najčítanejšie recenzie.

Boarding School

Nadštandardné služby pre spokojnosť rodičov

Napred si hovoríte, že kde je ten horor. Objaví sa jeden celkom trápny duch, chlapček si zakrýva zrkadlo, zjavne má trocha bujnú fantáziu. Uvidíme aj dôvod, veď číta samé komiksy a pozerá samé horory. Má doma dusno lebo je mierne pošahaný, sú s ním samé problémy. Začne sa dostavovať nepríjemný pocit z pozerania filmu, no nie tak klasicky hororový, maximálne sa tak náznakom blížime exploitationu. Povaha filmu sa celkom nezmení, ani keď ho konečne pošlú na prevýchovu. To príde, až keď divák objaví, čo je to za Boarding School.

12. 11. 2018

Amulet

Pre zvláštny zážitok

Štruktúra je od začiatku mätúca, striedajú sa nám tu dve dejové línie. Odlíšiť sa našťastie dajú, v jednej je hlavný hrdina zarastený. Aj tak im nie je celkom ľahké rozumieť, hlavne tá zasadená skôr v čase toho veľa nevysvetľuje. Ani nevieme, z akej krajiny to hlavný hrdina do Anglicka prišiel. Len že tam bola vojna a nech sa aj snažil, nevyhol sa činom, na ktoré nie je hrdý. Teraz je predovšetkým tulák, nikto, človek bez vlastného života a budúcnosti. Prežíva, čaká čo s ním bude a už sa ani nesnaží nájsť niečo na spôsob šťastia. To ani nenájde, len sa jeho osud zásadne zmení, ako zistí, už dávno mu to mohol nájsť predmet, ktorý našiel, akýsi Amulet.

13. 4. 2021

Creep

Ak potrebujete zahnať pocit, akí ste osamelí, trápni a divní

Pokiaľ túžite, aby sa k vám ľudia správali inak, boli k vám napríklad ohľaduplnejší, nie je jediným riešením byť dôchodcom. Pomôže napríklad ak budete chorí, prípadne aspoň chorobu predstierať. Najlepšie rovno smrteľne chorý, na rakovinu. S nádorom na mozgu, kvôli ktorému vám zostávajú asi tri mesiace života. A vaše prvé dieťa sa má narodiť až o pol roka, nikdy ho neuvidíte. Uznajte, kto už by vám v takejto situácii mal srdce čokoľvek odmietnuť? Pokojne mu môžete pripadať aj trochu čudný, ako taký Creep.

26. 10. 2015

Evil Dead (2013)

Výnimočne dôstojný remake

Po krátkom intre prichádza v mierne odmenenej podobe to, na čo sme čakali. Skupina mladých ľudí dorazí do chalupy uprostred lesa, ďaleko od civilizácie. Tentokrát sem neprišli len sa zabaviť. Mia chce vyriešiť problémy s drogami a priatelia a brat David jej majú pomôcť prekonať abstinenčné záchvaty. Jedným z prejavov nedostatku narkotík je silné zostrenie zmyslov, a tie skupinu privedú k zápachu z pivnice. Tam nájdu obesené mačky, a tiež dobre zabalenú knihu. Čo iné sa dá čakať, ako že jeden z nich knihu rozbalí, a slová ktoré nikdy nikto nemal vysloviť, prečíta nahlas. V tej chvíli niečo v lese ožije. Nič z toho, že Mia stretne ducha ktorý sa lesom túla, nikto jej aj tak neverí. Ani keď tvrdí že sa jej niečo zmocnilo, a čudným správaním prekoná všetky očakávania. Aby jej uverili, musí svoje vyhrážky smrťou začať realizovať.

14. 4. 2013

Ruin Me

Netrčte v meste, poďte sa hrať do prírody

Pri filmoch o zábave iných už prestáva dávať zmysel hľadať inšpirácie, či kohokoľvek obviňovať z vykrádania. Skôr začínajú pôsobiť ako samostatný žáner, ktorému už chýba len jedno. Nájsť spôsob, ako chcú diváka strašiť, a možno aj jediný film, ktorý by ukázal, že týmto smerom má zmysel to ďalej skúšať. Doteraz nemusel nevyhnutne ísť vo všetkých prípadoch o úplný odpad, nikde ale nebola zápletka so strašenými postavami plne funkčná a nejavila sa ako výrazná pridaná hodnota. Prečo by ale niektorý zo série pokusov nemohol byť aj úspešný? Tento sa volá Ruin Me.

5. 3. 2019

recenzie.

Hotel Inferno

Andrej Gomora | 6. 11. 2014

6/10

žáner:

bizarre, exploitation

Vyhrá, kto sa nepozvracia

Ak by sme chceli nájsť najhorší horor nakrútený podľa počítačovej hry, vďaka Uwe Bollovi by naše rozhodovanie nebolo ani trochu jednoduché. Jeden z najzáhadnejších hororových tvorcov čo do zmyslu jeho produkcie už stihol po sebe zanechať bohatú zbierku sfilmovaných hier. Systém financovania pomocou nemeckých zákonov o daniach si vyžadoval ich stratovosť, asi preto sa zakaždým snažil prekonať sám seba. Kým Uwe Boll si bral dej hry a nakrútil ho imitáciou konvenčných postupov, teraz tu máme taliansky horor s vlastným dejom, spracovaným ako keby išlo o počítačovú hru. Volá sa Hotel Inferno.

„Pripravia mu zbrane, dýku a kladivko, má im napred vytiahnuť mozog a potom vypárať črevá."

Hlavnú postavu nikdy neuvidíme, na to by sme potrebovali zrkadlo. Lenže tie sú všetky oblepené igelitom. Hrdinom je nájomný zabijak, dostal za úlohu v istom hoteli odstrániť dvoch sériových vrahov. Podľa fotiek jeho prác nejde o úplne normálneho čističa, keďže žiadne z tiel jeho obetí neskončí len s dierou v hlave. Dierou sa stáva celé telo, respektíve kopou neforemných vnútorností a krvi. Ani teraz nechcú vrahov jednoducho popraviť. Pripravia mu zbrane, dýku a kladivko, má im napred vytiahnuť mozog a potom vypárať črevá. Platia dobre, tak sa sprvu nič nepýta. Až keď začne z hlavy vytekať hnis, a jedna z obetí prehovorí, zákazka sa mu prestane páčiť. Vraj tiež pre objednávateľa pracovali. Potrebuje kŕmiť monštrum bolesťou, zato museli takto skončiť. Nájomnému vrahovi sa nepáči, že sa s ním hrajú. Vzbúri sa, no ešte nevie, že jeho nepriateľov je plný hotel. Ich telá už tiež pretekajú hnisom.

„Scéna zvracania z pohľadu postavy s jasne viditeľnými kúskami jedla v umývadle nemôže nechať jediný zažívací trakt chladným."

Ťažko povedať, čím film viac vyniká. Či štýlom nakrútenia alebo vyžívaním sa v nechutnostiach. Tu totiž nejde o snahu útočiť na vaše nervy. Útočí sa zásadne na žalúdok. Pri každej akčnej pasáži nie je otázka, kto sa pri nej zraní a komu sa podarí vyviaznuť. Ale akými nechutnosťami vyvrcholí. Rezanie je ešte to najmenej. Časti tela sa trieštia, vyteká z nich krv a hnis, všetko možné z nich odlietava. Jeden z vrcholov príde už krátko po začiatku. Scéna zvracania z pohľadu postavy s jasne viditeľnými kúskami jedla v umývadle nemôže nechať jediný zažívací trakt chladným.

Hravosť ako pri počítačových hrách nekladie veľký dôraz na dej, logiku ani postavy. Podobne ako hra vás chce niekade previesť, kde vy musíte niečo zábavné a vzrušujúce spraviť, tu vás tiež vedie prostredím upraveným pre jednoduchý cieľ. Ukázať vám čo najviac nechutností. O napätí sa veľmi nedá hovoriť, aj napriek subjektívnemu pohľadu sa s postavou nedá zžiť, keďže nejde o skutočnú postavu, nie je na nej nič živé. Čo spočiatku dráždi ako veľmi čudný experiment ale nakoniec začne ako fungovať.

„Film ale ako keby vedel čo robí, a tento dojem je tým silnejší, čím viac sa odtŕha z reťaze."

Akcia sa časom premení na niečo ako scénický tanec za sprievodu syntetizátorovej hudby. Ako keby sme sledovali silne odviazaný videoklip, ktorého hlavný cieľ je šokovať svojou brutalitou. I keď je to zvláštne, nedá sa povedať, že estetika by tu vôbec nefungovala. Film sa neberie vážne, až neuveriteľne sa odviaže. Pritom ale ako keby vedel čo robí, a tento dojem je tým silnejší, čím viac sa odtŕha z reťaze. Možné je aj že stupídnosti skrátka presiahnu mieru únosnosti, preto sa na ne divák začne inak pozerať. Ťažké je aj porovnávanie, keďže vo filme nenájdeme takmer žiadnu zo zložiek, ktoré pri hororoch zvykneme posudzovať. Aj keď začiatok je mierne nezáživný a zmätený divák nevie, čo si myslieť, neskôr sa dá s jeho konceptom stotožniť. Nepretržite sa niečo deje, dá sa na to pozerať a zapadá to do absurdných pravidiel diela.

Hotel Inferno je skutočne viac počítačová hra ako film. Len drobný nedostatok je chýbajúca možnosť ju ovládať. Predstavte si scenár, spád a estetiku počítačovej hry. Presne to tu máme, a keďže si tvorcovia nemuseli robiť starosti s hráčom, mohli sa pri ich tvorbe plne realizovať. Do sveta hier patrí aj až bezohľadná snaha o intenzitu zážitku, ktorá v tomto prípade ide cestou extrémnej brutality. Tá nepochybne nejedného diváka právom odradí. Ostatným ale ponúka zážitok nevšedný a vôbec nie nezaujímavý.