hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Repulsion

Čo sa odohráva v ženskej hlave pri pohľade na muža
Romanovi Polanskému napred v auguste 1969 zavraždili kumpáni Charlesa Mansona tehotnú manželku. V roku 1977 ho pre zmenu obvinili zo zdrogovania a znásilnenia 13 ročného dievčaťa. On tvrdí, že drogy jej nedal a so stykom súhlasila. Nestačí, že mala 13 rokov? Polanského kariéru zločin ovplyvnil len v tom, že namiesto Ameriky nakrúca filmy v Európe a musí sa vyhýbať cestám do krajín, ktoré by ho mohli do USA vydať. Nečelí všeobecnému odsúdeniu a výzvam na bojkot, zbiera ocenenia za filmy. Ak ste aj vy ochotní napriek pomerne vážnemu prehrešku umelca nezatratiť, za pozornosť stojí napríklad aj jeho film z roku 1965 s názvom Repulsion.
9. 12. 2015

Brightburn

Superman, len trochu iný

Nie sme vôbec ďaleko od nedávneho Potomka, hoci témy ako odcudzenie tentokrát skúmame oveľa povrchnejšie. Tu máme totiž skôr superhrdinský námet a tomu zodpovedá aj štýl jeho spracovania. Spraviť Supermana naopak znie zaujímavo predovšetkým ako hypotéza, či pokus. Tentokrát bez vysvetľovania a príbehu z planéty Kryptón. Prečo by ten tvor, ktorý padne na zem a má nadprirodzené schopnosti, nemohol byť zlý? V poslednom čase sa predsa zvykli superhrdinovia skúmať zo všetkých strán a robili sa filmy či rovno seriály o každom jednom období ich života. Úskalia tohto spracovania musia nepochybne napadať každému, poňať sa ale dá mnohými spôsobmi.

20. 5. 2019

Cyntoryn zvieratiek

Viditeľne iný

Na rozdiel od diel ako Osvietenie, Mŕtva zóna či Carrie nerežíroval Cintorín domácich zvierat z roku 1989 známy režisér a tento film ani nepatrí medzi kriticky najuznávanejšie z diel podľa predlohy Stephena Kinga. Pomerne presne sa drží príbehu z knihy, veď scenár napísal samotný spisovateľ, a filmársky ide o skôr jednoduché a priamočiare dielo. Vďaka výbornej atmosfére a niekoľkým pamätným scénam a výrokom si aj tak vyslúžil svoj vlastný osobitný kult, takže nepochybne bolo nemálo fanúšikov zvedavých, ako bude vyzerať remake, či nová adaptácia knihy, uvádzaná do distribúcie pod menom Cyntoryn zvieratiek.

30. 4. 2019

Boarding School

Nadštandardné služby pre spokojnosť rodičov
Napred si hovoríte, že kde je ten horor. Objaví sa jeden celkom trápny duch, chlapček si zakrýva zrkadlo, zjavne má trocha bujnú fantáziu. Uvidíme aj dôvod, veď číta samé komiksy a pozerá samé horory. Má doma dusno lebo je mierne pošahaný, sú s ním samé problémy. Začne sa dostavovať nepríjemný pocit z pozerania filmu, no nie tak klasicky hororový, maximálne sa tak náznakom blížime exploitationu. Povaha filmu sa celkom nezmení, ani keď ho konečne pošlú na prevýchovu. To príde, až keď divák objaví, čo je to za Boarding School.
12. 11. 2018

Mercy Black

Opäť raz pozor na malé deti

Začiatok je priam realistický a začína s budovaním celkom uveriteľnej postavy. Či už išlo o psychickú poruchu alebo ducha, stráviť mladosť v liečebni a začínať žiť niekedy po dvadsiatke je ľudsky zaujímavý údel. Film sa doň snaží vnoriť a v rámci hororového žánra ide o pomerne zaujímavé a presvedčivé vnorenie. Skutočne sa seba samých pýtame, čo s takým človekom môže byť, a ako asi môže žiť ďalej. Po všetkých stránkach, vôbec ako sa jej podarí začleniť sa do spoločnosti. Tie hlavné komplikácie pritom ešte len prídu. Dôvod prečo ju zavreli samozrejme nemôže pominúť, do Marininho života sa musí rýchlo vrátiť aj Mercy Black.

23. 4. 2019

recenzie.

Victor Frankenstein

Andrej Gomora | 4. 12. 2015
0
2/10          
žáner:
bizarre

Znova to isté inak, nudnejšie


Frankenstein je krásny príklad postavy, ktorá svojou slávou ďaleko presiahla dielo, z ktorého pochádza. Totiž Frankenstein pôvodne nebola ani oživená príšera, ale jej stvoriteľ. To je už samozrejme všetkým jedno, rovnako ako presný obsah diela, v ktorom sa prvýkrát objavil. Aj to, že ho napísala Mary Shelley a malo ísť o prvý román žánra sci fi aj jeden z prvých hororov. Tá Mary Shelley, o ktorej sa nikdy nemôže nespomenúť, že bola manželkou Percy Bysshe Shelleyho. A znova sa hlavne v našich končinách všetci len tvária, že vedia, o koho ide. Čo už, z Frankensteina je kultúrne dedičstvo s kolektívnym vlastníctvom, takže každý si s ním už robí, čo chce. Teraz nám napríklad film opisuje neznámy príbeh jeho tvorcu a tak sa aj volá, Victor Frankenstein.
 

Ten príbeh v skutočnosti nie je neznámy, Shelley sa ním vo svojom románe zaoberala. Vyzeral u nej skutočne úplne inak, ale tým už sa radšej nezaoberajme. Novinka v kinách nám totiž do diela cíti potrebu vniesť hneď niekoľko zásadne nových prvkov. Prvým je prítomnosť jeho asistenta, pôvodne cirkusového hrbáča študujúceho si medzi predstaveniami lekárske knihy. Spolu s Frankensteinom zachránia artistke život po páde z hrazdy. Ten v ňom hneď vidí výnimočný talent, z cirkusu ho ukradne, dá mu meno a spraví z neho človeka. Podarí sa im zložiť z kusov zvieracích mŕtvol šimpanza a napriek stíhaniu polície aj nedôvere ostatných lekárov ho oživiť. V ich schopnosti uverí len jediný, no to im stačí. Je totiž členom jednej z najbohatších rodín v Anglicku a rád by si s Frankensteinovou pomocou zostrojil vlastnú armádu, alebo niečo na ten spôsob.

„Úmysel opísať čo najpodrobnejšie samotného tvorcu najskôr narazil na otázku, čo zaujímavé sa o ňom vlastne dá povedať."

Úprava príbehu by ešte nemusela byť zásadný problém, tým je skôr dokonalé prekrútenie čo sa týka tematiky aj atmosféry. Úmysel opísať čo najpodrobnejšie samotného tvorcu najskôr narazil na otázku, čo zaujímavé sa o ňom vlastne dá povedať. Bol múdry, študoval veľa kníh, to by asi nebol dobrý film, hlavne horor. Tým je ale film aj tak len do veľmi obmedzenej miery. Máme tu prvky krimi s filozofujúcim policajtom. Drámu o šialenom géniovi, melodrámu o premene klauna na človeka a romancu o jeho vzťahu so zachránenou akrobatkou. Hororovou sa dá nezvať len príšera, väčšinu času je to teda horor len v štádiu prípravy. Po pár vzrušujúcich scénach s ožívajúcimi orgánmi a drsných záberoch na tlčúce srdcia nás prvýkrát mierne vzruší až scéna so šimpanzom. Aspoň ten sa podaril.

„Hlavne dejovo sa horor stráca, priveľa ostatných zložiek mu necháva zúfalo málo priestoru."

Náznaky temnej atmosféry tu máme, aj vďaka drsnému cirkusu v nás zostáva dojem, že film by rád ukázal hrôz aj viac. Hlavne dejovo sa ale horor stráca, priveľa ostatných zložiek mu necháva zúfalo málo priestoru. Ak by ich bolo menej a išlo by o sprievodný príbeh k fungujúcemu hororu, asi by sme ich kvalitu dokázali prežiť. Takto film nielen neľaká, miestami je trápny v asi každom možnom zmysle. Pôsobí ako nasládlo oddychový historický film pre mladé publikum a robotníkov po niekoľkodňovej nepretržitej šichte.

„Monštrum je presvedčivé a zároveň hrozivé. Tiež je ale natoľko nemožné, že by o ňom určite nešlo spraviť viac ako pár minút filmu."

Vrcholom by samozrejme malo byť finále, aspoň tým hororovým. Stvorenie monštra. Jeho priebeh nemá nič spoločné asi s románom a asi ani jednou z doteraz nakrútených filmových verzií. Nič to. Tej trochy hororu sa nám dostane, nech je aj krátka a predvídateľná. Monštrum je presvedčivé a zároveň hrozivé. Tiež je ale natoľko nemožné, že by o ňom určite nešlo spraviť viac ako pár minút filmu. Zhruba polovicu tých, ktoré by sme tu mohli nazvať hororovými, a kvôli ktorým sa film ako horor určite pozerať neoplatí.

Victor Frankenstein chce byť film o samotnom stvoriteľovi príšery a tým aj je. Vymýšľa si more nezmyslov, aby sa spravil čo i len trochu zaujímavým, a hororový príbeh necháva na pozadí, keďže o tom ani byť nechcel. Výsledkom je film bez pochopiteľného úmyslu vo vzťahu k divákovi, keď tak čo najmenej náročne ho zabaviť. Určite nejde o dobrú voľbu, ak vyslovene túžite po horore. Len ak túžite v multiplexe vidieť ďalší bezduchý a nezaujímavý výplod filmového priemyslu.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok