recenzie.

The Monster

Andrej Gomora | 6. 4. 2017

0

2/10          

žáner:

bizarre, eco-terror, survival

Rodinná dráma a nezáživný pokus o horor

Sledovať matku, ako sa brutálne háda s malou dcérou, by asi nemala byť tá zaujímavejšia časť hororu. V tomto prípade je aspoň do určitej miery presvedčivá. Nie sú si celkom odcudzené, dcéra je na matku stále naviazaná, možno jej inak zatiaľ inštinkt nedovolí, je príliš malá. O to viac sa navzájom nenávidia, kričia na seba nadávky, aké by Lizzy vo svojom veku nemala ani len poznať. Nechce, aby sa mama zúčastnila jej veľkého večera, premiéry školskej hry. Pretože na ňu kašle, nepodporovala ju, nikdy jej nepomáhala. Kopila jej len traumatické zážitky. V ťažkých chvíľach ale predsa držia spolu, cítia medzi sebou puto, proti ktorému sú obe bezbranné. Takou chvíľou je napríklad, keď ich v lese napadne The Monster.

„Čoho sa tu budeme mať báť sa dozvedáme príliš pomaly, nezáživne a celkom nedramaticky.“

Dlhý úvod v tomto prípade má čo povedať, a nemusel by byť na škodu. Problém je v tom, že neobsahuje žiadne prvky napätia. Je len dusný, z hľadiska matersko dcérskeho vzťahu. Čoho sa tu budeme mať báť sa dozvedáme príliš pomaly, nezáživne a celkom nedramaticky. Dobre, nabúrajú v lese. Je tu snaha vytvoriť záhadu ohľadne vlka, ktorého zrazia, vraj má zvláštne zranenia. To je zúfalo málo na vytvorenie napätia, hlavne keď pochybnosti prichádzajú od matky ako zjavnej nezodpovednej čudáčky. Zle sa správa k jedinému dieťaťu, prečo by sme jej už mali čokoľvek veriť, či nedajbože brať vážne jej obavy, pochybnosti a úvahy.

Monštrum sa objavuje postupne, v značne silene skonštruovaných incidentoch. Čo je zač sa nikdy nedozvieme, môžeme byť radi, že ho vôbec uvidíme. Chýba nám logika v jeho správaní, čokoľvek na spôsob konzistentného či premysleného ohrozenia postáv. K dvojici postupne pribúdajú ďalšie postavy, záchranári, potrava pre kreatúru. Ich účel je až príliš zjavný a zjednodušený. Obzvlášť, keď sa už film snažil o nejakú psychológiu, vytvoril dve relatívne živé postavy, popri ktorých figúrkovitosť ostatných ešte viac vynikne. Možno v prípade tej prvej zľahka pôsobí divákova neistota, čo od nej môžeme čakať. Jej osud ale bude ten najprimitívnejší možný, a tejto tradície sa už film bude držať.

„Príšera sa správa dokonale nezmyselne, nemá jednoduchý a viditeľný cieľ, za ktorým by si išla tak, ako by jej dovoľovali jej schopnosti.“

Podľa spôsobu podania si divák dlho nie je istý, aká by mala byť koncepcia diela vo vzťahu k príšere. Ide o výsledok jej dlhého ukrývania, ktoré by do konca vydržať asi nešlo a snažiť sa pôsobiť len jej prítomnosťou by bolo príliš odvážne, hlavne vzhľadom na kvalitu scenára. No oveľa lepšie to nie je ani pri scénach so samotnou príšerou, tie sú výrazne nezvládnuté. Jej podobu by sme ešte prežili, nie je smiešna, len vzbudzuje trocha priveľa zvedavosti na to, že z tej nám nikto nepomôže uľaviť. Príšera sa ale správa dokonale nezmyselne, nemá jednoduchý a viditeľný cieľ, za ktorým by si išla tak, ako by jej dovoľovali jej schopnosti. Napríklad postavy skrátka zjesť. Jej správanie sa snaží byť za každú cenu dramatické, napínavé, nepredvídateľné. Udržať nás v napätí aj pri nízkom počte postáv. Preto ich musí jesť na dvakrát. Alebo im napred odtŕhať ruky a nechávať ich kúsok utiecť.

„Pozerať sa na ľudí dokonale neschopných bojovať o svoj život nie je vôbec pôžitok.“

Už len vrcholom je správanie samotných postáv. Všetkých, a po celý čas. Uverili sme rodinnej dráme, prijali sme postavy ako zložité, nevypočítateľné, vlastne dosť hlúpe. Nič to, aj takí sú ľudia, vzťahy bývajú komplikované. Ale pozerať sa na ľudí dokonale neschopných bojovať o svoj život nie je vôbec pôžitok. Robia nezmyselné hlúposti, a to skutočne do očí bijúco nezmyselné. Skutočnou lahôdkou je napríklad scéna, keď na zraneného a ledva sa plaziaceho muža kričia, aby sa otočil. Pretože príšera je za ním. Stačí, aby ju uvidel, utečie jej, prípadne sa ubráni. Podobných je viac, príjemne vtipné ale nie sú. Skôr smutne trápne.

The Monster zaujme tým, že sa javí ako normálny film. V poriadku sú herecké výkony, celé vyhotovenie a v zásade aj réžia. Tento dojem ale dokonale potápa skutočne katastrofálny scenár, plný nezmyslov a nelogickostí. Ani náznakom nedokáže pracovať so zdrojom napätia, či ho vôbec poriadne premyslieť. Miestami chce byť akčný, hoci akcia vôbec nedáva zmysel a vzhľadom na pomer medzi silou hrozby a jej obetí je absurdná. Inokedy sa snaží byť atmosferický, no ani náznak strašidelnej atmosféry sa nedostaví. Ani nič, čo by mohlo v divákovi vyvolať dojem, že tento film nebol dokonalá strata času.