hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Revenge of the Pontianak

Pohľad na prívetivejšiu tvár Ázie

Terminológia sa pritom líši podľa oblasti, pontianak býva údajne žena, ktorá umrela tehotná, v Malajzii tá, ktorej sa narodilo mŕtve dieťa. Lang suir by mala byť žena, ktorá skonala pri pôrode, v našom prípade to ale nakoniec bude ešte zložitejšie. Až tak na tom nezáleží, hlavne nie nám, ignorantom. Pontianak môže každopádne túžiť po pomste voči konkrétnemu mužovi, a to sa tu aj deje. Ide na to akurát mierne zoširoka, veď prečo nie. Všetko sa začne počas svadby, jeden z hostí už sa domov nevráti, jeho krvavé telo zostane visieť vysoko na strome. Pontianak vraj zvykne prebývať v banánovníkoch. Šaman odporúča vyčistiť dom, udalosti sa ale kopia. Miestni by najradšej zlynčovali novomanželku, tá za nič nemôže. Nie vždy prichádza zlo zvonka.

23. 1. 2020

Sinister

Lahôdka na koniec roka
Záplaty na lakťoch, vyprahnutý pohľad plný melanchólie. Ženy ho milujú, ale žiť je s ním ťažké. Policajti ho nenávidia za obraz ktorý o nich podáva, ale súčasne nevedia odolať túžbe byť mu nablízku, dostať sa do jeho diel. On sám zápasí sám so sebou, odmieta sa vzdať svojej jedinej vášne, písania kníh. Pritom ani sám už nevie, prečo ich píše. Kvôli sebe, kvôli obetiam zločinov, alebo kvôli svetskej sláve. Pozeráme sa na človeka, ktorý zostúpil do sveta zla a to ho vo filme Sinister pohlcuje.
26. 12. 2012

Tokyo Gore Police

Penis ako zbraň a aligátor miesto nôh
Napadlo vám niekedy, čo by sa stalo, keby polícia prešla do súkromných rúk? Režisér Yoshihiro Nishimura sa nad tým zamyslel za vás a vytvoril budúcnosť Tokia, v ktorej sa tokijská polícia volá Tokyo Police Corporation. Ako názov filmu Tokyo Gore Police napovedá, nebude to budúcnosť práve ružová, ale skôr krvavočervená. 13. 1. 2011

Yoga Hakwon/Yoga Institute

Otvorte svoju Kundulini
Na jogistický tréning v podivnom inštitúte sa prihlási aj Hyo-jeong, dievča z teleshopingu, ktoré v televízii promuje značkové oblečenie. V práci sa jej darí, no nemôže konkurovať svojej novej kolegyni, čerstvej absolventke súťaže krásy. Frustrovaná životom vo svete, kde krása znamená všetko, sa nechá zlákať svojou bývalou spolužiačkou, kedysi triednou outsiderkou, dnes úspešnou a krásnou ženou, a rozhodne sa absolvovať týždeň jogy... 26. 1. 2011

Chained

Exploit chorej mysle
Mnoho zloduchov má akýsi kódex správania ktorým sa riadia, a na rozdiel od zákonov a morálky je pre nich posvätný. Nikdy nezabiť dieťa, neznetvoriť obeti tvár, na každej ruke nechať aspoň jeden prst. Zhostiť sa opatrovníctva chlapca, ktorému som znásilnil a zavraždil matku. To si už viac ako charakter vyžaduje mať silný žalúdok. Nebrať ho ako večnú pripomienku svojho zverstva, ale ako možnosť realizovať svoje senseiské vlohy. A môže z neho byť viac sluha ako učeň, domáce zvieratko čo vie umývať a variť. Kam sa dá vzťah s ním vybudovať? Môže byť chlapec raz vďačným nasledovníkom, alebo pri prvej príležitosti svojho vychovávateľa zradí?
18. 1. 2013

recenzie.

Clown

Andrej Gomora | 22. 4. 2015
0
6/10          
žáner:
bizarre, claustrophobic, psycho

Kto sa smeje naposledy... smeje sa naposledy


Poznáte človeka, ktorý si pod pojmom dobrá zábava ako prvého predstaví klauna? Možno nám v tomto smere chýba tradícia, no naše prvé asociácie na tradične vystrojenú postavičku asi nebudú veľmi spojené s veselosťou. Skôr s podradným a zastaraným spôsobom primitívnej zábavy. Ak by sme si ich vôbec so zábavou spojili, keďže sa často podobajú skôr na smutné figúrky. Ľudí, čo spravia absolútne čokoľvek, aby niekoho rozosmiali. Bez ohľadu na vlastnú dôstojnosť či dobrý vkus. Možno sa v nás potom ozýva pocit viny za klaunovo ponižovanie, keď sa ho začneme báť. Očakávať jeho pomstu za to, čo kvôli nám musel podstúpiť. A nakoniec možno vlastne vôbec nikdy nemalo ísť o veselú figúrku, ako tvrdí film Clown.
 

„Ako vieme, šaty robia človeka, a Kent sa so svojím novým oblečením musí stotožniť či chce, či nie."

Podľa toho predchodcovia klaunov žili vysoko v horách. Biele líca a červený nos mali od zimy. Spojenie s deťmi nebolo v tom, že by ich mali radi. Každý mesiac zimy potrebovali jedno dieťa zjesť, aby prežili. Duch jedného z nich zostal žiť v obleku, parochni a umelom nose. Tie našiel realitný maklér Kent v jednom z domov, ktoré predáva. Zrovna v ten deň mal jeho syn oslavu narodenín a objednaný klaun musel svoje vystúpenie na poslednú chvíľu zrušiť. V obleku to Kentovi zjavne išlo, zábava bola vynikajúca. S kostýmom sa tak zžil, že ho ani na druhý deň nemohol dať dole. Akosi s ním zrástol, rovnako ako s parochňou. Ako vieme, šaty robia človeka, a Kent sa so svojím novým oblečením musí stotožniť či chce, či nie. Lenže nie v zmysle zábavy. Skôr vie ťažko odolať nutkaniu jesť deti.

„Stupňovanie zodpovedá skôr dráme a nikam sa neponáhľa."

Hororov opisujúce diabolské premeny z pohľadu obete tu máme v poslednom čase akosi viac. Zatiaľ našťastie bez ujmy na kvalite. Skôr naopak, ako keby sa žáner oťukával a rozvíjal. V Clownovi máme pre začiatok len pár nedostatkov čo do logiky aj konzistentnosti, tie sa ale v rozumnej miere patrí prehliadať. Aj keď nudný film spočiatku nie je, nezaškodilo by v tempe trochu pridať, alebo aspoň začať pracovať na navodení atmosféry. Stupňovanie ale zodpovedá skôr dráme a nikam sa neponáhľa. Klaustrofobický pocit, že zo seba nevieme dostať šaty asi pozná každý. Komu sa nikdy nezasekol zips? Vnímame Kentovu hrôzu, no sprevádza ju predovšetkým pocit odcudzovania sa s vlastnou rodinou. Mení sa na klauna, treba sa za neho hanbiť, nemôžu sa s ním ukázať na verejnosti. To je smutné, ale nie strašidelné. Na rozdiel napríklad od Contracted vidíme premenu, nie rozklad. Preto sám osebe na nás nepôsobí hororovo.

„Deti síce umierajú, ale zhruba tým štýlom, že tam kde bolo dieťa je zrazu hromada krvi a vnútorností."

Potom príde na vraždenie. Len škoda, že aj to pôsobí skôr dramaticky. Prvá smrť je nehoda. Natoľko smutná, že tvorcovia ju chceli mať rýchlo za sebou. Zabíjanie detí je vždy zložité. Všetci si zatiaľ našťastie uvedomujú, že by nebolo celkom vhodné sa v ňom vyžívať. Film ide zhruba na hranicu prijateľnosti, no dáva si pozor a neprekračuje ju. Preto deti síce umierajú, ale zhruba tým štýlom, že tam kde bolo dieťa je zrazu hromada krvi a vnútorností. Nevidíme nič z priebehu jeho smrti ani jeho úzkosť pred ňou. Zabíja totiž klaun, aj keď nie vtipne, aspoň náhle a neočakávane. Takže nie veľmi hororovo.

„Strácame sa v ňom a jeho hrôza z toho, čo sa s ním deje, sa na nás nedokáže preniesť"

Ak by niečo okrem smrti malo byť strašidelné, je to ten, ktorý ju prináša. Démona v plnej kráse uvidíme až na konci. Tento pohľad už stojí zato, len škoda, že sa nám takých neušlo viac. Možno tým, že hororové nie sú ani vraždy a zobrazovanie násilia je potláčané, nevnímame príliš hororovo ani Kenta v stave premeny. My totiž nevieme, ktoré jeho prejavy sú úprimné a kedy sa s ostatnými postavami len hrá. Strácame sa v ňom a jeho hrôza z toho, čo sa s ním deje, sa na nás nedokáže preniesť. Skrátka mu nerozumieme. Skôr už vnímame utrpenie jeho manželky, jej dilemu a strach pri pohľade na svojho muža. Mnoho postáv je myslených dobre, no nie úplne dotiahnutých. Majú svoje svetlé a zaujímavé chvíle, ale ako celku im k dokonalosti niečo chýba. Tak ako celému filmu.

Aj keď hororov s deťmi v úlohe vrahov sme tu mali veľa, postaviť ho na ich zabíjaní je asi zlý nápad. Clown k nemu pristupuje v rámci možností citlivo a decentne, veď inak vy jeho scenár skončil v lepšom prípade len v skartovačke. Táto decentnosť ale asi nejde úplne skĺbiť so snahou poskytnúť divákovi plnohodnotný horor. Napriek minimu chýb a zjavnej zručnosti filmárov nie je zážitok z neho taký, ako by divák očakával a aký by si aj zaslúžil. Skrátka to bolo treba vyskúšať, a aj keď výsledkom nie je katastrofa, pre budúcnosť už môžu všetci vedieť. Deti ako hlavné obete hororu skrátka nefungujú.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy