hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Boarding School

Nadštandardné služby pre spokojnosť rodičov
Napred si hovoríte, že kde je ten horor. Objaví sa jeden celkom trápny duch, chlapček si zakrýva zrkadlo, zjavne má trocha bujnú fantáziu. Uvidíme aj dôvod, veď číta samé komiksy a pozerá samé horory. Má doma dusno lebo je mierne pošahaný, sú s ním samé problémy. Začne sa dostavovať nepríjemný pocit z pozerania filmu, no nie tak klasicky hororový, maximálne sa tak náznakom blížime exploitationu. Povaha filmu sa celkom nezmení, ani keď ho konečne pošlú na prevýchovu. To príde, až keď divák objaví, čo je to za Boarding School.
12. 11. 2018

Korisť

Žraločí horor, len s aligátorom

Žraločie horory sme tu mali tri letá po sebe, už ten posledný cítil, že toho začína byť priveľa, musí sa trocha odlíšiť. Bez vodného zvieraťa to nešlo, nech majú ľudia na čo myslieť, keď sa pôjdu kúpať. Aligátory severoamerické majú ročne na svedomí zhruba rovnako zanedbateľný počet obetí ako žraloky, na rozdiel od takého krokodíla nílskeho. Ten ročne zožerie až do tisícky ľudí a medzi predátormi loviacimi ľudí ako korisť sa mu často prisudzuje svetové prvenstvo. Zato aligátor má to šťastie, že žije v privilegovanej Amerike. Preto z neho toho leto spravili hviezdu filmu Korisť.

16. 7. 2019

Sinister 2

Mohlo sa to skončiť aj horšie
Prvý Sinister sme sledovali z pohľadu obete. Pátrajúcej, no nevedomej, obete, s ktorou sa priam zahrávali. Stála proti nej neporaziteľná sila fungujúca neomylne a jej vstup do niekoho života mohol mať len jeden koniec. Pochopili sme jej logiku, ako svoje obete nachádza a čo sa im zhruba stane. Čo za silu to je a ako pracuje na dokonaní svojho diela nám ale nenaznačili. Pohľad z druhej strany, či skôr niekde zo stredu nám sprostredkuje až Sinister 2.
21. 9. 2015

Smrtiaci príliv

Viac o kráske než o žralokovi

V roku 1891 vypísal multimilionár žijúci v New Yorku Hermann Oelrichs odmenu 500 dolárov za dôkaz, že žralok je schopný napadnúť človeka. Keď sa v roku 1916 odohrala v New Jersey séria žraločích útokov, ktorej padli za obeť štyria ľudia, prinajmenšom jedny noviny ich spočiatku pripisovali morským korytnačkám. Natoľko nevinný imidž vtedy ešte žraloky mali. Najzásadnejšiu ranu mu samozrejme zasadil film Čeľuste v roku 1975, odvtedy sa krvilační žraloci stali neodmysliteľnou súčasťou kultúry. Znova raz tak o nich hovorí dielo s názvom Smrtiaci príliv.

5. 9. 2016

Ich seh, ich seh/ Dobrú noc, mami

Čo už mohla vychovať taká matka?
V určitom veku je nenávidieť svojich rodičov normálne, priam súčasť zdravého vývoja. Ani v skorom detstve sa ale určite nedá povedať, že by deti k mame a otcovi pociťovali len lásku. Rodičia sú pre nich predstaviteľmi sveta, v ktorom sú ešte stratené. Dávajú im príkazy a zákazy, karhajú ich a dieťa často nie je ani schopné pochopiť, prečo. Z toho dôvodu nie je možné prežiť detstvo bez zažitia strachu z vlastných rodičov, a bez občasného pocitu chvíľkového odcudzenia. To zväčša prejde, uvedomíme si, že predsa sú to naši rodičia. Ale čo ak nie, čo ak máme dôvod pochybovať, či to naši rodičia skutočne sú? Napríklad kvôli plastickej operácii, ako vo filme Ich seh, ich seh.
6. 10. 2015

recenzie.

The Pack

Andrej Gomora | 24. 11. 2016
0
4/10          
žáner:
eco-terror, survival

Vraj že najlepší priateľ


Žraloky zabijú ročne zhruba 6 ľudí, psy okolo 25 tisíc. Veľkú väčšinu úmrtí spôsobí besnota a príde k nim v rozvojových krajinách, predovšetkým v Indii. Okolo 40 násilných úmrtí, ku ktorým príde každý rok len v USA, je ale stále číslo neporovnateľné s väčšinou zvierat tradične pokladanými za nebezpečné. Tak prečo si pár z týchto úmrtí nepriblížiť, o čo sa snaží austrálsky horor The Pack.

„Čo narobia, sú hladné, každé mäso je im dobré.“

Psy často zabíjajú aj svojich majiteľov, keď im skrátka preskočí. Tu ale ide o iný prípad, odľahlú farmu obkľúči divá svorka. Žije tam štvorčlenná rodina a v poslednom čase sa dostali do vážnych finančných problémov. Niečo im vraždí ovce. Takmer dospelá dcéra by už rada odišla, presťahovala sa niekam, kde sa bude môcť spoločensky vyžiť. Otec je ale neoblomný, nenechá sa vyštvať. Ani keď príde zástupca banky a počíta, koľko už meškajú so splátkami. Vyhráža sa, že farmu predajú, rodina skončí na ulici. Za to, že naspäť do civilizácie sa už nevráti, si čiastočne môže sám. Nemal sa zastaviť močiť v lese. Psy sa potom rozhodnú podujať na frontálny útok proti farme a jej obyvateľom. Čo narobia, sú hladné, každé mäso je im dobré.

„Tu ide o divú svorku, a rovnako ako o psov by mohlo ísť o ktorékoľvek divo žijúce zviera.“

Psa sa niekedy v živote zľakol asi každý. Hoci sú aj zväčša priateľské, predsa majú veľké zuby. A vedia sa naštvať. Je možno trocha škoda, že tvorcovia nepracujú so psami ako ich bezprostredne poznáme, a teda nevieme hrozivé udalosti zaradiť do svojho každodenného života. Tu ide o divú svorku, a rovnako ako o psov by mohlo ísť o ktorékoľvek iné divo žijúce zviera. Psy sa aj tak správajú, ako keby nikdy nepoznali človeka ako svojho spoločníka, je pre nich len kusom potravy.

„Útok je drastický a dramatický len vo svojej vecnej podstate, ani náznakom ale nie je pôsobivé jeho samotné zobrazenie a inscenácia.“

Postupné budovanie atmosféry nie je celkom zlé. Tma, odľahlá usadlosť a okolo nej divočina vedia vyvolať stiesnený pocit strachu. Už prvé útoky ale nie sú zvládnuté celkom ideálne. Prichádza k nim náhle, bez funkčného budovania strachu. Rovnako ako fáza pred útokom nie je ničím zaujímavý ani útok samotný. Ešte najľahšie by sa mohla dať filmu odpustiť absencia explicitnejšej brutality a gore, tie predsa vždy idú nahradiť. My vidíme akurát pár nie príliš podarených záberov psích uhryznutí a potom postavu zmietajúcu sa pod divou svorkou. Útok je drastický a dramatický len vo svojej vecnej podstate, ani náznakom ale nie je pôsobivé jeho samotné zobrazenie a inscenácia.

„Nevýhodou použitia psov je divákova znalosť ich správania, či aspoň jeho domnienka o jej existencii.“

Nevýhodou použitia psov je divákova znalosť ich správania, či aspoň jeho domnienka o jej existencii. Preto vždy, keď sa postavy pred psami schovávajú či sa s nimi hrajú, divák musí premýšľať a pochybovať, nakoľko by pes skutočne bol natoľko hluchý, hlúpy či nevšímavý. Ťažko povedať, či nám to pri iných zvieratách len tak nepríde, alebo len ochotnejšie prižmúrime očko. Mnoho scén je tu v každom prípade vyslovene neuveriteľných a čudne pozliepaných. Ako keby autori presne nevedeli, čo vlastne chcú so psami spraviť, ako nimi diváka naľakať a ako s nimi budovať dramatické scény.

„Tu ale ide o jednoduchú prácu s prostredím, ktoré skutočne nie je ťažké využívať.“

Celkový spád a atmosféra našťastie nekvalitou jednotlivých scén netrpia až tak, ako by sa dalo čakať. Tu ale ide o jednoduchú prácu s prostredím, ktoré skutočne nie je ťažké využívať. Divák miestami cíti strach, s postavami súcití a viacero pasáží ho drží v napätí. Nakoniec sa ale nedá ubrániť pocitu, že aj na samotnej zápletke je toho mnoho nedomysleného. Rodina sa ubráni asi štyrom psom, čo bude ďalej a kde sú ďalší film skrátka nerieši. V náznakoch sa spomína viacero otázok a motívov, žiaden z nich ale nejde do hĺbky. Ide skrátka o útok zvierat v najprimitívnejšej možnej podobe a spracovaní.

Dá sa povedať, že potenciál psieho útoku The Pack premrhal takmer dokonale. Nevyužíva žiadnu z výhod, ktoré by z použitia domáceho a priateľsky vnímaného zvieraťa mohli vychádzať. Naopak, zakopáva o množstvo jeho nedostatkov. Výsledkom je zhruba pozerateľný horor so zvieratami, ničím nezaujímavý a sotva hodný väčšej pozornosti.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok