hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Suspiria (2018)

Menej farieb, viac tanca

Pôvodná Suspiria si svoj kultový status získala vďaka funkčnej zmesi prvkov pochádzajúcich z inej doby. Naivný scenár, úchvatný vizuál plný sýtych farieb, gotické prostredie, úžasná hudba, no a réžia Daria Argenta v najlepšej forme. Jej atmosféra patrí medzi najosobitejšie zážitky v dejinách hororu, snaha zopakovať ju sa preto spočiatku javila značne šialene. Náznaky dôvery vzbudila až serióznosť, s akou tvorcovia k novému projektu pristupovali. Obsadenie Tildy Swinton, hudba od Thoma Yorkea. Režisér Luca Guadagnino bol vraj možnosťou film nakrútiť posadnutý už od svojich 14 rokov, a hoci ide o jeho prvý horor, ako artový režisér svoje kvality už dokázal. Pochopiteľne tak nejako musí potom vyzerať aj výsledok.

15. 3. 2019

Burning Bright

Konečne dobrý horor so zvieraťom
Ľudia najviac platia za to, čoho sa najviac boja. Aspoň o tom je presvedčený John, ktorý sa rozhodne prerobiť svoj dom na safari ranč. Hlavnou atrakciou má byť tiger, ktorého pre jeho divú povahu nechceli ani v cirkuse. 18. 10. 2010

Cult of Chucky

Chucky dospieva

Dej opäť nadväzuje, tak na predošlý diel, ako aj na dlhodobú líniu v sérii. Z predošlého dielu nám zostáva vozíčkarka Nika, lieči sa na psychiatrii z presvedčenia, že všetkých tých ľudí v jej dome nezabila ona, ale neživá hračka. Zdá sa, že terapia napreduje úspešne, Nika prijala skutočnosť, že je vrah, a môžu ju presunúť do ústavu s nižšou ostrahou. Bábku Chuckyho jej kúpia v rámci liečby, a poslúži zároveň ďalšej pacientke, tá smúti za svojím dieťaťom. Čudné je, že bábky sa začnú akosi množiť. K prvej pribudne druhá, tú prinesie ako dedičstvo po Nikinej neterke nám už dobre známa Tiffany, Chuckyho večná milá. Tretia bábka príde poštou, nikto presne nevie odkiaľ. A ako sa už dá čakať, s pribúdaním bábiek začnú ubúdať pacienti aj personál. Nike nikto neverí, obviňujú ju len z návratu jej rozpoltene vražedných stavov. Jej šťastie, že je na vozíčku, príliš nudná obeť.

27. 10. 2017

Liek na život

Do Švajčiarska chodia bohatí odpočívať. Večne odpočívať.

Generálny riaditeľ veľkej finančnej firmy, pán Pembroke, odišiel na liečenie do švajčiarskych álp. Kolegom poslal zvláštny list. Celkom podľa neho zanevrel na honbu za peniazmi a svoj dovtedajší spôsob života. Asi sa zbláznil. Firma ho potrebuje, musí podpísať jej predaj. A možno by na neho rovno mohli hodiť aj nejaké nezrovnalosti. Pošlú po neho jedného z ich pôvodcov, mladučkého Lockharta. Tomu sa po troche snahy podarí k Pembrokeovi dostať a čiastočne ho aj na návrat presvedčiť. Veci sa ale skomplikujú, Lockhart si pri nehode zlomí nohu a musí v sanatóriu zostať. Na tom mieste je niečo zvláštne. Obyvatelia blízkej dediny ho nenávidia, o bývalom majiteľovi kolujú čudné historky. Vraj chcel mať dieťa s vlastnou sestrou a v ich svadobnú noc ju dedinčania prišli zlynčovať. Všetci pacienti sa správajú zvláštne, nikto nechce odísť. Prečo aj, vysvetľuje Hannah, jediná mladučká pacientka. Neprekážajú jej ani všadeprítomné úhory?

23. 2. 2017

Hell Fest: Park hrôzy

Radi sa pozeráte, ako sa iní zabávajú?

Niečom svojím spôsobom podobné už tu bolo. The Houses October Built mal podobu fiktívneho dokumentu, ktorého geniálny nápad bol, že bude strašidelný, ak zobrazí strašenie iných ľudí. Tento nápad sa niekomu zdal natoľko úžasný, že ho nemohol nezrecyklovať. Z poučne a bádavo ladenej formy ale samozrejme treba zásadne smerovať k masovej zábave. Takže už nejde o skupinku zvedavcov, ktorí skúmajú oddaných a zapálených remeselníkov hororovej zábavy. Iritujúca partia tínedžerov sa vyberie na gýčovitý festival s názvom Hell Fest: Park hrôzy.

9. 10. 2018

recenzie.

Clown

Andrej Gomora | 22. 4. 2015
0
6/10          
žáner:
bizarre, claustrophobic, psycho

Kto sa smeje naposledy... smeje sa naposledy


Poznáte človeka, ktorý si pod pojmom dobrá zábava ako prvého predstaví klauna? Možno nám v tomto smere chýba tradícia, no naše prvé asociácie na tradične vystrojenú postavičku asi nebudú veľmi spojené s veselosťou. Skôr s podradným a zastaraným spôsobom primitívnej zábavy. Ak by sme si ich vôbec so zábavou spojili, keďže sa často podobajú skôr na smutné figúrky. Ľudí, čo spravia absolútne čokoľvek, aby niekoho rozosmiali. Bez ohľadu na vlastnú dôstojnosť či dobrý vkus. Možno sa v nás potom ozýva pocit viny za klaunovo ponižovanie, keď sa ho začneme báť. Očakávať jeho pomstu za to, čo kvôli nám musel podstúpiť. A nakoniec možno vlastne vôbec nikdy nemalo ísť o veselú figúrku, ako tvrdí film Clown.
 

„Ako vieme, šaty robia človeka, a Kent sa so svojím novým oblečením musí stotožniť či chce, či nie."

Podľa toho predchodcovia klaunov žili vysoko v horách. Biele líca a červený nos mali od zimy. Spojenie s deťmi nebolo v tom, že by ich mali radi. Každý mesiac zimy potrebovali jedno dieťa zjesť, aby prežili. Duch jedného z nich zostal žiť v obleku, parochni a umelom nose. Tie našiel realitný maklér Kent v jednom z domov, ktoré predáva. Zrovna v ten deň mal jeho syn oslavu narodenín a objednaný klaun musel svoje vystúpenie na poslednú chvíľu zrušiť. V obleku to Kentovi zjavne išlo, zábava bola vynikajúca. S kostýmom sa tak zžil, že ho ani na druhý deň nemohol dať dole. Akosi s ním zrástol, rovnako ako s parochňou. Ako vieme, šaty robia človeka, a Kent sa so svojím novým oblečením musí stotožniť či chce, či nie. Lenže nie v zmysle zábavy. Skôr vie ťažko odolať nutkaniu jesť deti.

„Stupňovanie zodpovedá skôr dráme a nikam sa neponáhľa."

Hororov opisujúce diabolské premeny z pohľadu obete tu máme v poslednom čase akosi viac. Zatiaľ našťastie bez ujmy na kvalite. Skôr naopak, ako keby sa žáner oťukával a rozvíjal. V Clownovi máme pre začiatok len pár nedostatkov čo do logiky aj konzistentnosti, tie sa ale v rozumnej miere patrí prehliadať. Aj keď nudný film spočiatku nie je, nezaškodilo by v tempe trochu pridať, alebo aspoň začať pracovať na navodení atmosféry. Stupňovanie ale zodpovedá skôr dráme a nikam sa neponáhľa. Klaustrofobický pocit, že zo seba nevieme dostať šaty asi pozná každý. Komu sa nikdy nezasekol zips? Vnímame Kentovu hrôzu, no sprevádza ju predovšetkým pocit odcudzovania sa s vlastnou rodinou. Mení sa na klauna, treba sa za neho hanbiť, nemôžu sa s ním ukázať na verejnosti. To je smutné, ale nie strašidelné. Na rozdiel napríklad od Contracted vidíme premenu, nie rozklad. Preto sám osebe na nás nepôsobí hororovo.

„Deti síce umierajú, ale zhruba tým štýlom, že tam kde bolo dieťa je zrazu hromada krvi a vnútorností."

Potom príde na vraždenie. Len škoda, že aj to pôsobí skôr dramaticky. Prvá smrť je nehoda. Natoľko smutná, že tvorcovia ju chceli mať rýchlo za sebou. Zabíjanie detí je vždy zložité. Všetci si zatiaľ našťastie uvedomujú, že by nebolo celkom vhodné sa v ňom vyžívať. Film ide zhruba na hranicu prijateľnosti, no dáva si pozor a neprekračuje ju. Preto deti síce umierajú, ale zhruba tým štýlom, že tam kde bolo dieťa je zrazu hromada krvi a vnútorností. Nevidíme nič z priebehu jeho smrti ani jeho úzkosť pred ňou. Zabíja totiž klaun, aj keď nie vtipne, aspoň náhle a neočakávane. Takže nie veľmi hororovo.

„Strácame sa v ňom a jeho hrôza z toho, čo sa s ním deje, sa na nás nedokáže preniesť"

Ak by niečo okrem smrti malo byť strašidelné, je to ten, ktorý ju prináša. Démona v plnej kráse uvidíme až na konci. Tento pohľad už stojí zato, len škoda, že sa nám takých neušlo viac. Možno tým, že hororové nie sú ani vraždy a zobrazovanie násilia je potláčané, nevnímame príliš hororovo ani Kenta v stave premeny. My totiž nevieme, ktoré jeho prejavy sú úprimné a kedy sa s ostatnými postavami len hrá. Strácame sa v ňom a jeho hrôza z toho, čo sa s ním deje, sa na nás nedokáže preniesť. Skrátka mu nerozumieme. Skôr už vnímame utrpenie jeho manželky, jej dilemu a strach pri pohľade na svojho muža. Mnoho postáv je myslených dobre, no nie úplne dotiahnutých. Majú svoje svetlé a zaujímavé chvíle, ale ako celku im k dokonalosti niečo chýba. Tak ako celému filmu.

Aj keď hororov s deťmi v úlohe vrahov sme tu mali veľa, postaviť ho na ich zabíjaní je asi zlý nápad. Clown k nemu pristupuje v rámci možností citlivo a decentne, veď inak vy jeho scenár skončil v lepšom prípade len v skartovačke. Táto decentnosť ale asi nejde úplne skĺbiť so snahou poskytnúť divákovi plnohodnotný horor. Napriek minimu chýb a zjavnej zručnosti filmárov nie je zážitok z neho taký, ako by divák očakával a aký by si aj zaslúžil. Skrátka to bolo treba vyskúšať, a aj keď výsledkom nie je katastrofa, pre budúcnosť už môžu všetci vedieť. Deti ako hlavné obete hororu skrátka nefungujú.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy