hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Hellions

Halloweenska báseň o tehotnej tínedžerke
Keď na Halloween doktor oznámi sedemnásťročnému dievčaťu, že je tehotná, veľmi jej do smiechu nebude. Nepomôžu ani škriatkovské ušká, ktoré má doktor nasadené. Nepoteší ju ani, keď dievčatko v čakárni opätuje pochvalu pre jej kostým. Pretože Dora na sebe kostým nemá. Náladu jej nezdvihne ani matka. Súhlasí, že nie každá môže byť najlepšou žiačkou ročníka. Bola by ale rada, keby ho aspoň ukončila. Celkom vhodné podmienky oznámiť jej, že je tehotná, nie? Keby ešte tak čakala normálne dieťa. Lenže je Halloween, všade sa rozliezajú akísi Hellions.
12. 10. 2015

The Intruder

Nielen duchovia strašia v domoch

V čom má byť film mysteriózny nie je celkom jasné. Nemusíme sa s negatívnou postavou zhodovať vo všetkom, základu jeho rozpoloženia ako ho vidíme sa ale dá rozumieť. Dom postavil jeho dedko, bývali tam jeho predkovia a on sám po celý svoj dovtedajší život. Nech ho predáva z akéhokoľvek dôvodu, je celkom pochopiteľné, že sa mu to nerobí ľahko. Tým, aký je dom krásny. K miestu má silné citové puto, má nutkanie sa tam vracať a bolí ho každý zásah, ktorý do domu noví majitelia vykonajú. Tiež je pochopiteľné, že už pri tomto správaní začne pôsobiť ako Narušiteľ.

7. 4. 2020

The Battery

Jim Jarmusch sa dal na horory?
Prečo by sme sa na svet ovládnutý zombíkmi, kde ľudská spoločnosť prestala existovať, mali pozerať len z negatívnej stránky? Aj poslední dvaja živí ľudia, ktorí sa budú túlať vyprahnutou krajinou, budú stále ľudia. Nie je dôvod, aby sa ich príbeh nedal vyobraziť ľudsky, prihliadajúc aj na ich iné túžby, ako skrátka prežiť. Takto originálny je horor o dvoch postapokalyptických parťákoch, s názvom The Battery.
11. 12. 2013

Tokyo Gore Police

Penis ako zbraň a aligátor miesto nôh
Napadlo vám niekedy, čo by sa stalo, keby polícia prešla do súkromných rúk? Režisér Yoshihiro Nishimura sa nad tým zamyslel za vás a vytvoril budúcnosť Tokia, v ktorej sa tokijská polícia volá Tokyo Police Corporation. Ako názov filmu Tokyo Gore Police napovedá, nebude to budúcnosť práve ružová, ale skôr krvavočervená. 13. 1. 2011

Posljednji Srbin u Hrvatskoj

Zombíci a balkánsky nacionalizmus

Keďže ide o film v chorvátsko- srbskej koprodukcii, tým pozadím samozrejme musí byť miestny nacionalizmus a národnostné konflikty. Ako vieme z nie tak dávnej histórie, nejde o vôbec až tak nevinnú tému, ktorá ako poznáme miestne povahy ľahko vzplanie ďaleko za hranicu humoru. Podobné témy brané napriek svojej absurdnej podstate príliš vážne sú presne vhodným námetom pre satiru, a s tou sa film snaží pracovať. Okrem nacionalizmu uvidíme aj niečo v zmysle ignorancie veľkých voči malým, a bezohľadnosť zisku. Cieľom satiry teda nie je príliš čo vytknúť, horšie už je to s jej realizáciou ako aj samotnou filmovou podstatou.

1. 4. 2020

recenzie.

Korisť

Andrej Gomora | 16. 7. 2019
0
5/10          
žáner:
claustrophobic, eco-terror, survival

Žraločí horor, len s aligátorom


Žraločie horory sme tu mali tri letá po sebe, už ten posledný cítil, že toho začína byť priveľa, musí sa trocha odlíšiť. Bez vodného zvieraťa to nešlo, nech majú ľudia na čo myslieť, keď sa pôjdu kúpať. Aligátory severoamerické majú ročne na svedomí zhruba rovnako zanedbateľný počet obetí ako žraloky, na rozdiel od takého krokodíla nílskeho. Ten ročne zožerie až do tisícky ľudí a medzi predátormi loviacimi ľudí ako korisť sa mu často prisudzuje svetové prvenstvo. Zato aligátor má to šťastie, že žije v privilegovanej Amerike. Preto z neho toho leto spravili hviezdu filmu Korisť.

„Rodinné napätie a zložitá minulosť sú klišé, ktoré si je ťažko odpustiť.“

Kombinácia hrozby živočíšnej so živelnou ponúka možnosti nielen pre spektakulárne zábery, ale samozrejme aj dejové. Príbeh je pritom zásadne jednoduchý a s minimom postáv. Potom prekvapí, koľko dier sa do neho podarilo vtesnať. Rodinné napätie a zložitá minulosť sú klišé, ktoré si je ťažko odpustiť. Rozumieme, o čo s nimi autorom išlo a vidíme tiež, ako ich využívajú. Predsa ale to priamočiare prepojenie medzi odvážnym skutkom z jednej scény s patetickým dialógom, ktorý sa odohral päť minút skôr, už môže diváka mierne otravovať. Ešte o niečo horšie je to s rozhodnutiami postáv, ktoré vznikajú v priebehu pár sekúnd ako úplná samozrejmosť, hoci v skutočnosti príliš nedávajú zmysel. Nič to, leto, nikomu sa nechce zaťažovať mozog.

„Pocit, že presne vieme, čo môžeme čakať, nadobudneme veľmi rýchlo“

Čo sa týka strašenia, je na tom film totiž oveľa lepšie. Trocha dlhším úvodom pred prvou vôbec trocha strašidelnou scénou nás zblíži s postavami, nechá nás ľudsky sa ponoriť do nastavšej situácie. Preto na nás tak zapôsobí, keď sa prvýkrát zjaví obrovský jašter, rovno v bezprostrednej blízkosti postáv, nech je to aj mierne absurdným spôsobom. Výrazne sa nastrašiť podarí ešte niekoľkým nasledujúcim scénam, hlavne kým film neskĺzne do miernej rutiny. Pocit, že presne vieme, čo môžeme čakať, nadobudneme veľmi rýchlo, a len zriedka ho to, čo sa deje na obrazovke, začne nahlodávať. Deje sa tak hlavne v prípade spomínaných nepochopiteľných rozhodnutí, keď nás postavy prekvapia tým, ako spravia niečo celkom absurdné. Nech sa nenudíme.

„Ten štýl akým vždy prídu len aby sa nechali roztrhať ale časom diváka musí začať otravovať.“

Nastolené napätie je každopádne dobré, a vďaka komplikovanej situácii s náznakom ľudskými postavami sa nám darí ho vnímať. Ako vždy keď sa zrazu zo zvieraťa robí krvilačné monštrum sa nedá necítiť absurdný či nahlúply nádych, ten ale musíme nejako prežiť. Zaujme hlavne množstvo aligátorov a tiež miera ich nebezpečnosti, o ktorej je ťažké nemať pocit, ako keby sme už museli niekedy počuť, ak by zodpovedala realite. Z hľadiska deja ide o problém predovšetkým v krátkej životnosti vedľajších postáv. V poriadku, ak sa scenáru nechcelo rozvíjať ich ľudskú stránku. Ten štýl akým vždy prídu len aby sa nechali roztrhať ale časom diváka musí začať otravovať.

„Zľakneme sa, niekedy až vyskočíme, film nás naučí myslieť pri pohľade na vodu len na jediné.“

Čo na filme rozhodne funguje je réžia Alejandra Aju, ktorá sa filmu stará o to jediné, čo v ňom ide vyzdvihnúť- že straší. Konštrukcia niektorých scén je maximálne podivná, často vidíme, ako nás nútia čakať, že hrozba príde z jednej strany, len aby mohla nakoniec prísť z inej. Nakoniec sa ale aj tak zľakneme. Nech je to len prostým vyskočením, alebo ho sprevádza blesk, pohľad do zrkadla, či aligátor prestane byť tvorom pozemských schopností. Zľakneme sa, niekedy až vyskočíme, film nás naučí myslieť pri pohľade na vodu len na jediné. Že to tam je, čoskoro to príde a ak náhodou nie odtiaľ, odkiaľ by sme čakali, bude to o meter ďalej. Môžeme sa cítiť mierne hlúpo, aj ako keby z nás niekto robil hlupákov, tak či onak sa bojíme, miestami menej a miestami viac.

Korisť sa teda snaží naplniť všetky kritéria letnej oddychovky. Miestami je lacná, miestami je hlúpa a miestami nedáva zmysel. Je v nej voda a zvieratá, aj keď priamo pláže to nie sú. Každopádne je strašidelná, obsahuje viacero scén s potenciálom diváka intenzívne naľakať, a ako celok v ňom dokáže vytvoriť pocit pretrvávajúceho strachu. Ktorý dokáže presiahnuť aj čas samotného pozerania, nech sa mu to aj nepáči, a nech aj má pocit, že sa nechal ľahko rozhodiť. Preto predsa na horor išiel.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy