hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Devoured

Divoké sny prisťahovalcov
Vnútorní démoni nemusia byť vôbec zlý námet na horor. Napríklad taký Ward sa vlastne celý odohral len v predstavách hlavnej hrdinky, a rozhodne to nebol zlý film. Podstatné asi je nezobrať výraz „vnútorní" príliš doslovne, a nezostať len pri zobrazovaní vonkajška. Čo má divák zo sledovania pokojného povrchu, keď to hlavné sa odohráva vnútri? Ako keď postavu niečo zvnútra postupne zožiera vo filme Devoured.
17. 11. 2013

Carrie

Počíta sa znásilnenie mŕtvoly za stratu panenstva?
Asi ešte nikto nedokázal, že remake môže filmu niečo zásadné pridať. Dôkazov ako ho môže pokaziť existuje naopak nespočetne. Znova musíme uvažovať či v nás nádej vidieť film zmodernizovaný a v kine prebije hnev zo znesväcovania klasiky. Ďalšou vykopanou mŕtvolou je Carrie, v predošlej verzii vynikajúco obsadená a zrežírovaná. Šikana je nepochybne večná, takže príbeh by určite mal vedieť čo to ponúknuť aj dnešnému divákovi. Ako bude film fungovať ako celok a koľko prvkov sa v ňom podarí uchrániť sme boli určite všetci zvedaví.
18. 10. 2013

Killing Ground

Ako sa stanuje v Austrálii

Keď sa mestský párik vyberie stanovať do divočiny na odľahlé miesto, určite je lepšie, ak o svojom úmysle povedia domácim. Najlepšie nejakým buranom s rozheganou dodávkou, na ktorej majú v klietke naloženého bojového psa. Môžu im dať tipy, čo by si v okolí rozhodne nemali nechať ujsť. A môžu za nimi prísť, ak by niečo potrebovali. Alebo ak by im niečo hrozilo, určite by im vedeli pomôcť. Divočina je predsa nebezpečná, nikdy nevedia, či sa neocitnú na niekoho Killing Ground.

8. 1. 2018

Zbav nás zlého

Kvalitná exkurzia do scenáristického suterénu
Zamýšľali ste sa niekedy, akou propagáciou kresťanstva všetky démonické a exorcistické filmy vlastne sú? Nejde len o to, že robia z kňazov hrdinov, najlepšie rovno im pridajúc aj kúlový imidž polepšeného tvrďáka. Na diablov platí meno Ježiša Krista a páli ich dotyk krucifixu, mohol by vôbec existovať jasnejší dôkaz, že vrámci filmu existuje Boh? Tu totiž nejde o nejaké historky o duchoch, o ktorých akurát vieme, že sa niekde objavujú a niekoho strašia. Keďže za krížikom je celé náboženstvo, prijímajúc jeho silu prijímajú tvorcovia aj ideológiu a mytológiu náboženstva. Tu majú na Boha jednoduchú žiadosť- Zbav nás zlého.
Zo začiatku to na hodinu náboženstva veľmi nevyzerá. V prológu putujeme do Iraku, traja vojaci zablúdia do jaskyne. Podľa šumivého obrazu a zvukov by sme mali pochopiť, že sa tam neodohralo nič pekné. V New Yorku nám robia spoločnosť dvaja policajti. Zohratý tím, jeden má radar na problémy, druhý sa vyžíva v ich drsnom riešení. Teraz sa im začnú kopiť zvláštne prípady. Napred domáce násilie, potom žena hodí v ZOO dieťa do jamy levovej. Levy tam zrovna neboli, maľovali ju, zrovna ako pivnicu v dome chlapa čo mlátil svoju ženu. Čudne vyzerajúci maliar by mohol byť bývalý partiak z Iraku, a ako zistia, skôr ako stenu natrel, spravil na nej nápis. Preložiť ho pomôže kňaz neúspešnej synovrahyne. Zavreli ju do blázinca a ona si dokola spieva texty The Doors.
17. 7. 2014

Red Riding Hood

Človek človeku vlk(olak)om
Červená čiapočka nám vyrástla. Už to nie je to malé dievčatko, ktoré sa s košíkom plným dobrôt vydá cez les navštíviť svoju babičku. Do 21. storočia vchádza ako mladé príťažlivé dievča, ktoré okrem vlkolaka ohrozujúceho jej rodnú dedinu musí riešiť najmä citové problémy. Áno, pôjde o lásku, pretože po Valerii, ako sa dnes Čiapočka volá, túžia odrazu dvaja muži.
7. 6. 2011

recenzie.

Clown

Andrej Gomora | 22. 4. 2015
0
6/10          
žáner:
bizarre, claustrophobic, psycho

Kto sa smeje naposledy... smeje sa naposledy


Poznáte človeka, ktorý si pod pojmom dobrá zábava ako prvého predstaví klauna? Možno nám v tomto smere chýba tradícia, no naše prvé asociácie na tradične vystrojenú postavičku asi nebudú veľmi spojené s veselosťou. Skôr s podradným a zastaraným spôsobom primitívnej zábavy. Ak by sme si ich vôbec so zábavou spojili, keďže sa často podobajú skôr na smutné figúrky. Ľudí, čo spravia absolútne čokoľvek, aby niekoho rozosmiali. Bez ohľadu na vlastnú dôstojnosť či dobrý vkus. Možno sa v nás potom ozýva pocit viny za klaunovo ponižovanie, keď sa ho začneme báť. Očakávať jeho pomstu za to, čo kvôli nám musel podstúpiť. A nakoniec možno vlastne vôbec nikdy nemalo ísť o veselú figúrku, ako tvrdí film Clown.
 

„Ako vieme, šaty robia človeka, a Kent sa so svojím novým oblečením musí stotožniť či chce, či nie."

Podľa toho predchodcovia klaunov žili vysoko v horách. Biele líca a červený nos mali od zimy. Spojenie s deťmi nebolo v tom, že by ich mali radi. Každý mesiac zimy potrebovali jedno dieťa zjesť, aby prežili. Duch jedného z nich zostal žiť v obleku, parochni a umelom nose. Tie našiel realitný maklér Kent v jednom z domov, ktoré predáva. Zrovna v ten deň mal jeho syn oslavu narodenín a objednaný klaun musel svoje vystúpenie na poslednú chvíľu zrušiť. V obleku to Kentovi zjavne išlo, zábava bola vynikajúca. S kostýmom sa tak zžil, že ho ani na druhý deň nemohol dať dole. Akosi s ním zrástol, rovnako ako s parochňou. Ako vieme, šaty robia človeka, a Kent sa so svojím novým oblečením musí stotožniť či chce, či nie. Lenže nie v zmysle zábavy. Skôr vie ťažko odolať nutkaniu jesť deti.

„Stupňovanie zodpovedá skôr dráme a nikam sa neponáhľa."

Hororov opisujúce diabolské premeny z pohľadu obete tu máme v poslednom čase akosi viac. Zatiaľ našťastie bez ujmy na kvalite. Skôr naopak, ako keby sa žáner oťukával a rozvíjal. V Clownovi máme pre začiatok len pár nedostatkov čo do logiky aj konzistentnosti, tie sa ale v rozumnej miere patrí prehliadať. Aj keď nudný film spočiatku nie je, nezaškodilo by v tempe trochu pridať, alebo aspoň začať pracovať na navodení atmosféry. Stupňovanie ale zodpovedá skôr dráme a nikam sa neponáhľa. Klaustrofobický pocit, že zo seba nevieme dostať šaty asi pozná každý. Komu sa nikdy nezasekol zips? Vnímame Kentovu hrôzu, no sprevádza ju predovšetkým pocit odcudzovania sa s vlastnou rodinou. Mení sa na klauna, treba sa za neho hanbiť, nemôžu sa s ním ukázať na verejnosti. To je smutné, ale nie strašidelné. Na rozdiel napríklad od Contracted vidíme premenu, nie rozklad. Preto sám osebe na nás nepôsobí hororovo.

„Deti síce umierajú, ale zhruba tým štýlom, že tam kde bolo dieťa je zrazu hromada krvi a vnútorností."

Potom príde na vraždenie. Len škoda, že aj to pôsobí skôr dramaticky. Prvá smrť je nehoda. Natoľko smutná, že tvorcovia ju chceli mať rýchlo za sebou. Zabíjanie detí je vždy zložité. Všetci si zatiaľ našťastie uvedomujú, že by nebolo celkom vhodné sa v ňom vyžívať. Film ide zhruba na hranicu prijateľnosti, no dáva si pozor a neprekračuje ju. Preto deti síce umierajú, ale zhruba tým štýlom, že tam kde bolo dieťa je zrazu hromada krvi a vnútorností. Nevidíme nič z priebehu jeho smrti ani jeho úzkosť pred ňou. Zabíja totiž klaun, aj keď nie vtipne, aspoň náhle a neočakávane. Takže nie veľmi hororovo.

„Strácame sa v ňom a jeho hrôza z toho, čo sa s ním deje, sa na nás nedokáže preniesť"

Ak by niečo okrem smrti malo byť strašidelné, je to ten, ktorý ju prináša. Démona v plnej kráse uvidíme až na konci. Tento pohľad už stojí zato, len škoda, že sa nám takých neušlo viac. Možno tým, že hororové nie sú ani vraždy a zobrazovanie násilia je potláčané, nevnímame príliš hororovo ani Kenta v stave premeny. My totiž nevieme, ktoré jeho prejavy sú úprimné a kedy sa s ostatnými postavami len hrá. Strácame sa v ňom a jeho hrôza z toho, čo sa s ním deje, sa na nás nedokáže preniesť. Skrátka mu nerozumieme. Skôr už vnímame utrpenie jeho manželky, jej dilemu a strach pri pohľade na svojho muža. Mnoho postáv je myslených dobre, no nie úplne dotiahnutých. Majú svoje svetlé a zaujímavé chvíle, ale ako celku im k dokonalosti niečo chýba. Tak ako celému filmu.

Aj keď hororov s deťmi v úlohe vrahov sme tu mali veľa, postaviť ho na ich zabíjaní je asi zlý nápad. Clown k nemu pristupuje v rámci možností citlivo a decentne, veď inak vy jeho scenár skončil v lepšom prípade len v skartovačke. Táto decentnosť ale asi nejde úplne skĺbiť so snahou poskytnúť divákovi plnohodnotný horor. Napriek minimu chýb a zjavnej zručnosti filmárov nie je zážitok z neho taký, ako by divák očakával a aký by si aj zaslúžil. Skrátka to bolo treba vyskúšať, a aj keď výsledkom nie je katastrofa, pre budúcnosť už môžu všetci vedieť. Deti ako hlavné obete hororu skrátka nefungujú.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy