hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Gwen

Horor zvaný život

Keďže ponurá a pomalá atmosféra sa viackrát úspešne kombinovala so skutočne hororovými prvkami, možno je lepšie hneď upozorniť. Zápletka sa príliš nerozvinie a nepríde ani žiadne veľké prekvapenie, radšej naň nečakajte. Tentokrát ideme veľmi jednoduchou a priamočiarou cestou, ktorá čerpá z toho, čo nám hneď predstaví. Matka a dve dcéry v osamelom sídle. Otec bojuje na Kryme, živí v nich nádej, že raz ešte povstanú z biedy. Ostatné domy už skôr nedobrovoľne ako z vlastnej vôle obyvatelia opustili, túžila po nich ťažiarska spoločnosť, tak ako túži aj po tom poslednom obývanom. Matka aj dcéry sú odhodlané nepredať, už len z úcty k otcovi. Ich život je pritom ešte ťažší, než akým by ho robili len objektívne podmienky jeho zložitosti.

12. 11. 2019

Polaroid

Konečne primeraný trest za selfie?

Na úvodnej vražde je pozitívne, nakoľko priamo ide na vec. V poslednom čase sme si pri duchárinách zvykli na dlhé obliehanie budúcich obetí. Niečo sa na ne upne, nezmyselne sa to dokola zjavuje v ich okolí, primitívne nás to straší. Aby sme vôbec začali pochybovať, či sa to aj na niečo zmôže. Tentokrát je to hneď od začiatku krátky proces. Sekvencia pritom má všetko, čo by mať mala. Postupne hustne, buduje intenzívny strach, niečo sa zjaví, z nejasnej entity sa to sformuje na priamu a nebezpečnú silu. Ktorá svoj úmysel rovno aj dokoná. Stačilo, že niekto sa tu odfotil aparátom značky Polaroid.

2. 7. 2019

Regression

Výsledok rovnaký, akurát mučenie si inkvizítori viac užili
Myslíte si, že samých seba poznáte. Viete, kto ste, čo ste v živote vykonali a čo vykonať by ste boli schopní. Napríklad ak by vám niekto povedal, že necháte znásilniť vlastnú dcéru, neverili by ste mu. Vysmiali ho, ak by vám tá predstava prišla náznakom smiešna. Lenže čo ak niekto tvrdí, že dokáže preskúmať časti vašej mysle, do ktorých sa nedostanete. Pomôže vám odhaliť spomienky, o akých ste ani netušili, že by ste ich mohli mať. Tomu, čo tam nájde by ste neverili, pokiaľ by nešlo o vedeckú metódu, napríklad s názvom Regression.
2. 2. 2016

Bliss

Umelcov poháňajú drogy. A krv.

Umelci vraj tvoria pod vplyvom drog. Niektorí tento mýtus popierajú, a tvrdia, že bez jasnej hlavy to nejde. Iní ho aktívne podporujú. Vraj inak sa tvoriť ani nedá. V tomto prípade je to celkom zjavné, umelkyni to ide dokonca najlepšie v stave, keď si ani nepamätá, že niečo tvorila. Vlastne ani nevie, čo presne za ten čas užila. Čo okrem maľovania robila. Ani čo za maľbu to nakoniec má byť. Ako keby ani netvorila ona sama, len slúžila nejakým zvláštnym silám a procesom. A stavu, ktorý sa dá opísať ako Bliss.

5. 11. 2019

Nevesta na zabitie

Svadobná noc trochu inak

Začiatok je dosť klasický a spĺňa štandardy filmov či komédií o vstupe do rodiny. On je bohatý, ona vyrastala bez rodičov. Snobská rodina ako keby ju nenávidela, hoci sa nevesta tvári nervózne, skôr máme dojem, že jej to je jedno. Ide o obligátny folklór s nedôverujúcimi rodičmi a zazerajúcou tetou. Hlavná je láska, tej cíti od manžela viac než dosť. Zatiaľ. Film si možno na pár výnimiek drží úroveň a vyhýba sa skĺznutiu do uletenosti, aj keď sa tá miestami priam ponúka. Niektoré postavy sú komické, stále ale uveriteľné a zhruba rovnako by mohli vyzerať v nehororovej komédii. Samozrejme, uletená musí byť samotná zápletka.

12. 9. 2019

recenzie.

The Pack

Andrej Gomora | 24. 11. 2016
0
4/10          
žáner:
eco-terror, survival

Vraj že najlepší priateľ


Žraloky zabijú ročne zhruba 6 ľudí, psy okolo 25 tisíc. Veľkú väčšinu úmrtí spôsobí besnota a príde k nim v rozvojových krajinách, predovšetkým v Indii. Okolo 40 násilných úmrtí, ku ktorým príde každý rok len v USA, je ale stále číslo neporovnateľné s väčšinou zvierat tradične pokladanými za nebezpečné. Tak prečo si pár z týchto úmrtí nepriblížiť, o čo sa snaží austrálsky horor The Pack.

„Čo narobia, sú hladné, každé mäso je im dobré.“

Psy často zabíjajú aj svojich majiteľov, keď im skrátka preskočí. Tu ale ide o iný prípad, odľahlú farmu obkľúči divá svorka. Žije tam štvorčlenná rodina a v poslednom čase sa dostali do vážnych finančných problémov. Niečo im vraždí ovce. Takmer dospelá dcéra by už rada odišla, presťahovala sa niekam, kde sa bude môcť spoločensky vyžiť. Otec je ale neoblomný, nenechá sa vyštvať. Ani keď príde zástupca banky a počíta, koľko už meškajú so splátkami. Vyhráža sa, že farmu predajú, rodina skončí na ulici. Za to, že naspäť do civilizácie sa už nevráti, si čiastočne môže sám. Nemal sa zastaviť močiť v lese. Psy sa potom rozhodnú podujať na frontálny útok proti farme a jej obyvateľom. Čo narobia, sú hladné, každé mäso je im dobré.

„Tu ide o divú svorku, a rovnako ako o psov by mohlo ísť o ktorékoľvek divo žijúce zviera.“

Psa sa niekedy v živote zľakol asi každý. Hoci sú aj zväčša priateľské, predsa majú veľké zuby. A vedia sa naštvať. Je možno trocha škoda, že tvorcovia nepracujú so psami ako ich bezprostredne poznáme, a teda nevieme hrozivé udalosti zaradiť do svojho každodenného života. Tu ide o divú svorku, a rovnako ako o psov by mohlo ísť o ktorékoľvek iné divo žijúce zviera. Psy sa aj tak správajú, ako keby nikdy nepoznali človeka ako svojho spoločníka, je pre nich len kusom potravy.

„Útok je drastický a dramatický len vo svojej vecnej podstate, ani náznakom ale nie je pôsobivé jeho samotné zobrazenie a inscenácia.“

Postupné budovanie atmosféry nie je celkom zlé. Tma, odľahlá usadlosť a okolo nej divočina vedia vyvolať stiesnený pocit strachu. Už prvé útoky ale nie sú zvládnuté celkom ideálne. Prichádza k nim náhle, bez funkčného budovania strachu. Rovnako ako fáza pred útokom nie je ničím zaujímavý ani útok samotný. Ešte najľahšie by sa mohla dať filmu odpustiť absencia explicitnejšej brutality a gore, tie predsa vždy idú nahradiť. My vidíme akurát pár nie príliš podarených záberov psích uhryznutí a potom postavu zmietajúcu sa pod divou svorkou. Útok je drastický a dramatický len vo svojej vecnej podstate, ani náznakom ale nie je pôsobivé jeho samotné zobrazenie a inscenácia.

„Nevýhodou použitia psov je divákova znalosť ich správania, či aspoň jeho domnienka o jej existencii.“

Nevýhodou použitia psov je divákova znalosť ich správania, či aspoň jeho domnienka o jej existencii. Preto vždy, keď sa postavy pred psami schovávajú či sa s nimi hrajú, divák musí premýšľať a pochybovať, nakoľko by pes skutočne bol natoľko hluchý, hlúpy či nevšímavý. Ťažko povedať, či nám to pri iných zvieratách len tak nepríde, alebo len ochotnejšie prižmúrime očko. Mnoho scén je tu v každom prípade vyslovene neuveriteľných a čudne pozliepaných. Ako keby autori presne nevedeli, čo vlastne chcú so psami spraviť, ako nimi diváka naľakať a ako s nimi budovať dramatické scény.

„Tu ale ide o jednoduchú prácu s prostredím, ktoré skutočne nie je ťažké využívať.“

Celkový spád a atmosféra našťastie nekvalitou jednotlivých scén netrpia až tak, ako by sa dalo čakať. Tu ale ide o jednoduchú prácu s prostredím, ktoré skutočne nie je ťažké využívať. Divák miestami cíti strach, s postavami súcití a viacero pasáží ho drží v napätí. Nakoniec sa ale nedá ubrániť pocitu, že aj na samotnej zápletke je toho mnoho nedomysleného. Rodina sa ubráni asi štyrom psom, čo bude ďalej a kde sú ďalší film skrátka nerieši. V náznakoch sa spomína viacero otázok a motívov, žiaden z nich ale nejde do hĺbky. Ide skrátka o útok zvierat v najprimitívnejšej možnej podobe a spracovaní.

Dá sa povedať, že potenciál psieho útoku The Pack premrhal takmer dokonale. Nevyužíva žiadnu z výhod, ktoré by z použitia domáceho a priateľsky vnímaného zvieraťa mohli vychádzať. Naopak, zakopáva o množstvo jeho nedostatkov. Výsledkom je zhruba pozerateľný horor so zvieratami, ničím nezaujímavý a sotva hodný väčšej pozornosti.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok