hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Boarding School

Nadštandardné služby pre spokojnosť rodičov
Napred si hovoríte, že kde je ten horor. Objaví sa jeden celkom trápny duch, chlapček si zakrýva zrkadlo, zjavne má trocha bujnú fantáziu. Uvidíme aj dôvod, veď číta samé komiksy a pozerá samé horory. Má doma dusno lebo je mierne pošahaný, sú s ním samé problémy. Začne sa dostavovať nepríjemný pocit z pozerania filmu, no nie tak klasicky hororový, maximálne sa tak náznakom blížime exploitationu. Povaha filmu sa celkom nezmení, ani keď ho konečne pošlú na prevýchovu. To príde, až keď divák objaví, čo je to za Boarding School.
12. 11. 2018

Suspiria (2018)

Menej farieb, viac tanca

Pôvodná Suspiria si svoj kultový status získala vďaka funkčnej zmesi prvkov pochádzajúcich z inej doby. Naivný scenár, úchvatný vizuál plný sýtych farieb, gotické prostredie, úžasná hudba, no a réžia Daria Argenta v najlepšej forme. Jej atmosféra patrí medzi najosobitejšie zážitky v dejinách hororu, snaha zopakovať ju sa preto spočiatku javila značne šialene. Náznaky dôvery vzbudila až serióznosť, s akou tvorcovia k novému projektu pristupovali. Obsadenie Tildy Swinton, hudba od Thoma Yorkea. Režisér Luca Guadagnino bol vraj možnosťou film nakrútiť posadnutý už od svojich 14 rokov, a hoci ide o jeho prvý horor, ako artový režisér svoje kvality už dokázal. Pochopiteľne tak nejako musí potom vyzerať aj výsledok.

15. 3. 2019

Carrie

Počíta sa znásilnenie mŕtvoly za stratu panenstva?
Asi ešte nikto nedokázal, že remake môže filmu niečo zásadné pridať. Dôkazov ako ho môže pokaziť existuje naopak nespočetne. Znova musíme uvažovať či v nás nádej vidieť film zmodernizovaný a v kine prebije hnev zo znesväcovania klasiky. Ďalšou vykopanou mŕtvolou je Carrie, v predošlej verzii vynikajúco obsadená a zrežírovaná. Šikana je nepochybne večná, takže príbeh by určite mal vedieť čo to ponúknuť aj dnešnému divákovi. Ako bude film fungovať ako celok a koľko prvkov sa v ňom podarí uchrániť sme boli určite všetci zvedaví.
18. 10. 2013

The Visit

Tiež vám tvrdili, že starí rodičia nehryzú?
Pri starých ľuďoch si už človek nemôže byť ničím istý. Nemusia ani mať Alzheimera, všetci ich aj tak berú, že sú skrátka iní. Patrí sa k nim byť tolerantní, oni určitú mieru tolerancie očakávajú, vyžadujú a niekedy si ju zjavne aj užívajú. Priam si z vás s jej pomocou robia žarty. Napríklad ak by pätnásťročné dievča požiadala matka, aby celé vliezlo do rúry, nech ju poriadne vyčistí, asi by mu ani neprišla na rozum možnosť vážnosti tejto požiadavky. To isté spraví babka a dievča ochotne do rúry vlezie. Dokonca sa tam nechá zatvoriť, aby babička zatiaľ zvonka umyla dvierka. U svojich starých rodičov je prvýkrát ako The Visit.
20. 10. 2015

Tokyo Gore Police

Penis ako zbraň a aligátor miesto nôh
Napadlo vám niekedy, čo by sa stalo, keby polícia prešla do súkromných rúk? Režisér Yoshihiro Nishimura sa nad tým zamyslel za vás a vytvoril budúcnosť Tokia, v ktorej sa tokijská polícia volá Tokyo Police Corporation. Ako názov filmu Tokyo Gore Police napovedá, nebude to budúcnosť práve ružová, ale skôr krvavočervená. 13. 1. 2011

recenzie.

Suspiria (2018)

Andrej Gomora | 15. 3. 2019
0
8/10          
žáner:
bizarre, mystery

Menej farieb, viac tanca


Pôvodná Suspiria si svoj kultový status získala vďaka funkčnej zmesi prvkov pochádzajúcich z inej doby. Naivný scenár, úchvatný vizuál plný sýtych farieb, gotické prostredie, úžasná hudba, no a réžia Daria Argenta v najlepšej forme. Jej atmosféra patrí medzi najosobitejšie zážitky v dejinách hororu, snaha zopakovať ju sa preto spočiatku javila značne šialene. Náznaky dôvery vzbudila až serióznosť, s akou tvorcovia k novému projektu pristupovali. Obsadenie Tildy Swinton, hudba od Thoma Yorkea. Režisér Luca Guadagnino bol vraj možnosťou film nakrútiť posadnutý už od svojich 14 rokov, a hoci ide o jeho prvý horor, ako artový režisér svoje kvality už dokázal. Pochopiteľne tak nejako musí potom vyzerať aj výsledok.

„Ak ste sa tešili na pôvodnú estetiku, atmosféru či priam niektoré z pamätných scén, budete sklamaní.“

Čo to môže zároveň vysvetliť aj vyjadrenie scenáristu Davida Kajganicha, že pôvodný film vlastne nikdy nemal príliš rád. Tu totiž ide o remake v natoľko minimálnej miere, aby vôbec ešte bolo možné používať názov originálu. Tiež ide o príbeh Američanky, ktorá príde do Berlína do tanečnej školy a zistí, že zariadenie ovládajú bosorky. Hľadať ďalšie podobnosti začína byť náročné, a vlastne aj zbytočné. Tvorcovia sa rozhodli ísť celkom vlastnou cestou. Ak ste sa tešili na pôvodnú estetiku, atmosféru či priam niektoré z pamätných scén, budete sklamaní. Nič z  toho neuvidíte, čo ale môže byť s veľkou pravdepodobnosťou práve dobre.

„Na rozdiel od originálu dostane tanec zásadnú úlohu, zapĺňa veľa času a silne prispieva v definovaní estetiky.“

Že nejde o hororových tvorcov môže napovedať už celkom nehororová stopáž, vyše dve a pol hodiny. S príbehom sa rozhodli pohrať, a natlačiť doň množstvo odkazov aj tém. Sme v roku 1977, Nemecko žije terorizmom RAF. Vidíme odkazy na vojnu spred tridsiatich rokov, ako aj na tú prebiehajúcu, studenú. Tiež sa dostaneme k minulosti hlavnej hrdinky, jej konzervatívnemu pôvodu. A k jej matke, keď už materstvo, konkrétne Mater Suspiriorum, uctievajú miestne čarodejnice. Nepodstatným nezostal ani tanec, čo tiež nemusí prekvapiť. Keďže sme v tanečnej škole. Na rozdiel od originálu dostane ten zásadnú úlohu, zapĺňa veľa času a silne prispieva v definovaní estetiky. Tá je totiž výrazne iná. Nesnaží sa byť rozprávková, nežná, snová či naivná. Práve naopak. Vzdáva sa výrazných farieb, je chladná, ťaživá a úspešne sa približuje nočnej more. Ktoré priamo aj zobrazuje v ich najkrutejšej podobe.

„Atmosféra je naopak celkom pomalá, a chvíle kulminácie viac ako napätie zintenzívňujú odpor a ťaživosť.“

Na rozdiel od pôvodnej Suspirie tentokrát nejdeme ani cestou krátkych a intenzívne strašidelných vrážd. Atmosféra je naopak celkom pomalá, a chvíle kulminácie viac ako napätie zintenzívňujú odpor a ťaživosť. Hrajú sa s estetikou nechutného, ktorej prvý vrchol príde s hneď prvou násilnou scénou spájajúcou tanec a mrzačenie. Tú v potenciáli pamätnosti prekonáva už len finále, v ktorom bude skutočne všetko. Teda, predovšetkým krajne naturalistický tanečný rituál, vyžívajúci sa v extrémnej odpornosti, ktorá pritom stále nestratí artový nádych. Naopak, ešte ho zintenzívni, rovnako ako psychedéliu zlého tripu, či nočnej mory.

„Scenár aj réžia sú pritom výborné, a minimálne artového diváka by ani pokojnejšie pasáže nemali nudiť.“

Celý priebeh filmu v zásade má čo povedať a všetky scény sa snažia byť účelové. Dlhá stopáž môže byť problém pre klasických hororových fanúšikov, očakávajúcich krátky a intenzívny zážitok. Scenár aj réžia sú pritom výborné, a minimálne artového diváka by ani pokojnejšie pasáže nemali nudiť. Tiež sa snažia budovať zlovestnosť a postupne ju čoraz viac žmýkať. V tej sa postupne začneme vyžívať a aj keď intenzívny strach možno nezažijeme, filmu sa určite podarí znepokojiť, znechutiť, vyvolať intenzívne nepríjemné emócie tým správnym spôsobom. Čo sa týka scenára, obrovský rozdiel je v tom, ako veľmi prenikneme priamo medzi bosorky. V pôvodnom diele sme videli len prejavy ich činnosti, tu ich ale študujeme. Vidíme ich prácu, ich postupy, a nakoniec sa z nich stanú celkom živé stvorenia. Čo dokonca platí aj o tom vrcholne odpornom monštre v závere.

Samotnému Dariovi Argentovi pripadá nová Suspiria príliš intelektuálna, málo strašidelná a len diplomaticky dodáva, že každý nakrúca podľa seba. Ide skutočne o úplne iný film a vzhľadom na jeho kvality sa zdá, že je to len dobre. Ako keby sme dostali iný pohľad na vec, spracovanie rovnakého námetu dokonale odlišným spôsobom. Podobným zostáva možno prostredie, a snaha zmocniť sa diváka a odniesť ho do nepoznaných končín jeho mysle, jeho snov. Tá sa opäť nedá vonkoncom označiť za neúspešnú.

 

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy