hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Boarding School

Nadštandardné služby pre spokojnosť rodičov
Napred si hovoríte, že kde je ten horor. Objaví sa jeden celkom trápny duch, chlapček si zakrýva zrkadlo, zjavne má trocha bujnú fantáziu. Uvidíme aj dôvod, veď číta samé komiksy a pozerá samé horory. Má doma dusno lebo je mierne pošahaný, sú s ním samé problémy. Začne sa dostavovať nepríjemný pocit z pozerania filmu, no nie tak klasicky hororový, maximálne sa tak náznakom blížime exploitationu. Povaha filmu sa celkom nezmení, ani keď ho konečne pošlú na prevýchovu. To príde, až keď divák objaví, čo je to za Boarding School.
12. 11. 2018

I Spit on Your Grave (2010)

Film, pri ktorom sa odchádza z kina
Od 70. rokov sa toho síce v horore veľa zmenilo, no ak ide o hixploitation, pravidlá ostali rovnaké. Mestské dievča vs. „vidláci" je konflikt, ktorý stále funguje, tak ako stále funguje nevraživosť medzi mestami a dedinami.  
13. 2. 2011

Bear

Medveď je živý, ale nezáživný

Jeden spoločný výlet dvoch znesvárených bratov a ich partneriek na rodinnú párty prekazí nehoda. Ich auto zíde z cesty a štvorica uviazne v lese, kde stretnú medvediu samicu, zrejme podobne vyplašenú ako oni sami. Jeden z bratov však stratí nervy a medvedicu chladnokrvne zastrelí. Pár nábojov si však mal nechať. Prichádza totiž samec, ktorý je lačný nie ani tak po ľudskom mäse, ako skôr po pomste.

20. 9. 2010

Al morir la matinée

Zažiť v kine skutočný horor

Začiatok je mierne pomalý, vyžíva sa hlavne v tom, čoho je v celom filme najviac- kinofilstve. Sme v kine. Všade sú filmové plagáty, dostaneme sa do miestnosti premietačov, priamo k premietaciemu zariadeniu, bavíme sa o jeho obsluhe. Nejde o žiadne intelektuálne debaty, ide tu o vášeň v jej jednoduchej až primitívnej podobe. Milovať kino bez zbytočného premýšľania, milovať krv, akciu, jačanie od hrôzy. A vyznať sa z lásky k talianskemu giallu, syntetizátorovej hudbe, ktorá ho sprevádzala, jeho sýtym farbám a estetickému zobrazovaniu násilia. To zjavne milujú aj v Uruguaji, film nazvali Al morir la matinée.

26. 3. 2021

Smrtiaci príliv

Viac o kráske než o žralokovi

V roku 1891 vypísal multimilionár žijúci v New Yorku Hermann Oelrichs odmenu 500 dolárov za dôkaz, že žralok je schopný napadnúť človeka. Keď sa v roku 1916 odohrala v New Jersey séria žraločích útokov, ktorej padli za obeť štyria ľudia, prinajmenšom jedny noviny ich spočiatku pripisovali morským korytnačkám. Natoľko nevinný imidž vtedy ešte žraloky mali. Najzásadnejšiu ranu mu samozrejme zasadil film Čeľuste v roku 1975, odvtedy sa krvilační žraloci stali neodmysliteľnou súčasťou kultúry. Znova raz tak o nich hovorí dielo s názvom Smrtiaci príliv.

5. 9. 2016

recenzie.

Dark Touch

Andrej Gomora | 31. 1. 2014
0
4/10          
žáner:
bizarre, psycho

Keď sa o tom zle hovorí, asi lepšie nezačínať


Poznáte ten pocit, že nemáte šajnu o čom vlastne tento film bol. Najlepšie rovno nejaká vážna téma, spracovaná príliš zmätene, aby vám niečo mohla povedať. Mohlo tam byť dieťa poznačené týraním, ale vlastne ani nemuselo. Potom vám zostáva len užívať si formu, ako napríklad vo firme Dark Touch.
 

Niamh je malé dievčatko, žije s rodičmi a bratom v dome na vidieku. Niečo s nimi nie je v poriadku. Niamh raz príde s krvou v ústach k susedom. Na chlapčekovom tele je plno modrín. A v dome sa veci hýbu samé od seba. Vrchol príde jednej noci, keď na rodičov zaútočí všetko nezakotvené zariadenie. Polícia ich smrť pripíše vyčíňaniu gangu. Niamhine historky o agresívnom dome a veciach, čo sa samé hýbu zase pokladajú za prejavy traumy. Niamh sa ujmú susedia, a s terapiou jej pomáha tehotná sociálna pracovníčka. Niamh je tichá a čudná, a v jej okolí sa znova začnú hýbať veci.

„Spád do neurčita ale ako zvyčajne veľmi nefunguje, nebuduje napätie, skôr podráždenie."

Tempo, akým film vyštartuje, je skutočne obdivuhodné. Dom, tiene, tajomné prostredie, všetko funguje vynikajúco. Skvelý začiatok korunuje scéna masakru rodičov. V tej chvíli ešte nemáme najmenšie poňatie, čo sa to deje. Nie, že by sme neskôr veľmi pochopili. Spôsob, ako premyslene dom rozseká rodičov je pôsobivý aj originálny. Naladí nás na vysokú kvalitu, ktorú si ale nedokáže udržať. Postupne sa film čím ďalej zamotáva. Vstupujú niektoré pozitívne elementy, predovšetkým v podobe dvojice odvrhovaných detí. Ako celok ale čím viac naberá smerovanie, tým horšie sa naň pozerá. Sledujeme hlavne Niamh a jaj interakciu s pestúnmi. Je zvláštna, a straší ich. Na jednej strane sa tvorcovia snažia nechať jej neurčitosť, aby sme si priskoro neboli istí, čo je vlastne zač. Na druhej strane sa z nej snažia spraviť hrozbu, ktorej sa budeme báť. Presne tak je to aj v deji, keď samotná Niamh nevie, čo sa okolo nej deje. Spád do neurčita ale ako zvyčajne veľmi nefunguje, nebuduje napätie, skôr podráždenie.

„Práca s vizuálom je celkove dobrá a dá sa vďaka nej na dielo pozerať."

Asi najväčším kladom filmu po podarenej úvodnej sekvencií je chmúrne írske prostredie a detičky pripomínajúce Janu Eyrovú. Práca s vizuálom je celkove dobrá a dá sa vďaka nej na dielo pozerať. Malá Niamh je rozkošná aj tajomná, horšie to je až keď otvorí ústa. Jej replík je za celý film možno zo desať a často porušuje svoje mlčanie keď by sme to najmenej čakali. Rozprávanie jej ale nejde, čo nie je iba jej problém. Herecké výkony aj práca s hercami sú ďalšia zo slabín diela. Pri mnohých scénach sa divák cíti až trápne, ako neuveriteľne silene pohyby postáv vyzerajú. Napríklad keď sa vedľa seba zobudia dve deti, musia si presne tými istými pohybmi naraz pretrieť oči.

„Atmosféru ťahá len prostredie, čudný dej začne robiť viac škody ako úžitku."

Scén, kedy sa dostaneme k skutočnej akcií je málo. Všetky ovláda zmätok, a preto ani násilie nedokáže veľmi zabrať. Môžeme sa len sami seba pýtať, či sa to naozaj myslí tak, ako tomu rozumieme, a prečo to tak asi môže byť. Ak by už malo ísť o zabŕdnutie do skutočných psychických problémov, bolo by veľmi povrchné a hlavne zle zrozumiteľné. Atmosféru tak ťahá len prostredie, čudný dej začne robiť viac škody ako úžitku. Korunuje ho drsné finále, z hľadisku predošlého priebehu nezmyselné. Pochopiť sa dá len v kontexte skutočných udalostí, ktoré sa ale vôbec nezhodujú s tým, čo sme dovtedy videli. Na základe toho, čo nám film podal, nemáme ako pochopiť Niamhino správanie a záver nám jednoducho nedáva zmysel.

Ak chcete niečo naozaj strašidelné, pozrite si dokument, ktorý údajne tento film inšpiroval:

 
Dark Touch úplne zlyháva v hlavnej postave, ktorá je síce rozkošná a všetkým odcudzená, no vôbec nie je hrozivá. Pre realistické hororové spracovanie už je to asi predsa len priťažká téma, lenže zostať na pol ceste nie je riešenie. Na porovnanie sa automaticky ponúka Carrie, ktorej veľká výhoda bol vek nad hranicou hororovej prijateľnosti. Zostáva nám tak len krásne Írsko, nakoniec nie najslabší dôvod vôbec film pozerať.

 

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy