hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Hellions

Halloweenska báseň o tehotnej tínedžerke
Keď na Halloween doktor oznámi sedemnásťročnému dievčaťu, že je tehotná, veľmi jej do smiechu nebude. Nepomôžu ani škriatkovské ušká, ktoré má doktor nasadené. Nepoteší ju ani, keď dievčatko v čakárni opätuje pochvalu pre jej kostým. Pretože Dora na sebe kostým nemá. Náladu jej nezdvihne ani matka. Súhlasí, že nie každá môže byť najlepšou žiačkou ročníka. Bola by ale rada, keby ho aspoň ukončila. Celkom vhodné podmienky oznámiť jej, že je tehotná, nie? Keby ešte tak čakala normálne dieťa. Lenže je Halloween, všade sa rozliezajú akísi Hellions.
12. 10. 2015

Antiviral

Film pre fajnšmekrov
Predstavte si svet, v ktorom sú ľudia natoľko posadnutí celebritami, že sa dávajú dobrovoľne infikovať ich chorobami. A dokonca sú ochotní za to aj celkom slušne platiť. 3. 5. 2013

Blood Quantum

Indiánska krv asimiláciu neprijme, len vyhubenie

Viac indiánov ako zbrane kolonizátorov zabili baktérie, ktoré tí so sebou do nového sveta priniesli. Kým Európania si stáročia budovali imunitu, tá miestnym chýbala a pre nich novým chorobám vo veľkom podliehali. Teraz sa karta obrátila. Kým bledé tváre sa nakazia okamžite, miestni sú zdanlivo imúnni. V niečom im to rozhodne pomôže, nič to ale nemení na tom, že nakazení ich môžu roztrhať a zjesť. Nejde totiž o len tak nejakú infekciu, ale tú, ktorá ľudí mení na zombíkov. Ako vždy sa ich nazbierajú hordy, všetci, ktorí nemajú dostatok indiánskej krvi, podiel ktorej sa volá aj Blood Quantum.

8. 7. 2020

Body Cam

Quis custodiet ipsos custodes?

Celková výstavba deja je prinajmenšom zvláštna. Často zostáva celkom na povrchu a zároveň využíva množstvo nie veľmi logických skratiek. Miestami nám to môže pripomínať lacnú televíznu zábavu, inokedy sa môžeme snažiť vidieť úmyselne využité prostriedky. Práca s nadprirodzenými prvkami totiž nie je vôbec nejak konvenčne duchárska, snaží sa nás buď jednoducho zabaviť, alebo nám niečo povedať. Hoci s brutalitou nejdeme do žiadneho extrému, cítime, že dielo je ladené príliš mládežnícky až nasládlo, aby sa jej tam hodilo viac. Napätie pritom celkom nechýba. Nie je intenzívne hororové ani ťaživé, divákovi ale nedá celkom vydýchnuť a darí sa mu držať si jeho pozornosť a udržiavať v ňom určitú mieru strachu.

1. 7. 2020

The Lodge

Priamočiara cesta skazy

Opäť situácia s miernymi nedostatkami na strane logiky, teda tak v základoch, kde na nás našťastie nekričia. Že sa psychiater zamiluje do pacientky je vec, ktorá sa určite stať môže. Tiež že sa kvôli nej rozvedie, a chce sa s ňou oženiť. Rovnako je pochopiteľné, ak mu záleží na tom, aby ju prijali jeho deti. V inom prípade by možno dávalo zmysel, ak by chcel, nech spolu strávia pár dní. On ale pozná jej zdravotný stav. Aj ako ju deti nenávidia a určite sa jej nebudú snažiť život uľahčiť. Môže to dopadnúť inak než tragicky? Ak spolu na pár dní zavítajú do celkom osamotenej a snehom od sveta odrezanej The Lodge?

26. 6. 2020

recenzie.

The Monster

Andrej Gomora | 6. 4. 2017
0
2/10          
žáner:
bizarre, eco-terror, survival

Rodinná dráma a nezáživný pokus o horor


Sledovať matku, ako sa brutálne háda s malou dcérou, by asi nemala byť tá zaujímavejšia časť hororu. V tomto prípade je aspoň do určitej miery presvedčivá. Nie sú si celkom odcudzené, dcéra je na matku stále naviazaná, možno jej inak zatiaľ inštinkt nedovolí, je príliš malá. O to viac sa navzájom nenávidia, kričia na seba nadávky, aké by Lizzy vo svojom veku nemala ani len poznať. Nechce, aby sa mama zúčastnila jej veľkého večera, premiéry školskej hry. Pretože na ňu kašle, nepodporovala ju, nikdy jej nepomáhala. Kopila jej len traumatické zážitky. V ťažkých chvíľach ale predsa držia spolu, cítia medzi sebou puto, proti ktorému sú obe bezbranné. Takou chvíľou je napríklad, keď ich v lese napadne The Monster.

„Čoho sa tu budeme mať báť sa dozvedáme príliš pomaly, nezáživne a celkom nedramaticky.“

Dlhý úvod v tomto prípade má čo povedať, a nemusel by byť na škodu. Problém je v tom, že neobsahuje žiadne prvky napätia. Je len dusný, z hľadiska matersko dcérskeho vzťahu. Čoho sa tu budeme mať báť sa dozvedáme príliš pomaly, nezáživne a celkom nedramaticky. Dobre, nabúrajú v lese. Je tu snaha vytvoriť záhadu ohľadne vlka, ktorého zrazia, vraj má zvláštne zranenia. To je zúfalo málo na vytvorenie napätia, hlavne keď pochybnosti prichádzajú od matky ako zjavnej nezodpovednej čudáčky. Zle sa správa k jedinému dieťaťu, prečo by sme jej už mali čokoľvek veriť, či nedajbože brať vážne jej obavy, pochybnosti a úvahy.

Monštrum sa objavuje postupne, v značne silene skonštruovaných incidentoch. Čo je zač sa nikdy nedozvieme, môžeme byť radi, že ho vôbec uvidíme. Chýba nám logika v jeho správaní, čokoľvek na spôsob konzistentného či premysleného ohrozenia postáv. K dvojici postupne pribúdajú ďalšie postavy, záchranári, potrava pre kreatúru. Ich účel je až príliš zjavný a zjednodušený. Obzvlášť, keď sa už film snažil o nejakú psychológiu, vytvoril dve relatívne živé postavy, popri ktorých figúrkovitosť ostatných ešte viac vynikne. Možno v prípade tej prvej zľahka pôsobí divákova neistota, čo od nej môžeme čakať. Jej osud ale bude ten najprimitívnejší možný, a tejto tradície sa už film bude držať.

„Príšera sa správa dokonale nezmyselne, nemá jednoduchý a viditeľný cieľ, za ktorým by si išla tak, ako by jej dovoľovali jej schopnosti.“

Podľa spôsobu podania si divák dlho nie je istý, aká by mala byť koncepcia diela vo vzťahu k príšere. Ide o výsledok jej dlhého ukrývania, ktoré by do konca vydržať asi nešlo a snažiť sa pôsobiť len jej prítomnosťou by bolo príliš odvážne, hlavne vzhľadom na kvalitu scenára. No oveľa lepšie to nie je ani pri scénach so samotnou príšerou, tie sú výrazne nezvládnuté. Jej podobu by sme ešte prežili, nie je smiešna, len vzbudzuje trocha priveľa zvedavosti na to, že z tej nám nikto nepomôže uľaviť. Príšera sa ale správa dokonale nezmyselne, nemá jednoduchý a viditeľný cieľ, za ktorým by si išla tak, ako by jej dovoľovali jej schopnosti. Napríklad postavy skrátka zjesť. Jej správanie sa snaží byť za každú cenu dramatické, napínavé, nepredvídateľné. Udržať nás v napätí aj pri nízkom počte postáv. Preto ich musí jesť na dvakrát. Alebo im napred odtŕhať ruky a nechávať ich kúsok utiecť.

„Pozerať sa na ľudí dokonale neschopných bojovať o svoj život nie je vôbec pôžitok.“

Už len vrcholom je správanie samotných postáv. Všetkých, a po celý čas. Uverili sme rodinnej dráme, prijali sme postavy ako zložité, nevypočítateľné, vlastne dosť hlúpe. Nič to, aj takí sú ľudia, vzťahy bývajú komplikované. Ale pozerať sa na ľudí dokonale neschopných bojovať o svoj život nie je vôbec pôžitok. Robia nezmyselné hlúposti, a to skutočne do očí bijúco nezmyselné. Skutočnou lahôdkou je napríklad scéna, keď na zraneného a ledva sa plaziaceho muža kričia, aby sa otočil. Pretože príšera je za ním. Stačí, aby ju uvidel, utečie jej, prípadne sa ubráni. Podobných je viac, príjemne vtipné ale nie sú. Skôr smutne trápne.

The Monster zaujme tým, že sa javí ako normálny film. V poriadku sú herecké výkony, celé vyhotovenie a v zásade aj réžia. Tento dojem ale dokonale potápa skutočne katastrofálny scenár, plný nezmyslov a nelogickostí. Ani náznakom nedokáže pracovať so zdrojom napätia, či ho vôbec poriadne premyslieť. Miestami chce byť akčný, hoci akcia vôbec nedáva zmysel a vzhľadom na pomer medzi silou hrozby a jej obetí je absurdná. Inokedy sa snaží byť atmosferický, no ani náznak strašidelnej atmosféry sa nedostaví. Ani nič, čo by mohlo v divákovi vyvolať dojem, že tento film nebol dokonalá strata času. 

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy