hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Victor Frankenstein

Znova to isté inak, nudnejšie
Frankenstein je krásny príklad postavy, ktorá svojou slávou ďaleko presiahla dielo, z ktorého pochádza. Totiž Frankenstein pôvodne nebola ani oživená príšera, ale jej stvoriteľ. To je už samozrejme všetkým jedno, rovnako ako presný obsah diela, v ktorom sa prvýkrát objavil. Aj to, že ho napísala Mary Shelley a malo ísť o prvý román žánra sci fi aj jeden z prvých hororov. Tá Mary Shelley, o ktorej sa nikdy nemôže nespomenúť, že bola manželkou Percy Bysshe Shelleyho. A znova sa hlavne v našich končinách všetci len tvária, že vedia, o koho ide. Čo už, z Frankensteina je kultúrne dedičstvo s kolektívnym vlastníctvom, takže každý si s ním už robí, čo chce. Teraz nám napríklad film opisuje neznámy príbeh jeho tvorcu a tak sa aj volá, Victor Frankenstein.
4. 12. 2015

Nevesta na zabitie

Svadobná noc trochu inak

Začiatok je dosť klasický a spĺňa štandardy filmov či komédií o vstupe do rodiny. On je bohatý, ona vyrastala bez rodičov. Snobská rodina ako keby ju nenávidela, hoci sa nevesta tvári nervózne, skôr máme dojem, že jej to je jedno. Ide o obligátny folklór s nedôverujúcimi rodičmi a zazerajúcou tetou. Hlavná je láska, tej cíti od manžela viac než dosť. Zatiaľ. Film si možno na pár výnimiek drží úroveň a vyhýba sa skĺznutiu do uletenosti, aj keď sa tá miestami priam ponúka. Niektoré postavy sú komické, stále ale uveriteľné a zhruba rovnako by mohli vyzerať v nehororovej komédii. Samozrejme, uletená musí byť samotná zápletka.

12. 9. 2019

Grave Encounters

Quo vadis, found footage?
Senzácia, ktorú vyvolal v roku 1999 film Záhada Blair Witch si svojou hrou na autentickosť od mnohých puristov vyslúžila nálepku lacnosti až podradnosti. Formát found footage nebol nový, využil ho už v roku 1980 Ruggero Deodato pri svojom otrasnom filme Cannibal Holocaust.
26. 4. 2012

The Haunter

Veľká Miss Afekt
Každý duchársky horor si musí vytvoriť pravidlá sveta, v ktorom sa odohrá. Čo duchovia môžu, čo chcú a hlavne, ako sa ich dá zbaviť. Všeobecnou zásadou býva, čím jednoduchšie tým lepšie. S komplikovanými konštruktmi sa dá v lepšom prípade dostať k vtipnosti (Drag Me to Hell). Tých horších je neúrekom a zväčša sa končia ako mysteriózny nezmysel bez hlavy a päty (Shelter). Na dorazenie diváckeho zážitku je potom najlepšie nedopriať mu ani možnosť tváriť sa, že si všetky nelogickosti nevšimol. Zložitá myšlienka je aj za filmom The Haunter, ako asi svoju úlohu zvládol?
Lisa prežíva dokola ten istý deň. Budí ju brat s pirátskym pokladom, mama ju posiela prať a otec opravuje auto. A v dome sa ešte objaví aj pár duchov. Hlasov, nočných návštev, snažia sa s Lisou komunikovať. Napred sa bojí, postupne si na nich zvyká a začnú ju zaujímať. S ich pomocou nájde záznamy, koľko dievčat už v okolí zahynulo, a že práve tie k nej prichádzajú. Potom je jedného dňa všetko inak. Je to ten istý deň, lenže všetci sa správajú odlišne. Príde opravár telefónov, všetky predošlé dni nefunkčných. Má v očiach smrť, a povie to Lise jasne. S duchmi nech sa nesnaží komunikovať. Inak bude trpieť. Ukáže jej, že to on ovláda všetko, čo sa deje. Je to jeho dom, on tam vyrastal a vraždil, a mieni pokračovať. Až kým ho Lisa nezastaví.
9. 1. 2014

Bear

Medveď je živý, ale nezáživný

Jeden spoločný výlet dvoch znesvárených bratov a ich partneriek na rodinnú párty prekazí nehoda. Ich auto zíde z cesty a štvorica uviazne v lese, kde stretnú medvediu samicu, zrejme podobne vyplašenú ako oni sami. Jeden z bratov však stratí nervy a medvedicu chladnokrvne zastrelí. Pár nábojov si však mal nechať. Prichádza totiž samec, ktorý je lačný nie ani tak po ľudskom mäse, ako skôr po pomste.

20. 9. 2010

recenzie.

Clown

Andrej Gomora | 22. 4. 2015
0
6/10          
žáner:
bizarre, claustrophobic, psycho

Kto sa smeje naposledy... smeje sa naposledy


Poznáte človeka, ktorý si pod pojmom dobrá zábava ako prvého predstaví klauna? Možno nám v tomto smere chýba tradícia, no naše prvé asociácie na tradične vystrojenú postavičku asi nebudú veľmi spojené s veselosťou. Skôr s podradným a zastaraným spôsobom primitívnej zábavy. Ak by sme si ich vôbec so zábavou spojili, keďže sa často podobajú skôr na smutné figúrky. Ľudí, čo spravia absolútne čokoľvek, aby niekoho rozosmiali. Bez ohľadu na vlastnú dôstojnosť či dobrý vkus. Možno sa v nás potom ozýva pocit viny za klaunovo ponižovanie, keď sa ho začneme báť. Očakávať jeho pomstu za to, čo kvôli nám musel podstúpiť. A nakoniec možno vlastne vôbec nikdy nemalo ísť o veselú figúrku, ako tvrdí film Clown.
 

„Ako vieme, šaty robia človeka, a Kent sa so svojím novým oblečením musí stotožniť či chce, či nie."

Podľa toho predchodcovia klaunov žili vysoko v horách. Biele líca a červený nos mali od zimy. Spojenie s deťmi nebolo v tom, že by ich mali radi. Každý mesiac zimy potrebovali jedno dieťa zjesť, aby prežili. Duch jedného z nich zostal žiť v obleku, parochni a umelom nose. Tie našiel realitný maklér Kent v jednom z domov, ktoré predáva. Zrovna v ten deň mal jeho syn oslavu narodenín a objednaný klaun musel svoje vystúpenie na poslednú chvíľu zrušiť. V obleku to Kentovi zjavne išlo, zábava bola vynikajúca. S kostýmom sa tak zžil, že ho ani na druhý deň nemohol dať dole. Akosi s ním zrástol, rovnako ako s parochňou. Ako vieme, šaty robia človeka, a Kent sa so svojím novým oblečením musí stotožniť či chce, či nie. Lenže nie v zmysle zábavy. Skôr vie ťažko odolať nutkaniu jesť deti.

„Stupňovanie zodpovedá skôr dráme a nikam sa neponáhľa."

Hororov opisujúce diabolské premeny z pohľadu obete tu máme v poslednom čase akosi viac. Zatiaľ našťastie bez ujmy na kvalite. Skôr naopak, ako keby sa žáner oťukával a rozvíjal. V Clownovi máme pre začiatok len pár nedostatkov čo do logiky aj konzistentnosti, tie sa ale v rozumnej miere patrí prehliadať. Aj keď nudný film spočiatku nie je, nezaškodilo by v tempe trochu pridať, alebo aspoň začať pracovať na navodení atmosféry. Stupňovanie ale zodpovedá skôr dráme a nikam sa neponáhľa. Klaustrofobický pocit, že zo seba nevieme dostať šaty asi pozná každý. Komu sa nikdy nezasekol zips? Vnímame Kentovu hrôzu, no sprevádza ju predovšetkým pocit odcudzovania sa s vlastnou rodinou. Mení sa na klauna, treba sa za neho hanbiť, nemôžu sa s ním ukázať na verejnosti. To je smutné, ale nie strašidelné. Na rozdiel napríklad od Contracted vidíme premenu, nie rozklad. Preto sám osebe na nás nepôsobí hororovo.

„Deti síce umierajú, ale zhruba tým štýlom, že tam kde bolo dieťa je zrazu hromada krvi a vnútorností."

Potom príde na vraždenie. Len škoda, že aj to pôsobí skôr dramaticky. Prvá smrť je nehoda. Natoľko smutná, že tvorcovia ju chceli mať rýchlo za sebou. Zabíjanie detí je vždy zložité. Všetci si zatiaľ našťastie uvedomujú, že by nebolo celkom vhodné sa v ňom vyžívať. Film ide zhruba na hranicu prijateľnosti, no dáva si pozor a neprekračuje ju. Preto deti síce umierajú, ale zhruba tým štýlom, že tam kde bolo dieťa je zrazu hromada krvi a vnútorností. Nevidíme nič z priebehu jeho smrti ani jeho úzkosť pred ňou. Zabíja totiž klaun, aj keď nie vtipne, aspoň náhle a neočakávane. Takže nie veľmi hororovo.

„Strácame sa v ňom a jeho hrôza z toho, čo sa s ním deje, sa na nás nedokáže preniesť"

Ak by niečo okrem smrti malo byť strašidelné, je to ten, ktorý ju prináša. Démona v plnej kráse uvidíme až na konci. Tento pohľad už stojí zato, len škoda, že sa nám takých neušlo viac. Možno tým, že hororové nie sú ani vraždy a zobrazovanie násilia je potláčané, nevnímame príliš hororovo ani Kenta v stave premeny. My totiž nevieme, ktoré jeho prejavy sú úprimné a kedy sa s ostatnými postavami len hrá. Strácame sa v ňom a jeho hrôza z toho, čo sa s ním deje, sa na nás nedokáže preniesť. Skrátka mu nerozumieme. Skôr už vnímame utrpenie jeho manželky, jej dilemu a strach pri pohľade na svojho muža. Mnoho postáv je myslených dobre, no nie úplne dotiahnutých. Majú svoje svetlé a zaujímavé chvíle, ale ako celku im k dokonalosti niečo chýba. Tak ako celému filmu.

Aj keď hororov s deťmi v úlohe vrahov sme tu mali veľa, postaviť ho na ich zabíjaní je asi zlý nápad. Clown k nemu pristupuje v rámci možností citlivo a decentne, veď inak vy jeho scenár skončil v lepšom prípade len v skartovačke. Táto decentnosť ale asi nejde úplne skĺbiť so snahou poskytnúť divákovi plnohodnotný horor. Napriek minimu chýb a zjavnej zručnosti filmárov nie je zážitok z neho taký, ako by divák očakával a aký by si aj zaslúžil. Skrátka to bolo treba vyskúšať, a aj keď výsledkom nie je katastrofa, pre budúcnosť už môžu všetci vedieť. Deti ako hlavné obete hororu skrátka nefungujú.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy