hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Gwen

Horor zvaný život

Keďže ponurá a pomalá atmosféra sa viackrát úspešne kombinovala so skutočne hororovými prvkami, možno je lepšie hneď upozorniť. Zápletka sa príliš nerozvinie a nepríde ani žiadne veľké prekvapenie, radšej naň nečakajte. Tentokrát ideme veľmi jednoduchou a priamočiarou cestou, ktorá čerpá z toho, čo nám hneď predstaví. Matka a dve dcéry v osamelom sídle. Otec bojuje na Kryme, živí v nich nádej, že raz ešte povstanú z biedy. Ostatné domy už skôr nedobrovoľne ako z vlastnej vôle obyvatelia opustili, túžila po nich ťažiarska spoločnosť, tak ako túži aj po tom poslednom obývanom. Matka aj dcéry sú odhodlané nepredať, už len z úcty k otcovi. Ich život je pritom ešte ťažší, než akým by ho robili len objektívne podmienky jeho zložitosti.

12. 11. 2019

Polaroid

Konečne primeraný trest za selfie?

Na úvodnej vražde je pozitívne, nakoľko priamo ide na vec. V poslednom čase sme si pri duchárinách zvykli na dlhé obliehanie budúcich obetí. Niečo sa na ne upne, nezmyselne sa to dokola zjavuje v ich okolí, primitívne nás to straší. Aby sme vôbec začali pochybovať, či sa to aj na niečo zmôže. Tentokrát je to hneď od začiatku krátky proces. Sekvencia pritom má všetko, čo by mať mala. Postupne hustne, buduje intenzívny strach, niečo sa zjaví, z nejasnej entity sa to sformuje na priamu a nebezpečnú silu. Ktorá svoj úmysel rovno aj dokoná. Stačilo, že niekto sa tu odfotil aparátom značky Polaroid.

2. 7. 2019

Annabelle 3: Návrat

Späť k detským hrám

S dejovými previazaniami prichádzajú obmedzenia, nech sú aj voľné. Také tie veci, o ktorých by ste v sequeli museli počuť, preto sa v prequeli nemohli stať. Pre horor ide o celkom výrazné obmedzenie, najmä čo sa týka počtu obetí. Dostávame sa rovno do situácie, keď tie musia zostať na nule, a vlastne si zaslúži obdiv, ak sa niekomu do takého hororu vôbec chce. Ako keby sme prechádzali incidenty celkom bezvýznamné z hľadiska celkového príbehu, ktoré akurát v osamotenosti svojho priebehu mohli byť akosi drobno zaujímavé, a v ideálnom prípade aj strašidelné. Niečo ako náhodné epizódy zo života Warrenovcov, aj keď v tejto konkrétnej vystupujú minimálne.

10. 7. 2019

Regression

Výsledok rovnaký, akurát mučenie si inkvizítori viac užili
Myslíte si, že samých seba poznáte. Viete, kto ste, čo ste v živote vykonali a čo vykonať by ste boli schopní. Napríklad ak by vám niekto povedal, že necháte znásilniť vlastnú dcéru, neverili by ste mu. Vysmiali ho, ak by vám tá predstava prišla náznakom smiešna. Lenže čo ak niekto tvrdí, že dokáže preskúmať časti vašej mysle, do ktorých sa nedostanete. Pomôže vám odhaliť spomienky, o akých ste ani netušili, že by ste ich mohli mať. Tomu, čo tam nájde by ste neverili, pokiaľ by nešlo o vedeckú metódu, napríklad s názvom Regression.
2. 2. 2016

Bliss

Umelcov poháňajú drogy. A krv.

Umelci vraj tvoria pod vplyvom drog. Niektorí tento mýtus popierajú, a tvrdia, že bez jasnej hlavy to nejde. Iní ho aktívne podporujú. Vraj inak sa tvoriť ani nedá. V tomto prípade je to celkom zjavné, umelkyni to ide dokonca najlepšie v stave, keď si ani nepamätá, že niečo tvorila. Vlastne ani nevie, čo presne za ten čas užila. Čo okrem maľovania robila. Ani čo za maľbu to nakoniec má byť. Ako keby ani netvorila ona sama, len slúžila nejakým zvláštnym silám a procesom. A stavu, ktorý sa dá opísať ako Bliss.

5. 11. 2019

recenzie.

Clown

Andrej Gomora | 22. 4. 2015
0
6/10          
žáner:
bizarre, claustrophobic, psycho

Kto sa smeje naposledy... smeje sa naposledy


Poznáte človeka, ktorý si pod pojmom dobrá zábava ako prvého predstaví klauna? Možno nám v tomto smere chýba tradícia, no naše prvé asociácie na tradične vystrojenú postavičku asi nebudú veľmi spojené s veselosťou. Skôr s podradným a zastaraným spôsobom primitívnej zábavy. Ak by sme si ich vôbec so zábavou spojili, keďže sa často podobajú skôr na smutné figúrky. Ľudí, čo spravia absolútne čokoľvek, aby niekoho rozosmiali. Bez ohľadu na vlastnú dôstojnosť či dobrý vkus. Možno sa v nás potom ozýva pocit viny za klaunovo ponižovanie, keď sa ho začneme báť. Očakávať jeho pomstu za to, čo kvôli nám musel podstúpiť. A nakoniec možno vlastne vôbec nikdy nemalo ísť o veselú figúrku, ako tvrdí film Clown.
 

„Ako vieme, šaty robia človeka, a Kent sa so svojím novým oblečením musí stotožniť či chce, či nie."

Podľa toho predchodcovia klaunov žili vysoko v horách. Biele líca a červený nos mali od zimy. Spojenie s deťmi nebolo v tom, že by ich mali radi. Každý mesiac zimy potrebovali jedno dieťa zjesť, aby prežili. Duch jedného z nich zostal žiť v obleku, parochni a umelom nose. Tie našiel realitný maklér Kent v jednom z domov, ktoré predáva. Zrovna v ten deň mal jeho syn oslavu narodenín a objednaný klaun musel svoje vystúpenie na poslednú chvíľu zrušiť. V obleku to Kentovi zjavne išlo, zábava bola vynikajúca. S kostýmom sa tak zžil, že ho ani na druhý deň nemohol dať dole. Akosi s ním zrástol, rovnako ako s parochňou. Ako vieme, šaty robia človeka, a Kent sa so svojím novým oblečením musí stotožniť či chce, či nie. Lenže nie v zmysle zábavy. Skôr vie ťažko odolať nutkaniu jesť deti.

„Stupňovanie zodpovedá skôr dráme a nikam sa neponáhľa."

Hororov opisujúce diabolské premeny z pohľadu obete tu máme v poslednom čase akosi viac. Zatiaľ našťastie bez ujmy na kvalite. Skôr naopak, ako keby sa žáner oťukával a rozvíjal. V Clownovi máme pre začiatok len pár nedostatkov čo do logiky aj konzistentnosti, tie sa ale v rozumnej miere patrí prehliadať. Aj keď nudný film spočiatku nie je, nezaškodilo by v tempe trochu pridať, alebo aspoň začať pracovať na navodení atmosféry. Stupňovanie ale zodpovedá skôr dráme a nikam sa neponáhľa. Klaustrofobický pocit, že zo seba nevieme dostať šaty asi pozná každý. Komu sa nikdy nezasekol zips? Vnímame Kentovu hrôzu, no sprevádza ju predovšetkým pocit odcudzovania sa s vlastnou rodinou. Mení sa na klauna, treba sa za neho hanbiť, nemôžu sa s ním ukázať na verejnosti. To je smutné, ale nie strašidelné. Na rozdiel napríklad od Contracted vidíme premenu, nie rozklad. Preto sám osebe na nás nepôsobí hororovo.

„Deti síce umierajú, ale zhruba tým štýlom, že tam kde bolo dieťa je zrazu hromada krvi a vnútorností."

Potom príde na vraždenie. Len škoda, že aj to pôsobí skôr dramaticky. Prvá smrť je nehoda. Natoľko smutná, že tvorcovia ju chceli mať rýchlo za sebou. Zabíjanie detí je vždy zložité. Všetci si zatiaľ našťastie uvedomujú, že by nebolo celkom vhodné sa v ňom vyžívať. Film ide zhruba na hranicu prijateľnosti, no dáva si pozor a neprekračuje ju. Preto deti síce umierajú, ale zhruba tým štýlom, že tam kde bolo dieťa je zrazu hromada krvi a vnútorností. Nevidíme nič z priebehu jeho smrti ani jeho úzkosť pred ňou. Zabíja totiž klaun, aj keď nie vtipne, aspoň náhle a neočakávane. Takže nie veľmi hororovo.

„Strácame sa v ňom a jeho hrôza z toho, čo sa s ním deje, sa na nás nedokáže preniesť"

Ak by niečo okrem smrti malo byť strašidelné, je to ten, ktorý ju prináša. Démona v plnej kráse uvidíme až na konci. Tento pohľad už stojí zato, len škoda, že sa nám takých neušlo viac. Možno tým, že hororové nie sú ani vraždy a zobrazovanie násilia je potláčané, nevnímame príliš hororovo ani Kenta v stave premeny. My totiž nevieme, ktoré jeho prejavy sú úprimné a kedy sa s ostatnými postavami len hrá. Strácame sa v ňom a jeho hrôza z toho, čo sa s ním deje, sa na nás nedokáže preniesť. Skrátka mu nerozumieme. Skôr už vnímame utrpenie jeho manželky, jej dilemu a strach pri pohľade na svojho muža. Mnoho postáv je myslených dobre, no nie úplne dotiahnutých. Majú svoje svetlé a zaujímavé chvíle, ale ako celku im k dokonalosti niečo chýba. Tak ako celému filmu.

Aj keď hororov s deťmi v úlohe vrahov sme tu mali veľa, postaviť ho na ich zabíjaní je asi zlý nápad. Clown k nemu pristupuje v rámci možností citlivo a decentne, veď inak vy jeho scenár skončil v lepšom prípade len v skartovačke. Táto decentnosť ale asi nejde úplne skĺbiť so snahou poskytnúť divákovi plnohodnotný horor. Napriek minimu chýb a zjavnej zručnosti filmárov nie je zážitok z neho taký, ako by divák očakával a aký by si aj zaslúžil. Skrátka to bolo treba vyskúšať, a aj keď výsledkom nie je katastrofa, pre budúcnosť už môžu všetci vedieť. Deti ako hlavné obete hororu skrátka nefungujú.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy