hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Boarding School

Nadštandardné služby pre spokojnosť rodičov
Napred si hovoríte, že kde je ten horor. Objaví sa jeden celkom trápny duch, chlapček si zakrýva zrkadlo, zjavne má trocha bujnú fantáziu. Uvidíme aj dôvod, veď číta samé komiksy a pozerá samé horory. Má doma dusno lebo je mierne pošahaný, sú s ním samé problémy. Začne sa dostavovať nepríjemný pocit z pozerania filmu, no nie tak klasicky hororový, maximálne sa tak náznakom blížime exploitationu. Povaha filmu sa celkom nezmení, ani keď ho konečne pošlú na prevýchovu. To príde, až keď divák objaví, čo je to za Boarding School.
12. 11. 2018

Korisť

Žraločí horor, len s aligátorom

Žraločie horory sme tu mali tri letá po sebe, už ten posledný cítil, že toho začína byť priveľa, musí sa trocha odlíšiť. Bez vodného zvieraťa to nešlo, nech majú ľudia na čo myslieť, keď sa pôjdu kúpať. Aligátory severoamerické majú ročne na svedomí zhruba rovnako zanedbateľný počet obetí ako žraloky, na rozdiel od takého krokodíla nílskeho. Ten ročne zožerie až do tisícky ľudí a medzi predátormi loviacimi ľudí ako korisť sa mu často prisudzuje svetové prvenstvo. Zato aligátor má to šťastie, že žije v privilegovanej Amerike. Preto z neho toho leto spravili hviezdu filmu Korisť.

16. 7. 2019

Sinister 2

Mohlo sa to skončiť aj horšie
Prvý Sinister sme sledovali z pohľadu obete. Pátrajúcej, no nevedomej, obete, s ktorou sa priam zahrávali. Stála proti nej neporaziteľná sila fungujúca neomylne a jej vstup do niekoho života mohol mať len jeden koniec. Pochopili sme jej logiku, ako svoje obete nachádza a čo sa im zhruba stane. Čo za silu to je a ako pracuje na dokonaní svojho diela nám ale nenaznačili. Pohľad z druhej strany, či skôr niekde zo stredu nám sprostredkuje až Sinister 2.
21. 9. 2015

Smrtiaci príliv

Viac o kráske než o žralokovi

V roku 1891 vypísal multimilionár žijúci v New Yorku Hermann Oelrichs odmenu 500 dolárov za dôkaz, že žralok je schopný napadnúť človeka. Keď sa v roku 1916 odohrala v New Jersey séria žraločích útokov, ktorej padli za obeť štyria ľudia, prinajmenšom jedny noviny ich spočiatku pripisovali morským korytnačkám. Natoľko nevinný imidž vtedy ešte žraloky mali. Najzásadnejšiu ranu mu samozrejme zasadil film Čeľuste v roku 1975, odvtedy sa krvilační žraloci stali neodmysliteľnou súčasťou kultúry. Znova raz tak o nich hovorí dielo s názvom Smrtiaci príliv.

5. 9. 2016

Ich seh, ich seh/ Dobrú noc, mami

Čo už mohla vychovať taká matka?
V určitom veku je nenávidieť svojich rodičov normálne, priam súčasť zdravého vývoja. Ani v skorom detstve sa ale určite nedá povedať, že by deti k mame a otcovi pociťovali len lásku. Rodičia sú pre nich predstaviteľmi sveta, v ktorom sú ešte stratené. Dávajú im príkazy a zákazy, karhajú ich a dieťa často nie je ani schopné pochopiť, prečo. Z toho dôvodu nie je možné prežiť detstvo bez zažitia strachu z vlastných rodičov, a bez občasného pocitu chvíľkového odcudzenia. To zväčša prejde, uvedomíme si, že predsa sú to naši rodičia. Ale čo ak nie, čo ak máme dôvod pochybovať, či to naši rodičia skutočne sú? Napríklad kvôli plastickej operácii, ako vo filme Ich seh, ich seh.
6. 10. 2015

recenzie.

Victor Frankenstein

Andrej Gomora | 4. 12. 2015
0
2/10          
žáner:
bizarre

Znova to isté inak, nudnejšie


Frankenstein je krásny príklad postavy, ktorá svojou slávou ďaleko presiahla dielo, z ktorého pochádza. Totiž Frankenstein pôvodne nebola ani oživená príšera, ale jej stvoriteľ. To je už samozrejme všetkým jedno, rovnako ako presný obsah diela, v ktorom sa prvýkrát objavil. Aj to, že ho napísala Mary Shelley a malo ísť o prvý román žánra sci fi aj jeden z prvých hororov. Tá Mary Shelley, o ktorej sa nikdy nemôže nespomenúť, že bola manželkou Percy Bysshe Shelleyho. A znova sa hlavne v našich končinách všetci len tvária, že vedia, o koho ide. Čo už, z Frankensteina je kultúrne dedičstvo s kolektívnym vlastníctvom, takže každý si s ním už robí, čo chce. Teraz nám napríklad film opisuje neznámy príbeh jeho tvorcu a tak sa aj volá, Victor Frankenstein.
 

Ten príbeh v skutočnosti nie je neznámy, Shelley sa ním vo svojom románe zaoberala. Vyzeral u nej skutočne úplne inak, ale tým už sa radšej nezaoberajme. Novinka v kinách nám totiž do diela cíti potrebu vniesť hneď niekoľko zásadne nových prvkov. Prvým je prítomnosť jeho asistenta, pôvodne cirkusového hrbáča študujúceho si medzi predstaveniami lekárske knihy. Spolu s Frankensteinom zachránia artistke život po páde z hrazdy. Ten v ňom hneď vidí výnimočný talent, z cirkusu ho ukradne, dá mu meno a spraví z neho človeka. Podarí sa im zložiť z kusov zvieracích mŕtvol šimpanza a napriek stíhaniu polície aj nedôvere ostatných lekárov ho oživiť. V ich schopnosti uverí len jediný, no to im stačí. Je totiž členom jednej z najbohatších rodín v Anglicku a rád by si s Frankensteinovou pomocou zostrojil vlastnú armádu, alebo niečo na ten spôsob.

„Úmysel opísať čo najpodrobnejšie samotného tvorcu najskôr narazil na otázku, čo zaujímavé sa o ňom vlastne dá povedať."

Úprava príbehu by ešte nemusela byť zásadný problém, tým je skôr dokonalé prekrútenie čo sa týka tematiky aj atmosféry. Úmysel opísať čo najpodrobnejšie samotného tvorcu najskôr narazil na otázku, čo zaujímavé sa o ňom vlastne dá povedať. Bol múdry, študoval veľa kníh, to by asi nebol dobrý film, hlavne horor. Tým je ale film aj tak len do veľmi obmedzenej miery. Máme tu prvky krimi s filozofujúcim policajtom. Drámu o šialenom géniovi, melodrámu o premene klauna na človeka a romancu o jeho vzťahu so zachránenou akrobatkou. Hororovou sa dá nezvať len príšera, väčšinu času je to teda horor len v štádiu prípravy. Po pár vzrušujúcich scénach s ožívajúcimi orgánmi a drsných záberoch na tlčúce srdcia nás prvýkrát mierne vzruší až scéna so šimpanzom. Aspoň ten sa podaril.

„Hlavne dejovo sa horor stráca, priveľa ostatných zložiek mu necháva zúfalo málo priestoru."

Náznaky temnej atmosféry tu máme, aj vďaka drsnému cirkusu v nás zostáva dojem, že film by rád ukázal hrôz aj viac. Hlavne dejovo sa ale horor stráca, priveľa ostatných zložiek mu necháva zúfalo málo priestoru. Ak by ich bolo menej a išlo by o sprievodný príbeh k fungujúcemu hororu, asi by sme ich kvalitu dokázali prežiť. Takto film nielen neľaká, miestami je trápny v asi každom možnom zmysle. Pôsobí ako nasládlo oddychový historický film pre mladé publikum a robotníkov po niekoľkodňovej nepretržitej šichte.

„Monštrum je presvedčivé a zároveň hrozivé. Tiež je ale natoľko nemožné, že by o ňom určite nešlo spraviť viac ako pár minút filmu."

Vrcholom by samozrejme malo byť finále, aspoň tým hororovým. Stvorenie monštra. Jeho priebeh nemá nič spoločné asi s románom a asi ani jednou z doteraz nakrútených filmových verzií. Nič to. Tej trochy hororu sa nám dostane, nech je aj krátka a predvídateľná. Monštrum je presvedčivé a zároveň hrozivé. Tiež je ale natoľko nemožné, že by o ňom určite nešlo spraviť viac ako pár minút filmu. Zhruba polovicu tých, ktoré by sme tu mohli nazvať hororovými, a kvôli ktorým sa film ako horor určite pozerať neoplatí.

Victor Frankenstein chce byť film o samotnom stvoriteľovi príšery a tým aj je. Vymýšľa si more nezmyslov, aby sa spravil čo i len trochu zaujímavým, a hororový príbeh necháva na pozadí, keďže o tom ani byť nechcel. Výsledkom je film bez pochopiteľného úmyslu vo vzťahu k divákovi, keď tak čo najmenej náročne ho zabaviť. Určite nejde o dobrú voľbu, ak vyslovene túžite po horore. Len ak túžite v multiplexe vidieť ďalší bezduchý a nezaujímavý výplod filmového priemyslu.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok