hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Bliss

Umelcov poháňajú drogy. A krv.

Umelci vraj tvoria pod vplyvom drog. Niektorí tento mýtus popierajú, a tvrdia, že bez jasnej hlavy to nejde. Iní ho aktívne podporujú. Vraj inak sa tvoriť ani nedá. V tomto prípade je to celkom zjavné, umelkyni to ide dokonca najlepšie v stave, keď si ani nepamätá, že niečo tvorila. Vlastne ani nevie, čo presne za ten čas užila. Čo okrem maľovania robila. Ani čo za maľbu to nakoniec má byť. Ako keby ani netvorila ona sama, len slúžila nejakým zvláštnym silám a procesom. A stavu, ktorý sa dá opísať ako Bliss.

5. 11. 2019

Jeruzalem

Úvod do biblickej Apokalypsy
Mali sme tu The Den a Unfriended nakrútene cez webkameru počítača. Pomaly už ale aj tak prestáva byť potrebné vysvetľovať, ako záznam určitej etapy ľudského života vznikol. Aj tak nás stále niekto špehuje, existuje ešte vôbec možnosť zomrieť sám a v pokoji? Čoskoro budeme mať v hlavách čipy, tie zaznamenajú nielen čo vidíme, ale aj čo počujeme a cítime. Namiesto pozerania hororu nám ho budú premietať priamo do hlavy. Vtedy až pocítime, čo to je smrteľná hrôza. Kým čakáme na podobné technológie, máme tu ešte horor nakrútený cez inteligentné okuliare, teda len kúsok od mozgu. Volá sa podľa miesta, kde sa odohráva, Jeruzalem.
12. 4. 2016

The Devil Inside

Malý dôvod na návštevu kina
Zrejme je to lacné. Možno toto si hovoríte, keď trocha sledujete hororový žáner (nielen to úbohé percento z neho, ktorá sa dostane do našej distribúcie) a zaskočil vás nedávny boom tzv. „found footage" filmov, t. j. hororov, ktoré sa svojou formou tvária ako posledné zábery pred smrťou. 3. 3. 2012

Ghoul

Snažia sa Česi nakrútiť horšie 3D ako Jean- Luc Godard?
Andrej Čikatilo bol masový vrah, ktorý sa priznal k 56 vraždám žien a detí, Svoje obete často jedol a len pri zabíjaní údajne dokázal dosiahnuť orgazmus. Inak bol impotentný. Jeho detstvo poznačil Stalinov hladomor na Ukrajine, aby prežili, musela vraj rodina zjesť jeho brata Stepana. O Čikatilovi ale nič nevie skupinka filmárov, ktorí sa vydali nakrúcať príbeh iného kanibala vo filme Ghoul.
10. 3. 2015

Sinister 2

Mohlo sa to skončiť aj horšie
Prvý Sinister sme sledovali z pohľadu obete. Pátrajúcej, no nevedomej, obete, s ktorou sa priam zahrávali. Stála proti nej neporaziteľná sila fungujúca neomylne a jej vstup do niekoho života mohol mať len jeden koniec. Pochopili sme jej logiku, ako svoje obete nachádza a čo sa im zhruba stane. Čo za silu to je a ako pracuje na dokonaní svojho diela nám ale nenaznačili. Pohľad z druhej strany, či skôr niekde zo stredu nám sprostredkuje až Sinister 2.
21. 9. 2015

recenzie.

Altitude

Afonka Soby | 26. 10. 2010
0
7/10          
žáner:
sci-fi, survival

Chobotnica v lietadle!


Pri pohľade na obrázky vám možno napadla otázka: Ďalšie Hady v lietadle? Niektorí sa možno potešili, no tých musím sklamať. Altitude (‘nadmorská výška') má od ultrabéčkovej retropecky so Sameulom L. Jacksonom ďaleko. Predovšetkým to nie je akčná jazda, ale čistokrvný zástupca hororového žánru survival. Preto ho od Hadov delí niekoľko podstatných odlišností. Miesto veľkého dovolenkového lietadla plného cestujúcich, na ktorom Samuel L. Jackson hláškuje „Get these motherfucking snakes off this motherfucking plane!" sa do Altitutude omnoho viac hodí malé výletné lietadielko, ktoré dokáže vyvolať tú pravú klaustrofobickú atmosféra, pre horor tohto typu nevyhnutne dôležitú. Testosterón, ktorý do Hadov pumpoval drsný Samuel, vystriedal sexepíl v podaní pilotky Sary. Tá spolu so svojím priateľom a troma kamarátmi ostane visieť vo vzduchu v akomsi čiernom oblaku. Mal to byť príjemný výlet, no je z neho nočná mora. Nevedia, kde sú, v akej sú výške a ani to, či im palivo vystačí na pristátie. Navyše vonku niečo videli. Niečo veľké, omnoho väčšie ako všetky hady v lietadle!

Skutočný horor pre nich však začína ešte omnoho skôr, ako sa príšera vôbec objaví. Sarinu „posádku" tvoria skutočne zvláštne typy a vydržať v uzavretom priestore aspoň na čas letu bez konfliktov sa zdá byť nadľudská úloha pre všetkých. Je tu napríklad Sal, veľmi nesympatická postava, ktorou si zrejme scenárista riešil komplexy, ktoré mal na strednej zo svojich silnejších spolužiakov. Je to proste prototypovo vymletý svalovec, ktorý využije každú sekundu filmu, aby sa správal ako pako na najrozličnejší spôsob. Ak práve niekoho neobviňuje zo vzniknutej situácie, tak sa postará o riadnu paniku, prípadne niečo vyčíta Corymu, ktorý má už zrejme dlhšie „zálusk" na jeho priateľku. Navyše pritakáva pravidlu, ktoré určite poznáte aj zo slovenských ulíc: čím väčší dement, tým krajšiu kočku má vedľa seba. Blondínka Mel tu vlastne tvorí iba jablko sváru a jej úloha je inak zbytočná. Okrem tohto milostného trojuholníka je tu ešte zvláštny pár Bruce a Sara. On má panický strach z lietania, ona je pilotka. Ak si myslíte, že táto skutočnosť nevyvoláva konflikty, mýlite sa.

Keď sa potom objaví samotná príšera, v lietadle je už tak husto, že situáciu ani veľmi nezhorší. Natrafí už len na hŕstku vyčerpaných ľudí, ktorí po počiatočnej panike prebrali už všetky teórie, čo by mohli túto náhlu zmenu počasia vysvetľovať, a všetky možnosti, ako s lietadlom pristáť. Priatelia, ktorí boli rozhádaní už na začiatku letu, sú si už celkom cudzí a v takejto situácii je ťažké hľadať spoločné riešenia. Je škoda, že príšera podobná chobotnici už nemá veľa roboty, aby ich dostala na kolená. Boj s nadprirodzenou silou ako posledné vypätie síl by mohol stáť za to, aj za tú cenu, keby sa mal náhle objaviť Samuel L. Jackson a zakričať „let's get this motherfucking octopus off this motherfucking plane!" Scenárista nám však pripravil iné finále, našťastie, nie celkom nezaujímavé. Pripomína známe twisty á la Mr. Shyamalan, a práve preto netreba viac prezrádzať.

Altitude má vo svojej prvej časti blízko k nedávnemu survivalu Frozen, v ktorom troch ľudí zabudli na lyžiarskej lanovke. Boli príliš vysoko na to, aby mohli zoskočiť, a príliš ďaleko, aby niekto počul ich volanie o pomoc. Hrdinovia Altitude sú na tom podobne. A zatiaľ čo Frozen mal vlkov, ktorí na zjazdovke pôsobili viac ako nepatrične, Altitude má obrovskú chobotnicu, ktorá, najmä vďaka záverečnému „vysvetleniu", celkový dojem vôbec neruší, naopak, stmeľuje príbeh, a hoci mierne vykráda z Nezvratného osudu alebo Sféry, dáva filmu osobitý rozmer. Altitude je tak o kúsok lepším filmom ako Frozen, a to aj napriek tomu, že má horšie napísané postavy, menej výraznú hudbu a chýba mu taký ten presah „toto sa môže stať aj mne", s ktorým umne narábal práve Frozen. Celistvosť príbehu, perfektne nastavené tempo a zaujímavé finále však u mňa víťazia.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok