najčítanejšie recenzie.
Victor Frankenstein
Očista: Volebný rok
Podľa Sigmunda Freuda je existencia božieho prikázania "Nezabiješ" dôkazom, že všetci pochádzame z rodu vrahov. Túžbu vraždiť mali v krvi a niet dôvod predpokladať, že sa stratila. Niekde hlboko v nás stále je, preto si tento zákaz musíme dokola pripomínať a byť pod dozorom zákonov. Už dvakrát sme videli čo sa stane, keď podľa novej tradície v USA prestanú na jednu noc zákony platiť. Tentokrát sa tradičná noc smrti stane súčasťou predvolebného boja, preto Očista: Volebná noc.
15. 7. 2016Outcast
Čarodejnícke a mysteriózne horory s prvkom rozprávkovosti sú pre mňa výnimočne príťažlivé a vždy vo mne vzbudzujú veľké nádeje. Ich zasadenie do moderného sveta ich robí ešte zaujímavejšími - ako to bolo v krásne poetickom, ale menej hororovom Nech vojde ten pravý (o ňom a ďalších európskych hororoch tu. 18. 3. 2011
Liek na život
Generálny riaditeľ veľkej finančnej firmy, pán Pembroke, odišiel na liečenie do švajčiarskych álp. Kolegom poslal zvláštny list. Celkom podľa neho zanevrel na honbu za peniazmi a svoj dovtedajší spôsob života. Asi sa zbláznil. Firma ho potrebuje, musí podpísať jej predaj. A možno by na neho rovno mohli hodiť aj nejaké nezrovnalosti. Pošlú po neho jedného z ich pôvodcov, mladučkého Lockharta. Tomu sa po troche snahy podarí k Pembrokeovi dostať a čiastočne ho aj na návrat presvedčiť. Veci sa ale skomplikujú, Lockhart si pri nehode zlomí nohu a musí v sanatóriu zostať. Na tom mieste je niečo zvláštne. Obyvatelia blízkej dediny ho nenávidia, o bývalom majiteľovi kolujú čudné historky. Vraj chcel mať dieťa s vlastnou sestrou a v ich svadobnú noc ju dedinčania prišli zlynčovať. Všetci pacienti sa správajú zvláštne, nikto nechce odísť. Prečo aj, vysvetľuje Hannah, jediná mladučká pacientka. Neprekážajú jej ani všadeprítomné úhory?
23. 2. 2017Mara
Toho vsunutie do fázy medzi spánkom a bdením, známej ako spánková paralýza, sa nejaví vôbec ako zlý nápad. Práve preto, že veľa divákov si presne bude vedieť predstaviť, ako by sa cítili na mieste postáv. Podľa titulkov filmu je vídanie démonov v tomto stave bežný jav, ťažko povedať, nakoľko sa dá toto tvrdenie pokladať za hodnoverné. Človek má pocit, že bdie, v skutočnosti sa mu ale realita ešte stále mieša s predstavami. Čo môže byť o to nepríjemnejšie, že sa nedokáže hýbať. Film nám teda predostiera akúsi hypotézu. Aké by to asi mohlo byť, ak by tie čudné veci, ktoré človek v stave spánkovej paralýze zazrie, mohli byť skutočné. Máme si odmyslieť, že vieme, že nimi nie sú. To je trochu ako žiadať diváka, nech pre trvanie filmu uverí, že zem je plochá a môže spadnúť z jej okraja. Ale dajme tomu.
recenzie.
Dark Touch
Keď sa o tom zle hovorí, asi lepšie nezačínať
Niamh je malé dievčatko, žije s rodičmi a bratom v dome na vidieku. Niečo s nimi nie je v poriadku. Niamh raz príde s krvou v ústach k susedom. Na chlapčekovom tele je plno modrín. A v dome sa veci hýbu samé od seba. Vrchol príde jednej noci, keď na rodičov zaútočí všetko nezakotvené zariadenie. Polícia ich smrť pripíše vyčíňaniu gangu. Niamhine historky o agresívnom dome a veciach, čo sa samé hýbu zase pokladajú za prejavy traumy. Niamh sa ujmú susedia, a s terapiou jej pomáha tehotná sociálna pracovníčka. Niamh je tichá a čudná, a v jej okolí sa znova začnú hýbať veci.
„Spád do neurčita ale ako zvyčajne veľmi nefunguje, nebuduje napätie, skôr podráždenie."
Tempo, akým film vyštartuje, je skutočne obdivuhodné. Dom, tiene, tajomné prostredie, všetko funguje vynikajúco. Skvelý začiatok korunuje scéna masakru rodičov. V tej chvíli ešte nemáme najmenšie poňatie, čo sa to deje. Nie, že by sme neskôr veľmi pochopili. Spôsob, ako premyslene dom rozseká rodičov je pôsobivý aj originálny. Naladí nás na vysokú kvalitu, ktorú si ale nedokáže udržať. Postupne sa film čím ďalej zamotáva. Vstupujú niektoré pozitívne elementy, predovšetkým v podobe dvojice odvrhovaných detí. Ako celok ale čím viac naberá smerovanie, tým horšie sa naň pozerá. Sledujeme hlavne Niamh a jaj interakciu s pestúnmi. Je zvláštna, a straší ich. Na jednej strane sa tvorcovia snažia nechať jej neurčitosť, aby sme si priskoro neboli istí, čo je vlastne zač. Na druhej strane sa z nej snažia spraviť hrozbu, ktorej sa budeme báť. Presne tak je to aj v deji, keď samotná Niamh nevie, čo sa okolo nej deje. Spád do neurčita ale ako zvyčajne veľmi nefunguje, nebuduje napätie, skôr podráždenie.
„Práca s vizuálom je celkove dobrá a dá sa vďaka nej na dielo pozerať."
Asi najväčším kladom filmu po podarenej úvodnej sekvencií je chmúrne írske prostredie a detičky pripomínajúce Janu Eyrovú. Práca s vizuálom je celkove dobrá a dá sa vďaka nej na dielo pozerať. Malá Niamh je rozkošná aj tajomná, horšie to je až keď otvorí ústa. Jej replík je za celý film možno zo desať a často porušuje svoje mlčanie keď by sme to najmenej čakali. Rozprávanie jej ale nejde, čo nie je iba jej problém. Herecké výkony aj práca s hercami sú ďalšia zo slabín diela. Pri mnohých scénach sa divák cíti až trápne, ako neuveriteľne silene pohyby postáv vyzerajú. Napríklad keď sa vedľa seba zobudia dve deti, musia si presne tými istými pohybmi naraz pretrieť oči.
„Atmosféru ťahá len prostredie, čudný dej začne robiť viac škody ako úžitku."
Scén, kedy sa dostaneme k skutočnej akcií je málo. Všetky ovláda zmätok, a preto ani násilie nedokáže veľmi zabrať. Môžeme sa len sami seba pýtať, či sa to naozaj myslí tak, ako tomu rozumieme, a prečo to tak asi môže byť. Ak by už malo ísť o zabŕdnutie do skutočných psychických problémov, bolo by veľmi povrchné a hlavne zle zrozumiteľné. Atmosféru tak ťahá len prostredie, čudný dej začne robiť viac škody ako úžitku. Korunuje ho drsné finále, z hľadisku predošlého priebehu nezmyselné. Pochopiť sa dá len v kontexte skutočných udalostí, ktoré sa ale vôbec nezhodujú s tým, čo sme dovtedy videli. Na základe toho, čo nám film podal, nemáme ako pochopiť Niamhino správanie a záver nám jednoducho nedáva zmysel.
Ak chcete niečo naozaj strašidelné, pozrite si dokument, ktorý údajne tento film inšpiroval:
