodina vám odišla na víkend k moru. Žijete na predmestí, naokolo nikde nikto a na dvere vám zaklopú dve sporo odeté dvadsaťročné dievčatá. Taxikár ich odviezol na zlú adresu, jedna si telefón zabudla, druhej premokol a nefunguje. Potrebovali by sa trocha zohriať, počkať na ďalší taxík. Je to síce trocha trápne, ale šaty majú premočené, v tých nemôžu prísť na party. Nemohli by si ich hodiť do sušičky? Zatiaľ hostiteľovi zo slušnosti pochvália dom, obdivujú jeho zbierku platní. Aj vypracované telo. Z bežných rozhovorov postupne prechádzajú aj na témy o sexe. Skutočne išlo o celkom náhodné Knock Knock?
 

„Kam sa film mieni uberať zatiaľ nemáme ako vedieť a celkom sa nám to páči."

Veru tak, Eli Roth sa rozhodol ukázať, že nepracuje len so samoúčelnou brutalitou. Dokonca sa snaží budovať napätie. Škoda, že najlepšie mu to ide práve na začiatku, kým diváka necháva v úplnej neistote. Nejde síce o žiadnu lahodu pre oko, no zvládnutý je aj úvod, predstavenie rodinnej idylky a šťastných no krehkých ľudí. Či už ide o úmysel alebo dôsledok obsadenia do role nie celkom sa hodiaceho Keanu Reevesa, cítime jeho násilnú snahu vyzerať ako zodpovedný a usadený otec rodiny. V zásade nám je jasné, že dievčatá sa nemohli objaviť celkom náhodou. Práve veľmi pozvoľný nárast ich podozrivosti funguje asi z celého filmu najlepšie. Tušíme, že o niečo im asi pôjde a nič pekné to najskôr nebude. No kam sa film mieni uberať zatiaľ nemáme ako vedieť a celkom sa nám to páči.

No dobre, jednu vec asi vieme uhádnuť. Tú, po ktorej začnú ísť s Evanom veci prudko dolu vodou. Vtedy by sa malo aj pomaly začať vyjasňovať, kto dievčatá sú a ako sa k Evanovým dverám dostali. V nás ale namiesto toho začne rásť dojem, že ani samotní autori si tým nie sú istí. Evanova situácia je rozhodne veľmi nepríjemná, hororové na nej ale dlho nie je vôbec nič. Roth sa asi rozhodol zapracovať na svojej reputácii dosť radikálne. Dal si záväzok násilie prakticky vylúčiť, čo by mohlo byť celkom chvályhodné odhodlanie. Kiežby to aj bez neho vedel.

„Mnoho scén je vo filme vôbec len preto, aby tam boli. A natiahli čas."

Áno, dievčatá sú psychopatky. Sú šialené, nevypočítateľné, nemajú zábrany ani svedomie. Majú Evana v hrsti, môžu si s ním robiť, čo sa im zachce. Horory s jednou obeťou to majú vždy ťažké. Potrebujú byť nápadité či inteligentné, čo ale v tomto prípade neplatí. Mnoho scén je vo filme vôbec len preto, aby tam boli. A natiahli čas. Krátka stopáž by tu asi totiž nebola prijateľná, psychologicky temná dráma sa predsa musí naťahovať. Pozeráme sa na dievčatá, ako blbnú. Nepríjemne, to nepochybne, neradi by ste ich videli u seba doma. Stále je to prakticky bez násilia aj ohrozovania životov. Evana môžeme ľutovať a nezávidieť mu. Ale báť sa o neho nemáme dôvod.

„Dve ženy týrajú svalnatého muža a jeho bezmocnosť je pre nás skôr niečo, čo sa nám snaží film nanútiť."

Nie celkom reálne sa nám nakoniec javí aj naštylizovanie celej hry. Dve ženy týrajú svalnatého muža a jeho bezmocnosť je pre nás skôr niečo, čo sa nám snaží film nanútiť. Nie vec, ktorej by sme verili sami od seba. Od nás sa očakáva, že prijmeme pravidlá filmu a budeme sa tváriť akože mu veríme. Tak isto ako pri motivácii a celej podstate dvoch chuligánok. Skrátka ich máme akceptovať, že sa takto zabávajú, a predstierať, že nám dávajú zmysel. A aby o zmysle, či dokonca hlbokej myšlienke filmu nemohli byť pochybnosti, na koniec musí prísť pointa. Vtipná a úderná, dokonca sa vás pokúsi prinútiť sa zamyslieť. Sama by nemusela byť totálne od veci, len do filmu sa príliš nehodí. Zmení jeho tón, ale už je to vlastne jedno. Úplne jedno.

Čiste z hľadiska nakrútenia nie je Knock Knock žiadna katastrofa. Ide o úplne dostačujúco vyhotovený film, ktorý je akurát absolútne dokonale o ničom. Nemá ani len náznak spádu, vzrušujúcich scén alebo zaujímavých postáv. Jeho koncepciu temnej psychopatickej hry autori scenáristicky ani náznakom nezvládli. Šialenstvu chýba smerovanie a presvedčivosť, takže skončíme pri chaose neschopnom diváka akokoľvek zaujať. Pre Rothových fanúšikov pôjde nepochybne o sklamanie, keďže radšej by sa dočkali ďalšieho gorna. Pre ostatných ťažko povedať. Len ďalší film, ktorý nie je dôvod pozerať, hoci z iného dôvodu ako zvyčajne?

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy