najčítanejšie recenzie.
Boarding School
Visions
Masks
Už samotný príbeh je odkazom na Suspiriu Daria Argenta. Kým tam prišla Američanka do Nemecka na tanečnú školu, tu ide hlavná postava na hereckú školu založenú poľským učiteľom. Tak ako v Suspirii, aj tu cestou do školy stretne na smrť vyplašenú bývalú žiačku na úteku. A rovnako vidíme, ako ju ten istý večer zabijú. Školu tentokrát neovládajú čarodejnice, aj keď až tak ďaleko od nich nie sme. Jej zakladateľ Matteusz Gdula tu svojho času vyučoval veľmi netradičnou metódou. Študenti zomierali, a on sám nakoniec spáchal samovraždu. Aj keď jeho teória nie je jasne vysvetlená, zdá sa že bral bolesť ako stimulant hereckých výkonov. Film je v tomto smere trochu deravý, keďže napriek všetkému škola stále funguje a hlási sa k svojmu odkazu. Vyučovanie vyzerá viac menej normálne, spolužiaci sú k novoprišelkyni nevrlí, ako sa patrí. Nájde len jednu spriaznenú dušu, ktorá sa ale občas stráca v časti budovy, kam študenti nemajú prístup. Práve tam sa Gdula obesil. Najprv tvrdí, že tam chodí na súkromné hodiny, neskôr prezradí, že tam sa učí Gdulovou metódou. Prejavenú závisť opätuje prosbou o pomoc. Nakoniec sa jediná kamarátka stratí, a naša hlavná hrdinka dostane ponuku byť tou vyvolenou, ktorá sa bude učiť špeciálnou metódou.
Ich seh, ich seh/ Dobrú noc, mami
The Perfection
Všetko sa to začína tak nejako milo, pozitívne, so štýlom a leskom. Pravdaže s výnimkou matky, zosnulej po dlhej chorobe. Tá bola len dočasnou komplikáciou, Charlotte sa vracia do sveta virtuozity, ktorý ju víta s otvorenou náručou. A do ktorého okamžite zapadne, ako keby nikdy neodišla. Všetko je tu také krásne, všetci takí úžasní. Ide o svet dokonalosti, mohli by sme čakať, že bude náročný, tu sú ale všetci šťastní, milujú svoju prácu a hlavne seba navzájom. Obávali by sme sa, že medzi zašlou hviezdou a tou súčasnou to bude inak? Ani náhodou, nič nenarúša The Perfection.
recenzie.
Dark Touch
Keď sa o tom zle hovorí, asi lepšie nezačínať
Niamh je malé dievčatko, žije s rodičmi a bratom v dome na vidieku. Niečo s nimi nie je v poriadku. Niamh raz príde s krvou v ústach k susedom. Na chlapčekovom tele je plno modrín. A v dome sa veci hýbu samé od seba. Vrchol príde jednej noci, keď na rodičov zaútočí všetko nezakotvené zariadenie. Polícia ich smrť pripíše vyčíňaniu gangu. Niamhine historky o agresívnom dome a veciach, čo sa samé hýbu zase pokladajú za prejavy traumy. Niamh sa ujmú susedia, a s terapiou jej pomáha tehotná sociálna pracovníčka. Niamh je tichá a čudná, a v jej okolí sa znova začnú hýbať veci.
„Spád do neurčita ale ako zvyčajne veľmi nefunguje, nebuduje napätie, skôr podráždenie."
Tempo, akým film vyštartuje, je skutočne obdivuhodné. Dom, tiene, tajomné prostredie, všetko funguje vynikajúco. Skvelý začiatok korunuje scéna masakru rodičov. V tej chvíli ešte nemáme najmenšie poňatie, čo sa to deje. Nie, že by sme neskôr veľmi pochopili. Spôsob, ako premyslene dom rozseká rodičov je pôsobivý aj originálny. Naladí nás na vysokú kvalitu, ktorú si ale nedokáže udržať. Postupne sa film čím ďalej zamotáva. Vstupujú niektoré pozitívne elementy, predovšetkým v podobe dvojice odvrhovaných detí. Ako celok ale čím viac naberá smerovanie, tým horšie sa naň pozerá. Sledujeme hlavne Niamh a jaj interakciu s pestúnmi. Je zvláštna, a straší ich. Na jednej strane sa tvorcovia snažia nechať jej neurčitosť, aby sme si priskoro neboli istí, čo je vlastne zač. Na druhej strane sa z nej snažia spraviť hrozbu, ktorej sa budeme báť. Presne tak je to aj v deji, keď samotná Niamh nevie, čo sa okolo nej deje. Spád do neurčita ale ako zvyčajne veľmi nefunguje, nebuduje napätie, skôr podráždenie.
„Práca s vizuálom je celkove dobrá a dá sa vďaka nej na dielo pozerať."
Asi najväčším kladom filmu po podarenej úvodnej sekvencií je chmúrne írske prostredie a detičky pripomínajúce Janu Eyrovú. Práca s vizuálom je celkove dobrá a dá sa vďaka nej na dielo pozerať. Malá Niamh je rozkošná aj tajomná, horšie to je až keď otvorí ústa. Jej replík je za celý film možno zo desať a často porušuje svoje mlčanie keď by sme to najmenej čakali. Rozprávanie jej ale nejde, čo nie je iba jej problém. Herecké výkony aj práca s hercami sú ďalšia zo slabín diela. Pri mnohých scénach sa divák cíti až trápne, ako neuveriteľne silene pohyby postáv vyzerajú. Napríklad keď sa vedľa seba zobudia dve deti, musia si presne tými istými pohybmi naraz pretrieť oči.
„Atmosféru ťahá len prostredie, čudný dej začne robiť viac škody ako úžitku."
Scén, kedy sa dostaneme k skutočnej akcií je málo. Všetky ovláda zmätok, a preto ani násilie nedokáže veľmi zabrať. Môžeme sa len sami seba pýtať, či sa to naozaj myslí tak, ako tomu rozumieme, a prečo to tak asi môže byť. Ak by už malo ísť o zabŕdnutie do skutočných psychických problémov, bolo by veľmi povrchné a hlavne zle zrozumiteľné. Atmosféru tak ťahá len prostredie, čudný dej začne robiť viac škody ako úžitku. Korunuje ho drsné finále, z hľadisku predošlého priebehu nezmyselné. Pochopiť sa dá len v kontexte skutočných udalostí, ktoré sa ale vôbec nezhodujú s tým, čo sme dovtedy videli. Na základe toho, čo nám film podal, nemáme ako pochopiť Niamhino správanie a záver nám jednoducho nedáva zmysel.
Ak chcete niečo naozaj strašidelné, pozrite si dokument, ktorý údajne tento film inšpiroval:
