hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Tokyo Gore Police

Penis ako zbraň a aligátor miesto nôh
Napadlo vám niekedy, čo by sa stalo, keby polícia prešla do súkromných rúk? Režisér Yoshihiro Nishimura sa nad tým zamyslel za vás a vytvoril budúcnosť Tokia, v ktorej sa tokijská polícia volá Tokyo Police Corporation. Ako názov filmu Tokyo Gore Police napovedá, nebude to budúcnosť práve ružová, ale skôr krvavočervená. 13. 1. 2011

The Human Centipede 2: Full Sequence

Naozaj ešte odpornejšie
Prvý diel série The Human Centipede si vzhľadom na svoj rozpočet vyslúžil skutočne nebývalú pozornosť. Jeho trailer na youtube videlo viac ako 15 miliónov divákov a okrem kultúrnych narážok si vyslúžil paródie ako v porne, tak aj v kreslenom seriáli Mestečko Southpark. Už pri release prvého projektu režisér a scenárista Tom Six ohlásil, že to nie je posledný film, ktorý chce o tejto zvrhlosti nakrútiť. A v ďalšom dieli nemala rásť len stonožka, ale aj úroveň odpornosti, ktorý film dosiahne. Teraz máme možnosť sa presvedčiť, že svoj sľub myslel s plnou vážnosťou.
13. 4. 2012

1922

Milovať pôdu viac ako ženu

Nejde len o jednoduchý rozdiel v záujmoch manželov. Ona chce žiť v meste, on miluje farmu. Problém je v tom, že pre neho je farma a čo najväčší pozemok jedinou životnou hodnotou. Či jednou z dvoch, tou druhou je syn, o ktorého ho chce manželka tiež obrať. Musí vyrastať s matkou, preto by tiež mal ísť do mesta. Svojím spôsobom ide o obmedzený fanatizmus, kde človek na niečom chorobne lipne, a ničomu nedovolí ho o to obrať. Pritom ani sám nevie, prečo mu na tom tak záleží. Šťastie ani bohatstvo mu pôda veru neprinesie. Tak bol skrátka vychovaný, také boli hodnoty ľudí v roku 1922.

25. 1. 2018

Exists

Nabudúce Lochnesska?
Yeti v Himalájach a Bigfoot v Amerike by údajne mohli byť poslední jedinci niektorého z živočíšnych druhov pokladaných za vyhynuté. Napríklad Gigantopitheca alebo Paranthropa. Prvý síce asi nemohol chodiť po zadných a jeho pozostatky v Amerike nikdy nenašli, a druhý sa vyskytoval len v Afrike. Pre ich existenciu nejestvujú ani žiadne vedecké dôkazy. Skôr množstvo dôvodov, prečo by mala byť takmer nemožná. No ľuďom zjavne nestačí množstvo jedincov podobných skôr opiciam ako človeku ktorých zápach cítiť na hony. Treba hľadať vedecké vysvetlenia, pretože je jasné, že niečo také Exists.
22. 1. 2015

Atticus Institute

Kedy konečne veda porazí diabla?
Poznáte to, keď niekto niekoho neustále len zosmiešňuje a ponižuje, robí mu zle. Hovoríte si, čo ten človek môže z podobného vzťahu mať, prečo ho okamžite neukončí, nepreruší všetky kontakty s danou osobou. On by možno aj rád, jednoducho to ale nedokáže. Či je to masochizmus, či akási zvrhlá fascinovanosť. Alebo len obdiv, pocit silnej nadradenosti toho druhého, ktorý vyvoláva dojem vyvolenosti, už len zato, že môžete byť v jeho prítomnosti, byť svedkom jeho vyčíňania. Posledná možnosť sa asi najviac hodí do vedeckého prostredia, ako vo filme Atticus Institute.
25. 6. 2015

recenzie.

The Pack

Andrej Gomora | 24. 11. 2016
0
4/10          
žáner:
eco-terror, survival

Vraj že najlepší priateľ


Žraloky zabijú ročne zhruba 6 ľudí, psy okolo 25 tisíc. Veľkú väčšinu úmrtí spôsobí besnota a príde k nim v rozvojových krajinách, predovšetkým v Indii. Okolo 40 násilných úmrtí, ku ktorým príde každý rok len v USA, je ale stále číslo neporovnateľné s väčšinou zvierat tradične pokladanými za nebezpečné. Tak prečo si pár z týchto úmrtí nepriblížiť, o čo sa snaží austrálsky horor The Pack.

„Čo narobia, sú hladné, každé mäso je im dobré.“

Psy často zabíjajú aj svojich majiteľov, keď im skrátka preskočí. Tu ale ide o iný prípad, odľahlú farmu obkľúči divá svorka. Žije tam štvorčlenná rodina a v poslednom čase sa dostali do vážnych finančných problémov. Niečo im vraždí ovce. Takmer dospelá dcéra by už rada odišla, presťahovala sa niekam, kde sa bude môcť spoločensky vyžiť. Otec je ale neoblomný, nenechá sa vyštvať. Ani keď príde zástupca banky a počíta, koľko už meškajú so splátkami. Vyhráža sa, že farmu predajú, rodina skončí na ulici. Za to, že naspäť do civilizácie sa už nevráti, si čiastočne môže sám. Nemal sa zastaviť močiť v lese. Psy sa potom rozhodnú podujať na frontálny útok proti farme a jej obyvateľom. Čo narobia, sú hladné, každé mäso je im dobré.

„Tu ide o divú svorku, a rovnako ako o psov by mohlo ísť o ktorékoľvek divo žijúce zviera.“

Psa sa niekedy v živote zľakol asi každý. Hoci sú aj zväčša priateľské, predsa majú veľké zuby. A vedia sa naštvať. Je možno trocha škoda, že tvorcovia nepracujú so psami ako ich bezprostredne poznáme, a teda nevieme hrozivé udalosti zaradiť do svojho každodenného života. Tu ide o divú svorku, a rovnako ako o psov by mohlo ísť o ktorékoľvek iné divo žijúce zviera. Psy sa aj tak správajú, ako keby nikdy nepoznali človeka ako svojho spoločníka, je pre nich len kusom potravy.

„Útok je drastický a dramatický len vo svojej vecnej podstate, ani náznakom ale nie je pôsobivé jeho samotné zobrazenie a inscenácia.“

Postupné budovanie atmosféry nie je celkom zlé. Tma, odľahlá usadlosť a okolo nej divočina vedia vyvolať stiesnený pocit strachu. Už prvé útoky ale nie sú zvládnuté celkom ideálne. Prichádza k nim náhle, bez funkčného budovania strachu. Rovnako ako fáza pred útokom nie je ničím zaujímavý ani útok samotný. Ešte najľahšie by sa mohla dať filmu odpustiť absencia explicitnejšej brutality a gore, tie predsa vždy idú nahradiť. My vidíme akurát pár nie príliš podarených záberov psích uhryznutí a potom postavu zmietajúcu sa pod divou svorkou. Útok je drastický a dramatický len vo svojej vecnej podstate, ani náznakom ale nie je pôsobivé jeho samotné zobrazenie a inscenácia.

„Nevýhodou použitia psov je divákova znalosť ich správania, či aspoň jeho domnienka o jej existencii.“

Nevýhodou použitia psov je divákova znalosť ich správania, či aspoň jeho domnienka o jej existencii. Preto vždy, keď sa postavy pred psami schovávajú či sa s nimi hrajú, divák musí premýšľať a pochybovať, nakoľko by pes skutočne bol natoľko hluchý, hlúpy či nevšímavý. Ťažko povedať, či nám to pri iných zvieratách len tak nepríde, alebo len ochotnejšie prižmúrime očko. Mnoho scén je tu v každom prípade vyslovene neuveriteľných a čudne pozliepaných. Ako keby autori presne nevedeli, čo vlastne chcú so psami spraviť, ako nimi diváka naľakať a ako s nimi budovať dramatické scény.

„Tu ale ide o jednoduchú prácu s prostredím, ktoré skutočne nie je ťažké využívať.“

Celkový spád a atmosféra našťastie nekvalitou jednotlivých scén netrpia až tak, ako by sa dalo čakať. Tu ale ide o jednoduchú prácu s prostredím, ktoré skutočne nie je ťažké využívať. Divák miestami cíti strach, s postavami súcití a viacero pasáží ho drží v napätí. Nakoniec sa ale nedá ubrániť pocitu, že aj na samotnej zápletke je toho mnoho nedomysleného. Rodina sa ubráni asi štyrom psom, čo bude ďalej a kde sú ďalší film skrátka nerieši. V náznakoch sa spomína viacero otázok a motívov, žiaden z nich ale nejde do hĺbky. Ide skrátka o útok zvierat v najprimitívnejšej možnej podobe a spracovaní.

Dá sa povedať, že potenciál psieho útoku The Pack premrhal takmer dokonale. Nevyužíva žiadnu z výhod, ktoré by z použitia domáceho a priateľsky vnímaného zvieraťa mohli vychádzať. Naopak, zakopáva o množstvo jeho nedostatkov. Výsledkom je zhruba pozerateľný horor so zvieratami, ničím nezaujímavý a sotva hodný väčšej pozornosti.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok