hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Blood Quantum

Indiánska krv asimiláciu neprijme, len vyhubenie

Viac indiánov ako zbrane kolonizátorov zabili baktérie, ktoré tí so sebou do nového sveta priniesli. Kým Európania si stáročia budovali imunitu, tá miestnym chýbala a pre nich novým chorobám vo veľkom podliehali. Teraz sa karta obrátila. Kým bledé tváre sa nakazia okamžite, miestni sú zdanlivo imúnni. V niečom im to rozhodne pomôže, nič to ale nemení na tom, že nakazení ich môžu roztrhať a zjesť. Nejde totiž o len tak nejakú infekciu, ale tú, ktorá ľudí mení na zombíkov. Ako vždy sa ich nazbierajú hordy, všetci, ktorí nemajú dostatok indiánskej krvi, podiel ktorej sa volá aj Blood Quantum.

8. 7. 2020

Hellions

Halloweenska báseň o tehotnej tínedžerke
Keď na Halloween doktor oznámi sedemnásťročnému dievčaťu, že je tehotná, veľmi jej do smiechu nebude. Nepomôžu ani škriatkovské ušká, ktoré má doktor nasadené. Nepoteší ju ani, keď dievčatko v čakárni opätuje pochvalu pre jej kostým. Pretože Dora na sebe kostým nemá. Náladu jej nezdvihne ani matka. Súhlasí, že nie každá môže byť najlepšou žiačkou ročníka. Bola by ale rada, keby ho aspoň ukončila. Celkom vhodné podmienky oznámiť jej, že je tehotná, nie? Keby ešte tak čakala normálne dieťa. Lenže je Halloween, všade sa rozliezajú akísi Hellions.
12. 10. 2015

Body Cam

Quis custodiet ipsos custodes?

Celková výstavba deja je prinajmenšom zvláštna. Často zostáva celkom na povrchu a zároveň využíva množstvo nie veľmi logických skratiek. Miestami nám to môže pripomínať lacnú televíznu zábavu, inokedy sa môžeme snažiť vidieť úmyselne využité prostriedky. Práca s nadprirodzenými prvkami totiž nie je vôbec nejak konvenčne duchárska, snaží sa nás buď jednoducho zabaviť, alebo nám niečo povedať. Hoci s brutalitou nejdeme do žiadneho extrému, cítime, že dielo je ladené príliš mládežnícky až nasládlo, aby sa jej tam hodilo viac. Napätie pritom celkom nechýba. Nie je intenzívne hororové ani ťaživé, divákovi ale nedá celkom vydýchnuť a darí sa mu držať si jeho pozornosť a udržiavať v ňom určitú mieru strachu.

1. 7. 2020

Antiviral

Film pre fajnšmekrov
Predstavte si svet, v ktorom sú ľudia natoľko posadnutí celebritami, že sa dávajú dobrovoľne infikovať ich chorobami. A dokonca sú ochotní za to aj celkom slušne platiť. 3. 5. 2013

The Lodge

Priamočiara cesta skazy

Opäť situácia s miernymi nedostatkami na strane logiky, teda tak v základoch, kde na nás našťastie nekričia. Že sa psychiater zamiluje do pacientky je vec, ktorá sa určite stať môže. Tiež že sa kvôli nej rozvedie, a chce sa s ňou oženiť. Rovnako je pochopiteľné, ak mu záleží na tom, aby ju prijali jeho deti. V inom prípade by možno dávalo zmysel, ak by chcel, nech spolu strávia pár dní. On ale pozná jej zdravotný stav. Aj ako ju deti nenávidia a určite sa jej nebudú snažiť život uľahčiť. Môže to dopadnúť inak než tragicky? Ak spolu na pár dní zavítajú do celkom osamotenej a snehom od sveta odrezanej The Lodge?

26. 6. 2020

recenzie.

Korisť

Andrej Gomora | 16. 7. 2019
0
5/10          
žáner:
claustrophobic, eco-terror, survival

Žraločí horor, len s aligátorom


Žraločie horory sme tu mali tri letá po sebe, už ten posledný cítil, že toho začína byť priveľa, musí sa trocha odlíšiť. Bez vodného zvieraťa to nešlo, nech majú ľudia na čo myslieť, keď sa pôjdu kúpať. Aligátory severoamerické majú ročne na svedomí zhruba rovnako zanedbateľný počet obetí ako žraloky, na rozdiel od takého krokodíla nílskeho. Ten ročne zožerie až do tisícky ľudí a medzi predátormi loviacimi ľudí ako korisť sa mu často prisudzuje svetové prvenstvo. Zato aligátor má to šťastie, že žije v privilegovanej Amerike. Preto z neho toho leto spravili hviezdu filmu Korisť.

„Rodinné napätie a zložitá minulosť sú klišé, ktoré si je ťažko odpustiť.“

Kombinácia hrozby živočíšnej so živelnou ponúka možnosti nielen pre spektakulárne zábery, ale samozrejme aj dejové. Príbeh je pritom zásadne jednoduchý a s minimom postáv. Potom prekvapí, koľko dier sa do neho podarilo vtesnať. Rodinné napätie a zložitá minulosť sú klišé, ktoré si je ťažko odpustiť. Rozumieme, o čo s nimi autorom išlo a vidíme tiež, ako ich využívajú. Predsa ale to priamočiare prepojenie medzi odvážnym skutkom z jednej scény s patetickým dialógom, ktorý sa odohral päť minút skôr, už môže diváka mierne otravovať. Ešte o niečo horšie je to s rozhodnutiami postáv, ktoré vznikajú v priebehu pár sekúnd ako úplná samozrejmosť, hoci v skutočnosti príliš nedávajú zmysel. Nič to, leto, nikomu sa nechce zaťažovať mozog.

„Pocit, že presne vieme, čo môžeme čakať, nadobudneme veľmi rýchlo“

Čo sa týka strašenia, je na tom film totiž oveľa lepšie. Trocha dlhším úvodom pred prvou vôbec trocha strašidelnou scénou nás zblíži s postavami, nechá nás ľudsky sa ponoriť do nastavšej situácie. Preto na nás tak zapôsobí, keď sa prvýkrát zjaví obrovský jašter, rovno v bezprostrednej blízkosti postáv, nech je to aj mierne absurdným spôsobom. Výrazne sa nastrašiť podarí ešte niekoľkým nasledujúcim scénam, hlavne kým film neskĺzne do miernej rutiny. Pocit, že presne vieme, čo môžeme čakať, nadobudneme veľmi rýchlo, a len zriedka ho to, čo sa deje na obrazovke, začne nahlodávať. Deje sa tak hlavne v prípade spomínaných nepochopiteľných rozhodnutí, keď nás postavy prekvapia tým, ako spravia niečo celkom absurdné. Nech sa nenudíme.

„Ten štýl akým vždy prídu len aby sa nechali roztrhať ale časom diváka musí začať otravovať.“

Nastolené napätie je každopádne dobré, a vďaka komplikovanej situácii s náznakom ľudskými postavami sa nám darí ho vnímať. Ako vždy keď sa zrazu zo zvieraťa robí krvilačné monštrum sa nedá necítiť absurdný či nahlúply nádych, ten ale musíme nejako prežiť. Zaujme hlavne množstvo aligátorov a tiež miera ich nebezpečnosti, o ktorej je ťažké nemať pocit, ako keby sme už museli niekedy počuť, ak by zodpovedala realite. Z hľadiska deja ide o problém predovšetkým v krátkej životnosti vedľajších postáv. V poriadku, ak sa scenáru nechcelo rozvíjať ich ľudskú stránku. Ten štýl akým vždy prídu len aby sa nechali roztrhať ale časom diváka musí začať otravovať.

„Zľakneme sa, niekedy až vyskočíme, film nás naučí myslieť pri pohľade na vodu len na jediné.“

Čo na filme rozhodne funguje je réžia Alejandra Aju, ktorá sa filmu stará o to jediné, čo v ňom ide vyzdvihnúť- že straší. Konštrukcia niektorých scén je maximálne podivná, často vidíme, ako nás nútia čakať, že hrozba príde z jednej strany, len aby mohla nakoniec prísť z inej. Nakoniec sa ale aj tak zľakneme. Nech je to len prostým vyskočením, alebo ho sprevádza blesk, pohľad do zrkadla, či aligátor prestane byť tvorom pozemských schopností. Zľakneme sa, niekedy až vyskočíme, film nás naučí myslieť pri pohľade na vodu len na jediné. Že to tam je, čoskoro to príde a ak náhodou nie odtiaľ, odkiaľ by sme čakali, bude to o meter ďalej. Môžeme sa cítiť mierne hlúpo, aj ako keby z nás niekto robil hlupákov, tak či onak sa bojíme, miestami menej a miestami viac.

Korisť sa teda snaží naplniť všetky kritéria letnej oddychovky. Miestami je lacná, miestami je hlúpa a miestami nedáva zmysel. Je v nej voda a zvieratá, aj keď priamo pláže to nie sú. Každopádne je strašidelná, obsahuje viacero scén s potenciálom diváka intenzívne naľakať, a ako celok v ňom dokáže vytvoriť pocit pretrvávajúceho strachu. Ktorý dokáže presiahnuť aj čas samotného pozerania, nech sa mu to aj nepáči, a nech aj má pocit, že sa nechal ľahko rozhodiť. Preto predsa na horor išiel.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy