hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Boarding School

Nadštandardné služby pre spokojnosť rodičov
Napred si hovoríte, že kde je ten horor. Objaví sa jeden celkom trápny duch, chlapček si zakrýva zrkadlo, zjavne má trocha bujnú fantáziu. Uvidíme aj dôvod, veď číta samé komiksy a pozerá samé horory. Má doma dusno lebo je mierne pošahaný, sú s ním samé problémy. Začne sa dostavovať nepríjemný pocit z pozerania filmu, no nie tak klasicky hororový, maximálne sa tak náznakom blížime exploitationu. Povaha filmu sa celkom nezmení, ani keď ho konečne pošlú na prevýchovu. To príde, až keď divák objaví, čo je to za Boarding School.
12. 11. 2018

Korisť

Žraločí horor, len s aligátorom

Žraločie horory sme tu mali tri letá po sebe, už ten posledný cítil, že toho začína byť priveľa, musí sa trocha odlíšiť. Bez vodného zvieraťa to nešlo, nech majú ľudia na čo myslieť, keď sa pôjdu kúpať. Aligátory severoamerické majú ročne na svedomí zhruba rovnako zanedbateľný počet obetí ako žraloky, na rozdiel od takého krokodíla nílskeho. Ten ročne zožerie až do tisícky ľudí a medzi predátormi loviacimi ľudí ako korisť sa mu často prisudzuje svetové prvenstvo. Zato aligátor má to šťastie, že žije v privilegovanej Amerike. Preto z neho toho leto spravili hviezdu filmu Korisť.

16. 7. 2019

Sinister 2

Mohlo sa to skončiť aj horšie
Prvý Sinister sme sledovali z pohľadu obete. Pátrajúcej, no nevedomej, obete, s ktorou sa priam zahrávali. Stála proti nej neporaziteľná sila fungujúca neomylne a jej vstup do niekoho života mohol mať len jeden koniec. Pochopili sme jej logiku, ako svoje obete nachádza a čo sa im zhruba stane. Čo za silu to je a ako pracuje na dokonaní svojho diela nám ale nenaznačili. Pohľad z druhej strany, či skôr niekde zo stredu nám sprostredkuje až Sinister 2.
21. 9. 2015

Smrtiaci príliv

Viac o kráske než o žralokovi

V roku 1891 vypísal multimilionár žijúci v New Yorku Hermann Oelrichs odmenu 500 dolárov za dôkaz, že žralok je schopný napadnúť človeka. Keď sa v roku 1916 odohrala v New Jersey séria žraločích útokov, ktorej padli za obeť štyria ľudia, prinajmenšom jedny noviny ich spočiatku pripisovali morským korytnačkám. Natoľko nevinný imidž vtedy ešte žraloky mali. Najzásadnejšiu ranu mu samozrejme zasadil film Čeľuste v roku 1975, odvtedy sa krvilační žraloci stali neodmysliteľnou súčasťou kultúry. Znova raz tak o nich hovorí dielo s názvom Smrtiaci príliv.

5. 9. 2016

Ich seh, ich seh/ Dobrú noc, mami

Čo už mohla vychovať taká matka?
V určitom veku je nenávidieť svojich rodičov normálne, priam súčasť zdravého vývoja. Ani v skorom detstve sa ale určite nedá povedať, že by deti k mame a otcovi pociťovali len lásku. Rodičia sú pre nich predstaviteľmi sveta, v ktorom sú ešte stratené. Dávajú im príkazy a zákazy, karhajú ich a dieťa často nie je ani schopné pochopiť, prečo. Z toho dôvodu nie je možné prežiť detstvo bez zažitia strachu z vlastných rodičov, a bez občasného pocitu chvíľkového odcudzenia. To zväčša prejde, uvedomíme si, že predsa sú to naši rodičia. Ale čo ak nie, čo ak máme dôvod pochybovať, či to naši rodičia skutočne sú? Napríklad kvôli plastickej operácii, ako vo filme Ich seh, ich seh.
6. 10. 2015

recenzie.

Hotel Inferno

Andrej Gomora | 6. 11. 2014
0
6/10          
žáner:
bizarre, exploitation

Vyhrá, kto sa nepozvracia


Ak by sme chceli nájsť najhorší horor nakrútený podľa počítačovej hry, vďaka Uwe Bollovi by naše rozhodovanie nebolo ani trochu jednoduché. Jeden z najzáhadnejších hororových tvorcov čo do zmyslu jeho produkcie už stihol po sebe zanechať bohatú zbierku sfilmovaných hier. Systém financovania pomocou nemeckých zákonov o daniach si vyžadoval ich stratovosť, asi preto sa zakaždým snažil prekonať sám seba. Kým Uwe Boll si bral dej hry a nakrútil ho imitáciou konvenčných postupov, teraz tu máme taliansky horor s vlastným dejom, spracovaným ako keby išlo o počítačovú hru. Volá sa Hotel Inferno.
 

„Pripravia mu zbrane, dýku a kladivko, má im napred vytiahnuť mozog a potom vypárať črevá."

Hlavnú postavu nikdy neuvidíme, na to by sme potrebovali zrkadlo. Lenže tie sú všetky oblepené igelitom. Hrdinom je nájomný zabijak, dostal za úlohu v istom hoteli odstrániť dvoch sériových vrahov. Podľa fotiek jeho prác nejde o úplne normálneho čističa, keďže žiadne z tiel jeho obetí neskončí len s dierou v hlave. Dierou sa stáva celé telo, respektíve kopou neforemných vnútorností a krvi. Ani teraz nechcú vrahov jednoducho popraviť. Pripravia mu zbrane, dýku a kladivko, má im napred vytiahnuť mozog a potom vypárať črevá. Platia dobre, tak sa sprvu nič nepýta. Až keď začne z hlavy vytekať hnis, a jedna z obetí prehovorí, zákazka sa mu prestane páčiť. Vraj tiež pre objednávateľa pracovali. Potrebuje kŕmiť monštrum bolesťou, zato museli takto skončiť. Nájomnému vrahovi sa nepáči, že sa s ním hrajú. Vzbúri sa, no ešte nevie, že jeho nepriateľov je plný hotel. Ich telá už tiež pretekajú hnisom.

„Scéna zvracania z pohľadu postavy s jasne viditeľnými kúskami jedla v umývadle nemôže nechať jediný zažívací trakt chladným."

Ťažko povedať, čím film viac vyniká. Či štýlom nakrútenia alebo vyžívaním sa v nechutnostiach. Tu totiž nejde o snahu útočiť na vaše nervy. Útočí sa zásadne na žalúdok. Pri každej akčnej pasáži nie je otázka, kto sa pri nej zraní a komu sa podarí vyviaznuť. Ale akými nechutnosťami vyvrcholí. Rezanie je ešte to najmenej. Časti tela sa trieštia, vyteká z nich krv a hnis, všetko možné z nich odlietava. Jeden z vrcholov príde už krátko po začiatku. Scéna zvracania z pohľadu postavy s jasne viditeľnými kúskami jedla v umývadle nemôže nechať jediný zažívací trakt chladným.

Hravosť ako pri počítačových hrách nekladie veľký dôraz na dej, logiku ani postavy. Podobne ako hra vás chce niekade previesť, kde vy musíte niečo zábavné a vzrušujúce spraviť, tu vás tiež vedie prostredím upraveným pre jednoduchý cieľ. Ukázať vám čo najviac nechutností. O napätí sa veľmi nedá hovoriť, aj napriek subjektívnemu pohľadu sa s postavou nedá zžiť, keďže nejde o skutočnú postavu, nie je na nej nič živé. Čo spočiatku dráždi ako veľmi čudný experiment ale nakoniec začne ako fungovať.

„Film ale ako keby vedel čo robí, a tento dojem je tým silnejší, čím viac sa odtŕha z reťaze."

Akcia sa časom premení na niečo ako scénický tanec za sprievodu syntetizátorovej hudby. Ako keby sme sledovali silne odviazaný videoklip, ktorého hlavný cieľ je šokovať svojou brutalitou. I keď je to zvláštne, nedá sa povedať, že estetika by tu vôbec nefungovala. Film sa neberie vážne, až neuveriteľne sa odviaže. Pritom ale ako keby vedel čo robí, a tento dojem je tým silnejší, čím viac sa odtŕha z reťaze. Možné je aj že stupídnosti skrátka presiahnu mieru únosnosti, preto sa na ne divák začne inak pozerať. Ťažké je aj porovnávanie, keďže vo filme nenájdeme takmer žiadnu zo zložiek, ktoré pri hororoch zvykneme posudzovať. Aj keď začiatok je mierne nezáživný a zmätený divák nevie, čo si myslieť, neskôr sa dá s jeho konceptom stotožniť. Nepretržite sa niečo deje, dá sa na to pozerať a zapadá to do absurdných pravidiel diela.

Hotel Inferno je skutočne viac počítačová hra ako film. Len drobný nedostatok je chýbajúca možnosť ju ovládať. Predstavte si scenár, spád a estetiku počítačovej hry. Presne to tu máme, a keďže si tvorcovia nemuseli robiť starosti s hráčom, mohli sa pri ich tvorbe plne realizovať. Do sveta hier patrí aj až bezohľadná snaha o intenzitu zážitku, ktorá v tomto prípade ide cestou extrémnej brutality. Tá nepochybne nejedného diváka právom odradí. Ostatným ale ponúka zážitok nevšedný a vôbec nie nezaujímavý.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy