hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Suspiria (2018)

Menej farieb, viac tanca

Pôvodná Suspiria si svoj kultový status získala vďaka funkčnej zmesi prvkov pochádzajúcich z inej doby. Naivný scenár, úchvatný vizuál plný sýtych farieb, gotické prostredie, úžasná hudba, no a réžia Daria Argenta v najlepšej forme. Jej atmosféra patrí medzi najosobitejšie zážitky v dejinách hororu, snaha zopakovať ju sa preto spočiatku javila značne šialene. Náznaky dôvery vzbudila až serióznosť, s akou tvorcovia k novému projektu pristupovali. Obsadenie Tildy Swinton, hudba od Thoma Yorkea. Režisér Luca Guadagnino bol vraj možnosťou film nakrútiť posadnutý už od svojich 14 rokov, a hoci ide o jeho prvý horor, ako artový režisér svoje kvality už dokázal. Pochopiteľne tak nejako musí potom vyzerať aj výsledok.

15. 3. 2019

Burning Bright

Konečne dobrý horor so zvieraťom
Ľudia najviac platia za to, čoho sa najviac boja. Aspoň o tom je presvedčený John, ktorý sa rozhodne prerobiť svoj dom na safari ranč. Hlavnou atrakciou má byť tiger, ktorého pre jeho divú povahu nechceli ani v cirkuse. 18. 10. 2010

Cult of Chucky

Chucky dospieva

Dej opäť nadväzuje, tak na predošlý diel, ako aj na dlhodobú líniu v sérii. Z predošlého dielu nám zostáva vozíčkarka Nika, lieči sa na psychiatrii z presvedčenia, že všetkých tých ľudí v jej dome nezabila ona, ale neživá hračka. Zdá sa, že terapia napreduje úspešne, Nika prijala skutočnosť, že je vrah, a môžu ju presunúť do ústavu s nižšou ostrahou. Bábku Chuckyho jej kúpia v rámci liečby, a poslúži zároveň ďalšej pacientke, tá smúti za svojím dieťaťom. Čudné je, že bábky sa začnú akosi množiť. K prvej pribudne druhá, tú prinesie ako dedičstvo po Nikinej neterke nám už dobre známa Tiffany, Chuckyho večná milá. Tretia bábka príde poštou, nikto presne nevie odkiaľ. A ako sa už dá čakať, s pribúdaním bábiek začnú ubúdať pacienti aj personál. Nike nikto neverí, obviňujú ju len z návratu jej rozpoltene vražedných stavov. Jej šťastie, že je na vozíčku, príliš nudná obeť.

27. 10. 2017

Liek na život

Do Švajčiarska chodia bohatí odpočívať. Večne odpočívať.

Generálny riaditeľ veľkej finančnej firmy, pán Pembroke, odišiel na liečenie do švajčiarskych álp. Kolegom poslal zvláštny list. Celkom podľa neho zanevrel na honbu za peniazmi a svoj dovtedajší spôsob života. Asi sa zbláznil. Firma ho potrebuje, musí podpísať jej predaj. A možno by na neho rovno mohli hodiť aj nejaké nezrovnalosti. Pošlú po neho jedného z ich pôvodcov, mladučkého Lockharta. Tomu sa po troche snahy podarí k Pembrokeovi dostať a čiastočne ho aj na návrat presvedčiť. Veci sa ale skomplikujú, Lockhart si pri nehode zlomí nohu a musí v sanatóriu zostať. Na tom mieste je niečo zvláštne. Obyvatelia blízkej dediny ho nenávidia, o bývalom majiteľovi kolujú čudné historky. Vraj chcel mať dieťa s vlastnou sestrou a v ich svadobnú noc ju dedinčania prišli zlynčovať. Všetci pacienti sa správajú zvláštne, nikto nechce odísť. Prečo aj, vysvetľuje Hannah, jediná mladučká pacientka. Neprekážajú jej ani všadeprítomné úhory?

23. 2. 2017

Hell Fest: Park hrôzy

Radi sa pozeráte, ako sa iní zabávajú?

Niečom svojím spôsobom podobné už tu bolo. The Houses October Built mal podobu fiktívneho dokumentu, ktorého geniálny nápad bol, že bude strašidelný, ak zobrazí strašenie iných ľudí. Tento nápad sa niekomu zdal natoľko úžasný, že ho nemohol nezrecyklovať. Z poučne a bádavo ladenej formy ale samozrejme treba zásadne smerovať k masovej zábave. Takže už nejde o skupinku zvedavcov, ktorí skúmajú oddaných a zapálených remeselníkov hororovej zábavy. Iritujúca partia tínedžerov sa vyberie na gýčovitý festival s názvom Hell Fest: Park hrôzy.

9. 10. 2018

recenzie.

Hotel Inferno

Andrej Gomora | 6. 11. 2014
0
6/10          
žáner:
bizarre, exploitation

Vyhrá, kto sa nepozvracia


Ak by sme chceli nájsť najhorší horor nakrútený podľa počítačovej hry, vďaka Uwe Bollovi by naše rozhodovanie nebolo ani trochu jednoduché. Jeden z najzáhadnejších hororových tvorcov čo do zmyslu jeho produkcie už stihol po sebe zanechať bohatú zbierku sfilmovaných hier. Systém financovania pomocou nemeckých zákonov o daniach si vyžadoval ich stratovosť, asi preto sa zakaždým snažil prekonať sám seba. Kým Uwe Boll si bral dej hry a nakrútil ho imitáciou konvenčných postupov, teraz tu máme taliansky horor s vlastným dejom, spracovaným ako keby išlo o počítačovú hru. Volá sa Hotel Inferno.
 

„Pripravia mu zbrane, dýku a kladivko, má im napred vytiahnuť mozog a potom vypárať črevá."

Hlavnú postavu nikdy neuvidíme, na to by sme potrebovali zrkadlo. Lenže tie sú všetky oblepené igelitom. Hrdinom je nájomný zabijak, dostal za úlohu v istom hoteli odstrániť dvoch sériových vrahov. Podľa fotiek jeho prác nejde o úplne normálneho čističa, keďže žiadne z tiel jeho obetí neskončí len s dierou v hlave. Dierou sa stáva celé telo, respektíve kopou neforemných vnútorností a krvi. Ani teraz nechcú vrahov jednoducho popraviť. Pripravia mu zbrane, dýku a kladivko, má im napred vytiahnuť mozog a potom vypárať črevá. Platia dobre, tak sa sprvu nič nepýta. Až keď začne z hlavy vytekať hnis, a jedna z obetí prehovorí, zákazka sa mu prestane páčiť. Vraj tiež pre objednávateľa pracovali. Potrebuje kŕmiť monštrum bolesťou, zato museli takto skončiť. Nájomnému vrahovi sa nepáči, že sa s ním hrajú. Vzbúri sa, no ešte nevie, že jeho nepriateľov je plný hotel. Ich telá už tiež pretekajú hnisom.

„Scéna zvracania z pohľadu postavy s jasne viditeľnými kúskami jedla v umývadle nemôže nechať jediný zažívací trakt chladným."

Ťažko povedať, čím film viac vyniká. Či štýlom nakrútenia alebo vyžívaním sa v nechutnostiach. Tu totiž nejde o snahu útočiť na vaše nervy. Útočí sa zásadne na žalúdok. Pri každej akčnej pasáži nie je otázka, kto sa pri nej zraní a komu sa podarí vyviaznuť. Ale akými nechutnosťami vyvrcholí. Rezanie je ešte to najmenej. Časti tela sa trieštia, vyteká z nich krv a hnis, všetko možné z nich odlietava. Jeden z vrcholov príde už krátko po začiatku. Scéna zvracania z pohľadu postavy s jasne viditeľnými kúskami jedla v umývadle nemôže nechať jediný zažívací trakt chladným.

Hravosť ako pri počítačových hrách nekladie veľký dôraz na dej, logiku ani postavy. Podobne ako hra vás chce niekade previesť, kde vy musíte niečo zábavné a vzrušujúce spraviť, tu vás tiež vedie prostredím upraveným pre jednoduchý cieľ. Ukázať vám čo najviac nechutností. O napätí sa veľmi nedá hovoriť, aj napriek subjektívnemu pohľadu sa s postavou nedá zžiť, keďže nejde o skutočnú postavu, nie je na nej nič živé. Čo spočiatku dráždi ako veľmi čudný experiment ale nakoniec začne ako fungovať.

„Film ale ako keby vedel čo robí, a tento dojem je tým silnejší, čím viac sa odtŕha z reťaze."

Akcia sa časom premení na niečo ako scénický tanec za sprievodu syntetizátorovej hudby. Ako keby sme sledovali silne odviazaný videoklip, ktorého hlavný cieľ je šokovať svojou brutalitou. I keď je to zvláštne, nedá sa povedať, že estetika by tu vôbec nefungovala. Film sa neberie vážne, až neuveriteľne sa odviaže. Pritom ale ako keby vedel čo robí, a tento dojem je tým silnejší, čím viac sa odtŕha z reťaze. Možné je aj že stupídnosti skrátka presiahnu mieru únosnosti, preto sa na ne divák začne inak pozerať. Ťažké je aj porovnávanie, keďže vo filme nenájdeme takmer žiadnu zo zložiek, ktoré pri hororoch zvykneme posudzovať. Aj keď začiatok je mierne nezáživný a zmätený divák nevie, čo si myslieť, neskôr sa dá s jeho konceptom stotožniť. Nepretržite sa niečo deje, dá sa na to pozerať a zapadá to do absurdných pravidiel diela.

Hotel Inferno je skutočne viac počítačová hra ako film. Len drobný nedostatok je chýbajúca možnosť ju ovládať. Predstavte si scenár, spád a estetiku počítačovej hry. Presne to tu máme, a keďže si tvorcovia nemuseli robiť starosti s hráčom, mohli sa pri ich tvorbe plne realizovať. Do sveta hier patrí aj až bezohľadná snaha o intenzitu zážitku, ktorá v tomto prípade ide cestou extrémnej brutality. Tá nepochybne nejedného diváka právom odradí. Ostatným ale ponúka zážitok nevšedný a vôbec nie nezaujímavý.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy