hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Boarding School

Nadštandardné služby pre spokojnosť rodičov
Napred si hovoríte, že kde je ten horor. Objaví sa jeden celkom trápny duch, chlapček si zakrýva zrkadlo, zjavne má trocha bujnú fantáziu. Uvidíme aj dôvod, veď číta samé komiksy a pozerá samé horory. Má doma dusno lebo je mierne pošahaný, sú s ním samé problémy. Začne sa dostavovať nepríjemný pocit z pozerania filmu, no nie tak klasicky hororový, maximálne sa tak náznakom blížime exploitationu. Povaha filmu sa celkom nezmení, ani keď ho konečne pošlú na prevýchovu. To príde, až keď divák objaví, čo je to za Boarding School.
12. 11. 2018

I Spit on Your Grave (2010)

Film, pri ktorom sa odchádza z kina
Od 70. rokov sa toho síce v horore veľa zmenilo, no ak ide o hixploitation, pravidlá ostali rovnaké. Mestské dievča vs. „vidláci" je konflikt, ktorý stále funguje, tak ako stále funguje nevraživosť medzi mestami a dedinami.  
13. 2. 2011

Bear

Medveď je živý, ale nezáživný

Jeden spoločný výlet dvoch znesvárených bratov a ich partneriek na rodinnú párty prekazí nehoda. Ich auto zíde z cesty a štvorica uviazne v lese, kde stretnú medvediu samicu, zrejme podobne vyplašenú ako oni sami. Jeden z bratov však stratí nervy a medvedicu chladnokrvne zastrelí. Pár nábojov si však mal nechať. Prichádza totiž samec, ktorý je lačný nie ani tak po ľudskom mäse, ako skôr po pomste.

20. 9. 2010

Smrtiaci príliv

Viac o kráske než o žralokovi

V roku 1891 vypísal multimilionár žijúci v New Yorku Hermann Oelrichs odmenu 500 dolárov za dôkaz, že žralok je schopný napadnúť človeka. Keď sa v roku 1916 odohrala v New Jersey séria žraločích útokov, ktorej padli za obeť štyria ľudia, prinajmenšom jedny noviny ich spočiatku pripisovali morským korytnačkám. Natoľko nevinný imidž vtedy ešte žraloky mali. Najzásadnejšiu ranu mu samozrejme zasadil film Čeľuste v roku 1975, odvtedy sa krvilační žraloci stali neodmysliteľnou súčasťou kultúry. Znova raz tak o nich hovorí dielo s názvom Smrtiaci príliv.

5. 9. 2016

Al morir la matinée

Zažiť v kine skutočný horor

Začiatok je mierne pomalý, vyžíva sa hlavne v tom, čoho je v celom filme najviac- kinofilstve. Sme v kine. Všade sú filmové plagáty, dostaneme sa do miestnosti premietačov, priamo k premietaciemu zariadeniu, bavíme sa o jeho obsluhe. Nejde o žiadne intelektuálne debaty, ide tu o vášeň v jej jednoduchej až primitívnej podobe. Milovať kino bez zbytočného premýšľania, milovať krv, akciu, jačanie od hrôzy. A vyznať sa z lásky k talianskemu giallu, syntetizátorovej hudbe, ktorá ho sprevádzala, jeho sýtym farbám a estetickému zobrazovaniu násilia. To zjavne milujú aj v Uruguaji, film nazvali Al morir la matinée.

26. 3. 2021

recenzie.

Altitude

Afonka Soby | 26. 10. 2010
0
7/10          
žáner:
sci-fi, survival

Chobotnica v lietadle!


Pri pohľade na obrázky vám možno napadla otázka: Ďalšie Hady v lietadle? Niektorí sa možno potešili, no tých musím sklamať. Altitude (‘nadmorská výška') má od ultrabéčkovej retropecky so Sameulom L. Jacksonom ďaleko. Predovšetkým to nie je akčná jazda, ale čistokrvný zástupca hororového žánru survival. Preto ho od Hadov delí niekoľko podstatných odlišností. Miesto veľkého dovolenkového lietadla plného cestujúcich, na ktorom Samuel L. Jackson hláškuje „Get these motherfucking snakes off this motherfucking plane!" sa do Altitutude omnoho viac hodí malé výletné lietadielko, ktoré dokáže vyvolať tú pravú klaustrofobickú atmosféra, pre horor tohto typu nevyhnutne dôležitú. Testosterón, ktorý do Hadov pumpoval drsný Samuel, vystriedal sexepíl v podaní pilotky Sary. Tá spolu so svojím priateľom a troma kamarátmi ostane visieť vo vzduchu v akomsi čiernom oblaku. Mal to byť príjemný výlet, no je z neho nočná mora. Nevedia, kde sú, v akej sú výške a ani to, či im palivo vystačí na pristátie. Navyše vonku niečo videli. Niečo veľké, omnoho väčšie ako všetky hady v lietadle!

Skutočný horor pre nich však začína ešte omnoho skôr, ako sa príšera vôbec objaví. Sarinu „posádku" tvoria skutočne zvláštne typy a vydržať v uzavretom priestore aspoň na čas letu bez konfliktov sa zdá byť nadľudská úloha pre všetkých. Je tu napríklad Sal, veľmi nesympatická postava, ktorou si zrejme scenárista riešil komplexy, ktoré mal na strednej zo svojich silnejších spolužiakov. Je to proste prototypovo vymletý svalovec, ktorý využije každú sekundu filmu, aby sa správal ako pako na najrozličnejší spôsob. Ak práve niekoho neobviňuje zo vzniknutej situácie, tak sa postará o riadnu paniku, prípadne niečo vyčíta Corymu, ktorý má už zrejme dlhšie „zálusk" na jeho priateľku. Navyše pritakáva pravidlu, ktoré určite poznáte aj zo slovenských ulíc: čím väčší dement, tým krajšiu kočku má vedľa seba. Blondínka Mel tu vlastne tvorí iba jablko sváru a jej úloha je inak zbytočná. Okrem tohto milostného trojuholníka je tu ešte zvláštny pár Bruce a Sara. On má panický strach z lietania, ona je pilotka. Ak si myslíte, že táto skutočnosť nevyvoláva konflikty, mýlite sa.

Keď sa potom objaví samotná príšera, v lietadle je už tak husto, že situáciu ani veľmi nezhorší. Natrafí už len na hŕstku vyčerpaných ľudí, ktorí po počiatočnej panike prebrali už všetky teórie, čo by mohli túto náhlu zmenu počasia vysvetľovať, a všetky možnosti, ako s lietadlom pristáť. Priatelia, ktorí boli rozhádaní už na začiatku letu, sú si už celkom cudzí a v takejto situácii je ťažké hľadať spoločné riešenia. Je škoda, že príšera podobná chobotnici už nemá veľa roboty, aby ich dostala na kolená. Boj s nadprirodzenou silou ako posledné vypätie síl by mohol stáť za to, aj za tú cenu, keby sa mal náhle objaviť Samuel L. Jackson a zakričať „let's get this motherfucking octopus off this motherfucking plane!" Scenárista nám však pripravil iné finále, našťastie, nie celkom nezaujímavé. Pripomína známe twisty á la Mr. Shyamalan, a práve preto netreba viac prezrádzať.

Altitude má vo svojej prvej časti blízko k nedávnemu survivalu Frozen, v ktorom troch ľudí zabudli na lyžiarskej lanovke. Boli príliš vysoko na to, aby mohli zoskočiť, a príliš ďaleko, aby niekto počul ich volanie o pomoc. Hrdinovia Altitude sú na tom podobne. A zatiaľ čo Frozen mal vlkov, ktorí na zjazdovke pôsobili viac ako nepatrične, Altitude má obrovskú chobotnicu, ktorá, najmä vďaka záverečnému „vysvetleniu", celkový dojem vôbec neruší, naopak, stmeľuje príbeh, a hoci mierne vykráda z Nezvratného osudu alebo Sféry, dáva filmu osobitý rozmer. Altitude je tak o kúsok lepším filmom ako Frozen, a to aj napriek tomu, že má horšie napísané postavy, menej výraznú hudbu a chýba mu taký ten presah „toto sa môže stať aj mne", s ktorým umne narábal práve Frozen. Celistvosť príbehu, perfektne nastavené tempo a zaujímavé finále však u mňa víťazia.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok