hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Boarding School

Nadštandardné služby pre spokojnosť rodičov
Napred si hovoríte, že kde je ten horor. Objaví sa jeden celkom trápny duch, chlapček si zakrýva zrkadlo, zjavne má trocha bujnú fantáziu. Uvidíme aj dôvod, veď číta samé komiksy a pozerá samé horory. Má doma dusno lebo je mierne pošahaný, sú s ním samé problémy. Začne sa dostavovať nepríjemný pocit z pozerania filmu, no nie tak klasicky hororový, maximálne sa tak náznakom blížime exploitationu. Povaha filmu sa celkom nezmení, ani keď ho konečne pošlú na prevýchovu. To príde, až keď divák objaví, čo je to za Boarding School.
12. 11. 2018

Korisť

Žraločí horor, len s aligátorom

Žraločie horory sme tu mali tri letá po sebe, už ten posledný cítil, že toho začína byť priveľa, musí sa trocha odlíšiť. Bez vodného zvieraťa to nešlo, nech majú ľudia na čo myslieť, keď sa pôjdu kúpať. Aligátory severoamerické majú ročne na svedomí zhruba rovnako zanedbateľný počet obetí ako žraloky, na rozdiel od takého krokodíla nílskeho. Ten ročne zožerie až do tisícky ľudí a medzi predátormi loviacimi ľudí ako korisť sa mu často prisudzuje svetové prvenstvo. Zato aligátor má to šťastie, že žije v privilegovanej Amerike. Preto z neho toho leto spravili hviezdu filmu Korisť.

16. 7. 2019

Sinister 2

Mohlo sa to skončiť aj horšie
Prvý Sinister sme sledovali z pohľadu obete. Pátrajúcej, no nevedomej, obete, s ktorou sa priam zahrávali. Stála proti nej neporaziteľná sila fungujúca neomylne a jej vstup do niekoho života mohol mať len jeden koniec. Pochopili sme jej logiku, ako svoje obete nachádza a čo sa im zhruba stane. Čo za silu to je a ako pracuje na dokonaní svojho diela nám ale nenaznačili. Pohľad z druhej strany, či skôr niekde zo stredu nám sprostredkuje až Sinister 2.
21. 9. 2015

Smrtiaci príliv

Viac o kráske než o žralokovi

V roku 1891 vypísal multimilionár žijúci v New Yorku Hermann Oelrichs odmenu 500 dolárov za dôkaz, že žralok je schopný napadnúť človeka. Keď sa v roku 1916 odohrala v New Jersey séria žraločích útokov, ktorej padli za obeť štyria ľudia, prinajmenšom jedny noviny ich spočiatku pripisovali morským korytnačkám. Natoľko nevinný imidž vtedy ešte žraloky mali. Najzásadnejšiu ranu mu samozrejme zasadil film Čeľuste v roku 1975, odvtedy sa krvilační žraloci stali neodmysliteľnou súčasťou kultúry. Znova raz tak o nich hovorí dielo s názvom Smrtiaci príliv.

5. 9. 2016

Ich seh, ich seh/ Dobrú noc, mami

Čo už mohla vychovať taká matka?
V určitom veku je nenávidieť svojich rodičov normálne, priam súčasť zdravého vývoja. Ani v skorom detstve sa ale určite nedá povedať, že by deti k mame a otcovi pociťovali len lásku. Rodičia sú pre nich predstaviteľmi sveta, v ktorom sú ešte stratené. Dávajú im príkazy a zákazy, karhajú ich a dieťa často nie je ani schopné pochopiť, prečo. Z toho dôvodu nie je možné prežiť detstvo bez zažitia strachu z vlastných rodičov, a bez občasného pocitu chvíľkového odcudzenia. To zväčša prejde, uvedomíme si, že predsa sú to naši rodičia. Ale čo ak nie, čo ak máme dôvod pochybovať, či to naši rodičia skutočne sú? Napríklad kvôli plastickej operácii, ako vo filme Ich seh, ich seh.
6. 10. 2015

recenzie.

Altitude

Afonka Soby | 26. 10. 2010
0
7/10          
žáner:
sci-fi, survival

Chobotnica v lietadle!


Pri pohľade na obrázky vám možno napadla otázka: Ďalšie Hady v lietadle? Niektorí sa možno potešili, no tých musím sklamať. Altitude (‘nadmorská výška') má od ultrabéčkovej retropecky so Sameulom L. Jacksonom ďaleko. Predovšetkým to nie je akčná jazda, ale čistokrvný zástupca hororového žánru survival. Preto ho od Hadov delí niekoľko podstatných odlišností. Miesto veľkého dovolenkového lietadla plného cestujúcich, na ktorom Samuel L. Jackson hláškuje „Get these motherfucking snakes off this motherfucking plane!" sa do Altitutude omnoho viac hodí malé výletné lietadielko, ktoré dokáže vyvolať tú pravú klaustrofobickú atmosféra, pre horor tohto typu nevyhnutne dôležitú. Testosterón, ktorý do Hadov pumpoval drsný Samuel, vystriedal sexepíl v podaní pilotky Sary. Tá spolu so svojím priateľom a troma kamarátmi ostane visieť vo vzduchu v akomsi čiernom oblaku. Mal to byť príjemný výlet, no je z neho nočná mora. Nevedia, kde sú, v akej sú výške a ani to, či im palivo vystačí na pristátie. Navyše vonku niečo videli. Niečo veľké, omnoho väčšie ako všetky hady v lietadle!

Skutočný horor pre nich však začína ešte omnoho skôr, ako sa príšera vôbec objaví. Sarinu „posádku" tvoria skutočne zvláštne typy a vydržať v uzavretom priestore aspoň na čas letu bez konfliktov sa zdá byť nadľudská úloha pre všetkých. Je tu napríklad Sal, veľmi nesympatická postava, ktorou si zrejme scenárista riešil komplexy, ktoré mal na strednej zo svojich silnejších spolužiakov. Je to proste prototypovo vymletý svalovec, ktorý využije každú sekundu filmu, aby sa správal ako pako na najrozličnejší spôsob. Ak práve niekoho neobviňuje zo vzniknutej situácie, tak sa postará o riadnu paniku, prípadne niečo vyčíta Corymu, ktorý má už zrejme dlhšie „zálusk" na jeho priateľku. Navyše pritakáva pravidlu, ktoré určite poznáte aj zo slovenských ulíc: čím väčší dement, tým krajšiu kočku má vedľa seba. Blondínka Mel tu vlastne tvorí iba jablko sváru a jej úloha je inak zbytočná. Okrem tohto milostného trojuholníka je tu ešte zvláštny pár Bruce a Sara. On má panický strach z lietania, ona je pilotka. Ak si myslíte, že táto skutočnosť nevyvoláva konflikty, mýlite sa.

Keď sa potom objaví samotná príšera, v lietadle je už tak husto, že situáciu ani veľmi nezhorší. Natrafí už len na hŕstku vyčerpaných ľudí, ktorí po počiatočnej panike prebrali už všetky teórie, čo by mohli túto náhlu zmenu počasia vysvetľovať, a všetky možnosti, ako s lietadlom pristáť. Priatelia, ktorí boli rozhádaní už na začiatku letu, sú si už celkom cudzí a v takejto situácii je ťažké hľadať spoločné riešenia. Je škoda, že príšera podobná chobotnici už nemá veľa roboty, aby ich dostala na kolená. Boj s nadprirodzenou silou ako posledné vypätie síl by mohol stáť za to, aj za tú cenu, keby sa mal náhle objaviť Samuel L. Jackson a zakričať „let's get this motherfucking octopus off this motherfucking plane!" Scenárista nám však pripravil iné finále, našťastie, nie celkom nezaujímavé. Pripomína známe twisty á la Mr. Shyamalan, a práve preto netreba viac prezrádzať.

Altitude má vo svojej prvej časti blízko k nedávnemu survivalu Frozen, v ktorom troch ľudí zabudli na lyžiarskej lanovke. Boli príliš vysoko na to, aby mohli zoskočiť, a príliš ďaleko, aby niekto počul ich volanie o pomoc. Hrdinovia Altitude sú na tom podobne. A zatiaľ čo Frozen mal vlkov, ktorí na zjazdovke pôsobili viac ako nepatrične, Altitude má obrovskú chobotnicu, ktorá, najmä vďaka záverečnému „vysvetleniu", celkový dojem vôbec neruší, naopak, stmeľuje príbeh, a hoci mierne vykráda z Nezvratného osudu alebo Sféry, dáva filmu osobitý rozmer. Altitude je tak o kúsok lepším filmom ako Frozen, a to aj napriek tomu, že má horšie napísané postavy, menej výraznú hudbu a chýba mu taký ten presah „toto sa môže stať aj mne", s ktorým umne narábal práve Frozen. Celistvosť príbehu, perfektne nastavené tempo a zaujímavé finále však u mňa víťazia.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok