najčítanejšie recenzie.
3 From Hell
Rob Zombie je nepochybne svojský tvorca, a jeho štýl vám jednoducho musí sadnúť. Konkrétne vás musí baviť vyžívanie sa v pomerne priamočiarej brutalite a intenzívnej akcii. Podobne ako u Eliho Rotha tu cítiť ten cynicko sadistický podtón, môže nám akurát pripadať o niečo hravejší. Ide len o výrazne násilnú zábavku, ktorá od mučenia nie je ďaleko, celkom sa naň ale nesústreďuje. Hrdinami sa tak či onak stávajú postavy, ktoré by inak mali byť negatívne. Keď ale ide o zobrazenie čo najviac smrti, predsa by sme nemohli držať palce obetiam. Tak to bolo v predošlých dieloch série, ktorá dovršuje štatút trilógie filmom 3 From Hell.
Krampus
Polaroid
Na úvodnej vražde je pozitívne, nakoľko priamo ide na vec. V poslednom čase sme si pri duchárinách zvykli na dlhé obliehanie budúcich obetí. Niečo sa na ne upne, nezmyselne sa to dokola zjavuje v ich okolí, primitívne nás to straší. Aby sme vôbec začali pochybovať, či sa to aj na niečo zmôže. Tentokrát je to hneď od začiatku krátky proces. Sekvencia pritom má všetko, čo by mať mala. Postupne hustne, buduje intenzívny strach, niečo sa zjaví, z nejasnej entity sa to sformuje na priamu a nebezpečnú silu. Ktorá svoj úmysel rovno aj dokoná. Stačilo, že niekto sa tu odfotil aparátom značky Polaroid.
Nevesta na zabitie
Začiatok je dosť klasický a spĺňa štandardy filmov či komédií o vstupe do rodiny. On je bohatý, ona vyrastala bez rodičov. Snobská rodina ako keby ju nenávidela, hoci sa nevesta tvári nervózne, skôr máme dojem, že jej to je jedno. Ide o obligátny folklór s nedôverujúcimi rodičmi a zazerajúcou tetou. Hlavná je láska, tej cíti od manžela viac než dosť. Zatiaľ. Film si možno na pár výnimiek drží úroveň a vyhýba sa skĺznutiu do uletenosti, aj keď sa tá miestami priam ponúka. Niektoré postavy sú komické, stále ale uveriteľné a zhruba rovnako by mohli vyzerať v nehororovej komédii. Samozrejme, uletená musí byť samotná zápletka.
The Silence
Jedna vec je využívať nejaký druh ľudského postihnutia pre zdramatizovanie hororu, videli sme slepých, hluchých aj vozičkárov. Keď sme ale mali v pomerne krátkej dobe Tiché miesto, kde bolo dôležité zostať ticho, a Bird Box, kde bolo zase potrebné zatvárať oči, ďalší horor, kde sa treba ukrývať v tichu pôsobí mierne redundantne. Tu sa totiž nezdá, že by vznikal akýsi nový žáner, špecifickosť je naopak natoľko nápadná, že sa okolo nej musí krútiť celý film. Takže si človek celkom nevie predstaviť niečo v tomto jednom smere podobné, ale pritom stále dostatočne odlišné, aby sa mu nezdalo zbytočné to pozerať. Nový film má originálny ešte aj názov. The Silence.
recenzie.
Dark Touch
Keď sa o tom zle hovorí, asi lepšie nezačínať
Niamh je malé dievčatko, žije s rodičmi a bratom v dome na vidieku. Niečo s nimi nie je v poriadku. Niamh raz príde s krvou v ústach k susedom. Na chlapčekovom tele je plno modrín. A v dome sa veci hýbu samé od seba. Vrchol príde jednej noci, keď na rodičov zaútočí všetko nezakotvené zariadenie. Polícia ich smrť pripíše vyčíňaniu gangu. Niamhine historky o agresívnom dome a veciach, čo sa samé hýbu zase pokladajú za prejavy traumy. Niamh sa ujmú susedia, a s terapiou jej pomáha tehotná sociálna pracovníčka. Niamh je tichá a čudná, a v jej okolí sa znova začnú hýbať veci.
„Spád do neurčita ale ako zvyčajne veľmi nefunguje, nebuduje napätie, skôr podráždenie."
Tempo, akým film vyštartuje, je skutočne obdivuhodné. Dom, tiene, tajomné prostredie, všetko funguje vynikajúco. Skvelý začiatok korunuje scéna masakru rodičov. V tej chvíli ešte nemáme najmenšie poňatie, čo sa to deje. Nie, že by sme neskôr veľmi pochopili. Spôsob, ako premyslene dom rozseká rodičov je pôsobivý aj originálny. Naladí nás na vysokú kvalitu, ktorú si ale nedokáže udržať. Postupne sa film čím ďalej zamotáva. Vstupujú niektoré pozitívne elementy, predovšetkým v podobe dvojice odvrhovaných detí. Ako celok ale čím viac naberá smerovanie, tým horšie sa naň pozerá. Sledujeme hlavne Niamh a jaj interakciu s pestúnmi. Je zvláštna, a straší ich. Na jednej strane sa tvorcovia snažia nechať jej neurčitosť, aby sme si priskoro neboli istí, čo je vlastne zač. Na druhej strane sa z nej snažia spraviť hrozbu, ktorej sa budeme báť. Presne tak je to aj v deji, keď samotná Niamh nevie, čo sa okolo nej deje. Spád do neurčita ale ako zvyčajne veľmi nefunguje, nebuduje napätie, skôr podráždenie.
„Práca s vizuálom je celkove dobrá a dá sa vďaka nej na dielo pozerať."
Asi najväčším kladom filmu po podarenej úvodnej sekvencií je chmúrne írske prostredie a detičky pripomínajúce Janu Eyrovú. Práca s vizuálom je celkove dobrá a dá sa vďaka nej na dielo pozerať. Malá Niamh je rozkošná aj tajomná, horšie to je až keď otvorí ústa. Jej replík je za celý film možno zo desať a často porušuje svoje mlčanie keď by sme to najmenej čakali. Rozprávanie jej ale nejde, čo nie je iba jej problém. Herecké výkony aj práca s hercami sú ďalšia zo slabín diela. Pri mnohých scénach sa divák cíti až trápne, ako neuveriteľne silene pohyby postáv vyzerajú. Napríklad keď sa vedľa seba zobudia dve deti, musia si presne tými istými pohybmi naraz pretrieť oči.
„Atmosféru ťahá len prostredie, čudný dej začne robiť viac škody ako úžitku."
Scén, kedy sa dostaneme k skutočnej akcií je málo. Všetky ovláda zmätok, a preto ani násilie nedokáže veľmi zabrať. Môžeme sa len sami seba pýtať, či sa to naozaj myslí tak, ako tomu rozumieme, a prečo to tak asi môže byť. Ak by už malo ísť o zabŕdnutie do skutočných psychických problémov, bolo by veľmi povrchné a hlavne zle zrozumiteľné. Atmosféru tak ťahá len prostredie, čudný dej začne robiť viac škody ako úžitku. Korunuje ho drsné finále, z hľadisku predošlého priebehu nezmyselné. Pochopiť sa dá len v kontexte skutočných udalostí, ktoré sa ale vôbec nezhodujú s tým, čo sme dovtedy videli. Na základe toho, čo nám film podal, nemáme ako pochopiť Niamhino správanie a záver nám jednoducho nedáva zmysel.
Ak chcete niečo naozaj strašidelné, pozrite si dokument, ktorý údajne tento film inšpiroval:
