hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Victor Frankenstein

Znova to isté inak, nudnejšie
Frankenstein je krásny príklad postavy, ktorá svojou slávou ďaleko presiahla dielo, z ktorého pochádza. Totiž Frankenstein pôvodne nebola ani oživená príšera, ale jej stvoriteľ. To je už samozrejme všetkým jedno, rovnako ako presný obsah diela, v ktorom sa prvýkrát objavil. Aj to, že ho napísala Mary Shelley a malo ísť o prvý román žánra sci fi aj jeden z prvých hororov. Tá Mary Shelley, o ktorej sa nikdy nemôže nespomenúť, že bola manželkou Percy Bysshe Shelleyho. A znova sa hlavne v našich končinách všetci len tvária, že vedia, o koho ide. Čo už, z Frankensteina je kultúrne dedičstvo s kolektívnym vlastníctvom, takže každý si s ním už robí, čo chce. Teraz nám napríklad film opisuje neznámy príbeh jeho tvorcu a tak sa aj volá, Victor Frankenstein.
4. 12. 2015

Grave Encounters

Quo vadis, found footage?
Senzácia, ktorú vyvolal v roku 1999 film Záhada Blair Witch si svojou hrou na autentickosť od mnohých puristov vyslúžila nálepku lacnosti až podradnosti. Formát found footage nebol nový, využil ho už v roku 1980 Ruggero Deodato pri svojom otrasnom filme Cannibal Holocaust.
26. 4. 2012

Honeymoon

Niekto sa zo svadobnej cesty nechce vrátiť. Iný by aj rád...
Ľudia sa počas života nielen menia. Oni sú iní neustále. Ako to do asi najväčších detailov rozobral Luigi Pirandello, v každom človeku sa skrýva nespočetne identít, z ktorých ani jedna sa nedá označiť za skutočnú. Všetci sme len obrazom v očiach seba samého a v očiach každého človeka, ktorého v živote stretneme. Každý z týchto obrazov je iný a jednotlivec nemá nikdy šancu ich všetky spoznať. Teda nemôže spoznať seba samého, pretože nič také ako skutočný on vlastne neexistuje. Takže, kto vlastne môže povedať, že vie komu to prisahá vernosť až do konca života? Nezačínajú niektorí pochybovať už keď odcestujú na svoj Honeymoon?
10. 2. 2015

Ich seh, ich seh/ Dobrú noc, mami

Čo už mohla vychovať taká matka?
V určitom veku je nenávidieť svojich rodičov normálne, priam súčasť zdravého vývoja. Ani v skorom detstve sa ale určite nedá povedať, že by deti k mame a otcovi pociťovali len lásku. Rodičia sú pre nich predstaviteľmi sveta, v ktorom sú ešte stratené. Dávajú im príkazy a zákazy, karhajú ich a dieťa často nie je ani schopné pochopiť, prečo. Z toho dôvodu nie je možné prežiť detstvo bez zažitia strachu z vlastných rodičov, a bez občasného pocitu chvíľkového odcudzenia. To zväčša prejde, uvedomíme si, že predsa sú to naši rodičia. Ale čo ak nie, čo ak máme dôvod pochybovať, či to naši rodičia skutočne sú? Napríklad kvôli plastickej operácii, ako vo filme Ich seh, ich seh.
6. 10. 2015

Knock Knock

Dvere neotvárať, film nepozerať
Predstavte si, že ste muž po štyridsiatke a rodina vám odišla na víkend k moru. Žijete na predmestí, naokolo nikde nikto a na dvere vám zaklopú dve sporo odeté dvadsaťročné dievčatá. Taxikár ich odviezol na zlú adresu, jedna si telefón zabudla, druhej premokol a nefunguje. Potrebovali by sa trocha zohriať, počkať na ďalší taxík. Je to síce trocha trápne, ale šaty majú premočené, v tých nemôžu prísť na party. Nemohli by si ich hodiť do sušičky? Zatiaľ hostiteľovi zo slušnosti pochvália dom, obdivujú jeho zbierku platní. Aj vypracované telo. Z bežných rozhovorov postupne prechádzajú aj na témy o sexe. Skutočne išlo o celkom náhodné Knock Knock?
30. 11. 2015

recenzie.

The Pack

Andrej Gomora | 24. 11. 2016
0
4/10          
žáner:
eco-terror, survival

Vraj že najlepší priateľ


Žraloky zabijú ročne zhruba 6 ľudí, psy okolo 25 tisíc. Veľkú väčšinu úmrtí spôsobí besnota a príde k nim v rozvojových krajinách, predovšetkým v Indii. Okolo 40 násilných úmrtí, ku ktorým príde každý rok len v USA, je ale stále číslo neporovnateľné s väčšinou zvierat tradične pokladanými za nebezpečné. Tak prečo si pár z týchto úmrtí nepriblížiť, o čo sa snaží austrálsky horor The Pack.

„Čo narobia, sú hladné, každé mäso je im dobré.“

Psy často zabíjajú aj svojich majiteľov, keď im skrátka preskočí. Tu ale ide o iný prípad, odľahlú farmu obkľúči divá svorka. Žije tam štvorčlenná rodina a v poslednom čase sa dostali do vážnych finančných problémov. Niečo im vraždí ovce. Takmer dospelá dcéra by už rada odišla, presťahovala sa niekam, kde sa bude môcť spoločensky vyžiť. Otec je ale neoblomný, nenechá sa vyštvať. Ani keď príde zástupca banky a počíta, koľko už meškajú so splátkami. Vyhráža sa, že farmu predajú, rodina skončí na ulici. Za to, že naspäť do civilizácie sa už nevráti, si čiastočne môže sám. Nemal sa zastaviť močiť v lese. Psy sa potom rozhodnú podujať na frontálny útok proti farme a jej obyvateľom. Čo narobia, sú hladné, každé mäso je im dobré.

„Tu ide o divú svorku, a rovnako ako o psov by mohlo ísť o ktorékoľvek divo žijúce zviera.“

Psa sa niekedy v živote zľakol asi každý. Hoci sú aj zväčša priateľské, predsa majú veľké zuby. A vedia sa naštvať. Je možno trocha škoda, že tvorcovia nepracujú so psami ako ich bezprostredne poznáme, a teda nevieme hrozivé udalosti zaradiť do svojho každodenného života. Tu ide o divú svorku, a rovnako ako o psov by mohlo ísť o ktorékoľvek iné divo žijúce zviera. Psy sa aj tak správajú, ako keby nikdy nepoznali človeka ako svojho spoločníka, je pre nich len kusom potravy.

„Útok je drastický a dramatický len vo svojej vecnej podstate, ani náznakom ale nie je pôsobivé jeho samotné zobrazenie a inscenácia.“

Postupné budovanie atmosféry nie je celkom zlé. Tma, odľahlá usadlosť a okolo nej divočina vedia vyvolať stiesnený pocit strachu. Už prvé útoky ale nie sú zvládnuté celkom ideálne. Prichádza k nim náhle, bez funkčného budovania strachu. Rovnako ako fáza pred útokom nie je ničím zaujímavý ani útok samotný. Ešte najľahšie by sa mohla dať filmu odpustiť absencia explicitnejšej brutality a gore, tie predsa vždy idú nahradiť. My vidíme akurát pár nie príliš podarených záberov psích uhryznutí a potom postavu zmietajúcu sa pod divou svorkou. Útok je drastický a dramatický len vo svojej vecnej podstate, ani náznakom ale nie je pôsobivé jeho samotné zobrazenie a inscenácia.

„Nevýhodou použitia psov je divákova znalosť ich správania, či aspoň jeho domnienka o jej existencii.“

Nevýhodou použitia psov je divákova znalosť ich správania, či aspoň jeho domnienka o jej existencii. Preto vždy, keď sa postavy pred psami schovávajú či sa s nimi hrajú, divák musí premýšľať a pochybovať, nakoľko by pes skutočne bol natoľko hluchý, hlúpy či nevšímavý. Ťažko povedať, či nám to pri iných zvieratách len tak nepríde, alebo len ochotnejšie prižmúrime očko. Mnoho scén je tu v každom prípade vyslovene neuveriteľných a čudne pozliepaných. Ako keby autori presne nevedeli, čo vlastne chcú so psami spraviť, ako nimi diváka naľakať a ako s nimi budovať dramatické scény.

„Tu ale ide o jednoduchú prácu s prostredím, ktoré skutočne nie je ťažké využívať.“

Celkový spád a atmosféra našťastie nekvalitou jednotlivých scén netrpia až tak, ako by sa dalo čakať. Tu ale ide o jednoduchú prácu s prostredím, ktoré skutočne nie je ťažké využívať. Divák miestami cíti strach, s postavami súcití a viacero pasáží ho drží v napätí. Nakoniec sa ale nedá ubrániť pocitu, že aj na samotnej zápletke je toho mnoho nedomysleného. Rodina sa ubráni asi štyrom psom, čo bude ďalej a kde sú ďalší film skrátka nerieši. V náznakoch sa spomína viacero otázok a motívov, žiaden z nich ale nejde do hĺbky. Ide skrátka o útok zvierat v najprimitívnejšej možnej podobe a spracovaní.

Dá sa povedať, že potenciál psieho útoku The Pack premrhal takmer dokonale. Nevyužíva žiadnu z výhod, ktoré by z použitia domáceho a priateľsky vnímaného zvieraťa mohli vychádzať. Naopak, zakopáva o množstvo jeho nedostatkov. Výsledkom je zhruba pozerateľný horor so zvieratami, ničím nezaujímavý a sotva hodný väčšej pozornosti.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok