recenzie.

Altitude

Afonka Soby | 26. 10. 2010

0

7/10          

žáner:

sci-fi, survival

Chobotnica v lietadle!

Pri pohľade na obrázky vám možno napadla otázka: Ďalšie Hady v lietadle? Niektorí sa možno potešili, no tých musím sklamať. Altitude (‘nadmorská výška') má od ultrabéčkovej retropecky so Sameulom L. Jacksonom ďaleko. Predovšetkým to nie je akčná jazda, ale čistokrvný zástupca hororového žánru survival. Preto ho od Hadov delí niekoľko podstatných odlišností. Miesto veľkého dovolenkového lietadla plného cestujúcich, na ktorom Samuel L. Jackson hláškuje „Get these motherfucking snakes off this motherfucking plane!" sa do Altitutude omnoho viac hodí malé výletné lietadielko, ktoré dokáže vyvolať tú pravú klaustrofobickú atmosféra, pre horor tohto typu nevyhnutne dôležitú. Testosterón, ktorý do Hadov pumpoval drsný Samuel, vystriedal sexepíl v podaní pilotky Sary. Tá spolu so svojím priateľom a troma kamarátmi ostane visieť vo vzduchu v akomsi čiernom oblaku. Mal to byť príjemný výlet, no je z neho nočná mora. Nevedia, kde sú, v akej sú výške a ani to, či im palivo vystačí na pristátie. Navyše vonku niečo videli. Niečo veľké, omnoho väčšie ako všetky hady v lietadle!

Skutočný horor pre nich však začína ešte omnoho skôr, ako sa príšera vôbec objaví. Sarinu „posádku" tvoria skutočne zvláštne typy a vydržať v uzavretom priestore aspoň na čas letu bez konfliktov sa zdá byť nadľudská úloha pre všetkých. Je tu napríklad Sal, veľmi nesympatická postava, ktorou si zrejme scenárista riešil komplexy, ktoré mal na strednej zo svojich silnejších spolužiakov. Je to proste prototypovo vymletý svalovec, ktorý využije každú sekundu filmu, aby sa správal ako pako na najrozličnejší spôsob. Ak práve niekoho neobviňuje zo vzniknutej situácie, tak sa postará o riadnu paniku, prípadne niečo vyčíta Corymu, ktorý má už zrejme dlhšie „zálusk" na jeho priateľku. Navyše pritakáva pravidlu, ktoré určite poznáte aj zo slovenských ulíc: čím väčší dement, tým krajšiu kočku má vedľa seba. Blondínka Mel tu vlastne tvorí iba jablko sváru a jej úloha je inak zbytočná. Okrem tohto milostného trojuholníka je tu ešte zvláštny pár Bruce a Sara. On má panický strach z lietania, ona je pilotka. Ak si myslíte, že táto skutočnosť nevyvoláva konflikty, mýlite sa.

Keď sa potom objaví samotná príšera, v lietadle je už tak husto, že situáciu ani veľmi nezhorší. Natrafí už len na hŕstku vyčerpaných ľudí, ktorí po počiatočnej panike prebrali už všetky teórie, čo by mohli túto náhlu zmenu počasia vysvetľovať, a všetky možnosti, ako s lietadlom pristáť. Priatelia, ktorí boli rozhádaní už na začiatku letu, sú si už celkom cudzí a v takejto situácii je ťažké hľadať spoločné riešenia. Je škoda, že príšera podobná chobotnici už nemá veľa roboty, aby ich dostala na kolená. Boj s nadprirodzenou silou ako posledné vypätie síl by mohol stáť za to, aj za tú cenu, keby sa mal náhle objaviť Samuel L. Jackson a zakričať „let's get this motherfucking octopus off this motherfucking plane!" Scenárista nám však pripravil iné finále, našťastie, nie celkom nezaujímavé. Pripomína známe twisty á la Mr. Shyamalan, a práve preto netreba viac prezrádzať.

Altitude má vo svojej prvej časti blízko k nedávnemu survivalu Frozen, v ktorom troch ľudí zabudli na lyžiarskej lanovke. Boli príliš vysoko na to, aby mohli zoskočiť, a príliš ďaleko, aby niekto počul ich volanie o pomoc. Hrdinovia Altitude sú na tom podobne. A zatiaľ čo Frozen mal vlkov, ktorí na zjazdovke pôsobili viac ako nepatrične, Altitude má obrovskú chobotnicu, ktorá, najmä vďaka záverečnému „vysvetleniu", celkový dojem vôbec neruší, naopak, stmeľuje príbeh, a hoci mierne vykráda z Nezvratného osudu alebo Sféry, dáva filmu osobitý rozmer. Altitude je tak o kúsok lepším filmom ako Frozen, a to aj napriek tomu, že má horšie napísané postavy, menej výraznú hudbu a chýba mu taký ten presah „toto sa môže stať aj mne", s ktorým umne narábal práve Frozen. Celistvosť príbehu, perfektne nastavené tempo a zaujímavé finále však u mňa víťazia.