hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

47 Meters Down: Uncaged

Bez klietky, s jaskyňou

V čom vlastne ide o sequel k 47 metrom si môžeme len domýšľať. Iste, Čeľuste mali tiež viac pokračovaní, ktoré spájal akurát žralok v úlohe zabijaka. Tak ako nespočet ďalších filmov. Tu máme opäť tematiku potápania, pozorovania podmorského života. A tých istých tvorcov, ktorí skúšajú niečo podobné len trochu inak. Ak si spomenieme, nakoľko minimálny dej malo prvé pokračovanie, určite môžeme byť radi, že v tomto smere sa autori rozhodli príliš sa neopakovať. Názov 47 Meters Down: Uncaged neklame- do žiadnej klietky sa veru nevraciame.

28. 11. 2019

Sinister 2

Mohlo sa to skončiť aj horšie
Prvý Sinister sme sledovali z pohľadu obete. Pátrajúcej, no nevedomej, obete, s ktorou sa priam zahrávali. Stála proti nej neporaziteľná sila fungujúca neomylne a jej vstup do niekoho života mohol mať len jeden koniec. Pochopili sme jej logiku, ako svoje obete nachádza a čo sa im zhruba stane. Čo za silu to je a ako pracuje na dokonaní svojho diela nám ale nenaznačili. Pohľad z druhej strany, či skôr niekde zo stredu nám sprostredkuje až Sinister 2.
21. 9. 2015

Žena v čiernom 2: Anjel smrti

Odetá v klišé, tvár zahalená gýčom
Žene v čiernom zobrali syna, preto ona teraz vykonáva svoju pomstu na cudzích deťoch. Núti ich páchať samovraždy. To sme sa aspoň dozvedeli v prvom diele. Hlavný hrdina so ženou bojoval, a vďaka modernej technike- autu, s pomocou ktorého vytiahol telo jej syna z močiara, chcel upokojiť jej hnev. Čo iné mohla chcieť, ako aby sa jeho pozostatkom dostalo skutočného pohrebu, a oni dvaja sa mohli v smrti spojiť? Nuž, ako sme videli na konci filmu, úplne spokojná asi nebola. Preto sa o pár rokov vracia znova, teraz ako Žena v čiernom 2: Anjel smrti.
11. 2. 2015

Gwen

Horor zvaný život

Keďže ponurá a pomalá atmosféra sa viackrát úspešne kombinovala so skutočne hororovými prvkami, možno je lepšie hneď upozorniť. Zápletka sa príliš nerozvinie a nepríde ani žiadne veľké prekvapenie, radšej naň nečakajte. Tentokrát ideme veľmi jednoduchou a priamočiarou cestou, ktorá čerpá z toho, čo nám hneď predstaví. Matka a dve dcéry v osamelom sídle. Otec bojuje na Kryme, živí v nich nádej, že raz ešte povstanú z biedy. Ostatné domy už skôr nedobrovoľne ako z vlastnej vôle obyvatelia opustili, túžila po nich ťažiarska spoločnosť, tak ako túži aj po tom poslednom obývanom. Matka aj dcéry sú odhodlané nepredať, už len z úcty k otcovi. Ich život je pritom ešte ťažší, než akým by ho robili len objektívne podmienky jeho zložitosti.

12. 11. 2019

Furies

Krásky a zvieratá, pretože na gore iné netreba

Krátky úvod nám predstaví jediné dve postavy diela, ktoré sa snaží nejako rozpracovať aj ako ľudí. Presnejšie len ich vzťah, aká je jedna neschopná, stratená a odkázaná, a ako tá druhá túži, aby sa konečne dala dokopy. Nebude pri nej vždy, čo sa následne aj potvrdí. Kayla sa ocitne celkom sama. Vylezie z drevenej debne niekde uprostred divočiny, a samozrejme jej nenapadne nič lepšie, ako začať kričať na Maddie. Kde trčí? Tá sa zatiaľ neobjaví. Miesto nej začnú okolo Kayly pobehovať akísi čudáci, nejakí Furies.

20. 11. 2019

recenzie.

The Monster

Andrej Gomora | 6. 4. 2017
0
2/10          
žáner:
bizarre, eco-terror, survival

Rodinná dráma a nezáživný pokus o horor


Sledovať matku, ako sa brutálne háda s malou dcérou, by asi nemala byť tá zaujímavejšia časť hororu. V tomto prípade je aspoň do určitej miery presvedčivá. Nie sú si celkom odcudzené, dcéra je na matku stále naviazaná, možno jej inak zatiaľ inštinkt nedovolí, je príliš malá. O to viac sa navzájom nenávidia, kričia na seba nadávky, aké by Lizzy vo svojom veku nemala ani len poznať. Nechce, aby sa mama zúčastnila jej veľkého večera, premiéry školskej hry. Pretože na ňu kašle, nepodporovala ju, nikdy jej nepomáhala. Kopila jej len traumatické zážitky. V ťažkých chvíľach ale predsa držia spolu, cítia medzi sebou puto, proti ktorému sú obe bezbranné. Takou chvíľou je napríklad, keď ich v lese napadne The Monster.

„Čoho sa tu budeme mať báť sa dozvedáme príliš pomaly, nezáživne a celkom nedramaticky.“

Dlhý úvod v tomto prípade má čo povedať, a nemusel by byť na škodu. Problém je v tom, že neobsahuje žiadne prvky napätia. Je len dusný, z hľadiska matersko dcérskeho vzťahu. Čoho sa tu budeme mať báť sa dozvedáme príliš pomaly, nezáživne a celkom nedramaticky. Dobre, nabúrajú v lese. Je tu snaha vytvoriť záhadu ohľadne vlka, ktorého zrazia, vraj má zvláštne zranenia. To je zúfalo málo na vytvorenie napätia, hlavne keď pochybnosti prichádzajú od matky ako zjavnej nezodpovednej čudáčky. Zle sa správa k jedinému dieťaťu, prečo by sme jej už mali čokoľvek veriť, či nedajbože brať vážne jej obavy, pochybnosti a úvahy.

Monštrum sa objavuje postupne, v značne silene skonštruovaných incidentoch. Čo je zač sa nikdy nedozvieme, môžeme byť radi, že ho vôbec uvidíme. Chýba nám logika v jeho správaní, čokoľvek na spôsob konzistentného či premysleného ohrozenia postáv. K dvojici postupne pribúdajú ďalšie postavy, záchranári, potrava pre kreatúru. Ich účel je až príliš zjavný a zjednodušený. Obzvlášť, keď sa už film snažil o nejakú psychológiu, vytvoril dve relatívne živé postavy, popri ktorých figúrkovitosť ostatných ešte viac vynikne. Možno v prípade tej prvej zľahka pôsobí divákova neistota, čo od nej môžeme čakať. Jej osud ale bude ten najprimitívnejší možný, a tejto tradície sa už film bude držať.

„Príšera sa správa dokonale nezmyselne, nemá jednoduchý a viditeľný cieľ, za ktorým by si išla tak, ako by jej dovoľovali jej schopnosti.“

Podľa spôsobu podania si divák dlho nie je istý, aká by mala byť koncepcia diela vo vzťahu k príšere. Ide o výsledok jej dlhého ukrývania, ktoré by do konca vydržať asi nešlo a snažiť sa pôsobiť len jej prítomnosťou by bolo príliš odvážne, hlavne vzhľadom na kvalitu scenára. No oveľa lepšie to nie je ani pri scénach so samotnou príšerou, tie sú výrazne nezvládnuté. Jej podobu by sme ešte prežili, nie je smiešna, len vzbudzuje trocha priveľa zvedavosti na to, že z tej nám nikto nepomôže uľaviť. Príšera sa ale správa dokonale nezmyselne, nemá jednoduchý a viditeľný cieľ, za ktorým by si išla tak, ako by jej dovoľovali jej schopnosti. Napríklad postavy skrátka zjesť. Jej správanie sa snaží byť za každú cenu dramatické, napínavé, nepredvídateľné. Udržať nás v napätí aj pri nízkom počte postáv. Preto ich musí jesť na dvakrát. Alebo im napred odtŕhať ruky a nechávať ich kúsok utiecť.

„Pozerať sa na ľudí dokonale neschopných bojovať o svoj život nie je vôbec pôžitok.“

Už len vrcholom je správanie samotných postáv. Všetkých, a po celý čas. Uverili sme rodinnej dráme, prijali sme postavy ako zložité, nevypočítateľné, vlastne dosť hlúpe. Nič to, aj takí sú ľudia, vzťahy bývajú komplikované. Ale pozerať sa na ľudí dokonale neschopných bojovať o svoj život nie je vôbec pôžitok. Robia nezmyselné hlúposti, a to skutočne do očí bijúco nezmyselné. Skutočnou lahôdkou je napríklad scéna, keď na zraneného a ledva sa plaziaceho muža kričia, aby sa otočil. Pretože príšera je za ním. Stačí, aby ju uvidel, utečie jej, prípadne sa ubráni. Podobných je viac, príjemne vtipné ale nie sú. Skôr smutne trápne.

The Monster zaujme tým, že sa javí ako normálny film. V poriadku sú herecké výkony, celé vyhotovenie a v zásade aj réžia. Tento dojem ale dokonale potápa skutočne katastrofálny scenár, plný nezmyslov a nelogickostí. Ani náznakom nedokáže pracovať so zdrojom napätia, či ho vôbec poriadne premyslieť. Miestami chce byť akčný, hoci akcia vôbec nedáva zmysel a vzhľadom na pomer medzi silou hrozby a jej obetí je absurdná. Inokedy sa snaží byť atmosferický, no ani náznak strašidelnej atmosféry sa nedostaví. Ani nič, čo by mohlo v divákovi vyvolať dojem, že tento film nebol dokonalá strata času. 

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy